filozofické školy

Iné zobrazenie filozofických škôl

filozofické školy

Podškoly

filozofia 20. storočia
východná filozofia
poklasická filozofia
novoveká filozofia
stredoveká filozofia
antická filozofia
systematická filozofia

Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako žiť?

Biblia : 1.Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
2.Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3.Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4.Cti otca svojho i matku svoju.
5.Nezabiješ.
6.Nezosmilníš.
7.Nepokradneš.
8.Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9.Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
10.Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. >>

Guatama Buddha : Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými. / Buddha / >>

Guatama Buddha : Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba. >>

Guatama Buddha : Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne. >>

Guatama Buddha : A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. /Now this, bhikkhus, is the noble truth of the way leading to the cessation of suffering: it is this noble eightfold path; that is, right view, right intention, right speech, right action, right livelihood, right effort, right mindfulness, right concentration. >>

Guatama Buddha : Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo. / Teach this tripple truth to all - A generous hearth, kind speech and a life of service >>

Guatama Buddha : Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci. The way is not in the sky. The way is in the hearth. >>

Diogenes zo Sinopy : Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude... >>

Diogenes zo Sinopy : V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky... >>

Diogenes zo Sinopy : Ked budes zit tymto zivotom, budes stastnejsi ako velky kral.. >>

Diogenes zo Sinopy : Musis byt neogabany a bezocivy a hanobit krala rovnako ako inych ludi. >>

Diogenes zo Sinopy : Schopnost cervenat sa navzdy zmizne z tvojej tvare...Pred ocami inych rob,co by iny nerobil ani potajomky >>

Aristoteles : Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom :
ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny)
seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)
lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)... >>

Pyrrhon z Elidy : Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie). >>

Epikuros : Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi) >>

Epikuros : Nic nerob v zivote takeho,ze by si potom mal strach,aby sa o tom nedozvedeli tvoji blizki >>

Epikuros : Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života. >>

Epikuros : Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia. >>

Seneca : Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit. >>

Seneca : Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov. >>

Plotinos : Čistá duša je duša zameraná na intelektuálny princíp, odvrátená od hmoty. Človek by mal žiť spravodlivo a nábožne vo svetle filozofie a utekať od neresti. >>

Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ten kto jedna dokonale, podoba sa vynikajucemu geometrovi, ktory dokaze nájsť najlepšie riešenie nejakého problému, vynikajucemu spisovatelovi, kt.dokaze dať najvacsi obsah do najmensieho rozsahu. >>

Jean Jacques Rousseau : Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností. >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Arthur Schopenhauer : Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá. >>

Soren Kierkegaard : Vacsina ludi sa nahana za pozitkami v takom nahlivom chvate, ze prebehnu popri nich >>

Henri Bergson : Clověk má na to, aby si zjednodusil zivot, vynalozit stejné úsilí, jaké vynakládá, když si ho komplikuje >>

Logik Formálny : P001945 => P001946 >>

Niekto : S množstvím peněz roste svoboda a lidi by si mohli začít dělat, co by chtěli. Kdyby si moc našetřili, dokázali by opustit své zaměstnání a založili by si své vlastní podniky. To nemůžeme riskovat.Proč? Vy to nechápete? Potřebujeme dělníky přece! >>

Niekto : To znamená, že ak chceme oživiť svoj kresťanský život, musíme sa vrátiť k tomu, z čoho žila prvotná cirkev: vzájomná láska, spoločenstvo, modlitba, čítanie Božieho slova a žitie podľa neho, svedectvo a ohlasovanie. >>

Niekto : Spomalte svoj zivot vo flip flopoch. >>

Niekto : 1. Nehreste slovom 2. Neberte si nic osobne 3. Nevytvarajte si ziadne domienky 4. Vzdy robte vsetko tak, ako najlepsie dokazete. >>

Niekto : Profesor filozofie stál pred svojou triedou a na stole pred sebou mal niekoľko predmetov. Keď začala hodina, vzal bez slova veľký prázdny pohár od zaváraných uhoriek a začal ho plniť kameňmi veľkými asi 5 centimetrov. Keď ho naplnil, spýtal sa študentov, či je plný. Študenti súhlasili. Potom vzal profesor škatuľu menších kamienkov a vysypal ich do pohára. Trochu s ním zahrkal a kamienky vyplnili medzery medzi väčšími kameňmi. Potom sa opäť spýtal študentov, či je pohár plný. Študenti opäť so smiechom súhlasili. Nakoniec vzal profesor škatuľu s pieskom, vysypal ju do pohára a piesok samozrejme vyplnil aj tie najmenšie medzery.- A teraz si predstavte, povedal profesor, že to je váš život. Kamene sú tie podstatné veci - vaša rodina, váš partner, vaše zdravie, vaše deti - teda veci, ktoré v prípade, že všetko ostatné stratíte, stále dokážu naplniť váš život. Menšie kamienky sú ostatné veci, ktoré tiež stoja za povšimnutie - vaša práca, váš dom, vaše auto. Piesok, to sú všetky ostatné maličkosti. Keď naplníte pohár najskôr pieskom, nezostane žiadne miesto pre kamene a menšie kamienky. A rovnako je to aj v živote. Pokiaľ vynaložíte všetku energiu na maličkosti, nebudete mať priestor pre dôležité veci. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú dôležité pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi, nájdite si čas na zdravotné vyšetrenia, choďte si so svojim partnerom zatancovať. Vždy vám zostane čas aj na prácu, na upratovanie domu, bytu, alebo na usporiadanie párty. Starajte sa predovšetkým o kamene – teda o veci, ktoré majú ozajstný význam. Urobte si svoj vlastný rebríček priorít. To ostatné je iba piesok. >>

Niekto : Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky. >>

Niekto : Celá moja filozofia je založená na tom, že nemáte vyvíjať žiadne úsilie, že máte len relaxovať a osvietenie sa samo dostaví. Príde, keď zistí, že ste úplne uvoľnení, bez napätia, bez úsilia, a okamžite sa na vás znesie ako tisíce kvetov.-Osho/zdroj - facebook >>

Niekto : Najdolezitejsie je ostat zdravy, ostatne pride samo. >>

Niekto : Najdolezitejsie je udrzat si dobru naladu.Preto treba -pravidelne cvicit - travit cas s priatelmi - dostatocne spat - citat prijemne myslienky pred spanim - pravidelne sa zdravo stravovat - pit vela vody - vyhradit si cas pre hobby - robit dobrovolnicke prace - robit si plany do budcna - nepripustat si veci. Prva pomoc pri zlej nalade -pocuvat hudbu, pozriet komediu, urobit nahodnu laskavost, socializovat sa s kymkolvek, podakovat niekomu, pozriet komediu, pohrat sa so psom, poprechadzat sa, podakovat niekomu, precitat si vtipmu prihodu z dennika >>

Niekto : Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko. >>

Niekto : Treba žiť pre prítomný okamih. >>

Pytajuci_sa : Čo robit? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : Ži pre to, čo máš, nie pre to, čo ti chýba. >>

Niekto : Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak. >>

Sokrates : Je horšie robiť zle ako trpieť zlo. >>

Ježiš Nazaretský : Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté. >>

Biblia : Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle. >>

Sokrates : I keby moja lýra hrala falošne, a aj keby zbor ktorý vediem hral falošne, jedinú vec, ktorú si nesmiem dovoliť je mať rozpor so sebou samým. >>

Ježiš Nazaretský : Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. >>

Guatama Buddha : Bez utrpenia je táto cesta, je nenásilná, bez potláčania a bez stonania, je to dokonalá cesta. Len toto je pravá cesta, nie je iná, ktorá by viedla neskalenému vhľadu. Vstúpte na ňu a uniknete smrti. Ak vstúpite na túto cestu, urobíte koniec utrpeniu. Túto cestu som počal hlásať, keď som spoznal ako odstrániť tŕň utrpenia. Vy sami musíte vynaložiť úsilie, Dokonalí sú len učiteľmi. Tí, ktorí sa oddajú meditácii, oslobodia sa z pút smrti. >>

Guatama Buddha : Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva. >>

Guatama Buddha : Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Správaj sa tak, aby rodičia okrem obavy o tvoje zdravie nemuseli mať už nijaké iné obavy. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! Ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti, tak aj prehnaná striedmosť vedie k bezcitnosti. Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho horšia ako prehnaná striedmosť. >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Vojvodca z kniežatstva Še sa počas rozhovoru s Majstrom Kchungom pochválil: "Medzi našimi poddanými máme dokonca takého charakterného človeka, že keď jeho otec ukradol ovcu, on prišiel oznámiť a usvedčiť ho z krádeže!" Majster na to odpovedal: "V našom rode sú charakterní ľudia iného druhu: otec vždy poskytne úkryt svojmu synovi a syn otcovi. Veď aj to je znak dobrého charakteru!" >>

Niekto : Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam. >>

Niekto : Ak nie je nič po smrti, veľmi to ovplyvní spôsob, akým by mal človek žiť teraz. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností. >>

Arthur Schopenhauer : Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými. >>

Herbert Spencer : Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka. >>

Ježiš Nazaretský : Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. >>

Ježiš Nazaretský : Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla. 23 >>

Ježiš Nazaretský : 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. >>

Ježiš Nazaretský : 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 >>

Ježiš Nazaretský : 24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. >>

Ježiš Nazaretský : 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? >>

Ježiš Nazaretský : 1 Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2 Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. A akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nebadáš? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka!‘ — a pozri, v oku máš brvno? >>

Ježiš Nazaretský : 12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý Zákon i Proroci. >>

Ježiš Nazaretský : Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“ >>

apoštol Pavol : Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod Zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

Seneca : Pokaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, pokiaľ žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý. >>

Guatama Buddha : Rovnako ako matka chránila svojím životom svojho vlastného syna, svojho jediného syna, tak by si človek mal kultivovať otvorenú myseľ voči všetkým bytostiam a milujúcu láskavosť voči celému svetu. / Just as a mother would protect with her life her own son, her only son, so one should cultivate an unbounded mind towards all beings, and loving-kindness towards all the world >>

Guatama Buddha : Je lepšie zvíťaziť nad sebou, ako vyhrať tisíc bitiek. Potom víťazstvo vaše. Nemôžu vám ho vziať ani anjeli ani démoni, ani nebo ani peklo./ It is better to conquer yourself than to win a thousand battles. Then the victory is yours. It cannot be taken from you, not by angels or by demons, heaven or hell. >>

Marcus Aurelius : Vykonávaj svoju prácu nie ako úbožiak, ani akoby si pritom chcel dôjsť milosrdenstva alebo obdivu, ale len to chci, aby si sa pričiňoval o niečo a zdržiaval sa niečoho, podľa toho, ako to za hodno uznáva spoločenský zreteľ. >>

Marcus Aurelius : Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným. >>

Marcus Aurelius : S ktorými vecami ťa spojil osud, s tými sa uveď do súladu, a s ktorými ľuďmi ti určil osud stýkať sa, tých miluj, ale opravdivo ! >>

Biblia : Hospodin však riekol Kainovi:Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! >>

Soren Kierkegaard : ...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva. >>

Biblia : Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú! Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú pred Bohom i pred ľuďmi. >>

Friedrich Nietzsche : "V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus) >>

Friedrich Nietzsche : Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie. >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Niekto : Základ džinistického učenia tvorí päť sľubov. Ich verzia pre mníchov (mahávrata) je: neubližovať živým tvorom (ahinsa) hovoriť vždy pravdu nekradnúť nevlastniť nijaký majetok zachovávať pohlavnú zdržanlivosť Laici dodržiavajú miernejšiu verziu týchto sľubov (anuvrata): nevyžaduje sa pohlavná zdržanlivosť, ale iba vernosť partnerovi a nemusia sa vzdať celého majetku, iba ho nesmú zhromažďovať nadbytočne veľa. Tieto sľuby sa dodržiavali veľmi stroho, hlavne ahinsa, čo viedlo k prísnemu vegetariánstvu. Džinisti sú rozdelení do niekoľkých siekt. Najznámejšie sekty sú "bielo odetí" (švétámbarovia) - nosia biele rúcha a "vzduchom odetí" (digambarovia), nenosia žiadny odev, chodia nahí. >>

Niekto : Na tvárach treba nosiť rúška, aby nám nešťastnou náhodou nevletel do úst hmyz, a chodiť bosí, aby sme nezašliapli chrobáka. Nejde o to, že by sme sa chceli chrániť pred hmyzom, ale naopak, treba chrániť hmyz pred človekom. Nie je žiadny rozdiel v tom, či človek zabíja zámerne, alebo nezámerne - na čine to nič nemení. >>

Niekto : Kým žijeme, mali by sme premýšľať o tom, akým človekom sa stávame. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Nech vás netrápi, že nezastávate vysokú funkciu, ale nech vás trápi, že nemáte ešte dostatok vedomostí na miesto, ktoré zastávate. >>

Niekto : Jednotlivec je povinný žiť v akomsi súlade s týmto úžasným (božim) plánom. >>

Niekto : Ak si syn plní svoje povinnosti, jeho otec, matka, rodina a predkovia budú požehnaní; ale ak sa správa neprístojne, v určitej fáze sa rozpadnú všetky jeho vzťahy. >>

Niekto : Dôležité sú pojmy čistoty a nečistoty, poškvrny a znečistenia. Človek by mal úzkostlivo dbať na charakter stravy, na to, aby sa niekoľkokrát denne kúpal, kedže takýto spôsob udržovania čistoty nadobúda zásadný význam. Konanie človeka môže doslova nakaziť ostatných ľudí a spôsobiť, že prídu o strechu nad hlavou i o majetok. >>

Niekto : Treba žiť v súlade s prírodou. >>

Niekto : Kto žije nemravne, starne rýchlejšie, pretože sa mu hriechy vrývajú do tváre. >>

Niekto : Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí. >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodovať ? >>

Niekto : Treba robiť dobré skutky. >>

Niekto : Kristus a nie Cézar ! >>

Niekto : Nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe. >>

Benedictus de Spinoza : To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie.. >>

Niekto : Učiť sa, učiť sa, učiť sa! >>

Benedictus de Spinoza : Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili... >>

Benedictus de Spinoza : Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť. >>

Niekto : Treba veľa športovať. >>

Biblia : Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému. >>

Niekto : Least impact! Ži tak, aby si zanechával v prírode čo najmenšiu stopu. >>

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Pytajuci_sa : Ako meditovať? >>

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Niekto : Žiť sa dá a žiť sa chce už len z čírej zvedavosti. Ako raz Hómer Simpson povedal , keď mu raz hrozili smrťou: "Nie prosím, chcel by som sa dožiť toho, ako sa prejaví globálne otepľovanie." >>

Niekto : Pojem udržateľnosti dáva životu zmysel. My, naša generácia nesmieme spotrebovať všetky zdroje, ale musíme žiť tak, aby sme zanechali nasledujúcej generácii svet lepší a krajši. To dáva životu zmysel. >>

Niekto : Mysli na to, že čas jsou peníze; kdo by denně svou prací mohl vydělat deset šilinků a jde se na půl dne procházet nebo čas prolenoší ve svém pokoji, ten, když na svoji zábavu vydal byť jen šest pencí, nesmí počítat jen je, neboť vedle toho ještě vydal nebo spíše vyhodil pět šilinků. >>

Niekto : .Mysli na to, že - jak říká přísloví - dobrý počtář je pánem všech peněženek. Kdo je známý tím, že platí přesně ve slíbenou dobu, ten si může kdykoli vypůjčit peníze, které zrovna jeho přátelé nepotřebují. >>

Niekto : Muž, který dbá na svou důvěryhodnost, si musí všímat i nejbezvýznamnějších událostí. Úder tvého kladiva, jejž tvůj věřitel slýchá v pět ráno nebo v osm večer, ho uspokojí na šest měsíců; když tě však uvidí za kulečníkovým stolem, nebo zaslechne tvůj hlas v hostinci v době. kdy bys měl pracovat, tak se ti hned příštího rána připomene o splátku a bude žádat peníze dřív, než je budeš mít k dispozici >>

Niekto : Treba znížiť konzum ako taký, nakupovať ale s rozumom, kvalitné a trvácne veci, držať sa hesla 5R : refuse, reduce, reuse (repurpose) , recycle , rot (odmietni, zredukuj, znova použi, recykluj, kompostuj) >>

Niekto : ROR . rúško, odstup , ruky >>

Niekto : Hovorí sa, že by sme mali žiť v súlade s prírodou. Nepochybne je to pravda, no ak sa vám časť nežiadúcej prírody nasťahuje domov a komplikuje život, súlad sa odkladá. Ide najmä o plesne či vírusy, ktoré môžu byť v interiéri na povrchoch a vo vzduchu. >>

Diogenes zo Sinopy : K údajnému stretnutiu Diogena s Alexandrom Veľkým malo prísť v Korinte (podľa Plutarcha a Cicera), kde pri svojej návšteve túžil Alexander spoznať aj slávneho filozofa Diogena. Keď k nemu Alexandra priviedli, spýtal sa opaľujúceho sa Diogena, či má nejaké želanie, ktoré by mu mohol vyplniť. Diogenes mu na to odpovedal: „Ustúp mi zo slnka“. Alexander sa následne vyjadril, že ak by nebol Alexandrom, potom by si určite prial byť Diogenom. >>

Niekto : Bratstvo , rovnosť, sloboda, >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou) >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti ) >>

Niekto : Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom ) >>

Biblia : Kto chodí s múdrymi, bude múdry, kto však s bláznami drží, tomu sa zle povodí. >>

Niekto : Nad nikoho sa nevyvyšuj, pred nikým sa neponižuj. >>

Niekto : Jedz, modli sa a miluj ! >>

Niekto : Bilbia sa nedá brať ako návod na život, hlavne nie doslovne, lebo napr., kto by sa riadil radou : Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. .... nepochodil by veľmi dobre >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Berte si príklad z tých, ktorí majú vysoký stupeň akumulačnej sily, ktorá aktívne uchopuje okolité veci, ale zároveň aj duchovné prenikanie, ktoré sa usiluje o nekonečnosť a do všetkého vnáša ducha a život....Nestačí im takpovediac pohltiť surovú masu pozemských vecí, ale musia pred seba niečo postaviť, usporiadať a formovať to v malom svete, ktorý nesie pečať ich ducha.... >>

Niekto : Najlepšie čo možno v živote robiť je cestovať po svete. >>

Niekto : Nemíňaj ale šetri ! >>

Ježiš Nazaretský : Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu. >>

Niekto : Akých ľudí by ste chceli mať zo svojich detí až vyrastú? Väčšina ľudí na túto otázku odpovie, že by chceli aby z detí vyrástli zodpovední ľudia, aby vedeli prevziať zodpovednosť, získali vzdelanie, prácu, mali rodinu a hlboké priateľstvá, starali sa o svoje deti s jemnosťou a pozornosťou, aby dokázali myslieť za seba, skúmali názory, nespoliehali sa na autoritu učiteľov, alebo politikov, a hlavne aby boli šťastní. Nový zákon ale učí nestarať sa o zajtrajšok, rozdať všetok svoj majetok, a že štastní sú chudobní a plačúci......To je dôvod, prečo je kresťanské učenie ako žiť, nekompatipilné s tým čo pokladáme za najlepší spôsob života. >>

Ježiš Nazaretský : Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! >>

Ježiš Nazaretský : Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. >>

Niekto : Always look on the bright side of life Always look on the light side of life If life seems jolly rotten There's something you've forgotten And that's to laugh and smile and dance and sing When you're feeling in the dumps Don't be silly chumps Just purse your lips and whistle, that's the thing >>

Niekto : Najprv sa človek snaží užívať si. Ale môžu sa mu minúť prostriedky. Môže niečo prehnať. Potom sa učí žiť harmonicky Drží sa zlatej strednej cesty. Zbaví sa túžob, ktoré mu škodia. Ale život je zložitý, osud silnejší, rozum slabý a nepodarí sa mu nájsť tú správnu mieru. Preto sa už veľmi o ňu nesnaží. Za ničím sa neženie, pred ničím neuteká. Ustupuje občas svojim túžbam, zvyká si zároveň žiť v utrpení. Ale ani táto kombinácia náhodného pôžitku a náhodného utrpenia sa niekedy nedá zniesť. Preto zneváži všetky svoje túžby okrem jedinej - túžby po pokoji (napr. budhizmus), po láske k Bohu (napr. kresťanstvo), po sebarealizácii (napr. umenie, práca, politika, rodina), po múdrosti (napr. veda). Ale utrpenie od ostatných túžob je priveľké, prípadne vyhliadky na úspech v tej jednej jedinej poslednej , vyvolenej sú minimálne. Možno sa preto vrátiť ku ktorejkoľvek z predošlých stratégii, opakovať niektoré viackrát a vždy trochu ináč. Niekedy môže zostať už len čisté utrpenia a/alebo smrť. >>

Niekto : Ťažko je ľahko žiť. >>

Ježiš Nazaretský : Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Plodom správneho konania
je najčistejšia radosť, sattva,
plodom činnosti v radžasu
je bolesť,
a plodom tamasu
je úplná nevedomosť. >>

Guatama Buddha : Buddha sa ocitol na brehu rieky, kde počul učiteľa hudby na prechádzajúcej lodi, ako inštruuje svojho študenta. „Ak strunu príliš utiahnete, praskne. Ak ju dostatočne neutiahnete, nebude znieť.“ V okamihu Buddha uvidel pravdu o Strednej ceste, čo viedlo k jeho meditácii pod stromom Bodhi, kde našiel osvietenie. >>

Albert Camus : Pre nedostatok odvahy sa vždy nejaká tá filtozofia nájde. >>

Arthur Schopenhauer : Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf. >>

Niekto : Nevyhoďme všetko dobré len preto, že chceme nejakú veľkú radikálnu zmenu (nevylejme z vaníčky s vodou aj to dieťa) >>

Niekto : Neutekaj od niečoho, ale k niečomu. >>

Logik Formálny : P007456 => P007457 >>

Logik Formálny : P007456 => P007459 >>

Logik Formálny : P007456 => P007461 >>

Logik Formálny : P007456 => P007466 >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Pytajuci_sa : Ako prestať nenávidieť? >>

Sokrates : Nepreskúmaný život nie je hodný žitia. >>

Pytajuci_sa : Akým by som chcel byť človekom? >>

Immanuel Kant : Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. >>

Niekto : Hovor mierne a nos veľkú palicu >>

Niccolo Machiavelli : Domnievam sa, že sa viac vypláca konať rázne ako ohľaduplne, pretože Šťastena je žena. Ak ju chceme ovládnuť, musíme ju biť a zachádzať s ňou hrubo. Tí ktorý sa správajú takto, nad ňou zvítazia skôr ako tí ktorí konajú chladnokrvne. >>

Niccolo Machiavelli : Lepšie robiť a ľutovať, ako nerobiť a ľutovať! >>

Marcus Tulius Cicero : Aké sú základné vlastnosti, ktoré by mal človek (resp. politik) mať :
1. obozretnosť, predvídavosť
2. odvaha
3. umiernenost
4. spravodlivost.
Z týchto najdôležitejšia je spravodlivosť, pretože ňou sa odlišujú ľudia od zvierat. Nespravodlivosť nie je ľudská vlastnosť ale vlastnosť čisto zvieracia, vlastnosť šeliem. >>

Marcus Tulius Cicero : V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka ako spravodlivosť je veľkorysosť. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka (vladára) ako spravodlivosť je zhovievavosť. >>

Niccolo Machiavelli : Hovorím, že je dobré byť považovaný za štedrého. Ale štedrosť preukazovaná tak, aby o nej všetci vedeli, ti škodí. A keď ju preukazuješ skromne tak, ako sa preukazovať má, zostane utajená a neujdeš ohováraniam, že si žgrloš.....vladar, keď je múdrý, nesmie si robiť ťažkú hlavu z ohováraní o svojej skúposti. Časom ho ľudia budú považovať stále za štedrejšieho , keď spoznajú, že vďaka šetrnosti vystači s vlastnými príjmami, že sa bráni proti tým, ktorý voči nemu vedú vojnu a že môže ísť za svojimi cieľmi bez zaťažovania ľudu. >>

Niekto : Človek by sa mal za všetkých okolností chovať ušlachtilo. Po svojej smrti príde na posledný súd, kde sa zvážia jeho dobré a zlé skutky a môže sa mu stať, že za svoje zlé skutky pôjde do pekla. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Zdržanlivý uteká pred tým, po čom túži
ale svoje túžby si nesie so sebou
keď človek pozná pravú skutočnosť
necháva svoje túžby ďaleko za sebou. >>

Niekto : Najdôležitejšie je rozvinúť v sebe dobré, hrejivé srdce. >>

Pytajuci_sa : Ako žiť ekologicky? >>

Arthur Schopenhauer : Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší. >>

Niekto : Človek môže žiť svoj život ako "No" man, ktorý žije nudný život, pretože všetko odmieta, alebo "Yes" man, ktorý na všetko hovorí áno. >>

Niekto : Kto chce kam, pomôžme mu tam. >>

Niekto : Nedaj si od nikoho prikázať, ako máš žiť. Ži (miluj) úprimne, na základe svojej slobody, rozhoduj sám o svojom živote, >>

Niekto : Choď za svojím snom. ...Keď po niečom veľmi túžiš, celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť.... Čím viac sa priblížime nášmu snu, tým viac sa náš osobný príbeh stáva skutočným dôvodom nášho života.“ >>

Niekto : Treba žiť jednoduchý život. Kedy je človek šťastný? Keď sa naje, ak je hladný, keď sa vyspí ak je ospalý a keď sa oblečie ak je mu zima. >>

Niekto : Ak chcete byť na seba hrdý, robte veci na ktoré môžete byť hrdý. >>

Atiśa : Pochop, že sú tri druhy ľudí
podľa ich malej, strednej a veľkej kapacity.
Jasne v texte rozlíšim
ich individuálne charakteristiky

Vedz, že tí, čo hocijakými spôsobmi
nehľadajú pre seba samých nič viac
ako pôžitky cyklickej existencie
sú ľudia s najmenšou kapacitou

Tí čo hľadajú pre seba samých pokoj,
odvracajúc sa od svetských žiadostí
a vyhýbajúci sa deštruktívnym činom
tým sa hovorí, že sú strednej kapacity

Tí, čo cez svoje osobné utrpenie,
úprimne chcú celkom ukončiť
utrpenie druhých
sú ľuďmi veľkej kapacity. >>

Niekto : Nechaj život plynúť. >>

Niekto : Aj pitie alkoholu, fajčenie, jedenie množstva sladkostí, alebo jazda na motorke bez helmy, t.j. činnosti, ktorými nikomu druhému neškodím, môžu spôsobiť, že sa stanem záťažou pre zdravotný systém. >>

Niekto : Ježiš nebol veľmi vzor pre tradičnú rodinu. >>

Niekto : Pytagorov (vzdelávací) ústav prerástol do spolku, ktorý pohlcoval celého človeka a celý život ... Vcelku mal spolok charakter dobrovoľného kňažského či mnížšskeho rádu novšej doby. Kto chcel byť prijatý, bol skúšaný po stránke vzdelania a bol cvičený v poslušnosti. (ad pytagorejská škola) >>

Judith Nisse Shklar : Mali by sme sa naučiť viac tolerovať ostatné formy neresti s výnimkou krutosti. To neznamená, že by sme ich mali akceptovať, mať radi, ale naučiť sa s nim žiť. Nemali by sme ani prestať proti nim bojovať. >>

Tomas Akvinsky : Kontemplatívny život je v každom ohľade lepší ako činný život. >>

Niekto : Čím som starší, tým viac ma vyčerpáva akékoľvek plánovanie, lebo mi uberá zo života priestor pre náhody, ktoré ho robia oveľa zaujímavejším. Naplánovať si dovolenku pri mori a objednať si vopred ubytovanie znamená, že vopred prežívame budúcnosť, ktorú neskôr už len formálne naplníme. >>

Michel de Montaigne : Som taký človek, že sa rád spolieham na osud a vrhám sa do jeho náruče strmhlav: až do tej chvíle som mal viac dôvodov blahoželať si k tomu než dôvodov sťažovať sa na to a zistil som, že náhoda si poradí lepšie a mojím záujmom praje viac než ja sám. >>

Na otázku Čo robiť?

Biblia : Toto hľa je pôst, ktorý ja mám rád: rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... lámať svoj chlieb hladnému a biednych a bezprístrešných voviesť do svojho domu. Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojimi príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš... potom budeš volať u Hospodina, ťa vyslyší... >>

Guatama Buddha : Nie je nic na dosahovanie. >>

Guatama Buddha : Mali by ste si vážiť jeden druhého a vyhýbať sa slovným hádkam, nemali by sa separovať ako voda od oleja, ale mali by ste spolu splynúť ako voda a mlieko. / You should respect each other and refrain from disputes, you should not, like water and oil, repel each other, but should, like milk and water mingle together. >>

Guatama Buddha : Ty sám, rovnako ako všetci ostatný na svete, potrebujú tvoju lásku a náklonnosť. >>

Guatama Buddha : Lepšie ako tisíc prázdnych slov, je jedno slovo, ktoré prináša mier./Better than thousand hollow words, is one word that brings peace. >>

Krates z Téb : Kratés odporúča ako prostriedok proti chudobe zber voľne dostupných darov prírody: mušle, bôb a všeličo iné, čo sa k tomu dá jesť >>

Epikuros : Dozvedam sa, ze pre neklud svojho tela casto tuzis po zenach. Nuz, ak neprekrocis zakony, ani nikoho z blizkych nezarmutis, ani svojmu telu neuskodis, ani peniaze na ostatne potreby nepremrhas, vyhov svojej tuzbe podla chuti. Je vsak len tazko mozne, aby si sa nedostal do rozporu so ziadnou z tychto podmienok. >>

apoštol Pavol : Vari vás neučí sama príroda, že mužovi je na potupu, keď má dlhé vlasy. >>

Proklos : Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze. >>

Blaise Pascal : Nechceme,aby nas druhi klamali,pripada nam nespravne,ak od nas vyzaduju vacsiu uctu, ako si zasluzia. Preto ani my neklamme druhych a nevyzadujme si vacsiu uctu nez si zasluzime >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Arthur Schopenhauer : Duch človeka je vo svojej podstate slobodný a žiaden nádenník. Iba to, čo robí sám od seba a rád, sa podarí./ Der Geist ist seiner Natur nach ein Freier, kein Froenling, nur was er von sich selbst und gern tut, geraet. >>

John Stuart Mill : Nikoho plnym pravom nemozno nutit,lebo takto to bude prenho lepsie, lebo ho to urobi stastnejsim. >>

John Stuart Mill : Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. >>

John Stuart Mill : Aby sme zdovodnili toto nasilie,spravanie od ktoreho je ziaduce cloveka odvratit,musi mat v umysle sposobit niekomu zlo >>

Logik Formálny : P001075 => P002483 >>

Logik Formálny : P000256 => P001847 >>

Niekto : kolektívne aktivity ľudstva podkopávajú či priamo odstraňujú environmentálne predpoklady existencie civilizácie >>

Niekto : Človek by mal sedieť nepohnute a meditovať. Tak sa spojí s niečím nehybným, večným a nemenným. >>

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Niekto : Že príde mladík k starému človeku, čo sedí na priedomí a díva sa na svoje pomarančové pole..A on len sedí a vyhrieva sa na slniečku..A mladík sa ho spýta, prečo len tak vylihuje, prečo tie pomaranče ešte neobral, nepredal..A čo by bolo potom?, spýta sa starý muž.Potom by si mal hromadu peňazí, nemusel nič robiť a užíval si život!, povie mladík nástojčivo.A čo robím teraz?, spýta sa pobavene starký... >>

Niekto : Pri vašej prednáške v Bratislave v roku 2013 o konci civilizácií ste hovorili, že sa nachádzame v neistej prechodnej dobe a že je dobré sa na to pragmaticky pripraviť.Áno, spomínal som takzvanú rodinnú pripravenosť, mať nejaké zásoby, že sa netreba zbavovať pôdy… >>

Niekto : Objavte chuť pravého Talianska. ..Začnite lietať z Košíc. >>

Niekto : Nemusíte neustále o něco usilovat; přestaňte bez ustání snít, projektovat, plánovat a pracovat. Nesnažte se něčeho dosáhnout, nebuďte stále v akci a nikým nemanipulujte, nechtějte někým být, nesnažte se někam dostat. Zapomínáte na tu nejprostší a nejzjevnější věc: být tady. Nejste-li přítomni, ztrácíte zdroj všeho, co má smysl, význam a přináší uspokojení. Jak můžete být spokojeni, když tu nejste?Nevnímáme, kdo jsme, což je základní bytí, existence. Jestliže nejsme tady, existujeme jen na okraji reality. Neumíme si vážit prostého bytí. Místo toho přikládáme velkou hodnotu tomu, co chceme dokázat, nebo tomu, co chceme vlastnit. To je ta největší chyba, kterou děláme. Říká se tomu velká zrada.Neumíme si vážit prostého bytí. - A. H. Almaas.Neustále hledáme něco, co by nás potěšilo. Zběsile se honíme za štěstím a přitom úplně míjíme nejzákladnější blaženost, která je i tím největším štěstím: prosté bytí tady a teď. Jste-li opravdu přítomni, samotná přítomnost je tvořena příjemným pocitem naplnění, spokojenosti a blaženosti. >>

Niekto : Nikdy sa nemente, aby ste sa pacili ostatnym. Pokial vás niekto neberie takých aký ste, tak si vás ten človek nezaslúži. >>

Niekto : Lepsie urobit drobnost ako potlkat sa hodiny. >>

Niekto : Muž, ktorý nedoprial svojim vlasom príslušný vzrast sa strachuje o svoj skalp. >>

Niekto : Šermiari nosili dlhé vlasy preto, lebo vlasy chránili krk. Ak ste mali dlhé vlasy tak vám nepreťali krk. Všetky seky sa zviezli po tých vlasoch. Dlhé vlasy sa však v armade nepoužívali kůli prítulným zvieratkám. >>

Niekto : Robiť si to? >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Pytajuci_sa : Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé? >>

Pytajuci_sa : Čo robit? >>

Pytajuci_sa : Potraty áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Čo jesť? >>

Pytajuci_sa : Antikoncepcia - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Prerušovaný styk - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Ako nerobiť a zarobiť? >>

Pytajuci_sa : V čom podnikať? >>

Pytajuci_sa : Povinné očkovanie - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Pytajuci_sa : Ako odstrániť korupciu? >>

Pytajuci_sa : Pozerať či nepozerať televízor? >>

Pytajuci_sa : Piť či nepiť? >>

Friedrich Nietzsche : Vieru tak a tak to je, zmeniť na vôľu, tak a tak sa to má stať. >>

Tomas Kempensky : K tomu, čo sa utiahne od svojich známych a priateľov, priblíži sa Boh so svätými a anjelmi. >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Niekto : Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru. >>

Niekto : Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti) >>

Logik Formálny : P003404 => P003405 >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Pytajuci_sa : Mať či nemať deti? >>

Pytajuci_sa : Čo robiť, keď nás urážajú? >>

Pytajuci_sa : Pracovať či nepracovať? >>

Paul Lafargue : Buďme lenivý vo všetkom, okrem v láske a pití, okrem v lenivosti. >>

Niekto : Oddychovať je zdravé. >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Biblia : Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov , na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. >>

apoštol Pavol : Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. 9 Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. >>

Pytajuci_sa : Čo kupovať? >>

Niekto : Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu. >>

Logik Formálny : P003592 => P003593 >>

Sokrates : Ty šľachetný muž, Aténčan, občan z obce najväčšej a preslávenej múdrosťou i silou, nehanbíš sa starať len o to mať čo najviac peňazí, slávy a pocty, ale o rozum, pravdu a dušu, aby bola čo najlepšia, nedbáš a nestaráš sa? >>

Sokrates : Chodím totiž po obci a nerobím pritom nič iné, len presviedčam mladých i starých, aby sa v prvom rade a tak usilovne nestarali ani o telo, ani o peniaze ako o dušu, aby bola čo najlepšia a hlásam: "Cnosť nevznikla z bohatstva, ale z cnosti bohatstvo i všetko ostatné pre dobro ľudí v súkromnom i verejnom živote!" >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť. >>

Guatama Buddha :

1. Pravé pochopenie (sammá–ditthi)

III. Múdrosť

(paňňa)

2. Pravé zamýšlanie (sammá – sankappa)

3. Pravé hovorenie (sammá – váčá)

I. Mravnosť

(síla)

4. Pravé konanie (sammá – kammanta)

5. Pravá životospráva (sammá– ádžíva)

6. Pravé úsilie (sammá – vájáma)

II. Meditácia

(samádhi)

7. Pravá všímavost (sammá – sati)

8. Pravé sústredenie (sammá – samádhi)

>>

Guatama Buddha : Obrazné označenie "cesta" (patipadá) alebo "chodník" (magga) vedie niekedy k tomu nedorozumeniu, že by sa v praxi mali cvičiť jednotlivé členy tejto cesty jeden po druhom tak, ako sú zoradené. Akoby pravé pochopenie, teda plné preniknutie pravdy, malo realizovať najskôr, ešte predtým, než by smel človek pomyslieť na rozvíjanie pravého zmýšľania alebo použitie pravého rozprávania, atď. V skutočnosti musia byť ako prvé zdokonalené tie tri členmi (3. - 5. ), ktoré tvoria oddiel "mravnosti" (síla); potom je nutné venovať pozornosť systematickému trénovaniu mysle cvičením troch členov (6. - 8.), ktoré patria do oddielu "meditácie" (samádhi); ešte len takto pripravená povaha a myseľ človeka je schopná dosiahnuť dokonalosť prvých dvoch členov (1. - 2.) predstavujúcich oddiel "múdrosti" (paňňá). Isté minimum pravého pochopenie je však nevyhnutné skutočne už na samom začiatku, lebo isté pochopenie faktov utrpenia je nutné, aby poskytlo presvedčivé dôvody a motiváciu pre usilovnej cvičenie cesty. >>

Guatama Buddha : Počujte pozorne žiaci: Nesmrteľnosť je dosiahnuteľná! Učím Dhammu, dávam praktické pokyny. Postupujte teda podľa týchto pokynov! A uskutočnite ten najvyšší cieľ svätého života, cieľ, pre ktorý odchádzajú z domu do bezdomovectva synovia z tých najlepších rodín. Osvojte si ten najvyšší cieľ už v tomto živote, priamym poznaním ho uskutočnite, dosiahnite ho a spočívajte v ňom! >>

Guatama Buddha : A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha). >>

Guatama Buddha : A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy. >>

Guatama Buddha : Päť metód na prekonanie zlých myšlienok: Keď pri niektorej predstave predmetu žiakovi vznikajú zlé zhubné myšlienky spojené so žiadostivosťou alebo nenávisťou a klamom, tak postupuje nasledovne: Najprv sa snaží vo vzťahu k tomu istému predmetu získať iné predstavy, ktoré sú dobré a blahodarné. Ak sa to nedarí, uvažuje o zhubných následkoch takto: "Sú to naozaj hanebné myšlienky, prinášajúce skazu!" Ak to nepomáha, zámerne odvracia od týchto zlých myšlienok pozornosť a ignoruje ich. Keď ani to nepomáha, zisťuje príčiny vzniku a zloženie týchto zhubných myšlienok. Ak ani to nevedie k úspechu, tak so zaťatými zubami a jazykom prilepeným k ďasnám, všetku silou svojej mysle potláča a premáha tieto zhubné myšlienky. >>

Ježiš Nazaretský : Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. 26 Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera. >>

Ježiš Nazaretský : 33 Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. 34 Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. 36 Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. 37 Vaša reč nech je: ‚Áno — áno, nie — nie.‘ Čo je navyše, pochádza od zlého. >>

Ježiš Nazaretský : Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, 4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. 7 Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. >>

Ježiš Nazaretský : 16 Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. 17 Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, 18 aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. >>

Guatama Buddha : keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu. >>

Niekto : Keď Pytagoras zo Samu.. prišiel do Egypta a stal sa žiakom Egypťanov, prvý priniesol ich filozofiu Grékom, a najmä dbal, zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady. 14 A 4(z Isokrata) >>

Marcus Aurelius : Ľudia si hľadajú miesta, kam by sa uchýlili: vidiek, prímorie, hory. Však aj ty často zatúžiš po niečom takom. Ale to všetko je príliš pomalé, pretože v ktorúkoľvek chvíľu sa ti zachce, môžeš sa uchýliť do seba samého. Veď nikde nemá človek kľudnejší ani nerušenejší útulok než vo svojej vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nahliadnuť, a ihneď sa ocitá v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho údudku nie je nič iné ako pocit mravnej sporiadanosti. >>

Marcus Aurelius : Zažeň nesprávnu predstavu, zastav činnosť pudov, uhas žiadostivosť a maj pri sebe len vedúci rozum ! >>

John Adolphus Etzler : Ty, ktorý si unavený zo životnej námahy a lopoty, polož svoje nástroje, urob si prestávku, a pozri sem na metódy ako žiť nový život, oslobodený od práce, plný radostí a slastí. >>

Lao-c : Kto robí - pokazí, kto vlastní - stratí. Kedže mudrc nič nerobí - nič nepokazí, kedže sa ničoho nedrží - nemôže nič stratiť >>

Lao-c : Veľké sa začína ako maličké. Preto neskúša mudrc robiť nič veľkého . Kto veľa sľubuje, dodrží zväčša málo. Kto ľahko na seba veľa berie - bude to mať ťažké. Mudrc pokladá všetko za ťažké a bude to mať ľahké. >>

Lao-c : Mudrc poznáva bez toho, aby cestoval, chápe bez toho, aby pozrel, dokončí bez toho, aby konal. >>

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. >>

Jan Amos Komenský : Škola hrou. >>

Jan Amos Komenský : Štúdium má viesť k hľadaniu Boha, ukazovať cesty k jeho nájdeniu a tesnému spojeniu. >>

Jan Amos Komenský : Neštudujeme preto, len aby sme niečo vedeli, alebo aby sme uspokojili zvedavost alebo kôli domnienke že vynikneme, či kôli zisku. Cieľom je dosiahnuť pansofiu. >>

Niekto : Človek by mal ísť nájsť samého seba do divočiny. V divočine je oslobodený od požiadaviek, ktoré na neho kladie spoločnosť, a môže sledovať autentické želania, autentické plány, jeho pravé ja, ktoré takto objaví. Lepšie tiež môže pochopiť, v akých vzťahoch, v akej kultúre žije (čo sa dá dosiahnuť aj cestovaním do krajín s inou kultúrou) >>

Karol Marx : 1. Vyvlastnenie pozemkového vlastníctva a použitie pozemkovej renty na štátne výdavky. 2. Vysoká progresívna daň. 3. Zrušenie dedičského práva. 4. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov a rebelov. 5. Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom. 6. Sústredenie všetkej dopravy v rukách štátu. 7. Zvýšenie počtu národných tovární, výrobných nástrojov, zúrodňovanie a skvalitňovanie pôdy podľa spoločného plánu. 8. Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo. 9. Spojenie výroby poľnohospodárskej a priemyselnej, úsilie o postupné odstránenie rozdielu[a14] medzi mestom a dedinou. 10. Verejná a bezplatná výchova všetkých detí. Odstránenie továrenskej práce detí v jej terajšej podobe. Spojenie výchovy s materiálnou výrobou atď. >>

Niekto : Človek by mal spoznať samého seba, pozrieť sa do svojho vnútra. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Aby si sa stal dobrým človekom musíš prekonať svoje ja (t.j. sumu doterajších zvykov) tak že sa podriadiš rituálu (niečomu čo prelomí zvyk a vedie k novému dobrému konaniu)./ "To become good, you must overcome the self by submitting yourself to ritual." (Analects 12.1) >>

Herakleitos : Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby. >>

Benedictus de Spinoza : Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia. >>

Niekto : Nechať si dať narásť dlhé vlasy. >>

Thales z Miletu : Poznaj sám seba / Nosce te ipsum / Gnothi seauton >>

apoštol Pavol : ...to robte a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných. >>

Charles Fourier : Obchodník je človek, ktorý čo najlacnejšie nakupuje a čo najdrahšie predáva. >>

Niekto : Treba robiť dobré skutky. >>

Arthur Schopenhauer : Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším. >>

Niekto : Učiť sa, učiť sa, učiť sa! >>

Niekto : Treba veľa športovať. >>

Niekto : Čo sa v tomto živote naučíš, v budúcom akoby si našiel. >>

Niekto : Treba voliť ženy do politických funkcií. >>

Ježiš Nazaretský : Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ >>

Niekto : Cyklistika je zdravý sport dosažititelný pro všechny. Působí proti stárnutí a nemocem. Především však čistí hlavu a přispíva k vyšším pracovním výkonům. >>

Niekto : Tenis, záležitost pro slečinky a teplouše. >>

Niekto : Keď nevieš čo s pukom, vystreľ na bránu. >>

Niekto : Treba meditovať. >>

Niekto : Treba sa modliť. >>

Niekto : Coito ergo sum. >>

Jacques Derrida : Nástrojom na oslobodenie sa spod nadvlády jazyka a cestou k pravde je dekonštrukcia. >>

Niekto : Starajte sa o svoju karmu. >>

Pytajuci_sa : Ako (ne)sexovať? >>

Pytajuci_sa : Ženiť sa (vydávať sa)? >>

Niekto : Netreba konať >>

Niekto : Keď nevieš čo máš robiť, nerob nič. >>

Pytajuci_sa : Čo čítať? >>

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Niekto : Marxisti musia byť proti vojne. >>

Niekto : Gándhí ukázal, že revolúcia môže byť nenásilná. Jeho príkladom sa inšpirovali aj Martin Luher King, Nelson Mandela, hnutie Occuppy Walstreet (a ja Nežná revolúcia a Za slušné Slovensko) >>

Niekto : Aby bola nenásilná revolúcia utlačovaných úspešná, musia existovať jasné tri rozlíšiteľné skupiny ľudí - utlačovatelia, utlačovaní sami a pozorujúca (svetová) verejnosť. Pri nenásilnej revolúcii vypláva napovrch násilná stránka utlačovateľov, ktorú odsúdi svetová verejnosť. Ak chýba takéto jasné rozlíšenie, nenásilná revolúcia nemusí byť úspešná, ako napr. v prípade hnutia Occupy Wallstreet. >>

Niekto : hormony šťastia a ako ich prebudiť >>

Pytajuci_sa : Očkovať sa či radšej nie? >>

Niekto : V slovenských ľudových rozprávkach často dobrý hrdina na svojej ceste pomôže rôznym zvieratkám, ktoré na oplátku potom pomôžu jemu. To je náuka o karme ako vyšitá. >>

Ježiš Nazaretský : Urobím vás rybármi ľudí. >>

Niekto : Osvojiť si tao vnútorne sa dá iba na ceste mystiky, popísanej s využitím obrazov. Duch sa musí ukľudniť, práve tak ako až kľudná voda sa prejasní. Musí sa vzdať odporu a to ho ponesia ako list vo vetre. (ad Čuang-c’) >>

Pytajuci_sa : Čo si obliecť? >>

Niekto : Úsmev je jeden z najmilších tvárových prejavov, má byť voľbou každej z nás na koho a kedy sa usmejeme a naozaj nie je v poriadku sa pri nás len tak zastaviť a poznamenať, aby sme sa usmiali. >>

Niekto : Prečo Boh Kainovu obetu neprijal a Ábelovu prijal? Lebo Kain mal horšiu karmu, pravdepodobne kôli svojej žiadostivosti a zlým skutkom. Hned na to však Boh poradil Kainovi, ako si karmu zlepšiť - treba konať dobré skutky. Kain však namiesto toho, aby pracoval na svojej karme a nezávidel druhým ich lepšiu karmu, podľahol hnevu a žiadostivosti a ešte viac si karmu zhoršil. >>

Niekto : Venujte sa svojím sympatiám, zaslúžia si to. >>

Niekto : Treba veľa bicyklovať. >>

Niekto : Treba veľa chodiť pešo. >>

Niekto : Cyklista je pohromou pre ekonomiku štátu: nekupuje si autá a nepožičiava si ani peniaze na ich kúpu. Neplatí havarijné poistenie. Nekupuje benzín, nevyhadzuje peniaze na údržbu a opravy. Neplatí za parkovanie. Nepotrebuje viacprúdové rýchlostné cesty. Nestučnie.

Zdraví ľudia nie sú pre ekonomiku nepostrádateľní ani užitoční. Nekupujú lieky. Nechodia do nemocníc a ku doktorom. Neprispievajú tak k štátnemu HDP.

Naproti tomu každý McDonald vytvorí najmenej 30 pracovných miest, lebo kôli nemu majú prácu 10 kardiológovia, 10 zubári, 10 dietológovia a samozrejme ľudia ktorí pracujú na predajni.

Uvážene vyberaj :Bicyklovanie alebo Mc Donald? Je to hodné úvahy.

PS: Chôdza je ešte horšia. Chodci nekupujú ani bicykle. >>

Niekto : Vízia bez akcie je snením, akcia bez vízie je nočnou morou. >>

Niekto : Životná úroveň sa zlepšila. Prečo nie sme spokojní? Pretože máme príliš veľa možností, čo robiť. Dostávame sa do rozhodovacej paralýzy a aj keď sa rozhodneme, svoje rozhodnutie potom ľutujeme. Preto si treba zjednodušiť svoj život, vytvoriť si svoju životnú víziu a naučiť sa odriekať si činnosti, ktoré do nej nepasujú. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek ako duchovná bytosť sa snaží o zväčšenie svojej lásky, t. j. božskej podstaty. Ak nemiluje stále viac (ľudí a intenzívnejšie) je nešťastná aj v blahobyte. Vonkajšie príčiny (choroby, násilie..) človeku ako duchovnej bytosti nemôžu uškodiť (ba pomáhajú jej konať dobro). Človek ako duchovná bytosť je nesmrteľný. >>

Niekto : Nemíňaj ale šetri ! >>

Ježiš Nazaretský : Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! >>

Ježiš Nazaretský : Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. >>

Niekto : Na koniec utrpenia nemusíme čakať, ale jestvuje technológia - meditácia, ktorá ten koniec utrpenia, koniec znovuzrodzovania môže navodiť (4. vznešená pravda ) >>

Niekto : Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne. >>

Niekto : Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli. >>

Pytajuci_sa : Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný? >>

Ježiš Nazaretský : Hľadajte a nájdete. >>

Biblia - Nový zákon : Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť? 15 Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, 16 čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? 17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva. 18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru, ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov. >>

Biblia - Nový zákon : Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. 20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná? >>

Ježiš Nazaretský : Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky >>

Niekto : Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní >>

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus) >>

Niekto : My sme náš mozog a všetky tie prejavy ako sebectvo, láskyplnosť , žiarlivosť, lakomosť, dobroprajnosť sú biochémia mozgu. Veda môže zistiť korelácie a kauzality, ktoré v ňom platia a navrhnút, čo by sa s tým dalo robiť. >>

Niekto : Pokiaľ o niekom potrebujeme hovoriť, hovorme tak, aby to obstálo aj v jeho prítomnosti. Hovorme tak, ako by tam bol. >>

Niekto : V prípade, ak je preukázané, že podozrivý je pozitívne testovaný na koronavírus COVID-19, je opodstatnené začať trestné stíhanie pre trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby .

Posúdnie konania páchateľa ako trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby vyžaduje, aby zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že páchateľ: - úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 163 ods. 1 Trestného zákona) alebo - z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby (§ 164 ods. 1 Trestného zákona). >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že ľudia sa vo zvýšenej miere pohybujú, všade chodia peši, aj kôli tomu, že sú to kopcovité regióny. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že ľudia sa vo zvýšenej miere socializujú, majú okruh svojich priateľov, s ktorými si otvoria tú flašku vína a porozprávajú. >>

Niekto : budeme sa k sebe a k planéte správať inak, prestaneme cestovať len preto, že chceme nové kulisy, pre pocit, že oddýchnuť si dokážeme na opačnej pologuli, pretože tú našu sme kontaminovali nepokojom a nenásytnosťou >>

Pytajuci_sa : Čo je šport? >>

Niekto : Treba robiť dopamínový detox. >>

Niekto : Jedno euro investované do masového športu ušetrí v budúcnosti tri eurá v zdravotníctve. >>

Niekto : V minulosti bol reakciou na stresovú situáciu buď útek alebo boj. V dnešnej dobe už nemôžeme v práci utekať ani sa biť a preto je po práci dobé si zabehať. Tým sa vylúčia z krvi stresové hormóny. >>

Niekto : Ak chcete rásť, tak rozširujte svoje pole vnímania, buďte viac objektívni a budete poznať viac pravdu-realitu a potom budete aj viac milovať a činiť dobro. >>

Immanuel Kant : Hypotetický imperatív je imperatív, ktorý nadraďuje príkazu nejaký účel, prinajmenšom ako možný alebo žiadúci: premieňa tak príkaz na číry prostriedok, závislý trebárs od spôsobilosti alebo opatrnosti (Ak chceš mier, chystaj vojnu.). >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Namiesto lásky k Bohu sa treba snažiť o vzájomnú lásku medzi ľuďmi (humanizmus). Vieru v Boha treba nahradiť vierou v seba. Starosť o posmrtný život treba nahradiť starosťou o tento život. Modlenie treba nahradiť prácou. >>

Niekto : Dělám-li pro lidi něco, co je potěší, rádi mi za to zaplatí. Proto je bohatství na volném trhu měřítkem toho, jak moc člověk udělal pro druhé podle jejich vlastních žebříčků hodnot. >>

Niekto : Pro řešení všech problémů typu „jak/jestli vůbec poskytovat nějakou službu“, případně „jak/jestli vůbec vyrábět nějaký produkt“, jen stačí nechat tisíce a miliony podnikatelů, aby to prostě zkusili. Ti z nich, kteří to budou dělat špatně (= jinak, než lidé chtějí), zkrachují (a půjdou dělat něco, čím prospějí společnosti více). Naopak ti, kdo to budou dělat správně (= tak, jak si lidé přejí), budou prosperovat. >>

Niekto : Pod spoločným dobrom na východe sa myslí dobro štátu, pre ktoré by sa všetci mali snažiť robiť dobro. Dobro štátu t.j. dobro svätej imperiálnej Rusi. >>

Pytajuci_sa : Ako získať a udržať moc v štáte? >>

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Pytajuci_sa : Bojovať či nebojovať? >>

Niekto : Dobrými skutkami môžeme asi tak vyplaťiť svoje hriechy ako platiť peniazmi z hry "Sazky a dostihy" v supermarkete. >>

Niekto : Dobré skutky sú ako ozdoby na našich šatách, ale nevyčistia fľaky ktoré na šatách máme. Ako by vyzerala nevesta v nádherných bielych šatách so šperkami, ale s jedným veľým čiernym fľakom? >>

Niekto : Treba robiť to, čo nás baví. >>

Pytajuci_sa : Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)? >>

Niekto : Kto chce kam, pomôžme mu tam. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : povedať, že v učení Kristovom, príkaz neprotiviť sa zlu násilím je prehaným, znamená to isté, ako povedať, že v náuke o kruhu, zásada o rovnosti polomerov je prehnaná. (ad kresťanstvo,Ježiš Nazaretský) >>

Niekto : Ak chcete byť na seba hrdý, robte veci na ktoré môžete byť hrdý. >>

Niekto : Bola dané za úlohu, aby si ráno hned ako vstanú, pripomenuli udalosti minulého dňa, pretože úzko súvisia s tým, čo je potrebné robiť dnes, Ako večerné zamestnanie bolo často dávaná za povinnosť reflexia o sebe samom, hodnotenie, čo správneho a čo nesprávneho každý za ten deň vykonal. (ad pytagorejská škola) >>

Na otázku Čo jesť?

Biblia : Potom riekol Boh:Ajhla, dal som vam vsetky semenoplodne byliny, ktore su na celej zemi a vsetky stromy, na ktorych je ovocie s ich semenom. To vam bude za pokrm. >>

Biblia : Nech vam sluzi za potravu vsetko co sa hybe, co je zive. Ako kedysi zelene byliny, teraz vam davam vsetko. Len maso s krvou, jeho to dusou, nesmiete jest. >>

Biblia : Preto az podnes Izraelci nejedia slachy z bederneho klbu, lebo onen sa dotkol slachy na bedernom klbe Jakobovom. >>

Biblia : Vsetky zvierata, ktore maju rozdelene kopyta a prezuvaju smiete jest...nejedzte:tavu lebo nema rozdelene kopyta...zajaca, lebo nema rozdelene paprcky... osipanu, lebo neprezuva.. Vsetko , co vo vodach, moriach a potokoch ma plutvy a supiny, mozete jest. ... Z vtakov tieto majte v osklivosti: orla, orlosupa, cierneho supa, rozlicne druhy sokola, vsetky druhy krkavcov, pstrosa, kukucku, cajku, sovu, bociana...hmyz a drobne zvierata tiez nejest ./skratene3M11. >>

Biblia : Nepatri medzi pijanov vina ani medzi zracov masa, lebo pijan i zrac schudobnie a ospanlivost oblika do handar. /Prislovia 23,20. >>

Ježiš Nazaretský : Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka....Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky? No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. >>

Diogenes zo Sinopy : Prinutim ta spat na holej zemi, pit vodu, jest hocico... >>

Diogenes zo Sinopy : V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky... >>

Krates z Téb : Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny >>

Krates z Téb : Kratés odporúča ako prostriedok proti chudobe zber voľne dostupných darov prírody: mušle, bôb a všeličo iné, čo sa k tomu dá jesť >>

Epikuros : Viac sa staraj o to, s kym budes jest a pit, nez o to, co budes jest a pit. Lebo zivot bez priatela je ako krmenie leva a vlka. >>

apoštol Pavol : Jeden verí, že môže všetko jesť, slabý je len zeleninu. Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu ? /Rimskym 14.2-8. >>

apoštol Pavol : Pokrm nás však nepribližuje k Bohu. Ak nejeme, nič nestrácame, ak jeme, nič nezískame. 9 Len dbajte, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie neposmelí, aby aj on jedol mäso obetované modlám? 11 A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie. Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem vôbec jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil. >>

Benedictus de Spinoza : Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom. >>

Benedictus de Spinoza : Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov. >>

Niekto : Etický problém s jedením mäsa čoskoro vyrieši pestovanie mäsa. >>

Niekto : Podľa výzkumov červené víno dokáže predĺžiť mladosť, znižuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie, pôsobí ako prevencia proti mŕtvici a srdcovému infarktu, chráni proti arteroskleróze a bráni po jedle ukladaniu tukov, preto udržiava štíhlu líniu. >>

Niekto : Človek má jesť mäso, lebo má možnosť jesť mäso, má na to uspôsobený tráviaci systém. Nábožensky povedané - je na to stvorený. >>

Niekto : Jesť by sa malo iba to, čo sa dopestuje lokálne. Teda v našom podnebí by sa nemalo konzumovať exotické ovocie ako banány alebo pomaranče. >>

Niekto : V rôznych kútoch sveta sa pravidelne objavujú ľudia, ktorý vyhlasujú,že bez vody a jedla dokážu žiť celé roky a zachovať si pritom nadpriemerné zdravie. Niektorí tvrdia, že všetku potrebnú energiu a živiny prijímajú zo slnečného svetla, z dychu, prípadne sa jednoducho živia všadeprítomnou neviditeľnou energiou, ktorá sa podľa orientálnych tradícií nazýva prána. (bretharianstvo, u nas Peter Starec) >>

Pytajuci_sa : Čo jesť? >>

Pytajuci_sa : Zeleninu z Lidlu , alebo zo záhradky? >>

Biblia : Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. >>

Niekto : Keby boh chcel, aby sme boli vegetariáni, urobil by vzrušujúcou poľovačku na brokolicu. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky. >>

Niekto : Sme tým čo jeme. / we are what we eat >>

Guatama Buddha : Mañjuśrī sa opýtal, “Nejedia Budhovia mäso kôli tathāgata-garbha ?” Požehnaný odpoveda, “Mañjuśrī, je to takto. Nie sú žiadne bytosti, ktoré neboli našou matkou, ktoré neboli našou sestrou generáciami putovania po nekonečných a nekonečných saṃsārach. Aj ten, kto je psom, bol naším otcom, pretože svet živých bytostí je ako tanečnica. Preto vlastné telo a telo druhého sú jediné telo, takže Budhovia nejedia mäso. >>

Guatama Buddha : Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness >>

Guatama Buddha : Mäso by sa nemalo jesť za troch okolností: keď bolo videné, počuté alebo je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); toto sú Jivaka, to sú tri okolnosti, za ktorých by sa mäso nemalo jesť, Jivaka! Vyhlasujem, že je možné jesť mäso z troch dôvodov: keď nebolo videné, počuté alebo nie je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); Jivaka, hovorím, že toto sú tri okolnosti, za ktorých sa môže jesť mäso. >>

Guatama Buddha : jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé >>

Niekto : Bravčové by sa nemalo jesť. Prasatá zožerú všetko, aj nečistoty, preto sa cez ne dostáva do človeka špina. >>

Niekto : Aj z jabĺk môže človek získať alergiu, lebo sú striekané. Takéto jablká nechce zjesť ani pes. >>

Charles Fourier : Z troch dôvodou sa bude len málo používať chlieb: 1. Chlieb, látka prácne zhotoviteľná, je málo atraktívna pre ľud, ktorý dáva prednosť mäsu a ostatným poživatinám... 2...všetky práce týkajúce sa výroby a zásobovania chlebom, ako je orba, žatva, mlátenie, hnietenie, sú veľmi nezáživne 3 Chlieb, potravinu málo lahodiacu chuti, je treba piecť každodenne. >>

Platon (pov. Aristokles) : (v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov... >>

Platon (pov. Aristokles) : Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom. >>

Platon (pov. Aristokles) : (v neideálnom štáte) Budeme ďalej potrebovať aj pastierov svíň; tých sme totiž v predchádzajúcom (zdravom) štáte nemali, lebo sme ich nepotrebovali, ale v tomto bude aj toto potrebné a budeme potrebovať aj mnoho iných zvierat slúžiacich za pokrm.. Budeme teda potrebovať pri tomto spôsobe života aj oveľa viac lekárov ako prv.. >>

Epikuros : Nutné, prirodzené a vymyslené potreby >>

Niekto : Zvieratá musia zomrieť, aby sme my mohli žiť, ich telo sa obetovalo za nás. >>

Niekto : Treba jesť iba to, čo sa vyskytuje v prírode, čo je čo najmenej spracované, ako napr. ryžu, mäso, vajcia. Chlieb už je dosť spracovaný, najviac biely chlieb. >>

Niekto : Pôda je vydrancovaná, zdravých látok je v potravinách málo. Pleto sa oplatí brať výživové doplnky. >>

Charles Fourier : Ak ponúkneme deťom nasledujúce tri potraviny - pol kila chleba, pol kila ovocia a pol kila sladkostí - o ich voľbe nieto pochýb - pobijú sa o sladkosti a ovocie, zatiaľčo chlieb nechajú bez povšimnutia. Ktoré jedlá dieťa vyhľadáva? Má rado ovocie a mliečne výrobky na jednoduchý spôsob a potom v zložitejšej úprave tieto veci v spojení s cuktrom - zaváraniny, sladké krémy, kompoty, marmelády. >>

Niekto : Jedenie mäsa je symbol mužnosti, aj preto sa ho mnohí nechcú vzdať. Nejete mäso? Ste morálnejší, ale menej mužní. >>

Niekto : Magnézium pre zvýšenie psychickej odolnosti. >>

Niekto : Človek by nemal jesť to, čo by za jedlo nepokladala jeho prababička. >>

Niekto : Mäso by sa malo jesť ako príloha k zelenine a nie naopak ako to býva pravidlom. >>

Niekto : Človek by si mal sám variť. >>

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Biblia : Krava s medveďom budú sa pásť a lev bude žrať slamu ako dobytok. >>

Ježiš Nazaretský : Chlieb náš každodenný daj nám dnes. >>

Biblia : Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. >>

Niekto : Treba jesť horkú čokoládu. >>

Pytajuci_sa : Čo navariť na obed? >>

Niekto : Keby bitúnok mal steny zo skla, každý by bol vegetarián. >>

Niekto : "Nejem nic, co ma tvar a oci." Za kazdymi tymi ocami vidim dusu. To som si uvedomila a preto uz maso do seba proste nedostanem. Kym som si to vsak uvedomila, presli roky, dnes som stastna, ze sa tak stalo, pretoze maso mi je odporne a nemusim bojovat s chutkami na maso, ako to bolo predtym a som zdrava. >>

Niekto : Koronavirus COVID-19 sa na človeka preniesol buď z netopierov cez nejaké iné domáce zviera, alebo unikol z laboratórií Wuhan Institute of Virology, činskej akadémie vied. Z toho vyplýva, že za COVID-19 pandémiu (milióny mŕtvych a ochromenie normálneho života spoločnosti) môže buď veda, alebo konzumácia mäsa. >>

Niekto : Vitamíny sú také látky, ktoré ak ich neprijímame, tak spôsobujú choroby. >>

Niekto : 11. prikázanie - Neposolíš. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že majú rastlinne založenú stravu - vegánsku, vegetaránsku - čerstvé ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, semiačka. Mäso majú raz za týždeň až za mesiac. Hlavný príjem bielkovín sú pre nich strukoviny. >>

Niekto : Prílišné dlhodobé uživanie vitamínu C može spôsobiť oxálatové močové kamene. >>

Niekto : Podľa "Lanset eat report" by naša strava mala obsahovať
- 2/3 ovocia, zeleniny a strukoviny,
- červené mäso, ako sa ho nevieme vzdať, tak max. 100 g týždenne
-v žiadnom prípade nejesť procesované jedlo - salámy, šunky, klobásy, údené (ktoré aj WHO klasifikovalo ako karcinogénne), konzervy, ktoré vydržia aj dva roky >>

Niekto : Kto je kardiológ tak je buď vegán, alebo neštuduje. >>

Niekto : V roku 2014 porovnávali pomocou kolonoskopie tráviace systémy afroameričanov, odchovaných na hamburgeroch,steakoch a afričanov s 90 percentnou rastlinnou potravou a skúmali riziko vzniku nádorov. Vyše 50 percent američanov mali na tráviacom trakte polypy, zvýšené nábeh na rakovinu a prevládajúce zlé mikróby. Afričania mali všetko vynikajúce. >>

Niekto : Treba byť vegetarián. >>

Niekto : Za to, na čo máme chuť môže z 50 percent genetika a z 50 percent mikróby, čo máme v črevách. Pri prechode na rastlinnú stravu sa zmenia typy mikróbov v črevách a my prestaneme mať chuť na mäso. >>

Niekto : Pre ľudí platí, že by mali mať asi 60% rastlinnej stravy, preičom sa neobídu bez príjmu mäsa individuálne aspoň dvakrát až trikrát týždenne, avšak toto mäso má byť chudá svalovina. Človek sa geneticky vyvinul tak, že nie je uspôsobený k tomu, aby efektívne konzumoval iné živočíšne zložky, ako sú vnútornosti, chrupavky, šľachy, koža apod. >>

Niekto : Čím dlhšie sa človek venuje vegetariánstvu, tým menšími fyzickými i psychickými rezervami disponuje. S narastajúcimi rokmi sa vegetariánom narušuje tvorba buniek a objavujú sa vážnejšie poruchy, rastie riziko ochorenia nervovej sústavy, ochabnutie psychických schopností až demencia. >>

Niekto : Človek nedokáže žiť bez mäsa, pretože niektoré bunky si nedokáže bez mäsa vyrobiť. a i niektoré stopové prvky a vitamíny. V prípade nedostatku sa ľudský organizmus snaži svojou pružnosťou nedostatok čiastočne napraviť, pretože väčšinu z týchto látok si dokáže ukladať do zásoby, a niektoré i roky. >>

Niekto : Vegetaríánstvo vzniklo pred viac ako dvetisíc rokmi na rôznych miestach sveta, pretože bol nedostatok mäsa. Jednoducho nebolo. >>

Niekto : Človek, ktorý neje mäso, tak napríklad zle vyrába mozgové bunky, po čase mu začína ochabovať intelekt a potom určité oblasti psychického výkonu nezvláda. Je akýsi jednostranný. Má to vplyv aj na povahové vlastnosti, začína napríklad klesať a ochabovať dôvtip a chápavosť. >>

Niekto : Ľudia, ktorí dlhší čas neužívajú mäso, začínajú trochu blednúť, znižuje sa ich obranyschopnosť. Akonáhle dlhoročného vegetariána napadne choroba, musí jej podľahnút. >>

Niekto : Mäso výrazne pomáha pankreasu. Pokiaľ nie je v potrave zastúpené, slinivka brušná sa nikdy nevylieči, je na tom závislá. Všetci vegetariáni sú tiež dispoziční "pankreatici". Keď ich pankreas ochorie, tak sa nikdy nevyliečia, dokiaľ neprestanú s vegetariánstvom. >>

Niekto : Jedli spoločne.... ako ich hlavné jedlo sa uvádza med a chlieb - a voda ako najlepší, ba jediný nápoj. Úplne sa stránili jedenia mäsitých jedál, čo sa spojuje s prevtelovaním duší. I medzi vegetaránskymi jedlami rozlišovali; napr. mali zakázanú fazuľu. Za toto uctievanie fazole sa im často smiali. (ad pytagorejská škola) >>

Niekto : An apple a day keeps doctors away. >>

Na otázku Prečo ne/študovať filozofiu?

Biblia : Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.... Hospodin, Boh, prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. >>

Diogenes zo Sinopy : Čím ti budem prospešný svojim učením? Predovšetkým ťa zbavím rozmaznanosti... >>

Aristoteles : Neboť jako dnes, tak v dřívějších dobách lidé začali filozofovat,protože se nečemu divili.....Ten pak, kdo pochybuje a diví se, má vědomí nevědomosti...(otazka = vedomie nevedomosti) >>

Aristoteles : Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu. >>

Epikuros : Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby. >>

Ježiš Nazaretský : Nielen z chleba žije človek, ale z každého Božieho slova. >>

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Načo sú Jeruzalemu Atény?. >>

Johannes Scotus Eriugena : Nikto nevstupi do neba ak nie cez filozofiu. Nemo intrat in coelum nisi per philosophiam. >>

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. >>

John Locke : Ked pozname svoje vlasne sily, skor vieme, co podniknut, aby sme mali nadej na uspech..a nebudeme mat chut necinne sediet a prestat mysliet v zufalosti, ze nic nemozeme poznat. >>

David Hume : Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti. >>

Niekto : Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou? >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je z hľadiska zdravého rozumu prevrateným svetom. >>

Arthur Schopenhauer : Filozofia je ako tažké brnenie. Slabý sa pod ním zrúti, silného urobí neporaziteľným. >>

John Dewey : Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo... >>

Edmund Husserl : Ak sa nechame viest filozofiou, tak nas nevyhnutne caka destrukcia nasich kazdodennych presvedceni >>

Moritz Schlick : Kant zvykol vo svojich prednáškach hovorit, že filozofiu nemožno naučiť. Jediná vec, ktorú možem naučiť je filozofovanie. Leibniz, ked v Berline zalozil Prusku akademiu vied a načrtol plány jej zloženia, pridelil v nej miesto všetkým vedám, no filozofia medzi nimi nebola. Leibniz nenašiel žiadne miesto pre filozofiu v systéme vied, lebo si jasne uvedomoval, že nejde o hľadanie konkrétneho druhu pravdy, ale o činnosť, ktorá musí sprevádzať každé hľadanie pravdy. >>

Ludwig Wittgenstein : Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. >>

Martin Heidegger : Az ked myslenie obratime k tomu, co uz bolo myslene, osvojime si obratnost pre uchopenie toho, co nam este treba mysliet. >>

Alexander Koyre : Každému naozaj veľkému objavu na pôde vedy predchádza metafyzický traktát. >>

Carl Friedrich von Weizsäcker : Stonožka, ktorej sa spýtate v akom poradí kladie svoje nohy, začne nad tým uvažovať a odnaučí sa chodiť. >>

Niekto : Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi. >>

Niekto : Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu. >>

Niekto : Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti). >>

Niekto : Mysli inak a študuj filozofiu! >>

Niekto : filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu >>

Niekto : Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje. >>

Slavoj Žižek : Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky. >>

Niekto : Tyto diskuse ostatne zamestnavaji pouze uzky okruh ucencu, prevazne vetšine populace postačuje k orientaci v bežném živote i nadále hrst moudrostí všedního dne. >>

Niekto : Zásadami filozofov sa ľudia riadia len vtedy, keď sa zhodujú buď s ich vlastnými názormi, alebo s názormi štátnych orgánov. Ale načo sú potom filozofi? >>

Niekto : Jan Lesinsky vie o automobiloch vsetko, dokaze rozpravat aj o rozdieloch vo vyrobnych postupoch volkswagenu a kie vyplyvajuce z odlisnosti uceni Aristotela a Konfucia. >>

Niekto : Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať. >>

Niekto : Úlohou inteligentného človeka je využiť svoje nadanie v prospech ľudstva. Ľudstvo čaká v 21. storočí viac globálnych problémov než je v žumpe hovien. Potravinová kríza, povodne, AIDS, potkany, filcky, mravce, mor, more atď. Pred ľudstvom stoja úlohy ako premeniť celuózu na eko-palivo a ako presvedčiť kokotov tohoto sveta aby zložili zbrane. Budú potrební konzervacionisti, ktorí zabránia nenažrancom klčovať pralesy a odborníci na manažment preľudnenej planéty. Tieto úlohy vyžadujú špecialistov, ktorí sú schopní podávať hmatateľné výsledky, a nie prázdne racionalizovanie. Nie je ale možné ich zvládnuť, pokiaľ nám v hlavách zaberajú miesto vírusy ako Nietzsche alebo Kant. >>

Niekto : Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať? >>

Niekto : Budovanie si vlastnej filozofie, je ako zariadovanie si domacnosti. domacnost si sice mozes zaradit sam, ale vsetky komponenty, pracku, chladnicku, nabytok, koberce atd ti vymyslia a skonstruuju ini ludia. S vyberom vlastnej filozofie je to ako s kupovanim siat. Niekto kupi prve co mu sadne, niekto zhana to najkrajsie, a niekto si radsej nieco usije. >>

Niekto : Filozofi by mali byt ti, co viac vplyvaju na textarov pesniciek. >>

Niekto : Filozofi by mal byt ako sofista, mal by vediet argumentaciou presvedcit /dievca, neveriaceho, kupujuceho. Mal by vyhravat v debatach. >>

Niekto : Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu. >>

Niekto : Co mi dala filozofia? Ked pocuje slovo podstata, hned sa mi vybavi aristoteles, jeho 10 kategorii z ktorych prva je podstata ostatne akcidencie. Potom hned definicia, esencia, substancia, spinoza, boh >>

Niekto : But perhaps even more important than specific political and moral commitments is a general conviction, almost religiously held in some quarters, that scientism (conceived as a too-narrowly-scientific view of the world) needs to be actively resisted, and that the arts and humanities — including philosophy — should play a central role here. >>

Niekto : Political and moral and other broadly ideological commitments are also in play, of course, and a broad-based, normatively-oriented version of philosophy is inevitably attractive to those who seek to influence the values and behaviors of others./Mark English >>

Niekto : Given that — whatever happens to philosophy departments — meta-questions relating to the sciences and other disciplines will continue to be addressed by practitioners of those disciplines, why does it matter so much to some that philosophy should survive as an independent discipline?It may be that many of philosophy’s defenders are motivated by a belief in the need for a synoptic view./Mark English >>

Niekto : I personally have found myself in the position of trying to justify the discipline to skeptical students . My usual line was to try to get them to see philosophy more in terms of the history of ideas, emphasizing the importance of knowing something about the way our cultures and our science have developed over time. /Mark English >>

Niekto : Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko. >>

Niekto : Treba si najst zenu a nie filozofovat. Boh nema vaginu. >>

Niekto : Ak Boh existuje, vsetka filozofia je zbytocna. /Milos T. >>

Niekto : Celkom uspesny clovek nema co filozofovat. Celkom neuspesny /napr. bezdomovec/ uz nevladze filozofovat. To len my na rozmedzi filozofujeme. >>

Niekto : Ja som mala pri štúdiu filozofov pocit, že sa nedajú dokonale pochopiť, ak človek nežije v dobe, v akej žili oni... myslenie a názory každého človeka sú určite poznačené životnými okolnosťami, ľuďmi, duchom doby, osobnými úspechmi aj tragédiami... a preto zastávam názor, že nakoniec si každý človek musí vystavať svoju vlastnú životnú filozofiu... vlastný hodnotový systém... vlastné nazeranie na svet aj na to, čo ho presahuje... vlastné vnímanie Boha aj samého seba.../Beata G.. >>

Niekto : Filozofiu studujeme, aby sme sa naucili rozumiet vsetkym ludom. Kedze ludia maju nazory, ktore zvacsa vymysleli alebo zosumarizovali velky myslitelia. >>

Niekto : Studium filozofie je ako studium madarciny. Netreba nam ju, nikto sa o nu nezaujima, ale pride situacia, ked sa zide. >>

Niekto : Filozofia je dobra na to, ze sa clovek nenudi, ked je sam so sebou. Ale preto mozno ostane sam. >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. >>

Tomas Kempensky : Často sa mi protiví mnoho čítať a počúvať. V tebe je všetko , čo chcem a po čom túžim. >>

William James : Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie. >>

Herbert Marcuse : Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou. >>

Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno : Primárne je rozhorčenie nad nespravodlivosťou. (V liste Horkheimerovi: Primär war bei Dir die Empörung über Unrecht) >>

Niekto : Pred a po štúdiu filozofie >>

Niekto : Raz filozofom, navzdy filozofom >>

Lao-c : Zapomeň na vzdělanost, a prost budeš strastí. Jaký je rozdíl mezi "jakže" a "ó!"? Čím se lisí "dobré" a "zlé"? Musím se klanět tomu, čemu klaní se ostatní? Byť by to bylo nekonečnou hloupostí? Všichni jsou rozjařeni a veselí, jako když se kochají posvatným býkem, jako když vystupují na Jarní terasu. Jen já jsem klidný a nedávam na sobě nic znát, jako dítě, které se jestě nezasmálo. Jsem sám, osamělý jako ten, jenž nemá se kam vrátit. Všichni žijí v dostatku a nadbytku, jen já nemám ničeho, co bych vlastnil. Co jsem já za blázna ! Jak mám zmatenou mysl ! Všichni jsou bystří a veselí, já však jsem mdlý, skleslý. Všichni jsou rázní, bezohlední, ja však tichý, plachý. Mírný jako oceán, bezcílny jak záchvěv vánku. Všichni jsou usedlí a věnují se svému, jen já tvrdošíjne držím se mimo. To, čím se nejvíce liším od ostaních, je uvědomění, že mé živobytí pochází od mé Matky ! >>

Marcus Tulius Cicero : Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. >>

Epikuros : Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti. >>

Ludwig Wittgenstein : Rozum sa pri útoku na hranice jazyka riadne doudiera. >>

Niekto : Načo je štúdium filozofie, keď vám umožňuje len do určitej miery dobre hovoriť o odťažitých otázkach logiky vedy a nijako sa netýka zlepšenia bežného uvažovania o živote. >>

Marcus Aurelius : Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá. >>

Niekto : Ak chcem urobiť dobrá voľbu povolania, t.j. aké povolanie ešte bude existovať o 20 rokov, potom filozofia je teraz oveľa bezpečnejšou voľbou čo sa týka povolania ako bola kedykoľvek v minulosti, pretože spoločnosti ako TESLA a Google, sú zrazu konfrontované hlbokými filozofickými otázkami a preto potrebujú po prvýkrát filozofov. >>

Niekto : Výrobcovia autonómnych automobilov, potrebujú mať vyriešené niektoré etické otázky, ohľadom toho, ako sa má správať autopilot, či má viac chrániť pasažiera, alebo ľudí vonku a podobne...a to je úloha pre filozofa >>

Niekto : Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia. >>

Karl Jaspers : Pre človeka, ktorý verí vo vedu, nedáva filozofia žiadne platné (všeobecne uznané) poznatky. Za viactisícročné úsile sa jej nepodarilo takéto poznatky získať. >>

Karl Jaspers : Filozofiu nemožno ospravedlniť vonkajšou užitočnosťou, ale vnútorným popudom. Týka sa človeka ako človeka. Filozofia je prítomná vždy na verejnosti, v tradičných prísloviach a prevládajúcich presvedčeniach. Filozofii sa nedá uniknúť. Kto filozofiu odmieta, už filozofuje. >>

Karl Jaspers : Filozofiu niektorí pokladajú za bezpredmetné myslenie, zbytočné hĺbanie snílkov a tak obtiažnu, že je beznádejné sa ňou zaoberať. >>

Karl Jaspers : Nielen dnes je filozofia popieraná ako zbytočná a škodlivá. Pre cirkevné autority vždy vzdiaľovala od Boha, zvádzala k svetským veciam. Pre politické totality vždy podkopávala poriadok. >>

Karl Jaspers : Každodenný zdravý ľudský rozum často nad filozofiou víťazí. Napr. Tháles spadol do jamy, keď pozeral na hviezdy a slúžka ho za to vysmiala. >>

Karl Jaspers : Filozofia dáva mimoriadne poučenie, je výsledkom dôležitého úsilia neobyčajných ľudí a pritom je to vec, ktorá sa týka každého, jednoduchá a zrozumiteľná. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Potreba filozofie pramení z rozdvojenosti alebo rozpoltenosti, ktorá bráni človeku nájsť racionálne zjednotenia a zmierenie so svetom. Táto rozdvojenosť sa na pojmovej úrovni javí v podobe dogmaticky fixovaných opozícií ako rozum a zmyslovosť, duch a príroda, subjekt a objekt, sloboda a nevyhnutnosť, indivíduum a spoločnosť a mnohých iných. >>

Arthur Schopenhauer : Pravé filozofovanie sa podobá výstupu na vrcholce hôr - poskytuje človeku stále väčšie výhľady ale robí ho stále osamelejším. >>

Niekto : Jednou z otázok, na ktoré má filozofia dávať odpovede a riešenie je otázka, ako sa máme vysporiadať s utrpením, s nespravodlivosťou, ako intervenovať v prípade pomerov, ktoré tieto utrpenia spôsobujú. Filozofi by mali intervenovať v prípade, že majú dobrý nápad ako, ale súčastná akademická filozofia nie je momentálne príliš kompetentná na takúto intervenciu. >>

Niekto : Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí. >>

Niekto : Výsledkom štúdia filozofie je zistenie, že je vlastne skoro nemožné mať originálne myšlienky. Všetko už bolo premyslené a povedané. Možno však zistiť koho myšlienky nasledujeme. >>

Niekto : Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali. >>

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Niekto : Už nejakú dobu pomáham ľuďom, aby našli svoju životnú misiu, alebo z nej odhlalili nejaký ďalší kúsok (článkami na blogu, videami, workshopom vnútorné dieťa).. Toto moje úsilie, misia, je zbavené všetkého balastu, čiže je zbavené celej filozofie ako takej. Dnes som rada, že som si prežila sklamanie z filozofie..tak by som sa možno nikdy neobrátila sama k sebe.. >>

Niekto : budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou). >>

Herbert Marcuse : Vládnuca trieda v pokročilej industriálnej spoločnosti, ovládla nielen vedomie ale aj podvedomie a nevedomie pracujúcej masy, preto by noví marxisti mali okrem Marxa študovať aj Freudovu teóriu. >>

Niekto : vsetci zomrieme >>

Niekto : Filozofia je veda s problematickým zaradením. >>

Niekto : Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov. >>

Niekto : Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila. >>

Niekto : Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero. >>

Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané. >>

Platon (pov. Aristokles) : Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. >>

Niekto : Hegel vo svojej Logike ako vede opisuje myslenie ako ho nevedome používame v bežnom živote, keď myslíme v kategóriách kvality, kvantity, miery .. Pri štúdiu filozofie sa dostávame k vedomému používaniu týchto kategórií, čo je nevyhnutné ak chceme vážne robiť vedu alebo politiku.. >>

Friedrich Nietzsche : Každý živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli. >>

Platon (pov. Aristokles) : Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď teda prekonajú mnohých svojou dialektikou a mnohí zasa ich prekonajú, náhle a rýchlo sa dostanú do stavu, že nebudú veriť v to, v čo verili predtým, tým sa dá vysvetliť, že aj oni sami, aj všetko čo súvisí s filozofiou, má u ostatných ľudí zlú povesť. >>

Jean Jacques Rousseau : Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ak však poslucháč naozaj miluje múdrosť a je príbuzný tej veci ... myslí si, že počul o obdivuhodnej ceste a že musí teraz napnúť sily a že by inak nemohol žiť; a potom napnúc všetky svoje sily i sily svojeho sprievodcu, na tejto ceste nepovoľuje, pokým všetko nedokončí, alebo nenadobudne sily, aby mohol bez sprievodcu viesť samého seba.. >>

Johann Gotlieb Fichte : Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania. >>

Niekto : Optimálny spôsob ako sa vyhnúť nude je teória. >>

Platon (pov. Aristokles) : Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov. >>

Niekto : Filozofia vedy je pre vedcov užitočná asi tak ako ornitológia pre vtákov. >>

Albert Camus : Pre nedostatok odvahy sa vždy nejaká tá filtozofia nájde. >>

Niekto : Život ľudí je aplikovanou filozofiou. Ľudia žijú napr. v liberálnej alebo komunistickej spoločnosti podľa toho akú filozofiu vo svojich životoch prevažne aplikujú - či liberálnu alebo komunistickú. >>

Rene Descartes : Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov. >>

Rene Descartes : Mať oči zatvorené a nikdy sa neusilovať ich otvoriť je to isté ako žiť bez filozofovania. A radosť vidieť všetky veci, ktoré odhaľuje náš zrak, sa nijako nedá porovnať s uspokojením, aké nám poskytuje znalosť vecí, ktoré nám odhaľuje filozofia. >>

Sokrates : Nepreskúmaný život nie je hodný žitia. >>

Niekto : Šport prináša hmatateľnú skúsenosť so zlepšením sa. V rámci fyzična sa lepšie dá vidieť nejaký pokrok. Ľudia sa cez športovú aktivitu stávajú ľudmi, ktorí túžia lepšie žiť a siahajú neskôr po motivačnej literatúre až k filozofii. >>

Niekto : Filozofia môže mať terapeutický účinok, rovnako ako náboženstvo. >>

Niekto : Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) >>

Niekto : Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede. >>

Niekto : Deti majú byť odmalička vedené k dialogu so sebou samým....Človek musí byť vedený odmalička k tomu, žiť zo svojho vlastného základu. A nie z podsunutého. A to znamená pracovať na tej pravdivosti, ktorá sa musí stať neskrytosťou, lebo len tá neskrytosť vás môže presvedčiť o tom, že je naozaj pravdou. S tou neskrytosťou sa potom stotožníte a stanete sa sami tou neskrytosťou a potom už nemôžete pochybovať, potom už nepotrebujete nejakú autoritu, ktorá vás poklape po pleci a povie, "ˇAno, vy máte pravdu." Pretože vy tou pravdou ste....filozofia o tom učí už dávno, ale dnes sa to neučí... Škola už pripravuje iba pre pracovný trh... Univerzity sa menia na korporáty. Ľudia ostávajú vo svojom vzdelaní na pragmatickej úrovni a nie sú schopní svoj horizont prekročiť. >>

Niekto : To hlboké, čo človek v sebe nosí, tá možnosť transcendovať seba samého, pretože má reč, ten človek je bytosťou, ktorá je zo všetkých tých tvorov najvyššie, pretože má tú reč, ktorou môže trancendovať svoje biologické, fyzikálne, machanické a neviem aké.to sa v človeku v vdnešnom vzdelávaní nekultivuje. >>

Slavoj Žižek : Žijeme v ťažkých časoch, v ktorých filozofia sa stáva súčasťou nášho každodenného života. Zoberte si napríklad debatu o pandémii - Máme nosiť masky, alebo nie? Obmedzujú masky našu slobodu? Bola to filozofická debata o tom, koľko obmedzení môžeme prijať do nášho života, aby sme nestratili slobodu. Alebo otázka potratov - Kedy začína život? Pretože staré múdrosti stratili na svojej sile, aj bežný človek býva stále viac konfrontovaný s filozofickými otázkami. >>

Michel Foucault : Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry. >>

Niekto : Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. >>

Arthur Schopenhauer : Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov. >>

Arthur Schopenhauer : .....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne. >>

Tomas Akvinsky : Kontemplatívny život je v každom ohľade lepší ako činný život. >>

Na otázku Piť či nepiť?

Biblia : Nepatri medzi pijanov vina ani medzi zracov masa, lebo pijan i zrac schudobnie a ospanlivost oblika do handar. /Prislovia 23,20. >>

Epikuros : Je uzitocne zdrzovat sa niektorych slasti, aby sme neskor nemuseli znasat horsie bolesti. >>

Arthur Schopenhauer : Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity. >>

Niekto : Zi po svojom! Familia premium. Najčistejšia vodka. Keď nie si len šikovný kolega. >>

Pytajuci_sa : Piť či nepiť? >>

Herakleitos : Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu. >>

Herakleitos : Suchá duša - najmúdrejšia a najlepšia. >>

Herakleitos : Lepšie je skryť svoju hlúposť (ťažké je to v roztopašnosti a pri víne). >>

Biblia : Víno je posmeškár, pálené násilník! Kto im holduje, nebýva múdry. >>

Niekto : Svoboda je možnost zvolit si svou cestu. Není zadarmo. Nikdy nebyla samozrejmostí. Je trěba za ni bojovat (zábery 1968, 1989) . Na počest všech, kterí volí svou cestu za svobodou vznikl Panamský rum Hefron. >>

Niekto : Qui bene bibit, bene dormit.Qui bene dormit non pecat.Qui not pecat venit in caelo. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : V človek prirodzene vyvolávajú opojenie niektoré pracovné a športové činnosti a niektoré jedlá . K tomu sa však pridáva spoločensky podmienené spôsoby vyvolávania opojenia, keď sa napr. pije alkohol, pretože sa patrí vypiť si pri oslave. Niektorí však prepadajú závislostiam. >>

Niekto : Kto pije ohnivú vodu, nedrží sľuby, >>

Niekto : Sladké nápoje sú spojené s rizikom cukrovky a zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva. >>

Niekto : Pohár červeného vina (120ml) denne je zdraviu prospešné, pretože zmenia mikroflóru v črevách ku viac prospešným mikróbom. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že takmer všade (okrem Lomalindy, kde žijú Adventisti 7. dňa) pijú s mierou víno, a víno v Sardínii navyše obsahuje vyššie množstvo dobrých polyfenolov. >>

Arthur Schopenhauer : Mnohí si v mladosti zoderú kabát, ktorý ich mal v starobe chrániť. >>

Platon (pov. Aristokles) : No, napime sa! Ale iba toľko, aby sme mohli vychutnávať ešte aj rozhovor so Sokratom. >>

Na otázku Pozerať či nepozerať televíziu?

Niekto : Bude čučet na televizi přece! To je ten správný nástroj pro to, abychom jim všem lili do hlavy informace, které my sami chceme, aby oni zpracovávali! Takže jim můžeme podsouvat další strachy, či takové informace, aby vytvářeli jen negativistické myšlenky. Rozumíte? To je uzemní. V tom shonu a jejich neustále zaneprázdněné mysli nenajdou nikdy spojení se sebou samými. >>

Pytajuci_sa : Pozerať či nepozerať televízor? >>

Herbert Marcuse : Reklama určuje náš životný štýl. Nie je to len zábava, je to aj náš manipulátor a školiteľ. Pomáha pri odstrihnutí vnútornej dimenzie človeka, v ktorej by mohla vzniknúť opozícia. >>

Herbert Marcuse : Televízia = politika + zábava +predaj >>

Na otázku Čo navariť na obed?

Pytajuci_sa : Čo navariť na obed? >>

Niekto : Nemôžem predsa zasa variť cestoviny! Ale zemiaky boli včera! A ryža predvčerom! Jedlo by malo byť kvalitné, zdravé a pestré a k tomu všetkému by malo chutiť! Objednám pre dnešok radšej pizzu. >>

Na otázku Čo si obliecť?

Niekto : Zahaľovanie žien (v islame) nemá náboženský dôvod, iba politický. >>

Niekto : Nekupovať veci čiernej farby, pretože farbenie čiernou farbou veľmi zaťažuje životné prostredie škodlivými látkami. >>

Pytajuci_sa : Čo si obliecť? >>

Guatama Buddha : Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva? >>

Niekto : Ak ženu znásilnia, tak si za to môže sama, lebo mala príliš vyzývavé oblečenie a pod. >>

Niekto : Žena v počiatkoch komunizmu bola zobrazovaná a propagovaná v montérkach a zamazaná od oleja, na traktore alebo pri vysokej peci, čo malo vyjadrovať jej emancipáciu a vyrovnanie sa mužom >>

Niekto : V pokročilejšom socializme, cca po desiatich rokoch vlády komunistov sa upustilo od zobrazovania ženy v čisto pracovnom oblečení a prešlo sa k propagácii vkusného ale umierneného a stále praktického oblečenia pre pracujúcu ženu, ktoré bolo ešte stále dosť unifikované. Až v neskorších rokoch socializmu výrobné podniky vyvíjali snahu zbaviť sa uniformity vo svojich návrhoch oblečenia. >>

Niekto : Džinisti sú rozdelení do niekoľkých siekt. Najznámejšie sekty sú "bielo odetí" (švétámbarovia) - nosia biele rúcha a "vzduchom odetí" (digambarovia), nenosia žiadny odev, chodia nahí. >>

apoštol Pavol : Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. >>

Niekto : Pytagorovci sa vyznačovali rovnakým odevom - bielym a vlneným, ako mal Pytagoras. (ad pytagorejská škola) >>

Na otázku Očkovať sa či radšej nie?

Pytajuci_sa : Očkovať sa či radšej nie? >>

Niekto : Ak už som prekonal COVID-19, to znamená, že mám dobrú imunitu a tak sa nepotrebujem očkovať. Očkovaním naopak by som si mohol organizmus iba pokaziť. >>

Niekto : Molekulárna biologička povedala aj to, že sa nedá zaočkovať, lebo sa obáva možných nežiaducich účinkov mRNA vakcín o 5 až 10 rokov. >>

Niekto : Úlohou štátu je chrániť najzraniteľnejších (starých, chronicky chorých). Preto je dobré povinné očkovanie, lebo keď viac odolní chorobu (ktorá je na nich slabá) neprenášajú ,nedostane sa ani k najzraniteľneším (ktorí by na ňu zomreli). >>

Niekto : Moja vôľa neočkovať sa by mala byť v liberálnej spoločnosti bezpodmienečne rešpektovaná. >>

Na otázku Čo čítať?

Jean Jacques Rousseau : Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí. >>

Pytajuci_sa : Čo čítať? >>

Niekto : Čítanie Platona vám v žiadnom prípade nemôže uškodiť. >>

Niekto : Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html) >>

Niekto : Morálna premena či rast, teda ak sa chcem meniť k lepšiemu. začína vždy zmenou myslenia, teda zmenou toho, ako veci vidím. Literatúra a hlavne romány ako napr. Dostojevskeho bratia Karamazovovci, Dickinsova Vianočná koleda, Frankenstein od Merry Shellyovej i Murdochovej (Iris Murdoch) vlastná tvorba sú v tomto veľmi nápomocné. A rozprávky. >>

Niekto : Sú tri knihy, ktoré sa veľmi čítajú v Silicon Valye medzi tech-miliardármi a to sú: 1) Ayn Rand .... 2) Zen of motocycle maintenance. ktorá kombinuje citlivosť hippies s láskou k strojom 3) Robert Nozick : Anarchy, State and Utopia >>

Niekto : Ak môžete, prečítajte si knihu "Být normální je na hovno" od Jonathana Mooneyho. Je to skvelo napísaná kniha, ktorá krásne ukazuje, aké hlúpe je používať v 21. storočí slovo normálny. >>

Niekto : Hľadal som odpoveď na otázku, ktorej akútnosť som si jasne uvedomil pri ostreľovaní Kalibrami: ako sa mohlo stať, že Rusi začali vojnu proti Ukrajincom? Chcel som nejako vysvetliť tú divokosť, nájsť jej príčiny. V tom mi pomohli diela Hannah Arendtovej, ktoré dobre ukazujú „banalitu zla“ v krajinách ako Rusko. Dôležitá bola aj práca Karla Jaspersa Otázky viny, ktorá odhalila mnohé zásadné otázky týkajúce sa politickej, morálnej a metafyzickej viny národov, čo uskutočňujú vojenskú agresiu. Alebo úvahy Tomáša Akvinského o tom, že zlo páchajú nielen tí, ktorí ho priamo konajú, ale aj tí, ktorí zlo podporujú alebo nebránia jeho realizácii. >>

Niekto : Putin v roku 2013 daroval všetkým gubernátorom tri knihy, ktoré považoval za povinné čítanie – Filozofia nerovnosti od Nikolaja Berďajeva, Ospravedlňovanie dobra od Vladimira Soloviova a Naše úlohy od Ivana Iľjina. Iľjin pritom považoval demokraciu s jej pluralizmom za slabosť, preto podľa neho mali byť zničené. „Politika je umenie identifikovať a zneškodniť nepriateľa,“ napísal v roku 1948. >>

Niekto : Veľmi veľa z tejto ruskej vojny na Ukrajine sa dalo vyčítať už z kníh ukrajinských autorov ako Oksana Zabuzhko, Jurij Andruchovič alebo Serhij Žadan. >>

Niekto : Teraz skôr ako po Dostojevskom a Tolstom treba siahnuť po Ivanovi Frankovi, po Zabuško, po Sofii Andruchovič a mnohých ďalších, ktorí žili v kolóniách Ruska a ktorých hlasy boli umlčané. >>

Niekto : Strávil som v tých uplynulých mesiacoch veľa času s rozhovormi s mladými ukrajincami a ukrajinkami a objavil som jednu úžasnú generáciu tridsiatnikov, tridsiatničok, ktoré majú fantastickú znalosť cudzích jazykov, sú vzdelané, rozhľadené a majú naozaj skúsenosť vojnovú a či to je Oksana Jaremčuk, Bohdana Neborak a ďalší, verím, že táto generácia bude mať budúcnosť. >>

Niekto : Naposledy som čítal Oksanu Jaremčuk a jej knihu "Naši iní", ktorá je takým cestopisom, reportážnou knihou o menšinách na Ukrajine... Na 200 stranách pochopíte, že neexistuje nejaká "Jedna Ukrajina", "jeden ukrajinský národ", ale susedná krajina, ktorá je neuveriteľne pestrá, historicky bohatá a nesmierne zaujímavá, kde zrazu zistíte, že eistujú ukrajinskí švédi, ukrajinskí gagauzi, židia, krymskí tatári a desiatky ďalších menšín, ktoré tvoria túto zaujímavú spoločnosť.... >>

Niekto : Americký spisovateľ Luke Rhinehart sa v sedemdesiatych rokoch preslávil románom "The Dice Man" (po česky pod názvom "Kostkař") o psychiatrovi, ktorý sa každý deň rohodoval tak, že si medzi dvoma alternatívami hodil mincou. Viacerí kritici boli presvedčení, že román je sčasti autobiagrafický. >>

Niekto : Kniha od Weroniky Gogola "Ufo nad Bratislavou" je kolekcia pätnástich reportáží rozoberajúcich, kto vlastne Slováci sú a prečo sú takí, akí sú... kde chváli náš „slow life“ aj vysvetľuje, prečo sme takí rusofili..Na otázku, prečo sú Slováci takí rusofili, ponúka autorka stručnú odpoveď: „Lebo mali Maďarov.“ >>

Niekto : Abraham Pais napísal dobré životopisy vedcov , napr. : Albert Einstein, 'Subtle is the Lord ...' : The Science and the Life of Albert Einstein, >>

Niekto : Narodila som sa pod šťastnou hviezdou - pohľad na dejiny Rómov na slovensku. >>

Niekto : Naím Moisés - Revenge of Power (Pomsta moci) - táto kniha vysvetľuje prečo sú populizmus a klamstvá v politike tak úspešné. >>

Na otázku Ako poznať seba samého?

Niekto : Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru. >>

Niekto : Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt. >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Niekto : Človek si začína uvedomovať sám seba v okamihu, keď - po prvý raz povie „ja“. Rozumieť tomu čo je človek tak, že sa pochopí jeho „pôčiatok“, znamená preto rozumieť počiatku "ja" ktoré sa odhaľuje v reči. >>

Niekto : Človeka, ktorý je „pohltený“ predmetom o ktorom uvažuje, je možné „priviesť späť k sebe“ iba túžbou; napríklad túžbou jesť. Vedomá túžba bytosti je to, čo tvorí túto bytosť ako "ja" a odhaľuje ju ako takú tým, že ju ženie povedať „ja". >>

Niekto : V životu nebezpečných situáciách, v horách, vo vojne, sa ukáže aký kto je, či zbabelec, alebo odvážny, dobrý, či zlý, alebo sa len samému sebe takým zdal. >>

Niekto : Šport sa výrazne odlišuje od hry a ten rozdiel sa dá vyjadriť pojmom „výkon“. V hre neexistuje žiadny vážny a rozumný účel, zatiaľ čo v športe áno. Ak napríklad prekonáte svetový rekord na viac ako 100 metrov, je to veľký úspech, ktorý sa samozrejme dá dosiahnuť iba mnohými obeťami, presnou stravou, logicky naplánovanými a prísne vykonanými tréningovými plánmi atď. V športe ideme niekedy na hranice bežných ľudských schopností, myslíme na extrémne športy, ako je potápanie z apnoe alebo horolezectvo, kde športovci dokonca riskujú svoje životy. Toto sú však výzvy, ktoré slúžia na meranie toho, čo môže ľudská bytosť dosiahnuť ako jednotu tela a mysle. >>

Niekto : Spoznajte samého seba a svoje telo vďaka analýze DNA. >>

Niekto : Historia nie je len skúmaním vecí, ktoré sa udiali, ale ja vecí ktoré sa dejú v našich hlavách a akým spôsobom sa dejú. .. História nám hovorí kto sme a ako sme sa sem dostali, naša identita každého jedného z nás je z veľkej miery postavená na tom aké sme mali dejiny, aké sú dejiny národa alebo tej časti spoločnosti v ktorej žijeme. A toto nám ukazuje história - kto sme. >>

Arthur Schopenhauer : Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa. >>

Niekto : Šport sa pozerá na život ako na hru, kde človek vyhmatáva svoje možnosti, skúša kým je a tie možnosti vyhmatáva tým, že spoznáva svoje limity, hranice s cieľom aby poznal samého seba. Spoznáva sa tu hlavne z telesnej stránky. Vzdelávanie má totiž dve stránky - šport a pedagogika. Pri spoznávaní sa, človek zároveň spoznáva čo môže vykonať v rámci svojej komunity. >>

Arthur Schopenhauer : V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia) >>

Niekto : Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho... >>

Niekto : Aby som sa poznávala, treba sa pýtať "Prečo som nemohla neurobiť, to čo som už urobila?" To je ta cesta via negationes, kde to čo sa stalo je odpoveďou a človek chce odhaliť otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté a skryté. A keď sa pri tej otázke zdržujete, tak sa odhaľujú trhlinky vlastného egoizmu a vlastnej hlúposti. A tak sa človek poznáva a to ho nesmierne ukľuňuje a zmieruje so situáciou do ktorej je vrhnutý... >>

Niekto : Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať. >>

Na otázku Čo je múdrosť?

Biblia : Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. /Prislovia 9,10 >>

Biblia : Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť.Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím./Prislovia 8,12-13 >>

Biblia : Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.. >>

Lao-c : Múdry sa nestará o vzhľad, ale o brucho. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá nejušlachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najlahšia. Tretia skúsenostou: To je tá najtvrdšia. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : U koho prevládne materálno nad kultúrnosťou, je primitívny človek, u koho prevládne kultúrnosť nad materálnom, je nepraktický človek. Len ten, u koho sú kultúrnosť a materálno v dokonalej harmónii, len ten je naozaj ušľachtilý človek. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania, ľudskosť potešeniu vystupovania na vrcholky hôr! Múdrosť je tvorivý nepokoj, ľudskosť nádherná vyrovnanosť. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto je schopný spravodlivo zadovážiť ľudu, ktorý spravuje, všetko, čo potrebuje, a kto si pritom ctí duchov a božstvá zeme, ale fanaticky s nimi neobcuje, toho považujem za múdreho človeka. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ušľachtilý človek si je istý svojím konaním, a preto sa môže nechať životom spokojne uchlácholiť, malý človek sa jednostaj za niečím pachtí, a preto je neustále hašterivý. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Či sa pokladám za múdreho? Nie to rozhodne nie! No spomedzi mnohých prostoduchých ľudí som možno len a schopný dať vyčerpávajúcu odpoveď! >>

Herakleitos : Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí. >>

Herakleitos : Mudrost spociva v jednej veci: poznat, ako sa vsetko riadi rozumom az do jednotlivosti. >>

Platon (pov. Aristokles) : Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti. >>

Aristoteles : Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach. >>

Epikuros : Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše. >>

Epikuros : Uctievanie mudreho cloveka je velkym ziskom pre tych, ktory ho uctievaju. >>

Epikuros : Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. >>

apoštol Pavol : Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou. 19 Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím. 20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde rečník tohto veku? Neobrátil azda Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21 Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. 22 Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, 23 my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo, 24 ale pre povolaných, tak Židov, ako aj Grékov, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. 26 Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. 27 Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; 28 Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, 29 aby sa nik pred Bohom nevystatoval. >>

Plotinos : Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským. >>

Avicenna - Ibn Sina : Múdrosť je cesta, ktorou ide duša za svojou dokonalosťou. >>

Blaise Pascal : Su dve krajnosti : vylucit rozum a uznavat iba rozum. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. >>

Arthur Schopenhauer : Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov. >>

Bertrand Russell : Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života. >>

Bertrand Russell : Láska je múdra, nenávisť je hlúpa. >>

Ján Patočka : K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde. >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Čo je múdrosť? >>

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. >>

Tomas Kempensky : Opovrhnúť svetom, a tak sa domáhať nebeského kráľovstva, je najväčšia múdrosť. >>

Tomas Kempensky : Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov? >>

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. >>

Herakleitos : Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje. >>

Herakleitos : Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola naučila Hesioda a Pytagora, ďalej aj Xenofana a Hekataia. >>

Niekto : Zatiaľčo múdrosť sveta tajomstvo vyčerpáva objasnením, múdrosť Božia je skrytá v tajomstve. Taká múdrosť je prítomná iba v otvorených otázkach ... otázkach, ktoré v žiadnej ľudskej reči nenašli, ani nemôžu nájsť definitívnu odpoveď. >>

Chrysippos : Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou. >>

Lao-c : Poznať druhých je múdrosť. Poznať seba je najväčšia múdrosť. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane. >>

Niekto : Vždyť je to prostinké jen pro chytrého arci, dospělí dětínští a dítka jsou dnes starci, moudrej se nermoutí a fiškus není šťoura, jsme skrátka na pouti, která se večer bourá. Posaď se do káči než ti tam jinej vleze, hloupej ať roztáčí a chytrák ať se veze. >>

Niekto : Múdrosť je len jedna; človek má byť tým čím je, ale má byť pevný.. >>

Niekto : Japonská filozofia šťastia Ikigai odporúča zvážiť tieto štyri veci: Čo vás činí šťastnými? V čom ste dobrí? Čo by vás mohlo uživiť? Čo tento svet potrebuje? Ak dokážete zodpovedať tieto štyri otázky, dokážete nájsť v živote rovnováhu a šťastie. Šťastie totiž podľa Ikigai spočíva v tom, že budete robiť to, čo vás baví, čo máte radi a zároveň na tom dokážete zarobiť a prosperovať. >>

Niekto : Definícia debility : Robiť to isté dookola a očakávať oné výsledky. >>

Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja. >>

Guatama Buddha : Múdre uváženia (joniso manasikára): Avšak poučený ušľachtilý žiak, ktorý má úctu k svätcom, pozná učenie vznešených a je dobre cvičený v ušľachtilej náuke Dhamma, ten chápe, čo je hodné pozornosti a uváženia, ako aj čo pozornosti hodné nie je. A tak uvažuje o tom, čo si zasluhuje pozornosť, čo je hodné uváženia, a nie o tom, čo uvažovanie hodné nie je. Čo je utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je pôvod utrpenia, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je vyhasnutie utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je cesta vedúca k vyhasnutiu utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje. >>

Guatama Buddha : Keby niekto položil otázku, či vôbec pripúšťam nejakú teóriu, malo by sa mu odpovedať takto: Dokonalý je oslobodený od akejkoľvek teórie, pretože Dokonalý pochopil, čo je telesnosť, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je cítenie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je vnímanie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo sú mentálne formácie, ako vznikajú a zanikajú. Pochopil, čo je vedomie, ako vzniká a zaniká. Preto hovorím, že Dokonalý získal úplné oslobodenie vyhasnutím, vyvanutím, zmiznutím, zatratením a zbavením sa všetkých názorov a mienky, všetkých sklonov vytvárajúcich mienky akéhosi "ja" či "moje." >>

Aristoteles : Je teda jasné. že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme. >>

Niekto : “Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.” >>

Marcus Aurelius : Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným. >>

Védy (indické) : Múdri hovoria o tom, čo je Jeden mnohými spôsobmi. / The wise speak of what is One in many ways. >>

Pytagoras zo Samu : Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. >>

John Adolphus Etzler : Múdry skúma predtým než súdi, hlupák súdi predtým než preskúma. >>

Lao-c : Kto robí - pokazí, kto vlastní - stratí. Kedže mudrc nič nerobí - nič nepokazí, kedže sa ničoho nedrží - nemôže nič stratiť >>

Lao-c : Mudrc poznáva bez toho, aby cestoval, chápe bez toho, aby pozrel, dokončí bez toho, aby konal. >>

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. >>

Jan Amos Komenský : Plná múdrosť, pansofia, je všezahŕňajúca, aby ľudský duch bol obrazom všemúdreho Boha. >>

Jan Amos Komenský : Múdrosť podľa šalamúna je pôvodca všetkých vecí a učiteľka všetkého, drahšia než všetko bohatstvo. Vyplýva z nej dlhovekosť a sláva, blaženosť, krása a česť.. >>

Soren Kierkegaard : Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiacto zúfa, to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Osvietení správne hovoria, že múdry je ten, kto koná bez žiadostivosti a túžby po plodoch svojej činnosti. Väzba medzi ním a skutkami mizne, reťaz je roztrhnutá, roztavená v plameňoch poznania. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Múdry človek odvrátil svoju tvár od plodov činnosti a nič už nepotrebuje - átman je všetkým. A tak koná a zároveň nekoná. V nič nedúfa, nič nežiada, ovláda svoje telo a myseľ, nič si neprivlastňuje. Len koná a nezožne zlo. >>

Slavoj Žižek : Múdrosť je tá najkonformnejšia vec na svete. Čokoľvek by si urobil, múdry muž príde a ospravedlní to. Napr. urobíš niečo riskantné a uspeješ. Múdry muž príde a povie niečo ako "Iba kto riskuje, môže vyhrať." Ak však urobíš to isté ale neuspeješ, múdry muž povie napr. (Slovinské vulgárne príslovie): "Nedá sa čúrať proti vetru." >>

Slavoj Žižek : Čo je múdrosť? Urobme myšlienkový experiment: Niekto povie - "Prečo sa naháňame za týmito pozemskými slasťami? Pravé uspokojenie pochádza z premýšľania o večných pravdách" - Ak to povie s tým správnym pátosom, bude to znieť ako hlboká vec. Ale povedzme opačnú vec: "Prečo sa naháňať za večnými pravdami? Carpe diem. Užívaj toho, čo tu máš.." A teraz poviem tretiu variantu : "Prečo sme uviazli v kontraste medzi večnosťou a prechodnou existenciou? Pravá múdrosť spočíva v hľadaní večnosti v užívaní prechodných slastí" a znie to múdro. Štvrtá varianta znie: "Sme odsúdení existovať medzi večnosťou a pominuteľnosťou. Múdry muž to akceptuje" ...skrátka, čokoľvek človek povie, môže to podať ako múdrosť. >>

Soren Kierkegaard : Kýmkoľvek bol Ježiš Kristus, jedno nebol - mudrcom. >>

Niekto : Všetkého veľa škodí. >>

Aristoteles : ..vedou, ktorá je vládnuca v prvej rade, a vedou, ktorá vedie viac než veda slúžiaca, je tá, ktorá poznáva, kôli čomu máme všetko konať; je to dobro v jednotlivých prípadoch a celkové dobro vôbec v celej prírode. >>

Niekto : Múdrosť je mať čo najviac detí. >>

Niekto : Psi sa často úprimne zaujímajú o to, čo robia ľudia, aj keď to nie sú ich páni. Psi sa aj radi miešajú do ľudských záležitostí. Somáre menej dbajú o ľudské správanie a väčšmi sa starajú o seba. Preto sa o somároch tvrdí, že majú výrazné filozofické sklony. >>

Niekto : Existuje múdrosť starého i múdrosť nového. >>

Niekto : Múdrosť starého je múdrosť tradície, čo sa zrodila v čase, uchováva hodnoty overené dejinnou skúsenosťou, je to múdrosť zodpovednosti, poriadku, miernosti, vernosti, dodržiavania zákonov. >>

Niekto : Múdrosť nového je múdrosť objavovať nové, kriticky prehodnocovať to, čo je na tradícii klamné. Je to múdrosť hravosti, snenia, hľadania, tvorivosti. >>

Niekto : Iba spojením múdrosti starého a múdrosti nového môže vzniknúť celostná múdrosť a taká múdrosť môže vzniknúť iba v otvorenom dialógu, vzájomnom stretnutí. >>

Niekto : Ak sa múdrosť staroby odvráti od múdrosti mladosti, vzniká nebezpečná zaslepenosť. Každá kritika je potom vnímaná ako vnášanie nepokoja a neúcta voči tradícii a autorite, a každá aktivita ako vzbura a podvratná činnosť. >>

Tomas Akvinsky : Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. >>

Niekto : Niekedy treba osudu vzdorovať. >>

Niekto : Múdrosť je vyrovnanosť a konzervatívnosť ktorá prichádza s vekom, keď človek vidí vo všetkom negatíva i pozitíva. Mladosť je viac nevyrovnaná, negujúca, radikálna. >>

Niekto : Cynizmus, negativita a zlomyseľnosť niekedy vyzerajú ako múdrosť. >>

Ježiš Nazaretský : Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. >>

Biblia : Videl si muža zručného v práci (Lutherov preklad: vo svojom obchode)? Bude stáť pred kráľmi, nebude slúžiť obyčajným ľuďom. >>

Niekto : Z dobytka se získává lůj, z člověka peníze,“ pak nás jako zvláštnost této „filosofie lakomství“ napadne ideál čestného muže hodného kreditu, a především myšlenka, že jednotlivec je povinen zajímat se o zvětšování svého kapitálu jako o sebeúčel. >>

Niekto : iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a nikoli naopak >>

Niekto : Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou. >>

Niekto : Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“. >>

Niekto : Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. >>

Biblia : Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. >>

Biblia : Múdry sa obáva a stráni sa zlého, ale blázon zúri a cíti sa bezpečný. >>

Biblia : Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale len v prejavovaní svojho zmýšľania... Pery blázna vyvolávajú škriepky a jeho ústa volajú po bitke. >>

Arthur Schopenhauer : Pre rozumné správanie človeka nie je podstatná ani tak absolútna sila intelektu ako skôr jeho relatívna sila v pomere ku sile túžob, ktoré ho ženú. >>

Arthur Schopenhauer : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. >>

Niekto : V našom tele, v našich bunkách a hlavne v kostiach a krvi je nahromadené a uložené poznanie (genetická informácia v 80 mld bunkách), ktoré toltéci volali spiace alebo tiché poznanie, a v tranze sa môžeme k tomu vedeniu dostať. >>

Niekto : Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili. >>

Niekto : Staré učenia nás upozorňujú na to, že vždy súvisíme s celkom, že existuje nejaká prepojená sieť života a keď zasiahneme do tej siete, zasiahneme i do seba. (v protikalde k názoru, že sa možno izolovať) >>

Soren Kierkegaard : No malomeštiak nemá fantáziu, nechce ju mať, je mu odporná. Čiže niet mu pomoci. A ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presanhujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiactvo zúfa to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. >>

Niekto : Meniť všetko je hlúposť, rovnako ako nemeniť nič je hlúposť. >>

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. >>

Arthur Schopenhauer : Naša pamäť nie je nádoba, ale cvičená schopnosť vyvolávať predstavy. Aj keď má niekto v hlave veľa, ale nedokáže v danú chvíľu potrebné vyvolať, má to iba virtuálne, reálne nemá nič. >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Pytajuci_sa : Čo je hlúposť? >>

Niekto : Múdre je sa vyhýbať hlúpym ľuďom. >>

Immanuel Kant : Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva. >>

Na otázku Ženiť sa (vydávať sa)?

Diogenes zo Sinopy : Nebudes sa starat o manzelstvo ani o deti ani o vlast.. >>

Biblia : Lepšie bývať v kútiku v podstreší, ako s hašterivou ženou v jednej domácnosti. >>

Biblia : Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha; beda však samotnému ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť ak dvaja ležia spolu, zahrejú sa; ale samotný ako sa zahreje? >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Niekto : rozhodovanie sa medzi manzelkou a dozorcom >>

Pytajuci_sa : Ženiť sa (vydávať sa)? >>

Niekto : So ženou zle, bez ženy ešte horšie. >>

Sokrates : Má sa muž ženiť? Či sa ožení, či nie, vždy bude ľutovať. >>

Niekto : Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť. >>

apoštol Pavol : Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak. 8 Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja. >>

Biblia : Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: „Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš!“ Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. (Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky! >>

Niekto : Ak sa oženíš, so slobodou je koniec >>

Pytajuci_sa : Rozvádzať sa či nie? >>

Niekto : Rok 2015 bol rekordný v počte sobášov. Naposledy sa toľko ľudí za jeden rok zosobášilo pred dvadsiatimi rokmi. Čo ich dnes motivuje sobášiť sa? Zrejme aj to, že už manželstvo nevnímajú tak zväzujúco a dokážu si ho prispôsobiť svojim predstavám. >>

Ježiš Nazaretský : Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. >>

Ježiš Nazaretský : Ja vám však hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku — okrem dôvodu smilstva —, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto by sa oženil s prepustenou, cudzoloží. >>

apoštol Pavol : Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojmu dievčaťu, keď už dosiahne zrelý vek a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú! 37 Kto sa však pevne rozhodol vo svojom srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre. 38 Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie. 39 Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. >>

Ježiš Nazaretský : No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. >>

Biblia : Ak si muž vezme ženu za manželku a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju z domu preč. Ona vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža. Ak sa však znepáči aj druhému mužovi, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju preč z domu. Ak jej druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, zomrie, potom si ju prvý muž, ktorý ju poslal preč, nesmie znova vziať za ženu, lebo je poškvrnená. >>

Niekto : Vsetko co poviete bude pouzite proti vam. >>

Na otázku Ako vychovávať deti?

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Platon (pov. Aristokles) : Či nie preto je hudobná výchova najúčinnejšia, že pri nej rytmus a harmónia najviac vnikajú do vnútra duše a najsilnejšie sa jej zmocňujú, lebo prinášajú so sebou ladnosť a robia človeka ladným, ak je správne vychovaný, ak však nie naopak? >>

Platon (pov. Aristokles) : Aj v gymnastike ich treba starostlivo vychovávať od detstva po celý život. Podľa mňa je to takto, ale uvažuj aj ty: nezdá sa mi totiž, že by zdatné telo touto svojou dokonalosťou robilo aj dušu dobrou, ale naopak, že dobrá duša svojou dokonalosťou robí telo čo najlepším. >>

Platon (pov. Aristokles) : Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ale aká náuka ešte ostáva, ak vylúčime múzické vzdelanie, gymnastiku a technické zamestnania (ručné práce)? Nuž ak okrem nich už nič nemôžeme nájsť, vezmime čosi z toho, čo sa vzťahuje na všetky... Taká maličkosť, správne rozoznať jedno, dve, tri, nazývam to stručne znalosťou čísel a počtárskeho umenia. >>

Niekto : Chlapcov treba do života naučiť len 2 veci : Zarábať peniaze a baliť ženy. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď mladý človek vychovávaný spôsobom, ako sme práve opísali, bez pravého vzdelania a v skupánstve, okúsi med trúdov a stretne sa s divými a nebezpečnými zvermi, ktoré mu vedia poskytnúť pestré a rozmanité rozkoše ... >>

Na otázku Ako filozofovať?

Platon (pov. Aristokles) : Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien.. >>

Plotinos : Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... . >>

Edmund Husserl : Nie od filozofie, ale od veci a problemov musi vychadzat popud k badaniu. >>

Rudolf Carnap : Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií. >>

Hans Georg Gadamer : Vete rozumiem vtedy, ak viem sformulovat otazku na ktoru je ta veta odpovedou. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Niekto : analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel) >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Niekto : Ranná scholastika sa vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Raz, počas rozhovoru s učeníkom C´kungom, Majster pobavene zvolal: "Cch´, ty ma tučím pokladáš za človeka, ktorý si pamätá všetko, čo sa kedy naučil!" Učeník C´kung sa naňho udivene pozrel: "Áno. A vari si to nepamätáte?!" Majster odpovedal: "Nie! Ja iba dávam vecí do súvislostí!" >>

Jean Francois Lyotard : aby boli vedomosti v budúcnosti pokladané za užitočné, budú musieť byť prekonvertované na počítačové dáta. /..one day, in order for knowledge to be considered useful, it will have to be converted into computerized data >>

Niekto : Všetci, ktorí chcú rozumieť viac ako obyčajní ľudia, sú jednomyseľne toho názoru, že najlepšou a najbezpečnejšou cestou pri skúmaní pravdy a vyučovaní pravde je metóda využívaná matematikmi pri štúdiu a výklade vied, v ktorých sa z definícií, postulátov a axiómov dokazujú závery. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : (Characteristica universalis - univerzálna formálna reč - ktorá by nahradila myslenie počítaním) - Ak by sme ju mali, už by neboli potrebné väčšie hádky medzi filozofmi, ako sú medzi účtovníkmi. Lebo by stačilo, aby zobrali do ruky pero, sadli si k papieru a povedali - "Počítajme!" >>

Logik Formálny : P000589 => P004100 >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Čo najjednoduchšie ideje sa musia dať vyjadriť univerzálnymi symbolmi, ktoré sa potom spoja do rozumných slov. Daľšie pravidlá potom majú umožniť spojenie týchto výrazov po vzore matematických výpočtových zásad. Cieľom je premeniť v budúcnosti omyly na obyčajné "chyby pri počítaní" a sporné otázky riešiť pomocou výpočtu. >>

Jacques Derrida : Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus) >>

Friedrich Nietzsche : Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu. >>

Arthur Schopenhauer : Ak by chcel filozof začať tým, že si vymyslí metódu podľa ktorej bude filozofovať, podobal by sa básnikovi, ktorý napíše Estetiku, podľa ktorej bude básniť. Obaja sa podobajú človeku, ktorý by najprv zaspieval pesničku a potom by na ňu tancoval. >>

Niekto : Chemik ide do laboratoria, filozof do kniznice. >>

Rene Descartes : Už pred niekoľkými rokmi som spozoroval, koľko nepravdy som v detstve pripúšťal ako pravdu a aké pochybné je azda všetko, čo som neskôr vybudoval, a preto raz v živote musím všetko dôkladne vyvrátiť a znovu začať od najhlbších základov, ak chcem vo vedách vybudovať niečo pevné a trvalé. >>

Rene Descartes : Pre spomenutý cieľ však nebude potrebné ukázať, že všetky moje názory sú klamné; to by som azda nikdy nedosiahol. Na zavrhnutie všetkých postačí, ak v každom z nich nájdem niečo pochybné ... zaútočím hneď na samotné princípy, o ktoré sa všetko opieralo, čo som kedy veril, pretože stavba sa sama zrúti, ak sa podkopú základy. >>

Niekto : O všetkom treba pochybovať / DE OMNIBUS DUBITANDUM EST >>

Niekto :

Ako filozofovať dnes

12.3.2021

Keby dnes žili veľkí filozofi minulosti, nepísali by filozofické knihy, ale programovali by filozofický software. >>

Otto Neurath : Moderné chápanie sveta potrebuje (a vytvára) očistený jazyk. >>

Johann Gotlieb Fichte : Každé poznanie nespočíva na ľubovoľných predpokladoch, ale celkom konkrétne na predpokladoch, ktoré robí poznávajúce vedomie samo o sebe. Všetkému čo o svete hovoríme, leží v základe návrh našeho vlastného postavenia v ňom. >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>

Rene Descartes : Je nevyhnutné, aby poznanie bolo odvodené z prvých príčin, a to tak, že pri štúdiu toho, ako ho nadobudnúť, ten, kto si zaumieni v skutočnosti filozofovať, musí začať hľadaním týchto prvých príčin, t. j. princípov. Tieto princípy musia spĺňať dve podmienky. Prvou je to, aby boli tak jasné a zreteľné, aby ľudský duch nemohol pochybovať o ich pravdivosti, ak ich začne pozorne skúmať. Druhou je to, aby poznanie ostatných vecí záviselo práve od týchto princípov tak, aby princípy mohli byť poznané bez týchto vecí, ale nie naopak, veci bez princípov. Potom je potrebné snažiť sa z týchto princípov odvodiť poznanie vecí, ktoré od nich závisia, tak, aby v celom slede dedukcií bolo len to, čo je veľmi zrejmé. >>

Niekto : My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemáme. Preto musíme filozofovať ad hoc na úrovni teoretických rovníc. >>

Niekto : Keď máme nejaký problém, ktorý nás trápi, tak aby sme ten problém mohli naozaj pochopiť, tak v tej našej filozofii to znamená, že musíme tento problém v našom vedomí uchopiť ako už hotovú odpoveď. A tá odpoveď je odpoveďou na otázky, ktoré musíme z tej odpovedi vyeruovať, vytrhnúť, my musíme jednoducho prísť na otázky, ktoré patria k predom danéj odpovedí a tie otázky musia patriť k tej odpovedi ako kľúč k zámku zamknutých dverí. A pokiaľ to takto nájdeme vo svojej mysli, tak sme sa dostali k hermeneutickému rozjasneniu toho problému a vytrhli sme zo skrytosti tu neskrytosť, ktorá je vlastne podstatou tej pravdy. >>

Na otázku Robiť si to?

Albert Camus : Pohlavny zivot bol dany cloveku mozno preto, aby ho odvracal od jeho pravej cesty. Je to jeho opium. Vsetko uspava. >>

Niekto : unearned fullfilment gives you a big burst of pleasure but its only momentarily. it lasts for a short period of time and then disapears and after you feel bad cos its gone. earned fullfilment last forever , its not as intesn as the unearned stuff but the difference is its everlasting instead of momentary >>

Pytajuci_sa : Robiť si to? >>

Diogenes zo Sinopy : Kiež by sa aj hlad dal zahnať trením brucha >>

Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.) >>

Niekto : Ako dlhodobý pobyt vo väzení mení sexuálne správanie človeka >>

Aurelius Augustinus : masturbácia je ťažším hriechom ako smilstvo, znásilnenie, incest a cudzoložstvo. Argumentoval pritom tým, že posledné menované aktivity môžu viesť k oplodneniu a tehotenstvu, zatiaľ čo masturbácia k oplodneniu viesť nemôže. >>

Na otázku Mať či nemať deti?

Diogenes zo Sinopy : Nebudes sa starat o manzelstvo ani o deti ani o vlast.. >>

Pytajuci_sa : Mať či nemať deti? >>

Niekto : Na svete je už 7 miliárd ľudí. >>

Niekto : Až 58,6 ton CO2 produkcie môže ušetriť ten, kto sa rozhodne nemať dieťa. Kto sa rozhodne nejesť mäso odľahčí životné prostredie o 0,6 ton CO2, kto sa rozhodne nemať auto, ušetrí 2,4 ton CO2. >>

Niekto : Áno, chcem mať deti. Chcem sa mať s kým rozprávať, keď budem starý, chcem aby môj život mal nejaký zmysel, chcem sa mať o čo starať, chcem aby ma mal niekto bezpodmienečne rád... >>

Niekto : Áno, všetci majú deti, aj moji rodičia mali deti, teda aj ja by som mal mať deti.. >>

Niekto : Chcieť mať dieťa je dvojnásobné sebectvo. Človek chce aby existoval nielen on ale ešte aj jeho kópia. >>

Niekto : Deti sú väčším dobrom ako sex. >>

Niekto : Deti robia život ľahším, to bol môj pocit už odpočiatku ako som mal deti. Obyčajne sa myslí opak, t.j. že deti robia život ťahším, avšak tým, že je človek otec alebo matka, odpadajú určité existenciálne ťažkosti zo života, tým že človek venuje pozornosť ďeťom a nie je tak konfrontovaný natoľko so samým sebou, so svojimi existenciálnymi úzkosťami, je decentralizovaný, lebo vždy sú tam deti, ktoré niečo chcú a niečo si zasluhujú. Mnohí hovoria, že deti obmedzujú slobodu (ak sa oženíš, so slobodou je koniec), ale to pokladám za hlboké nepochopenie našej kultúry. Myslím si a aj mnohí iní majú ten pocit, že deti vnášajú do života ľahkosť, rozširujú slobodu, obmedzujú sčasti individualistickú slobodu, ale dávajú nové slobody. >>

Niekto : Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht. >>

Na otázku Čo robiť, keď nás urážajú?

Pytajuci_sa : Čo robiť, keď nás urážajú? >>

Niekto : Človek by mal občas chodiť na strelnicu a nekonfliktných obdobiach sa pochváliť fotkami z nej. >>

Marcus Aurelius : Stretnem sa s človekom všetečným, nevďačným, domýšľavým, potmehúdskym, závistlivým a sebeckým. Všetky tieto vady vyplývajú z neznalosti dobra a zla. Ja však som dospel k poznaniu, že dobro svojou prirodzenosťou je krásne a zlo je škaredé a že aj prirodzenosť práve toho, kto chybuje, je príbuzná s mojou, nie snáď účasťou na tej istej krvi alebo rodu, ale na tom istom rozumu a jeho božskom podielu: nemôžem teda od nikoho z nich utrpieť škodu, lebo nikým sa nedám zlákať k ničomu škaredému.. >>

Marcus Aurelius : Kedykoľvek narazíš na niečiu nehanebnosť, hneď si polož otázku: "Je možné, aby neboli vo svete nehanebníci?" Nežiadaj teda nemožné, lebo aj tento je jeden z oných nehanebníkov, ktorí musia byť byť na svete.... Lebo keď si spomenieš, že musia byť aj takíto ľudia, budeš ku každému z nich zhovievavejší. >>

Niekto : Naučme sa nebrať veci osobne. Pochopme, že keď nám niekto povie "Ty si ale debil", že nás sa to netýka. Týka sa to jeho. To je jeho veta, on nám niečo hovorí o sebe o svojom svete, o svojom spôsobe uvažovania. Ak sa naučíme nebrať to osobne, prestaneme fungovať ako automat a môžeme si zvoliť ako zaeragujeme, či sa zasmejeme, alebo nebudeme reagovať vôbec. Môžeme si ho len popozerať a može sa nám stať, že náhle uvidíme tie jeho dávne zranenia... >>

Na otázku Pracovať či nepracovať?

Diogenes zo Sinopy : Ked Korintu hrozilo obliehanie Filipom, vsichni obyvatele meli napilno, takze jeden cistil zbran, druhy snasel kameny, treti opravoval hradby a diogenovi to neuslo, zahalil se do plaste a s velkou horlivosti zacal valet svuj sud ulicami sem a tam. Na dotaz proc to dela, odpovedel: I ja mam napilno a valim svuj sud, abych medzi tolika pricinlivymi lidmi nezustal jediny bez zamestani. >>

Aristoteles : Slobodný človek nie je nikomu užitočný. >>

Epikuros : Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Praca od nas odhana tri velke nestastia: nudu, nudzu a nerest. >>

Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách. >>

Jean Jacques Rousseau : Človek je priveľmi ušľachtilý tvor, aby mal byť jednoducho nástrojom iných a nemáme ho zamestnať tým, čo vyhovuje im, kým sa neporadíme s ním čo vyhovuje jemu. >>

Jean Jacques Rousseau : Nesmieme hľadať najvhodnejšieho človeka pre každé zamestnanie, ale najvhodnejšie zamestnanie pre každého človeka. >>

Arthur Schopenhauer : Ak odstraníme všetky vonkajšie záťaže, sami sme si záťažou. >>

Karol Marx : Práca produkuje divy pre boháčov, ale pre robotníka produkuje nedostatok, produkuje ducha, ale pre robotníka produkuje slabomyseľnosť a kretenizmus. >>

Karol Marx : Robotník sa cítí pri sebe mimo práce a v práci sa cíti mimo seba. Doma je keď nepracuje a keď pracuje nie je doma. >>

Albert Camus : U vsetkych je to rovnake: Dvaja ludia sa vezmu,este trochu sa miluju,pracuju. Pracuju tolko, ze zabudnu milovat. >>

Michel Foucault : Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons? >>

Pytajuci_sa : Mali by za nás pracovať stroje? >>

Pytajuci_sa : Pracovať či nepracovať? >>

Bertrand Russell : Za podmienky, že množstvom práce nie je nadmerné, tak aj tá najnudnejšia práca je pre väčšinu ľudí znesiteľnejšia ako úplná nečinnosť. >>

Bertrand Russell : Práca vyplňuje dosť veľa hodín denne bez toho aby sa človek musel rozhodovať, čo má robiť. Väčšina ľudí, ak ich ponecháme vyplniť si voľný čas podľa ich voľby, väčšinou nevedia vymyslieť nič dostatočne zábavné čo by sa oplatilo robiť. A akonáhle sa pre niečo rozhodnú, tak ich trápi pomyslenie, že niečo iné by mohlo byť zábavnejšie. Samá nutnosť rozhodovať sa býva niekedy nepríjemná. Mnoho bohatých nečinných ľudí trpí nevysloviteľnou nudou v dôsledku oslobodenia od práce. >>

Bertrand Russell : Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku. >>

Bertrand Russell : Prácu robia zaujímavou dve hlavné zložky: prvá je cibrenie zručností a druhá je zostrojovanie niečoho. >>

Marcus Tulius Cicero : Každý, kto pracuje za peniaze, predáva samého seba a stavia sa tak do postavenia otroka. (Whoever gives his labor for money sells himself and put himself in the rank of slaves.) >>

Sokrates : Práca vytvára z ľudí zlých priateľov a zlých občanov, pretože nemajú čas na povinnosti ktoré vyžaduje priateľstvo a občianstvo. >>

Paul Lafargue : Buďme lenivý vo všetkom, okrem v láske a pití, okrem v lenivosti. >>

Niekto : Oddychovať je zdravé. >>

Paul Lafargue : Poľnohospodárstvo je skutočne prvým prejavom otrockej práce v histórii ľudstva. Podľa biblickej tradície aj prvý zločinec Kain bol roľníkom. >>

Paul Lafargue : Kde zmizli zdravé a vrtké gazdinky, samý spev a plné života, ktoré vedeli vyčariť radosť a rodiť bez bolesti zdravé a silné deti? - V práci. >>

Paul Lafargue : Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme. >>

Paul Lafargue : Ekonómovia robotníkom neustále zdôrazňujú - Pracujte, aby ste rozmnožili bohatstvo spoločnosti. Odpoveď na to je: Chudobné národy sú tie, kde sa ľud má dobre a bohaté národy sú tie, kde ľud je zvyčajne chudobný. >>

Paul Lafargue : Stroj nás mal oslobodiť od práce. Zatiaľ však slepá, zvrátená a ničivá vášeň pracovať robí zo stroja osloboditeľa nástroj zotročenia slobodných ľudí: jeho produktivita zbedačuje. >>

Paul Lafargue : A pobláznení továrnici nevedia čo vymyslieť, aby zohnali surovinu, a uspokojili bezudnú, zvrátenú vášeň svojich robotníkov pracovať. Preto sa všetky výrobky falšujú, aby sa ľahšie predali a rýchlejšie opotrebovali. >>

Paul Lafargue : Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne. >>

Aristoteles : Keby každý nástroj mohol robiť svoju prácu na rozkaz, alebo aj sám od seba tak, ako sa samy od seba pohybovali Daidalove umelecké výtvory, alebo ako sa Hefaistove trojnožky z vlastného popudu púšťali do posvätnej práce, keby takto tkáčske člnky tkali samy od seba, nepotreboval by majster pomocníkov ani pán otrokov. >>

Marcus Tulius Cicero : Oslava vynálezu vodného mlyna: Mlynárky, šetrite silu a chodťe sa dosýta vyspať v tichu, kým neohlásia kohúti predranný čas! Veď Deo vodným nymfám už zverila robotu dievok a ony priskočily kolesá rozkrútiť hneď, do pohybu sa hriadeľ dal, jeho ramená mocné začali krútiť žarnov, vážiaci pekných pár kíl. Tak ako predkovia môžeme žiť ďalej - môžeme znova bez práce prijímať dary, ktoré nám bohyňa dá. >>

Paul Lafargue : Aby boli kapitalisti nútení zdokonaľovať svoje stroje, treba zvýšiť mzdy a skrátiť pracovný čas strojov z mäsa a kostí. >>

Paul Lafargue : Bohatá záhaľčivá trieda si potrebuje najať k svojmu zaháľaniu kopu pomocníkov (služobníctva). Okrem toho potrebujú brúsičov diamantov, čipkárky, luxusných knihárov, dekoratérov letohrádkov. Z hrôzy zo zmeny sa obklopujú sa gardou, políciou, súdmi, žalárnikmi. >>

Herbert Marcuse : Potreby človeka delíme na pravé a nepravé. Pravé predstavujú základ (jedlo, šatstvo, byt). Na tvorbe a uspokojovaní nepravých potrieb je potreba množstvo parazitujúcich povolaní - reklama, školenia, údržba skoro sa kaziacich vecí. >>

Biblia : Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A kto vie, či bude múdry a či blázon? >>

Sokrates : Mať voľný čas je najkrajšie vlastníctvo. >>

Aristoteles : Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. >>

Karol Marx : Stálou tendenciou kapitálu je na jednej strane vytvárať voľný čas a na druhej strane ho premeniť na nadprácu. >>

Aristoteles : Všetky platené zamestnania znehodnocujú a pohlcujú myseľ. / All paid jobs degrade and absorb the mind. >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

John Locke : Pracovať pre prácu samotnú je proti prírode. >>

Henri David Thoreau : Ak by som mal predať spoločnosti všetky svoje dopoludnia i odpoludnia, ako zdá sa, že robí väčšina ostatných, viem, že by tu pre mňa nezostalo nič, pre čo by ešte stálo za to žiť. Verím, že nikdy nepredám svoje prvorodenstvo za misu šošovice. >>

Niekto : Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde. >>

Niekto : Takých päťtisíc by nebolo zlých...ale to ti poviem, ak potom voľačo nájdeš (pri kopaní zlata), neodtiahnu ťa odtiaľ ani párom koní; aj keby si mal skapať ako pes, nepopustíš, budeš si musieť nahrabať ešte desaťtisíc. A ak máš pätdesiattisíc chceš sto, aby si sa nadosmrti zabezpečil, napokon nakopeš stopäťdesiattisíc, túžiš mať dvesto, aby si si bol celkom a nabetón istý, že nevyjdeš na psí tridsiatok, nech sa robí čo chce. >>

Herbert Marcuse : Jednou z hlavných chýb, ktoré urobil reálny socializmus bolo, že sa sústredil hlavne na rozvoj výrobných síl a na spravodlivejšie rozdeľovanie produktov výroby medzi obyvateľstvo, namiesto toho aby sa sústredil na to, ako pôvodne zamýšľal Marx, aby kvalita života v socialistickej spoločnosti bola úplne odlišná od ostatných existujúcich spoločností, čo znamená, že v autentickej socialistickej spoločnosti by odcudzená práca nebola hodnotou, muž a žena by nemuseli tráviť vačšinu ich života v nútených činnostiach. Namiesto toho socializmus začal dobiehať kapitalizmus v produkcii.. >>

Niekto : chování, které označuji jako „tradicionalismus“: Člověk nechce „od přírody“ vydělávat peníze a víc peněz, jednoduše chce jen žít, žít tak, jak je zvyklý, a vydělávat tolik, kolik na to potřebuje. Všude tam, kde moderní kapitalismus začínal svoje dílo stupňování „produktivity“ lidské práce stupňováním její intenzity, narážel na nekonečně houževnatý odpor ze strany tohoto leitmotivu předkapitalistické hospodářské práce a naráží na něj ještě dnes všude tím více, čím „zaostalejší“ je (z kapitalistického hlediska) dělnictvo, na něž je odkázaný. >>

Niekto : Jestliže selhal apel na „smysl pro zisk“ prostřednictvím vyšších mzdových sazeb, pak .. bylo zřejmé, že je třeba pokusit se o totéž prostředky právě opačnými: snižováním mzdových sazeb donutit dělníka, aby pro udržení svého dosavadního výdělku podal vyšší výkon než dosud. Tak či onak se zdálo, a nezaujatému zkoumání se zdá až dosud, že nízká mzda a vysoký zisk jsou ve vzájemné korelaci, že vše, co se ve mzdě zaplatí navíc, musí znamenat přiměřené snížení zisku. Touto cestou kráčel od počátku kapitalismus a vždy, po celé století, platilo jako článek víry, že nízké mzdy jsou „produktivní“, tj. že stupňují pracovní výkon, >>

Niekto : lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý >>

Niekto : Ze svého bohatství „nemá nic“ pro svou vlastní osobu - s výjimkou jediného: iracionálního pocitu dobře „naplněného povolání“.Ale právě to připadá předkapitalistickému člověku tak nepochopitelné a záhadné, špinavé a opovrženíhodné. Že někdo může učinit cílem své celoživotní práce výlučně myšlenku, že jednou do hrobu klesne obtížen materiální vahou peněz a majetku, se mu zdá vysvětlitelné jen jako produkt perverzních pudů: „auri sacra fames“. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Niekto : Zamestnanie je ako zlatá klietka, tí čo sú v nej chcú von a tí čo sú von chcú dnu. >>

Niekto : Aby bol človek dlhodobo spokojný (šťastný) zo svojej práce, musia byť splnené tri podmienky. 1. AUTONÓMIA - musí si sám vybrať , čo chce robiť. 2. ZMYSEL - musí to byť užitočné 3. MAJSTROVSTVO - chceme byť v niečom dokonalí. >>

Niekto : Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW) >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Máš právo pracovať, ale len pre prácu samu. Nemáš právo na plody tejto práce. Túžba po plodoch práce nesmie byť motívom k jej vykonávaniu. Nikdy sa tiež nepoddávaj lenivosti. >>

Pytajuci_sa : Čo je práca? >>

Niekto : Práca šľachtí. >>

Niekto : Práca šľachtí, ale neustála práca ohlupuje. >>

Niekto : Pracuj (vždy) tak, akoby to mal byť tvoj posledný deň v práci. >>

John Rawls : Prvou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je sloboda. Nikto by sa nechcel ocitnúť v spoločnosti v postavení otroka. >>

Na otázku Ako sa rozhodovať ?

Niccolo Machiavelli : Raď sa so všetkými, rozhodni sa sám. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Jeremy Bentham : Clovek by sa mal rozhodovat tak, aby mu rozhodnutie prinieslo co najviac slasti a co najmenej bolesti. >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Charles Sanders Pierce : Instiktivna nechut k nerozhodnej mysli, zvelicena do neurcitej hrozy z pochybnosti. Pevna, neotrasitelna viera prinasa pokoj mysle. (Z čoho vyplýva, že k zotrvávaniu v rozhodovaní treba určitú odolnosť) >>

Niekto : Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám. >>

Pytajuci_sa : Ako má softvérový autopilot riešiť situácie? >>

Niekto : Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje. >>

Niekto : Rozhodovanie v budúcnosti nenecháme na pocity, ale ho plne prenecháme počítačovým algoritmom - Googlu prenecháme vyhľadávanie informácií, Navigáciam orientáciu v priestore, výber partnera na Badoo, výber filmu na Netflix. >>

Niekto : V slovenských prekladoch Listu Židom 12,2 býva napísané " .. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala..." Naproti tomu v anglickom preklade je napísané "...because of the joy which was before him..." t.j. kôli radosti, ktorá bola pred ním... to sú dva dosť rozdielne motivácie. >>

Niekto : V malých veciach sa treba riadiť rozumom, vo veľkých intuíciou (v malých veciach hlavou, veľké veci z brucha) >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodovať ? >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Človek sa riadi (alebo by sa mal riadiť) princípmi maxima a minima.. >>

Niekto : Si v danej oblasti dlho, máš v nej skúsenosti? Prepracoval si sa od piky, poznáš proces od A do Z? Potom kľudne rozhoduj intuitívne, pretože tam máš tie informácie a intuícia si po nich veľmi rýchlo siahne. Si v danej oblasti 14 dní aj s cestou a predtým si robil niečo iného? Potom veľa premýšľaj a na intuíciu zabudni, pretože tam nemáš informácie.ktoré by si použil. >>

apoštol Pavol : Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasné potešenie z hriechu, a Kristovu potupu pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta. Mal totiž na zreteli budúcu odmenu. >>

Niekto : Dáta sú zbierkou faktov, ako sú čísla, popisy a pozorovania, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. Dáta (Údaje) môžete klasifikovať ako štruktúrované, pološtruktúrované alebo neštruktúrované. >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Niekto : Treba zvoliť také rozhodnutie, ktoré povedie k zlepšeniu situácie tých, čo sú na tom najhoršie (napr. ľudia s postihnutím alebo najchudobnejšia časť obyvateľstva) >>

Niekto : Minimálne teoreticky je možné, že výsledkom analýzy nákladov a výnosov bude, že k maximalizácii šťastia by poviedlo rozhodnutie, ktoré nie je v záujme najzraniteľnejších. (ad konzekvencionalizmus) >>

Niekto : Niektoré veci radšej treba tolerovať, ako trestať nevinných. to bola aj pre Václava Havla základná definícia toho ako sa rozhodnúť. Preto Havel v rámci amnestie pustil na slobodu aj nejakých zločincov , ale pustil aj tých čo tam boli nevinne. >>

Sokrates : Kto vie domyslieť svoje konanie, obyčajne si vyberie správne. >>

Niekto : Časom som prišiel na kľúč, podľa ktorého sa mám rozhodovať, či prijať náhodu a výzvu, aby sa stala súčasťou môjho osudu: nepýtam sa sám seba, či sa mi to páči alebo nepáči, ale či si nebudem po zvyšok života vyčítať, že som ju neprijal. Tento kľúč má však logiku len vtedy, ak uznáte, že náhody majú svoju zákonitosť, a preto nie je správne odbiť ich mávnutím ruky, ale treba ich brať veľmi vážne. >>

Niekto : The bitterness of poor quality remains long after the sweetness of low price is forgotten. >>

Niekto : Nie som taký bohatý, aby som si mohol kupovať lacné veci. >>

Na otázku Byť či nebyť?

Arthur Schopenhauer : Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu. >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Niekto : Ešte stále vám záleží na tomto odpornom živote? Dokelu, prečo neumriete pokojne doma vo svojej posteli? Nebolo by to nakoniec takto najlepše? Čo budete mať z toho, keď sa vaša staroba predĺži o pár rokov? (Príhovor k ťažko chorému starcovi dúfajúcemu v zázračné uzdravenie v Lourdes) >>

Arthur Schopenhauer : Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.) >>

Arthur Schopenhauer : Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok. >>

Niekto : Samovraždou iba odsúvaš do ďalšieho života to, čo si ešte mohol napraviť v tomto. >>

Guatama Buddha : Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti. >>

Niekto : Samovražda nie je chvályhodná ale je to asi tak zločin ako dostať zápal pľúc alebo infarkt. >>

Niekto : ...život je dar od Boha...Boh má s každým človekom svoje plany...kto siahne sám na svoj život , to akoby hodil Bohu ten dar pod nohy...žiadné starosti tohto sveta nie su hodné toho , aby človek ten dar života zahodil...Boh dopustí , ale neopustí...všetko zlé sa časom može obratiť na dobre... >>

Niekto : Pokiaľ niekto netrpí neprekonateľnými Bolesťami v nevyliečiteľnej chorobe,... tak je SAMOVRAŽDA len prejavom lenivosti a zbabelosti žiť, je to pridávanie starostí a útrap Rodičom - celej rodine a najhoršie je takto ublížiť VLASTNÝM DEŤOM!!... >>

Tomas Akvinsky : Tri dôvody, prečo nemožno súhlasiť so samovraždou: Prvý dôvod je, že samovražda je iracionálna. Protirečí prirodzenej náklonnosti človeka k sebazáchove. Druhý dôvod je, že samovražda odporuje, protirečí nadvláde Boha nad ľudským životom. Boh je jediný, ktorý je autorom života. Život sme si nedali sami, nebol predmetom našej voľby. Tretí dôvod je ten, že priama samovražda je previnením sa aj proti spoločnosti. Je nespravodlivosťou, ktorú človek pácha na spoločnosti. Človek má v sebe hodnotu, význam aj pre druhých ľudí. >>

Albert Camus : Uvedomenie si, že život je absurdný, nemôže byť koncom, ale iba začiatkom. Toto je pravda, ktorú takmer všetky veľké mysle prijali ako svoj východiskový bod. Zaujímavé nie je zistenie (že život je absurdný), ale dôsledky a pravidlá konania, ktoré z neho vychádzajú. >>

Niekto : Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. >>

Soren Kierkegaard : Pohan si pred Bohom neuvedomoval seba ako ducha. Preto aj pohan tak ľahkovážne uvažoval s samovražde; ba dokonca ju chválil, hoci je to pre ducha ten najrozhodujúcejší hriech; takýto únik zo života je vzburou proti Bohu. >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Jean Paul Sartre : ..ak ma zmobilizujú do vojny, tak táto vojna je mojou vojnou, je na môj obraz a zaslúžim si ju. Zaslúžim si ju predovšetkým preto, lebo som sa je vždy mohol vyhnúť samovraždou alebo dezerciou; tieto posledné možnosti musíme mať vždy pred sebou, keď stojíme zoči-voči nejakej situácii. Ak som sa situácii nevyhol, zvolil som si ju. >>

Niekto : Každá trampota má svou mez, kdeže nářky tvé jsou dnes, vždycky dúvod máš žít dál... >>

Filolaos z Krotóna : my lidé jsme v jakémsi vězení, a že člověk se z něj nesmí vyprošťovat ani utíkat.. >>

Arthur Schopenhauer : Človek má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami (gravitačnou, chemickou), je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť. >>

Na otázku Ako meditovať?

Guatama Buddha : Pojem sankappa možno prekladať ako zamyslenie, rozhodnutie alebo zmýšľanie, ktoré spočíva v uvedomelom postoji mysli a je rozhodujúci pre spôsob myslenia, hovorenia a konania. Pre metodický rozvoj Pravého zamýšľania sa používajú rôzne cvičenia múdreho uvažovania (joniso-manasikára) a meditácie, napríklad pestovanie takzvaného vznešeného bezodkladne (brahma–vihára–bháváná) v dobrote (Mette), súcitu (Karuna), zdieľanej radosti (muditá) a vyrovnanosti ( upekkhá). Pri meditácii brahma–vihára sa postupuje v troch stupňoch: 1. rozvíjanie zámeru činiť dobré (kusala–katu–kamjatá–čhanda), 2. prekonanie piatich prekážok (nívarana) znemožňujúcich dosiahnuť pohrúženia a 3. rozvoj plného sústredenia (appaná-samádhi - viď vysvetlenie 8. člena cesty). >>

Guatama Buddha : Všímanie nádychu a výdychu (ané-Apana-sati) Tu sa žiak odoberie do lesa, k päte stromu alebo do prázdneho prístrešia, zloží si nohy, vzpriami telo a udržuje pred sebou všímavosť. Tak všímavý nadychuje a všímavý vydychuje. Keď dlho nadychuje, rozpoznáva "nadychujem dlho;" keď dlho vydychuje, rozpoznáva "vydychujem dlho;" keď krátko nadychuje, rozpoznáva "nadychujem krátko;" keď krátko vydychuje, rozpoznáva "vydychujem krátko." "Celý telesný priebeh (sabbe–kája) prežívajúc budem nadychovať", tak sa cvičí; "Celý telesný priebeh prežívajúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. "Telesné formácie (kája–sankhára) upokojujúc budem nadychovať" - tak sa cvičí; "Telesné formácie upokojujúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť zprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A pobýva nezávislý a nepripútaný k ničomu na svete. Tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Polohy tela (irija–pátha) A ďalej ešte, keď žiak ide, vie "idem;" keď stojí, vie "stojím;" keď sedí, vie "sedím;" keď leží, vie "ležím." Nech sa jeho telo nachádza v akejkoľvek polohe, tak to vie. Žiak chápe, že tu nie je žiadna bytosť, žiadne skutočné ja, ktoré by chodilo, stálo atď., Že to je obyčajný spôsob vyjadrovania, keď sa hovorí "Ja idem," "Ja stojím" atď. - vysvetľuje komentár. >>

Guatama Buddha : A ďalej ešte, keď žiak prichádza a keď sa vracia, robí tak s jasným uvedomením. Pri uprení i pri odvrátení zraku, robí tak s jasným uvedomením. Pri ohýbaní a narovnávaní, robí tak s jasným uvedomením. Keď je, pije, žuje a ochutnáva, robí tak s jasným uvedomením. Ak vykonáva prirodzenú potrebu, robí tak s jasným uvedomením. Keď ide, sedí, zaspáva a budí sa, hovorí a mlčí, robí tak s jasným uvedomením. >>

Guatama Buddha : A ďalej ešte, práve toto telo kožou ohraničené, plné nečistôt rôzneho druhu, od päty hore a od konce vlasov dole žiak takto prezerá: "V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, špik, obličky, srdce, pečeň, bránica, slezina, pľúca, blany, pažerák, žalúdok, črevá, lajno, žlč, sliz, hnis, krv, pot, tuk, slzy, stolica, sliny, hlieny, kĺbový maz, moč. " Práve tak ako by to bol vak s otvormi na oboch koncoch naplnený najrôznejšími druhmi obilia ako horská ryža, ryža, zelená fazuľa, červená fazuľa, šošovica, sezam, keby ho človek s dobrým zrakom uvoľnil, prezeral by: "Toto je horská ryža, toto ryža, toto sú zelené fazule, toto červené fazule, toto je sezam "- práve tak uvažuje žiak práve o tomto tele ohraničenom kožou a plnom najrôznejších nečistôt:" V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, ... " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná) A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, mŕtve jeden deň, dva alebo tri dni, napuchnuté, s mrtvolnými modrými škvrnami a rozkladajúce sa, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (mojej) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianiu neunikne. " A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, ktoré vrany, jastraby, supy, psy, šakaly a rôzne druhy červov ožíerajú, zameria sa na (svoje) telo: Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu , a tomuto dianie neunikne. "... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci už len z kostry s mäsom a krvou, pohromade udržiavané šľachami, .. už len z kostry bez mäsa, skrvavené ... už len z kostí uvoľnených z väziva, rozhádzaných v rôznych smeroch - kosť ruky, kosť nohy, kosť holenná, kosť stehennú, kosť bedrami, kosť chrbtice a lebka - každá na inom mieste ... už len z kostí bielej farby ... z kostí roky starých, zhromaždených na zhromaždení ... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci z kostí zpráchnivělých a rozpadnutých v prach, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianie neunikne. " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zdržiava nezávislý a nepotrpí na ničom na svete. Aj tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Sledovanie mysli (Citta-anupassaná) A ako zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli? Tu spoznáva žiak myseľ s chtíčom ako myseľ s chtíčom; myseľ bez žiadostivosti ako myseľ bez žiadostivosti; myseľ so zlou vôľou spoznáva ako myseľ so zlou vôľou; myseľ prostú zlej vôle spoznáva ako myseľ prostú zlej vôle; myseľ zaslepenú spoznáva ako myseľ zaslepenú; myseľ bez zaslepenia spoznáva ako myseľ bez zaslepenia; myseľ stiahnutú spoznáva ako myseľ stiahnutú; myseľ rozptýlenú spoznáva ako myseľ rozptýlenú; myseľ vyvinutú spoznáva ako myseľ vyvinutú; myseľ nevyvinutú spoznáva ako myseľ nevyvinutú; myseľ vznešenú spoznáva ako myseľ vznešenú; myseľ obyčajnú spoznáva ako myseľ obyčajnú; myseľ sústredenú spoznáva ako myseľ sústredenú; myseľ nesústredenú spoznáva ako myseľ nesústredenú; myseľ oslobodenú spoznáva ako myseľ oslobodenú; myseľ neoslobodenú spoznáva ako myseľ neoslobodenú. Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní mysle v mysli. Zotrváva pri sledovaní vzniku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní zániku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku stavov a zániku stavov mysle. "Myseľ je tu" - tak je jeho všímavosť spřítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nie je pripútaný k ničomu na svete. Aj tak zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli. >>

Guatama Buddha : Poznanie piatich prekážok (nivarana) A ako zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich prekážkach? Tu, keď je v ňom zmyselná túžba (káma–čhanda) prítomná, spoznáva: "Je vo mne zmyselná túžba;" ak nie je v ňom prítomná, spoznáva: "Nie je vo mne zmyselná túžba." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zmyselná túžba vzniká a ako vzniknutá zmyselná túžba zaniká aj ako zaniknutá zmyselná túžba v budúcnosti už nevzniká. Ak je v ňom zlovôľa (vjápáda), spoznáva: "Je vo mne zlovôľa;" ak nie je v ňom, spoznáva: "Nie je vo mne zlovôľa." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zlovôľa vzniká a ako vzniknutá zlovôľa zaniká aj ako zaniknutá zlovôľa v budúcnosti už nevzniká. Ak sú v ňom strnulosť a malátnosť (thína–middha), spoznáva: "Sú vo mne strnulosť a malátnosť;" ak nie sú v ňom strnulosť a malátnosť, spoznáva: "Nie sú vo mne strnulosť a malátnosť." Ak sú v ňom nepokoj a výčitky (uddhačča–kukkučča), spoznáva: "Sú vo mne nepokoj a výčitky;" ak nie sú v ňom, spoznáva: "Nie sú vo mne nepokoj a výčitky." Ak je v ňom pochybovačnosť (vičikiččhá), spoznáva: "Je vo mne pochybovačnosť;" ak nie je v ňom pochybovačnosť, spoznáva: "Nie je vo mne pochybovačnosť." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá pochybovačnosť vzniká a ako vzniknutá pochybovačnosť zaniká aj ako zaniknutá pochybovačnosť už v budúcnosti nevzniká. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. >>

Guatama Buddha : Rozlišovanie piatich skupín lipnutia (upádána–khandha) A ďalej ešte zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. A ako zotrváva pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia? Tu žiak (rozlišuje): "Toto je telesnosť (rúpa)." "Toto je vznik telesnosti, toto je zánik telesnosti." "Toto je cítenie (vedaná)." "Toto je vznik cítenia, toto je zánik cítenia." "Toto je vnímanie (saňňá)." "Toto je vznik vnímania, toto je zánik vnímania." "Toto je formácie (sankhára)." "Toto je vznik formácie, toto je zánik formácie." "Toto je vedomie (viňňána)." "Toto je vznik vedomia, toto je zánik vedomia." Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní javov v javoch. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. "Javy sú tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nelipne na ničom na svete. A tak, mnísi, zotrváva mních pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. >>

Guatama Buddha : Visuddhi-Magga vypočítava a dopodrobna vysvetľuje štyridsať meditačných predmetov (kammatthána, doslovné pracovísk), ktoré umožňujú dosiahnuť nasledujúcich výsledkov. Všetky Štyri pohrúženia: všímánie nádychu a vydýchať, 10 farebných terčov (kasín), spočívanie vo vyrovnanosti (štvrtej bezodkladne brahma-Vihare). Prvé tri pohrúženia: spočíváníe v dobrote (Mette), súcite (Karuna) a zdieľanej radosti (muditá), čo je cvičenie prvých troch bezodkladne so brahma-Vihare (pre stručné vysvetlenie pozri 2. člen cesty). Prvé pohrúženie: uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná), takzvané cintorínske meditácie, vnímanie častí tela (Kája-Gata-sati). Prístupové sústredenie (upačára-samádhi) je dosahované rozjímaním o Budhovi, Dharme a spoločenstvo žiakov (Sangha), rozjímaním o mravnosti a štedrosti, o nebeských bytostiach (Deviata), o pokoji a Mieri (= Nibbána), rozjímaním o smrti (Marano), rozjímaním o škaredosti potravy, pozorovania štyroch prvkov telesnosti (DHATU-manasikára). >>

Pytajuci_sa : Ako meditovať? >>

Tsongkhapa : The foundation of all good qualities is the kind and venerable guru; Correct devotion to him is the root of the Path By clearly seeing this and applying great effort Please bless me to rely upon him with great respect >>

Niekto : Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Dokonca i myseľ, ktorá pozná cestu
môže byť zo svojej cesty zvedená:
zmysly sú veľmi neovladateľné.
......
Neovládaná myseľ.
netuší, že átman je prítomný - .
ako môže meditovať?.
Ako nájde bez meditácie kľud?.
Ako nájde bez kľudu šťastie? >>

Na otázku Čo kupovať?

Niekto : Zvoľ si cestu, na cieli nezáleží. Využi špeciálnu ponuku Jeep Freedom Days a vydaj sa za dobrodružstvom v tvojom novom Jeepe. >>

Niekto : Spomalte svoj zivot vo flip flopoch. >>

Niekto : Zite vo veľkom! (Veľký smartfon) >>

Niekto : Zi po svojom! Familia premium. Najčistejšia vodka. Keď nie si len šikovný kolega. >>

Niekto : Prestante sa dívať, začnite žiť. (Renault) >>

Niekto : Kde končí bolesť začína život. (Panadol) >>

Niekto : Objavte chuť pravého Talianska. ..Začnite lietať z Košíc. >>

Pytajuci_sa : Čo kupovať? >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Niekto : So slúchadlami Jabra Elite 75t Active spoznáte úplnú bezdrôtovú slobodu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci. >>

Niekto : Bohatí ľudia kupujú a vlastnia aktíva (kapitál), chudobní ľudia kupujú pasíva, mysliac si, že to sú aktíva a majú s nimi iba výdavky. 7 vecí, ktoré bohatí ľudia kupujú a chudobní nie: 1. biznis - (chudobní ľudia majú len prácu a mzdu) 2. umenie a starožitnosti 3. zberateľské automobily 4. nehnuteľnosti (residenčné alebo komerčné) 5. dlhopisy, akcie, cenné papiere, dividendy 6. Duševné vlastníctvo - patenty, obchodné značky, copywrite 7. cenné kovy +8. bonus: sledovanosť (napr. na sociálnych sieťach, t.j. potenciálnych zákazníkov) >>

Sokrates : Pozerám sa, koľko vlastne na svete existuje vecí, bez ktorých sa môže človek ľahko zaobísť. >>

Niekto : Spend money to invest, dont spend money to impress. >>

Niekto : Magnézium pre zvýšenie psychickej odolnosti. >>

Niekto : Nekupovať veci čiernej farby, pretože farbenie čiernou farbou veľmi zaťažuje životné prostredie škodlivými látkami. >>

Niekto : Našli ste pravú lásku? Posuňte sa v živote ďalej...www.svadobeobrucky.com >>

Niekto : Viac voľného času pre sledovanie televízie vám zabezpečia kosačky trávniku Husquarna automove. >>

Niekto : The bitterness of poor quality remains long after the sweetness of low price is forgotten. >>

Niekto : Nie som taký bohatý, aby som si mohol kupovať lacné veci. >>

Na otázku Ako sa modliť?

Niekto : Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný. >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Pytajuci_sa : Prečo sa nemodlí za všetko naraz? >>

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Ježiš Nazaretský : Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. >>

Niekto : Modliť sa môže človek pri bohoslužbe, spoločne s druhými, alebo sám. Bohoslužba sama môže byť modlitbou, tak ako je tomu v židovskej šabatovej bohoslužbe v synagóge, kresťanskom slávení eucharistie alebo liturgii hodín alebo moslimskej piatočnej modlitbe. Viaceré náboženstvá majú pre modlitbu vyhradenú pevnú dobu. >>

Niekto : Modlitbu je možné spievať, hovoriť nahlas alebo formulovať v duchu. V rôznych náboženstvách je modlitba sprevádzaná rozličnými gestami a držaním tela, je možné pri nej stáť, kľačať, padať na zem, skláňať sa či pozdvíhať hlavu, spínať či rozpínať ruky. Tento postoj si väčšinou veriaci volí sám a slobodne. K modlitbe sa používajú aj symboly alebo ďalšie predmety. >>

Niekto : Židovstvo je náboženstvom modlitby (hebrejsky תפלה, tefila). Ortodoxný Žid sa modlí trikrát denne: ráno (šacharit), popoludní (mincha) a večer (ma'ariv). Pri modlitbe si zakrývajú Židia hlavu kipou a pri rannej modlitbe vo všednom dni používajú tfilin (modlitebné prúžky) a talit (modlitebný šál; používa sa aj pri šabate a sviatkoch). >>

Niekto : Všeobecne je možné povedať, že modlitby sa dajú rozlíšiť: - spoločné alebo v súkromí (osobná, súkromná) - podľa obsahu : vďakyvzdanie, prosba, príhovor, uctievanie alebo velebenie, chvála – vyjadrenie vďačnosti, volaním o pomoc, nárek. - podľa použitia – liturgicky ustálené jednotlivými cirkevnými tradíciami, osobné, písané, vyslovené, strelné modlitby. - modlitby podľa Božej vôle - modlitby v duchu a modlitby hlasité (čítané, spamäti, spievané) Vo všetkých cirkvách sa kresťania schádzajú ku spoločnej modlitbe – či už v rámci bohoslužieb alebo iných obradov a zhromaždení, v modlitebných hodinách, k modlitebným strážam. Tichá spoločná modlitba uctievania je v katolíckej cirkvi nazývaná adorácia. V živých kresťanských rodinách sa praktikuje spoločná modlitba. Napríklad pred jedlom, modlitba s deťmi. Medzi modlitby sú počítané tiež modlitebné piesne alebo zhudobnené žalmy. Súkromná modlitba máva podobu pevnej formulovanej modlitby, denné tiché chvíle, rozjímanie, kontemplácie či vnútorná modlitba (tiež modlitba srdca). Modlitba v jazykoch. Je praktizovaná v letnično-charizmatických zboroch alebo medzi charizmatickými kresťanmi v rámci jednotlivých cirkví. >>

Niekto : Základnými modlitbami v islame sú päťkrát denne konané modlitby salát alebo salá, ku ktorým je povinný každý moslim. Pre sunnitských moslimov predstavuje salát jeden z piatich pilierov islamu, pre šíitských moslimov jednu z desiatich vetiev náboženstva. Islam pozná aj voľné modlitby alebo prosby (du'á), ktoré môže moslim prednášať v rôznych dobách (napr. po salá, pred jedlom) a k rôznym príležitostiam (napr. za rodičov). Moslim sa tiež môže modliť du'á vlastnými slovami pre akékoľvek potreby. >>

Biblia : Existuje očistec a modlitba za mŕtvych, ktorí nás predišli do večnosti je oprávnená. >>

Biblia : Za mŕtvych sa už nemá modliť, lebo ich život tu na zemi je už ukončený, treba sa modliť za živých. >>

Soren Kierkegaard : Fatalista sa nevie modliť. Aj modlitba je dýchaním a možnosť je pre Ja tým, čo je kyslík pre dýchanie. Na tak, ako človek nemôže dýchať len kyslík alebo len dusík, tak ani číra možnosť alebo číra nevyhnutnosť nedokážu umožniť dýchanie modlitby. K modlitbe treba Boha,... lebo Boh je to, že všetko je možné. >>

Niekto : Modlitbou treba vyzvať 3-krát ! >>

Na otázku Čo jedia budhisti?

Guatama Buddha : Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness >>

Guatama Buddha : jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé >>

Pytajuci_sa : Čo jedia budhisti? >>

Niekto : Theravada mnísi a mníšky sa tradične živia zberom almužny a všeobecne musia jesť všetko, čo im je dané, vrátane mäsa. Výnimka z tohto pravidla pre almužnu je, keď mnísi a mníšky videli, počuli alebo vedeli, že zviera (zvieratá) boli konkrétne usmrtené, aby nakŕmili hľadačov almužny. určité zvieratá, ako sú psy a hady, ktoré sa v starej Indii považovali za nečisté . Rovnaké obmedzenie sledujú aj niektorí laickí budhisti a je známe ako konzumácia „trojnásobne čistého mäsa“ >>

Niekto : V protiklade ku Theravada tradícii, v tradícii Mahayana je niekoľko sutier kánonov Mahajana, vrátane častí Lankavatara Sutra a Surangama Sutra, obsahujúcich výslovné zákazy konzumácie mäsa . Kláštorná komunita v čínskom buddhizme, vietnamskom buddhizme a väčšine kórejského budhizmu striktne dodržiava vegetariánstvo. >>

Niekto : Japonské budhistické sekty sa všeobecne domnievajú, že Buddha jedol mäso. Všetky japonské sekty buddhizmu Kamakura (Zen, Nichiren, Jodo) uvoľnili Mahayana vinaya, a preto je vegetariánstvo voliteľné. >>

Logik Formálny : P003795 => P003799 >>

Logik Formálny : P003793 => P003800 >>

Logik Formálny : P003794 => P003800 >>

Logik Formálny : P003796 => P003800 >>

Logik Formálny : P003792 => P003800 >>

Na otázku Ako (ne)sexovať?

Friedrich Nietzsche : Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut. >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Pytajuci_sa : Robiť si to? >>

Niekto : Meditácia o škaredosti je jednou z metód odporúčaných žiakom, v ktorých je silná sexuálna túžba a ktorí svojim vášňam často podliehajú. V priebehu tejto meditácie si predstavujeme, ako sú telá všetkých ľudí zložené zo žíl, chrupaviek, vnútorností a podobne. >>

Niekto : Pod pojmom smilstvo (lat. luxuria, grec. „πορνεία [por·nei′a]) sa rozumie pohlavný styk medzi dvoma súhlasiacimi jedincami stojacimi mimo vzájomného manželstva. Podľa SSJ z roku 1964 je smilstvo nezriadené pohlavné obcovanie s druhým pohlavím[1]. Krátky slovník slovenského jazyka definuje smilstvo ako pohlavnú neviazanosť[2].Okrem samotného desatora sa v kresťanstve smilstvo objavuje vo výpočte siedmich hlavných hriechov. Tu však má tento hriech trochu iný význam, odpovedajúci skôr neovládateľnej žiadostivosti a zvrhlosti. Pôvodne označovalo akúkoľvek premrštenú túžbu po sexuálnom uspokojení, v súčasnosti je ale vnímaný len ako úmyselné vyvolávanie tejto túžby či jej realizáciu. >>

Pytajuci_sa : Ako (ne)sexovať? >>

apoštol Pavol : Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy. 2 Aby sa však zabránilo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. 3 Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. 4 Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena. 5 Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť. >>

Biblia : Kto miluje múdrosť, pôsobí otcovi radosť, ten však čo sa stýka s neviestkami, príde o majetok. >>

Biblia : Veď prostitútke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzácny život. >>

Biblia : Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku. >>

Lao-c : Ten, jenž neochvějně setrváva v Ctnosti,
podoben je novorozeňátku
....
Neví ničeho o spojeni muže a ženy,
prěstože jeho organizmus je pro ně již pripraven >>

Niekto : V ružovom šere masážneho salónu sa však zákazník a pracovníčka stanú jedným telom. Spustí sa v nich nevedomý proces, ktorý smeruje k zjednoteniu ich bytostí. ... Zákazník od pracovníčky odchádza s novým začiatkom. Stal sa súčasťou nového tela. Ocitol sa v novom manželstve, hoci o tom nevie. Každý ďalší podobný vzťah ho vnútorne trhá a rozmieňa na drobné. >>

apoštol Pavol : Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. >>

Niekto : Za AIDS si môžu sami hriešni ľudia svojím nemravným sexuálnym správaním.. >>

Na otázku Ako má softvérový autopilot riešiť situáciu, keď mu do cesty vbehne dieťa a jediná možnosť je strhnúť volant na chodník, kde práve prechádza niekoľko ľudí?

Pytajuci_sa : Ako má softvérový autopilot riešiť situácie? >>

Niekto : Sú určité všeobecné pravidlá rozhodovania, na ktorých sa zhodnú všetci ľudia - auto by malo skôr ochrániť deti ako dospelých, skôr viac ľudí ako menej. Existujú však aj rozdiely v krajinách, napr.v Číne závisí dosť aj na statuse, Francúzi sú viac ochotní za každých okolností uchrániť ženu ako Nemci, ktorí sú menej džentlmenskí. >>

Niekto : Dva scenáre (morálnej) dilemy električky. V prvom scenári dráha nekontrolovateľnej električky vedie k piatim ľuďom, ktorí by zomreli, keby ich zrazila. Jediný spôsob, ako tomu predísť, je presmerovať električku na inú dráhu prehodením výhybky. Problém je, že na tejto dráhe sa nachádza jeden človek, ktorý by takisto zrážku s električkou neprežil. Napriek tomu, že prehodenie výhybky by viedlo k smrti človeka naším pričinením, väčšina ľudí zastáva názor, že je správne výhybku prehodiť a obetovať život jedného človeka pre záchranu piatich. V druhom scenári takisto dráha nekontrolovateľnej električky smeruje k zrážke s piatimi ľuďmi, no v tomto prípade jediný spôsob, ako zrážke električky s nimi predísť, je zastaviť električku pomocou tela obézneho muža, ktorého by sme zhodili z mosta nad dráhou električky. Zaujímavé je, že väčšina ľudí v prípade tohto scenára povie, že nie je správne tohto muža zhodiť z mosta, hoci by toto rozhodnutie viedlo k rovnakým následkom ako v prípade prvého scenára, a to k obetovaniu života jedného človeka pre záchranu piatich. >>

Niekto : Keď probandov vyzvali, aby reagovali na morálne dilemy, v ktorých spôsobujeme smrť priamo fyzicky (zhodením človeka z mosta), v ich mozgoch došlo k väčšej aktivácii častí, ktoré sú zodpovedné za našu emocionalitu (napr. amygdala). Keď scenár ponúkal spôsobenie smrti sprostredkovane (prehodením výhybky), došlo k väčšej aktivácii častí mozgu zodpovedných za vykonávanie takých kognitívnych činností, ako je používanie jazyka a počítanie (Greene 2007, 44). >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Na otázku Čo je lepšie...alebo...?

Tomas Akvinsky : Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu. >>

Jean Jacques Rousseau : Je iste, že vlastnícke právo je najposvätnejšie zo všetkých občianskych práv a v istom smere ešte dôležitejšie než sloboda samotná. >>

Pytajuci_sa : Čo je lepšie...? >>

Sokrates : Je horšie robiť zle ako trpieť zlo. >>

Niekto : Horšie je trpieť zlo ako robiť zle. >>

Niekto : I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu. >>

Sokrates : Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne >>

Biblia : Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. >>

Biblia : Lepšie je mať málo a bázeň pred Hospodinom, než veľký poklad a preň nepokoj. >>

Biblia : Lepšie byť skromným medzi skromnými, ako s pyšnými deliť si korisť. >>

Biblia : Lepšia je kôrka suchého chleba pri troche pokoja, ako dom plný hodujúcich a hádok. >>

Biblia : Lepšie zostať chudobným, než stať sa luhárom >>

Biblia : Lepšie bývať v kútiku v podstreší, ako s hašterivou ženou v jednej domácnosti. >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Biblia : Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než inde tisíc. Radšej zostanem na prahu domu svojho Boha, než by som mal bývať v stanoch bezbožníkov. >>

Biblia : Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako spoliehať sa na človeka. >>

Biblia : Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle. >>

Niekto : Radšej smrad ale teplúčko ! >>

Niekto : Radšej nechcieť ako musieť. >>

Niekto : Čím horšie, tým lepšie. >>

Niekto : Lepšie je mať manžela ako muchu než byť doma bez chlapa. >>

Biblia : Ten totiž, kto patrí ešte medzi živých, má nádej, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny, lebo ich pamiatka je zabudnutá. >>

Jeremy Bentham : Hodnota dobra (slasti) je väčšia, ak je väčšie množstvo ľudí, ktorí dobro (slasť) pocítia. >>

Marcus Aurelius : Aj ten, kto sa dožil veľmi vysokého veku, bude po smrti postavený do jedného radu s tým, kto zomrel predčasne. >>

Herakleitos : Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši. >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti závisí aj od jej čistoty, t.j. či slasť nebudú nasledovať bolesti. >>

Aristoteles : Zdá sa však, že je akýsi rozdiel v účeloch; pretože účelom sú jednak činnosti samy, jednak okrem nich aj nejaké produkty týchto činností. Tam kde sú okrem činnosti aj nejaké účely (produkty) tejto činnosti, tam sú produkty prirodzene lepšie ako činnosti. >>

Niekto : Deti sú väčším dobrom ako sex. >>

Niekto : Moc je ideálom niektorých ľudí, ale väčšina z nás túži skôr po bezpečí a mieri. >>

Niekto : Uznávame, že je potrebné vyžadovať od ľudí, aby boli statočnejší a tvrdší na seba, - takmer všetky etické systémy to vyžadujú; ale neexistuje žiaden dôvod žiadať ľudí, aby boli krutejší a viac "zlí". >>

John Stuart Mill : Lepšie je byť nešťastným Sokratom, ako šťastným prasaťom. >>

Niekto : So ženou zle, bez ženy ešte horšie. >>

Arthur Schopenhauer : Intelekt vzbudzuje iba obdiv. Dobrá vôľa ale vzbudzuje náklonnosť. Dobrota srdca zatieni všetko , i krásu. >>

Thomas Hobbes : Je lepšie sa zrážkam vyhýbať, zaviesť nejaké pravidlá, ktoré zrážky minimalizujú. >>

Niekto : Najlepšie je nepriateľom dobrého. >>

Jean Jacques Rousseau : Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá. >>

Niekto : Lepšie je mať kvapku šťastia ako sud rozumu. >>

Blaise Pascal : či Boh existuje alebo nie, je vždy výhodnejšie „vsadiť“ na jeho existenciu. Ak sa preukáže, že existuje, potom človek vyhrá. Ak nevsadil a Boh existuje, potom čaká katastrofálna prehra a ak Boh predsa len neexistuje, nie je to žiadna strata. Čiže vždy je lepšie veriť, než neveriť. >>

Niekto : 5 minútové bozkávanie sa je lepšie ako hodinová modlitba >>

John Stuart Mill : Vyššie slasti sú slasti duševné, morálne a estetické a nižšie slasti sú viac zmyslové. Vyšším slastiam by sa mala dávať prednosť pred nižšími slasťami, pretože viac prispievajú k cnosti (schopnosti) človeka. Slasti získané činnosťou sú kvalitnejšie ako slasti získané pasívne. >>

John Stuart Mill : Intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) >>

Niekto : Lepšie je byť poctivý ateista ako nepoctivý kresťan. >>

Niekto : Ak chceš zapchať ústa nejakému takzvanému filozofovi, keď ti vraví, že v živote prevažuje utrpenie nad radosťami, tak sa ho len opýtaj, či by chcel taký život, v ktorom niet ani jedného, ani druhého. Neodpovie ti, alebo sa bude vykrúcať; lebo ak odpovie záporne, miluje život taký, aký je, a keď ho miluje, považuje ho teda za príjemný; príjemný by však nemohol byť, keby mu bol na ťarchu. Ak však odpovie na otázku kladne, priznáva, že je hlupák, lebo v tom prípade holduje ľahostajnosti, a to je nezmyselné. >>

Arthur Schopenhauer : Zdravie určite nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím. >>

Niekto : Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať. >>

Judith Nisse Shklar : Krutosť je najhoršia z nerestí. Často aj bojovníci proti nej a ostatným nerestiam k nej v zápale boja nechtiac dospejú. >>

Na otázku EU - áno, či nie?

Pytajuci_sa : EU - áno či nie? >>

Niekto : ..vám nepovedia tú úžasnú pravdu o eurofondoch, vďaka ktorým sa tu vraj všetko vybudovalo, pretože predtým tu nič nebolo, že Slovensko platí takmer jednu miliardu ročne do rozpočtu Európskej únie. A po výstupení Anglicka z Europskej únie to bude 1,2 či 1,3 miliardy. >>

Niekto : Francuzsky špičkový ekonóm svetovej úrovne Thomas Picketty spočítal, ako je v skutočnosti výhodná Európska únia z ekonomického hľadiska pre krajiny V4 a zistil, že len zo Slovenska odchádza na nezdanených príjmoch viac ako miliarda eur do zahraničia. Pretože všetky tie firmy, korporácie, ktoré tu napúšťala vláda a ktorým dala výhodné daňové stimuli a úrodnú pôdu, na ktorej vybudovali svoje logistické centrá a obrovské fabriky, tieto zdierajú obyvateľov SR často za minimálnu mzdu dosahujú tu fantastické príjmy a tie zdaňujú vo svojich domácich krajinách alebo niekde na Cypre... >>

Niekto : Európska únia svojimi dotačnými mechanizmami zničila slovenské poľnohospodárstvo. Úroveň potravinovej bezpečnosti Slovenska dosiahla menej než 38 percent.To v preklade znamená, že keď sem zahraničné korporácie prestanú dovážať potraviny, vypukne hladomor.... Zo Slovenska odchádza na potravinách, ktoré sme si voľakedy sami dopestovali 4 miliardy eur. >>

Niekto : Filozofická tradícia vo Veľkej Británii je iná, preto aj vystúpili z EÚ. >>

Niekto : Členstvo v Európskej únii je dobré pre prežitie a prosperitu slovenského národa. >>

Na otázku Potraty áno či nie?

Niekto : Interrupcia je úmyselné zabitie života....Áno, niektorí vravia, že to vtedy ešte nie je dieťa, že to nie je človek..., no na druhej strane všetci dobre vieme, že sa z toho človek vyvinie....Vyplýva ďalšia otázka, môže byť dieťa majetkom rodičov??? Teda môžu ho predať, zabiť alebo využívať na prácu? Asi nie. Dieťa od momentu počatia ma vlastné práva, nie je majetkom ani matky ani otca, lebo je členom našej spoločnosti....Ďalšia otázka je taká, že čo, keď je dieťa postihnuté.... Netreba zabúdať, že veľa postihnutých ľudí zmenilo správanie ľudí, alebo ako napr. Einstein, ved to bol slávny vedec a áno, mal problémy psychické, ktoré sa dali zistiť a bol by označený za dieťa, ktoré by malo predtuchu, že bude postihnuté... Keby to tak zistili teraz a potratili by to dieťa, tak by nikdy neobjavili to, čo objavil Einstein....Človek nikdy nevie, čo sa v tom zárodku skrýva, aj keď bude mať rôzne choroby, bude mať rázštepy, aj tak môže byť slávnym maliarom, vedcom alebo dokonca môže byť psychicku oporou pre druhých......Takže milé matky, pochopte, že dieťa nie je vaším majetkom, a preto si s ním nemôžte robiť čo chcete.... >>

Niekto : Zarodok je len a len a len matkin- ak je zena tehotna, dieta moze narast jedine v nej a narodit sa (teda aspon v sucasnych podmienkach vedy). Ziadne dieta by sa iste nechcelo narodit matke ktora ho nechce, ja osobne tiez nie.je mojim majetkom. A NIKTO mi nebude hovorit, co s nim mam urobit. Mimochodom, kedy vznika zivot? Ved aj vajicko, aj spermia je ziva. A este nieco, je pekne ze o dieta pred narodenim sa zaujimas...ale bude Ta zaujimat aj potom? Potom bude vsetko na matke, ta ma preto pravo sa rozhodnut. Zaujimalo by ma, co by si napisal po tom, co by Ti nechcene psychicky tyrane dieta plakalo na rukach ze nechce zit, ze by bolo lepsie ak by sa narodilo. A takych je o dost viac ako Einsteinov. >>

Niekto : A stalo sa ... po tom, ako sme sa s manželom rozhodli pozrieť sa na naše bábätko na 3D ultrazvuku, kde je ho krásne vidieť a budúci rodičia majú možnosť vlastniť videá a fotky nenarodeného bábätka, sme zostali v šoku! Krutá diagnóza, ktorú náhodou odhalil tento ultrazvuk zmenila naše životy o 180 stupňov. Zostali sme pred rozhodnutím dať alebo nedať život nášmu dieťaťu. >>

Pytajuci_sa : Potraty áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Je oplodnené vajíčko rovnocenné človeku? >>

Na otázku Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé?

Pytajuci_sa : Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé? >>

Na otázku Homosexualita je dobrá alebo zlá?

Biblia : Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa najedli, opýtal sa Ježiš Šimona Petra: Šimon, syn Jána Var. syn Jonáša, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal mu: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal: Pas moje baránky! . >>

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Logik Formálny : P002304 => P002305 >>

Niekto : Je jedno, čo je napísané v biblii. Rozhodujúce je ako to ľudia cítia. Keď sa dvaja muži ľúbia a nikomu neškodia, čo na tom môže byť zlé? >>

Niekto : Vrodena ci ziskana? Konzervativci - vplyv prostredia. Dvojcata nebyvaju vzdy obaja homosexuali. >>

Niekto : Heliocentrizmus,Evolucna teoria a Homosexualita su rovnako neprijatelne pre cirkev. >>

Niekto : Zmena pohlavia je bežná u druhov so silne vyvinutou teritorialitou žijúcich v uzavretých skupinách, tzv. háremoch. Háremy tvorí skupina menších samičiek a jeden väčší samček. Keď uhynie, je nahradený najväčšou samičkou, ktorá sa zmení na samca >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Niekto : V Afghánistánu, Bruneji, Íránu, Iráku, Mauritánii, Nigérii, Saúdské Arábii, Súdánu, Spojených arabských emirátech a Jemenu lze za homosexuální akty uložit i trest smrti. >>

Niekto : Korán cituje příběh Lotova lidu zničeném Božím hněvem pro obscénní praktiky mezi muži. >>

apoštol Pavol : Preto ich Boh vydal hanebným náruživostiam, lebo ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za ten styk, ktorý je proti prirodzenosti. Podobne však aj muži zanechali prirodzený styk so ženou, navzájom vzplanuli vo svojich vášňach, muži s mužmi páchali ohavnosť a odniesli si odplatu za svoj blud, ktorá im patrila. >>

apoštol Pavol : Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani samoprznitelia, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani ohovárači, ani zbojníci nebudú dedičmi kráľovstva Božieho >>

Niekto : Kedže som gej, veľakrát počúvam vetu, že homosexualita je neprirodzená. Ale všetko čo je možné je aj prirodzené, lebo to je v súlade so zákonmi prírody. Ak by homosexualita nebola v súlade so zákonmi prírody, tak by jednoducho nemohla existovať Ale to neznamená automaticky, že všetko čo je prirodzené je dobré. >>

Jeremy Bentham : Homosexuálny akt dvoch ľúbiacich sa homosexuálov, pridáva k celkovej sume šťastia, t.j. slasti a preto je to dobré. >>

Niekto : Niektoré skutky sú zlé, lebo sú odpudivé, nesympatické a neprirodzené. >>

Niekto : 1830 boli obesení poslední dvaja homosexuáli, hoci za nich aj ich manželky orodovali. >>

Niekto : Ježiš v žiadnej svojej reči nehovoril proti homosexuálom. To urobil až Pavol. >>

Na otázku Čo by malo existovať?

Biblia : Vlk bude hosťom u baránka, leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levica a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec iho poženie. Krava s medveďom budú sa pásť a lev bude žrať slamu ako dobytok.Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a odkojenec vystrie ruku nad brloh zmije. Nebudú zle robiť ani škodiť... >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Žijeme v najlepšom možnom svete. Spomedzi nekonečného počtu kombinácií a možných postupností je tá, ktora existuje, práve tou, v ktorej bolo maximum bytnosti alebo možnosti privedené k existencii. >>

Niekto : Všetko je tak ako má byť. >>

Pytajuci_sa : Čo by malo existovat? >>

Pytajuci_sa : Čo je to dobro? >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Tažba uránu v Košiciach - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti) >>

Logik Formálny : P003404 => P003405 >>

Guatama Buddha : Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúci, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána. >>

Guatama Buddha : Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie. >>

Niekto : Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa." >>

Pytajuci_sa : Čo je (ne)normálne? >>

Na otázku Ako nerobiť a zarobiť?

Pytajuci_sa : Ako nerobiť a zarobiť? >>

Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Platon (pov. Aristokles) : Vládnuť by mali filozofi. >>

Aristoteles : Vladárstvo mnohých je nedobre. Nech jeden je vladcom. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Konšpiračný charakter Societas philadelphica je neprehliadnuteľný. Nerozbitné spojenie členov spoločnosti pripomína na regule rádu(rozenkrucianov), ciele sú však úplne svetovo-politické. Za bezplatné služby vo všetkých oblastiach verejného života by mali členovia spoločnosti obsadiť vplyvné pozície a takpovediac v spoločnosti monopolizovať, ku sebe pritiahnuť do značnej miery aj obchod a výrobu a stať sa tak štátom v štáte, od ktorého by vládcovia čoskoro boli úplne závislí. Nadnárodný charakter spoločnosti by nakoniec viedol k vyriešeniu partikularizmu jednotlivých štátov a zavedeniu sa tajnej ríše rozumu. Striktné vylúčenie súkromného vlastníctva medzi členmi spoločnosti v spojení s právom na výhradné používanie technických vynálezov by viedlo v krátkom čase k prevodu výrobných prostriedkov do vlastníctva spoločnosti. >>

John Stuart Mill : Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. >>

Friedrich Nietzsche : Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť >>

Paul Karl Feyerabend : Ma teze je, ze anarchizmus napomaha dosazeni pokroku v kteremkoli ze zvolenych vyznamu tohoto slova.. >>

Logik Formálny : ( P002446 & P002447 & P002448 & P002449 ) => P002445 >>

Logik Formálny : P001962 => P001963 >>

Logik Formálny : ( P000590 v P000591 v P000592 ) => P001936 >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok.... >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem je jedna z reálnych možností riešenia finančnej krízy. Hospodárstvo je totiž v kríze najmä vtedy, ak ľudia prestávajú kupovať...(resp. nemajú za čo). >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem snahou o ľudskejšiu spoločnosť, v ktorej nie sú ľudia nútení pracovať (v zmysle robiť čokoľvek, hlavne že za peniaze) pod hrozbou existenčnej núdze. >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem umožňuje človeku rozvíjať sa tak, ako si to sám predstavuje, (vrátane práce, ktorú chce robiť dobrovoľne, hoci práce neplatenej, v domácnosti, s deťmi a pod.) - alebo sa aj nerozvíjať. Rozširuje teda pojem slobody v zmysle skutočnejšej a konkrétnejšej zodpovednosti za svoj vlastný život; a zároveň umožňuje spoločnosť nezaloženú na strachu (akou dnešná spoločnosť je, aj keď vo veľmi slabom odtieni oproti extrémnosti napríklad vojnového stavu). >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem nie je sama osebe zlepšením sveta, len ho viac umožňuje - už len tým, že ľudia, ktorí nie sú v existenčnej hrozbe, majú väčší priestor pre etické rozhodnutia (napr. o tom, čo chcú robiť, teda svojou prácou podporovať). >>

Niekto : Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby). >>

Niekto : Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd. >>

Niekto : Voliť by mali len tí, čo politike rozumejú, nie každý. Je morálne nezodpovedné ísť voľbám a nemať tušenie koho voliť. >>

Niekto : Voliť by moho 20-tisíc náhodne vybratých ľudí, ktorí by boli na voľbu vyškolení. >>

Niekto : Vladnut by mali vsetci.Vsetok lud ma rozhodovat o politickych otázkach priamo, referendom. Sucastou pravnej upravy referenda je tiez ludová iniciativa– pravo predlozit do referenda zavazny navrh, ktory ma stanoveny pocet podpisov .(priama demokracia) >>

Niekto : Nikto by nemal vladnut. Kazdy by mal byť absolutne slobodny, nemal by byť viazaný s inymi ludmi, pokial to nie je v jeho vlastnom zaujme. Spolocnost, nech by bola akokolvek slobodna, vyvija na cloveka natlak vo forme verejnej mienky a nazoru vacsiny (anarchia). >>

Niekto : Vladnut by mali pokial mozno najstarsi ludia, lebo ti maju najviac skusenosti.Pri tom formálne nemusia byť vodcovia, stací ked budu mat dominantné nazorove postavenie. (gerontokracia) >>

Niekto : Vladnut by mal clovek, ktory ma prirodzenu autoritu, ktory vie presvedcit masy. Vsetci ludia by potom za nim stali, konali by jednotne,kazdy svoje povinnosti.Spolocnost by mala organicku, hierarchicku strukturu, v ktorej by kazdy vedel co ma robit. Bol by konecne klud a poriadok,ziadne hadky,neistota a chaos (fasizmus). >>

Niekto : Vladnut by mali technici. Technika zaujima vyssie postavenie ako ekonomika, v sulade s cim je potrebne alebo opravnene, aby vladu mala v rukach technicka inteligencia. Vsetci mimo technikov su iba taki komedianti, ktori nicomu nerozumeju, iba maju pekne reci. (technokracia) >>

Niekto : Vladnut by mali programatori. V podnikoch uz vladnu (cez SAP napr.) >>

Niekto : Vladnut by mali uradnici. Postupovat by mohli len v sulade so zakonom, nemohli by menit zakony. (byrokracia) >>

Niekto : Vladnut by sme mali my, moja rodina a znami, lebo sa vieme na seba spolahnut a rozumieme si a preto budeme pracovat efektivne.(nepotizmus) >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Rusko či Amerika? >>

Pytajuci_sa : Kapitalizmus či socializmus? >>

Charles Louis Montesquieu : Verejnú moc delíme na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc. >>

Logik Formálny : ( P000297 & P003281 ) => P003284 >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne. >>

Paul Lafargue : Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme. >>

Paul Lafargue : Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne. >>

Herbert Marcuse : Skutočným pokrokom by bolo odstránenie práce, uspokojenie prežita. Nemôžu ho však urobiť organizácie, ktoré vznikli kôli boju o prežitie. Ukončenie boja o prežitie vyžaduje nové organizácie, tie staré sa však držia. >>

Niekto : Vládnuť by mali muži. Keď vypukne vojna, kto bude bojovať? Muži. >>

Niekto : Žijeme v dobe, keď najbohatne ten, kto dokáže poskytovať najlepšie služby, za ktoré sú ochotní ľudia zaplatiť. Kresťanská morálka služby najlepšie pasuje k trhovej ekonomike. >>

Pytajuci_sa : EU - áno či nie? >>

Niekto : Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý. >>

Niekto : Globalizácia je dobrá. >>

Niekto : Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. >>

Slavoj Žižek : Ako sa dostať s kapitalizmu? Malo by to byť preváženie národných štátov nad globálnym kapitálom či nejaká komunálna regulácia ekonómie. Malé komunity, dediny, kde ludia rozhodujú o všetkom? Nie, to by bola pre mna nočná mora. >>

Slavoj Žižek : Cieľom pre ľavičiarov by mala byť umiernené rozumné odcudzenie sa ľudí. Chcem efektívny anonymný stroj, štatný stroj, ktorý sa v rozumnej stará o prerozdeľovanie, takže ja môžem úživať môj izolovaný život. >>

Slavoj Žižek : Ideál prekonávania rasizmu a rozdielov by nemala byť snaha o porozumenie, ale skôr tolerancia k diskrétnosti, zakrývaniu rozdielov. Môj ideál je žiť vo veľkom apartmánovom bloku, kde jeden z mojich susedov je indián, druhý černoch, číňan, arab alebo ktokoľvek, kde by sme sa navzájom veľmi zdvorilo ignorovali. >>

Herbert Spencer : Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili. >>

Niekto : Hierarchické usporiadanie spoločnosti je potrebné na riešenie komplikovaných problémov, rozdeľovania statkov. To, že sa ochudobňujú tí na spodku hierarchie je čiastočný problém, ktorý treba riešiť bez odstránenia hrierachie. Cieľom hierarchie nie je vládnutie len pre vládnutie. >>

Niekto : Ak zoberiete majetok buržoázii, tak sa k moci dostane menšina z proletariátu, pričom nie je jasné (z Manifestu) ako sa tá menšina vyberie. Táto menšina pochádza z dobrého proletariátu a preto by nemala byť korumpovaná, čo sú obidva nepravdivé predpoklady, pretože nie všetok proletariát je dobrý a menšina sa môže skorumpovať pod sociálnym tlakom, čo sa vždy aj stalo, ak sa tento experiment uskutočnil. >>

Niekto : Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu. >>

Niekto : To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho >>

Karol Marx : Len čo v priebehu vývinu zmiznú triedne rozdiely a všetka výroba sa sústredí v rukách združených jednotlivcov, stratí verejná moc politický ráz. Politická moc vo vlastnom zmysle je organizovaným násilím jednej triedy na potlačovanie druhej. >>

Niekto : Aj na Slovensku môže byť civilizovaný, funkčný, slušný štát. Tí čo hovoria, že my to vymetieme, všetku tú korupciu a špinu, tak jediné čo vymetú budú občianské, ľudské a iné práva a budú tu vládnuť ešte primitívnejším, vulgárnejším a násilnejším spôsobom. My musíme veriť v to, že ak je možná liberálna demokracia a slušný štát v Rakúsku a Nemecku, tak je možný aj na Slovensku. (marec 2017) >>

Herakleitos : Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby. >>

John Adolphus Etzler : Sľubujem, že vám predstavím prostriedky, pomocou ktorých budeme môcť v priebehu desiatich rokov vybudovať raj na zemi, kde si každý bude môcť v hojnosti dopriať všetkého, po čom zatúži, bez práce a bez platenia; celá tvár prírody nadobudne tú najnádhernejšiu zo svojich podôb a človek bude žiť v najprepychovejších palácoch, v najväčšom luxuse, aký si len dokážete predstaviť, a prechádzať sa v najutešenejších záhradách... >>

John Adolphus Etzler : ...svoj život bude žiť v neustálej radosti a blaženosti, akú doteraz nik nepoznal, ľudstvo sa oslobodí od takmer všetkého trápenia, čo ho sužuje - pravda okrem smrti, no i tú bude vedieť oddialiť tak že nám to dnes príde nepredstaviteľné a nakoniec ju zbaví všetkého utrpenia. >>

Niekto : Vládnuť by mali ženy. >>

Herbert Marcuse : Všetka dominancia v doteraz zaznamenanej histórii bola mužská dominancia. Preto ak chceme vidieť rozšírenie špecificky ženských vlastností vrámci spoločnosti, napr. nenásilnosť, vnímavosť, láskavosť, čo by mohlo byť počiatkom kvalitatívne inej spoločnosti, alternatíva k spoločnosti dominovanej mužmi, spoločnosti, ktorá je násilná a surová. Som si vedomý, že ženské vlastnosti sú podmienené súčastnou spoločnosťou, ale existujú, tak prečo ich nevyužiť. >>

apoštol Pavol : Muž má vládnuť nad ženou ale s láskou. /parafráza >>

Niekto : Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv. >>

Niekto : Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu. >>

Niekto : Ak nakoniec dosiahnete plat 50 000 dolárov ročne alebo 100 000 dolárov ročne, môžeme diskutovať o tom, akú sumu by ste mali minúť na pomoc iným ľuďom. Ak však zarobíte 250 000 dolárov alebo 1 milión dolárov, je zrejmé, že prevažná časť vášho príjmu by sa mala rozdať. >>

Niekto : Môžeme definovať niečo ako „maximálny morálny príjem“, po prekročení ktorého je zjavne neospravedlniteľné neodovzdať všetky svoje peniaze. >>

Logik Formálny : P005445 => P005457 >>

Logik Formálny : P005457 => P005458 >>

Niekto : Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus. >>

Niekto : Len jeden svetový štát môže zabezpečiť, že už nebudú vojny (medzi štátmi, kedže už bude len jeden štát) a tiež len celosvetový štát môže vyriešiť na globálnej úrovni ekologické problémy (znečistenie prírody nepozná hranice štátov). >>

Niekto : Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže. >>

Niekto : Nie som proti tomu, aby európske štáty spolupracovali a priatelili sa, ale som proti únii. Na zlú cestu v európskej integrácii sa odbočilo pri premenovaní ES na EÚ, teda pri Maastrichskej zmluve. >>

Niekto : Nikoho z bývalého komuistického bloku nenapadlo, že by chcel žiť vo svete bez hraníc. Hranice sú dobré ak sú priechodné. Hranice sú nevyhnutné pre ľudský život. Každý zamykáte byt a ak máte okolo domu záhradu, tak predpokladám, že zamykáte bránu do tej záhrady. Aby sme si nechali otvorené brány do našich štátov, t.j. domov, to je neprijateľná vec. >>

Niekto : Demos, t.j. ľud v demokratickom štáte by mali byť všetci ľudia na zemi. >>

Niekto : Bratstvo , rovnosť, sloboda, >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou) >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti ) >>

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Niekto : Vládnuť by mali vedci. Počas pandémie sa veľmi zvýšila dôvera ľudí k názorom a odporúčaniam vedcov. Nariadenia a zákony by sa mali formovať podľa názorov vedcov. >>

Lao-c : Čím viac zákonov a nariadení vychádza, tým viac lúpežníkov a zlodejov pribúda. >>

Lao-c : Ak dôjde k upusteniu od velkého Tao, objaví sa morálka a právo >>

Niekto : Panovník by mal mať štyri kardinálne cnosti : odvahu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť
Ďalej mal mať (stredoveký) panovník aj tri Pavlove cnosti : vieru, nádej a lásku. >>

Niekto : V Uhorsku mohol byť považovaný za panovníka len ten, kto spĺňal 3 podmienky : musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou, v stoličnom Belehrade a byť pomazaný ostrihomským biskupom. V českom kráľovstve v přemyslovskom období mohol byť českým kniežaťom ten, kto spĺňal 2 podmienky : koho zvolili predáci, t.j. najvýznamnejší predstavitelia českých rodov a druhá podmienka, že musel byť intronizovaný, t.j. posadený na starý kniežací stolec, ktorý sa nachádzal uprostred pražského hradu. >>

Niekto : Stredoveký človek sa najviac bál chaosu a nezriadených pomerov a najviac si vážil poriadok. Poriadok pre neho predstavoval kráľ, ktorý ako zástupca Krista na Zemi zodpovedal za to, že tu poriadok bude zachovávaný. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené. >>

Niekto : Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus) >>

Edmund Burke : Briti svoju revolúciu zvládli lepšie ako Francúzi, pretože udžali balans medzi konzervatívcami a liberálmi v tvorivom napätí. (ad liberalizmus, konzervativizmus) >>

Ježiš Nazaretský : Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil >>

Niekto : Má-li celý trh v rukou stát, občané žijí v chudobě a nedostatku (příkladem budiž SSSR). Když stát část trhu uvolní svobodným podnikatelům, ta začne jako mávnutím kouzelného proutku fungovat k obrazu spotřebitelů (příkladem budiž část současného trhu, kterou stát reguluje relativně málo: IT, pohostinství, cestovní ruch, retaily a jiné). Naopak ta část trhu, kterou si stát ponechal, funguje zoufale (školství, sociální systém, zdravotnictví, soudnictví a tak dále). >>

Niekto : 1. Problém centálneho plánovania: Centrální plánovač by musel být obeznámen s potenciálními nedostatky stovek a tisíců nejrůznějších zdrojů; a to nejen s faktem, že něco dochází, ale také s tím, jak moc a jak rychle se to děje. >>

Niekto : Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať. >>

Niekto : Štát by mal slúžiť jednotlivcovi. >>

Niekto : Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus) >>

Niekto : Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus) >>

Niekto : list Ivana Hrozného anglickej kráľovnej Alžbete I. z roku 1570, v ktorom sa píše: "Mysleli sme si, že panuješ vo svojej ríši, že jej vládneš sama (...), ale teraz vidíme, že existujú ľudia, ktorí vládnu spolu s tebou, a nielen ľudia (ľudi), ale dokonca kupci (mužiki torgovyje)..." - čo pre Ivana znamenalo, že mu Alžbeta nie je rovná a že s ňou nemôže udržiavať styky ako suverén so suverénom. >>

Niekto : Terajšie ruské poňatie suverenity sa príliš nelíši od toho, ktoré zastával Ivan Hrozný. Podľa súčasnej kremeľskej doktríny existuje na svete iba niekoľko suverénnych štátov: popri Rusku najmä Čína, India a USA. Európske krajiny sú považované za vazalov USA, suverenitu zakladá predovšetkým vojenská sila a nezávislosť vlády na tom, čo si myslia a chcú jej podriadení mužiki. >>

Niekto : Ak niekto vládne príliš dlho, stráca kontakt s realitou. >>

Niekto : Vláda zákona: Poňatie zákona ako ohniska civilizovanosti pochádza z rímskeho dedičstva. starovekí myslitelia vypracovali myšlienku prirodzeného práva, v súlade s ktorým mali panovníci vykonávať svoju moc.... Tradícia vlády zákona položila základy konštitucionalizmu a ochrany ľudských práv, včítane majetkových, ktoré smerovali proti svojvôli panovníckej moci. >>

Niekto : Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú. >>

Niekto : Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou. >>

Robert Nozick : Jednotlivci majú práva a sú veci, ktoré im žiadna osoba ani skupina nesmie robiť (bez toho aby porušila ich práva). Tieto práva sú také silné a ďalekosiahle, že vyvolávajú otázku, čo a či vôbec niečo môže urobiť štát a jeho predstavitelia. ..... náš hlavný záver o štáte je, že oprávnený je len minimálny štát, obmedzený na úzke funkcie o ochrane pred násilím, krádežou, podvodom, vymáhanie zmlúv atď. >>

Robert Nozick : ...štát nesmie používať svoje donucovacie prostriedky na to, aby prinútil niektorých občanov, aby pomáhali iným (môžu tak robiť len dobrovoľne), alebo aby ľuďom zakázal činnosť pre ich vlastné dobro alebo ochranu. >>

Robert Nozick : Nemali by sa redistribuovať statky za pomoci štátu kôli spravodlivejšej spoločnosti. >>

Robert Nozick : Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch? >>

Niekto : USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov. >>

Robert Nozick : Minimálny štát umožňuje vo svojom rámci existovať rôznym druhom politických komunít (ak chcete žiť v komunistickej spoločnosti tak môžete aj to) . Jediná vec ktorú tieto komunity nemôžu dosiahnuť, je to že nemôžu byť štátom, nemôžu svoj politický systém nanucovať. >>

John Rawls : Prvou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je sloboda. Nikto by sa nechcel ocitnúť v spoločnosti v postavení otroka. >>

John Rawls : Druhou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je rovnosť príležitostí stať sa kýmkoľvek,. napr. doktorom, podnikateľom, politikom..., ak to človek chce. Napr. nemali by byť niektoré role v spoločnosti vyhradené iba mužom. >>

John Rawls : Treťou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je že inštitúcie v spoločnosti by mali pracovať ku prospechu všetkých, t.j. každý človek by mal byť cieľom a nikto prostriedkom, nikoho prospech by nemali byť obetovaný pre prospech druhého, alebo pre prospech celku. Najslabší by mal mať v inštitúciach rovnakú oporu ako najmocnejší. To nie je zásada socialistická, redistributívna čo sa týka majetku, ale zásada liberálna. >>

John Rawls : Ďalšou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je max-min princíp, t.j. že ten najchudobnejší by mal mať aspoň nejaké prostriedky, aby mohol nasledovať svoje životné cieľe. Všetci od života chceme rôzne veci, máme rôzne hodnoty, rôzne ciele, plány, podľa ktorých posudzujeme, že to bol dobre prežitý život. Niektorí chceme byť básnikmi, niektorí doktormi, niektorí nachádzajú zmysel hlavne v rodine, niektorí chcú cestovať. Ak chceme mať šancu uskutočniť tieto plány, potrebujeme k tomu nejaké prostriedky. Treba redistribúciou zabezpečiť, aby aj ten najznevýhodnenejší mal nejaké prostriedky (maxmin = maximalizovať minimum) na plnenie svojich plánov a nielen na každodenné holé prežitie. Nie je už kvalitatívny rozdiel medzi tým, keď má človek nejaké prostriedky a keď má nadmerné prostriedky, keď ide o plnenie si životných plánov. Je to však obrovský rozdiel v prípade keď nemá žiadne prostriedky. Extrémna chudoba ničí všetky životné plány. >>

Niekto : Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia. >>

Na otázku Povinné očkovanie - áno či nie?

Pytajuci_sa : Povinné očkovanie - áno či nie? >>

Na otázku Aký má život zmysel?

Arthur Schopenhauer : Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslom človeka je smrť človeka a zrod nadčloveka. Nie je to človek v platónskom zmysle, nemenny. Treba ho vnimat v pluráli, nie je to jednotlivec, i ked sa v nom môže prejavit. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je to čo má byť prekonané. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom. >>

Ludwig Wittgenstein : Vyriesenie problemu zivota vidime v zmiznuti tohto problemu./Nie je to azda pricinou, ze ludia, ktorym sa po dlhom pochybovani zmysel zivota stal jasnym, ani potom nemohli povedat v com je tento zmysel?/ >>

Ludwig Wittgenstein : Čo viem o Bohu a o zmysle života? Viem, že tento svet je. Že v ňom stojím, tak ako moje oko vo svojom zornom poli. Že čosi na ňom je problematické, čo nazývame jeho zmyslom. Že tento zmysel nespočíva v ňom, ale mimo neho. Že život je svet. >>

Swami Prabhupáda : Zmyslom života sú sebarealizácia a obnovenie nášho strateného vzťahu s Najvyššou Božskou Osobnosťou. >>

Viktor Frankl : Existujú tri možné spôsoby, ako nájsť individuálny zmysel:
1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme. >>

Viktor Frankl : Zmyslom života je život samotný! Žiadna iná konečná a univerzálne platná filozofická odpoveď na túto večnú otázku nie je možná. Sama je totiž nesprávne položená. Nejde o to, aby život odpovedal na našu otázku po nejakom jeho abstraktnom všeobecnom zmysle. Naopak, to náš konkrétny život kladie túto otázku nám. Život sa každého jedného z nás pýta, aký mu chceme dať zmysel. Správna odpoveď sa teda líši od osoby k osobe a vyvíja sa v čase. Nejde o to, čo ešte my očakávame od života, ale skôr o to, čo život očakáva od nás. >>

Viktor Frankl : Štastie nie je zmysel. Nemožno sa naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Keď napríklad horolezec zdolá horu, pocit blaženosti sa dostaví sám. Ak sa však blaženosť stane cieľom, človek veľmi rýchlo zistí, že ju môže dosiahnuť aj umelo, napríklad užitím narkotík. >>

Niekto : Keď človek môže žiť - nie nutkavo, ani automaticky, ale spontánne - pochybnosti zmiznú. Uvedomuje si seba samého ako aktívne a tvorivé individuum a poznáva, že existuje len jeden zmysel života : prežívať ho. >>

Niekto : Z dlhodobého hľadiska sme aj tak všetci mŕtvi. >>

Niekto : Hlavným zmyslom života je pomáhat druhým. A ak im nedokážete pomáhat, tak im aspoň neškodte. >>

Niekto : Rozlišujeme tri druhy hodnôt (tri smery, v ktorých sa nachádza zmysel života):

Tvorivé hodnoty- podstata spočíva v tom, že človek sám vytvára a dáva svetu. Zmysluplnosť života sa napĺňa vykonaním nejakého činu, diela. Tieto hodnoty jedinec uspokojuje prostredníctvom práce.
Zážitkové hodnoty- podstata spočíva vo životne významných vzťahoch a zážitkoch. Vrcholom objavovania a uskutočňovania týchto hodnôt je vzťah lásky.
Postojové hodnoty- spočívajú v tom, ako sa človek postaví k osudovým danostiam, ktoré nemôže zmeniť.

Niekto : Zmysel života je taký, aký mu v danom momente dáš. >>

Niekto : Veľa činností je v živote nezmyselných a pritom na ne človek vynaloží veľa námahy. Napr šport. Nič sa pri ňom nevyrobí,stále sa opakuje zopár jednoduchých nudných úkonov, zaujímavé je na ňom len súperenie, kde jeden sa stáva víťazom, ale výsledok tohto súperenia je aj tak viac menej náhodný. Šport vnikol odtrhnutím pôvodne užitočných činností od ich úžitku, ako napr. v prípade hodu oštepom, ktoré bolo veľmi užitočné pre lovcov, alebo v prípade chôdze, behu, plávania, byciklovania či lyžovania, ktoré sú vo svojej podstate užitočné na presun do zmysluplného cieľa sa urobilo niečo neužitočné, tým že sa do cieľa ide len pre medailu. Futbal mozno vznikol z uzitocneho kopania smeti na susedov pozemok, pri tenisi a hokeji islo zrejme o to iste, ale sa pri tom pouzila nejaka palica, pretoze islo o také hnusne smetie, ktoreho sa ani nohou nechce clovek dotknut. Bojovym sportom ako zápasenie, box alebo šerm sa odobral zmysel vtedy, keď sa tieto činnosti presunuli z bojiska do arény, kde sa bojuje len preto, že sa na to díva množstvo divákov. >>

Niekto : Zmyslom života je vyvinúť sa do vyšších kráľovstiev (ríši) >>

Niekto : Sú veci pre ktoré stojí za to žiť a sú to tie isté pre ktoré stojí za to zomrieť. >>

Niekto : Zmyslom života je nájsť zmysel života. >>

Niekto : Deti su zmyslom zivota. >>

Niekto : Sám život ako proces a aj jeho konečné výsledky. >>

Niekto : Zmyslom zivota je dávať a prijímať lásku >>

Niekto : Zmyslom života je konkrétna osoba opačného pohlavia /Človek vtedy hovorí ..Bez teba môj život nemá zmysel... >>

Niekto : Porozumiet Božiemu slovu a nasledovať ho.Poznat Boziu volu.Rozširovat božie posolstvo.Uctievať Boha, slúžiť Bohu.Slávit Boha, radovať sa s ním navždy. Byť spasený, dosiahnuť istotu večného života. >>

Niekto : Zmyslom života je ukončiť všetko utrpenie. >>

Niekto : Praca je zmyslom zivota a tiez dobre skutky, pekne ludske vztahy a vydarene deti. >>

Niekto : Hľadať pravdu, vedomosti, porozumenie a múdrosť >>

Niekto : Nájsť svoj skutočný talent, povolanie >>

Niekto : Hľadať a nachádzať krásu >>

Niekto : Iba štastný a nesmrteľny život maju zmysel. >>

Niekto : Niečo po sebe zanechat. zasadiť strom, postaviť dom, splodiť syna >>

Niekto : Život nemá žiadny zmysel, ani cieľ, ani nič takého. Treba jednoducho žit, až kým človek nezomrie. Ostať fungovať, chodiť do školy do práce. Dobrá stránka nezmyselnosti života je že ,možno tiež žiť každý deň tak, akoby to bol náš posledný a urobiť to najlepšie pri všetkom čo nás postretne. Možno sa tiež cítiť ukrivdene, absurdne hrdinsky, ako herec sa zúčastniť na dráme a dokončiť ju. >>

Niekto : čo iné môže byť zmyslom života , ako to že môj život je mojou, iba mojou príležitosťou?či ju využijem alebo nie, to nič nemení na tom, že je príležitosťou.Príležitosťou na čo? Odpoveď je jednoduchá.Môj život je iba mojou príležitosťou na mňa samého./ivo >>

Pytajuci_sa : Aký má život zmysel? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : sú aj iné nádherné tvory a všetky majú zmysel. Ten však človek nikdy neuvidí, kým neopustí sám seba. Má zlý uhol pohľadu. Maličký ľudský meter nedokáže odmerať zmysel existencie. Ak chceme uvidieť vesmír a nahliadnuť jeho tajomstvo v jeho priamom zmysle, musíme zabudnúť na seba; až vtedy ho môžeme uvidieť okom Boha. >>

Niekto : Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. Také zaujatie nie je úplné, ak je iba láskou k jednému človeku či láskou ku všetkým ľuďom, nie je to iba láska k ľudskému rozmeru bytia. Taká láska sa rozširuje za hranice ľudského, za hranice našich záujmov a vzťahov, k bytiu samotnému. Iba taká láska môže obsiahnuť zmysel bytia a túžiť po večnosti aj tam, kde každá iná túžba vyhasla, tam, kde zo všetkého čím sme sa vzťahovali k životu nezostane nič. >>

Niekto : Zmyslom života je ... >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Niekto : Každý náš výdych, každý náš nádych je darom z tajomstva, ktoré nás presahuje... . Sám som si darom z rúk tajomstva, ktoré nás presahuje a jediný zmysel, ktorý môžem dať tomu, že som, je že ten dar prijmem úplne, bez výhrady a dávam ho ďalej. >>

Niekto : Dejiny nemajú nijaký zmysel: máme teda dôvod k radosti. Veď prečo by sme mali pretrpieť všetky tie muky kvôli nejakému pozitívnemu koncu vývoja, kvôli akejsi poslednej slávnosti, ktorej náklady by aj tak išli na úkor našej námahy a nášho stroskotania? A to všetko kvôli budúcim idiotom, ktorý jasajú nad naším trápením a tancujú na našom popole? Vízia rajského konečného stavu svojou absurdnosťou presahuje aj najhoršie formy poblúdenia našich nádejí. >>

Niekto : Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá. >>

Soren Kierkegaard : Každý človek je totiž pôvodne ustanovený ako Ja a je nasmerovaný k tomu, aby sa stal sám sebou; iste každé Ja je samo osebe nerovné, z toho však vyplýva len to , že ho treba vybrúsiť, nie však zbrúsiť, nemá sa ani zo strachu pred ľuďmi celkom vzdať toho, aby bolo samo sebou. >>

Niekto : Otázka, čo je zmyslom života, nie je položená úplne správne, nemá zmysel sa pýtať takto všeobecne .... Je potrebné pýtať sa subjektivne, alebo hľadať odpovede sama pre seba. Takže ta otázka "ako žiť?", je otázka rovnakého druhu, ako otázka "čo mi chutí?", "čo sa mi páči?" ,"čo mi pristane?". Alebo možno najpresnejšie by som sa mala spýtať "Čo chcem?", "Čo by som chcela dnes?", "Ako si to predstavujem za týždeň?", "Ako by som chcela žiť budúci rok, "Čo by som chcela v živote celkovo". Všetky tieto otázky mieria k otázke po životnej misii a sú iba trochu konkrétnejšie. >>

Guatama Buddha : .. Nibbána (je) ... cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutie žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána. >>

Niekto : Zmyslom života je dosiahnuť nirvánu. >>

apoštol Pavol : Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské. Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. >>

Biblia : „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? >>

Biblia : No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom. >>

Biblia : Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar >>

Biblia : Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. Veď kto môže jesť a užívať bez neho? Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. >>

Biblia : Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé. >>

Niekto : Zmysel zivota podla filozofickych skol. >>

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Niekto : Nie preto sa vylučuje dopamín, že niečo dáva zmysel, ale preto niečo dáva zmysel, že sa vylučuje dopamín. Preto dáva zmysel hľadanie si partnera, práca s mládežou, hra s deťmi a tiež napr. pri pití piva sa pijúci nepýta na zmysel toho pitia, lebo sa pri ňom vylučuje dopamin) >>

Niekto : Zmyslom života je poznať samého seba, zodpovedať si otázku "Kto som?" >>

Na otázku Prečo sme tu?

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? (cieľ) >>

Na otázku V čom podnikať?

Pytajuci_sa : V čom podnikať? >>

Na otázku Aká je božia vôľa?

Biblia : Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! >>

Ježiš Nazaretský : Tak teda podla ovoci poznate ich. Nie kazdy, kto mi hovori: Pane, pane! vojde do kralovstva nebeskeho, ale kto cini vôľu môjho Otca nebeskeho. Mnohi mi povedia v onen den: Pane, pane, ci sme neprorokovali v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A jai m vtedy vyznám: Nikdy som vás neznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti. >>

Biblia : A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania. A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba. >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval). >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 & P002408 & P002409 & P002410 ) => P002404 >>

Niekto : požiadavka svätenia dňa sviatočného stále zostáva pevne zakotvená Vôľou Stvoriteľa do nášho stvorenia. >>

Pytajuci_sa : Aká je božia vôľa? >>

Niekto : Boh k nám prehovára cez svedomie. Svedomie je boži hlas v nás. >>

Niekto : Nie je pravda, že po nás Boh nič nechce. Chce po nás práve to : Buď šťastný ! >>

Friedrich Nietzsche : Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia . >>

Friedrich Nietzsche : Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť ( nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov ) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia . >>

Friedrich Nietzsche : Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci. >>

Niekto : Boh miluje jednotu, diabol ju nenávidí. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa ráno vracal do mesta, dostal hlad. Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: „Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol. >>

Ježiš Nazaretský : Kto je teda verný a rozumný sluha, ktorého ustanovil pán nad svojím služobníctvom, aby mu dával načas pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Amen, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha povedal vo svojom srdci: ‚Môj pán mešká‘ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, rozpoltí ho a dá mu podiel s pokrytcami. Tam bude plač a škrípanie zubami. >>

Ježiš Nazaretský : Potom kráľ povie tým po pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ >>

Biblia : Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti. >>

Ježiš Nazaretský : Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne! >>

Ježiš Nazaretský : Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ >>

Biblia - Nový zákon : Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. 20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná? >>

apoštol Pavol : Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. 16 Ustavične sa radujte. 17 Neprestajne sa modlite. 18 Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi. >>

Biblia : Preto, že Hospodin je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona ti je družkou a ženou podľa zmluvy. Či on nevytvoril jednotu a nedal zo svojho Ducha? O čo má teda v tejto jednote ísť? O Božie potomstvo. Preto dajte pozor na seba, nespreneverujte sa žene svojej mladosti. „Každý nech nenávidí rozvod,“ vraví Hospodin >>

Niekto : Já, Kazisvět šestý, z Boží vůle král a hlava pomazaná >>

Na otázku Kedy konáme slobodne a kedy nie?

Pytajuci_sa : Kedy konáme slobodne a kedy nie? >>

Na otázku Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali?

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali? >>

Guatama Buddha : Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov. >>

Guatama Buddha : Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov. >>

Na otázku Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme?

Epikuros : Je pochabostou prosit bohov o tom, co si moze clovek zaobstarat sam. Keby boh splnal ludske modlitby, velmi skoro by vyhynuli vsetci ludia, lebo stale prosia mnoho zleho pre seba navzajom. >>

Niekto : Boh vie,čo potrebujeme. A NEMUSÍME ho prosiť. On len chce,aby sme mu dali to,čo 'potrebuje' On. Chce našu pozornosť. Chce,aby sme pochopili,že nie všetko,čo potrebujeme, je nám samozrejme dané. Aby sme si vedeli to,čo si vymodlíme, aj vážiť... Aby sme sa zastavili a zamysleli sa nad sebou a svojim spôsobom života..Práve v ten moment.. V moment modlitby,ktorou prosíme..A možno práve v ten moment pochopíme mnohé a niečo na tom svojom živote zmeníme.. >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Theodor Munz : Stredovekého náboženského Boha, modlitby ku ktorému sa ukázali zbytočnými, treba previesť na filozofického boha-prírodu, z ktorého už možno všeličo získať. Nie však modlitbami, ale jeho poznávaním a praktickým konaním podľa jeho zákonov. >>

Na otázku Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Biblia : Na počiatku bolo Slovo (Logos), to Slovo (Logos) bolo u Boha a to Slovo (Logos) bolo Boh. >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Myslenie svoj objekt neprijima, ale ho tvori. /Receptivita je ale podmienkou objektivity. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie. >>

Karol Marx : Spoločenské členenie a štát nie sú závislé na tom, čo si ľudia o sebe myslia, ale na tom ako konajú, materiálne vyrabajú. >>

Bertrand Russell : Ludske etické pojmy sú esenciálne antropocentrické, a keď sa použijú v metafyzike, obsahujú pokus, akokoľvek zahalený, predpisovať vesmíru zákony na základe momentálnych túžob ľudí. Etická metafyzika je v podstate pokus dať zákonnú silu našim želaniam. >>

Niekto : Placebo (lat. placeo = páčiť sa) je zámerne neúčinné liečivo. Používa sa pri testovaní účinnosti liekov, keď sa jednej skupine pacientov podáva účinné liečivo a druhej neúčinné. Placebo vzhľadom a chuťou pripomína normálny liek (verum). Často dochádza k placebo efektu, keď sa pacient, ktorému sa podáva placebo, vylieči, pretože verí, že mu podávajú účinný liek a organizmus zmobilizuje vlastné rezervy. Toto je niekedy využívané v psychiatrii, keď veľká časť choroby je psychogénna. Výskumom bolo dokázané, že čím väčšia je tableta, tým lepšie placebo pôsobí, a taktiež čím je tableta farebnejšia. >>

Niekto : Celkem vzato, veci se nedeji v souladu se subjektivnimi myslenkami, deji se v souladu se zakony Prirody. >>

Pytajuci_sa : Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu? >>

Pytajuci_sa : Je to všetko o pozitívnom myslení? >>

Platon (pov. Aristokles) : Idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom). >>

Viliam z Ockhamu : Idey sú produktom abstraktného ľudského myslenia, sú iba slovami alebo pojmami (prinajlepšom), ktoré existujú iba v mysli a nemajú skutočné miesto vo vonkajšom svete. /Universalia post res./ >>

Niekto : v kraji, kde se Benjamin Franklin narodil (Massachusetts), rozhodně existoval „kapitalistický duch“ (ve smyslu námi předkládaném) ještě před „kapitalistickým rozvojem“....V tomto případě je tedy kauzální vztah opačný, než jak bychom jej mohli postulovat z „materialistického“ hlediska. >>

Arthur Schopenhauer : Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý. >>

Niekto : Hladný len o chlebe. >>

Biblia : Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6 Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd!“ 7 Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8 Boh nazval oblohu nebom...." >>

Na otázku Je spasenie iba z božej milosti, alebo je tam princíp zásluhovosti?

Tomas Akvinsky : Rozmanitosť nevznikala z rozmanitosti zásluh podľa božej spravodlivosti, ale Boh je podľa pravdy príčinou rozmanitosti vecí, lebo on sám je všestranný, preto nemohol stvoriť len nejaký jeden druh človeka.//parafráza >>

Pytajuci_sa : Je spasenie iba z božej milosti, alebo aj podľa zásluh? >>

Na otázku Môže sa človek zmeniť?

Herakleitos : Povaha je cloveku osudom. >>

Ježiš Nazaretský : A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. 4 A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? 5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. >>

Ernst Bloch : Zle putovanie znamena, ze clovek ostava nezmeneny. Takyto clovek totiz len vymiena jedno prostredie za ine, ale spolu s tymto prostredim nemeni sam seba. >>

Jean Paul Sartre : Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. >>

Pytajuci_sa : Môže sa človek zmeniť? >>

Pytajuci_sa : Ako zmeniť myslenie? >>

Niekto : Jediné, čo môžete zmeniť, je zmeniť seba.... a tým zmeníte úplne všetko. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty. >>

Arthur Schopenhauer : Skúsenosťou sa nakoniec presvedčíme o neohybnosti charakteru ostaných ľudí a často dovtedy naivne veríme, že apeláciou na rozum, prosbami a nadávkami,príkladom a šľachetnosťou môžeme niekoho doviesť k tomu, aby zmenil svoje vlastnosti, chovanie a spôsob myslenia a rozvinul schopnosti, ktoré nemá. Platí to aj o skúsenosti s nami samými. >>

Niekto : Konajúci človek neustále podlieha premenám, rodí sa znovu. Osoba, ktorou sme boli vo chvíli narodenia, a osoba, ktorá na konci života zomiera, nie je ten istý človek. >>

Arthur Schopenhauer : Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. . >>

Arthur Schopenhauer : Jediné, čo môžu motívy urobiť, je zmeniť smer úsilia človeka; t.j. spôsobiť , že to isté čo stále hľadá , bude hľadat iným spôsobom ako predtým. Poučenie, zlepšené znalosti, tj vplyv zvonku, ho preto môžu skutočne naučiť, že sa mýlil v prostriedkoch, a podľa to ho môže prinútiť usilovať sa o cieľ o ktorý sa vždy usiloval, celkom inou cestou, či dokonca vidieť cieľ v úplne inom objekte; nikdy ale nemôže robiť to, aby chcel niečo úplne iné, ako chcel doteraz; ostáva totiž nemenný, lebo on je tou vôľou, ktorá by bola celkom odstránená. >>

Niekto : Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť. >>

Niekto : Ospravedlnenie nás nemení metafyzicky, ale len právne; Boh sa na nás pozerá ako na svätých, aj keď v našom bytí nie sme skutočne premenení, sme premenení len v Božom poznaní >>

Niekto : Byť kresťanom znamená znovu sa narodiť z prirodzeného života (bios-u) do nadprirodzeného, večného života (zoe), z tela (sarx) do ducha (pneuma). >>

Niekto : Chceš vedieť, prečo sa ľudia nemenia? - Lebo nechcú. >>

Na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Demokritos z Abdér : O ničom nevieme nič skutočné, ale mienka každého spočíva v pritekaní obrázkov. Aj to má byť zrejmé, že ťažko poznať, aká je skutočná podstata každej veci. >>

Demokritos z Abdér : Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Demokritos z Abdér : Teplé a studené existujú len konvenčne, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. V skutočnosti nič nevieme, lebo pravda je hlboko skrytá. >>

Demokritos z Abdér : Obviňuj prírodu, ktorá zastrčila pravdu hlboko pod povrch. >>

Platon (pov. Aristokles) : Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím. >>

Platon (pov. Aristokles) : Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku. >>

Aristoteles : Ak mladý urobí chybu, je to vždy v dôsledku preháňania a nestriedmosti. >>

Agrippa the Skeptic : 5 argumentov (trópov), ktoré sa týkajú nepoznateľnosti sveta:
*Dissent – Neistota pravidiel spoločného života a názorov filozofov The uncertainty of the rules of common life, and of the opinions of philosophers.
*Progress ad infinitum – All proof requires some further proof, and so on to infinity.
*Relation – All things are changed as their relations become changed, or, as we look upon them from different points of view.
*Assumption – The truth asserted is merely a hypothesis.
*Circularity – The truth asserted involves a vicious circle. >>

Averroes - Ibn Rusd : Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy. >>

Francis Bacon : Poznanie je skutočný obraz prírody bez mätúcich predstáv, predsudkov. Existujú 4 druhy takýchto klamných obrazov (idolov): idoly kmeňa (ľudské merítka), idoly jaskyne (výchova, povaha, zvyky individua), idoly trhoviska (slovíčkarenie), idoly divadla(náuky jednotlivých filozofických škôl, vymyslené so zvrátenými dôkaznými postupmi). >>

Rene Descartes : Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne. >>

Rene Descartes : Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote. >>

Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou. >>

Claude Adrien Helvétius : Zdrojom našich omylov sú vášne. Orientujú našu pozornosť iba na jednu stránku predmetu, nedovoľujú nám všímať si všetky stránky vecí. Niekedy nám tu jednú stránku ukazujú aj tam kde nie. Vidíme vo veciach to, čo si želáme vidieť. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným.. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy. >>

Arthur Schopenhauer : Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti. >>

Arthur Schopenhauer : Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti. >>

Arthur Schopenhauer : Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul) >>

Arthur Schopenhauer : Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Retoricka metoda, ale zaroven zdroj omylov....prienik pojmov. >>

Arthur Schopenhauer : Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň. >>

Arthur Schopenhauer : Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť. >>

Ludwig Wittgenstein : Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou. >>

Ludwig Wittgenstein : Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci. >>

Ludwig Wittgenstein : Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii. >>

Ludwig Wittgenstein : Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti. >>

Rudolf Carnap : Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein) >>

Theodor Munz : Omyl je však len zlomkom zla. Zlo vo svojej pravej (najpravejšej) podobe, zlo ako také vystupuje v morálke. V nej si ho najviac uvedomujeme, lebo v nej nás páli najviac. Tu ide o úroveň medziľudských vzťahov a často o sám život. >>

Theodor Munz : Skúsenostná bariéra nedovoľuje síce priamo preniknúť k objektu a robí jeho obraz nedokonalým, no subjekt vďaka svojej schopnosti zdokonaľovať sa môže túto bariéru takpovediac stenčovať a obraz objektu spresňovať. Aká hrubá je táto bariéra, teda ako ďaleko sme od skutočnosti, však nemôžeme vedieť. Kritérium rozširovania sa okruhu adekvátnosti platí len pre skúsenosť a nie aj pre skutočnosť. Popri ňom, či namiesto neho, by sme potrebovali ešte kritérium aproximatívnosti (ku skutočnosti), ktoré nemáme. >>

Niekto : Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne. >>

Niekto : Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec. >>

Niekto : Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín. >>

Niekto : Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou. >>

Niekto : Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti. >>

Pytajuci_sa : Čo je omyl/Ako sa môžeme mýlit? >>

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda? >>

Theodor Munz : Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my? >>

Niekto : Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať. >>

Theodor Munz : Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly. >>

Herakleitos : Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného. >>

Herakleitos : Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok. >>

Max Horkheimer : V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch) >>

Niekto : priemety valca - z kazdej strany iny tvar >>

Guatama Buddha : Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela. >>

Niekto : Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo . >>

Arthur Schopenhauer : Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom. >>

Arthur Schopenhauer : Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke. >>

Arthur Schopenhauer : Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu. >>

Benedictus de Spinoza : ...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám.... >>

Arthur Schopenhauer : Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl. >>

Niekto : Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov... >>

Marcus Aurelius : ..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom. >>

Jan Amos Komenský : Naše štúdium býva neľahké pre naše nadanie, neisté, kusé a neúplné, zúžené, neužitočné, neprimerané veciam samým pre časté odbočovanie, rozvláčne, neprimerané bohu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu. >>

Friedrich Nietzsche : Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody. >>

Platon (pov. Aristokles) : Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant) >>

Niekto : Zabúdanie je zvyšovanie entrópie v našom mozgu. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom. >>

Niekto : Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom). >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Niekto : V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu. >>

Niekto : Konšpiračné teórie majú super vlastnosť, že vysvetľujú svet veľmi jednoducho. Svet je extrémne komplikovaný, ale konšpiračné teórie ho vysvetľujú veľmi čiernobielo, jednoducho - proste existuje nejaká skupina ľudí, ktorá nám škodí, cielene, vedome a ovláda svet. Ak sa potom dostaneme do tejto špirály tejto konšpirácie a uveríme jej, (v prípade nacizmu to bola teória o židovskom sprisahaní) všetko ostatné potom zapadá do kontextu tejto veľkej konšpirácie. >>

Niekto : Čo musia obsahovať teórie, aby boli úspešné:
Návnadu (bait), sľubujúcu úžitok, odmenu
Háčik, slučku (hook), kt.navádza na replikáciu
Vyhrážku (threat), kt. podporuje dôveru
Vakcínu (vaccine) kt. zvyšuje odolnosť voči iným teóriam >>

Niekto : Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
ODMEŇUJÚCE FAKTORY
Prísľub odmeny (teraz, či v posmrtnom živote)
Zaujímavosť (humor, novosť, neznámosť, krása)
Pocit nadradenosti (anjeli vs. zvieratá, spasení vs. zatratení)
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Užitočnosť (propagujú cvičenie, hygienu, diétu, jógu, meditácie, modlitbu)
Odmena od ostatných ( ktorí sa riadia prikázaním : "Odmente inych, ktorí uznávajú, neuznávajú túto filozofiu"
TRESTAJÚCE FAKTORY
Hrozba trestom
Vina (ja som zlý)
Samoriadené fyz. ubližovanie (sebabičovanie)
Trestanie inými (upaľovanie čarodejníc, gulagy..)
MECHANICKÉ FAKTORY
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie
Nadbytok (100 x opakovaná lož je pravda)
Dlhovekosť (nápisy v egyptských pyramídach)
Dôveryhodosť
Adaptabilita (synkretizmus, sublimovanie iných teórií, konzistencia s inými teóriami, intolerancia k iným teóriam)
Precízny marketing (neverbovať členov sekty na stretnutiach SAV ale medzi žiakmi 1. ročníka v cudzom prostredí)
Príkaz veriť a neskúmať
Príkaz skúmať
Príkaz šíriť (explicitne, alebo implicitne : "Ktokoľvek, kto neverí, zhorí v pekle + Je tvojou povinnosťou zachrániť iných od utrpenia = Je tvojou povinnosťou šíriť vieru" >>

Niekto : Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie >>

David Hume : Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..) >>

David Hume : Hoci je skúsenosť naším jediným vodítkom pri rozmýšľaní o veciach, je nutné povedať, že to nie je vodítko celkom neomylné, pretože v niektorých prípadoch nás zavádza do bludov. >>

David Hume : Všetky účinky nevyplývajú z rovnakou istotou z predpokladaných príčin. Niektoré deje boli pozorované ako spolu spojené vo všetkých časoch a krajinách; u iných zasa vidíme, že sú premenlivejšie a vieme, že niekedy sa naše očakávania nenapľňajú. >>

David Hume : Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť. >>

Niekto : sila klamu je v zužovaní poľa vnímania. Človek spácha samovraždu, lebo sa mu zúži svet len na jeden hrozný problém a zvyšok plno dobrých a krásnych ľudí, vecí nevníma. Človek prepadne agresii, lebo sa mu zahmlí pred očami a vníma len objekt svojej agresivity a vlastné emócie hnevu, ak by vnímal viac, aj viac toho človeka, viac okolnosti, tak by nezaútočil…Celý svet a všetko zlo v ňom je postavené na tom, že nevidíme viac, že z ľudí sú len veci na naše uspokojenie, že nevidíme, že majú svoje ja a svoje životy… >>

Niccolo Machiavelli : Každý vidí, akým sa zdáš byť, ale málokto vycíti, akým naozaj si. A ti nemnohí si netrúfajú popierať názor vetšiny, ktorý má záštitu v majetáte štátnej moci. Pri posudzovaní ľudskej činnosti, hlavne skutkov panovníka ... sa hľadí na výsledok. Panovník sa musí starať aby zvíťazil a udržal si moc. >>

Niekto : Rozum, o ktorý sa opiera prírodovedné skúmanie nemôže pochopiť nič živé, lebo jeho statická, abstraktná a izolačná perspektíva nemôže držať krok s dynamickosťou a jedinečnosťou života. >>

Pytajuci_sa : Ako sa prestať mýliť? >>

Immanuel Kant : Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva. >>

Niekto : Intuícia nás klame veľmi často vtedy, ak ju používame v inej oblasti ako sme ju získali. >>

Na otázku Čo je šťastie?

Guatama Buddha : Nie je cesta ku šťastiu: šťastie je cesta. >>

Guatama Buddha : Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí. >>

Guatama Buddha : Tisíc sviečok môže byť zapálených z jedinej sviečky a život takejto sviečky nebude nikdy ukrátený. Šťastie nikdy nie je zmenšené, ak je zdieľané. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto žije podľa prírodných zákonov, stane sa šťastným, kto ich posudzuje, nešťastným. >>

Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. >>

Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov. >>

Aristoteles : Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický >>

Aristoteles : Šťastie chceme pre šťastie samé a nie pre to,aby sme pomocou neho dosiahli niečo ine, zatiaľ čo slávu, pôžitok, vedomosti...si chceme preto,že veríme, že s nimi budeme šťastnejší. >>

Aristoteles : Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom. >>

Aristoteles : Ale zlatý stred nie je patentom na šťastný život. Treba mať aj určitú mieru svetských statkov, majetok dáva slobodu od starosti a túžob a je zdrojom aristokratického šarmu a ľahkosti. >>

Pyrrhon z Elidy : Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie). >>

Epikuros : Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života. >>

Marcus Tulius Cicero : Najvačšíim pozemským štastím je spomienka na dobré skutky. >>

Francis Bacon : Štastný je ten, kto zomrie skôr než sám začne volať smrť, aby si ho vzala. >>

Thomas Hobbes : Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva. >>

Benedictus de Spinoza : Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom. >>

Benedictus de Spinoza : Štastie nie je odmena za našu cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z neho preto, že obmedzujeme naše pôžitky, ale naopak, pretože sa z neho tešíme, sme schopní naše pôžitky obmedzovať . >>

Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej. >>

Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá. >>

Arthur Schopenhauer : šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude. >>

Arthur Schopenhauer : Pramene troch druhov možných pôžitkov, z nich si každý človek podľa toho, ktorá z uvedených fyziologických síl v ňom prevláda, vyberá pôžitky pre neho primerané: Sú to predovšetkým pôžitky sily reprodukcie: sú v jedení, pití, trávení, odpočívaní a spánku. Tieto pôžitky sa pripisujú dokonca celým národom ako ich národné zábavy. Na druhom mieste sú pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne. Tretie sú pôžitky senzibility: spočívajú v pozorovaní, meditovaní, vynaliezaní, filozofovaní atď. Prednosť, ktorú má senzibilita v tomto zmysle pred inými základnými fyziologickými silami, akiste tiež nik nepoprie: jej rozhodná prevaha vyznačuje človeka pred ostatnými rodmi zvierat, ktoré disponujú inými základnými fyziologickými silami v rovnakom a dokonca vyššom stupni. K senzibilite patria naše sily poznávania: preto ich prevaha dáva schopnosť k pôžitkom spočívajúcim v poznávaní, teda k tak zvaným duchovným pôžitkom a to tým väčším, čím je ich prevaha rozhodnejšia. >>

Arthur Schopenhauer : Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie. >>

Arthur Schopenhauer : Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými. >>

Arthur Schopenhauer : Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia. >>

Arthur Schopenhauer : Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela. >>

Arthur Schopenhauer : Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný. >>

Arthur Schopenhauer : Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti. >>

Arthur Schopenhauer : Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých. >>

Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný. >>

Arthur Schopenhauer : Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je šťastie? - Pocit,ze moc narastá.... >>

Moritz Schlick : Radost z poznania je potešením z verifikácie, je to ušlachtilá emócia, ktorá sprevádza správne hľadanie. >>

Logik Formálny : P002487 => P000071 >>

Logik Formálny : P002484 => P002481 >>

Logik Formálny : P001094 => 4P27 >>

Logik Formálny : P001094 => P002357 >>

Logik Formálny : P001075 => 4P42 >>

Logik Formálny : 4P42 => P001075 >>

Logik Formálny : ( P002360 & P002361 & P002362 & P002363 ) => P002358 >>

Logik Formálny : P002362 => P002365 >>

Logik Formálny : 2A3 => P001933 >>

Logik Formálny : P001924 => P001923 >>

Niekto : Ľudia nie sú šťastný pretože šťastie závisí od očakávaní a nie od objektívnych životných podmienok. >>

Niekto : Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá. >>

Niekto : Happiness is in looking at the glass and seeing the truth of the glass. Seeing the half full side and being grateful for it, seeing the half empty side and saying, can I do anything about it? And if not, can I accept it? Truly, happiness is not about what the world gives you, how much water is in this glass. Happiness is what you think about what the world gives you.Happiness is equal to or greater than the difference between the way you see the events of your life and your expectation of how life should behave. So if liefe meets your expectations, you are happy. We mix two states, one of them is happiness and the other is fun. Happiness is that peaceful, contentment feeling of -I like the world as it is right now. Fun is th modern worlds replacement of happiness. When I am unable to reach that state of happiness, what I do is I go out on the weekend and I go to a party and - boom,boom,boom, booom- and my brain stops thinking. As long as it stops thinking, I think I feel happy..because I suspended my unhappy thoughts. >>

Niekto : Stastie spociva v slobode a sloboda v odvahe. >>

Pytajuci_sa : Čo je šťastie? >>

Tomas Kempensky : Kedykoľvek si človek niečo nezriadene zažiada, hneď je vo svojom srdci znepokojený. Keď dosiahne po čom túži, hneď pocíti výčitky svedomia, že poslúchol svoju náruživosť, ktorá neprináša hľadané uspokojenie. Opravdivý pokoj srdca dosiahneme vtedy, keď sa vzoprieme náruživostiam, a nie, keď im budeme hovieť. >>

Tomas Kempensky : Oveľa bezpečnejšie je byť podriadeným ako predstaveným. Bež sem alebo ta - nikde nenájdeš pokoj, kým sa pokorne nepoddáš vedeniu predstaveného. >>

Tomas Kempensky : Myslieť si, že by hádam inde bolo lepšie, alebo zmeniť svoje pôsobisko, to už mnohých sklamalo. >>

Sokrates : Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne >>

Herakleitos : Keby šťastie spočívalo v telesných rozkošiach, nazvali by sme šťastnými voly, keď nájdu hrach na žranie. >>

Epiktetos : Je len jediná cesta k šťastiu - prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci. >>

Niekto : Povolanie, ktoré si slobodne zvolíme, stane sa prameňom neobyčajného šťastia, pretože nám umožní profitovať z toho, k čomu sa prikláňajú naše city, a z prirodzenej energie. >>

Niekto : Hygge - škandinávske umenie dobrého života spočíva v tom, že vychutnávame drobné radosti a nachádzame v nich ľahosť bytia. V preklade znamená hygge útulnosť, či pohodlie. Aby človek zažil hygge, nemusí robiť nič eextrémne či neobvyklé, práve naopak.Tento pocit je o jednoduchosti - hygge zažívate ak len tak sedíte zaabalení v deke pri dobrej knihe, pri spoločnom stretnutí s priateľmi, pri večeri s partnerom, pri pití dobrého vína, vychutnávaní si príjemnej chvíle. >>

Niekto : Ľudia, ktorí sa riadia wabi-sabi vidia krásy aj v prirodzene nedokonalom svete, uvedomujú si pominuteľnosť všetkých vecí a rešpektujú zmeny, ktoré prináša čas. Filozofia wabi-sabi súvisí vo veľkej miere s estetikou a má korene v zen-budhizme. Počas čajových rituálov používali majstri ručne robené, nepravidelne tvarované misky s nerovnomernou glazúrou, prasklinami a vyzdvihovali ich čistotu, jednoduchosť a krásu.ˇPri wabi-sabi človek nezabúda na samého seba, cení si to kým je, so všetkými svoimi chybami. Snaži sa na sebe odhaliť, čo je pre neho charakteristické a zvýrazňuje to. >>

Benedictus de Spinoza : Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam... >>

Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. >>

Rene Descartes : ..v davoch veľkého a veľmi činorodého národa, ktorý sa stará viac o svoje vlastné než o cudzie záležitosti.., mohol som žiť rovnako osamelo a utiahnuto ako v najodľahlejších pustatinách...mohol som tu tráviť celý svoj život bez toho, že by ma niekto spozoroval. .. Potešenie, ktoré človek nachádza v uvažovaní o pravdivom, je takmer jediným čistým, nijakou bolesťou neskaleným šťastím v tomto živote... každú noc tu spím desať hodín bez toho, žeby ma prebudila čo i len jedna starosť. >>

Aristoteles : Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. >>

Arthur Schopenhauer : V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou. >>

Marcus Aurelius : Len sa potupuj, duša moja, ďalej sa potupuj; ale potom už nebudeš mať kedy, aby si mala v úcte seba, lebo len jeden život má každý. A ten tvoj už je skoro pri konci, a ty ešte stále nemáš k sebe úctu a radšej ukladáš svoje šťastie do duše iných. >>

Marcus Aurelius : Nie je ľahké nájsť človeka, ktorý by bol nešťastný preto, že si nevšíma, čo sa deje v duši niekoho iného; kto však nesleduje každej hnutie svojej vlastnej duše, je nešťastný v každom prípade. >>

Epikuros : Slasť je neprítomnosť bolesti a strachu. Medzi slasťou a bolesťou teda nie je žiadny stredný stav. Keď sa odstráni bolesť telesná (spôsobená nedostatkom) i myšlienková (spôsobená obavami) dosiahneme slasti. Akonáhle odstránime hlad, smäd atď. a pokryjeme tak základné potreby, nedá sa slasť už ďalej stupňovať, ale existujú iba jej variácie. >>

Soren Kierkegaard : No zúfalstvo spočíva práve v tom, že človek si neuvedomuje, že má rozmer ducha. Dokonca aj to, čo ľudia považujú za najkrajšie a najmilšie - ženská mladistvosť -, čo je čírym pokojom, harmóniou a radosťou: aj tá je zúfalstvom. Je totiž šťastím a šťastie nie je charakteristikou ducha, ale hlboko, hlboko vnútri, v najvnútornejšom vnútri najtajnejšej skrýše šťastia prebýva úzkosť.. >>

Slavoj Žižek : Ľudia v Československu v 70-tich a 80-tich rokoch boli šťastní. Prečo? Aby boli ľudia šťastní, nesmú mať príliš veľa demokracie, lebo tá prináša bremeno zodpovednosti. Šťastie znamená, že existuje niekto, na ktorého možete hodiť všetky problémy, ako to popisuje vtip, že keď bola búrka, tak sa povedalo, komunisti to zasa spackali. Druhou podmienkou šťastia, ktorá bola splnená v temných časoch po sovietskej intervencii bolo. že život bol relatívne dobrý, ale nie perfektný, napr. že bolo mäso v obchodoch skoro vždy, okrem nejakého výpadku raz za mesiac, čo bolo veľmi dobré na uvedomenie si, ako šťastný si po zvyšok času. Za tretie, mali v správnej vzdialenosti od seba raj, západné Nemecko, ktoré nebolo príliš ďaleko, ale nebolo ani priamo dostupné. V Československu bola určitá perverzná dohoda medzi vládou a obyvateľstvom, ktorá znela : nechajte nám moc, nerobte problémy a my vám garantujeme relatívne bezpečný život, zamestnanie, súkromné radosti a hriechy. >>

Benedictus de Spinoza : Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti. >>

Ježiš Nazaretský : Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; >>

Epikuros : Základem šťastného života je slast, tedy neexistence bolesti duševní nebo fyzické. Zdrojem bolesti je převážně strach, a toho jsou podle něj 4 druhy, přičemž proti všem se dá bojovat: 1.strach, že nemůžeme dosáhnout štěstí - stačí si uvědomit, že jediným dobrem je radost, které dosáhneme tak, že budeme žít rozumně 2.strach z utrpení - stačí si říct, že je-li utrpení silné, nikdy netrvá dlouho a je-li dlouhodobé, pak není silné 3.strach z bohů - bozi ale žijí ve svém vlastním světě a o ten náš se prakticky nestarají, protože s ním nemají jakýkoliv kontakt; navíc je jejich touhou také blažený život, díky čemuž se lidem podobají 4.strach ze smrti - nejlépe jeho názor vyjádří tato citace: "...Protože pokud jsme tu my, není tu smrt, a když přijde smrt, pak tu nejsme my. Tedy ani živých se smrt netýká, ani mrtvých, ježto na ony se smrt nevztahuje a tito sami už nejsou..." (z dopisu Menoikeovi) >>

Friedrich Nietzsche : Ak napríklad spočíva šťastie v tom, že človek verí, že je oslobodený od hriechu, tak ako predpoklad, nie je potrebné, aby bol človek hriešny, stačí, že sa za takého pokladá. >>

Niekto : Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde. >>

Albert Camus : Bohovia odsúdili Sizyfa, aby neustále valil skalu na vrchol hory, odkiaľ kameň vždy vplyvom gravitácie spadne späť. Z nejakého dôvodu si mysleli, že niet hroznejšieho trestu ako márna a beznádejná práca......Samotný boj k výšinám stačí na to, aby naplnil srdce človeka. Sizyfa. si treba predstaviť ako šťastného. >>

Niekto : Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht. >>

Niekto : hormony šťastia a ako ich prebudiť >>

Niekto : Slasť je krátka, šťastie je dlhotrvajúce, >>

Niekto : Štastie pochádza z dobrej karmy. >>

Niekto : Pri dosiahnutí svojho cieľa človek pociťuje radosť, ktorá ale dlho nevydrží. Preto si musí stanovit nový cieľ, pri ktorom môže dosiahnuť novú radosť a tak donekonečna. Z takého človeka sa stáva tzv. "cieľový feťák" >>

Niekto : Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW) >>

John Stuart Mill : Je rozdiel medzi šťastím a uspokojením. Prvé má väčšiu hodnotu ako druhé. Je lepšie byť nespokojným človekom ako uspokojeným prasaťom; lepšie byť nespokojným Sokratom ako uspokojeným hlupákom. >>

Pytajuci_sa : Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný? >>

Friedrich Nietzsche : Šťastie muža znie: chcem! Šťastie ženy: on chce! >>

Niekto : Láska je charitás, a bolo by málo, keby som miloval druhého ako seba samého. Pravá láska znamená, že toho druhého milujeme viac než seba samého, to znamená, že sa tomu druhému dáme, a ptom vzniká to , čo je zázrakom, že sa v tom druhom znovu stretnemu. A keď sme dvakrát, v sebe aj v tom druhom, tak zrazu máme viac bytia, než keby sme mali lásku len v sebe samom a šťastie vo filozofii nie je nič iného, než mať v sebe strašne veľa bytia, veľmi veľa byť. Človek, ktorý sa týmto spôsobom rozdáva je najbohatší. Kým to ale ľudia neviedia , a egoisti v to ani neveria, tak žijú v tom svojom egu ako vo väzení a chystajú sa v strachu na boje, ktoré sa možno ani neuskutočnia. >>

Slavoj Žižek : Štastie je pre idiotov. Verím v kreativitu, v kreatívnu nespokojnosť, Podľa mňa šťastie je tichá blbosť. >>

Niekto : Treba žiť jednoduchý život. Kedy je človek šťastný? Keď sa naje, ak je hladný, keď sa vyspí ak je ospalý a keď sa oblečie ak je mu zima. >>

Pytajuci_sa : Čo je humor? >>

Niekto : Úspech sa dá určiť výškou bohatstva alebo mierou popularity, dnes už aj presne merateľnou počítadlami na sociálnych sieťach. >>

Niekto : Tajomstvom šťastia je sloboda,“ povedal podľa Thúkydida Perikles pri pohrebnej reči za obete peloponézskej vojny v starovekých Aténach, rodisku demokracie, „a tajomstvom slobody je odvaha“. Odvaha žiť a zomrieť za slobodu je dnes najzjavnejšie u mužov a žien z ukrajinských ozbrojených síl. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Aristippos z Kyrény : Sloboda spočíva v ukájaní žiadostí. >>

Aristoteles : Slobodný človek nie je nikomu užitočný. >>

Epikuros : Najvyssim ziskom zo sebestacnosti je sloboda. >>

Epikuros : Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby. >>

Marcus Tulius Cicero : Sloboda je ucast na moci. >>

Marcus Aurelius : Nikto nie je slobodný, kto nie je pánom seba samého. >>

Marsilio Ficino : Ludska nesmrtelna dusa je stredom a putom sveta, lebo je spojujucim clankom medzi sferou telesnosti a oblastou bozskeho ducha. Ked sa silou rozumu oslobodi od telesnosti, moze opat vstupit do svojho bozskeho pramena. >>

Thomas Hobbes : Slovo sloboda vlastne znamena neprítomnosť vonkajších prekážok pohybu a používa sa tak v súvislosti s nerozumnými a neživými vecami, ako aj s rozumnými tvormi. >>

Thomas Hobbes : Ak sa vsak prekazka nachadza vo veci samotnej, nehovorime o nedostatku slobody, ale o nedostatku schopnosti /chory priputany na lozko . >>

Thomas Hobbes : Iny vyznam slobody : Za slobodneho sa povazuje clovek, ktoremu nic neprekaza uskutocnit z veci primeranych jeho silam a schopnostiam cokolvek, co chce. >>

Benedictus de Spinoza : Neslobodou nazývam ľudskú bezmocnosť v miernení a obmedzovaní afektov. Človek vydaný napospas afektom nie je totiž svojím pánom, ale vládne mu náhoda, ktorej podlieha natoľko, že je často nútený nasledovať to, čo je pre neho horšie, hoci vidí to, čo je pre neho lepšie. >>

Benedictus de Spinoza : Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži.. >>

Benedictus de Spinoza : Sloboda je poznana nevyhnutnost. >>

Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou. >>

Benedictus de Spinoza : Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou. >>

Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní. >>

Benedictus de Spinoza : Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní. >>

Benedictus de Spinoza : Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační. >>

Benedictus de Spinoza : Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne. >>

Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba. >>

Immanuel Kant : Cim viac ma nejaky clovek navykov, tym menej je slobodny a nezavisly. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom. >>

Arthur Schopenhauer : Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl. >>

Soren Kierkegaard : Uzkost je zavrat zo slobody. >>

Henri David Thoreau : Neposlusnost je zakladom slobody. Poslusni zostanu otroci. >>

Karol Marx : Sloboda sa tak podľa Marxa začína tam, kde sa končí nutnosť. Je tvorivosťou samou osebe, niečím, čo nemožno merať, pretože sa stáva svojím vlastným meradlom. V praktickom živote to znamená odbremenenie sa od materiálnej závislosti, prácu pre potešenie seba a uznanie druhých. >>

Karl Jaspers : Existencia sa transcendenciou orientuje a ona je pramenom i moznostou jej slobody. >>

Jean Paul Sartre : Clovek kona slobodne, ak nepozna dosledky svojho konania. >>

Logik Formálny : P002374 => P002375 >>

Niekto : Odriekanie v mene druhých je neslobodné >>

Niekto : Individuálna sloboda znamená, že mám vo svojich rukách to, že môžem splniť svoje zámery. >>

Niekto : Sloboda začína tam, kde sa končí potreba vyhovieť ostatným. >>

Niekto : A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu. >>

Niekto : Tibor prestal pit. Ako hovori, uz mu pivo nechyba. Oslobodil sa od zavislosti od piva. Ja si zasa slobodne mozem vypit a aj si vypijem, ked mam chut. Kto z nas je naozaj slobodny vo vztahu k pivu? >>

Niekto : Sloboda je schopnost konat so znalostou veci. Rozumne konanie je konanie so znalostou veci. Zvazovanie alternativ, vyber z moznosti. >>

Niekto : človek je slobodný vtedy, keď nič nepotrebuje . >>

Niekto : Sloboda spočíva v ukájaní žíadostí. >>

Niekto : Nemo liber est qui corpori servit. >>

Pytajuci_sa : Čo je sloboda? >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Logik Formálny : 1D7 => P000529 >>

Niekto : Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle. >>

Epiktetos : Sloboda sa nezískava splnením túžby, ale odstránením túžby. >>

Epiktetos : Slobodný je iba ten, kto nemusí pred nikým nič skrývať. >>

Niekto : Sloboda znamená zodpovednosť - preto sa jej väčšina ľudí bojí. >>

Niekto : Peniaze sú razená sloboda. >>

Aristoteles : Základom demokratického štátu je sloboda. >>

Niekto : Vedci poznajú dva druhy procesov : deterministické a náhodné. Náhodné však neznamená slobodné. Ak reakcie robota budú závislé od náhodného rozpadu jadra uránu, potom to bude síce robot náhodný, nepredikovateľný , neznamená to však , že je to robot slobodný. >>

Herbert Marcuse : Sloboda voliť si medzi značkami, slobodná konkurencia, nie sú skutočné slobody, ak to udržuje život plný námahy a strachu. >>

Niekto : Kde končí asfalt, začína sloboda >>

Guatama Buddha : Ten, kto je oslobodený od prvých troch pút, je nazývaný "Ten, ktorý vstúpil do prúdu" (sotápanna), t.j. do prúdu vedúceho k Nibbáne. Má neotrasiteľnú dôveru v Buddhu, v náuku (Dhamma) a obec (Sangha) a je neschopný konať proti piatim etickým pravidlám (Paňča–síla). Bude znovuzrodený najviac sedemkrát, ale nikdy v stave nižšom, než je ľudský svet. Kto oslabí alebo čiastočne prekoná štvrté a piate puto v ich hrubších formách, je nazývaný sakadágámí, doslova "Ten, ktorý sa ešte raz vráti," bude teda už len raz znovuzrodený vo sfére zmyslov (káma–loka) a potom dosiahne svätosť. Anágámí, doslova "Ten, ktorý sa už nevráti," je úplne zbavený prvých piatich pút, ktoré viažu k znovuzrodzovaniu vo sfére zmyslov. Po smrti bude znovuzrodený v jemnohmotnej sfére (rúpa–loka), kde potom dosiahne cieľ. Arah, dokonale "Svätý," je oslobodený od všetkých desiatich pút. >>

Niekto : So slúchadlami Jabra Elite 75t Active spoznáte úplnú bezdrôtovú slobodu. >>

Niekto : Sloboda v spočíva v možnosti rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom, nezávisle od toho, k čomu nás núti telo, alebo iné okolnosti. >>

apoštol Pavol : Pán je duch, a kde je pánov duch, tam je sloboda >>

Ježiš Nazaretský : Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33 Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ 34 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35 A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. 36 Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

Jean Jacques Rousseau : Nikdy som si nemyslel, že by sloboda človeka spočívala v tom, aby robil čo chce, ale skôr spočíva v tom, aby nikdy nerobil čo nechce. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje. >>

Védanta - upanišady : Keď sú oslobodené všetky túžby, ktoré sa nachádzajú v srdci človeka, Potom sa smrteľník stáva nesmrteľným! Tam dosiahne Brahmu! >>

Niekto : Možnosť ostrihať sa alebo neostrihať sa nepovažujem za pravú slobodu. >>

Friedrich Nietzsche : Tento slobodný človek, ktorý naozaj dokáže niečo slúbiť (a splniť), tento pán slobodnej vôle, tento suverén - ako by mohol nevedieť akú prevahu má nad tými, ktorý nevedia sľúbiť (a splniť) a nevedia za seba ručiť, koľko dôvery, koľko strachu, koľko vážnosti vzbudzuje...Slobodný človek, majiteľ stálej a nezlomiteľnej vôle, má v tomto vlastníctve aj meradlo, ktorým meria svet.. ctí si rovnakých silných, spoľahlivých (čo smú slubovať)... a zašliapne veterných psov, ktorý sľubujú, bez toho aby dokázali splniť, ktorí porušia slovo už keď ho vyslovujú.. >>

Niekto : Oslobodzovanie ducha z hmotných pút ako hlavný príkaz džinizmu sa odohráva sebazdokonaľovaním a askézou v kolobehu životov. Jednotlivec, ktorému sa podarí zbaviť sa zhubného karmanu, získava vševedúcnosť. Podmienkou úplného vyslobodenia z kolobehu životov a dosiahnutia najvyššieho bodu sveta je však zbaviť sa karmanu vôbec. Takto oslobodená duša už nemôže vplývať na hmotu. Preto ani boh, ako úplne slobodný duch nezasahuje do kolobehu života a hmoty. >>

Immanuel Kant : Sloboda je autonómia v ustanovovaní si zákonov. >>

Niekto : Sloboda znamená aj sebakontrolu, sebaobmedzenie. >>

Niekto : skutečné svobody lze dosáhnout skrze respekt k soukromému vlastnictví a vlastnickým právům, neboť svobodný je v našich očích ten, kdo si může užívat plodů své vlastní práce a rozhodovat si o životě po svém, aniž by jej někdo k něčemu nutil, případně mu bral, co jeho jest. Stát pak představuje největšího uzurpátora a agresora, jenž nařizuje lidem, jak mají a nemají žít, nemluvě o tom, že je nutí odevzdávat mu většinu toho, co vydělají; to vše se děje pod hrozbou násilím, neboť kdo neuposlechne, výpalné (vznosně zvané daně) nezaplatí a bude svůj majetek proti agresorovi bránit, skončí v lepším případě za mřížemi, v horším pak pod zemí. >>

Friedrich Nietzsche : Presvedčenia sú väzenia. ... Sloboda o každého druhu presvedčenia je silou, možnosťou slobodného rozhľadu. >>

Niekto : Komunisti v Československej socialistickej republike, zakazovali chlapom nosiť dlhé vlasy, teda obmedzovali ich slobodu. >>

Jacques Derrida : Nástrojom na oslobodenie sa spod nadvlády jazyka a cestou k pravde je dekonštrukcia. >>

Niekto : Ak sa oženíš, so slobodou je koniec >>

Niekto : Otázkou je, či neexistujú aj slobody, ktoré nestoja v protiklade k bratstvu, ktoré znamenajú skôr jeden pre druhého ako jeden proti druhému. A tým začína orientácia na trochu iný model slobody, opierajúci sa o ideu sociálnej slobody, ktorý je skôr protikladný modelu slobodu liberalizmu, >>

Niekto : Zamestnanie je ako zlatá klietka, tí čo sú v nej chcú von a tí čo sú von chcú dnu. >>

Johann Gotlieb Fichte : Sloboda = Nebyť určený ničím, iba sebou samým. >>

Niekto : Vyslobodenie spočíva v tom, že sa naučíme vidieť veci tak ako sú (teda bez podstaty) >>

Immanuel Kant : Slobodní nie sme v oblastí príčin ale v oblasti dôvodov. My sami vieme byť tou príčinou, prečo sa niečo stalo a nemuselo sa. Napr. človek nie je slobodný v pití vody, ale slobodne si môže napr. vybrať z akého dôvodu byť napr. čestný obchodník - či zo strachu, alebo zo súcitu k ľuďom. >>

Niekto : Buď zdrojom vlastných príčin, ty buď dôvodom prečo konáš a neprijímaj cudziu príčinu. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Nie je ťažke súhlasiť s tým, že hlavne sila a pripravenosť k boju sú základom nezávislosti a suverenity a sú tým nevyhnutným základom. >>

Jean Paul Sartre : Sloboda je práve tou ničotou, ktorá ľudskú bytosť núti spraviť zo seba niečo, namiesto jednoduchého jestvovania. >>

Niekto : V liberalizme nie je žiadne miesto pre slobodou človeka, pretože cirkev je sloboda, Boh je sloboda, nebo je sloboda, vertikalita je sloboda, tradičná komunita je sloboda, zväzok muža a ženy je sloboda, lebo patria k sebe. Sloboda je transcendetálna. Slododa je všade s výnimkou indivídua. Individuum je nie subjektom slobody, ale je to výsledok abstrakcie. >>

Niekto : Vždy som považoval slobodu predovšetkým za nárok mysle na beztrestné vyjadrenie názoru a vzorom mi bola práve Amerika. Väčšine obyvateľov komunistického režimu však oveľa viac prekážala fyzická nesloboda, teda nemožnosť presúvať telo cez hranice. Rozumel som tejto túžbe po voľnom pohybe, ale považoval som ju za menej významnú. Napokon, štát mi síce zakazoval prekročiť hranice, ale zároveň mi ponúkal náhradu - celé svoje územie. Hory, lesy, lúky, jazerá a rieky patrili všetkým a nikomu. >>

Niekto : S týmto návykom na voľnosť pohybu v prírode somsa začiatkom deväťdesiatych rokov ocitol v Amerike, ktorá ma vyhnala na asfalt. Prepadol ma tiesnivý pocit fyzickej neslobody, aký som nezažil za komunizmu. (pozn. len necelá tretina územia USA je voľne priechodná, postupne víťazili vlastníci pozemkov) >>

Na otázku Čo je to dobro?

Sokrates : Existuje len jedno dobro a to vedomost.Existuje len jedno zlo a to nevedomost. >>

Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. >>

Aristoteles : Dobro je stred medzi:
ľahkovážnosťou a zbabelstvom (odvaha)
seba ponižovaním a pýchou (sebavedomie)
lakomosťou a rozhadzovačnosťou (štedrosť)... >>

Epikuros : Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi) >>

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Epikuros : Treba si vážiť krásu, cnosti a podobné veci ak spôsobujú slasť. Ak ju nespôsobujú, treba sa s nimi rozlúčiť. >>

Epikuros : Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo. >>

Ježiš Nazaretský : Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. ale kto činí ravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. >>

apoštol Pavol : Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. >>

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Plotinos : Dobro je Boh. (Good is god) >>

Plotinos : Dobro je niečo, ku čomu všetko existujúce smeruje, po čom všetko existujúce túži, a od ktorého všetko existujúce závisí. Ono samo nemá potreby. >>

Pierre Abelard : V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie . >>

Benedictus de Spinoza : Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé. >>

Benedictus de Spinoza : Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. >>

Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. >>

Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere. >>

Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. >>

Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný. >>

Jeremy Bentham : Príroda postavila ľudí pod vládu dvoch suverénnych vládcov - slasť a bolesť. Slasť=dobro, bolesť=zlo >>

Arthur Schopenhauer : Dobre je to, co chceme. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu. >>

Bertrand Russell : Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné. >>

Bertrand Russell : Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke. >>

Paul Karl Feyerabend : Mnohost teorii je blahodarna. Uniformita ohrozuje slobodny rozvoj jedinca, oslabuje kritickost. >>

Logik Formálny : P002322 => P002323 >>

Logik Formálny : P002304 => P002329 >>

Logik Formálny : P002304 => P001726 >>

Logik Formálny : P001879 => P001880 >>

Niekto : Rýdzim ideálom je taký cieľ, ktorý podporuje rast, slobodu a šťastie JA a pseudoideály sú nutkavé, iracionálne ciele, ktoré sú subjektivne vzato príťažlivými zážitkami (ako popud k podriadeniu sa), v skutočnosti však životu škodia. >>

Niekto : Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. >>

Niekto : To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. >>

Niekto : Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá. >>

Niekto : Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne. >>

Niekto : Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč. >>

Niekto : Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. >>

Niekto : Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne. >>

Niekto : Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. >>

Niekto : Čo je dobré? - Úcta k bohom. >>

Niekto : dobro znamená – dávať. Dávať a nie brať! >>

Niekto : Perfect is enemy of good. >>

Niekto : Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo. >>

Niekto : Čin je dobrý, ak spôsobuje dlhodobú radosť/slasť. To ale môže vyžadovať krátkodobú bolesť/utrpenie. (napr. vybratie triesky z prsta) >>

Niekto : Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona. /Zakon a Boh je teda mimo dobra a zla? >>

Niekto : Rodina ano, rodinkarstvo nie. >>

Pytajuci_sa : Čo je sloboda? >>

Pytajuci_sa : Čo je to dobro? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zlo? >>

Pytajuci_sa : Je Boh dobrý? >>

Pytajuci_sa : Čo je láska? >>

Pytajuci_sa : Sú ľudia dobrí alebo zlí? >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Pytajuci_sa : Čo je lepšie...? >>

Pytajuci_sa : Čo je čistota? >>

Pytajuci_sa : Čo je spravodlivost? >>

Pytajuci_sa : Čo je šťastie? >>

Pytajuci_sa : Čo je múdrosť? >>

Pytajuci_sa : Čo je krása? >>

Tomas Kempensky : Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu. >>

Pytajuci_sa : Čo je to moc? >>

Friedrich Nietzsche : Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc. >>

Friedrich Nietzsche : Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci. >>

Herakleitos : Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia. >>

Herakleitos : Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok. >>

Herakleitos : Cesta hore a dole je jedna a tá istá. >>

Platon (pov. Aristokles) : Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou. >>

Platon (pov. Aristokles) : Slnko dáva viditeľným veciam schopnosť nielen byť videný, ale aj vznik, rast a výživu ... rovnako dobro umožnuje rozumovo poznateľným veciam (ideám) to že sú, a že môžu byť poznané. >>

Lao-c : Najvyššia forma dobrotivosti sa podobá vode. Voda dokáže byť užitočnou všetkým veciam, bez toho aby s nimi musela zápasiť. Zdržiava sa i na miestach, ktoré sa všetkým ľuďom hnusia. A práve preto býva v blízkosti Tao. >>

Niekto : eutanázia zo súcitu >>

Aurelius Augustinus : Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď sa vyvinie, vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ, keď sa vyvinie, vedie k veľkému prospechu. / I don't envision a single thing that, when developed, leads to such great benefit as the mind. The mind, when developed leads to great benefit. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - keď je skrotená, strážená, chránená, zdržanlivá - vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ - keď je skrotená, chránená, chránená, zdržanlivá - vedie k veľkému prospechu. /I don't envision a single thing that — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to such great benefit as the mind. The mind — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to great benefit. >>

Benedictus de Spinoza : Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená).... >>

Benedictus de Spinoza : Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. >>

Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro. >>

Pytajuci_sa : Čo je to morálka? >>

Herbert Spencer : Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života. >>

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Herbert Spencer : V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne. >>

Herbert Spencer : Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru. >>

Niekto : Sedem hlavných cnosti: Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť >>

Rene Descartes : Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. >>

Platon (pov. Aristokles) : Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. >>

Marcus Aurelius : Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom. >>

Marcus Aurelius : Ako rýchlo zaniká všetko, na svete ľudia - vo večnosti pamiatka na nich. Aké je všetko, čo možno vnímať zmyslami, a najmä to, čo nás láka pre rozkoš, alebo čoho sa obávame pre strasť, alebo čo velebíme pre slávu. No rozumovej schopnosti prináleží uvedomiť si, ako krátko trvajú tieto veci, ako ľahko človek môže nimi opovrhnúť, aké sú špinavé, ľahko zničiteľné, takmer mŕtve. >>

Marcus Aurelius : Čo môže byť lepšie ako spravodlivosť, pravda, umiernenosť a mužnosť a vôbec ako je stav duše, ktorá je spokojná sama so sebou (čo ťa uspôsobuje k činom podľa správneho rozumu) a spokojná aj s údelom osudu, ak sa čokoľvek udeje mimo ľudskú vôľu. >>

Marcus Aurelius : Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore. >>

Marcus Aurelius : Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou.... >>

Marcus Aurelius : Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom. >>

Friedrich Nietzsche : Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..) >>

Friedrich Nietzsche : Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt.... >>

Friedrich Nietzsche : Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..) >>

Niekto : A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým... >>

Friedrich Nietzsche : Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia). >>

Herbert Spencer : Pojem "dobra" je v podstate rovnaký ako pojem "užitočný", "účelný", takže v súdoch "dobrý" a "zlý" si ľudstvo sumarizovalo a sankcionovalo nezabudnuté a nezabudnuteľné skúsenosti ohľadom užitočného a účelného. >>

Herbert Spencer : Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu. >>

Henri David Thoreau : Tak blízko dobrého je všetko divoké. Život kráča ruka v ruke s divokosťou. Všetko čo prekypuje životom je divoké. Všetko čo nepodľahlo človeku, ho svojou prítomnosťou oživuje. >>

Aristoteles : Každé umenie a každá veda, podobne aj praktické konanie a zámer smeruje, ako sa zdá, k nejakému dobru; preto bolo správne vyjadrené, že dobro je to, k čomu všetko smeruje. >>

Aristoteles : Dobro je to, k čomu všetko smeruje. >>

Friedrich Nietzsche : Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty. >>

Friedrich Nietzsche : Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu. >>

Niekto : Vzorom by mal byť Šalamún, ktorý mal tisícky žien a nie svätý Cyprián, ktorý bol bez ženy. >>

Niekto : Jednota je dobro. >>

Arthur Schopenhauer : Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo. >>

Arthur Schopenhauer : Dobro a zlo je relatívne. >>

Benedictus de Spinoza : Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. >>

Benedictus de Spinoza : No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro. >>

Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme. >>

Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty. >>

Pytajuci_sa : Čo je slasť? >>

Niekto : počestnost je užitečná, protože přináší úvěr, právě tak přesnost, usilovnost, uměřenost, a proto jsou ctnostmi - z čehož by mimo jiné plynulo, že tam, kde například zdání počestnosti činí stejnou službu, také toto zdání postačuje, a zbytečný nadbytek této ctnosti by se pak ve Franklinových očích musel zdát zavrženíhodný jako neproduktivní plýtvání >>

Thomas Hobbes : Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu) >>

Jean Jacques Rousseau : Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo... >>

Jean Jacques Rousseau : ..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec? >>

Niekto : Všetko dobré prichádza z kríža Kristovho. >>

Heinrich Rickert : Kľúčom k hľadaniu hodnôt sú historické osobnosti ako vzory. >>

Niekto : Zoznam 10-tich dokonalostí :
Dāna pāramī: generosity, giving of oneself
Sīla pāramī: virtue, morality, proper conduct
Nekkhamma pāramī: renunciation
Paññā pāramī: wisdom, discernment
Viriya pāramī: energy, diligence, vigour, effort
Khanti pāramī: patience, tolerance, forbearance, acceptance, endurance
Sacca pāramī: truthfulness, honesty
Adhiṭṭhāna pāramī : determination, resolution
Mettā pāramī: goodwill, friendliness, loving-kindness
Upekkhā pāramī: equanimity, serenity
Two of the above virtues, mettā and upekkhā, also are brahmavihāras.
>>

Platon (pov. Aristokles) : Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného... >>

Arthur Schopenhauer : Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu. >>

Niekto : Dobré je to, čo chce Boh. >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Pytajuci_sa : Je majetok dobrý alebo zlý? >>

Pytajuci_sa : Je ego dobré alebo zlé? >>

Arthur Schopenhauer : Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle. >>

Niekto : Dobro nie je realita, ktorú poznávame, ale projekcia, ktorá pramení z nás. >>

Pytajuci_sa : Je život dobrý alebo zlý? >>

Pytajuci_sa : Je veda dobrá alebo zlá? >>

Niekto : Štyri nohy dobré, dve nohy zlé ! >>

Pytajuci_sa : Čo sú to hodnoty? >>

Niekto : Dobro je prirodzenosť, zlo je keď je niečo neprirodzené. >>

George Edward Moore : Naturalistické teórie sú nesprávne, pretože dobro sa nedá definovať. Naturalisti definujú dobro (ako napr. John Stuart Mill - že dobro je slasť) ,ale táto definicia nie je skutočnou definíciou, lebo sa dá spýtať : Je každá slasť dobrom. Dobro sa nedá definovať, lebo je to nezložená vec a nie ako voda, ktorá sa skladá z častí a preto ju možno definovať: voda=H2O (ad naturalizmus - naturalistický faul) >>

Niekto : Robíme zásadnú chybu, keď o dobre uvažujeme ako o podstatnom mene, ako o niečom čo sa niekde nachádza a čaká že okolo toho prejdeme a všimneme si to. Naopak, dobro má povahu prívlastku a teda je prídavným menom ktorého význam priamo súvisi a mení sa od povahy podstatného mena ktorého je atribútom. Príklad: Nedáva zmysel povedať vetu "Tento nôž je dobrý" a následne hľadať nezávislý význam slova "dobrý". Správne je formulovať vetu "Toto je dobrý nôž". Význam dobrý je tu obmedzený povahou noža. aký je dobrý nôž - ostrý. >>

Niekto : Emócie sú binárnym vyhodnocovacím zariadením každého živého tvora. Pozitívna emócia kvalifikuje ako dobré všetko, čo prospieva organizmu a k čomu je organizmus priťahovaný a naopak negatívna emócia označuje niečo zlé, čo organizmu škodí a od čoho organizmus uniká. >>

Niekto : 6.11 v roku 1494 sa narodil Sülejman I. Nádherný, víťaz bitky pri Moháči. U nás sa do povedomia zapísal ako negatívna postava, kým v osmanskom svete ide o jedného z najvýznamnejších panovníkov vôbec – vojvodcu, zákonodarcu, reformátora. >>

Ludwig Wittgenstein : Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú). >>

Na otázku Čo je láska?

Biblia - Nový zákon : A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom. >>

Platon (pov. Aristokles) : .. je treba byť po vôli skôr nemilujúcemu, než milujúcemu.....Lebo milovníci vtedy, keď ich túžba ustane, ľutujú svoje dobrodenia, kým u tých druhých nie je doby, kedy by mohli zmeniť svoje zmýšľanie....taktiež odvracajú milovaných od styku s druhými ľuďmi, obávajúc sa jednak tých, ktorí majú majetok, aby ich nepredčili peniazmi, jednak vzdelaných, aby nenadobudli prevahu rozumom.....tak i pri súkromných hostinách je zle pozývať nie priateľov,ale tých, ktorí silno žobrajú a tých, ktorí potrebujú nasýtenie....ale bezpochyby náleží vyhovovať nie tým, ktorí sa silno dožadujú, ale tým, ktorí sa najskôr môžu odvďačit. >>

Platon (pov. Aristokles) : Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska. >>

Benedictus de Spinoza : Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť. >>

Benedictus de Spinoza : Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. >>

Benedictus de Spinoza : Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae. >>

Denis Diderot : Naozajstná láska bojuje, ale nežiarli. >>

Denis Diderot : Láska je maximálna koncentrácia ducha na jediný predmet. >>

Denis Diderot : Každý deň spia muži so ženami, ktoré nemilujú, a nespia so ženami, ktoré milujú. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : V láske zažívam svoje obmedzenie ako uskutočnenie pre toho druhého. >>

Arthur Schopenhauer : Nasledujúca generácia pôsobí už v tom opatrnom ale rozhodnom a tvrdohlavom výbere (ktorý sa nazýva láskou) partnera k uspokojeniu pohlavného pudu. >>

Arthur Schopenhauer : Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci) >>

Karol Marx : Láska je inou, ďaľšou formou slobody, priestor kde svoje potreby môžeme uspokojiť iba vzájomne. >>

Friedrich Nietzsche : Pod tlakom kresťanských hodnôt sa pohlavný pud premenil (sublimoval) na lásku. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut. >>

Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Emmanuel Lévinas : Láska je vedomé, účinné a dobrovoľné prijatie hodnoty Druhého do vlastného života, ochota byť rukojemníkom za druhého. >>

Niekto : Láska má počiatok, ale nie koniec. Láska nie je vášeň, láska nie je emócia. Láska je hlboké pochopenie, že vás niekto nejakým spôsobom dopĺňa. Niekto z vás robí úplný kruh. Prítomnosť druhého posilňuje vašu vlastnú prítomnosť. Láska vám dáva slobodu byť sám sebou, nie je majetnícka. Preto buďte opatrní - nikdy nezamieňajte sex s láskou, inak budete sklamaní. Buďte bdelí, a keď začnete mať u niekoho pocit, že jeho samotná prítomnosť, rýdze prítomnosť - nič iné, nič ďalšieho netreba, stačí, že ten druhý je, a to stačí ku šťastiu ... a vo vašom vnútri začne niečo kvitnúť, začnú v ňom vyrastať tisíce lotosových kvetov, potom ste zamilovaní.Vtedy môžete prekonať všetky ťažkosti, ktoré prináša realita. Potom zdoláte všetky obavy a nepríjemnosti, a vaša láska bude stále kvitnúť, pretože ťažkosti sa zmenia vo výzvu. A vaša láska bude silnieť ich prekonávaním.Láska je večnosť. Ak existuje, potom rastie a rastie. Láska má počiatok, ale nie koniec.. >>

Niekto : 1.Sexuální fascinace: adrenalin. Někde ve vaší hlavě to udělá cvak! a vaše nadledvinky začnou vylučovat adrenalin.Výbuch touhy připomíná stresovou reakci: zčervenáte, rozbuší se vám srdce, začnete se potit a zrychleně dýchat. Tohle ale ještě není láska. Je to jen sexuální fascinace, zvířecká potřeba okamžitě ji povalit na záda, a.. 2. Akutní zamilovanost: fenyletylamin.FEA, který je chemickým bratrem metamfetaminu (= pervitin), vyvolává silné energetické nabuzení a euforii. Právě proto také akutní zamilovanost připomíná jízdu na perníku. Dokážete si celou noc povídat a celé hodiny se milovat, aniž byste pociťovali únavu. 3. Vznik vztahu: oxytocin FEA postupně nahradí oxytocin. Látka, kterou produkuje vaše hypofýza, bývá také nazývána hormon mazlení. Vylučuje se při dotýkání, objímání, hlazení a samozřejmě i při sexu. Dokonce platí přímá úměra: čím víc sexu a orgasmů, tím víc oxytocinu v krvi. 4. Dlouhodobá závislost na partnerovi: endorfiny. Díky dlouhodobému vztahu se v nás totiž vylučují endorfiny – látky blízce příbuzné opiátům. Působí antistresově, vyvolávají pocit jistoty, klidu a bezpečí. >>

Niekto : Nenávisť je vášnivé prianie zničiť; láska je vášnivé pritakávanie objektu; nie je to afekt, ale aktivné usilovanie o vnútornú spriaznenosť. >>

Niekto : What is love? Love is absence of judgement. >>

Niekto : Smútok je láska, ktorá zostáva. >>

Niekto : V kresťanskej tradícii človek odpovedá na dar existencie láskou, t.j. oddanosťou dobru druhému, ktorá žiadny prospech nečaká. (láska ako oddanosť, gr. charis,lat. charitas) >>

Niekto : V platonskej tradícii sa zdôrazňuje, že dokonalejšie priťahuje menej dokonalé. (láska ako túžba po tom, čoho sa mi nedostáva, najmä po kráse) >>

Niekto : Laska je emocia. Vznikne a zanikne, vernost brani novej laske, emocii. >>

Niekto : True love is a durable fire, in the mind ever burning, never sick never old never death, from itself never turning./Sir Walter Ralegh >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká láska? >>

Pytajuci_sa : Skutočne ma Boh miluje? >>

Pytajuci_sa : Čo je láska? >>

Niekto : Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. >>

Niekto : Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. >>

Niekto : Kto začína poznávať, prestáva milovať. >>

Arthur Schopenhauer : Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná.. >>

Pytajuci_sa : Čo je priateľstvo? >>

Friedrich Nietzsche : Láska je stav, v ktorom ľudia väčšinou vidia veci také, aké nie sú. Klamná sila je tu na svojom vrchole, rovnako ako sladiaca, zjavujúca sila. Človek vydrží v v láske viac ako obvykle, strpí všetko. >>

Niekto : Láska je keď pri niekom na prvý pohľad cítime, že ho poznáme už odjakživa, keď máme pocit domova, pocit bezpečia, že všetko je tak ako má byť. >>

Niekto : Trpezlivosť s druhými je láska, trpezlivosť so samým sebou je nádej, trpezlivosť s Bohom je viera. >>

Niekto : Láska je keď sa ti chce trochu plakať a veľa sa smiať, všetko ti pripadá nové a krajšie. >>

Niekto : Láska je keď pri niekom pocítime, že sme tam doma, akoby sme ho poznali odjakživa a že všetko je tak ako má byť. >>

Niekto : Láska je príčinou dobra. >>

Niekto : Láska je motor. Dáva nám energiu k činom. >>

Niekto : Po vniknuti spermie sa vajicko uzavrie, aby donho nevnikla uz ziadna dalsia spermia /z filmu, kde si zena uvedomila, ze je vajicko a nasla toho praveho. >>

Niekto : Imprinting - mala húska začne pokladať za svoju matku prvý väčší objekt, ktorý uvidí . Tak je to možno i s prvým zamilovaním sa, nájdením toho pravého (objektu). >>

Jean Jacques Rousseau : Začnime dvoma odlišnými stránkami v ľúbostných citoch - morálnosťou a telesnosťou. Telesná stránka zahŕňa všeobecnú túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju výlučne k jedinému objektu alebo jej prinajmenšom dodáva vyšší stupeň energie vo vzťahu k preferovanému objektu. >>

Jean Jacques Rousseau : Ľahko si domyslíme, že morálna láska je neprirodzený cit, ktorý sa zrodil v spoločnosti a ktorého sa ženy veľmi obratne a starostlivo chopili, aby získali nadvládu a priviedli dominujúce pohlavie k poslušnosti. >>

Max Scheler : V duchu gréckej filozofie je láska snaženie a nedostatok, ktorý pociťuje menej dokonalý k dokonalému. Božstvo je len predmetom lásky, samo nemiluje. Milujúci tvorí a plodí v kráse. >>

Max Scheler : V kresťanskej tradícii dochádza k obráteniu pohybu lásky. Láska je prejavovaná od vyššieho k nižšiemu, od dokonalého k nedokonalému. Boh miluje najviac a dochádza k vykúpeniu božou láskou. >>

Max Scheler : Láska v indickej filozofickej tradícii znamená prechod od žiadostivosti k čistému poznaniu, preč od seba, altruizmus, oddelenie sa od príčin a následkov. >>

Max Scheler : V duchu gréckej filozofie je láska prechod od menšieho poznania k väčšiemu. >>

Niekto : Človek nepoznáva nič čo nemiluje >>

Niekto : Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania >>

Niekto : Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť. >>

Niekto : Ak pri niekom máme pocit, že ho poznáme už akoby odjakživa, je to možno preto, že sme sa s ním už poznali v minulých životoch. Ak je láska pocit, že niekoho poznáme už akoby odjakživa, a v skutočnosti to nie je pravda, potom je láska iba ilúzia. >>

Marcus Aurelius : Pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom. >>

Niekto : Použitiu niektorých pojmov rozumieme, ak vieme čoho sú v danom prípade protikladom. Je celkom iné, ak odlišujeme lásku nie v protiklade od nenávisti ale v protiklade od flirtu alebo od sexu alebo od ľahostajnosti. Je rozdiel ak chápeme reč v protiklade ku mlčaniu, alebo v protiklade ku ukazovaniu, brechotu alebo spievaniu. >>

Niekto : Starí gréci rozoznávali tri druhy lásky : eros, agapé a fíliu. >>

Niekto : Láska je vôľa orientovaná k dobru toho druhého. >>

Niekto : Láska = dobre že si. = Ty si moje dobro. >>

Niekto : láska existuje, že to nie sú iba biochemické reakcie a že láska je imperatívom, ktorému treba podriadiť všetko ostatné >>

Paul Ricoeur : milovať znamená vidieť v milovanej bytosti - večnú bytosť >>

Biblia - Nový zákon : Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. >>

Niccolo Machiavelli : Láska sa udržuje putom vďačnosti. >>

Pytajuci_sa : Ako si vyberáme partnerov ? >>

Niekto : Podstatou lásky je nutnosť vytvorenia spoločného projektu medzi mužom a ženou na reprodukciu a zachovanie potomstva. Prirodzený výber vybavil samcov a samice vzájomným zhodnocovacím mechanizmom, ktorý musí u oboch vytvoriť nielen dostatočnú emocionálnu väzbu k potomstvu, ale aj voči sebe. Emócie sú len vykonávatelia evolúcie. Ľudia k sebe cítia racionálne nezhodnotiteľný vzťah, založený na emóciích, ktoré sú produktami dlhého pôsobenia selekce v prospech najúspešnejších génov >>

Niekto : Putin zabudol na druhú stránku Ježišovho výroku. Nemá totiž najväčšiu lásku ten, kto zabíja za svojich priateľov. >>

Jean Paul Sartre : Oveľa lepší spôsob (ako prinútenie) ktorým sa nám môže podariť dostať od druhej slobodnej bytosti pozitívne hodnotenie nášho bytia je získať si jej lásku. Ak sa nám to podarí, nemusíme sa každý deň pasovať s ničotou (v očiach druhých), ale sme každý deň niekým hodnotným (v očiach toho, čo nás miluje). >>

Jean Paul Sartre : Milujúci si neželá vlastniť milovaného, tak ako sa vlastní nejaká vec; hľadá špeciálny typ vlastníctva. Chce vlastniť jeho slobodu ako slobodu. >>

Slavoj Žižek : Láska je ultimátne obmedzenie sa na jednu osobu. Vášnivo miluješ jednu osobu, čo znamená, že znamená, že zanedbávaš svoj život a všetko sa zmení na katastrofu. Láska je katastrofa. >>

Sigmund Freud : Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote. >>

Platon (pov. Aristokles) : Milujúci je totiž niečo božskejšie než milovaný, lebo je v ňom boh. >>

Na otázku Čo je to zlo?

apoštol Pavol : Koreňom všetkeho zlého je zaiste milovanie peňazí, po ktorých mnohí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. lat: Radix omnium malorem est cupiditas. >>

Guatama Buddha : Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania. >>

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo. >>

Marcus Aurelius : Nepovažuj za výhodne nič, čo by mohlo spôsobiť, že stratíš úctu k sebe samému. >>

Plotinos : Zlo je nemiernosť (chýbajúca miera), neviazanosť (bezhraničnosť) , beztvárnosť (chybný, nejasný, nedokončený tvar), stála potreba niečoho (nesebestačnosť) . >>

Plotinos : Zlo duše je telesného druhu. Je to časť duše, ktorá nie je úplne oddelená od hmoty a je ponorená v tele (urobenom z hmoty). Hmota napľňa zlobou nielen to, čo je v nej, ale i to, čo hľadí na ňu. >>

Plotinos : Princíp zla predchádza hmote a je to absolútny nedostatok. >>

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Proklos : Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote. >>

Mikulas Kuzansky : Dobro a zlo sú protiklady. Krivka a priamka su tiež protiklady. Krivka s nekonečným polomerom zakrivenia sa stáva priamkou. V nekonečnu teda protiklady zanikajú. V nekonečnu dobro a zlo sú jedno. >>

Benedictus de Spinoza : Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. >>

Benedictus de Spinoza : Poznanie zla je neadekvatne poznanie. >>

Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. >>

Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. >>

Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Rozlišujeme 3 druhy zla: -1. metafyzické zlo, vznikajúce zo stvorenosti; všetko je stvorené ako nedokonalé, lebo inak by bolo dokonalé tak ako jeho stvoriteľ. 2.fyzické zlo (napr. bolesť a utrpenie) sa oprávňuje svojou funkciou; môže byť užitočné (napr. k zachovávaniu individua) alebo služiť ako trest, ktorý privodí zlepšenie. 3.mravné zlo, t.j hriech, ktoré je dôsledkom ľudskej slobody a základom kresťanského vykúpenia. >>

Jeremy Bentham : Príroda postavila ľudí pod vládu dvoch suverénnych vládcov - slasť a bolesť. Slasť=dobro, bolesť=zlo >>

Arthur Schopenhauer : Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej. >>

Friedrich Nietzsche : Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti >>

Logik Formálny : P002304 => P002329 >>

Logik Formálny : ( P001541 & P002332 & P002333 ) => P000564 >>

Logik Formálny : P001943 => P001951 >>

Niekto : dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách >>

Niekto : Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. >>

Niekto : To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. >>

Niekto : Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá. >>

Niekto : Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč. >>

Niekto : Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. >>

Niekto : Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. >>

Niekto : Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe. >>

Niekto : Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý. >>

Niekto : Existuje chlad? Nie, chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. A existuje tma? Nie, tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Boh zlo nestvoril, je to iba výsledkom toho, čoho sa Božie srdce nedotklo. >>

Niekto : Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo. >>

Niekto : Čin je zlý, ak spôsobuje dlhodobú bolesť/utrpenie. Môže mu predchádzať krátkodobá radosť/slasť, ale nie hodná toho utrpenia. (napr. nadužívanie alkoholu) >>

Niekto : Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika. >>

Pytajuci_sa : Existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zlo? >>

Pytajuci_sa : Čo je to utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Odkiaľ prichádza zlo? >>

Pytajuci_sa : Je smrť zlá? >>

Niekto : Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac. >>

Niekto : Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. >>

Niekto : Horšie je trpieť zlo ako robiť zle. >>

Niekto : I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu. >>

Herakleitos : Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia. >>

Herakleitos : Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok. >>

Herakleitos : Cesta hore a dole je jedna a tá istá. >>

Aurelius Augustinus : Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka. >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého. >>

Guatama Buddha : A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné. >>

Herbert Spencer : Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života. >>

Niekto : Sedem hlavných hriechov: Pýcha Lakomstvo Závisť Hnev Smilstvo Obžerstvo Lenivosť >>

Marcus Aurelius : Čo však nerobí horším človeka samého, ako by mohlo urobiť horším jeho život? >>

Marcus Aurelius : Ľudská duša sa potupuje najväčšmi vtedy, keď sa svojou vlastnou vinou stáva odpadkom a akoby vredom svetového tela; pretože nespokojnosť s ktoroukoľvek životnou udalosťou je odpadlíctvo od prírody, lebo v jej čiastke sú zahrnuté prirodzenosti všetkých ostatných bytostí. Po druhé sa duša potupuje, kedykoľvek sa s nevôľou odvracia od niekoho z ľudí alebo sa dokonca obracia proti nemu s úmyslom mu uškodiť, ako to robievajú duše rozhnevaných. Po tretie sa znižuje, ak sa dáva premôcť rozkošou alebo bolesťou. Po štvrté, ak sa pretvaruje a jedná alebo hovorí pokrytecky a nepravdivo. A po piate, ak svoje skutky a snahy nezameriava k určitému cieľu, ale koná naslepo a nedôsledne, hoci sa predsa aj najnepatrnejšie veci majú diať so zreteľom k cieľu. Konečný potom cieľ rozumných bytostí je poslúchať rozumu a zákony štátu s najúctihodnejšou ústavou. >>

Marcus Aurelius : Za výhodné nepovažuj nič, čo by ťa mohlo donútiť porušiť vernosť, stratiť česť, zanevrieť na niekoho, prejaviť upodozrievanie voči niekomu či ho preklínať, pretvarovať sa alebo sa roztúžiť po niečom, čo potrebuje stenu alebo záclonu! Kto dá prednosť rozumu, svojmu to božstvu, a posvätnej službe jeho vznešenosti, nebude hrať divadlo, nebude nariekať, nebude túžiť ani po samote, ani po hlučnej spoločnosti, a čo je najdôležitejšie – nebude ani na živote lipnúť, ani z neho utekať.. a iba toho sa bude po celý život vystríhať, aby svoju dušu nevydával napospas zmenám, ktoré nepristanú bytosti rozumnej a spoločenskej. >>

Marcus Aurelius : Čierna duša - nemužná povaha, neústupná povaha, zvieracia, detinská, tupá, hlúpa, neúprimná, podlízavá, podvodnícka, tyranská povaha. >>

Marcus Aurelius : Čo je v tebe zlom, nemá svoj koreň v duši niekoho iného a samozrejme tiež v žiadnej premene a pretvorení toho, čo ťa obklopuje. Kde teda? V onej tvojej časti, ktorá vytvára predstavy o zlu. Nech teda nevytvára také predstavy, a všetko je dobré! A aj keby jej najbližší sused, tvoje chatrné telo, bolo rezané a pálená, aj keby hnisalo a hnilo, nech napriek tomu ona časť, ktorá si o tom tvorí predstavy, zachová svoj pokoj, to jest: nech je presvedčená, že nie je ani zlo ani dobro, čo sa môže rovnako prihodiť človeku zlému ako dobrému. >>

Marcus Aurelius : Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore. >>

Marcus Aurelius : Čo nie je osožné úľu, neprospieva ani včele. >>

Pytajuci_sa : Čo je hriech? >>

Arthur Schopenhauer : Zlé je to čo nechceme. >>

Arthur Schopenhauer : Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo. >>

Arthur Schopenhauer : Dobro a zlo je relatívne. >>

Theodor Munz : Zlo dopúšťa na nás evolúcia, núti nás ísť za dobrom, nie však aby sme sa zla zbavili, ale aby sme sa pomocou neho zachovávali. Zlo, nedostatok nás naučil tvoriť, myslieť, byť proti zlu a zdokonaľovať sa. Oslava človeka si vyžaduje predovšetkým oslavu zla, ktoré urobilo z neho to, čím je. >>

Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému. >>

Thomas Hobbes : Zlý človek je silné dieťa. >>

Judith Nisse Shklar : Hriechy sú prestúpením Božích zákonov a urážkou Boha; pýcha, ako odmietnutie Boha, musí byť vždy najhorším hriechom, ktorý dáva vzniknúť všetkých ostatným hriechom. >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nenávisť? >>

Niekto : Zlé je to, čo spôsobuje utrpenie cítiacich bytostí. >>

Pytajuci_sa : Čo je hlúposť? >>

Judith Nisse Shklar : Hriechy sú hriechy proti Bohu, a môžeš ísť do pekla ak hrešíš proti Bohu. Ale neresť nie je to čo robíme proti Bohu, alebo náboženstvu. Neresť je to, čo robíme jeden proti druhému. Neresť sa koná vo vzťahoch medzi ľuďmi. >>

Ludwig Wittgenstein : Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú). >>

Niekto : Preto aj zlo, ktoré dnes vyžaruje z Ruska presahuje to materiálne , a teda že možno očakávať ešte ďalšie pustošenie, ktoré môže súvisieť aj s nejakou stratou sebazáchovy... keď tak, nech to všetko padne. >>

Na otázku Čo je spravodlivosť?

Biblia - Nový zákon : Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal.... / interpretacia - Boh je laska. Najvacsia laska ked sa niekto obetuje za druheho. Jezis sa obetoval za nas. Boh je spravodlivy. Za nase hriechy musel niekoho potrestat. Potrestal svojho syna. Boh obetoval svojho syna za nas. >>

Platon (pov. Aristokles) : Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje >>

Platon (pov. Aristokles) : Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva. >>

Pyrrhon z Elidy : Nič nie je krásne ani škaredé,spravodlivé ani nespravodlivé,správne ani nesprávne. To všetko sa ľudom len tak javí,raz jednému tak,druhý raz inému alebo tomu istému inak. >>

apoštol Pavol : Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, Ježiš zomrel nadarmo. >>

John Locke : Ako možno získať nárok na nejakú vec a zároveň neporušiť rovnaký nárok niekoho iného? 1) svoj nárok na danú vec získam, ak s ňou spojím svoju prácu (podmienka práce), 2) svoj nárok môžem uplatniť len v prípade, ak aj ty máš naďalej dosť možností privlastniť si rovnako dobrý statok (podmienka nevyčerpateľnosti), a 3) nemôžem si činiť nárok na niečo, čo sa vymyká mojim skutočným potrebám (podmienka miery, resp. striedmosti). >>

John Locke : ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom. >>

John Rawls : Vezmime určitý počet osôb, ktoré majú za úlohu spoločne stanoviť zásady spoločenského poriadku, v ktorom budú musieť potom sami žiť. Predpokladajme, že každá z tychto osôb je rozumná, ide jej o jej vlastný prospech a má určitý zmysel pre spravodlivosť. Ďalej predpokladajme, že žiadna z týchto osôb nevie, aký bude mať v tejto spoločnosti kultúrny kontext, ku ktorej triede alebo vrstve či generácii bude patriť, aké bude mať nadanie, pohlavie alebo zdravotný stav. Tieto osoby sa teda zaraďujú pod závoj nevedenia. Tento závoj spôsobuje, že subjektívne záujmy a preferencie sú bezpredmetné. Aké zásady si tieto osoby zvolia? >>

Niekto : Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin. >>

Niekto : Právo prvého nadobudnutia - kto ziskal niečo ako prvý, toho to je. >>

Niekto : Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce. >>

Niekto : Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.) >>

Niekto : Retributive Justice :
why punish?
who should be punished?
what punishment should they receive? / wikipedia >>

Niekto : Distributive justice :
What goods are to be distributed? Is it to be wealth, power, respect, some combination of these things?
Between what entities are they to be distributed? Humans (dead, living, future), sentient beings, the members of a single society, nations?
What is the proper distribution? Equal, meritocratic, according to social status, according to need, based on property rights and non-aggression? >>

Pytajuci_sa : Čo je spravodlivost? >>

Herbert Spencer : Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka. >>

Arthur Schopenhauer : Spravodlivosť (právo) je pojem odvodený od pojmu nespravodlivosť (nepráva) , ktorý je pôvodný pojem, Pocit nespravodlivosti (nepráva) zažívame okamžite, ak druhý zasiahne do našej sféry) , aj bez akéhokoľvek vzdelania. Nespravodlivosť je ak si človek prisvojuje materiál druhého, ak sily druhých slúžia jeho vôli, vynútené silou alebo lsťou (porušením dohody). >>

Niekto : Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti. >>

Niekto : To,že spravodlivosť bola vykonaná na Ježišovi, je podobné ako keď nejaká neschopná polícia hľadá kohokoľvek na koho by hodila vinu, len aby sa nezdala takou neschopnou. Ale spravodlivosť sa nedeje vtedy ak je za zločin potrestaný ktokoľvek. Spravodlivosť sa deje, ak je potrestaný vinník. >>

Robert Nozick : Predpokladajme, že milióny ľudí radi sledujú Wilt Chamberlaina hrať basketbal. A predpokladajme, , že každý z týchto ľudí rád poskytne Wiltovi Chamberlainovi 25 centov za výsadu sledovať ho pri hraní basketbalu. A predpokladajme, že procesom platenia ľudí Wiltovi Chamberlainovi, tento skončil s miliónmi dolárov, zatiaľ čo každý z členov jeho publika (ochotne) obetoval štvrť dolára. Aj keď je Wilt Chamberlain teraz oveľa bohatší ako ktokoľvek iný v spoločnosti, povedal by niekto, že jeho získanie bohatstva bolo nespravodlivé? >>

Niekto : Povedané zjednodušene, ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, spravodlivé to nie je. >>

Jean Jacques Rousseau : Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili... >>

Platon (pov. Aristokles) : Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho. >>

Jean Jacques Rousseau : Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých. >>

Niekto : Karma nie je o kozmickej spravodlivosti ale o učení sa. Ak niekomu ublížime, bude nám ublížené, aby sme vedeli,aké to je z oboch strán. Nie sme v karmickom kruhu uväznení, nie je cieľom čo najrýchlejšie opustiť kolobeh znovuzrodení. >>

Niekto : Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní >>

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia. >>

Marcus Tulius Cicero : Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev. >>

Ježiš Nazaretský : Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice......Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. >>

Ježiš Nazaretský : Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. >>

Ježiš Nazaretský : Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude pridané a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. >>

Robert Nozick : Robotníci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu nie sú vykorisťovaní, ale je to "Z" kategória ľudí na trhu práce, ktorí si slobodne zvolili "Z*" druh práce. >>

Niekto : Najviac diskriminovanou skupinou sú škaredí. Čo s tým urobíme? >>

Niekto : USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov. >>

Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?

Biblia : Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. >>

Biblia : Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone. >>

Biblia : V tých dňoch už viec nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby. >>

Herakleitos : Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými. >>

Empedokles : Ako hovori Empedokles, veci sa nachadzaju raz v pohybe a raz v pokoji, pohybuju sa , ked laska vytvara z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohost, naproti tomu v medziobdobiach odpocivaju. >>

Mo Di : Každý by mal zaobchádzať s cudzími krajinami ako s vlastnou, s cudzími rodinami ako so svojou rodinou a s druhými ako zo sebou samým. Nerešpektovanie tejto požiadavky je príčinou všetkých spoločenských problémov. Kto miluje druhých, bude sám milovaný. >>

Epikuros : Buď Boh chcel zabrániť zlu, ale nemohol, alebo to mohol urobiť, ale nechcel. Ak chcel ale nemohol, potom nie je všemocný. Ak mohol ale nechcel, potom nie je dobrý. Ak je všemocný a chcejúci dobro, odkiaľ potom prichádza zlo? Ak nie je ani všemocný ani dobrý, prečo ho potom volať Bohom? >>

Seneca : Casto je clovek sam sebe najvacsim nepriatelom. >>

Averroes - Ibn Rusd : Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti... >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť. >>

Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. >>

Jean Jacques Rousseau : Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti. >>

Jean Jacques Rousseau : Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení. >>

Paul Heinrich Dietrich von Holbach : Holbach je presvedčený, že najväčšie utrpenie spôsobuje človeku náboženstvo. >>

Arthur Schopenhauer : Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu. >>

Bertrand Russell : Základní příčinou problémů na světě je, že hloupí jsou velice suverénní, zatímco inteligentní jsou plní pochybností. >>

Logik Formálny : P001879 => P001880 >>

Niekto : Z dehumanizácie mám obrovský strach, pretože práve z nej vznikol holokaust a genocídy. Uvedomil som si, že aj my Slováci sa dokážeme na ľudí pozerať ako na zvieratá. A to je pre mňa niečo neprijateľné. >>

Niekto : Nositeľom zla je predovšetkým telo. >>

Niekto : Druhý zákon termodynamiky hovorí, že všetko smeruje k neusporiadanosti, preto je evolúcia sama od seba nemožná. >>

Niekto : The second law of thermodynamics says no such thing. It says that heat will not spontaneously flow from a colder body to a warmer >>

Niekto : Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. >>

Niekto : Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili. >>

Niekto : Zlo pochádza z neúcty k bohom. >>

Niekto : Všetko dobro pochádza od Boha. Zlo znamená odvrátenie sa od Boha. >>

Niekto : Zážitky slasti a bolesti presne zodpovedajú našim dobrým a zlým skutkom. Na začiatku je teda dôležité rozvinúť porozumenie. príčinám a následkom činov, teda karme, založenej na znalosti, že dobré skutky sú výsledkom ukáznenej mysle a zlé skutky mysle neukáznenej. >>

Niekto : Ludia si konaju zlo z roznych dovodov: nestastnou nahodou, z nevedomosti, z neschopnosti, z lenivosti, zo zavisti... >>

Niekto : Mame vseobecnu uchylku hladat univerzalne riesenia v absurdnych nabozenstvach. >>

Niekto : Dnes sa akosi vsetci viac ponahlame. >>

Niekto : Odkial prichadza zlo? - Lenivost, ziadostivost, chamtivost (lakomost),strach, nevedomost.... >>

Niekto : Zlo pochadza z roznosti jazykov (vojny, genocidy) a roznosti nabozenstiev. Naprava je v zjednoteni jazyka. Ak Boh tak zmiatol jazyky, boh je zdrojom zla. Amazonsky kmen hovori cudzincom - krive hlavy. Nemec - nemy. >>

Niekto : Všetci sa snažíme o to najlepšie. Ale to najlepšie pre nás, nie je často najlepšie vzhľadom na naše okolie či celok a v konečnom dôsledku ani pre nás. >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nesloboda? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Prečo existuje utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Prečo musíme zomrieť? >>

Pytajuci_sa : Odkiaľ prichádza zlo? >>

Pytajuci_sa : Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí? >>

Pytajuci_sa : Keď už musí byť zmena, prečo to nie je vždy zmena k lepsiemu? >>

Pytajuci_sa : Prečo je chudoba? >>

Pytajuci_sa : Prečo starneme? >>

Pytajuci_sa : Prečo sú vojny? >>

Paul Heinrich Dietrich von Holbach : Ľudské pokolenie sa stalo preto nešťastným, lebo sa mýlilo. >>

Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>

Niekto : Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! V ovládnutí ľudskej psychiky zložkou materiálne rozumovou a v potlačení zložky citovo duchovnej. Náprava sveta a odstránenie zla spočíva jedine v zmene tejto, v súčasnosti zle nastavenej, vnútornej hierarchie. Lebo v každom človeku má vládnuť iba to ľudsky citovo duchovné! Rozum má duchu slúžiť! Nikdy to nesmie byť naopak, pretože inak budeme kráčať cestami zla a nešťastia tak, ako je tomu dnes. >>

Lao-c : Päť farieb oslepuje oči. Päť tónov ohlušuje uši. Päť chutí dráždi jazyk. Dostihy a hony zdivočujú myseľ. Vzácne skvosty zvádzajú ľudí k páchaniu zla. >>

Niekto : Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus) >>

Epikuros : Základnou príčinou utrpenia je náš všadeprítomný strach zo smrti. Desivá predstava nevyhnuteľnej smrti narušuje radosť zo života a neponecháva bez narušenia žiadne potešenie. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď nie je rozvinutá, vedie k takej veľkej ujme, ako je myseľ. Myseľ, keď nie je rozvinutá, vedie k veľkej ujme./ I don't envision a single thing that, when undeveloped, leads to such great harm as the mind. The mind, when undeveloped leads to great harm. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - ak je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k takej veľkej ujme ako myseľ. Myseľ - keď je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k veľkej ujme. / I don't envision a single thing that — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to such great harm as the mind. The mind — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to great harm. >>

Guatama Buddha : Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov. >>

Guatama Buddha : Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá). >>

Niekto : Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam. >>

Niekto : V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus) >>

Biblia : Prvu genocídu nariadil Židom boh, keď obsadzovali zasľúbenú zem: "Avšak z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin tvoj Boh, do vlastníctva, nenechaj na žive nič čo dýcha, lebo musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe: Chetejcov, Amorejcov, Kaáncov..., ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh." >>

Biblia : Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?‘ >>

Biblia : Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a vykynoží. >>

Plotinos : Ako je to teda, že duše zabudli na boha, svojho otca, a že aj keď sú jeho časťami celkom, nepoznajú ani seba, ani jeho? Počiatkom ich zla je pochabá odvaha, vznik, prvý rozdiel a snaha chcieť byť pre seba. Pretože sa veľmi tešili svojej samostatnosti, používajúc svoju schopnosť samy od seba sa pohybovať, a pretože bežali opačnou cestou... >>

Plotinos : ..úcta k veciam tohto sveta a neúcta k sebe samým sú príčinou, že vôbec nepoznajú boha. Lebo hnať sa za nejakou vecou a obdivovať ju znamená pre toho, kto ju obdivuje a za ňou sa ženie, byť nižším než ona. Keď sa však duša sama stáva nižšou než veci, ktoré vznikájú a zanikajú, a keď seba samu pokladá za najbezcennejšiu a najsmrteľnejšiu z vecí, ktoré nachádza, už nikdy nebude schopná prijať do seba prirodzenosť alebo silu boha. >>

Biblia : Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. >>

Niekto : Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny. >>

Biblia : Požehnaný, ktorý žehná Izrael, prekliaty, kto ho preklína. >>

Niekto : Na počiatku všetkého zlého bol strach. >>

Logik Formálny : P004106 => P004104 >>

Logik Formálny : P004104 => P003404 >>

Guatama Buddha : Sami sebe robíme zlo; samých seba poškvrňujeme. sami zlo odčiňujeme; sám sa stáva človek čistý. Čistota a nečistota závisia od nás samých; nikto nemôže očistiť niekoho druhého . >>

Védanta - upanišady : Podľa toho, ako kto koná, podľa toho, ako sám sa správa, takým sa aj stáva. Činiteľ dobra sa stáva dobrým. Činiteľ zla sa stáva zlým. Človek sa stane čestným vďaka čestnému konaniu, zlá vďaka zlému konaniu. >>

Niekto : Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom. >>

Niekto : "Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom." je predsudok, vďaka ktorým si ľudia myslia, že ak sa človeku stane niečo zlé, tak si za to môže sám, lebo bol zlý. Napr. ak ženu znásilnia, tak si za to môže sama, lebo mala príliš vyzývavé oblečenie a pod. >>

Niekto : Ekonomický zápas medzi ľuďmi nie je primárnou príčinou našich problémov. To že bojujeme o prežitie s krutou a drsnou prírodou, si Marx nevšíma, u Marxa ako keby príroda neexistovala. >>

Niekto : Marxistická idea boja dvoch tried bola veľmi zlá idea. >>

Niekto : Idea, že všetko dobro je na strane proletariátu a všetko zlo na strane buržoázie je klasický príklad myslenia skupinovej identity, kde jedna skupina je dobrá, druhá zlá a zodpovedná za všetko zlo. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Kršna, čo vedie človeka k tomu, aby konal zlé skutky, dokonca i proti svojej vôli : pod určitým nátlakom? ŠRÍ KRŠNA : Guna radžas má dve tváre, hnev a žiadostivosť - dravosť a ničenie. Poznaj ich - sú to tvoji nepriatelia. Dym skrýva oheň, prach pokrýva zrkadlo, lono skrýva zárodok. Žiadostivosť skrýva átmana vo svojich nenávistných plameňoch, ktoré sú večným nepriateľom múdrych. >>

Niekto : Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých? >>

Niekto : Nie peniaze sú koreňom všetkého zla ale nedostatok peňazí je koreňom všetkého zla. >>

Arthur Schopenhauer : Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili. >>

Niekto : Karma sa netýka iba jednotlivca, ale súvisí i s rodinou človeka - s manželom, manželkou, deťmi, rodičmi, ba aj so zosnulými príbuznými. ...ak sa niekto dopustí niečoho zlého, spôsobí tým veľkú bolesť a utrpenie nielen živým, ale aj predkom, ktorí prebývajú v nebi - môžu totiž zo svojich príbytkov vypadnúť. >>

Karol Marx : Príčinou vzniku rozporov je odcudzovanie (okrádanie, vykorisťovanie?): Po prvé, bezprostredným výrobcom je odcudzený produkt ich práce; vytvárajú produkt, ktorý sami nevlastnia ani nekontrolujú...

Po druhé, bezprostrední výrobcovia sú odcudzení od svojej výrobnej činnosti; predovšetkým sú nútení pracovať spôsobmi, ktoré sú psychicky a / alebo fyzicky oslabujúce.

Po tretie, bezprostrední producenti sú odcudzení od ostatných jednotlivcov; súčasné ekonomické vzťahy socializujú jednotlivcov tak, aby sa na druhých pozerali iba ako na prostriedok na svoje konkrétne ciele.

Po štvrté, a konečne, okamžití producenti sú odcudzení o svoju vlastnú ľudskú prirodzenost; napríklad ľudské kapacity pre komunitu a pre slobodnú, vedomú a tvorivú prácu sú obe frustrované súčasnými kapitalistickými vzťahmi. >>

Niekto : Mnohí bohatí, alebo ich predkovia získali peniaze tak že ich ukradli. >>

Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty. >>

Niekto : Človek si začal myslieť, že stojí nad prírodou, že nie je jej súčasťou, začal ju nadmieru využívať a tým jej začal škodiť. >>

Niekto : Keď vyhodím do výšky kameň a zabudnem na to, tak keď mi potom kameň spadne na hlavu, pýtam sa prečo mi spadol kameň na hlavu >>

Niekto : Spoločenské zlá pochádzajú v dnešnej dobe z prílišnej ekonomizácie všetkých oblastí života, od napr. kúpalísk, ktoré boli kedysi spoločenským miestom veľmi využívaným mládežou a v dnešnej dobe sú buď tieto kúpaliská zanedbané alebo príliš drahé až po bývanie, ktoré je takisto pre mladých ľudí ťažko dostupné. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému. >>

Jean Jacques Rousseau : V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli. >>

Niekto : Diabol má potenciál dotknúť sa života človeka, ak mu na to dá človek legálne právo. Ak sa človek otvorí voči nejakej zlej veci, hriešnej veci, diabolskej veci, dáva mu tým legálne právo dotknúť sa života človeka. Toto nie je nejaké bububu, toto je z božieho slova >>

Ježiš Nazaretský : Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? >>

Niekto : Na svete sú od narodenia postihnutí ľudia, ktorí sa v tomto živote ešte nemali ako prehrešiť. >>

Niekto : To riadením osudu, všetko na horšie sa zvrháva a upadá, k poklesu späť sa rúti, podobne ako keď muž svojím veslo poháňa člnok oproti návalu vĺn, akonáhle mu však ochabnú ruky, rázom strmhlav dolu ho prúdom strháva rieka. >>

Niekto : Zlo niekedy robíme preto, že si neuvedomujeme, že robíme zlo. Moment uvedomenia si sa niekedy rovná aj momentu zanechania zla. V budhizme sa tomu povie osvietenie, v kresťanstve priznanie si hriechov. >>

Friedrich Nietzsche : Keď človek dokončí stavbu svojho domu, zrazu si uvedomí, že počas toho sa naučil niečo, čo skutočne potreboval vedieť prinajhoršom - predtým, ako začal >>

Niekto : Za všetko zlé v našej civilizácii môže biely muž. >>

Niekto : Poväčšine sme vyrastali pod dusivým tlakom paradigmy nulového súčtu, teda presvedčenia, že keď niekto vyhrá, niekto iný musí prehrať. Koncept hry s nulovým súčtom nám vnútil súperenie ako základný princíp fungovania sveta. Bez konkurencie by sme sa však nemohli pochváliť množstvom hospodárskych a spoločenských úspechov, ktoré sme za stáročia dosiahli. Podotýkam, zdravej konkurencie.

Ak dovolíme, aby mala súťaživosť hlavné slovo pri prijímaní rozhodnutí, prídeme o pevnú pôdu pod nohami a začneme vidieť nedostatok aj tam, kde nič nechýba.

Dojem nedostatku značne ovplyvňuje náš pohľad na svet. Tieto limity možno posunúť dvomi spôsobmi. Môžeme si uvedomiť, že dojem nedostatku často nevychádza zo skutočnosti, ale vytvárame si ho sami. Alebo sa môžeme rozhodnúť, že sa na hre s nulovým súčtom nebudeme vôbec zúčastňovať.

Ak jeden človek niečo získa, neznamená to, že druhý nevyhnutne niečo stratí. Záleží na zornom uhle. Spôsob, aký vnímame svet, je taký mocný, že nám vie nanútiť dojem nedostatku a zbytočne v nás vyvoláva súťaživosť, až napokon skutočne vytvorí nedostatok, ktorého sme sa sprvu obávali. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Aké ohromné množstvo zla vzniká následkom toho, že si ľudia priznávajú právo predchádzať zlu, ktoré sa môže stať. 99 percent zla na svete, od inkvizície až k dynamitovým bombám, popravám a utrpeníu desaťtisícov takzvaných politických zločincov sa zakladá na tomto úsudku. >>

Niekto : To řízením osudu,
všechno v horší se zvrhá a upadá,
k poklesu nazpět se řítí,
nejinak, než když mž svým veslem,
pohání člunek naproti návalu vln,
však jakmile ochabnou ruce,
rázem střemhlav dolu jej proudem strhne řeka. >>

Pierre Teilhard de Chardin : V evolutívne štruktúrovanom vesmíre otázka pôvodu zla vyzerá inak (a žiada si iné vysvetlenie) než vo vesmíre od počiatku dokonalom, statickom. Rozum už nepotrebuje podozrievať a hľadať "vinníka". V systéme, ktorý sa usporiadava, dochádza spontánne k fyzikálnym a mravným výkyvom a bude dochádzať tak dlho, dokiaľ sa tento systém plne neusporiada. >>

Judith Nisse Shklar : Je 5 ľudských nerestí : pokrytectvo, snobstvo, podvod (zrada), mizantropia, krutosť. Zo životných sklamaní z pokrytectva, snobstva a podvodov ostatných ľudí môže vzniknúť v nás samých mizantropia, ktorá je vstupnou bránou ku krutosti. >>

Seneca : Každá krutosť pramení zo slabosti. >>

Na otázku Čo je človek?

Biblia : Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.. >>

Biblia - Nový zákon : Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. >>

Biblia : A Boh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. >>

Biblia : Prach si a v prach sa obrátiš >>

Guatama Buddha : Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb, keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnuce spleť. >>

Demokritos z Abdér : Svet predmetov vyzaruje atomy do priestoru a tieto pri dopade na zmyslove organy vyvolavaju zmyslove pocity. - Zmysly su hrube, nemozu dostatocne hlboko viest k poznaniu skutocnosti /atomom/. Vnemy+myslienky su zmeny stavu tela. >>

Demokritos z Abdér : Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo. >>

Platon (pov. Aristokles) : Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom. >>

Platon (pov. Aristokles) : Samotná duša sa delí na tri časti. Jednu božskú časť -rozum a dve časti vztiahnuté k zmyslovo vnímateľnému svetu -srdnatá myseľ (vznešenejšia časť) a žiadostivosť (nižšia, odporujúca časť). Toto trojité členenie duše vyjadruje Platon obrazom záprahu - Rozum odpovedá pohoničovi, srdnatá myseľ povoľnému a žiadostivosť vzpurnému koňu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním. >>

Aristoteles : Človek je Zoon Politikon t. j. politická čiže sociálna bytosť alebo spoločenský tvor. Jeho prirodzenou podstatou je život v štáte. >>

Aristoteles : Duša človeka s skladá z troch častí : 1. duše vegetatívnej čiže rastlinnej, 2. duše zmyslovej čiže živočíšnej a 3. rozumu, ktorý nachádzame len u človeka. >>

Aurelius Augustinus : Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. >>

Giovani Pico della Mirandola : Na konci stvorenia uz (Boh) bol rozdal vsetky vlastnosti, takze na cloveka nezostalo nic, co by mu bolo vlastne. Preto cloveku povedal - Nebrania ti ziadne neprekonatelne obmedzenia, al z vlastnej vole si sam urcis svoju prirodzenost./existencionalizmus?/ Urobil som ta svtredom sveta, aby si sa odtial rozhliadal, co vsetko na svete je. Mas volnost zubozit sa a padnut do nizsieho sveta dobytka. Prave tak mas volnst pozdvihnut sa rozhodnutim vlastneho ducha do vyssieho sveta bozstva. >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. >>

Benedictus de Spinoza : Človek je akcidentom svetovej substancie. >>

Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. >>

Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. >>

Julien Offray de La Mettrie : Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje svoje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu. >>

Julien Offray de La Mettrie : Človek je zostrojený takým spôsobom, že si nemožno vopred o ňom urobiť jasnú predstavu. Všetky pokusy definovať ho apriorne sú márne.. >>

Julien Offray de La Mettrie : Nič nie je tak obmedzené, ako vláda duše nad telom a nie je nič tak rozsiahle ako vláda tela nad dušou. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek je nástroj vývinu absolútneho ducha. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek je proces. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať. >>

Robert Owen : Človek je dielom okolností a podmienok v ktorých vyrastá. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu. >>

Arthur Schopenhauer : Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti. >>

Arthur Schopenhauer : Pokladáme sa za najskôr poznávajúce bytosti až v druhom rade chcejúce. >>

Arthur Schopenhauer : Intuitívne dokáže nazerať každé zviera, abstraktné predstavy má iba človek. >>

Arthur Schopenhauer : Každé rastúce zviera (teda aj človek) je hrobom tisícky mŕtvych zvierat. >>

Arthur Schopenhauer : Z noci bezvedomia prebudený k životu, sa vôľa ako indivíduum ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami, z ktorých každé sa usiluje, trpí, mýli sa a akoby cez nejaký úzkostný sen sa ponáhľa späť do starého stavu bezvedomia. Dovtedy sú však jeho túžby bezhraničné, jeho nároky nevyčerpateľné a každá slnená túžba zrodí túžbu novú. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta). >>

Arthur Schopenhauer : Človek je najpožadovačnejší tvor, konkrement tisícky želaní. >>

Soren Kierkegaard : Človek je syntéza nekonečnosti a konečnosti, dočasnosti a večnosti, slobody a nutnosti, jeho existencia je existenciou v paradoxe. >>

Karol Marx : Človek je súhrn spoločensko-ekonomických vzťahov. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je to čo má byť prekonané. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je zviera, ktoré dokáže sľubovať. >>

Friedrich Nietzsche : Vo vesmíre na chvíľu chytré zvieratá vymysleli poznávanie. (pozn. Človek je chytré zviera = posmešný preklad z animal rationale, rozumný živočích)... . >>

Ernst Cassirer : Filosoficko-antropologická definícia člověka by mohla znieť, že je to bytosť schopná foriem. >>

Martin Heidegger : Človek je súcno, ktoré má veľmi špecifický vzťah k bytiu. Človek je súcno, o ktorom sa nedá povedať, že sa medzi iným súcnom len vyskytuje. Toto súcno sa onticky vyznačuje skor tým, že mu v jeho bytí o toto bytie samo ide . >>

Jean Paul Sartre : Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. >>

Theodor Munz : Človek napriek subjektu je naďalej prírodou, ale jeho jednota s pôvodným svetom je (vďaka subjektu) potlačená hlboko do podvedomia. >>

Alasdair MacIntyre : Človek je živočích rozprávajúci príbehy. >>

Daniel Dennett : Živé tvory sa delia na:
1)darwinovské tvory - plne vyprojektované pri narodení
2)skinnerovské tvory - schopné operatívneho podmieňovania, posilňovania,
3) popperovské tvory - s vnútorným prostredím obsahjúcim veľa informácii o vonkajšom prostredí, ktoré dovoľuje nechať namiesto nich umierať ich hypotézy,
4) gregorovské tvory - využívajúce informácie z vyprojektovanych vonkajších prostredi, nástroje. To je človek, ktorý ale obsahuje v sebe aj všetky predošlé typy. >>

Niekto : Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. >>

Niekto : Človek nestojí nad prírodou, ale je jej súčasťou. >>

Niekto : Clovek je bytost, ktora neustale chce viac, než može, a može viac než smie. >>

Niekto : Clovek je zviera, ktore tepelne upravuje svoje potraviny. >>

Niekto : Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. >>

Niekto : Človek je nástroje vyrabajúci živocích. >>

Niekto : Clovek je system, ktory sa dokaze naucit hrat rozne hry, ci uz pocitacove, alebo v realnom svete , vcitane hier jazykovych >>

Niekto : Clovek je jediny rod z podcelade homini z celade hominidov z nadcelade hominidovcov z podradu celistovnosoblizne (suchonose) z radu primatov z nadradu placentovcov z podriedy zivorode triedy cicavcov stupna stvornozcov nadriedy celustnatcov podkmena stavovcov nadkmena chordatov vyvojovej vetvy druhoustovcov skupiny dvojstranovcov vyvojoveho stupna epitelvcov rise zivocichov z domeny eukariotov. >>

Niekto : Clovek je na sposob hry futbaloveho muzstva. Clovek nie je substancia, ale len nieco zo substancii poskladane. >>

Niekto : Človek je animal rationale - rozumný živočích. >>

Niekto : Človek je zoon logon, zoon politikon. (z gréčtiny - Rozpravajúci, spoločenský živočích.) Do latinčiny sa to preložilo neštastne ako animal rationale/rozumný živočích >>

Niekto : Človek dokáže rovnako ako zvieratá žiť v objektívnej realite, ale okrem toho ešte dokáže žit vo fiktívnej realite spolu s ostatnými ľudmi a to ho robí výnimočným oproti zvieratám, pretože dokáže flexibilne kooperovať vo veľkých skupinách. >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Pytajuci_sa : Čo je to sen? >>

Pytajuci_sa : Čo je duša? >>

Pytajuci_sa : Čo je myslenie? >>

Pytajuci_sa : Čo je človek? >>

Pytajuci_sa : Čo je život? >>

Pytajuci_sa : Čo je vedomie? >>

Pytajuci_sa : Je boh ľudský výmysel? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh všemocný, prečo... ? >>

Pytajuci_sa : V čom je kresťan iný od nekresťana? >>

Pytajuci_sa : Sú ľudia dobrí alebo zlí? >>

Pytajuci_sa : Môže sa človek zmeniť? >>

Pytajuci_sa : Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? >>

Niekto : Človek je boh, alebo príbuzný boha. >>

Niekto : Človek je zložený z nesmrteľnej (božskej) duše a smrteľného (materiálneho) tela. >>

Niekto : Človek je zviera, ktoré..... >>

Niekto : Podstatou človeka je sloboda. >>

Niekto : Človej je stroj. >>

Niekto : Človek je časťou svetovej substancie. >>

Niekto : Človek je časťou materiálneho sveta. >>

Niekto : Človek je pôvabný strojček s absolútne vypočítateľným algoritmom konania. Rob mu zle - bude zlý. Rob mu dobre - bude dobrý. >>

Niekto : Toto je záhada človeka - človek ako vedomie sveta, človek ako pozorovateľ vesmíru. >>

Niekto : Podstata človeka videná mikroskopom sa vo svojich základných stavebných prvkoch v ničom nelíši od podstaty kameňa či piesku. >>

Niekto : Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať. >>

Arthur Schopenhauer : Úlohou fyziky je skúmať vzťahy medzi jednotlivými javmi. Dospieva k silám. Môže pritom spraviť tú chybu, že všetko násilne redukuje na jednu silu ,napr. silu človeka na chemickú alebo elektrickú. V človeku sú však tieto sily podriadené vyššej sile (ľudskej). Ľudská sila vznikla z boja týchto nižších síl. >>

Arthur Schopenhauer : Ľudská sila vznikla z boja a prekonaním týchto nižších síl eletrických, chemických, sily tiaže. Tieto nižšie sily stále kladú odpor. Trávenie a vstrebávanie je napr. prekonávanie chemických väzieb. >>

Niekto : Každý z nás je produktom hviezd. Naše telá pozostávajú z prachu hviezd. >>

Herbert Marcuse : Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia. >>

Niekto : Človek je rozhovorom. I keď nehovorí, i keď sa mu iba niečo sníva. Človek je iba rozhovorom, podstata človeka vo filozofii je, že sme rozhovorom. Nič iného nie sme. >>

Friedrich Nietzsche : Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci. >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku. >>

Niekto : Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat. >>

Niekto : Človek je potomkom opíc, ktoré sa státisíce rokov vyvíjali. >>

Niekto : Človek je dielom božím. >>

Benedictus de Spinoza : Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom. >>

Porfyrios z Tyru : Porfýriov strom >>

Rene Descartes : Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené. >>

Marcus Aurelius : Slovom možno povedať: všetko, čo sa vzťahuje k telu, je prúd zmien, a čo sa vzťahuje k duši zasa ako sen a dym, život je boj a putovanie cudzinou a posmrtná sláva je už vlastne zabudnutím. >>

Marcus Aurelius : Telo, duša, rozum: telu patria zmysly, duši pudy, rozumu zásady. >>

Epiktetos : Si dušička, ktorá sa vlečie s mŕtvolou, ako hovoril Epiktetos. >>

Marcus Aurelius : Ak máme spoločnú schopnosť myslieť, máme spoločný aj rozum, skrze ktorý sme rozumnými tvormi. Ak je tento rozum spoločný, tak aj ten, ktorý nám nariaďuje, čo treba robiť a čo nie. Ak toto pripustíme, aj zákon je spoločný, a ak zákon, sme občanmi. Ak sme občanmi, tak nám všetkým prináleží akési občianstvo, a ak toto pripustíme, svet je ako štát. A či azda môže niekto povedať, že celému ľudskému pokoleniu prináleží nejaký iný štát? >>

Ján Bayer : Netreba totiž o tom ani pochybovať, že láskavý Boh chce začať s opätovnou obnovou svojho obrazu, ktorý sa stratil pri prvom hriechu, a to s obnovou toho, že človek je vencom a korunou stvorenia, t.j. najmä s obnovou jeho moci nad stvorenými vecami... >>

Niekto : Človek je domestikovaná opica. Preto miesto antropocentrického druhového mena Homo sapiens je na mieste meno iné, také, ktoré by podobne ako u iných domestikovaných druhov zdôraznilo fakt domestikácie. Ak máme prasa divé a prasa domáce, tak je výstižné a vecne správne mať Homo sapiens a Homo domesticus. >>

Niekto :

Potreba Homo sapiens sapiens Homo sapiens domesticus

potrava lov, zber spoločenská deľba práce, ekonomika, príživníctvo, sociálny systém, výroba, distribúcia, konzumizmus …

sex vrodené mechanizmy pohlavného výberu morálne a náboženské schémy, pornopriemysel, umenie a zábava, sexuálna výchova, sexuálna kultúra, antikoncepcia …

rozmnožovanie tehotenstvo, pôrod, infanticída dámske magazíny, blogy a iné médiá a inštitúcie tehotenskej prípravy, zdravotnícky systém, antikoncepcia, potraty, pôrodnice, kultúra tehotenstva a pôrodu, prenatálna starostlivosť, zdravotný systém

starostlivosť o mláďatá priama starostlivosť matky, otca a širšej rodiny, znalosti o prostredí sú získavané priamou interakciou hlavne s rodičmi a širšou rodinou jasle, škôlky, školy, detské domovy, opatrovateľstvo, internet, médiá, ulica, detské bandy, štátny vzdelávací systém …

sociálne interakcie vnútri tlupy priama agresia, priama submisívnosť, intrigy, boj o alfa postavenie, príbuzenský altruizmus, recipročný altruizmus štát, formy vládnutia, zákon, represívne zložky, šport, hierarchizácia inštitúcií, kariérny postup, filozofické systémy, náboženské systémy, charta ľudských práv, jurisdikčné systémy…

medzitlupové interakcie boj o teritoriá, lúpenie samíc medzinárodná politika, vojny, šport, OSN a iné nadštátne inštitúcie…

exploatácia územia lov, zber, skúmanie terénu, hľadanie nových lovísk veda, technológie, teológie, filozofie, cestovanie, turistika…

>>

Giovani Pico della Mirandola : Clovek jestvuje, zije, citi a mysli >>

Soren Kierkegaard : Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu. >>

Soren Kierkegaard : Každý človek je duševno-telesnou syntézou, ktorá je k disponovaná na to, aby bola duchom, to je budova; ale on uprednosťnuje bývanie v suteréne, to znamená v kategóriách zmyslového. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Biblia : Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. >>

Niekto : Na počiatku bola molekula, schopná sa replikovať a ďalej len evolúcia. >>

Niekto : Jedinec je smrteľný, gény DNA sú nesmrteľné. Naše telo je vehikel nástroj na rozmnožovanie, gény DNA sú replikátor, to čo prežíva. >>

Niekto : Gény a ich vehikle (telá) predstavujú nový typ stability, ktorý je založený na životnosti, plodnosti a presnosti prepisu. DNA sa delí a rozmnožuje do všetkých buniek v tele a aby prežil musí sa rozmnožiť aj mimo smrteľného tela. >>

Friedrich Nietzsche : Musí sa vyvinúť v človeku pamäť vôle, stále chcenie toho, čo sme už raz chceli ...medzi počiatočné "ja chcem","ja to urobím" a vlastné vybitie vôle, vlastný čin, sa nechtiac vložiť celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca vôľových aktov, bez toho aby táto dlhá reťaz vôle praskla. >>

Niekto : Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého. >>

Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. >>

Guatama Buddha : Som ovládaný svojimi činmi, som dedičom svojich činov, som ako moje činy, utiekam sa k svojim činom. Nech už vykonám činy dobré alebo zlé, zdedím ich. - O tomto by mali opakovane rozjímať žena i muž; hospodár a vôbec každý človek. >>

Guatama Buddha : Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený. >>

Niekto : Človek je zviera, ktoré si vytvára utópie. >>

Niekto : Človek v západnej kultúre sa definoval na rozdiele medzi kultúrou a prírodou a hlavne na rozdiele medzi človekom a zvyškom prírody. Myslíme si, že stojíme nad prírodou a zdá sa nám už neprístojné hovoriť o sebe ako o cicavcoch alebo o primátoch. To je tradícia, ktorá pochádza už z Biblie... pritom veda nám dnes hovorí, že máme v našom tele viac nie-ľudských buniek ako ľudských, viac nie-ľudského DNA. Samotné ľudské DNA pochádza z časti z vírusov. Vieme že tento mikroživot baktérií a bacilov v nás, nepomáha len pri trávení, ale určuje aj našu inteligenciu, náladu, to čo sa staneme alergikmi, alebo autistami, epileptikmi, alebo dostaneme alzheimera.... učíme sa, že sme ďaleko viac časťou prírody, ako sme si mysleli... >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek nestojí v protiklade ku prírode, ale je s ňou spojený vďaka tvorivému rozumu, ktorý vo všetkom pôsobí, jednak v prírode (nevedomým inštinktívnym spôsobom) a tak isto aj v človeku (vedomým a slobodným spôsobom) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého. >>

Ernst Cassirer : Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk. >>

Niekto : Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava. >>

Niekto : Človek je holobiont, zliatina ľudských buniek a buniek mikrobiont. >>

Niekto : Človeka tvorí 37,2 bilióna buniek, s odchýlkou približne 0,81 bilióna... Kedže počet baktérií a ľuských buniek je takmer rovnaký, dalo by sa tvrdiť, že človeka spolovice tvora baktérie. Celkový počet buniek ľudského tela je spolu s baktériami okolo 70 biliónov. >>

Arthur Schopenhauer : Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou) >>

Niekto : Sme tým, čo chceme. (Chceš ženu, si muž) >>

Thomas Hobbes : Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. >>

Jean Jacques Rousseau : Ľudia žijúci na morských pobrežiach a brehoch riek vynašli udice, stali sa rybármi a živili sa rybami. Obyvatelia lesov si vyrábali luky a šípy, stali sa lovcami a bojovníkmi....Z daného rozvoja vyplynuli nové poznatky, ktoré prispeli k vedomiu človečenskej zvrchovanosti nad ostanými živočíchmi. Nastavoval im pasce, prechádzal cez rozum tisícorakými spôsobmi... >>

Martin Heidegger : Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia) >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek je duchovná bytosť rodiaca sa z telesnej bytosti. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek ako telesná bytosť je bytosť snažiaca sa o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov, kvôli sebe zanedbávajúca ostatných, proti ktorej úsiliu hrajú vonkajšie príčiny, choroby , násilie. Človek ako telesná bytosť je smrteľná. >>

Niekto : To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty. >>

Niekto : Za veľké zásluhy v minulých životoch sa niekto narodí ako človek. >>

Niekto : Človek je tvor, ktorý... >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Z pakrti pochádzajú guny -
sattva, radžas a tamas,
To sú putá, ktoré zväzujú
nehynúceho, ktorý sídli
uväznený vo svojom tele >>

Niekto : Každé zviera (a teda i človek) je nielen hrobom tisícky mŕtvych zvierat ale i bydliskom milónov živých baktérií. >>

apoštol Pavol : A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? >>

Pytajuci_sa : Ako žijeme? >>

Soren Kierkegaard : Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je Ja. ale čo je Ja? Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou. >>

Niekto : V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek. >>

Niekto : Na rozdiel od iných druhov, ľudské mláďa sa rodí nedovivinuté. Je to zrejme hlavne preto, lebo naši prapredkovia zostúpili zo stromov do stepí, začali chodiť na zadných končatinách, čo si od samíc vyžaduje užšiu panvu, pričom hlava plodu mala naopak tendenciu získavať na objeme, aby bola schopná spracovať nárast sociálnych interakcií. O nedovivinuté mláďa sa treba dlhšie starať, a to už samotná matka nezvládne. Je nutná spolupráca otca. V etológii sa to nazýva vysoká miera samčích rodičovských investícií (male parental investments, MPI), čo značí mieru "obete", ktorú musí samec budúcemu potomstvu obetovať. >>

Niekto : Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať. >>

Jean Paul Sartre : Človek je bytie-pre-seba , (kde sa vidí, vlastným projektom) a zároveň bytie-pre-iných (ako ho vidia ostatní). >>

Niekto : Podstata človeka je práve tak kultúrna ako prírodná. Toto dvojité zaradenie predstavuje paradox ľudskej existencie. Človek je nekonzistentný živočích vystavený napätiu medzi prírodou a kultúrou. Je pod diktátom oboch. >>

Niekto : Veľkosť ženskej delohy je obmedzená zachovaním funkcie pohybu na dvoch nohách..preto sa všetky ľudské deti sa rodia nezrelé a predčastne, aby rast hlavy mohol nasledovať aj po pôrode.... Mozog dieťaťa sa nevyvíja v nemennom a bezpečnom prostredí maternice. Rastúci mozog dostáva neustále podnety vo forme pachov, zvukov, dotykov a obrazov z vonkajšieho sveta. Táto fáza vývoja nemajúca obdobu pri iných živočíšnych druhoch, robí ľudské mláďa neobyčajne vnímavým a učenlivým. A kedže dieťa sa rodí do špecifickej kultúry svojich rodičov, nie je to už príroda, ale kultúra, ktorá dobudováva konštrukciu ľudského mozgu. Tu sa začína aj napätie medzi prírodou a kultúrou. >>

Platon (pov. Aristokles) : Človek je neoperený dvojnohý živočích. >>

Diogenes zo Sinopy : Diogenes vraj oškubal kura a vypustil ho na ulicu a povedal : "Hľa Platonov človek" >>

Pierre Teilhard de Chardin : Ak chápeme Boha nie ako bežný stred vedomia (ľudského typu), ale ako Stred stredov, a človeka nie ako stred sveta, ale ako os (alebo šípku) namierenú v smere, ktorým postupuje svet (ku stále silnejšiemu vedomiu a väčšiemu zosobneniu), potom nám antropomorfizmus ani antropocentrizmus nehrozí, a pritom zachováva všetko, čo vyžaduje kresťanská náuka. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Pre vedu dnes niet pochýb o tom, že človek vznikol vývojom. >>

Alkmaión z Krotónu : Člověk se od jiných živočichů liší tím, že pouze on chápe. Ostatní vnímají, avšak nechápou. >>

Alkmaión z Krotónu : Jak o nezjevných, tak o smrtelných věcech mají jasno bozi; nám však – jakožto lidem – náleží pouze se dohadovat. >>

Niekto : Byť ľudskou bytosťou znamená byť hľadajúcim. Pravdu, spravodlivosť alebo vzťah medzi ideálom a realitou. Ľudská bytosť nemôže byť spokojnou vo všetkom. >>

Niekto : Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza) >>

Na otázku Čo je to pravda?

Guatama Buddha : Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou. >>

Parmenides : Čo sa mení nie je pravdivé. >>

Protagoras : Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú. >>

Protagoras : o každej veci možno mať dva protichodné názory >>

Aristoteles : Slova bez spojenia nie sú pravdivé, ani nepravdivé. Iba ich spojením môžeme vytvoriť klad alebo zápor, ktorý potom môže byt pravdivý alebo nepravdivý. / Kategorie >>

Aristoteles : Nie každá reč je súdom, iba ta v ktorej je pravda, alebo nepravda. >>

Ainesidémos : Pravda je relatívna:
*Rozličné zvieratá vnímajú rozlične.
*Rozliční ľudia vnímajú rozlične.
*U toho istého človeka mu môžu zmysly dať protichodne informácie
*Človek sa mení
*Veci sú ine ku vzťahu k iným/In addition, this data differs according to local relations
*Objekty poznávame skrze médium - vzduch
*Veci sa menia
*Všetky vnemy sú relatívne a interagujú
*Naše dojmy sa môžu zmeniť, ak si na veci zvykneme ak sa opakujú
*Všetci ľudia majú rôzne viery, zákony, sociálne podmienky >>

Ježiš Nazaretský : Ježiš je pravda (cit.:Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.) >>

Marcus Aurelius : Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda. >>

Averroes - Ibn Rusd : Nulla lex est vera, licet possit esse utilis. (Žádné náboženství není pravdivé, i když může být užitečné).. >>

Tomas Akvinsky : Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. >>

Tomas Akvinsky : Pravda je súhlas veci a rozumu. >>

Tomas Akvinsky : Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Jeden z princípov, ktorým si môžeme byť úplne istý, ale nevieme načo je nám dobrý, ktorý je istý ale bez nejakej informácie (a teda prázdny). Ide o slávny princíp identity. Tento princíp ma klasický vzorec 'A je A'. To je isté. Ak poviem modrá je modrá alebo Boh je Boh, nehovorím, že Boh existuje, ale hovorím pravdu. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Zjednodušené vyjadrenie princípu identity znie: vec je to, čo je vecou , t.j vec a jej esencia sú jedno. Učené vyjadrenie toho princípu znie: každá analytická veta je pravdivá. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him.. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Treba rozlišovať medzi pravdami esencie a pravdami existencie. 2+2=4 platí vždy a na každom mieste a je to pravda esencie. Pravda tvrdenia 'Cézar prekročil Rubikon' nie je toho istého typu ako '2+2=4' je to pravda existencie. Je však možné, že aj pravda existencie platí nevyhnutne v každom čase a každom mieste rovnako ako pravda esencie, potrebovali by sme však k tomu analyzovať všetky príčiny prečo Ceasar v určitom čase a na určitom miete prekročil Rubikon. Táto analýza by zahŕňala všetky príčiny, teda celý svet. V pojme Cézara by sme teda mohli objaviť celý svet, ale analýza k tomu potrebná by bola nekonečná. Pri pravdách esencie je analýza konečná, pri pravdách existencie je analýza nekonečna. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy. >>

Franz Brentano : Súdy sú vždy existenciálne. Keď niekto súdi, že S je P, súdi že existuje nejaké S ktoré je P. >>

William James : myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť... >>

Friedrich Nietzsche : Pravdu diktujú mocní. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo) >>

Friedrich Nietzsche : Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu. >>

Friedrich Nietzsche : Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien. >>

Friedrich Nietzsche : Pravdy sú ilúzie o ktorých človek zabudol, že nimi sú, dlhým používaním pevné. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť. >>

Friedrich Nietzsche : Kritériom pravdy je narastanie citu moci.(ktorý vzniká na základe osvedčeného poznatku) >>

Friedrich Nietzsche : Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci. >>

Moritz Schlick : Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam. >>

Moritz Schlick : Pravda je zhoda myslenia so sebou samým. >>

Ludwig Wittgenstein : Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy. >>

Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia). >>

Rudolf Carnap : Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov. >>

Karl Raimund Popper : Pravdive je to , čo zatial nebolo falzifikované. Proces falzifikácie hypotéz má logický charakter a uskutočňuje sa na základe zákona klasickej logiky modus tollens. Ak z hypotézy odvodíme dôsledok a dôsledok sa ukáže nepravdivý, potom musíme predpokladať nepravdivosť hypotézy. >>

Gilles Deleuze : it is one of the only principles about which one can be certain, and at the same time one can not see at all what it offers to us. It is certain, but it is empty. This famous principle is the principle of identity. The principle of identity has a classical formula, A is A. That is certain. If I say blue is blue or God [is] God, I am not saying with this that God exists, in a sense I am in certainty....Let us nonetheless try to say what results from this principle of identity. It is presented in the form of a reciprocal proposition. A is A means: subject A, verb to be, A attribute or predicate. There is a reciprocity of subject and predicate. >>

Gilles Deleuze : What difference is there between sufficient reason and cause? We understand very well. Cause is never sufficient. One must say that the causality principle poses a necessary cause, but never a sufficient one. We must distinguish between necessary cause and sufficient reason. What distinguishes them evidently is that the cause of a thing is always something else. The cause of A is B, the cause of B is C, etc..... An indefinite series of causes. Sufficient reason is not at all something other than the thing. >>

Theodor Munz : Pravda je len zhoda so skúsenosťou a tak, ako sa historicky mení skúsenosť, mení sa aj pravda. >>

Theodor Munz : Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou. >>

Theodor Munz : Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom. >>

Theodor Munz : Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti. >>

Theodor Munz : Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme. >>

Theodor Munz : Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax. >>

John Rogers Searle : Tvrdenie je analytické vtedy a len vtedy, ked je pravdivé na základe svojho významu alebo na základe definície. >>

Niekto : najvyššia pravda je najvyššou radosťou. To znamená, že keď hľadáte niečo skutočné a prináša to šťastie vám aj ostatným, tak sa, pravdepodobne, blížite k svojmu cieľu >>

Niekto : Pravda je to, čomu veríš. Všetko poznanie je iba viera. >>

Niekto : Pravda sa poznáva intuíciou. Filozof môže na svoje intuície nazerať tromi spôsobmi:– intuition solipsism – spolieha sa na svoje osobné intuície, – intuition elitism – spolieha sa na svoje intuície, akoby predstavovali intuície profesionálnych filozofov, – intuition populism – spolieha sa na svoje intuície, ktoré berie ako reprezentatívne pre širšiu oblasť ľudí (ľud). >>

Niekto : Namiesto dôkazov stačí overiť pár dobre vybraných prípadov. >>

Niekto : Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov. >>

Niekto : Pravda je iba určitý chemický stav mozgu. >>

Niekto : Krása je pravdivejšia ako pravda a ak si mám voliť medzi pravdou a krásou, volím krásu. >>

Niekto : Myšlienka je užitocná ak je pravdivá a je pravdivá ak je užitočná. >>

Pytajuci_sa : Čo je to poznanie? >>

Pytajuci_sa : Čo je pravda? >>

Pytajuci_sa : Čo je skutočnosť? >>

Pytajuci_sa : Čo je možnosť? Je vsetko možné? >>

Friedrich Nietzsche : ...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka. >>

Friedrich Nietzsche : Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje. >>

Francis Bacon : Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. >>

Theodor Munz : Pravda je teda tiež ľudská, poznávacia kategória, pravdu hľadá a tvorí len človek, ktorý vie, že sa často mýli, a práve preto chce mať pravdu; prirodzene, s prihliadaním na skutočnosť. >>

Karl Raimund Popper : Tak zvané verifikácie sú v skutočnosti nepodarené pokusy o falzifikáciu. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda nie je čosi, čo by tu bolo a čo by bolo treba nájsť a odhaliť - ale čosi, čo treba vytvoriť a čo poskytuje meno pre proces, ba čo viac pre vôľu k premáhaniu, ktorá osebe nemá konca. >>

Friedrich Nietzsche : Kritériom pravdy je narastanie citu moci. >>

Niekto : Človek nie ja autorom mythu a už vôbec nie je autorom pravdy. Pravda .. je cestou Kozmu smerom k ľudstvu a predstavuje taktiež možnosť, ako sa touto cestou vrátiť domov. >>

Niekto : Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia. >>

Niekto : In data veritas. >>

Niekto : Život je rovnako ako žena nerozumný a nespravodlivý, čo vlastne robí ženu tou, ktorá je pravdou, pravdou o živote. Áno, žena je pravda. A tiež - pravda ju nezaujíma. >>

Niekto : Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu. >>

Logik Formálny : P003592 => P003593 >>

Niekto : (Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty. >>

Logik Formálny : P003595 => P003593 >>

Rene Descartes : Je istou pravdou, že existujem. >>

Jean Francois Lyotard : Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data >>

Niekto : A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.” >>

Niekto : >>

Niekto : Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa. >>

Rene Descartes : Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. >>

Izák Caban : Treba prekonať metodologickú rozkúskovanosť tých ktorí "o všetkom diskutujú logicky, fyzikálne, eticky a teologicky" ale nehľadajú pravdu, ktorá má vychádzať " zo súvislej a veľkej knihy či prameňa prírody, čiže sveta, zo skúmania zdravého rozumu čiže myslenia a napokon z nevyčerpateľnej knihy samého Boha" >>

Niekto : Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. >>

Niekto : Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc. >>

Niekto : Fyzikálne zákony sú pravdivé preto, lebo platia v každom mieste a v každom čase, teda preto, že sú nemenné. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami. >>

Friedrich Nietzsche : Kňaz neklame - otázka, či sú pravdivé alebo nepravdivé veci, o ktorých hovorí kňaz, vôbec nepripúšťa klamstvo. Lebo, na to aby sa mohlo klamať sa musí vedieť čo je tu pravda. Ale to človek nevie; kňaz je iba niekým, cez koho boh prehovára. — Takýto kňazský sylogizmus nie je iba židovský alebo kresťanský >>

Friedrich Nietzsche : Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu. >>

John Rogers Searle : To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne. >>

Niekto : Špeciálne vedy nie sú pravdou, lebo pravda musí byť celok. >>

Jacques Derrida : Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie. >>

Platon (pov. Aristokles) : Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. >>

Niekto : Pravda je zhoda simulácie a experimentu (opakovateľného). >>

Benedictus de Spinoza : Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť. >>

Benedictus de Spinoza : Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia. >>

Čuang-c : Čuang-c' a Huizi oddychovali na moste cez rieku Hao.
Čuang-c' povedal: "Pozri na ryby, plávajú si voľne a ľahko! To sú šťastné ryby."
Huizi odpovedal: "Nie si ryba. Ako vieš, že sú ryby šťastné?"
Čuang-c' povedal: „Ty nie si ja. Ako vieš, že neviem, že ryby sú šťastné?“
Huizi povedal: „Ja nie som ty, samozrejme, že o tebe neviem. Ale zjavne nie si ryba; takže je istou pravdou, že nevieš, že sú ryby šťastné.“
Čuang-c' povedal: "Vráťme sa na začiatok toho. Povedal si: Ako vieš, že ryby sú šťastné; ale keď si sa ma na to pýtal, už si vedel, že to viem. Viem to priamo tu nad riekou Hao." >>

Niekto : Pravda je dcérou času. >>

Niekto : Pravda je zhoda modelu a skutočnosti. >>

Niekto : Pravda je zhoda reportu a skutočnosti. >>

Niekto : Kritérium pravdy je prax >>

Niekto : To čo je subjektívne, je klamlivé, a to čo je objektívne, to je pravdivé. >>

Niekto : Pravda je to o čom si absolútne presvedčený, čomu absolútne veríš. A každý verí niečomu inému. >>

Niekto : Existuje špeciálna ruská pravda, a existuje špeciálna západná pravda - a obom sa nám tá druhá zdá oprávnene ako čistá lož. >>

Michel Foucault : Každá spoločnosť má svoj vlastný poriadok právd, svoju celkovú politiku pravdy >>

Na otázku Čo je poznanie?

Empedokles : Zemou /v nas/ videme zem, vodou vodu, vzduchom bozsky vzduch, ohnom nicivy ohen, laskou vidime lasku, svar zalostným svárom. Rovnake, podla Empedokla , poznava pomocou rovnakeho . >>

Sokrates : Vedenie je spominanie. >>

Demokritos z Abdér : Všetko vnímanie sa dá previesť na dotyk. Každý z ostatných zmyslov je určitým druhom hmatu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mýtus methexie - Vesmír vznikol pôsobením tvorcu sveta (demiurgos). Ten vytvoril prírodné veci z pralátky podľa idejí. Ako obrazy ideí majú preto prírodné veci účasť na ideách. Podieľajú sa na ideách. >>

Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie. >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Aristoteles : Živé bytosti majú prirodzenú schopnosť vnímať. Tie s pamäťou, sú rozumnejšie a učenlivejšie. Získavajú skúsenosť. Odborní znalci (vediaci) vedia nielen 'že niečo je' (ako skúsení) ale aj 'prečo' - poznajú príčinu. Vediaci človek môže učiť, skúsený nie vždy. >>

Ježiš Nazaretský : Poznanie sa získava zjavením - cit.: Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.. >>

apoštol Pavol : Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. >>

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Uprednostňjem vieru pred rozumom. >>

Aurelius Augustinus : Ver, aby si poznal, poznávaj, aby si veril. >>

Aurelius Augustinus : Seba samého poznávam iba vo svetle pravdy toho, skrze ktorého som už poznaný /stvorený/. >>

Aurelius Augustinus : Nevychádzaj von, vráť sa do seba-vo vnútri človeka býva pravda. >>

Averroes - Ibn Rusd : Rozlišoval 3 druhy argumentov - rečnícke, dialektické, dôkazné. (Rozdiel medzi posl. dvoma čerpal z Aristotela - Topiky I,1 100a25-b25) Rečnícke sú pre ľudí, ktorí nie sú schopní podať najmenší výklad. Dialektické sú sylabizmy z pravdepodobných premís - teologické. Dôkazné - dávajú ľudia spoľahlivého vykladú z premís, ktoré sú pravdivé, prvotné. >>

Bonaventura : pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba >>

Benedictus de Spinoza : Pretože ľudia nachádzajú v sebe i mimo seba nemálo prostriedkov, ktoré do značnej miery prispievajú k ich prospechu (ako napríklad oči k videniu, zuby ku kúsaniu, rastliny a zvieratá k výžive, slnko na svetlo, more k výžive ryb apod.) usúdili, že všetky veci v prírode možno považovať za prostriedky prispievajúce k ich prospechu. >>

Benedictus de Spinoza : ..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe. >>

Benedictus de Spinoza : Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia. >>

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala. >>

John Locke : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. >>

John Locke : Nechat rozum objavovat vrodene pravdy znamena, ze pouzivanim rozumu objavuje clovek nieco, co uz predtym poznal a ak ludia maju povodne vrodene pravdy, ale nevedia o nich dovtedy, kym nezacnu pouzivat rozum, v skutocnosti je to iste ako povedat, ze ludia ich sucastne poznaju i nepoznaju. >>

John Locke : (Idea Boha, idea ja a idea rozpriestranenosti) nie sú vrodené, lebo deťom, duševne chorým atd. nie sú známe. >>

John Locke : Skúsenosť: to je to na čom je založené naše poznanie; a od čoho sa potom odvodzuje. Naše pozorovanie, zamerané buď na externé, zmyslami vnímateľné objekty, alebo na vnútorné procesy našich myslí, ktoré sami vnímame a reflektujeme, je to, ktoré dodáva nášmu rozumu všetok materiál myslenia. Toto sú dve studne poznania, odkiaľ pramenia všetky myšlienky, ktoré máme alebo ktoré prirodzene môžeme mať. >>

John Locke : Myseľ je tabula rasa alebo prázdny list, kým skúsenosť vo forme vnemu a reflexie neposkytne základné materiály - jednoduché idey - z ktorých je zostavená väčšina našich zložitejších poznatkov. Hoci myseľ môže byť prázdny listom, pokiaľ ide o obsah, rodíme sa s rôznymi schopnosťami prijímať a so schopnosťami manipulovať alebo spracovávať obsah, akonáhle ho získame. Prvou z týchto druhov schopností je spojiť ich do komplexných myšlienok. Druhou činnosťou, ktorú myseľ vykonáva, je spojenie dvoch myšlienok, jednoduchých alebo zložitých, navzájom si tak, aby sme ich videli naraz, ale bez ich zjednotenia . Toto nám dáva naše idey vzťahov. Tretia schopnosť mysle je produkcia našich všeobecných myšlienok abstrakciou od konkrétnych údajov, pričom sa vynechajú konkrétne okolnosti času a miesta, ktoré by obmedzovali aplikáciu myšlienky iba na konkrétneho jednotlivca. >>

John Locke : Ako si vsak mozu tito ludia /zrejme Descartes/ mysliet, ze na objavovanie udajnych vrodenych principov je nevyhnutne pouzivat rozum, ked rozum je (ak mozeme tymto ludom verit) je iba schopnost odvodzovat nezname pravdy z principov a propozicii uz znamych? (ad Rene Descartes). >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Naša súdnosť sa zakladá na dvoch princípoch - na princípe protikladu (pokladáme za klamné to, čo ho obsahuje) a na princípe dostatočného dôvodu (nemôže byť pokladaná žiadna skutočnosť za pravdivú, či existujúcu, žiadne tvrdenie za správne, ak nie je dostatočného dôvodu, prečo je to tak a nie inak. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Kazde teleso pocituje vsetko, co sa dejej vo vesmire, co sa stalo i stane. Lenze dusa vie citat v sebe iba to co sa jej zretelne predstavuje. Nevie rozvinut vsetky svoje zahyby, lebo siahaju do nekonecna. V najmensej casti hmoty je cely svet stvoreni, zivokov, zivocichov... >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ďalej sa musí nutne priznať, že percepciu [= vnem, predstavu] a to, čo na nej závisí, nemožno vysvetliť z mechanických príčin, t.j. z tvarov a pohybov /t.j. z fyzicko-empirických příčinných súvislostí. Keby sme si mysleli nejaký stroj, ktorý by bol zariadený tak,že by dokázal myslieť, vnímať a percipovat, mohli by sme si ho pri zachovaní týchto vzťahov predstaviť zväčšený tak, že by sme do neho mohli vstúpiť ako do nejakého mlyna. Za tohto predpokladu, keď by sme si potom prezerali jeho vnútrajšok, nenašli by sme v ňom nič než kusy, ktoré do sebe narážajú, nikdy však niečo, z čoho by sa dala vysvetliť percepcia.. >>

Julien Offray de La Mettrie : Príroda dala všetkým živým tvorom podiel na prírodnom zákone - vnútorný cit i myslenie. Človek by mal naslúchať prírode. Otvorme oči a nevšímajme si, čo nemôžeme pochopiť. >>

Claude Adrien Helvétius : Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). >>

Claude Adrien Helvétius : Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. >>

Immanuel Kant : Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania. >>

Immanuel Kant : Vobec nemožno pochybovať o tom, že celé naše poznanie sa začína skúsenosťou......predsa to ešte neznamená, že celé pramení zo skúsenosti. >>

Immanuel Kant : Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym. >>

Immanuel Kant : Empirické poznanie je vždy získané čistým rozumom myslí Kant rozum využívajúci čisté poznatky, tzn. také, ktoré nevychádzajú zo zmyslovosti, teda poznatky a priori.Ako teda môžeme odlíšiť čisté poznávanie od empirického? Čisté poznanie – mimo empírie – je také poznanie, ktoré spĺňa dve základné požiadavky: nevyhnutnosť a všeobecnosť. Čistý rozum je rozum, ktorý obsahuje princípy poznania a priori. Čistý rozum obsahuje kritické poznatky, t. j. také, do ktorých nie je primiešané nič zo skúsenosti. V transcendentálnej estetike prichodí nám teda predovšetkým izolovať zmyslovosť, a to tak, že oddelíme všetko, čo myslí um svojimi pojmami, aby ostalo iba empirické nazeranie. Potom oddelíme od nej všetko pocitové, aby ostalo iba čisté nazeranie a číra forma javov, t. j. jediné, čo môže zmyslovosť apriórne poskytnúť. Pri tomto skúmaní zistíme, že existujú dve čisté formy zmyslového nazerania ako princípy apriórneho poznania, priestor a čas. >>

Immanuel Kant : Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy. >>

Arthur Schopenhauer : To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava) >>

Arthur Schopenhauer : Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať. >>

Arthur Schopenhauer : Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť. >>

Arthur Schopenhauer : Pocit je neabstraktné poznanie (pocit náboženský, priateľstva, pravdy, rozkoše, bolesti). Sú to pojmami ešte nerozdelené oblasti, podobne ako pre veriaceho sú všetci ostatní pohania. >>

Arthur Schopenhauer : Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu). >>

Arthur Schopenhauer : Žiadna veda nie je dokázaťeľná skrz na skrz. Vždy sa vychádza z nazerania.(morfológia (popis štruktúry), atiológia (popis stavu, premien, vzťahov)) Dôkazy sú menej pre tých, čo sa učia a viac pre tých, ktorý chcú diškurovať. >>

Arthur Schopenhauer : Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania. >>

Karol Marx : Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. >>

Ernst Mach : Poznanie je popis zmyslových dát vedený princípom ekonomie. >>

Gottlob Frege : Myslením myšlienky nevytvárame, ale ich uchopujeme. >>

Bertrand Russell : Úlohou poznání je, z gnozeologicky infinitní (nekonečně rozsáhlé a hluboké) reality člověku získat její kognitivní (znalostní, poznatkový) model, obsahující konečné množství informace. Pro tento účel musí tedy existovat filtr provádějící selekci a tak redukci informace. Je jím vágnost, s níž při poznávání vnímáme a pak si pamatujeme informaci o reálném světě. Některé s menší vágností, jiné s větší, podle vzdálenosti od centra člověkem (během poznávání) zaujaté pozornosti. Exaktní věda, která se potřebuje vágnosti zbavit, používá uměle vytvořený filtr Newtonův.. >>

Ludwig Wittgenstein : Veta ako obraz skutočnosti, nie je obrazom v zmysle nejakej predstavy, ale obrazom na spôsob teoretických (matematických) modelov mechaniky. Z toho vyplýva, že subjekt nemôže byť pasívnym príjemcom obrazov, ale aktívnym spolutvorcom konštruovaného poznatku. Základný zákon mechaniky je špeciálnym prípadom všeobecnejšieho zákona pre svet - princípu logickej formy. >>

Michael Polanyi : Verime viac ako sme schopni dokazat a vieme viac ako sme schopni vypovedat. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Logik Formálny : P000360 => P000763 >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 ) => P002406 >>

Logik Formálny : P001981 => P001982 >>

Niekto : Vnútri v každom z nás sídli ako iskrička hodnota duchovného charakteru, hodnota svetelnosti, ktorú my máme za povinnosť rozkresávať, aby ten ohníček v nás sa rozrástol, pretože len tým spůsobom poznávame. Poznanie v našej tradícii indoeurópskej je niečím úplne iným než poznanie v tej tradícii materialisticko - západnej, pretože poznanie je rozpomínanie sa, ten puruša v nás všetko vie, je čiastočka dokonalosti úplného poznania, ale pretože je maličká ututlaná, nie je pestovaná, nie je rozhorená do veľkého plameňa, tak my proste spíme, my nieč nevieme. Ale keď pestujeme túto iskričku, keď ten oheň nechávame v sebe plápolať, a zväčšovať tak dôjde k procesu keď on zväčšuje priestor svetla , zaháňa temnotu a ako zväčšuej priestor, tak naraz sa zjavuje permanentný proces poznania, aha efekt, keď naraz to čo sme skôr nevideli, ako keď vezmeme baterku a ste niekde vo tme a rosvietite ju, tak naraz vidíte, aha konár, aha cvrček ako kameň...tak takto naša tradícia pozerá na poznanie. T.j. poznanie nie je žiadna logická, matematicko konštruktívna stavebná záležitosť, ale je to rozpomínanie sa, je to rozhorenie svetla v nás, ktoré začína osvetľovať stále väčší a väčší priestor a súvislosti a tým začíname zrazu chápať. >>

Niekto : Slávny zadoček na obzore - Spoznáte, ktorej tenistke patria tieto krivky? - To filozof nemusí vedieť. To nie je vedenie. >>

Niekto : Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch. >>

Daniel Dennett : Sme prvými tvormi, ktoré dokážu byť kompetentné vďaka rozumeniu. Hoci vo veľa prípadoch sme aj my kompetentní bez toho aby sme rozumeli. / We are first beeing, what can be competent with comprehension. Although in most cases we are also competent without comprehension. >>

Pytajuci_sa : Čo je to poznanie? >>

Pytajuci_sa : Čo je omyl/Ako sa môžeme mýlit? >>

Pytajuci_sa : Ako môžu slová vystihovať realitu? >>

Pytajuci_sa : Čo je myslenie? >>

Immanuel Kant : Nie objekt tvorí subjekt, ale subjekt si tvorí objekt. Pôvodný objekt (vec osebe) však nezaniká, lebo poskytuje aj naďalej subjektu materiál, z ktorého si on tvorí svet, pretože ho nemôže vytvoriť zo seba alebo z ničoho. >>

Niekto : Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať. >>

Friedrich Nietzsche : Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný. >>

Francis Bacon : Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. >>

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. >>

Theodor Munz : Ide o čosi podobné laickému ovládaniu súčasných elektronických strojov a prístrojov, ktorých dejom nerozumieme, ale ich ovládame. Pohybujeme sa len v žitej skutočnosti, ale našli sme úspešnú metódu diskusie s vonkajšou skutočnosťou, lebo ľudskej reči nerozume. Veď sme s ňou spojení, sme z nej, v nej a aj s ňou.... kto hľadá, nájde, lebo hľadá len doma, vo svojom. >>

Niekto : Mythos je bytostne ľudský spôsob prežívania sveta v určitej fázi evolúcie vedomia, je prameňom jeho inšpirácie. Inspiratio znamená vdýchnutie, božské vnuknutie. Inšpirácia je cestou komunikácie duše a Kozmu. >>

Niekto : Inšpirácia je posolstvom z hlbín podvedomia, ktoré sa ako Afrodité Anadyomené vynoruje na hladinu nášho vonkajšieho vedomia. Nevedomá stránka duše oslovuje vedomie prostredníctvom obrazov disponujúcich mocnou silou univerzality. >>

Niekto : My ľudia telesní hľadíme v našich úvahách o povahe bytia zdola nahor. Náš pohľad nedohliadne za horizont stvorenia... Jediná je cesta stvorenia i poznania. Nahor sa nedá ísť inou cestou než tou, ktorá bola vydláždená kozmogenézou.... Takto vzniká mythos. >>

Chrysippos : Predstava je zmena duše. A nie je absurdné, že teleso v jednom a tom istom čase zakúša celé množstvo zmien, veď súčasne máme mnoho predstáv. Keď viacerí ľudia naraz hovoria, dostáva vzduch v jednom čase početné a rozdielne nárazy a naraz sa mnohorako mení; analogicky niečo podobné zakúša aj vedúca časť duše, keď sa do nej vtláčajú rozličné predstavy. >>

Niekto : Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. >>

Niekto : Kto začína poznávať, prestáva milovať. >>

Herakleitos : Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania. >>

Niekto : medical-diagram-descartes-vision-and-visual-perception >>

Guatama Buddha : Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli. >>

Guatama Buddha : V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). >>

Guatama Buddha : Svetské a nadsvětské Pravé pochopenie Čo je svetské Pravé pochopenie (okiya–sammá–ditthi)? Pochopenie, že almužny, obete a dary nie sú zbytočné, že sú plody a výsledky dobrých a zlých činov, že existuje život tak v tomto svete, ako aj v nasledujúcom svete, že otec a matka, ako aj bytosti spontánne zrodené (v nebeských svetoch) nie sú len slová, že sú na svete mnísi a kňazi, ktorí sú bez poškvrny, ako aj tí, ktorí môžu vysvetliť tento život a život budúci, pretože ho priamo poznajú - to je svetské Pravé pochopenie, ktoré poskytuje svetské plody a prináša dobré následky. Čo je nadsvětské Pravé pochopenie (lokuttara–sammá – ditthi)? Všetka pri pestovaní ušľachtilej cesty vzniknutá múdrosť, schopnosť múdreho usmerňovania mysli, rozlišovanie javov na ceste (sotápanny, sakadágámího, anágámího nebo arahata), teda všetko pravé pochopenie, ktoré vzniká v mysli odvrátenej od sveta a spojené s cestou - to je nadsvetské pravé pochopenie, ktoré nie je z tohto sveta, ale je časťou nadsvětske cesty. >>

Pytajuci_sa : Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania? >>

Slavoj Žižek : Boh možno stvoril svet a pritom s detailmi si už nedal veľa práce, ako napr. programátor počítačovej hry už neprogramuje detaily stromov na horizonte, pretože tam už hráč hry nemá ísť, les už nie je súčasťou hry je to len kulisa. Tak i Boh už za quarkami detaily neriešil, lebo predpokladal, že tam už človek nedôjde, a tak ich naprogramoval len neurčito. Preto je teda quantová teória len o pravdepodobnostiach. >>

Pytagoras zo Samu : ..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch. >>

Nicolas Malebranche : Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. >>

Nicolas Malebranche : Pohyb biliardových gulí nie je nevyhnutnou príčinou nato, aby som ich videl (môžu existovať a pohybovať sa bez toho, aby som ich videl). Príčinou prečo ich vidím, je že Boh vo mne vytvára vnem tohto pohybu. >>

Niekto : Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať? >>

Pytagoras zo Samu : Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Veci (napr. umeleckému dielu) rozumiem vtedy, ak poznám jej predhistóriu (napr. dejiny umenia) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Existuje druh kritiky, pri ktorej si prevezmeme niečo z toho, čo kritizujeme, a takáto kritika je často zdrojom našich vlastných názorov a presvedčení. Väčšina presvedčení, ktoré máme vznikla s kritickým vyrovnávaním sa s názormi iných. Na základe toho človek dospieva k modifikovaným pozíciam,.. Celé dejiny filozofie sú takýmto procesom tvorby nových pozícií na základe neustálej kritiky starých pozícií. >>

Ján Bayer : Skutočné základy (rozumového vzdelania) tvoria kompendiá a prehľady rozmanitých vied.... Úbohé a sotva hodné svojho mena je vzdelanie, ktoré sa obmedzuje na gramatiku, logiku a rétoriku (na číre prostriedky, t.j škrupinu vecí a nedotkne sa samého jadra reálnych disciplín) >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Herakleitos : Keby boli všetky veci dymom, rozlišovali by sme ich nosom. >>

Herakleitos : Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí. >>

Rene Descartes : Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám. >>

Rene Descartes : Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja. >>

Logik Formálny : P000056 => ~ P000905 >>

Logik Formálny : P004630 => ~ P000905 >>

Benedictus de Spinoza : Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny. >>

Arthur Schopenhauer : Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle) >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Friedrich Nietzsche : Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu. >>

Niekto : Poznávanie rovnakého rovnakým alebo toho istého tým istým je vyššie poznávanie ako je tá logika, inštancia, druh a rod, tzn. súdenie, úsudok a súdy a to je potom bránou k tej filozofii comunio, tíšíne, k tomu že viem žiť (osamote?) >>

Niekto : Telesá poznávame telesom, teda svojím telom. Človeka poznávame človekom a boha poznávame bohom (v nás). >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika. >>

Niekto : Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. >>

Niekto : Ďaľšie kategórie ,čisté pojmy, ktoré môžeme použiť na všetko a sú tiež vrodené sú kvalita a kvantita. Ak ideme napr. do reštaurácie a pri odchode povieme : "Kvantita bola dostatočná, som sýty, ale kvalita bola slabá" alebo naopak "Kvalita bola dobrá ale bolo toho málo, ešte mám hlad". >>

Niekto : Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant) >>

Niekto : Predstavme si maximalne opatrneho cloveka, ktory sa rozhodol spoznat pivo prv nez ho vypije. Moze ho studovat z hladiska chemie a jeho chemickeho posobenia na neuroreceptory. Moze pozorovat ucinky piva na druhych ludi, bezprostredne veselost, vracanie, tackanie, okno ci dlhodobe, cervenost nosa, cirhoza pecene, demencia. Moze studovat jeho vyrobu, sam skusit vyrobit, poznat suroviny, ich chemicku premenu. Moze studovat historiu vyroby piva, zmeny jeho kvality. Môžme povedať, že vie čo je pivo? A keď k indiánom prišiel biely muž menom red fox a jeden deň ich opil alkoholom, zistili v ten deň, čo je alkohol? >>

John Locke : Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov >>

John Locke : Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti >>

John Locke : Rozum k obsahu pôvodných ideí nič nové ( čo nebolo v skúsenosti ) nepridáva, len zovšeobecňuje a usporadúva empirický materiál do podoby pojmov ( najvšeobecnejšie sú filozofické pojmy ) = pojem SUBSTANCIA >>

John Locke : Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU >>

Immanuel Kant : Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu. >>

Immanuel Kant : Nepoznávame vec ako takú, ale iba jej prejav, to, čo je pre nás. Prejav veci je to, čo kognitívny subjekt rozpoznáva ako objekt, pomocu náhľadov (vnemov) prichádzajúcich cez zmysly. Najvšeobecnejšie pravidlá, ktoré platia pre veci, ako ich poznáme, sú štruktúry vnímania a chápania, a nie ontologické princípy založené na bytí. Človek teda rozpoznáva na základe svojich vlastných poznávacích schopností a nevie, či tieto vedomosti majú skutočne náprotivok vo vonkajšom svete. >>

Biblia : Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy. >>

Arthur Schopenhauer : „Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému. >>

Niekto : Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Všetko poznávanie vychádza z pôsobenia toho, čo je pozorované na pozorovateľa, z pôvodného a nezávislého konania pozorovaného, ktoré potom pozorovateľ sebe vlastným spôsobom vníma, sumarizuje a chápe. Keby sa prúdy svetla nedotýkali vášho zmyslového orgánu - čo sa deje úplne bez vašeho pričinenia - ak by najmenšie častice telies neovplyvňovali končeky vašich prstov mechanicky ani chemicky, ak gravitačný tlak nevykazoval odpor a hranice vašej sily, takže by ste sa na nič nepozerali a nič nevnímali a to, na čo sa pozeráte a vnímate, nie je podstata vecí, ale ich pôsobenie na vás. >>

Niekto : Človek nepoznáva nič čo nemiluje >>

Niekto : Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania >>

Niekto : Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť. >>

Niekto : Vzdelanie je práca na pracujúcom. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : K poznaniu Večného nevedie žiaden návod, vyučovanie či niečo také, ale iba odhliadnutie od všetkého náhodného, telesného, od sveta javov. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : To čo vieme bezprostredne (unmittelbar), je výsledkom nekonečne veľa sprostredkovaní. Tak o trojuholníku napr. teraz bezprostredne vieme, že štvorec prepony trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov odvesien; viem to bezporstredne, a predsa som sa to iba naučil a som o tom presvedčení prostredníctvom dôkazu. Bezprostredné poznanie je vždy sprostredkované. A to platí aj o Bohu, ku pojmu ktorého, či ku pocitu ktorého, je treba kopu sprostredkovaní. Protiklad bezprostredného a sprostredkovaného je celkom prázdny.. >>

Pytajuci_sa : Aké sú druhy poznania? >>

Niekto : Keby bol len miestny pohyb, a nie zmena vlastností, mohli by sme hádam povedať aké sú veci, čo sa pohybujú a tečú... Kedže však ani v tom niet stálosti, že tečúce tečie ako biele, ale aj v tom je zmena, čiže aj sama vlastnosť, belosť je v toku a mení sa na inú farbu, či možno vôbec uviesť farbu, podľa ktorej by sa dala vec správne pomenovať, aby sa dalo o nej povedať, že je nehybná, pokiaľ ide o túto stránku? ...Nedá sa teda hovoriť o videní ani o nijakom vnímaní... a kedže vedenie je vnímanie... Vedenie je toľko ako nevedenie. >>

Niekto : Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili. >>

David Hume : Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia.. >>

Filolaos z Krotóna : Vůbec nic by nebylo poznáváno, kdyby bylo vše neomezené....Protože je nutné, že přirozenost vědy lze pozorovat na těch věcech, které jsou boží prozřetelností dovedeny k přesnosti, oddělily a vymezily si některé vědy z obojího (z velikosti a z množství), co je pro ně uchopitelné: cosi z množství nazvaly počet, který je už poznatelný; a z velikosti pak určitou velikost. A oba tyto druhy podřadily pod jim náležité rody vědy: počet pod aritmetiku, určitou velikost pod geometrii. >>

Filolaos z Krotóna : A věru všemu, co je poznáváno, náleží číslo. Bez něj totiž nic ani nemůže být myšleno, ani poznáno. >>

Na otázku Čo je to filozofia?

Pytagoras zo Samu : Filozofia je láska k múdrosti. Filozof nie je múdry iba miluje múdrosť. Nijaký človek nie je múdry, len Boh. >>

Pytagoras zo Samu : Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri hrách. Ako tam jedni prichádzajú aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí, najlepší ako diváci , tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci slávy a bohatstva a druhí , filozofi, ako lovci pravdy. >>

Platon (pov. Aristokles) : Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Filozofia je láska k múdrosti. >>

Platon (pov. Aristokles) : Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej. >>

Platon (pov. Aristokles) : Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím. >>

Aristoteles : Zmyslové vnemy poskytujú najvýznamnejšie poznatky, ale nehovoria prečo. - Oheň je teplý. - Prečo? Je teda jasné, že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a poznatkov.(Myslenie je teda možno hľadanie príčin) >>

Aristoteles : Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'. (pozn. t.j. čo je na veciach podstatné a čo nepodstatné) >>

Aristoteles : Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia. >>

Aristoteles : Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach. >>

Pyrrhon z Elidy : Filozofom je ten, kto smeruje ku štastiu. >>

Epikuros : Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše. >>

Marcus Tulius Cicero : Vždyť celý život filozofů je přípravou na smrt. Když se snažíme vzdálit duši od rozkoše, tj. od těla, od majetku, který je pomocníkem a sluhou těla, od veřejného života, od jakékoli činnosti vůbec, děláme snad něco jiného, než že voláme duši k ní samé, než že ji nutíme, aby byla sama se sebou, a dovádíme ji od těla? A vzdalovat duši od těla, co je to jiného než učit se umírat? Dokud budeme na této zemi, bude naše chování podobné onomu životu nebeskému, a až vysvobozeni z těchto pout budeme stoupat vzhůru, v cestě naší duše bude méně překážek. >>

Epiktetos : Stotožňujem filozofiu so spôsobom života. (ars vivendi - spôsob i umenie) >>

Gregor Naziánsky : Predmetom filozofie nie je človek ako ho vidíme, ale vnútorný človek. Vnútorný človek je neviditeľný, netelesný nepominuteľný. >>

Ambróz : Vnútorný človek nie je len najdôležitejším ale aj najťahším problémom filozofie, pretože vnútorný človek sa zmyslovému poznaniu vymyká. >>

Proklos : Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď. >>

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. >>

Tomas Akvinsky : Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy >>

Michel de Montaigne : Pravá filozofia hlása len slávnosti a radovánky. >>

Michel de Montaigne : Základ filozofie je údiv, jej rozvíjanie je skúmanie a jej koncom je nevedenie. Je to nevedenie, ku ktorému postihnutiu nie je potrebné o nič menej vedenia, než k tomu, aby sme sa mohli nazvať vediacimi. >>

Francis Bacon : Filozofia: Reči záhaľčivých starcov k neskúseným mladíkom. >>

Thomas Hobbes : Filozofia je náuka o telese. Všeobecnom - príroda, špecifickom - človek, umelom - spoločnosť, štát. >>

John Locke : Úlohu filozofie vidím - v skúmaní pôvodu, istoty a rozsahu ideí, pojmov, ako aj ciest, ktorými ich rozum získava. Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Filozofia je nástroj rozumu proti všetkému nerozumnému (fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, polit.absolutizmu, porušovaniu ľudských práv). >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Filozofia je nekomformnost, volnomyšlienkárstvo, kritickosť, nedogmatickosť. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Ozajstný filozof obrába úhorom ležiacu zem, zvyšuje počet pluhov a tým aj počet obyvateľov. Zamestnáva chudobných a pomáha im k blahobytu. Má prajný vzťah k sobášom, stará sa o siroty. Nebrojí proti nevyhnutným daniam, lež dáva roľníkom možnosť platiť ich s ľahkým srdcom. Nečaká od ľudí nič a preukazuje im všemožné dobro, akého je schopný. Neznáša pokrytcov, ľutuje však poverčivých. A napokon: Vie byť priateľom. >>

Julien Offray de La Mettrie : Filozofický písať znamená učiť materializmus. >>

David Hume : Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti. >>

Immanuel Kant : Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum) >>

Johann Gotlieb Fichte : Filozofia má byť náukou o vedení, vedou o vedení- vedoslovím (wissenschaftlehre). >>

Johann Gotlieb Fichte : Filozofia má uviesť dôvod všetkej skúsenosti a jej predmet je takto nevyhnutne mimo všetkej skúsenosti. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pokial ide o začiatok, z ktorého má filozofia vychádzať, zdá sa, že vo všeobecnosti musí začať takým isým subjektívnym predpokladom ako ostatné vedy, že si totiž musí urobiť predmetom myslenia zvláštny predmet. Inde je ním priestor, číslo atď, tu myslenie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofovanie bez systému nemôže byť ničím vedeckým. Odhliadnuc od toho, že takéto filozofovanie vyjadruje o sebe skôr subjektívny spôsob myslenia, je aj obsahovo náhodné....Systémom sa mylne chápe filozofia postavená na obmedzenom princípe odlišnom od iných princípov. Naopak, princípom ozajstnej filozofie je obsahovať všetky zvláštne princípy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Filozofovanie je konanie, lenže nie číre konanie, zároveň však ustavičné sebanazeranie v tomto konaní..... >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Prvá úloha filozofie je vysvetliť, ako sa môžu predstavy absolútne zhodovať s predmetmi existujúcimi celkom nezávisle od nich. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie. >>

Arthur Schopenhauer : Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom. >>

Arthur Schopenhauer : Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu. >>

Arthur Schopenhauer : Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté. >>

Karol Marx : Filozofia je duchovná kvintesencia doby. >>

Herbert Spencer : Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti. >>

Friedrich Nietzsche : Filozof je bytosť, ktorá často uteká od seba, často má pred sebou strach - ale je príliš zvedavá, aby stále znovu neprichádzala k sebe. >>

John Dewey : Filozofiu nepovažujem za druh poznania, ale skôr za spôsob rozprávania. Filozofia by mala, berúc do úvahy súčastný stav vedy, politiky a štýlu, ovplyvnovať spôsob nášho uvažovania a rozprávania o svete. >>

Edmund Husserl : Filozofia na rozdiel do iných kultúrnych výtvorov nie je záujmové hnutie, ktoré by bolo späté s pôdou národnej tradície. I prislušníci cudzieho národa sa ju reflexívnym štúdiom snažia pochopiť a univerzálne sa účastnia obrovskej kultúrnej premeny, ktorá z filozofie vyžaruje. >>

Alfred North Whitehead : Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Bertrand Russell : Veda je o tom čo vieme, filozofia je o tom čo nevieme. >>

Bertrand Russell : Filozofia je vedou možného. >>

Bertrand Russell : Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná. >>

Moritz Schlick : Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov. >>

Moritz Schlick : Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou. >>

Moritz Schlick : Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa. >>

Moritz Schlick : Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.) >>

Moritz Schlick : Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam. >>

Moritz Schlick : V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia nie je náuka, ale činnost >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofiu považujem za druh terapie, za úsilie vyslobodiť muchu z flase. Je to pokus novým spôsobom premyslieť niektoré z čudných otázok, ktoré si filozofi kladú a priviesť ich k tomu, aby si ich prestali klásť. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného. >>

Ludwig Wittgenstein : Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? >>

Martin Heidegger : universální fenomenologická ontologie vycházející z hermeneutiky pobytu, která jakožto analytika existence upevnila konec Ariadniny nitě všeho filosofického tázání tam, kde toto tázaní vzniká a do čeho sa opět vrací >>

Martin Heidegger : Úlohou súčastnej filozofie je nanovo premyslieť tradíciu a položiť si otázku, čo táto filozofická tradícia z nás urobila. >>

Martin Heidegger : Filozofia vznikla a stále znovu vzniká v okamžiku, kedy sa v tichu veľkého údivu zjavuje, že jestvujúcno je a Bytie že prebýva. >>

Martin Heidegger : Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha. >>

Martin Heidegger : Sú dve možné poňatia filozofie, filozofia ako myslenie a ako tradícia. >>

Martin Heidegger : Bytie je pravá a jediná téma filozofie. Filozofia nie je veda o jestvujúcne, ale o bytí. >>

Rudolf Carnap : Jedinou vlastnou úlohou filozofie je logická analýza. >>

Rudolf Carnap : Filozofia je syntax jazyka vedy. >>

Rudolf Carnap : Filozofia je teória vedy. >>

Rudolf Carnap : Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií. >>

Ján Patočka : K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde. >>

Albert Camus : Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Theodor Munz : Filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. >>

Peter M. S. Hacker : 7 znakov analytickej filozofie:1. Analýza 2. Antipsychologizmus logiky 3. Logická analýza 4. Filozofický výklad myslenia prostredníctvom filozofického výkladu jazyka 5. Obrat k jazyku 6.Prvotnosť filozofie jazyka 7. odmietanie metafyziky (ad analytická filozofia) >>

Jaroslav Peregrin : Filosofii, jak sme rekli, chápeme jako prostredek odpovídaní na otázky, a to zejména na ty otázky, které se nepodařilo přideliť žádné ze zavedených věd. >>

Logik Formálny : P002490 => P002494 >>

Niekto : Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie. >>

Niekto : Literatúra je rozriedená filozofia. >>

Niekto : Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií. >>

Niekto : Filozofia je ako keď vstúpite do obrovskej miestnosti, kde množstvo ľudí vedie množstvo rozhovorov. Možete hneď do nejakého nasilne vstúpiť, alebo chvíľu načúvať, aby ste pochopili o čom sa hovorí, príp. si vybrať do ktorého by ste sa radi zapojili. >>

Niekto : Filozofia je známa ako skúmanie najzákladnejších a najvšeobecnejších problémov človeka a sveta. Je intelektuálne náročná, málokedy však prináša priame odpovede. Dá sa zvoliť ako študijný odbor, ale medzi zamestnaniami je pozícia filozofa skôr výnimkou. >>

Niekto : V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť. >>

Niekto : Filozofia je disciplína zaoberajúca sa tzv. otvorenými otázkami. >>

Niekto : filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení >>

Niekto : Filozofia hľadá a dosahuje múdrosť v podobe abstraknej všeobecniny, teológia v podobe konkrétnej jednotliviny. Obe si však povolávajú na pomoc neutrálnu racionalitu, ktorá má rozhodnúť o pravde. >>

Niekto : Filozofia je kritika spoločnosti. >>

Niekto : Filozofia je myšlienkový prúd zo staroveku (čo je kurva dávno), ktorý je výsledkom mudrovania. Filozofia je trápnou snahou o pochopenie sveta okolo nás bez použitia techniky. Keďže svet okolo nás je komplikovaný ako žena v zlých dňoch (a na ňu treba fakt techniku), filozofia môže ísť do riti.. >>

Niekto : Filozoficke tvrdenia sú vo svojej podstate modálne. Kým záujem vedy sa sústreďuje na to, čo je skutočné, teda na aktuálny svet, filozofia je modálna v tom zmysle, že ju zaujíma nielen to , čo je, ale aj to, čo može byť, musí byť, nemože byť atď....z čoho vyplýva, že výlučne empirickými metódami ich nemožeme potvrdiť ani vyvrátiť. >>

Slavoj Žižek : Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky. >>

Niekto : Filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . >>

Niekto : Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet)) >>

Niekto : Filozofia nás učí so stoickou vyrovnanosťou znášať nešťastia druhých. >>

Niekto : Filozofia je len pokus teoreticky odôvodniť svoje konanie. >>

Niekto : Filozofia je duchaplný preklad nevysvetliteľného do nezrozumiteľného. >>

Niekto : Filozofia chce odpovedať na všetky otázky ako nejaký Boh. >>

Niekto : Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Niekto : Filozofie jako argumentace.Základ filozofování je argumentace, když neargumentujete, nefilozofujete. >>

Niekto : Filozofia bola spočiatku snaha vedieť všetko. V novoveku sa od zhromaždovania poznatkov presunul dôraz na odstraňovanie omylov , dnes sa už filozofia snahy vedieť všetko úplne vzdala a maximálne upozorňuje na omyly. >>

Niekto : Medzi filozofovaním a premýšľaním je ten rozdiel, že premýšľať možno i v obrazoch, ale filozofovať sa dá iba pomocou slov. Veľa ľudí často premýšľa, ale len málo a málokedy filozofuje. >>

Niekto : Filozofia balancuje na hranici dusevneho zdravia, bojuje s bludmi a neistotami až úzkosťami. Preto aj Lesko aj Jesic povedali, ze ked budu nieco odveci hovorit, vraj treba volat sanitku. >>

Niekto : Filozofia je pre ludi, co nevedia zit a preto sa pytaju, ako spravne zit?. Napriklad ludia, ktori prisli o niekoho, bez koho uz nevedia zit. Z toho hladiska ma pravdu adoxisko ked hovori - prestat filozofovat znamena zacat zit. >>

Niekto : Filzofia je duševná práca, ktorú ešte nepostihla deľba práce a tak sa môže zaujímať o všetko. Rieši to, čo riešia všetci a nielen špecialisti, teda to spoločné všetkým, ako písal Herakleitos. >>

Niekto : Filozof je clovek, ktory ma otazky na vsetky odpovede. ak mu povies, ze boh je laska, spyta sa - a co je laska? >>

Niekto : Filozofia je čisté poznávanie, nezávislé na potrebách priemyslu. Deľba práce postihla fyziku. Priklad - fyzika nízkych teplôt - baví ich to?. >>

Niekto : Filozofia je veda o zmysle života >>

Niekto : Filozofia je práca s jazykom a v jazyku. >>

Niekto : Filozofia je suhrn vseobecny postojov, ktorymi sa riadime v nasich jednotlivych cinnostiach- postojov, k jedlu, zdraviu, k pocatiu, k praci, k peniazom, k ludom. Filozofia je ako auto, ktore vsetci pouzivame, ale nie vsetci ho riadime, malo ludi vie ako do detailov funguje a minimum ho vie aj vyrobit. Filozofia su ako saty, ktore kazdy nosi, niekto si dlho vybera, niekto sa mode venuje cely zivot, len malokto si ich vie usit. >>

Niekto : Filozofia je veda o tom, co si ludia myslia a co by si mali mysliet, aby to bola pravda. Na rozdiel od psychologie, ktorej ide o stastie a nabozenstva, ktoremu ide o stastny vecny zivot. >>

Niekto : Filozofovat znamena zovseobecnovat./ako hovoril uz Aristoteles/ Ak poviem - Rano som vstal a vecer isiel spat - tak nefilozofujem. Ale ked poviem - Kazdy clovek rano vstane a vecer ide spat - to uz filozofujem. Ak poviem, ze Hitler bol zly, nefilozofujem. Ak poviem, ze vsetci ludia su zli, alebo ze vacsina je zla, tak uz filozofujem. Ak poviem 'je to mozne', nefilozofujem, ak poviem 'vsetko je mozne' uz filozofujem. >>

Niekto : Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Ktorá filozofia je pravdivá? >>

Pytajuci_sa : Čo je metafyzika? >>

Pytajuci_sa : Aké sú základné otázky? >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Theodor Munz : Ak veda hovorí: to je pravda, to je omyl, filozofia sa pýta : čo je to pravda, čo je omyl? >>

Theodor Munz : Filozofia sa pohybuje na abstraktnej úrovni. Otvorila sa pred starými Grékmi ako nová oblasť poznávania skutočnosti a už ju nemohli obísť. Je to krásny historický jav, vidieť ako sa pred človekom, ktorý má pred sebou každý deň určitú skutočnosť, zrazu otvára medzera a vynára sa v nej nová, doteraz nevídaná skutočnosť, ktorá sa pred neho postaví ako výzva: vyvolal si ma a teraz ma skúmaj ! >>

Theodor Munz : Filozofia je diskusia stá a tisícročí. >>

Niekto : Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite. >>

William James : Lebo filozofia, ktorá je v nás taká dôležitá, nie je odbornou záležitosťou; je to náš viacmenej nemý cit pre úprimný a hlboký zmysel života. Tento cit je len čiastočne vyčítaný z kníh; je to náš individuálny spôsob videnia a cítenia celkového pôsobenia a tlaku sveta. >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Christian Wolff : Filozofia je veda o možnom. /... philosophy as the science of the possible >>

August Comte : Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí. >>

Niekto : Sú štyri druhy lásky. Platonická - je s čím, je kde, ale nie je s kým. Študentská - je s čím, je s kým ale nie je kde. Impotentná - je s kým, je kde, ale nie je s čím. A nakoniec filozofická - je s čím, je s kým, je kde, ale načo. >>

Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos. >>

Pytajuci_sa : Čo je to morálka? >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je boj proti čarom, ktorými náš jazyk a jeho prostriedky zaklínajú rozum. >>

Niekto : Lenivosť sa stala matkou viac filozofov ako múdrosť. >>

Pytagoras zo Samu : Philosophy is the highest music. / hos philosophias ... ouses megistes mousikes >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu) >>

Niekto : Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý." >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie. >>

Izák Caban : filozofia nepatrí ani Aristotelovi, ani Platonovi, ani Epikurovi, ale tým, ktorí nasledujú Aristotela a iných filozofov, ak sa títo pridržiavajú prírody alebo rozumu, ak však nie, slobodne od nich odstupujú. >>

Sokrates : Ale nemám pre ne (mýty) vôbec žiadny voľný čas; a to, priateľ môj, z toho dôvodu : ešte nie som schopný spoznať seba, ako to hovorí delfský nápis; tak sa mi zdá smiešne, keď to ešte neviem, skúmať nepodstatné veci. >>

Friedrich Nietzsche : Sú otázky, v ktorých človek nevie rozhodnúť o pravde a nepravde; všetky najvyššie otázky, všetky najvyššie hodnotové súdy sú mimo ľudského rozumu.... Pochopiť hranice rozumu, - až to je skutočná filozofia./ alle obersten Werth-Probleme sind jenseits der menschlichen Vernunft… Die Grenzen der Vernunft begreifen — d a s erst ist wahrhaft Philosophie… >>

Sokrates : Filozofia je prípravou na smrť. (thanatou mélétè) >>

Arthur Schopenhauer : Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie. >>

Niekto : Filozofia je príliš kritické myslenie. >>

Martin Heidegger : Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika. >>

Niekto : V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ak filozofia maľuje svoju šedosť na šedo, potom jedna podoba života už zostarla a šedou šedivosťou sa nedá omladiť, ale iba poznať, Minervina sova začína lietať iba za súmraku. (parafráza - Filozofia prichádza až po konaní, je nevyhnutne reflexívna) >>

Niekto : Filozofia nekoná. Je pred a po konaní. >>

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Herbert Marcuse : Pre nás bola filozofia vždy hlavne sociálnou a politickou filozofiou, už od Platona. >>

Niekto : Filozofia je práca s hodnotami. >>

Michel de Montaigne : Filozof by mal žiť s výhľadom na cintorín. >>

Niekto : vsetci zomrieme >>

Niekto : Filozofia je veda o budúcnosti, o tom čo bude existovať, alebo čo by malo existovať. >>

Niekto : Filozofia firmy - ciel-uspokojit zakaznika,kvalita, byt lidrom na trhu, byt setrny k zivotnemu prostrediu, vzdelavat zamestnancov dbat na bezpecnost pri praci >>

Niekto : Hlavnou filozofiou klubu je podľa slov generálneho riaditeľa FK Dukla Banská Bystrica Ing. Richarda Čecha: Skvalitnenie práce s mládežou – najlepšia vízia do budúcnosti. >>

Niekto : Vychovávame deti v duchu fair-play, vedieme ich k zdravému životnému štýlu, tréningovým procesom im vypĺňame voľný čas. Riadime sa heslom: FUTBAL JE VIAC AKO HRA! >>

Niekto : No dobre filozofia je možno silné slovo, ak sa vám bridí spojiť ho s futbalom, môžete ho nahradiť výrazom štýl alebo životné presvedčenie. Nezáleží na tom, pretože tak či onak, budeme mať ma mysli to isté – rozdiel medzi rôznymi spôsobmi hrania futbalu, ekvivalentný rôznym spôsobom ako prejsť životom, alebo rôznym učeniam, vyznávajúcim rôzne hodnoty. Pragmatici, drevorubači, poprípade ropní a mafiánski skratkári a ešte aj mnohí ďalší môžu byť úspešní. utbal, ten ktorý mám rád, je záležitosť takmer aristokratická a nespochybniteľne estetická. >>

Niekto : Co je filozoficke na filozofii futbaloveho trenera, alebo na filozofii firmy. Ja tomu nerozumiem, mozno vy ano. >>

Niekto : Filozofia je veda s problematickým zaradením. >>

Niekto : Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov. >>

Niekto : Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila. >>

Niekto : Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero. >>

Niekto : Na rozdiel od filozofie v teológii ide nielen o dobrý život, ale aj hľadanie spásy aj o úctu k bohom. >>

Niekto : Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia) >>

Platon (pov. Aristokles) : Preto sú praví milovníci múdrosti umiernení a statoční, nie preto, čo hovoria ľudia...duša filozofa si myslí,že ju má oslobodiť filozofia a nemôže sa oddávať rozkošiam a zármutkom, aby ju opäť zväzovali.. >>

Niekto : Filozofia je matkou vied, ktorej jej dcéry vedy zobrali všetky čiastočné predmety skúmania, okrem jedného najvšeobecnejšieho - a tým je bytie. >>

Niekto : Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami. >>

Niekto : Názor, že pravda je subjektívna, každý má svoju pravdu. To je pravý opak filozofie >>

Niekto : Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu. >>

Arthur Schopenhauer : Filozofické myšlienky (pravdy) sú každému intuitívne známe. K vyjadreniu (do abstraktného poznania, reflexie) ich dostať je úlohou filozofov. >>

Niekto : U mémplexov (komplexov mémov) môžeme pozorovať dva typy populačných stratégií: K a r-stratégia. K-stratégiou sa rozmnožujú mémplexy, ktoré sú výrazne komplexné, majú vysokú mieru zložitosti, napríklad teórie, teológie, filozofie a podobne. Replikovanie takýchto mémplexov vyžaduje od sapienta dlhodobé úsilie a trvalý záujem, čo zasa predpokladá určitú vrodenú genetickú výbavu. Naproti tomu r-stratégiou sa rozmnožujú jednoduché mémplexy, napríklad popkultúra, módy, sexuálne artefakty, vtipy, facebookové diskusie, názory a podobne. Kým K-stratégia zabezpečí mémplexom replikáciu iba v obmedzenej populácii, r- stratégia dokáže pre svoju elementárnu jednoduchosť zasiahnuť normálny štandard populácie, v zmysle gauss-laplaceho normálnej distribúcie pravdepodobnosti. >>

Edmund Husserl : Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie. >>

Edmund Husserl : Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie. >>

Edmund Husserl : Problém boha zahrňuje jasne problém absolútneho rozumu ako teleologického zdroja všetkého rozumu vo svete, ako zmyslu sveta. Aj otázka nesmrteľnosti je pochopiteľne otázkou rozumu, a rovnako aj otázka slobody. Všetky takéto metafyzické otázky, špecificky však filozofické otázky v bežnej reči, prekračujú svet ako univerzum samých faktov. Presahujú ich práve tak ako otázky, ktorým ide o ideu rozumu. Všetky tieto otázky si potom kladú nárok na vyššiu vážnosť, než majú otázky týkajúce sa faktov, ktoré sú druhoradé i čo do poradia. Pozitivizmus filozofii takpovediac utína hlavu. >>

Ján Patočka : Filozofia nie je konečné abstraktum, ale dielo živých ľudí, živých myslí, ktoré hľadajú ťažko a osamelo. Stretnutie s druhými, niekedy cez storočia a tisícročia, nie je pre filozofujúcich ľahostajné; často je tým najvyšším, ba jediným. A prostredie v ktorom sa to uskutočňuje sú dejiny filozofie. >>

Niekto : Filozofia je pojmové inžinierstvo...Radšej by som sa predstavil tak, že robím pojmové inžinierstvo. Pretože tak ako inžinier skúma štruktúru materiálnych vecí, tak filozof skúma štruktúru myslenie. Porozumenie štruktúre zahŕňa pochopenie toho, ako fungujú časti a ako sú navzájom prepojené. Znamená to vedieť, čo by sa stalo, v dobrom aj zlom zmysle, keby sa urobili určité zmeny. To je to na čo sa zameriavame, keď skúmame štruktúry, ktoré formujú naše chápanie sveta. Naše pojmy alebo idey formujú mentálne domy, ktoré sme vybudovali, alebo môžeme uveriť tomu, že by sme ich mali rozmontovať a postaviť nanovo. >>

Niekto : Filozofia je láska k múdrosti. Láska môže byť šťastná alebo nešťastná; v mojom prípade je to láska nešťastná. >>

Niekto : Archív všetkých omylov minulých storočí. >>

Immanuel Kant : Ľudský rozum má zvláštny osud v jednej oblasti svojich vedomostí: že je zaťažený otázkami, ktoré nevie odsunúť nabok, lebo sa kôli povahe rozumu núkajú sami od seba, ktoré ale nevie ani zodpovedať, lebo presahujú všetky schopnosti ľudského rozumu. >>

Niekto : Základom našich riešení v oblasti IT bezpečnosti je filozofia "Zero trust" (nulová dôvera) >>

Rene Descartes : Filozofia znamená štúdium múdrosti a že múdrosťou sa nerozumie len obozretnosť v konaní, ale i dokonalá znalosť všetkých vecí, ktoré je človek schopný poznať tak pre orientáciu v živote, ako aj pre zachovanie svojho zdravia, či objav všetkých poznatkov vo vedení. >>

Niekto : Motivačná literatúra je vykradnutá filozofia. >>

Niekto : V športovaní prechádza človek troma štádiami. Prvým je estetické - človek vníma čo mu (v rámci športovania) robí dobre a čo ho naopak bolí. Druhé štádium je politické - zapojenie sa do nejakej formy kolektívu a súťaženia vrámci športu. Treťou fázou je filozofické pýtanie sa na to prečo to ( vrámci športu ) robím, načo som tu. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a náboženstva? >>

Niekto : Filozofia je racionalizácia mýtu. >>

Niekto : Filozofia sa zaoberá životom tu a teraz, zatiačo náboženstvo sa zameriava na posmrtný život. >>

Niekto : Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom) >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a vedy? >>

Niekto : Aká je moja trénerská filozofia? Istota je smrť. Nemám rád istotu, hru vzadu a čakanie na to, že súper urobí chybu. Sám som dal dvadsať gólov za sezónu osem rokov po sebe. Verím v útočnú hru. Očakávam od každého, že bude zvládať obrannú hru, ale zároveň od každého očakávam, že bude schopný dať gól. O tom je tím. Aj hráči zo štvrtého útoku sa musia naučiť dávať góly a aj strelci musia vedieť brániť >>

Arthur Schopenhauer : Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch. >>

Niekto : Filozofia rieši večné otázky. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia rieši večné otázky len preto, lebo ide o večný nonsens >>

Michel Foucault : Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry. >>

Niekto : Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti. >>

Arthur Schopenhauer : Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky. >>

Niekto : Filozofia futbalu : či hrať s emóciami alebo bez emócií, krásne čí škaredo ale efektívne... >>

Rudolf Carnap : Jednou z úloh filozofie by malo byť vytvorenie ideálneho jazyka. Bol by to medzinárodný jazyk, vytvorený tak, aby bol čo najjednoduchší, neobsahoval nijaké logické protirečenia, tento jazyk by mal základ v symbolickej logike, bol by to ozajstný mathesis universalis. >>

Na otázku Čo je to fakt?

Marcus Aurelius : Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda. >>

Moritz Schlick : Konštatácie (Pozorovacie vety) - 'Tu je teraz to a to.' - pri týchto výrokoch je zisťovanie pravdy a zmyslu neoddeliteľné, rovnako ako pri analytických výrokoch, sú to jediné syntetické vety, kt. nie sú hypotézami. Konštatáciu nemôžem zapísať bez straty zmyslu. ('Tu a teraz' zapísané stráca význam).Nie sú v základoch vedy, poznanie sa nimi začína a zároveň ich spotrebúva ako drevo v plameni. Zvyšné vety sa generujú v procese indukcie. (protokolárne vety). Z nich sa potom spätne tvoria predikcie, ktoré sú opäť pozorovacími vetami (konštatáciami) a ktoré je potrebné overiť, verifikovať. >>

Niekto : Fakt (lat. factum - urobené, učinené, čo sa stalo skutočnosťou) je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť, to, čo stojí proti myšlienke, predstave, prianiu a vzdoruje im ako vonkajší prvok. Fakt je niečo, čo je v protiklade k všetkému iluzórnemu alebo prosto vymyslenému, ale aj proti tomu, čo je podľa určitých pravidiel myslenia nevyhnutné - odtiaľto morálne a právne rozlíšenie medzi tým, čo je 'de facto' a 'de iure'. S tým suvisí aj Kantovo rozlíšenie medzi tým, čo 'je', a tým, čo 'má byť'.Rozlišuje sa najmä vedecký fakt od bezprostredného faktu. >>

Pytajuci_sa : Čo je fakt? >>

Jacques Derrida : Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie. >>

Niekto : data (n.) - 1640s, "a fact given or granted," classical plural of datum, from Latin datum "(thing) given," neuter past participle of dare "to give" (from PIE root *do- "to give"). In classical use originally "a fact given as the basis for calculation in mathematical problems." From 1897 as "numerical facts collected for future reference." Meaning "transmittable and storable information by which computer operations are performed" is first recorded 1946. Data-processing is from 1954; data-base (also database) "structured collection of data in a computer" is by 1962; data-entry is by 1970. >>

Niekto : Data are characteristics or information, usually numeric, that are collected through observation.[1] In a more technical sense, data are a set of values of qualitative or quantitative variables about one or more persons or objects, while a datum (singular of data) is a single value of a single variable.[2] Although the terms "data" and "information" are often used interchangeably, these terms have distinct meanings. In some popular publications, data are sometimes said to be transformed into information when they are viewed in context or in post-analysis.[3] However, in academic treatments of the subject data are simply units of information. >>

Niekto : Fakt je niečo čo sme vyrobili (z latinského factum), teda niečo čo sme namerali, zaznamenali. Fakt sám osebe v prírode neexistuje, človek ho musí vyrobiť. >>

Niekto : Nie sú žiadne fakty. Sú len interpretácie. Všetko čo vidíš sú len interpretácie. Bez interpretácie nevidíš nič. >>

Na otázku Ako môžu slová vystihovať realitu?

Platon (pov. Aristokles) : Ke každému ze jsoucen náleží tři věci, jimiž musí vznikati vědění,čtvrtá věc pak je vědní samo a za pátou je třeba pokládati samo to, co lze opravdu poznati a co jest opravdové jsoucno Z těch věcí jedna je jméno, druhá výměr, třetí obraz, čtvrtá pak vědení......A co se týče jména,žádna věc nemá meno stálé a nic nebrání, aby to, co se teď nazýva kulaté, nebylo nazváno přímym a příme kulatým..A také o výmeru lze říci totéž; vždyť se skládá ze jmen a výrokú a proto ani při něm není nic dost pevně stáleho. >>

Platon (pov. Aristokles) : natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are. >>

Aristoteles : Meno je hlas, ktorý má význam podľa dohody (nie od prírody). Súd = niečo niečomu pričítame, (kladný) alebo niečo niečomu odopierame (záporný). Sloveso spoluznačí čas >>

Aurelius Augustinus : Keď (starší) pomenovali nejakú vec a podľa mena sa k nej obrátili, videl som a zapamätal som si, že tú vec volajú tak, ako zaznelo z ich úst, keď ju chceli ukázať. Že naozaj to chceli, bolo zjavné z pohybu tela, tej prirodzenej reči všetkých národov, ktorá sa zračí z výrazu tváre, z pohybu očí, z pohybu údov a zvuku hlasu, vyjadrujúcich stav ducha, keď o niečo prosí, keď sa po niečom túži, keď sa má niečo zavrhnúť alebo urobiť. Často, počujúc slová v rozličných vetách jednako použité, pomaly som začal chápať, aké veci označujú, a môj jazyk týmito slovami povedalo to, čo som chcel. >>

Pierre Abelard : Pojmy sú imaginárne, temne obrazy skutočnosti. Obecne reálne neexistuje, je vytvárane ľudským rozumom. Pr. mame všeobecný obraz o meste, do kt. keď reálne prídeme, zistíme, že bol neurčitý a matný. >>

Benedictus de Spinoza : .. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom. >>

Benedictus de Spinoza : Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod. >>

Benedictus de Spinoza : Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum. >>

Immanuel Kant : Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme. >>

Arthur Schopenhauer : Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu. >>

Arthur Schopenhauer : Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera. >>

Arthur Schopenhauer : Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy). >>

Arthur Schopenhauer : Vernuft=obraz sveta v slovach, Vorstelung von Vorstelungen. >>

Arthur Schopenhauer : Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych. >>

Karol Marx : Vedenie nie je priamy, praxou nesprostredkovaný obraz skutočnosti. Starý protiklad medzi bytím a poznaním treba nahradiť komplikovanejšou väzbou bytie-prax-poznanie. >>

Friedrich Albert Lange : Nase pojmy sa neriadia predmetmi, ale predmety sa riadia pojmami. (t.j. nase pojmy vytvaraju svet) >>

Friedrich Nietzsche : Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo) >>

Friedrich Nietzsche : Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu. >>

Friedrich Nietzsche : Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu. >>

Gottlob Frege : Quine (1943) and Church (1951) rehabilitated Frege’s distinction of sense and reference. Non-designating words such as ‘Pegasus’ cannot be meaningless: it is precisely the meaning of ‘Pegasus’ that allows speakers to establish that the word lacks reference. Moreover, as Frege (1892) had argued, true factual identities such as 'Morning Star = Evening Star' do not state synonymies; if they did, any competent speaker of the language would be aware of their truth. >>

Moritz Schlick : Všetky naše definície sa musia končiť nejakým ukázaním. Definovať farbu je nemožné, treba ju ukázať. >>

Moritz Schlick : Zmysel vety určujeme metódou verifikácie. >>

Ludwig Wittgenstein : Logický obraz faktov je myslienka.(3.teza traktatu). >>

Ludwig Wittgenstein : Myslienka je zmysluplná veta.(4.teza traktatu). >>

Ludwig Wittgenstein : Realitu nemôže uchopiť jazyk (myslenie), ale iba mystické vcítenie, jedine cit. >>

Ludwig Wittgenstein : Kdekoľvek sa objaví slovo označujúce určitú oblasť v určitom priestore, môže ním byť iné slovo označujúce inú oblasť v tomto priestore nahradené, bez toho aby vznikol nezmysel; avšak slovo označujúce nejakú inú oblasť náležiacu nejakému inému priestoru ním nahradené byť nemôže, iba ak gramaticky chybne, t.j. nezmyselne. Priestor by sa dal definovať ako úplný súhrn možností daného druhu. >>

Ludwig Wittgenstein : Problém nezmyselnosti jazykových výrazov je problémom ich reálneho alebo nereálneho používania v jazykových hrách. Reálne používanie zakladá význam a činí z jazykového výrazu zmysluplný výraz. Nereálne používanie jazykového výrazu (ktoré nie je vždy zjavné) zakladá naproti tomu nezmysel a robí z jazykového výrazu nezmyselný výraz, ktorý bude raz koniec koncou stiahnutý z obehu. >>

Ludwig Wittgenstein : Predstaviť si jazyk znamená prestaviť si formu života. >>

Ludwig Wittgenstein : Forma života je ono dno jazykových hier, ono dno prúdu života, v ktorom plává lingvistický subjekt a len veľmi ťažko sa ku dnu dostáva. >>

Ludwig Wittgenstein : Pravidla gramatiky nie sú nicím iným ako zvykmi (obyčaje, inštitúcie). >>

Ludwig Wittgenstein : Jazyk je zakorenený rozmanite. Má korene a nie len jeden koreň. >>

Ludwig Wittgenstein : Otázka po verifikácii je len zvláštnou formou otázky - Ako to myslíš?. >>

Ludwig Wittgenstein : Význam slova je jeho používanie v jazyku. Otázka Čo je vlastne slovo je analogická otázke Čo je šachová figurka. >>

Ludwig Wittgenstein : Naše pojmy sú ako sklenená fľaša a my sme ako mucha v nej. >>

Ludwig Wittgenstein : Jazyk ako obraz skutočnosti má so svetom spoločnú formu -logickú formu. >>

Ludwig Wittgenstein : Jazyk je súhrnom výrokov o svete. Jenoduchý výrok popisuje nejaký popisuje jednoduchý fakt. >>

Rudolf Carnap : Carnap (1947) proposed a new formulation of the sense/reference dichotomy, which was translated into the distinction between intension and extension. The notion of intension was intended to be an explicatum of Frege’s “obscure” notion of sense: two expressions have the same intension if and only if they have the same extension in every possible world or, in Carnap’s terminology, in every state description (i.e., in every maximal consistent set of atomic sentences and negations of atomic sentences). Thus, ‘round’ and ‘spherical’ have the same intension (i.e., they express the same function from possible worlds to extensions) because they apply to the same objects in every possible world. Carnap later suggested that intensions could be regarded as the content of lexical semantic competence: to know the meaning of a word is to know its intension, the general conditions which an object must fulfill in order to be denoted by [that] word >>

Willard van Orman Quine : Perceptuálna podobonosť je základom všetkého očakávania, učenia, tvorenia zvykov. Zároveň zdieľame informácie (vysielame signály), vtáci spevom, opice škrekom a ľudia tak, že vyslovujú pozorovacie vety - Pes! Prší! Je mi zima! - Tieto pozorovacie vety (P) sú prvé historicky i dnes pri výchove dieťaťa. Neskôr (nie P), (PaP) , (ked P, tak P)-pozorovacie kategorialy, reifikácia, >>

John Langshaw Austin : Usually it is uses of words, not words in themselves, that are properly called vague. >>

John Rogers Searle : Hovorenie jazykom je zapojenim sa do velmi zlozitej pravidlami riadenej formy spravania. >>

Logik Formálny : ( 1A4 ) => 2P7 >>

Niekto : we can usefuly capture the meaning of word by characterizing its distibution, or the context in which the word appears - You should know a word by the company it keeps. (distributional hypothesis) >>

Niekto : Konanie nejakého človeka, napr. jeden jeho zhyb na hrazde, by sa možno dal opísať pomocou chemických vzorcov. Bol by to však taký komplikovaný opis, zložený z množstva opakujúcich sa vzorcov, že by bolo lepšie všetky tieto opakujúce sa vzorce nahradiť, nejakým jedným výrazom, ale aj takto vzniknutých vzorcov by bolo veľa, preto by sme ich utriedili do skupín a označili nejako jednoduchšie. Tak by sme postupovali ďalej až by sme dospeli k pojmu zhyb na hrazde. Podobný vzťah je medzi strojovými jazykmi a vyššími programovacími jazykmi. >>

Niekto : Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch. >>

Niekto : In Tarski’s (1933) work on formal languages, which was taken as definitional of the very field of semantics for some time, lexical units are semantically categorized into different classes (individual constants, predicative constants, functional constants) depending on the logical type of their reference, i.e., according to whether they designate individuals in a domain of interpretation, classes of individuals (or of n-tuples of individuals), or functions defined over the domain. >>

Niekto : viera o ktorej ti niekto porozpráva bude mat pre teba asi takú hodnotu ako jedlo o ktorom ti budem hovoriť ale nikdy ho neochutnas.... na druhej strane, kým ti nepovedia, čo máš cíťiť vo víne, tak to ani necítiš. >>

Niekto : Vztah medzi vnemom, spomienkou, predstavou, ideou, pojmom a slovom mi zatial nie je jasny >>

Niekto : Mam ideu niecoho, ak viem ako sa to nieco pouziva. (napr. stolicka, pohar). nestaci mat obraz toho. >>

Niekto : Rozsah pojmu je mnozina predmetov, ktoré pod danú pojem patria, obsah pojmu je súbor vlastností ktoré tieto predmety majú. >>

Niekto : Významy výrazov môžu byť jednoduché (jednokrokové) alebo štrukturované (viackrokové) procedúry, ktorými identifikujeme objekty. >>

Niekto : Určitý výraz alebo pojem, alebo objekt, ako je daný v definíciách, je vždy súčasťou buď nejakého systému výrazov (jazyka) alebo určitého systému pojmov (konceptuálneho systému) alebo systemu objektov (ontológie). >>

Niekto : Ukázaním + abstrakciou. Ukázaním - Peter, Abstrakciou - človek,živočích,živá príroda,jestvujúcno >>

Niekto : Paradox hromady: Jedno zrnko v žiadnom prípade nie je hromada ani zopár zrniek nie je hromada, al epostupným pridávaním zrniek nevedno presne kedy vznikne hromada. >>

Pytajuci_sa : Čo nebrať z Biblie doslovne? >>

Pytajuci_sa : Ako môžu slová vystihovať realitu? >>

Pytajuci_sa : Čo je fakt? >>

Pytajuci_sa : Čo je informácia? >>

Pytajuci_sa : Čo je to otázka? >>

Pytajuci_sa : Čo je to literatúra? >>

Friedrich Nietzsche : celá žitá skutočnosť je v pohybe, deje sa. Dianie však musíme v poznávaní násilne zastavovať, a to predovšetkým pojmami, aby sme o veciach mohli vôbec niečo povedať. Pojmy sú pri povrchnom pohľade stále, platia dlhodobo a robia aj viac: robia veci rovnakými, zovšeobecňujú, zjednodušujú, lebo si nevšímajú detaily, veci zatrieďujú, kategorizujú, tvoria druhy, rody, zákony. Vytvárajú z chaosu zmyslových zážitkov poriadok, usporadúvajú, sprehľadňujú, a tak nám umožňujú vo veciach sa vyznávať, narábať s nimi podľa našich potrieb, kalkulovať s nimi, využívať ich. Je to zároveň skratkovité poznávanie, ktoré nám má umožňovať rýchlo si vytvoriť o veciach prehľad. >>

Friedrich Nietzsche : Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať. >>

Friedrich Nietzsche : Najprv obrazy... Potom slová, používané pre obrazy. Napokon pojmy, možné len keď sú slová - zhrnutie mnohých obrazov pod čosi nenázorné, ale počuteľné (slovo). Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu. Že slabé pocity sa kladú ako rovnaké, že sa pociťujú ako tie isté, je základný fakt. >>

Friedrich Nietzsche : Sila vynaliezavosti, čo vybásnila kategórie, pracovala v službe potreby, totiž istoty, rýchlej zrozumiteľnosti na základe znakov a zvukov, skracovacích prostriedkov... Mocní urobili mená vecí zákonom a najväčší umelci abstrakcie spomedzi mocných stvorili kategórie. >>

Niekto : Jazyk, ktorým svet popisujeme, je mapou reality, nie realitou samotnou. Jazyk nám pomáha zorientovať sa v skutočnosti, nemožno ním však poznanie nahradiť. Cesta poznania nás vedie od bodky na mape k hore samotnej. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Medzi našim myslením a zákonitosťami vonkajšieho sveta existuje predzjednaná harmónia. >>

Logik Formálny : P000720 => P003424 >>

Georg Berkeley : Možno však poviete, že hoci idey samy neexistujú mimo ducha, predsa len môžu existovať veci im podobné, ktoré sú ich kópiami alebo napodobeninami a existujú mimo myseľ v nejakej nemysliacej substancii. Na to odpoviem, že sa idea môže podobať zas len idei. >>

Niekto : Veda je presvedčená nie síce o podobnosti v názornom zmysle, ale o jednoznačnej priradenosti svojho matematicky štrukturovaného systému poznatkov k štruktúre vonkajšej skutočnosti. >>

Niekto : Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje. >>

Gorgias z Leontín : Presvedčivé slová majú moc, ktorá je porovnateľná z mocou bohov, a rovnako silná ako fyzická sila. Účinok reči na dušu je ako účinok liekov (či drôg) na telo. Tak ako rozličné lieky hýbu štyroma rozličnými šťavami tela a ukončujú chorobu alebo život, tak je to so slovami: niektoré spôsobujú bolesť, iné radosť, niektoré vyvolávajú strach iné vedú poslucháčov k odvahe, iné ohlupujú a očarúvajú dušu zlým presvedčením. >>

Niekto : Jazyk je modelom reality. >>

Ludwig Wittgenstein : Pozrite sa napríklad na to, čo sa deje v prípadoch, ktoré nazývame hry. Pozrime sa či nájdeme existenciu niečoho , čo majú všetky hry spoločné. (kartové hry, loptové hry, kolokolomlynské, kto vydrží dlhšie pod vodou na jeden nádych a ruskú ruletu). Tým istým spôsobom nachádzame a skúmame mnoho rôznych hier. Vidíme ako sa niektoré podobnosti ukazujú a potom sa strácajú. Záverom nášho skúmania je toto: Vidíme komplikovanú sieť podobností, ktoré sa pretínajú a prekrývajú a niekedy vidíme aj celkové podobnosti... Nenapadajú mi lepšie slová ako charakterizovať tieto podobnosti ako slová vyjadrenie rodinné podobnosti. či podoby. Rozličné podobnosti medzi členmi rodiny ako napr. druh postavy, rôzne črty a rysy, farba očí, chôdza, temperament atď. Všetky tieto podobnosti a prekrývajú a prelínajú tým istým spôsobom. A dovoľujem si povedať, že rôzne hry tvoria jednu rodinu. (ad Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? - Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší) >>

Niekto : Čisté pojmy, kategórie sú pojmy ako "kvalita", "kvantita", atď.. pod ktoré možno zahrnúť všetky veci, zatiaľčo pod ostatné pojmy ako napr. "mobilný telefón" nemožno zahrnúť všetky veci. >>

Ferdinand de Saussure : Význam slova záleží na tom, aké má dané slovo miesto v celkovej štruktúre jazyka. >>

Ferdinand de Saussure : Význam slova nie je ukotvený vertikálne ale horizontálne. T.j nemá vzťah nahor k nejakým večným ideám, ani nadol k veciam, ale k iným slovám. >>

Ferdinand de Saussure : Jazyk je systémom rozdielov. Význam slova spočíva v rozdiele od iných slov. >>

Ernst Cassirer : Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk. >>

Jacques Derrida : Jazyk je ľudskou konštrukciou. Racionálny jazyk môže byť nástrojom. skonštruovaným vládnucou triedou, slúžiaci na ovládanie más. >>

Jacques Derrida : Všetko je text. Mimo text nič neexistuje. >>

Jacques Derrida : Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie. >>

Charles Sanders Pierce : Premýšľaj ktoré účinky, ktoré by sme mohli považovať za prakticky relevantné, pripisujeme vo svojej predstave predmetu našeho pojmu. Náš pojem týchto účinkov je celkom našeho pojmu tohoto predmetu. (pragmatická maxima). Táto maxima potom slúži ako metóda na prejasnenie pojmov, pričom hovorí, že významový obsah pojmu spočíva v jeho mysliteľných dôsledoch pre konanie. >>

Otto Neurath : Národ, ktorý disponuje 60-timi pomenovaniami pre kravu, podľa jej farby, veku, vzdialenosti od hovoriaceho v danom okamihu, má menej predpokladov pre vedecké chápanie sveta >>

Otto Neurath : Carnap hovorí o protokolárnom jazyku, ktorý nevyžaduje žiadne overenie. Protokolárny jazyk je prvotným jazykom, jazykom zážitkov, fenomenalistický jazyk. (ad Rudolf Carnap ) >>

Otto Neurath : Protokolárne vety sú vety, v ktorých sa vyskytuje meno osoby, napr.: "Ottov protokol o 3 hodine a 15 minútach" : [ Ottovo jazykové myslenie bolo o 3 hodine a 16 minútach: (v izbe bol o 3 hodine a 15 minútach nejaký stôl, ktorý vnímal Otto ) ] >>

Otto Neurath : Vedecký jazyk sa skladá s fyzikalisticky triviálneho jazyka a fyzikalisticky odborného jazyka. Odborné termíny sa dajú formulovať pomocou výrazov triviálneho jazyka. Každá vedecká koncepcia musí byť vo svojich základných rysoch zrozumiteľná aj človeku z ulice. >>

Pytajuci_sa : Čo sú univezálie? >>

Pytajuci_sa : Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? >>

Niekto : Ak sa chceme dostať po diaľnici z jedného veľkomesta do druhého, nebudeme potrebovať mapu obsahujúcu mnoho informácií nesúvisiacich s automobilovou dopravou, na ktorej sa diaľnice budú strácať v spleti vedľajších ciest. Taká mapa by nás mohla skôr zmiasť. Ale na druhej strane mapa, na ktorej je zakreslená iba jedna diaľnica, by realitu značne skresľovala a znižovala by schopnosť zvoliť si inú trasu, ak by napr. bola diaňica zablokovaná nehodou. >>

Michel Foucault : Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi. >>

Pytajuci_sa : Čo je humor? >>

Niekto : Oslobodenie rúk od funkcie pohybu, priniesol človeku schopnosť uchopovať veci a vyrábať vlastné veci - artefakty...Symbolickými artefaktami sa stali všeobecné pojmy. Pojmy už neoznačovali len konkrétne veci, ale celé triedy vecí. Už nebolo treba veci uchopovať. bolo treba ich abstraktne chápať, triediť ich, predstavovať si ich. Nad fyzikálnym priestorom, v ktorom človek žije ako materálna bytosť začal vyrastať ďalší priestor - symbolický. Človek sa stal symbolizujúcim živočíchom...Jazyk je symbolická motorická manipulácia (manus - v latinčine -ruka) v mozgu s konkrétnymi naturfaktami ale takisto aj so symbolickými artefaktami. >>

Pytajuci_sa : Ako programovacie jazyky opisujú realitu? >>

Ludwig Wittgenstein : Aby sme pochopili podstatu vety (t.j. ako veta zobrazuje realitu), pomyslime na hieroglyphy, ktoré sú obrázkami faktov, ktoré chcú popísať. >>

Na otázku Čo je to informácia?

Niekto : Najvšeobecnejšie je to obraz reálneho sveta. >>

Niekto : Informácia môže byť buď údaj (stav, miera, hodnota, t.j. približne správa) alebo inštrukcia (akcia, návod, t.j. približne význam) alebo ich zloženie. >>

Niekto : Význam má informácia buď pre človeka, ak ju dokáže interpretovať, alebo pre počítač, ak ju dokážu spracovať algoritmi. >>

Niekto : Najmenšou jednotkou informácie je 1 bit, t.j. správa o realizácii jedného z dvoch možných stavov. >>

Niekto : Vlastnosti informácie: merateľnosť, adresovateľnosť (má adresáta), dostatočnosť (nedostatočná vs. nadbytočná, presýtenosť informáciami), relevantnosť (či súvisí s danou úlohou), vierohodnosť, pochopiteľnosť, presnosť, aktuálnosť, včasnosť, frekvencia poskytovania informácií. >>

Niekto : Information is often approached from three perspectives: information as reality (e.g. as patterns of physical signals, which are neither true nor false), also known as ecological information; information about reality (semantic information, which is alethically qualifiable and an ingredient in the constitution of knowledge); and information for reality (instruction, like genetic information, algorithms and recipes).. >>

Pytajuci_sa : Čo je informácia? >>

Niekto : Informácie sú symbolické aktefakty, ktoré v môžeme v mysli chápať, predstavovať si, zhromažďovať a triediť (niektoré z týchto činností možno robiť aj pomocou počitača) >>

Na otázku Ak je Boh všemocný,prečo nedokáže každého človeka priviesť k sebe?

Niekto : pretože nie všetci počujú..nie všetci vidia..nie všetcí chú počuť a vidieť..nie všetci chcú ísť za Ním...pokušenie je silné..lákavé..a len silní odolajú... >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh všemocný, prečo... ? >>

Pytajuci_sa : Nevie Boh človeku niekedy pomôcť? >>

Niekto : Sloboda je podstatou človeka. Bez slobody by človek nebol človekom, ale robotom. Boh teda nemohol stvoriť človeka bez slobody, lebo by stvoril robota. >>

Niekto : Ak sa Boh raz rozhodol dať človeku slobodu, nemôže ho nijako prinútiť k dobru, ak sa človek sám rozhodne pre zlo, ak človek sám nechce. >>

Niekto : Po smrti to nebude tak, že sa budú vážiť skutky a prisúdi sa človeku buď nebo, alebo peklo, ale bude to tak, že (zlý) človek si sám vyberie peklo. >>

Na otázku Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Biblia : Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. >>

Biblia : Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone. >>

Biblia : Naši otcovia zhrešili a niet ich, my vlečieme ich vinu. >>

Biblia : Vsetko zlo, co sa deje Zidom starom zakone plynie z nedodrzania zmluvy, bozich prikazani. >>

Herakleitos : Bohu je vsetko krasne, dobre a spravodlive, ludia vsak pokladaju jedno za nespravodlive, druhe za spravodlive. //22B12 >>

Ježiš Nazaretský : Aby sa mohli zjaviť božie skutky...cit:Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky >>

apoštol Pavol : Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. >>

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Benedictus de Spinoza : Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov. >>

Benedictus de Spinoza : Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie. >>

Logik Formálny : ( P002404 & P002411 ) => P002412 >>

Niekto : Utrpenie existuje preto, aby sme sa nevzdialili Bohu. V blahobyte človek na Boha zabúda. >>

Niekto : V kreslenej rozpravke boh tvori slnko a hviezdy, cert nedokonaly mesiac a komety, boh tvori zem, cert sa schovava do stredu zeme, boh tvori kopce, cert ich meni na sopky,boh tvori more, cert ho soli, boh tvori vlnky, cert tvori obrovske vlny, boh tvori kvet ruze, cert mu dava trne, anjeli tvora vsetky mozne kvety, cert alkohol, opium, nikotin, boh tvori hubu, cert muchotravku, boh zasieva obilie, cert kukol, boh tvori zvieratka, cert hmyz, cer dava zvieratam pazury, hory a kly, milujte sa a mnozte sa prikazuje boh, perte sa a zerte sa prikazuje cert. Boh vklada cloveku crevo, cert zasa slepe crevo. >>

Niekto : Gott hat einen vollkommenen Plan fuer unser Leben, doch kann er uns nich in diesem Plan nicht weiterfuehren, bevor wir unsere gegenwaertige Situation als Teil dieses Planes freudig angenommen haben. Was dann als naechstes geschieht, ist Gottes Werk, nicht das unsere. /fil.predpoklady: monizmus - boh, pricina vsetkeho, optimizmus - zijeme v najlepsom moznom svete. >>

Niekto : Aká časová mierka rozlišuje dobro od zla? Aká je Božia časová mierka? Záleží na tom či existujeme večne, či existuje reinkarnácia, či platí zákon karmy. Čin je dobrý, ak spôsobuje dlhodobú radosť/slasť. To ale môže vyžadovať krátkodobú bolesť/utrpenie. >>

Niekto : Ľudí, ktorí reagujú dobre, formuje tak, aby mu boli užitoční. Pomazaní kresťania sú nádobami milosrdenstva, z ktorých Boh vyformoval nádoby na ctihodné použitie. Na druhej strane ľudia, ktorí sa mu zanovito vzpierajú, skončia ako nádoby hnevu súce na zničenie. >>

Niekto : The Great Chain of Being. The top of the chain represents perfection in the highest degree. Most believers in the chain call this God.The chain in its entirety represents all degrees of perfection from the highest and fullest to the lowest and least; it is complete. Hence the universe would not be complete if the chain did not extend all the way to the bottom or if it had gaps in it.The universe is more perfect (in the sense that it is more complete) if all degrees of perfection are represented in it than if only the highest is represented. This explains why a perfect God would create an imperfect world. It was not a mistake or an imperfection; on the contrary. The most perfect (complete) universe must contain every kind of imperfect thing. Hence imperfect things are not evidence of the imperfection of creation. / http://legacy.earlham.edu/~peters/courses/re/chain.htm >>

Niekto : Boh chcel stvorit co najvacsiu rozmanitost. Aj peknych aj skaredych aj stastncyh aj nestastnych. / Skomolenie Akvinskeho >>

Niekto : Utrpenie je za trest. Utrpenie je skola. Utrpenie je skuska.Utrpenie je tvrdy boj po ktorom je radost o to vacsia o co bol tvrdsi. >>

Niekto : Zlo neexistuje, to sa nám iba tak zdá. Napr. smrť pokladáme za zlú, za koniec všetkého, ale v skutočnosti žijeme aj po smrti, preto sa nám len zdá, že smrť je zlá, ale v skutočnosti na nej nič zlé nie je. >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Nepopiera stvorenie evolúciou dobrotivosť božiu? >>

Pytajuci_sa : Prečo boh-rozsievac hádže niektoré semená na cestu,do tŕnia...? >>

Pytajuci_sa : Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí? >>

Biblia : On odpúšťa ti všetky viny, od uzdravuje všetky tvoje choroby. >>

Niekto : Kým Boh vo svojej láske zahŕňa Jóba darmi, vyzerá to, akoby si ho svojou priazňou vydržiaval, ak mu však dary odoprie, ako bude Jób vedieť, že je milovaný? Stávka Boha so Satanom je stávka o skutočnej možnosti lásky medzi Bohom a človekom... o tom či môže byť človek slobodný, duchovný. >>

Niekto : Nečakané utrpenie v našom živote občas zastupuje práve túto askézu. Ubúdanie, poníženie, samota a ticho sú nám naordinované nechcenou skutočnosťou. Jób prechádza týmito drastickými duchovnými cvičeniami, aby napokon v obnaženosti ducha vstúpil do konteplácie a objavil v nej vnútorné nazeranie Boha: Len z chýru som počul o tebe; ale teraz ťa moje oko videlo. >>

Pytajuci_sa : Stvoril Boh vírusy a baktérie? >>

Niekto : Stručný záver: Všemohúci Boh jestvuje a praje si nové, lepšie, duchovné ľudstvo! To je cesta, na ktorú ho začína smerovať. Čím skôr to pochopíme a čím skôr touto cestou vykročíme, tým menej budeme trpieť. >>

Biblia : Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. >>

Niekto : Ak sa Boh raz rozhodol dať človeku slobodu, nemôže ho nijako prinútiť k dobru, ak sa človek sám rozhodne pre zlo, ak človek sám nechce. >>

Niekto : Svet v ktorom by neexistovalo zlo nemôže existovať. >>

Niekto : Svet v ktorom by neexistovalo zlo by nebol ten najlepší možný. >>

Nicolas Malebranche : Boh stvoril svet, ktorý najlepšie reprezentuje jeho povahu, svet, ktorý je riadený čo najjednoduchšími prírodnými zákonmi. Ale pretože tie zákony sú tak jednoduché, nemôžu pokrývať každú náhodnosť, všeobecné zákony nemôžu byť priaznivé pre každého jednotlivca. Prírodné zákony napr. nemôžu brať do úvahy, že na dneska plánujem piknik. Ak bude pršať, bude pršať nezávisle na tom, že si želám pre piknik pekné počasie. >>

Marcus Aurelius : Vesmírna príroda by to nebola prezrela ani z neznalosti ani naschvál... nebola by sa pre nevedomosť alebo nemohúcnosť natoľko zmýlila, aby sa bez rozdielu stávalo dobro a zlo rovnako ľuďom dobrým a zlým. >>

Biblia : Desať rán egyptských je udalosť, o ktorej sa píše v druhej knihe Mojžišovej (Exodus). Mojžiš s Áronom žiadali od faraóna prepustenie izraelského ľudu, faraón však odmietal. Jahve vtedy vyslal Mojžiša k faraónovi so správou, že pokiaľ Izraelitov neprepustí, bude celá doposiaľ kvitnúca zem postihnutá nepriaznivými udalosťami, tzv. ranami. Tie postupne zasahujú Egypt, pokiaľ nakoniec faraón nedovolí odchod židov do Zasľúbenej Zeme. 1. rana – krv (Ex 7, 14-25) 2. rana – žaby (Ex 7, 26-29; 8, 1-11) 3. rana – komáre (Ex 8, 12-15) 4. rana – ovady (Ex 8, 16-28) 5. rana – mor dobytka (Ex 9, 1-7) 6. rana – vredy (Ex 9, 8-12) 7. rana – krupobitie (Ex 9, 13-35) 8. rana – kobylky (Ex 10, 1-20) 9. rana – tma (Ex 10, 21-29) Oznámenie o desiatej rane (Ex 11, 1-9) 10. rana – smrť prvorodených (Ex 12, 29-34) >>

Niekto : Podľa Božieho zákona je "odplatou za hriech smrť" (Rimanom 6:23). Boh tento zákon pred Adamom netajil. Výslovne mu povedal, že ak nebude poslúchať jeho zákony, zomrie. (1.Mojžišova 3:3) A tak keď Adam zhrešil, "Boh, ktorý nemôže luhať", svoje slovo dodržal. (Titovi 1:2) >>

Niekto : Niekedy boh dopustí chorobu, aby si nemal inú možnosť, aby si bol závislý úplne na ňom. >>

Niekto : Ak by neboli v prírode dravci, ktorý sa živia inými živočíchmi, tak by dochádzalo k premnoženiu niektorých druhov zvierat a tak k narušeniu rovnováhy v prírode. Preto Boh vložil do prírody aj dravcov, aby požierali starých a slabých a tak v ekosystéme vytvárali rovnováhu. >>

Niekto : Boh mohol zabrániť premnoženiu niektorých druhov aj inými metódami ako nasadením dravcov. Napr. mohol obmedziť obdobia plodnosti samíc, alebo zmenšiť chuť na párenie u oboch pohlaví. >>

Jean Jacques Rousseau : Všetko je dobré tak, ako to vyšlo z rúk Stvoriteľa, v rukách človeka všetko upadá. Človek núti zem, aby vydávala plody inej zeme, núti strom, aby rodil ovocie iného stromu; zamieňa a mieša podnebia, živly, ročné obdobia; mrzačí svojho psa, svojho koňa; všetko mení, má rád beztvárnosť, netvory; nechce nič tak, ako to splodila príroda, ba ani človeka; treba ho preň vycvičiť ako cirkusového koňa; treba ho prispôsobiť podľa jeho vkusu ako strom v záhrade. >>

Niekto : Boh je dobrý. To že nechápeme ako môže existovať zlo, keď je všemocný a dobrý, vyplýva z toho, že jeho úsudok ďaleko presahuje ľudské chápanie >>

Pierre Teilhard de Chardin : Myslím si, že prekonať škandál smrteľnosti sa dá len jediným spôsobom : tak že pripustíme, že Boh nás necháva trpieť, hrešiť, pochybovať, pretože ukázať sa nám a vyliečiť nás teraz naraz nemôže. A nemôže to z jednoducho z toho dôvodu, že my sami sme v tomto štádiu vesmíru - zatiaľ neschopní dosiahnuť vyšší rád a svetlo. >>

Na otázku Ak je Božia láska taká veľká, prečo existuje peklo?

Niekto : Nikto nevie,ako kruto bude zaobchádzať s nimi. A prečo práve by mal s nimi zaobchádzať On? Nebudú pre neho. Celý život nenašli cestu,prečo by sa mal nimi potom On zaoberať. Kruto sa k nim budú správať tí,ktorým celý život slúžili. Kto ako zaseje,tak bude žať..bolo niekde povedané.. >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh miluje, prečo existuje peklo? >>

Niekto : Po smrti to nebude tak, že sa budú vážiť skutky a prisúdi sa človeku buď nebo, alebo peklo, ale bude to tak, že (zlý) človek si sám vyberie peklo. >>

Na otázku Ak má človek slobodnú vôľu, vie Boh dopredu ako sa človek rozhodne?

Pytajuci_sa : Ak má človek slobodnú vôľu, vie Boh dopredu ako sa človek rozhodne? >>

Biblia : Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce. >>

Na otázku Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí?

Pytajuci_sa : Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí? >>

Niekto : Diabol bola vysoko postavená bytosť stvorená bohom. Našla zaľubenie v sebe samom, obráti sa do seba, ale nič tam nenachádza, kedže bola stvorená z ničoho. (ako človek) Miesto toho aby sa obrátila k bohu, obráti sa ale k nižším bytostiam - ľuďom a začne ich na zaplnenie svojej prázdnoty pohlcovať, ničiť. >>

Niekto : Diabol je človek, ktorému ublížili. >>

Soren Kierkegaard : Zúfalstvo diabla je najintenzívnejším zúfalstvom, lebo diabol je čistý duch, a preto aj absolútne vedomie a priehľadnosť; v diablovi niet nijakej temnoty, ktorá by mohla slúžiť ako zmierňujúce ospravedlnenie, jeho zúfalstvo je preto najabsolútnejším vzdorom. To je maximum zúfalstva. Minimum zúfalstva je taký stav, ktorý (áno, z ľudského hľadiska nás môže lákať to tak vyjadriť) vďaka určitej nevinnosti ani nevie, že je zúfalstvom. >>

Friedrich Nietzsche : S tým istým inštinktom, ktorým podrobený národ označí svojho Boha za "dobro samo osebe", vyškrtnú Bohu svojich podrobiteľov všetky dobré vlastnosti, pomstia sa svojim panovníkom tým, že ich Boha démonizujú. Dobrý boh a diabol, oba sú produktom upadajúceho národa. >>

Friedrich Nietzsche : Budhizmus hovorí iba čo si myslí - trpím. Naproti tomu pre barbarov je utrpenie niečím neslušným, potrebujú určitú interpretáciu, aby si vedeli priznať, že trpia (ich inštinkt ich vedie skôr k popieraniu utrpenia, tichému znášaniu). Tu pomáha slovo "Diabol", razu máme veľmi silného a strašného nepriateľa - netreba sa preto hanbiť, keď človek trpí kôli takému nepriateľovi.. >>

Na otázku Aká je spoločnosť? / Kto vládne?

John Stuart Mill : Laska k moci a laska k slobode si vecne odporuju >>

Logik Formálny : P001962 => P001963 >>

Logik Formálny : ( P000590 v P000591 v P000592 ) => P001936 >>

Niekto : Štruktúra modernej spoločnosti pôsobí na človeka dvojakým spôsobom: jedinec sa stáva nezávislejši, sebestačnejší a kritickejší, zároveň však izolovanejši, osamelejší a úzkostlivejší. >>

Niekto : Luďia stále veria v Boha, ale je im stále menej dôležitý. Najdôležitejšie objavy neprinieslo v posledných storočiach náboženstvo, ale iné oblasti - antibiotika, počitače, atómová fyzika, feminizmus... Naboženstvo bolo vo všetkých týchto prípadoch iba reaktívna sila. V stredoveku to bolo naopak. Kláštory boli ako dnešné Silicon Value, vymysleli spracovávanie informácií. Každý kráľ sa s administratívou obrátil na mníchov. >>

Niekto : Už dnes ľudia zrastajú so svojimi smartfónmi, facebookovými účtami, notebookmi. Stále viac úloh, ktoré sme dávali nášmu mozgu či telu sme preniesli na počítače a roboty, a je len krok k tomu, aby sme ich napojili na seba priamo. Pr. Pri výbere knihy nám dobre poradí google. >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? >>

Karol Marx : Moc kapitálu určuje v jednom konkrétnom historickom období (kapitalizme) všetky spoločenské pomery. >>

Slavoj Žižek : Muži sa stávajú večnými adolescentami bez jasného prechodového bodu k mužstvu, akým bola vojenská služba. >>

Herbert Marcuse : Pokročilá industriálna spoločnosť je charakterizovaná komfortnou, hladkou, rozumnou, demokratickou neslobodou. Je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. >>

Herbert Marcuse : Sloboda od nedostatku a rastúca životná úroveň spôsobujú, že sa stráca zmysel búriť sa voči systému i keby bol autoritatívny i totalitný. Pôvodné slobody (myslenia, reči a svedomia) strácajú na význame. >>

Herbert Marcuse : Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí. >>

Herbert Marcuse : Rovnaké tovary a služby si v dnešnej dobe dokážu dopriať vykorisťovatelia i vykorisťovaný. Ide tu o zdanlivé odstránenie tried. Ale vykorisťovaní si to musia oddrieť a množstvo potrieb ich udržuje v otroctve. >>

Herbert Marcuse : Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia. >>

Herbert Marcuse : Staršie donucovacie prostriedky k práci ako strata platu, súdne postihy a polícia boli doplnené novými - odmietavé správanie je označené za neurotické a choré. Vnútorná dimenzia človeka, v ktorej by mohla vniknúť opozícia je označená za chorú. >>

Herbert Marcuse : Organizácia súčastného štátu je podobná s organizáciou štátu, ktorý je vo vojne. Jednota v mene produkcie, odstránenie opozície v mene boja. Odbory už nehovoria, že zamestnávateľ je nepriateľ, ale samy navrhujú racionalizačné opatrenia. Šefovia sú vojenského typu. Masovo komunikačné prostriedky máme aj v spálni. >>

Herbert Marcuse : Odbúranie ťažkej práce (človek úž zapája viac nervy ako svaly), produkcia, ktorá už nie je závislá od výkonu človeka, ale výkonu stroja (ak sa zvýši produkcia 3-násobne, prečo sa nezvýšia i platy 3-násobne?), zmena panovania na riadenie výroby - To všetko spôsobuje zneviditeľnenie otroctva v dnešnej spoločnosti. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii sa dá zneužiť politicky vládnucimi vrstvami voči ovládaným : Vy musíte mlčať a správať sa poslušne, lebo ste to a to urobili v minulom živote, a váš terajší osud je dôsledkom vtedajšieho života a preto ste teraz otroci. >>

Niekto : Globalizácia priniesla kopu pracovných príležitostí v Indii a rozvojových krajinách, ale mnohí ľudia v vo vyspelých krajinách zasa stratili svoju prácu kôli tejto konkurencii z rozvojových krajín. Celkovo však viac ľudí prácu získalo ako stratilo. >>

Niekto : Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. >>

Niekto : Liberálna demokracia zvíťazila nad komunizmom a historický súboj medzi politickými systémami sa tým zakončil (hoci stále budú udalosti zapĺňať stránky novín). >>

Herbert Spencer : Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou. >>

Herbert Spencer : Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien. >>

Herbert Spencer : Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života... >>

Herbert Spencer : Kontrast medzi militantnými a industriálnymi spoločnosťami sa ukazuje v obrátení viery že jednotlivec existuje aby bol užitočný štátu vo vieru, že štát existuje aby bol užitočný pre jednotlivca. >>

Niekto : Unesený štát, to je krajina v ktorej orgány zodpovedné za spravodlivosť, za výkon polície, ministerstva vnútra, sú zmanipulované a sú v rukách nejakej skupiny tak, že tá skupina z tohoto štátu ťaží na úkor všetkých ostatných obyvateľov štátu... Slovensko je učebnicový príklad na takýto ukradnutý štát. (marec 2017) >>

Niekto : Na Slovensku máme v poslednej dobe strany, ktoré len kritizujú, obviňujú, napádajú každého a samozrejme ľudia sú nahnevaní, naštvaní, každý má nejaký problém svoj osobný, malý alebo veľký a každému zdá sa sa takáto kritika páči. Ale to nikam nevedie, lebo predstavitelia takýchto strán nemajú žiadne riešenie. >>

Niekto : V severských štátoch, kde funguje štandardná politická scéna sa po vojne dohodli na nejakej dlhodobej línii zdravotníctva, školstva, ekonomiky a zahraničnej politiky a aj keď sa menia vládnuce strany tak dlhodobá koncepcia, ktorá bola naplánovaná na 50 rokov sa dodržiava. Ale u nás je to tak, že s každým novým ministrom zdravotníctva prichádza nová koncepcia zdravotníctva...problém je v trvalo nasratom stave spoločnosti. >>

Niekto : V dnešnej dobe, ak máte peniaze, najmete si advokáta, a hoci ste ukradli hoc aj pol republiky, tak vás po nejakých 10-tich rokoch advokát z toho vyseká. >>

Niekto : Keď vidíme ako sa k sebe správajú politici, ako nemajú kultúru, ako sa nevedia do parlamentu obliecť a chodia pomaly ako gadžovia alebo farební ako kanárikovia, tak potom sa nedivme, že už aj my sme na seba ako psy a potom už aj tie deti sa tak správajú. Deti sú agresívne len sčasti preto čo vidia na internete a že hrajú agresívne hry, ale hlavne preto, že kopírujú rodičov a tí kopíruju politikov. >>

Niekto : Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc. >>

Niekto : Žijeme v době počítačů. Obecný princip počítače je však postaven především na tom, co je jeho výstupem proti nám,čím je s námischopen komunikovat -na displeji. Jsme civilizací displejů.Věda je posedlá touhou, přvést vše na obrazovku, vyměnit přirozené věci za údaj, který lze zobrazit a naprogramovat. >>

Niekto : Programátori vládnu svetu. >>

Niekto : Podnikom vládne SAP alebo iné informačné systémy. >>

Niekto : Žijeme v dobe obrazoviek. Myslíme preto (ak vôbec) skôr v obrazoch ako v pojmoch. >>

Niekto : biele rodiny v Amerike majú v priemere 16-krát väčšie bohatstvo ako čierne rodiny. Je to nepochybne kvôli otroctvu, ktoré bolo veľmi čerstvé (dnes žijú ľudia, ktorí sa stretli s ľuďmi, ktorí boli kedysi otrokmi) >>

Niekto : Európa ešte nie je jednotná. Napríklad v otázke prijímania migrantov. niektoré štáty ako Maďarsko úplne odmietlo nejakých prijať. Aj v čase koronakrízi všetky štáty sa uzavreli do seba, namiesto toho aby problém riešili spoločne. >>

Niekto : Programátori definujú logiku nového sveta, sveta technológií. Napr. programátori Facebooku, zadefinovali, aké správy budú ľudia s nejakými záujmami najviac čítať, programátori Googlu zasa aké reklamy sa im budú zobrazovať. >>

Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané. >>

Niekto : Potreba neustáleho ekonomického rastu možno tiež vyplýva z protestanskej etiky akumulácie. >>

Niekto : Nemci a taliani prehrali 2. svetovú vojnu a odvtedy sú pod vplyvom anloamerickej kultúry, čo boli víťazi vojny. A táto angloamerická kultúra sa zakladá na empirickej filozofii, filozofii zakladujúcej sa na zmysloch, ktorá hovorí : iba to je pravdivé čo vidíme, čo môžeme vnímať. Ale ducha ako je myslený v Hegelovej a Kantovej filozofii, nemôžeme vnímať. Hodnoty, ideály tiež nedokážeme vnímať. Preto ten konzumizmus. >>

Niekto : Po osvietenstve prebrala definujúcu úlohu filozofia. Rozdiely kultúr vyplývajú z rozdielu filozofií. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Thomas Hobbes : Vyberie sa jedna osoba, suverén, ktorej odovzdáme časť svojich právomocí rozhodovať o tom, aké pravidlá sú potrebné na minimalizáciu konfliktov, dosiahnutie pokoja a mieru v spoločnosti. Vzdáme sa teda časti svojej slobody. Iba suverén je potom úplne slobodná osoba, ktorá má potom jediná právo rozhodovať čo je pre mier prospešné a škodlivé. >>

Thomas Hobbes : Máme na výber len z dvoch možností - štát alebo chaos (vojna všetkých proti všetkým). >>

Thomas Hobbes : Štát je umelé teleso, teleso vytvorené pre jednotné rozhodovanie. Rozhoduje pritom suverén, čo je buď jedna osoba alebo skupina osôb - vláda, parlament.. >>

Thomas Hobbes : Množstvo rozdielnych ľudí sa dá zjednotiť jednou osobou, ak sa touto osobou nechajú reprezentovať, lebo je to jednota reprezentujúceho a nie jednota reprezentovaných ktorá robí osobu jednou. Jednota sa nedá chápať nijako inak. Neexistuje jednota bez jednotného predstaviteľa. >>

Thomas Hobbes : Suverén vládne pomocou teroru aby dosiahol stabilitu a mier. Čím stabilnejši je mier, tým menej sa musia všetci ostatní občania venovať politike . >>

Niekto : Feminizmus alebo objektifikácia žien : Mnohé reklamy a iné marketingové ťahy používajú ženské telo ako pútač na ich produkty, ktoré vo väčšine s danou časťou tela nemajú ani len súvis. >>

Niekto : Štát je vždy pokusom predpovedať aký výsledok dá spolupôsobenie rôznych vôlí. >>

Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu. >>

Niekto : Donald Trump rovnako ako Miloš Zeman ( a tiež Babiš, Orbán a Kaczinsky) je typ politika, ktorý nedáva dôraz na program, ale na osobnosť, na negáciu, na bičovanie emocionálnych pudov a má snahu dostať sa do politiky cez emócie. Je to akýsi postfaktický politik. Jeho priaznivci nie sú prístupní faktom. To znamená, že sme vstúpili do akejsi novej éry. >>

Niekto : Pri Trumpovi nejde o program. Ide o akýsi symbol povstania proti elitám. >>

Niekto : V USA bola politická kultúra diskusií bola pred 20 rokmi na vysokej úrovni, diskutujúci so sebou dokázali slušne nesúhladiť a neosobne argumentovať. Dnes sa politická kultúra USA priblížila kultúre u nás v Česku a na Slovensku, zvýšila sa úroveň osobných útokov a sarkazmu za ktorým nič nie je. Diskusie sa menia z informatívnych na performatívne, apeluje sa na ľudí, čo majú podobný názor a urážajú sa ľudia, čo majú opačný názor. Nejdo o to presvedčiť tých druhých, ale o to vyburcovať tých svojich. >>

Niekto : Každý kto má dnes internet, môže hovoriť k verejnosti. Predtým, keď si chcel hovoriť na verejnosti, tak si sa musel postaviť na nejaké vyvýšené miesto na námestí, začať niečo vykrikovať a keď sa zhromáždilo dostatočné množstvo ľudí, tak si mal možnosť osloviť masové publikum. Alternatívou bolo dostať sa do médií (novin, rádia, telvízie) ale vždy tam bola určitá bariéra vstupu, ktorá odfiltrovala tých extrémistov. Ta bariéra zmizla. Dnes môže každý na facebooku, tweeteri. Je tu však obrovská konkurencia a jediným spôsobom ako zaujať je emocionálne vyjadrenie, burcovanie emócií, najmä negatívnych.. >>

Niekto : Trump je hviezdou reality show (Celebrity apprentice-učeň celebrít), ktoré vznikli v 90-tich rokoch a ktoré ho zachránili pred zabudnutím. Trump totiž v 90 rokoch takmer zbankrotoval, ale reality show mu pomohli dostať sa na nohy a pripravili ho do novej éry schopnosťou oslovovať publikum. >>

Niekto : Donald Trump na pandémiu ochorenia COVID-19 reagoval pomaly, bagatelizoval hrozbu, ignoroval alebo odporoval mnohým odporúčaniam zdravotníckych pracovníkov a propagoval nepravdivé informácie o neoverenej liečbe a dostupnosti testovania. >>

Niekto : Donald Trump vystúpil z Parížskej dohody o globálnom otepľovaní a Iránskej jadrovej dohody. >>

Niekto : Donalda Trumpa v prezidentských voľbých v roku 2020 porazil demokrat Joe Biden, porážku však odmietol pripustiť.[1] Výsledky volieb sa pokúsil zvrátiť nepravdivými tvrdeniami o volebných podvodoch, tlakom na vládnych úradníkov, hromadením desiatok neúspešných právnych sporov a marením prezidentského prechodu. Počas sčítania volebných hlasov 6. januára 2021 Trump vyzval svojich stúpencov, aby pochodovali na Kapitol >>

Niekto : Máme krízu elít, ktorá sa prejavila najmä v hospodárskej a finančnej kríze 2008 a 2009. kedy americká vláda musela zachraňovať banky a manažéri týchto bánk si ani neodpustili vyplácanie odmien, kt. sa pohybujú v miliónoch. To vyvoláva naštvanosť proti elitám a náklonnosť k politikom, ktorý sú proti systémový a proti elitám. >>

Niekto : Začínajú sa miesiť rasy náboženstvá a kultúry.. V Kalifornii a Texase už belosi netvoria viac než 50 percent obyvateľstva. V celých USA sa to môže stať okolo 2040. >>

Niekto : Generácia otcov zakladateľov spojených štátov amerických bola generácia otrokárov. >>

Niekto : Trump veľkú časť svojho úspechu postavil na tom, že kritizuje politickú korektnosť, kedy sa bojíme až úskostne čokoľvek povedať aby si to niekto nevysvetlil ako urážku, ako rasizmus a sexizmus, čo je až nezdravé. Svet myslenia elít sa vzdialil bežnému človeku. >>

Niekto : Vzniká globálna kozmopolitná kultúra, ktorá existuje najmä vo veľkých mestách, kde sú si ľudia (celosvetovo) stále viac podobní svojím životným štýlom, pozerajú podobné filmy, čítajú podobné knihy, majú rovnaké reštaurácie (všetky mestá majú čínske, vietnamské, talianske, americké fastfoody..) . Tieto veľké mestá sa ale vzdiaľujú zbytku krajiny. Človek, ktorý žije v Prahe má viac spoločné s človekom, ktorý žije v Londýne, než s človekom, ktorý žije v Hluboké nad Vltavou. >>

Niekto : Velkomestá na východnom pobreží v USA sú demokratické a menšie mestá na západe sú republikánske a volia Trumpa. Rovnako Bratislava je liberálna a volí pravicu a východ je ľavicový alebo pravicový. Tieto dve skupiny ľudí si čoraz menej rozumejú. >>

Niekto : Žijeme zatiaľ v celkom fungujúcej spoločnosti, a preto sa skutočne šikovní ľudia venujú niečomu inému ako politike. Až keď sa spoločnosť dostane do skutočnej krízy, schopní ľudia sa chopia kormidla, ako tomu bolo v 50-tich rokoch 20 storočia . Zatiaľ nám skôr vládnu populisti . >>

Niekto : Východná civilizácia je založená na kolektívnosti a autorite osoby. >>

Niekto : Západná civilizácia je postavená na dôstojnosti jednotlivca, a platnosti abstraktných pravidiel, teda platnosti práva. >>

Niekto : Jeden z nedostatkov nás Slovanov spočíva v tom, že vieme myslieť na jednotlivca, na rodinu, ale nie na spoločnosť. Nemyslíme na spoločné dobro a v tom sa líšime od západu >>

Niccolo Machiavelli : Všetky štáty a vlády, ktorým sa ľudia podriaďovali a podriaďujú, sú buď kráľovstva alebo republiky. Kráľovstva sú buď dedičné, kde určitý rod vládne dlhú dobu, alebo novozískané. Niektoré sú nové celé, alebo bývajú pripojené ku kráľovstvám dedičným....niektoré sú už navyknuté žiť pod iným pánom, alebo sú navyknuté na slobodu. Získavajú sa buď pomocou vlastného alebo najatého vojska, šťastenou alebo vynaliezavosťou. >>

Michel Foucault : Panoptická schéma (kde všetci sú videní) je určená k tomu, aby sa rozširovala v celej spoločnosti, aby fungovala všeobecne. >>

Michel Foucault : Panoptická schéma (kde všetci sú videní) slúži na nápravu väzňov, ale tiež na vyučovanie žiakov, stráženie duševne chorých, dohľad nad pracovníkmi a zamestnávanie zaháľačov.. >>

Niekto : Príklady panoptickej schémy dnes: Kamerové systémy, rozoznávanie tvárí, lokalizácia a prideľovanie bodov v Číne, kamery na uniformách policajtov, usporiadanie lavíc v triede, presklené prvé poschodie vo fabrikách.... >>

Michel Foucault : Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi. >>

Michel Foucault : Veta, ktorá sa často hovorí deťom "Správajte sa rozumne!" je motto celej našej modernej spoločnosti. >>

Michel Foucault : Sudcov normality možno stretnúť všade. Žijeme v spoločnosti sudcov-lekárov, sudcov-pedagógov, sudcov-sociálnych pracovníkov. Im podriaďuje každý svoj spôsob správania. >>

Michel Foucault : Tak si treba predstaviť trestaneckú spoločnosť - tisícky malých výchovných predstavení. >>

Michel Foucault : Sme zavretí v súkolesí panoptického súkolesia, ktorý my sami udržiavame v pohybe - každý jedno svoje ozubené koliesko. >>

Michel Foucault : Všadeprítomný trestajúci systém, ktorý všetky okamihy zachytáva a kontroluje.. pôsobí normatívne, normalizujúco, normalizačne. >>

Niekto : V globálnom dianí zostávajú štáty aj naďalej primárnymi činiteľmi, avšak zároveň strácajú časť suverenity, funkcií i moci. Právo posudzovať, čo bude ten či onen štát podnikať na svojom území, si v dnešnom svete prisvojujú medzinárodné inštitúcie. >>

Niekto : Modernizácia u nezápadných spoločností vedie k zvýšenej ekonomickej, vojenskej a politickej sile nezápadných spoločností a zároveň ku odcudzeniu a kríze identity u jednotlivca. To vedie potom ku kultúrnemu a náboženskému obrodeniu nezápadnej spoločnosti. (a preto nevznikne jedna globálna civilizácia) >>

Niekto : S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus) >>

Niekto : Trump bol a stále je krutý politik. Krutosť je jedna z jeho kariet. Je krutý v tom ako zaobchádza s ľudmi vo svojom okolí, je krutý v tom ako používa twitter, na obranu voči kritike, ako útočí na slabé miesta svojich oponentov... Ale Trump nie je pokrytec, a to bol jedna z jeho najväčších výziev ako demokratického politika,... Trump bol sebou samým... krutý skrz naskrz znamená byť úprimný. Hoci bol občas klamárom, bol úprimným klamárom, ktorý sa nesnažil to zakrývať. Dokonale využil nechuť občanov tolerovať pokrytectvo ostatných politikov a tak sa stal prezidentom. >>

Judith Nisse Shklar : USA bolo založené na pokryteckej ústave. Ale inštitucionálne pokrytectvo má občas zmysel ako ideál ku ktorému môže spoločnosť smerovať. >>

Na otázku Aké sú druhy poznania?

Claude Adrien Helvétius : Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). >>

Pytajuci_sa : Nie je všetko poznanie iba viera? >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Čo je veda? >>

Guatama Buddha : V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). >>

Guatama Buddha : Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou. >>

John Locke : Druhy poznania:
1.) zmyslové = je základné
2.) intuitívne = keď bezprostredne poznávame vzťah medzi 2. ideami
3.) demonštratívne = keď poznatok získavame vyvodzovaním z iných poznatkov ( napr. v ma- tematike ) >>

Pytajuci_sa : Čo je náboženstvo? >>

Pytajuci_sa : Aké sú druhy poznania? >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Na otázku Aké sú základné filozofické otázky?

Thales z Miletu : Základná svetonázorová otázka je otázka po pralátke.(arche) >>

Platon (pov. Aristokles) : Čo je pravda? Čo je dobro? Čo je krása? >>

Aristoteles : Čo je jestvujúco ako jestvujúcno a čo mu samo osebe náleží? >>

Pyrrhon z Elidy : Treba si odpovedať na tri otázky: 1) Z čoho sa skladajú veci? (nevieme) 2) Ako sa máme správať k týmto veciam? 3) Akú výhodu získame z tohto vzťahu k nim? >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Pre toho , kto veci dokonale pozná, je vždy možné udať dôvod, ktorý by postačoval k určeniu, prečo je tomu tak a nie inak. Prvá otázka je preto - Prečo je skôr niečo než nič? >>

Immanuel Kant : Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) >>

Johann Gotlieb Fichte : Pod základnou otázkou filozofie rozumieme otázku po vzťahu matérie a vedomia. Pre matériu sa v tejto súvislosti používajú aj pojmy hmota, teleso alebo telo, pre vedomie aj pojmy duch alebo duša. >>

Ludwig Wittgenstein : Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? >>

Martin Heidegger : Máme dnes odpoveď na to, čo vlastné myslíme pod slovom 'jestvujuce'? Vôbec. A preto treba nanovo postaviť otázku po zmysle bytia. Interpretácia času ako možného horizontu takéhoto rozumenia bytiu je prechodným cieľom. >>

Albert Camus : Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda. >>

Niekto : Su len tri druhy otazok: Čo je tam? Prečo musim? Ako to vieš? >>

Niekto : Zakladna otazka filozofie je 'Aky ma zivot zmysel?'. >>

Niekto : Základných otázok je niekoľko. Napr.:
1. Čo existuje/existovalo/bude existovať?/Čo je XY?(z čoho existujúceho sa skladá XY? Aký spôsob existencie je XY?)?
2. Prečo niečo existuje?/Prečo niečo má existovať/Čo by malo a nemalo existovať/Prečo je niečo dobré a zlé?(Čo je dobro a zlo je zrejme nesprávne položená podotázka 1. otázky)/Prečo niečo kôli tomu robiť?
3. Ako to vieš (že niečo existuje)?/ prečo si si istý/ Je to pravda? (Čo je pravda? Existuje pravda?..su zrejme zle položené podotázky prvej otázky. >>

Niekto : Prv než chceme preskúmať existenciu niečoho, musíme chápať zmysel toho čo hľadáme, resp. mať pojem toho čo hľadáme. Prv než hľadáme odpoveď na otázku či existuje láska sa musíme pýtať na to, čo je to láska. No ale k tomu, alebo predtým, alebo potom sa musíme pýtať 'Ako to vieš?','Prečo si si istý? A možno až úplne na záver sa môže človek spýtať ..'A ako k tomu prísť?' (napr. ku šťastiu)' >>

Niekto : Základná filozofická otázka, alebo základná otázka filozofie je najdôležitejšia, hlavná alebo podstatná otázka, chápaná podľa kontextu filozofém, v ktorých sa formuluje; napr. v marxizme sa formuluje ako otázka vzťahu vedomia k bytiu, duchovného k materiálnemu. >>

Pytajuci_sa : Aké sú základné otázky? >>

Niekto : Hierarchia filozofických otázok >>

Arthur Schopenhauer : Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie. >>

Niekto : Základnou filozofickou otázkou už od čias Platóna je otázka, ako by mal vyzerať ideálny štát. >>

Niekto : Základnou filozofickou otázkou je otázka "Kto som?". >>

Niekto : Základnou otázkou pre Roberta Nozicka je "Prečo vlastne potrebujeme štát?" a Robert Nozick si myslí, že má odpoveď. >>

Na otázku Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania?

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Základné (metodologické) princípy:
1. Princíp individualizácie - univerzálna premenlivosť popiera opakovateľnosť koexistencie vecí aj opakovateľnosť v čase.
2. Princíp totožnosti nerozlišiteľných - každá vec je totožná sama so sebou, ale líší sa od ostatných.
3. Princíp kontinuity - každá vec je v danom okamihu zladená so svojou minulosťou i budúcnosťou
4. Princíp diskrétnosti - rozčlenenosť skutočnosti ako aj jej poznania (obmedzenie princípu koninuity).
5. Princíp úsilia sveta o univerzálnu dokonalosť - smerovania k dokonalosti.
6. Princíp aktívneho prechodu od možného (logicky možného) ku skutočnému (ktoré je dokonalejšie ako možné).
7. Princíp univerzálnej súvislosti - aj medzi vecami, ktoré zdanlivo nesúvisia.
8. Princíp maxima a minima - minimum podstaty dáva maximum existencie - príroda je štedrá vo svojich účinkoch a úsporná v príčinách. >>

Pytajuci_sa : Čo je prvá pravda? >>

Pytajuci_sa : Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania? >>

Niekto : Takéto princípy možeme získať pri pokuse zjednotiť najvyššie zovšeobecnenia fyziky. Tie sú - nezničiteľnosť hmoty, zákon zachovania energie, zákon zachovania hybnosti, prevoditeľnosť a ekvivalencia síl, periodickosť pohybov. >>

Niekto : Všetky procesy v prírode majú periodický charakter, od kmitania častíc pri teple k vibrácii strún, vlnenie svetla, tepla, zvuku, prílivy mora, obehy planét a komét a hviezd, striedanie dňa a noci, ročných období, vzostup a pád národov, rast a zánik hviezd. >>

Herbert Spencer : Zjednocujúcim princípom všetkého poznania je princíp evolúcie : "Evolúcia je integrácia matérie sprevádzaná rozptýlením pohybu; počas ktorej matéria prechádza zo štádia neurčitej, nekoherentnej homogenity k definovanej, koherentnej heterogenite; a počas ktorej zachovaný pohyb podlieha paralenej transformácii." >>

Aristoteles : Slová bez spojenia označujú buď :
podstatu (napr. človek, kôň)
alebo:
kvantitu
kvalitu
vzťah
miesto
čas
polohu (napr. ležiaci)
vlastníctvo
činnosť (napr. reže)
trpnosť (napr. je rezaný) >>

Immanuel Kant : Pre každý typ súdu existujú základné formy (kategórie) tvorenia pojmov. Sú nimi:
1. z hľadiska kvantity jednota, mnohosť a totalita (úplnosť);
2. z hľadiska kvality realita, negácia a limitácia;
3. z hľadiska vzťahu inherencia a substitúcia, príčinnosť a závislosť, reciprocita medzi činným a trpným;
4. z hľadiska modality možnosť – nemožnosť, existencia – neexistencia, nutnosť – náhodnosť.
>>

Niekto : Jiní z pýthagorejců však říkají, že principů je deset. Vyslovují je v tomto pořadí:

Mez a neurčitost
liché a sudé
jedno a mnohost
pravé a levé
mužské a ženské
klidné a pohybující se
přímé a zakřivené
světlo a tma
dobré a špatné
čtverec a obdélník.
(ad pytagorejská škola) >>

Na otázku Ako existuje ?

Pytajuci_sa : Existujú univerzálie? >>

Pytajuci_sa : Ako...existuje ? >>

Pytajuci_sa : V akom vzťahu s....existuje ? >>

Pytajuci_sa : Majú veci vlastnosti nezávislé na našom vnímaní? >>

Pytajuci_sa : Čo je podstata a čo akcident? >>

Na otázku Ako môze z nemenného vzniknúť premenlivé?

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Neobmedzené /apeiron/ nemá počiatok, ale zdá sa, že je počiatkom iných vecí a že objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria ti, čo okrem neobmedzeného neuznávajú ine príčiny napr. rozum alebo lásku. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z hmoty sa vylučujú protiklady v nej obsiahnuté. >>

Parmenides : Čo sa mení nie je pravdivé. >>

Parmenides : Jestvujuce nie je deliteľné, pretože je celé rovnaké a nejestvuje nic silnejšie, čo by mohlo prekážat jeho spojeniu, ani nič slabšie, lebo všetko je vyplnené jestvujúcim. A ako to isté ostáva na tom istom miesta a nehybné v sebe samom, pevne zotrvavajúc na svojom mieste. >>

Plotinos : Ako môže z jedného vznikať mnohosť? To čo z jedného vzniká, vzniká bez pohybu - žiarením ako oheň teplo, sneh chlad, voňavá látka vôňu - plodením, keď sa dosiahne zrelosť. >>

Plotinos : Vyzarovanie (emanacia) je proces, ako z jedneho vychadza rozum, z rozumu dusa a z duse priroda. Emanacia neovplyvnuje to, z coho vyzaruje. (Metafory: Svetlo zo slnka, salanie tepla z ohna, chladu zo snehu, vone z niecoho vonaveho) >>

Plotinos : Svetova dusa kontempluje a vychadza z nej priroda. >>

Niekto : Ja vnímam pre situáciu človeka ako kľúčové približne toto vyjadrenie: Nepominiteľný LOGOS sa stal z Lásky pominuteľne človekom, aby pominuteľní ľudia sa z Lásky stali nepominuteľnými a boli tam, kde je LOGOS. >>

Niekto : Neviem,či sa Logos nemýlil, každopádne v jeho učení je istý rozpor, totiž že nepominuteľné môže byť pominuteľné a pominuteľné nepominuteľne, t.j. že niečo môže byť p a zároveň nie p.. >>

Pytajuci_sa : Ako môže z nemenného vzniknúť premenlivé? >>

I-ting : 1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin. >>

Niekto : Niečo môže byť nemenné a zároveň premenlivé minimálne v jednom prípade : Ak je to cyklické. Cyklický môže byť napríklad pohyb piestu vo valci motora. Poloha piestu sa neustále mení, ale celkový pohyb piestu sa nemení. To, že sa nám zdá, že sa vo svete všetko vyvíja, je len v dôsledku toho, že vidíme iba malý kúsok cyklického pohybu. Všetko vrátane nás je večné, ale len v tom zmysle, že sme už nekonečne veľakrát boli a ešte nekonečne veľakrát budeme, ale presne takí istí, ako sme teraz. >>

Na otázku Ako odstrániť korupciu?

Biblia : Dar uvolnuje cloveku priestor a vedie ho pred velmozov. >>

Niekto : U tureckých pašov bol zaužívaný zvyk, že sa prestriedali vo vládnutí na rôznych územiach. Bol to prostriedok proti korupcii, pretože čím niekto dlhšie pôsobí v istej lokalite, tým viac vznikajú neformálne vzťahy a zväzky, kt. narúšajú formálne pravidlá. >>

Niekto : Vsade su aj neformalne vztahy. Ziadna organizacia nemoze dosiahnut uplnu formalizaciu. >>

Niekto : Rodina ako najvyššia hodnota je nemorálna priorita..Úsilie obetovať verejné blaho bezprostredným sebeckým výhodám pre vlastnú rodinu je jeden z hlavných rozlišovacích znakov mafie. >>

Pytajuci_sa : Ako odstrániť korupciu? >>

Na otázku Ako prestať nenávidieť?

Guatama Buddha : Lepšie ako tisíc prázdnych slov, je jedno slovo, ktoré prináša mier./Better than thousand hollow words, is one word that brings peace. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si vec, ktorá v nás zvyčajne vyvoláva afekt smútku, predstavíme tak, že sa v niečom podobá inej veci, ktorá v nás vyvoláva rovnako silný afekt radosti, budeme ju súčastne nenávidieť i milovať. >>

Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť napríklad k Petrovi zaniknú, ak sa spojí smútok, ktorý zahŕňa nenávisť a radosť, ktorú zahŕňa láska, s ideou inej príčiny. A jedna i druhá sa zmenšia potiaľ, pokiaľ si predstavujeme, že Peter nebol ich jedinou príčinou. >>

Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej. >>

Benedictus de Spinoza : Ak oddelíme hnutie mysle čiže afekt od myšlienky na vonkajšiu príčinu a spojíme ho s inými myšlienkami, vtedy zanikne láska alebo nenávisť k vonkajšej príčine, ako aj kolísanie mysle, ktoré vzniká z týchto afektov. >>

Arthur Schopenhauer : V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia) >>

Pytajuci_sa : Ako prestať nenávidieť? >>

Niekto : Miluj hriešnika a nenáviď hriech. >>

Sokrates : (Sokratovo vysvetlenie ako dokáže žiť so zlou ženou) -Napríklad jazdec, ktorý sa chce stať skúseným jazdcom hovorí: „Žiadne z vašich mäkkých a učenlivých zvierat nie je pre mňa, kôň, ktorého mám vlastniť, musí nepochybne prejavovať ducha“ lebo verí, že , ak dokáže zvládnuť takéto zviera, bude dosť jednoduché vysporiadať sa s každým ďalším koňom okrem toho. A to je len môj prípad. Chcem sa zaoberať ľudskými bytosťami, stýkať sa s človekom vo všeobecnosti; preto som si vybral za manželku Xantipu. Veľmi dobre viem, že ak dokážem tolerovať jej ducha, môžem sa ľahko pripútať ku každému inému človeku. >>

Sokrates : Keď sa dopočul, že ho ktosi ohováral, povedal: "V mojej neprítomnosti ma môže aj biť. >>

Niekto : Nesmiete preto ľudí tlačiť do odpovedí na otázky, ktoré ešte nedokázali nahliadnuť. >>

Niekto : Poznáme niekoľko spôsobov, ako sa dá tento zlozvyk eliminovať. V prvom rade treba hydinu umiestniť do chovateľských priestorov tak, aby sa ukľudnila. To znamená vytvoriť v odchovni šero až tmu a podať im vitamíny, napr. B vitamín, alebo nejaký komplex vitamínov. V takejto tme s minimálnym svetlom ich udržujte niekoľko dní. Počas týchto dní ich vypustite len na 2-3 hodiny von do výbehu a znova ich zatvorte. Podávajte originálnu kŕmnu zmes určenú pre ten druh hydiny, ktorý chováte. Na rany, ktoré týmto vznikli použite spray KUBATOL a zasypte ich zásypom na rany, môže byť aj detský zásyp. Treba si uvedomiť, že vo výbehu treba počítať na jednu sliepku s priestorom ideálne 10 metrov štvorcových, resp. čím viac tým lepšie. Nezabudnite na čistú vodu s prídavkom vitamínov, napr. Multivitamín. Pokiaľ by nepomohli ani tieto opatrenia, treba prikročiť k drastickejším, a to skrátiť vrchnú časť zobáka. Treba uchopiť zobák, otvoriť ho a vrchnú časť opilníkovať, alebo odstrihnúť či zrezať, ostrým nožíkom alebo nožnicami zhruba 2-4 milimetre, ale len po živú nezrohovatenú časť zobáka, aby nedošlo k veľkému krvácaniu. Hydina na niekoľko dní obmedzí spotrebu krmiva, ale za pár dní je po problémoch. Niekedy tento stres vznikne aj z nudy zvierat a vtedy stačí zabaviť ich napríklad rozhádzaním obilia po zemi, preseknúť repu, alebo zavesiť nad ich hlavu trs ďateliny, aby ju dočahovali a zobali do nej, čím sa vlastne budú zabávať. >>

Niekto : Treba dať ľudom chlieb a hry. >>

Na otázku Ako programovacie jazyky opisujú realitu?

Pytajuci_sa : Ako programovacie jazyky opisujú realitu? >>

Niekto : Najväčšíe zlepšenie programovacích jazykov priniesol FORTRAN, pretože pred ním každý kód bol písaný pre konkrétny počítač a každý typ počítača mal svoj vlastný jazyk. Fortran umožnil písať kód v jazyku prirodzenom pre ľudí - fyzikov a matematikov, t.j. v matematických vzorcoch. >>

Niekto : V informatike sa snažíme formalizovať naše intuície o procesoch ako robiť veci. Je to začiatok presného hovorenia o tom "ako" niečo robiť. Je to protiklad hovorenia o tom "čo" je pravda. Pr. Ak povieme že y=odmocnina(x) je také číslo pre ktoré platí že y*y=x a y>0 nehovorím nič o tom, AKO takú odmocninu nájsť. Ak však povieme, že ak chceme nájsť odmocninu(x) musíme urobiť jej odhad o a vypočítať priemer x/o, ktorý bude naším novým odhadom a robiť to až dovtedy kým odhad nie je dosť dobrý...to je naše poznanie procesu "ako". Proces je súbor (vzor) pravidiel zvaný procedúra. >>

Niekto : Jednou z techník informatiky je "black box abstraction", ďalšou je stanovenie dohodnutých interfaceov. (v jazyku LISP sa robí pomocou slovíčka DEFINE) >>

Niekto : Ak chcete poznať programovací jazyk, musíte sa spýtať nasledovné otázky:
1) Aké sú najjednoduchšie prvky (primary elements) toho jazyka?
2) Aké sú spôsoby ich kombinovania (spájania dokopy)?
3) Aké sú spôsoby abstrakcie (ako zoberieme nejakú komplikovanú vec a obalíme ju do do škatule (boxu) ako ju pomenujeme aby sme ju znovu mohli použiť ako keby to bol jednoduchý prvok a robiť tak ešte komplikovanejšie veci? >>

Niekto : V jazyku LISP kombinácia jednoduchých elementov (čísel, +,-..) začína a končí zátvorkou a spočíva v použítí operátaora na operandy. Spôsob ako robiť komplikovanejšie veci je použiť ako operandy nie jednoduché elementy , ale kombinácie. >>

Na otázku Ako sa dá zladiť Božia vševedúcnosť a ľudská slobodná vôľa?

Niekto : Boh sposobil, ze Lenka dostala ponuku na rande od Petra a Igora. Lenka sa moze slobodne rozhodnut. Ale Boh je pricinou vsetkeho, teda aj Lenkinho rozhodnutia. Lenka sa rozhodla pre Petra, lebo Boh sa tak rozhodol. Slobodna vola neexistuje. >>

Pytajuci_sa : Ide dokopy Božia vševedúcnosť a ľudská slobodná vôľa? >>

Na otázku Ako sa líši alternatíva od skodlivej ezoteriky?

Niekto : Moje kritérium je a myslím si, že každý to v sebe nejako má, je, že to každý človek skrátka nejako cíti, či je v tom šťastný. Akákoľvek sekta funguje s nástrojom strachu a nejaky strach v tom figurovať musí. >>

Pytajuci_sa : Kedy je ezoterika škodlivá? >>

Niekto : Ako sa vyhnúť ezoterizmu? Zostať vždy na zemi, v tom zmysle, že netreba veriť v nejakých duchov, ktorý niekde sú a ovplyvňujú nás, vôbec nie. tam ide o to očisťaovanie seba samého od nepravdy, ktorú niekedy v sebe samých nosíme, bez toho aby sme o tom vedeli, to znamená mať odvahu pozrieť sa na seba samých očami, ktoré nájdu i to čo je v nás nepekné, naše trináste komnaty. >>

Na otázku Ako sa líši veda od nevedy?

Wilhelm Windelband : Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna. >>

Niekto : Veda vyuzíva korelacne myslenie, hlada empiricke potvrdenie ci nepotvrdenie teorii, vodci hodnotia teroie vo vztahu k inym, alternativnym teoriam a využívajú čo najjednoduchšie, ale konzistentné teórie, vedecký postu sa vyznačuje progresivitou rozvíjanou v čase - rozvíja nové teórie, ktoré vysvetľujú nové fakty. Profil pseudovedy naopak obsahuje tieto položky : pseudoveda vužíva myslenie založené na podobnosti, odmieta empirické potvrdzovanie, prehliada alternatívne teórie, produkuje mnoho ad hoc hypotéz a teórií, ktoré sa nevyznačujú jednoduchosťou, stagnuje pokial ide o princípy a ich aplikáciu. >>

Pytajuci_sa : Ako sa líši veda od nevedy? >>

Pytajuci_sa : Kedy je ezoterika škodlivá? >>

Niekto : Na rozdiel od vedeckých sú však náboženské tradície často úplne a explicitne organizované okolo ich historických vzorov, ktoré sú sústredené do jednej alebo niekoľkých osôb. >>

Karl Raimund Popper : Empirický vedecký systém musí dovoľovať svoje vyvrátenie skúsenosťou. >>

Karl Raimund Popper : Vedecká teória obsahuje zákony, ktoré niečo zakazujú, resp. neprípušťajú. Ak sa ale experimentálne nájde prípad, ktorý neprípušťajú, tieto zákony sa považujú vyvrátené. Nevedeckú teóriu týmto spôsobom nemožno vyvrátiť. >>

Karl Raimund Popper : Z rozličných dôvodov môže byť nemožné (nevedeckú) teóriu falzifikovať: a) zavedením nejakej pomocnej ad hoc hypotézy b) zmenou definície c) zaujatím postoja, ktorý odmieta falzifik. evidenciu >>

Niekto :

Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
- teológia
- astrológia
- ufológia
- spiritizmus
- kreacionizmus

Niekto : Primárne vlastností vecí sú vedecké a dajú sa skúmať objektívne a sekundárne vlastnosti to sú nejaké tie nadstavby, ktoré nie sú objektívne a dajú sa spochybňovať. >>

Otto Neurath : Mágia, toľko potlačovaná náboženstvom bola bližšia k dnešnej fyzike v dosahovaní viditeľných výsledkov. Keď starena zariekava bradavice, hovoríme tomu povera, keď niečo podobné robí profesor, hovoríme tomu terapia sugesciou. To čím sa líši mágia od vedy je absencia systematického spojenia a systematického skúsenostného overovania. >>

Niekto : Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia) >>

Na otázku Ako sa prestať mýliť?

Niekto : r.2050 - Prichádza doba dataizmu - doba, keď budú o mne rozhodovať vonkajšie algoritmi, ktoré budú mať o mne veľa údajov o mne, lepšie mi budú rozumieť ako ja sám a preo majú vyššiu autoritu rozhodovať o mne. >>

Niekto : Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať. >>

Pytajuci_sa : Ako sa prestať mýliť? >>

Na otázku Ako sa rozhodujeme?

Benedictus de Spinoza : Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe. >>

Arthur Schopenhauer : Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie. >>

Niekto : naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti) >>

Niekto : Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle. >>

Biblia : Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce. >>

Friedrich Nietzsche : Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým... >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodujeme? >>

Biblia : Ezau sa rozhodol za misu šošovice predať svoje prvorodenstvo Jákobovi. >>

Niekto : Príčina je nejaký vonkajší vplyv na mňa. Ludské rozhodovanie je iba stimuláciou podmienené rozhodovanie sa. Človek nemá vnútornú mapu, kadiaľ chce ísť. >>

Pytajuci_sa : Ako si vyberáme partnerov ? >>

Na otázku Ako sa učiť?

Arthur Schopenhauer : Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel. >>

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. >>

Jan Amos Komenský : Škola hrou. >>

Jan Amos Komenský : Štúdium má viesť k hľadaniu Boha, ukazovať cesty k jeho nájdeniu a tesnému spojeniu. >>

Jan Amos Komenský : Neštudujeme preto, len aby sme niečo vedeli, alebo aby sme uspokojili zvedavost alebo kôli domnienke že vynikneme, či kôli zisku. Cieľom je dosiahnuť pansofiu. >>

Pytajuci_sa : Čo čítať? >>

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Arthur Schopenhauer : Pojmy sa na človeka iba lepia, predstavy doňho vchádzajú. >>

Na otázku Ako si vyberáme partnerov ?

Pytajuci_sa : Ako si vyberáme partnerov ? >>

Arthur Schopenhauer : Páčia sa nám dokonale krásni ľudia a ďalej tí ľudia opačného pohlavia, ktorí vyrovnávajú naše nedostatky (aby deti boli už dokonalé). Preto majú tenkí muži radi svalnaté ženy, malí muži veľké ženy, blondíni majú radi čiernovlásky a pod. >>

Arthur Schopenhauer : Mužov najviac priťahujú ženy vo veku 18 až 28 rokov. Mladosť bez krásy ešte vzrušuje, krása bez mladosti už nie. Nemenštrujúca žena vyvoláva u mužov odpor k pohlavnému aktu. >>

Arthur Schopenhauer : Akútne choroby odstrašujú dočasne, chronické celkom. (Prechádzajú totiž na dieťa) >>

Arthur Schopenhauer : Pre mužov je dôležitá krása tváre. O osude mnohých dievčat už rozhodlo malé zakrivenie nosa dohora či nadol. Preferujú sa malé ústa, ktoré vyčleňujú človeka z ríše zvierat. Pekné oči a čelo odkazujú na dobré psychické a intelektuálne vlastnosti. >>

Arthur Schopenhauer : Ženám sa najviac páčia muži vo veku od 30 do 35 rokov. Na kráse tváre až tak nezaleží, ale skôr na sile a odvahe. (aj deti budú silné a kôli ochrane rodiny). Dôležite sú aj charakterové vlastnosti - pevnosť vôle, rozhodnosť a odvaha, čestnosť a dobrota srdca. >>

Niekto : „Absolútne“ sú tie, na ktorých sa zhodne veľká väčšina ľudí. Nielen v českej či slovenskej populácii, ale v rámci celého sveta a naprieč kultúrami. To sú často evolučne relatívne rysy, ktoré súvisia so zdravím, s plodnosťou či so zdatnosťou... Okrem toho sú preferencie špecifické pre konkrétneho človeka. Štúdie ukazujú, že tie smerujú k sebapodobnosti, čiže si vyberáme partnera, ktorý sa podobá na nás a na našich rodičov >>

Niekto : Ak je v nejakej krajine rozšírená chudoba či patogény, potom ľudia kladú oveľa väčší dôraz na rysy poukazujúce na zdravie. Napríklad nepreferujú chudé postavy tak ako my. >>

Niekto : Ak sme si totiž s niekým podobní, je vyšší predpoklad, že zdieľame viac spoločných génov. Pokiaľ máme s takýmto človekom potomka, odovzdáme do ďalšej generácie viac spoločných génov, a to je pre nás evolučne výhodné. >>

Niekto : Z genetického hľadiska je pre nás výhodná aj rozdielna rekombinácia génov, vďaka ktorej je nová generácia odolnejšia voči niektorým chorobám. >>

Niekto : Veľkú rolu hrajú aj rozšírené fenotypové znaky, ako hlas či fyzická vôňa. Ak si partneri prestanú voňať, málokto v tom vzťahu zostane. >>

Niekto : V pohlavnej dospelosti preferujú kačky tie isté charakteristiky, ktoré sa naučili počas prvých hodín života....V štúdiách takto mláďatá reagovali aj na individuálne charakteristiky rodiča. Napríklad keď mu urobili nejaké umelé prehnané znaky, ako napríklad modrý fľak na krídle. V dospelosti jednoducho preferovali partnerov s modrým fľakom. >>

Niekto : Rôzne druhy vrátane človeka preferujú partnerov, ktorí sú podobní rodičom, ale k rodičom samotným a blízkym rodinným príslušníkom si vytvárame sexuálnu averziu od raného detstva....Ak ľudia vyrastajú s potenciálnym partnerom od raného detstva, vytvoria si k nemu sexuálnu averziu. Buď ich nepriťahuje vôbec, alebo majú takéto vzťahy kratšiu trvanlivosť a menej detí. (kibucovský efekt -pozn.: museli by spolu tráviť fakt veľa času. Nestačí, aby sa spolu, povedzme, každý deň stretávali.) >>

Niekto : Dá sa povedať, že u väčšiny druhov samci preferujú kvantitu. Samice naopak môžu mať iba obmedzený počet potomkov, preto z ich pohľadu nie je jedno, ktorý samec ich oplodní. Preto u samíc pozorujeme veľmi často snahu o starostlivý výber otca svojich potomkov. >>

Niekto : V záujme žien je teda hľadať mužov, ktorí majú dostatočne dobrý genofond, alebo sú ochotní poskytnúť vysoké MPI (ochotu podieľať sa na výchove detí). Najlepšie oboje súčasne. Ženy sú preto pri výbere partnera na dlhodobý vzťah génmi vystavané tak, aby zhodnocovali schopnosť mužov postarať sa o potomstvo. Pri rôznych výzkumoch sa ukázalo, že ženy rozlišujú typ muža pre dlhodobý a pre krátkodobý vzťah. Pre krátkodobý obyčajne uprednostňujú typických machov (dobré gény), no pre dlhodobý radšej citlivých, inteligentných a spoľahlivých mužov. >>

Niekto : Muži preferujú u žien mladistvý zjav, pretože to značí dlhšie plodné obdobie. Veľké oči, malý nos, malé uši, pevné prsia, červené pery, pružná chôdza - to všetko sú znaky mladosti, na ktoré muži vizuálne reagujú. Pomer pása k bokom 0,75, schopnosť udržať si bohaté vlasy - to sú znaky telesného zdravia a schopnosti plodiť. V podstate celý kozmetický a farmaceutický priemysel zameraný na ženy sa zameriava na vytvárania ilúzie mladosti a plodnosti do vysokého veku. >>

Niekto : Dvojaká reprodukčná stratégia mužov musí viesť aj k rozlišovaniu medzi ženami na tie, s ktorými je výhodné vytvoriť dlhodobé rodičovské projekty a na tie, do ktorých sa oplatí investovať iba spermie. Tento jav sa nazýva rozlišovanie žien na madony a radodajky a bol preukázaný u väčšiny skúmaných kultúr. Madony sú ženy pre dlhodobé projekty a radodajky pre púhu investíciu spermií. >>

Niekto : Obdobie zbližovania so ženou je vlastne obdobím rozhodovania sa, či je partnerka madona, alebo radodajka. Priebeh rozhodovania prebieha približne takto: skúmaný objekt je po genetickej stránke vhodný pre MPI, preto je vhodné sa mu venovať. Ak má objekt rovnaký záujem, a napriek tomu odoláva pokusom o pohlavný styk, je vysoká pravdepodobnosť, že ide o madonu. Ak naopak je ochotná k rýchlemu pohlavnému styku - ide o radodajku, a tá môže byť aj v spoločnom projekte ochotnejšia aj k pohlavnému styku s inými mužmi. V tomto prípade je výhodné okamžité investovanie spermií. >>

Niekto : Možno stretnúť takéto páry:
1. pekná čaja - pekný chlapec
2. pekná čaja - bohatý pupkáč
3. pekná čaja - plešatý chujko (ak je čaja po sklamaní a chce istotu a on je rád, že má peknú) >>

Na otázku Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?

Krates z Téb : Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny >>

Krates z Téb : Existuje akési mesto uprostred temného mora pýchy a volá sa Kapsa. Je krásne a bohaté, hoci zíva prázdnotou a je obklopené haldami špiny. Na tento ostrov nepláva žiaden hlupák, príživník ani smilník, čo plesá pri pohľade na zadok hetéry. Na ostrove sa rodí tymian, cesnak, figy a obilie. Preto sa o jeho bohatstvo nevedú vzájomné vojny ani nik nevlastní zbrane, aby si vydobyl peniaze či slávu >>

Niekto : Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti) >>

Niekto : Treba voliť ženy do politických funkcií. >>

Pytajuci_sa : Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)? >>

Niekto : Všetky vojny sa končia vyjednávaním. >>

Niekto : Civilizácie môžu žiť vedľa seba, pokiaľ sa dokážu vyhnúť pokušeniu univerzalizmu a nebudú násilne vnucovať svoje hodnoty a spôsob života. >>

Niekto : Model paralelného spolužitia rôznych civilizácií rovnakého pôvodu totiž predsa len určitú elementárnu univerzalitu kultúrnych princípov v zmysle morálnych noriem predpokladá. Princip slobodnej vôle, schopnosti rozlišovať a voliť medzi dobrom a zlom, neprípustnosť zabíjania, úcta k rodine a rodičom, tolerancia a súcit a ďalšie morálne princípy sú pôvodnou súčasťou všetkých tradičných hodnotových systémov. >>

Niekto : Zrážky civilizácií sú pre svetový mier najväčšou hrozbou, a najistejšou zárukou pred globálnou vojnou je preto medzinárodný poriadok založený na civilizáciách. >>

Niekto : Mali by sme si vypestovať zmysel pre jednotu ľudstva tým že budeme považovať ostatných ľudí za našich bratov a sestry. >>

Niekto : Skutočný mier prichádza prostredníctvom vzájomného porozumenia a úcte k blahu toho druhého >>

Niekto : Zvýšená interakcia medzi národmi - obchod, investície, turizmus, média a elektronická komunikácia vo všeobecnosti - vytvára spoločnú svetovú kultúru.... obchod pravdepodobnosť konfliktu znižuje. >>

Niekto : Nemci voči socialistickému a aj Putinovmu Rusku presadzovali politiku "Wandel durch Handel" - "Zmena cez obchodovanie" >>

Niekto : Územie za mier. >>

Niekto : Putin nepovedal, že začína vojnu, aby si zabezpečil územie Krymu a Donbasu. Povedal, že cieľom vojny je denacifikovať , preto vzdanie sa častí územia ho neuspokojí. >>

Niekto : Žiadna vojna nesmie byť vypovedaná pred uplynutím dvoch mesiacov po zápletke.

Vojna nemôže byť vypovedaná skôr, ako nie je odhlasovaná národmi, ktoré sa k nej chystajú.

Zmierovací súd , medzinárodné rozhodovacie súdy budú namiesto vojen. >>

Niekto : Rusko a bezpečie krajín okolo neho, to nie je o tom, že Rusko prehraje vojnu na Ukrajine, ale o tom, že Rusko prehraje vojnu na Ukrajine a ostane slabé. Mnoho ľudí argumentuje Nemeckom a Japonskom, ktoré sú silné a bezpečné, ale obe tieto krajiny prehrali takým spôsobom (že boli okupované), ktorý sa v prípade Ruska nemôže stať (lebo by použilo jadrové zbrane). >>

Niekto : V posledných 40-tich rokoch sa vojny nekončia na bojisku ani pri vyjednávacom stole, ale končia pri volebných urnách. Tak skončila vojna USA vo Vietname, že americká verejnosť vyjadrila zmenu svojho názoru vo voľbách. Podobne vojna Francúzska v Alžírsku, alebo volebný neúspech Miloševiča na Balkáne, ktorý ukočil vojnu. >>

Niekto : Ukrajina a Rusko by sa mali začať správať kresťansky. Ukrajina by mala kresťansky nastaviť druhé líce, a ísť s Ruskom na dve míle, ak jú núti ísť na jednu. Rusku by malo prestať robiť Ukrajine to, čo nechce aby mu robili druhí. >>

Niekto : Mier musí byť spravodlivý. Spravodlivosť a mier sú priatelia, ktorí sa navzájom objímajú. >>

Niekto : Je len jeden človek, ktorý by vedel ukončiť vojnu na Ukrajine jednou vetou. (Putin vetou "Nariaďujem koniec špeciálnej vojenskej operácie.") >>

Niekto : Stačil by jediný telefonát zo Spojených štátov, aby sa Ukrajina začala správať inak. (aby bola ochotná rokovať o mieri i s Putinom bez nereálnych podmienok. Teraz má Ukrajina také podmienky, akoby stála s armádou pred Moskvou). >>

Na otázku Ako vôbec viem, čo kedy robiť?

Pytajuci_sa : Ako vôbec viem, čo kedy robiť? >>

Rene Descartes : Samých seba poznáme viac ako čokoľvek iného (pretože v dôsledku noetickej priority subjektu poznáme všetko ostatné skrze nás samých). >>

John Locke : Poznanie seba samého začína tým, že činnosti v našej mysli neprebiehajú bez toho, aby nás ponechali bez nejakých, hoci aj nejasných predstáv o týchto činnostiach. Žiadny človek nemôže byť úplne bez poznatkov o tom, čo robí, keď premýšľa. >>

Arthur Schopenhauer : Celkom by sme sa zaplietli a stratili niť, keby sme nemali jednoduchú niť, stále rovnakú, ku ktorej sa vždy môžeme vrátiť - našu nemennú vôľu. >>

Arthur Schopenhauer : Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom. >>

Na otázku Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?

Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. >>

Benedictus de Spinoza : Nejakú vec budeme milovať alebo nenávidieť len preto, lebo si predstavujeme, že sa v niečom podobá predmetu, ktorý zvyčajne vyvoláva v našej mysli radosť alebo smútok, hoci to, v čom sa vec podobá onomu predmetu, nie je pôsobiacou príčinou týchto afektov. >>

Benedictus de Spinoza : Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. >>

Edmund Burke : Pod krásou rozumiem takú kvalitu alebo kvality telesa, ktoré zapríčiňujú lásku, alebo láske podobnú vášeň. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut. >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká láska? >>

Niekto : Po vniknuti spermie sa vajicko uzavrie, aby donho nevnikla uz ziadna dalsia spermia /z filmu, kde si zena uvedomila, ze je vajicko a nasla toho praveho. >>

Niekto : Imprinting - mala húska začne pokladať za svoju matku prvý väčší objekt, ktorý uvidí . Tak je to možno i s prvým zamilovaním sa, nájdením toho pravého (objektu). >>

Arthur Schopenhauer : Intelekt vzbudzuje iba obdiv. Dobrá vôľa ale vzbudzuje náklonnosť. Dobrota srdca zatieni všetko , i krásu. >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nenávisť? >>

Niccolo Machiavelli : Láska sa udržuje putom vďačnosti. >>

Na otázku Ako vzniká nenávisť?

Niccolo Machiavelli : Nenávisť vyvoláme dobrým skutkom práve tak ako zlým. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska. >>

Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť. >>

Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť. >>

Benedictus de Spinoza : Ak v niekom nejaký príslušník iného stavu alebo iného národa vyvolá radosť alebo smútok, sprevádzaný ako príčinou ideou ideou tohoto človeka ako príslušníka celého stavu alebo národa vôbec, tak bude milovať alebo nenávidieť nielen jeho, ale všetkých príslušníkov toho istého stavu alebo národa. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť je smútok sprevádzaný ideou vonkajšej príčiny. >>

Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. >>

Benedictus de Spinoza : Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí. >>

Niekto : Nenávidíme to, od čoho závisíme. Protiví sa nám to, čo je závislé od nás. / Simone Weilova >>

Pytajuci_sa : Prečo sú vojny? >>

Platon (pov. Aristokles) : Mizantropia vzniká v človeku, ak k niekomu pojme silnú dôveru bez príslušnej znalosti a verí, že ten človek je úplne pravdivý, poctivý a verný, ale o niečo neskôr zistí, že je to človek zlý a nespoľahlivý, a ak sa mu to stane aj s iným... Keď niekto zažije takú skúsenosť častejšie, a najmä s ľuďmi, ktorých považoval za najbližších a najdôvernejších priateľov, zanevrie nakoniec na všetkých a domnieva sa, že na nikom nie je nič dobrého. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Živočíšne blaho sa nezväčšuje pri zvýšenej snahe o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov : takáto snaha vedie skôr k zmäkčilosti, presýtenosti, nude, apatii, starosti, strachu, podozrievavosti, zlobe, nenávisti, chorobe, rozumovému úpadku. >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nenávisť? >>

Pytajuci_sa : Ako prestať nenávidieť? >>

Arthur Schopenhauer : Ľudia sú ako dikobrazy. V zime sú dikobrazy zmietané medzi dvoma utrpeniami. Buď sa od seba držia ďalej a trpia zimou. Alebo sa pritúlia, aby sa zahriali, ale potom sa svojimi ostňami navzájom prepichujú. Takže hľadajú prijateľný kompromis medzi ľadovou samotou a pichľavou blízkosťou. >>

Niekto : Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. >>

Niekto : Vývoj ide tak rýchlo, a udalosti prichádzajú tak rýchlo, že bežný človek to vôbec nedokáže stráviť. A pretože to nemôže stráviť, tak vznikajú v ľuďoch skratkovité názory, ktoré sa potom stavajú veľmi rýchlo proti sebe a naraz vidíte, že sú ľudia zúfalí, nenávistní, a akoby vojna prenikala aj do štátu, kde sa nebojuje. >>

Niekto : Chovateľom hydiny sa niekedy stáva, že sa im hydina, najmä sliepky začnú ozobávať a vytŕhať si perie, obvykle v zadnej časti tela. Tento zlozvyk môže prepuknúť až do kanibalizmu, keď sa jednotlivé kusy navzájom pozabíjajú. Vyskytuje sa to u každého druhu hydiny, no u sliepok najčastejšie. Ide tu o agresívnych jedincov, ktorých treba oddeliť od ostatných, prípadne už i poranených kusov. Prečo? Hydina takto reaguje na stres, ktorý prežila napríklad počas prepravy, zmeny ustajňovacích priestorov, zmeny krmiva, alebo ktorý práve prežíva. Tu sa najčastejšie vyskytuje stres z prehustenia chovateľských priestorov, vplyv iných hlučných okolností v okolí tejto hydiny, príliš veľa svetla v odchovnom zariadení, príliš teplo alebo veľká zima, rovnako aj zmena klimatických podmienok v počasí. >>

Na otázku Ako vzniká nesloboda?

Pytajuci_sa : Ako vzniká nesloboda? >>

Jean Jacques Rousseau : A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť. >>

Jean Jacques Rousseau : Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam? >>

Jean Jacques Rousseau : Každý si nepochybne uvedomuje, že poddanské putá sa vytvorili na základe vzájomnej závislostí ľudí a vzájomných potrieb, čo ich zväzujú, že si nemožno podrobiť človeka, kým ho vopred nevženieme do pozície, v ktorej sa nezaobíde bez druhého; taká situácia sa nevyskytuje v prirodzenom stave.. >>

Jean Jacques Rousseau : Všetci bežali v ústrety okovám s nádejou, že si zabezpečia slobodu; mali síce nadostač rozumu, aby vytušili prednosti spoločneského zriadenia, ale určite nie dosť skúseností, aby predvídali hroziace nebezpečenstvo.... ba i mudrci si domysleli, že mu treba obetovať jednu časť slobody, aby si druhú zachovali, brali si príklad z raneného, ktorý súhlasí s amputáciou ruky, aby si zachránil telo. >>

Jean Jacques Rousseau : Spoločenské zriadenia pribúdali, poľahky sa rozmáhali a čoskoro zaplnili celý povrch zeme; už sa nedalo objaviť ani jediné zákutie na svete, kde by sa človek striasol pút a vyhol sa často nesprávne vedenému meču, ktorý každému sústavne visel nad hlavou. >>

Jean Paul Sartre : (naša) Sloboda je úplná a nekonečná... Jedinými hranicami na ktoré môže sloboda naraziť, sú tie, ktoré si sama položí. >>

Na otázku Ako získať a udržať moc v štáte?

Niccolo Machiavelli : Je totiž velký rozdiel medzi tým, aký život je a aký by mal byť. Ten kto si nevšíma realitu a nechce vidieť akí ľudia sú, a stavia skôr na svojich prianiach a predstavách, ako by mal svet vyzerat, nedopadne dobre. A človek, ktorý sa chce za všetkych okolností chovat uslachtilo a javiť sa ako dobrý človek, zle pochodí medzi ľudmi, ktorí dobrí nie sú. Je preto nevyhnutné aby sa vladár pre vlastnú spásu naučil, že nemusí byť vždycky dobrý, ale podľa potreby niekedy áno, niekedy nie. >>

Pytajuci_sa : Ako získať a udržať moc v štáte? >>

Marcus Tulius Cicero : V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka ako spravodlivosť je veľkorysosť. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka (vladára) ako spravodlivosť je zhovievavosť. >>

Niccolo Machiavelli : Vladár si nesmie všímať ohovárania o svojej krutosti, ak si chce udržať medzi poddanými zhodu a poslušnosť...ak neurobí prietrž vzmáhajúcim sa rozbrojom, ktoré majú za následok vraždy a lúpeže, obvykle to poškodí celé obyvateľstvo, zatiaľčo poprav nariadené panovníkom ublížia iba jednotlivcom. >>

Niccolo Machiavelli : Z toho vzniká spor: či je lepšie byť milovaným než obávaným alebo naopak... Ľudia sa menej rozpakujú uškodiť tomu, koho milujú, než tomu, koho sa boja. Láska sa udžuje putom vďačnosti, ale ľudia sú zlí a s ľahkým srdcom ho pretrhnú ak v tom vidia svoj prospech. Naproti tomu bázeň sa udržuje obavou z trestu, a tá ťa neopustí nikdy. >>

Niccolo Machiavelli : Ale vladár musí vzbudzovať strach tak, aby sa vyhnul nenávisti, i keď nezíska lásku. Je celkom dobré být obávaným, ale nie nenávideným. Dokáže to vždy, ak nebude brať občnom a poddaným majetok a ženy..... pretože ľudia ľahšie zabudnú na smrť vlastného otca, než na stratu majetku. >>

Niccolo Machiavelli : Každý chápe, ako je chvályhodné, keď vladár dodržuje dané slovo, ak je úprimný, a nie úskočný. A predsa vieme zo skúsenosti, že za našich časov dokázali veľké veci vladári, ktorí nebrali veľa ohľadov na svoje sľuby a dokázali chytro klamať ľudské mozgy. >>

Niccolo Machiavelli : Musíme si uvedomiť, že bojovať sa dá dvojakým spôsobom : jednak zákonmi, jednak násilím. Prvý spôsob je vlastný ľuďom, druhý zvieratám. Prvý spôsob často nestačí, a preto nezostáva nič iné než sa uchýliť k druhému. Vladár preto musí vedieť jednať ako zver i ako ľudia. >>

Niccolo Machiavelli : Ak je vladár donútený k osvojeniu si spôsobov zveri, má si zobrať za vzor líšku a leva. Lev si nevie poradiť s pascami, líška sa neubráni vlkom.... Obozretný vládca teda nemôže a ani nesmie dodržať slovo, ak sa jeho dodržanie obracia proti nemu a ak pominuli príčiny, prečo slovo dával. Keby boli všetci ľudia dobrí, nebola by dobrá táto rada.. >>

Niccolo Machiavelli : Vladár teda nemusí mať nevyhnutne všekty uvedené dobré vlastnosti, ale musí vedieť budiť zdanie, že ich má. Trúfam si dokonca tvrdiť, že mať ich a vždy sa nimi riadiť prináša škodu, zatialčo predstierať ich prináša úžitok. Panovník má budiť zdanie, že je vľúdny, verný, ľudský, úprimný a zbožný a má takým aj byť. Ale pre prípad, že je nutné takým nebyť, má mať povahu dosť pružnú, aby sa mohol zmeniť v pravý opak. >>

Niekto : Gorbačov bol slabý a naivný človek, ktorý presadzoval nesprávne reformy. >>

Na otázku Ako zmeniť myslenie?

Pytajuci_sa : Ako zmeniť myslenie? >>

Marcus Aurelius : Zmeň vzťah k veciam, ktoré ťa znepokojujú a budeš mať od nich pokoj. >>

Na otázku Ako žijeme?

Swami Prabhupáda : Ludia na celom svete sa snažia uspokojiť štyri základné potreby. Všetci musíme jesť, musíme mať kde spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým, že si vybudujeme účinnú obranu. Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsile na to, aby uspokojila jedenie, spanie, súloženie a bránenie sa. >>

Pytajuci_sa : Čo robíme? >>

Niekto : Uvažujeme-li o našem životě, o tom, oč usilujeme, záhy zjistíme, že téměř veškeré naše konání a snažení se váže na existenci dalších lidí. Zjistíme, že celým svým založením jsme podobni živočichům žijícím pospolitě. Jíme pokrmy, které vyprodukovali jiní lidé, máme na sobě šaty, které vyrobili jiní lidé, a bydlíme v domech, které postavili jiní lidé. Většinu toho, co víme a v co věříme, nám sdělili jiní lidé, prostřednictvím řeči, kterou stvořili jiní. Naše schopnost uvažovat by bez fenoménu řeči byla velice chatrná, srovnatelná se stejnou schopností vyšších živočichů; a tak si volky nevolky musíme přiznat, že za náskok, který máme před zvířaty, v první řadě vděčíme našemu životu v lidské pospolitosti. >>

Soren Kierkegaard : Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Arthur Schopenhauer : Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií. >>

Niekto : Človek môže na základe svojho dlhorokého snaženia získať papier, že už je niekto, že už prestal byť nič. >>

Niekto : Nemáme sílu, pretože v systéme budováni osobnej dôležistosti zároveň neustále osovzdávame svoju osobnú moc. Veríme, že vždy je niekto mocnejší než my. Učitel , colník, lekár.. nás naľaká a pošle do lekárne, kde je lekárnik, čo nám dá leky .... Tým ako odovzdávame svoju moc, ostáva nám nemoc. >>

Pytajuci_sa : Ako žijeme? >>

Logik Formálny : P000590 => P007301 >>

Soren Kierkegaard : Bez fantázie, ktorú malomeštiak nikdy nemá, žije v triviálnom vzorci skúsenosti. ako to chodí, čo je možné, čo sa zvykne diať, nech už je výčapníkom alebo premiérom. >>

Soren Kierkegaard : Ľudia vo všeobecnosti nepovažujú vzťah k pravde, svoje vzťahovanie sa k pravde, za najvyššie dobro, a ešte zriedkavejšie vidíme, že by sokratovsky považovali stav omylu za najväčšie nešťastie. Zmyslovosť u nich značne prevažuje nad intelektuálnosťou. >>

Niekto : Ľudia žijú v sračkách. >>

Soren Kierkegaard : Táto forma zúfalstva (nevedomosť o ňom) je vo svete najbežnejšia, áno, to, čo sa nazýva svetom: pohanstvo a prírodný človek v kresťanskom svete, práve to je ten druh zúfalstva; je zúfalstvom, ale nevie o tom. >>

Niekto : My first impression of Slovakia was, that it is "I dont care" country. >>

Michel Foucault : Tak si treba predstaviť trestaneckú spoločnosť - tisícky malých výchovných predstavení. >>

Michel Foucault : Sme zavretí v súkolesí panoptického súkolesia, ktorý my sami udržiavame v pohybe - každý jedno svoje ozubené koliesko. >>

Na otázku Ako žiť ekologicky?

Niekto : Svet sa otepľuje alarmujúcim tempom a jediná nádej na odvrátenie nastávajúcej ekologickej katastrofy je opustiť kapitalizmus. >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Niekto : Least impact! Ži tak, aby si zanechával v prírode čo najmenšiu stopu. >>

Niekto : Nekupovať veci čiernej farby, pretože farbenie čiernou farbou veľmi zaťažuje životné prostredie škodlivými látkami. >>

Pytajuci_sa : Ako žiť ekologicky? >>

Niekto : ako zit ekologicky >>

Na otázku Aký je vzťah filozofie a náboženstva?

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. >>

Averroes - Ibn Rusd : Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy. >>

Tomas Akvinsky : Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. >>

Niekto : Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti). >>

Niekto : Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje. >>

Friedrich Nietzsche : Kresťanstvo a Budhizmus - obe patria k sebe ako nihilistické náboženstvá - sú to náboženstvá úpadku, ale obe sa zároveň líšia tým najpodivnejším spôsobom. Budhizmus je stokrát realistickejší kresťanstvo - má v sebe dedičstvo objektívneho a chladného riešenia filozofických problémov, prichádza po filozofickom snažení, ktoré trvalo stáročia. Pojem „Boh“ je tu už odmietnutý. >>

Friedrich Nietzsche : Ten Boh, ktorého si Pavol vynašiel, ktorý sa vysmieva múdrosti sveta (v užšom zmysle dvom protivníkom povery - filológii a medicíne) je v skutočnosti len rázne rozhodnutie Pavla k tomuto : Bohom nazvať svoju vlastnú vôľu... (ad apoštol Pavol) >>

Niekto : Náboženstvá sa stávajú stále čistejšími, t.j. abstraktnejšími. >>

Blaise Pascal : Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a náboženstva? >>

Niekto : Filozofia a náboženstvo si kladú takmer rovnaké otázky, ale ponúkajú rozdielne odpovede. čo je dobro? Čo je podstatou sveta? Máme náš život vopred predurčený? Existuje Boh? >>

Niekto : Náboženstvo bolo z historického pohľadu prvé pred filozofiou. Človek si určitým spôsobom začal vysvetľovat javy pomocou niečoho, čo je mimo zmyslovej skutočnosti. A filozofia (metafyzika) v tom pokračovala. >>

Niekto : Fiilozofia sa rodí v opozícii k náboženstvu. Filozofia znamená zbavovanie sa mýtu. A mýtus je vždy spojený s náboženstvom. >>

Niekto : To čo hľadá filozofia aj náboženstvo je stálosť, je niečo večné a nemenné. >>

Niekto : Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) >>

Niekto : Deizmus je rozmazávanie hraníc medzi filozofiou a náboženstvom >>

Niekto : Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede. >>

Niekto : Filozofia tu nie je na to, aby rušila náboženské predstavy, ale na to aby ich racionalizovala. To je obrovský rozdiel. >>

Niekto : To do akého náboženstva človek patrí, niekedy na správaní človeka vôbec nevidno. Sebecký človek dokáže aj z kresťanstva urobiť tú najsebeckejšiu filozofiu. (napr. že len on je vyvolený,požehnaný a pôjde do neba a všetci ostatní sú zatratení a podobne) >>

Niekto : Tam kde filozof z nudy mlčí, tam sa veriaci začína modliť. >>

Na otázku Aký je vzťah filozofie a vedy?

Herbert Spencer : Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti. >>

Bertrand Russell : Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života. >>

Moritz Schlick : Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov. >>

Moritz Schlick : Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou. >>

Moritz Schlick : Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa. >>

Moritz Schlick : Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí) >>

Karl Jaspers : Objektivne poznanie ako orientaciu vo svete najdeme jedine vo vedach, ako sa vyvinuli podnes. Bez nich nie je mozna nijaka filozoficka orientacia vo svete. Bez ustavicneho prisvojovania si vedeckej orientacie a bez vlastneho badania sa filozofovanie stane prazdnym, lebo bude bezobsazne. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied. >>

Ludwig Wittgenstein : Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka) >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. >>

Ludwig Wittgenstein : Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. >>

Rudolf Carnap : Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií. >>

Niekto : filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení >>

Niekto : Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola) >>

Niekto : Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať. >>

Niekto : Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať? >>

August Comte : Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí. >>

Edmund Husserl : dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného. >>

Niekto : Filozofia je veda s problematickým zaradením. >>

Edmund Husserl : Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus) >>

Slavoj Žižek : Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol. >>

Otto Neurath : Teológia potlačila antickú vedu a mágiu, ale neobyčajne podporila logickú stránku poznávania. >>

August Comte : Zákon troch štádií sa týka duchovného vývoja ľudstva, každej jednotlivej vedy i konkrétneho človeka:
1. Teologické alebo fiktívne štádium (vysvetľovanie si sveta pomocou naprirodzených bytostí)
2. Metafyzické alebo abstraktné štádium (vysvetľovanie cez podstaty)
3. Vedecké alebo pozitívne štádium ( vysvetľovanie pozorovania faktov a z toho rozoznaných všeobecných zákonitostí) >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a vedy? >>

Niekto : V jednej oblasti - Kognitívne vedy - je potvrdená participácia vedy a filozofie, lebo to sú vedy, ktoré sa zaoberajú problematikou poznania, problematikou rozumu. Sú tam aj empiricky orientované vedy, lekárske vedy a aj filozofia. >>

Niekto : V oblasti teoretickej fyziky už doslova pohŕdajú filozofiou, neberú ju už do úvahy a berú ju ako niečo archaické... >>

Niekto : Ak by som nefilozofoval, nikdy by mi nenapadlo, že priestor môže byť zakrivený. >>

Niekto : Samotni špičkoví vedci filozofujú, aj keď len sami pre seba, lebo inak by nikdy nemali odvahu k novým myšlienkam. >>

Michel Foucault : Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne. >>

Henri Bergson : Priestorový, kvantitativný pojem času v prírodných vedách je v rozpore s trvaním (durré) v základe prúdu života ako neoddeliteľným tvorčím plynutím, ktoré v sebe uchováva to, čo bolo skôr, a tiahne k nadchádzajúcemu. >>

Niekto : Filozofia dáva otázky, veda dáva odpovede. >>

Na otázku Aký je vzťah poznania a vôle?

Rene Descartes : Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne. >>

Benedictus de Spinoza : Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia. >>

Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna. >>

Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou. >>

Arthur Schopenhauer : Vola je silny slepec, ktory nesie na ramenach chromeho vidiaceho. >>

Pytajuci_sa : Ako vôbec viem, čo kedy robiť? >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Benedictus de Spinoza : Vôľa a rozum sú totožné. Dôkaz : Vôľa a rozum nie sú nič iného ako jednotlivé chcenia a jednotlivé idey. Avšak jednotlivé chcenia a idey sú totožné. Teda vôľa a rozum sú jedno a to isté. >>

Benedictus de Spinoza : Pod vôľou rozumiem schopnosť niečomu pritakať či niečo popierať, a nie žiadostivosť. Opakujem teda : Pod týmto pojmom rozumiem schopnosť, prostredníctvom ktorej myseľ pritakáva alebo popiera, čo je pravdivé a čo nie je pravdivé, a nie žiadostivosť, ktorou si myseľ niečo praje alebo niečo odmieta. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa je jednoduchá, chceš, nechceš. >>

Arthur Schopenhauer : Intelekt hraje a vôla tancuje : Intelekt dokáže vôli sprítomniť obrazy budúceho nebezpečenstva, slasti, minulej straty blízkeho, trápnej situácie a vôľa na to reaguje atď >>

Arthur Schopenhauer : Niekedy však ani intelekt netuší, čo vôľa vlastne chce (napr. smrť blízkeho kôli majetku). Intelekt je dôverníkom, ktorý sa však všetko nedozvie. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa však nedovolí intelektu čokoľvek. Skrátka mu nedovolí spomenúť si. >>

Arthur Schopenhauer : Pretože motívy, ktoré vplývajú na prejavy charakteru človeka alebo jeho konanie, pôsobia na neho prostredníctvom poznania, ale poznanie je premenlivé, často kolíše medzi omylom a pravdou, avšak sa spravidla v priebehu života zdokonaľuje, samozrejme, do veľmi rozdielnych stupňov; takto možno zreteľne zmeniť spôsob konania človeka bez toho, aby sme boli oprávnení vyvodzovať z toho zmenu jeho charakteru. >>

Arthur Schopenhauer : Zvonku sa dá na vôľu vplývať iba pomocou motívov. Ale tieto nikdy nemôžu zmeniť vôľu samotnú: lebo oni sami majú nad ňou moc iba pod podmienkou, že je presne aká je. Takže môžu len zmeniť smer jej snaženia; t. j. postarať sa, aby hľadala to, čo vždy hľadá, iným spôsobom ako predtým. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Premýšľanie o zmyslových predmetoch
ťa pripúta k zmyslovým predmetom
narastie túžba, a začneš na nich lipnúť
zbav sa tej závislosti, vyvoláva len hnev;
v hneve je tvoja myseľ zmätená
Ak je myseľ zmätená, zabudneš na svoje skúsenosti
ak zabudneš na skúsenosti a stratí sa rozlišovanie;
zmizne rozlišovanie a ty minieš jediný zmysel života.
...
oddanie sa átmanu, je jeho pokojnou radosťou >>

Niekto : Človek môže žiť svoj život ako "No" man, ktorý žije nudný život, pretože všetko odmieta, alebo "Yes" man, ktorý na všetko hovorí áno. >>

Na otázku Aký je vzťah vedy a náboženstva?

Tomas Akvinsky : Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy >>

Francis Bacon : Iba povrchne vedenie sa dostava do rozporu s krestanskym zjavením, zatialco hlbsie postihnutie podstaty veci naplnuje dusu cloveka nabozenskou pokorou a zboznostou. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Náboženstvo je zmysel a vkus pre nekonečno. / Religion ist Sinn und Geschmack furs Unendliche. >>

Herbert Spencer : Nech veda uzná, že jej "zákony" platia iba pre javy a pre ich vzťahy. Nech veda prestane popierať Boha, alebo pokladať materializmus za jediný pravdivý. Nech ale náboženstvo prestane zobrazovať Absolútno ako zväčšeného muža, alebo , čo je ešte horšie ako kruté, krvilačné monštrum, ktoré má záľubu v podchlebovaní a pätolízačstve, ktorými tak opovrhujeme, keď sa to robí nadriadeným. >>

Friedrich Nietzsche : Kresťanstvo je platonizmus pre ľud. >>

Niekto : V 17.storočí za čias keď žili Galilei, Descartes a Newton, tak prevládal názor, že veda a náboženstvo budú v súlade, že svet bol stvorený Bohom a Boh je racionálna bytosť, takže to, čo vedec spozná je vlastne to, čo tam Boh vložil, kniha prírody (písaná jazykom matematiky) musí byť v súlade s knihou stvorenia - bibliou. >>

Niekto : V 18. storoči Laplace napísal tri hrubé knihy -System le Monde- kde vyložil podrobne na základe Newtonovskej mechaniky, ako funguje slnečná sústava. Napoleon sa ho pýta, kde je v tejto knižke Boh a Laplace mu odpovedá, že prvý občane, túto hypotézu som nepotreboval. Fyzika je nezávislá od knihy stvorenia. >>

Niekto : V 19. storocí sa presadzuje názor, že viera a veda sú v konflikte, do velkej miery vplyvom Darwinovskej revolúcie. >>

Niekto : Konflikt medzi vedou a bibiou nastáva, ak berieme bibliu doslovne, ako faktický opis, koľko má byť živočíšnych druhov, ako stará je zemeguľa. Na druhej strane, do konfliktu vstupujú tí vedci, ktorý berú vedu ako súbor definitívnych poznatkov, doslovne, ako uzavretý obraz sveta. >>

Niekto : Sú vedci a teológovia, ktorí si myslia, že veda a náboženstvo sú od seba nezávislé. V teologickej sfére sa to prejavuje ako názor, že teológia je o spáse duše a to ako vznikol svet je z hľadiska teológie irelevantné. Vo Wittgensteinskej tradícii sú veda i teológia sú jazykové hry ktoré sú od seba oddelené. V existenciálnej tradícii sa teológia týka človeka a jeho bytia, kým veda sa týka súcien sveta naokolo. >>

Niekto : Z hľadiska metodológie sú veda a náboženstov úplne odlišné a teda nezávislé. Veda má experimentálnu metódu, matematický jazyk. >>

Niekto : Tretím spôsobom vzťahu vedy a teológie môže byť dialóg. Existujú oblasti v ktorých teológia veda hraničia - dejiny vedy ukazujú, že niektoré základné predpoklady vedy vychádzajú z teológie. Ďalšou takou oblasťou je etika, etika vedy, otázky dôstojnosti človeka a pod. Veda má svoje hranice. >>

Niekto : Integrálny prístup - človek je jeden a ten zároveň aj verí aj poznáva a preto medzi vierou a poznaním nemôže byť nejaký zásadný rozdiel. >>

Niekto : Nietoré časti vedy a časti teológie sú v konflikte, niektoré nezávislé, niektoré v dialógu. Ak niekto zastáva názor na základe časti, postupuje ako človek, ktorý v tmavej miestonti drží slona za chobot a tvdí , že je to had... >>

Niekto : Liberálna teológia 19. storočia vyjadruje osobnú náboženskú skúsenosť človeka s posvätnom, je teda expresívna, čo je rozdiel oproti klasickej teológii, kt. tvoria propozičné tvrdenia o vonkajšom svete. >>

Niekto : Zákon zachovania hybnosti - prvý univerzálny zákon fyziky Descartes založil nábožensky - že Boh vložil do sveta isté množstvo pohybu a Boh je nemenný, preto platí zákon zachovania hybnosti. >>

Niekto : Niet dôvodu, prečo by mali v prírode platiť univerzálne matematické zákony. Fyzika je v tomto podobná s teológiou vo svojom založení. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah vedy a náboženstva? >>

Niekto : Veľa náboženstviev je založených na zázraku. Napr. kresťanstvo, judaizmus, islam. >>

William James : Ale aké typy filozofie sa nám ponúkajú? Nachádzame empirickú filozofiu, ktorá nie je dostatočne zbožná, a zbožnú filozofiu, ktorá nie je dosť empirická pre naše potreby. Ak nahliadnete do končín, kde sa ctia fakty, nájdete v plnom prúde "hrubú" filozofiu a v plnom rozkvete "spor medzi vedou a náboženstvom". >>

Niekto : Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne. >>

Niekto : Spriritualita je o otázkach a hlbokom osobnom hľadaní, náboženstvo je o odpovediach, o tom, že príde niekto a povie ti, toto je odpoveď, musíš tomu veriť, lebo inak zhoríš v pekle. >>

Arthur Schopenhauer : Viera a poznanie sú ako 2 misky váh; čím vyššie je jedna, tým nižšie je druhá. >>

August Comte : Historici vedia, že v každej oblasti poznania sa prechádza troma štádiami: 1. najprv sa predmet poznania vysvetľuje teologickým spôsobom; všetky problémy sú vysvetľované pomocou vôle nejakého božstva, ako napr. hviezdy boli pokladané za bohov, alebo vozidlá bohov. 2. Ten istý predmet poznania potom dosiahne metafyzické štádium a je vysvetľovaný pomocou metafyzických abstrakcíí, ako napr. že hviezdy sa pohybujú po kružnici, lebo je to najdokonalejší tvar. 3. nakoniec sa predmet poznania redukuje presnými pozorovaniami, hypotézami a experimentami na pozítívnu vedu, a fenomény sú vysvetľované pomocou pravidelností prírodných príčin a následkov. >>

Niekto : Počiatok filozofie a vedy je charakterizované prechodom od mýtu k logu. Prví filozofi (milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) v zásade opustili a prekonali mytológiu. >>

Niekto : Z biblického pohľadu je viera osobnou dôverou a lojálnosťou. Ani táto viera však nie je "slepou vierou", pretože je úzko viazaná so skúsenosťou.... Práve kombinácia vernosti a kritického skúmania je však podmienkou a prejavom náboženskej zrelosti. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami. >>

Friedrich Nietzsche : Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať. >>

Martin Heidegger : Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený. >>

Pytajuci_sa : Môžeme merať modlitbu? >>

Otto Neurath : mágia - > náboženstvo - > filozofia - > materialistický empirizmus >>

Otto Neurath : V príbehu zápasenia o pravdu medzi egyptskými kňazmi a Áronom, rozhodla empíria a vyhral Áron. Dnešní kresťanskí teológovia sa už však zťahujú z oblasti empirického overovania. >>

Otto Neurath : Kresťanská teológia sa vymyká empirickému overovaniu : " Boh robí všetko najlepšie a ak Boh napriek modlitbám nechá zomrieť dieťa, tak je to preto, lebo by z toho dieťaťa pravdepodobne vyrástol vrah a tak je lepšie keď zomrelo." >>

Otto Neurath : Teológovia skonštruovali učenie o dvojakej pravde. >>

Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Otto Neurath : Teológia potlačila antickú vedu a mágiu, ale neobyčajne podporila logickú stránku poznávania. >>

Otto Neurath : Teologické zvyšky vo vede v oblasti historiografie a národného hospodárstva ako "boži prst" a "duch národa" sa nahradzujú pojmamy ako ponuka-dopyt, import-export, vedenie vojny, emigrácia... >>

Soren Kierkegaard : Na ceste k Bohu sa môže človek nachádzať v jednom z troch štádií existencie :
1. v estetickom štádiu (vo vonkajškovosti a zmyslovosti podľa motta : Užívaj si života)
2. v etickom štádiu (stará sa o svoju dušu, o jediné čo má úplne vo svojej moci - konať dobro a nekonať zlo)
3. v náboženskom štádiu ( zistuje, že je neschopný dobra, hriešnik, a že len Boh mu môže pomôcť) >>

Niekto : Na konci 19. storočia sme koncept Boha medzier prestali potrebovať, lebo mnohé medzery veda zaplnila. >>

Soren Kierkegaard : Keď sa človek dostane do krajnosti, keď z ľudského hľadiska už niet nijakej možnosti - vtedy je otázkou, či bude veriť, že Bohu je všetko možné, teda či bude veriť. Táto formula však znamená stratu rozumu; veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha. >>

Soren Kierkegaard : Veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Obrancovia náboženstva už celé stáročia zamestnáva a mätie skutočnosť, že ľudstvo zaujíma na nebi moderného myslenia stále vyššie a vyššie postavenie. V domnienke, že je táto nová hviezva Božím sokom, snažili sa jej vzostup sústavne spochybňovať alebo aspoň stlpniť jej jas.....ale..Královstvo Božie a ľudský pokrok si neprotirečia. >>

Na otázku Akým by som chcel byť človekom?

Pytajuci_sa : Akým by som chcel byť človekom? >>

Niekto : Veľmi dobrým človekom. >>

Niekto : Chcel by som byť taký báči, čo sa všetkým ženám páči >>

Na otázku Akým jazykom hovorí Boh?

Niekto : Boh je analfabet. >>

Pytajuci_sa : Akým jazykom hovorí Boh? >>

Niekto : Ľudský genóm obsahuje opis celej DNA nášho druhu, opis dedičného kódu života. Tento čerstvo vydaný text mal dĺžku troch miliárd písmen a bol napísaný vo zvláštnom kryptografickom štvorpísmenovom kóde. Zložitosť informácie vnútri každej bunky ľudského tela je taká úžasná, že hlasné čítanie tohto kódu pri rýchlosti troch písmen za sekundu by niekomu trvalo dňom a nocou nepretržite tridsaťjeden rokov. Tento úžasný text, ktorý nesie úplný návod na vybudovanie ľudskej bytosti, bol v to letné ráno prvýkrát prístupný celému svetu.Dnes sa učíme jazyk Stvoriteľa, ktorým Boh stvoril život. Naša úcta k zázraku Božieho najsvätejšieho daru života sa len prehlbuje, keď stojíme pred jeho zložitosťou a krásou. >>

Niekto : Boh nerozpráva hebrejsky. >>

Niekto : Môj Boh Jesua rozpráva hebrejsky. Pochybujem, že ked chodil po zemi hovoril anglicky... >>

Niekto : Keď Ježiš rozprával s Pilátom, tak pravdepodobne vedel latinsky. >>

Niekto : V Palestíne, v čase keď bol na zemi Ježiš Kristus, sa zjavne bežne hovorilo po grécky a po aramejsky.(1) Rímski miestodržitelia pri vykonávaní svojich každodenných povinností určite hovorili po grécky a je možné, že aj Ježiš počas vypočúvania odpovedal Pilátovi po grécky.(2) Hoci Biblia priamo nehovorí, či to tak bolo, je zaujímavé, že v biblickej správe nie je žiadna zmienka o tom, že by pri ich rozhovore bol tlmočník. (3) >>

Konštantín Filozof : Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? To ako vy sa nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať aby všetky ostatné národy a kmene boli hluché a slepé? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže umožniť, alebo závistlivým, že to nechce. >>

Na otázku Antikoncepcia - áno či nie?

Pytajuci_sa : Antikoncepcia - áno či nie? >>

Niekto : Antikoncepcia je vražda. >>

Niekto : keby sme všetkým ženám, ktoré nepoužívajú antikoncepciu stanovovali tehotenský hormón pred menštruáciou, zistili by sme, že menštruačné krvácanie je veľmi často včasný potrat. Podľa niektorých štúdii až 65% všetkých zárodkov sa potratí, a to vo veľmi včasnom štádiu, ešte pred uhniezdením sa v maternici. Tehotenský hormón produkuje iba oplodnené vajíčko, takže nie je pochýb, že sa jednalo o nové životy, ktoré sa kvôli nepriaznivým podmienkam (genetická vada, infekcia, toxíny) potratia. Hormonálna antikoncepcia bráni dozretiu vajíčka a bráni oplodneniu. Počas užívania k potratom nedochádza, pretože nedochádza k oplodneniu. >>

Na otázku Boh rozhodol dať človeku slobodu a preto nemôže každého priviesť k sebe?

Niekto : aby človek mohol pociťovať istotu s Bohom, musi najprv v neho uveriť. Zveriť sa mu do rúk. A on ho povedie.. S istotou..Bude mu v malých náznakoch určovať smer. Ale zaroveň ho bude na tej ceste skúšať..pretože Jeho si treba zaslúžiť..No napriek malým zlyhaniam a prešľapom, stále nám dáva možnosť vrátiť sa na tu pravú cestu. Vždy je možnosť vrátiť sa..Vždy..Teda..kým sa vyvarujeme ťažkým hriechom. >>

Pytajuci_sa : Nevie Boh človeku niekedy pomôcť? >>

Niekto : Sloboda je podstatou človeka. Bez slobody by človek nebol človekom, ale robotom. Boh teda nemohol stvoriť človeka bez slobody, lebo by stvoril robota. >>

Niekto : Ak sa Boh raz rozhodol dať človeku slobodu, nemôže ho nijako prinútiť k dobru, ak sa človek sám rozhodne pre zlo, ak človek sám nechce. >>

Niekto : Po smrti to nebude tak, že sa budú vážiť skutky a prisúdi sa človeku buď nebo, alebo peklo, ale bude to tak, že (zlý) človek si sám vyberie peklo. >>

Na otázku Bojovať či nebojovať?

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : ŠRÍ KRŠNA : Prichádzam ako Čas, ničiteľ ľudí. pripravený, až nastane hodina ich skázy. Všetky tieto zástupy musia zomrieť, udri, alebo zadrž svoju ruku, na tom nezáleží. A preto udri. Získaj kráľovstvo, moc a slávu. Ardžuna, vzmuž sa, obratný lukostrelec. Je iba zdanie, že zabíjaš. To ja som všetkých týchto mužov dávno zničil. Ty biješ mŕtvych, hrdinov odsúdených ku skáze. >>

Pytajuci_sa : Bojovať či nebojovať? >>

Niekto : Každá vojna je nespravodlivá, pretože v každej vojne zomierajú nevinní ľudia. >>

Niekto : Existuje spravodlivá vojna, ak ju Boh prikazuje (ako ju prikázal v Starom Zákone proti Amalékom, alebo proti Kanajským národom). >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Přestože jsou zlí,
nejhorší ze všech podlých,
však když je zabijeme,
bude náš hřích větší.
Jak bychom mohli prolévat
krev, jež nás spojuje?
Je snad něco radostného
na zabíjení příbuzných? >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Ak odmietneš bojovať v tejto spravodlivej vojne, potom sa budeš vyhýbať svojej povinnosti. Staneš sa hanebným hriešnikom. Ľudia budú o tebe celé veky hovoriť zle. Pre muža, ktorý si váži svoju česť, je to iste horšie ako smrť. Velitelia uveria tomu, že to bol strach, čo ťaodviedlo od bitky. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Zomrieš - a získaš nebo. Zvíťazíš - a získaš zem. Tak sa vzchop, synu Kunti, a rozhodni sa bojovať. >>

Niekto : Väčšina mužov, keď ich oblečieš do rovnošiat a dáš im pušky, tak bojujú. Minimálne zo strachu. A prvé výbuchy a mŕtvi kamaráti ich presvedčia, že je to naozaj potrebné. >>

Slavoj Žižek : Vojna je strašná vec, ale v tejto situácii (vojna na Ukrajine 2022) som proti pacifizmu. Netreba zabúdať, že agresor chce vždy mier. Mier znamená, že (agresor) uspel. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Nemohol som neprejaviť, prečo pokladám za blud onú cirkevnú vieru, ktorá sa obyčajne nazýva kresťanstvom. Medzi mnohými odchýlkami od Kristovho učenia, ukazoval som hlavnú odchýlku, totiž že sa neuznáva príkaz neprotiviť sa zlu násilím, čo zrejmejšie ako iné odchýlky ukazuje na to, že učenie Kristovo bolo cirkevným učením skazené. >>

Niekto : Hoci Kristus naozaj učil, nastavovať tvár a dávať plášť a hoci je to veľmi vysoká mravná požiadavka, ale... kedže sú na svete zločinci, a ak sa nebudú títo zločinci držať na uzde moci, zahynie celý svet aj dobrí zahynú. >>

Niekto : Hoci je príkaz o neprotiveniu sa zlu násilím záväzný pre kresťana, keď je zlo namierené osobne proti nemu, prestáva byť ale záväzným, keď je zlo namierené proti bližnému a vtedy nie je kresťan nielenže povinný zachovávať príkaz, ale ze je povinný k ochrane bližných proti tomuto príkazu používať násilie proti tým, ktorí násilie činia. >>

Niekto : človek je záväzne povinný (násilím) brániť všetkých, ktorým sa krivdí a ktorí sú utlačovaní, a preto učenie neprotiviť sa zlu násilím, je učenie nemravné. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Zvláštnosť otroka spočíva v tom, že v rukách svojeho pána je vecou, zbraňou a nie človekom. Takými sú vojaci, dôstojníci, generálovia, idúci na vraždenie i smrť podľa ľubovôle vladára alebo vladárov. >>

Na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Niekto : V životopisoch Budhu, žijúceho päť storočí pred Kristom, preložených zo sanskrtu sa hovorí o tom, ako Budha uzdravoval, ako chodil po vode, alebo ako zázračne nasýtil zástupy. Aj Ježiš uzdravoval, chodil po vode a zázračne nasýtil zástupy. Je to teda jasný dôkaz toho, ako sa židovskí plagiátori inšpirovali životopisom Budhu a rovnaké prvky využili pri svojom literárnom vytváraní fiktívnej postavy Ježiša Krista. >>

Niekto : V roku 325 Rímsky cisar KonštantínVeľky spolu s matkou Helenou dali vymazať z Nového zákona všety zmienky o REINKARNÁCII.Druhy koncil v Konšantinopole Roku 553tento čin potvrdil a vyhlasil ho za kacírstvo...prevládal názor,že tato konceepcia oslabila moc cirkvy ,keby ľudia ziskali privela času ,aby našli svoju spasu .... >>

Niekto : Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch. >>

Niekto : Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd? >>

Niekto : Budhizmus je všeobecnejší ako kresťanstvo, pretože učí súcit so všetkými cítiacimi bytosťami, nielen ľudmi. >>

Niekto : Kristus skončil svoj prirodzený život porážkou a preto sa mu muselo pripísať nadprirodzené víťazstvo. Budha skončil svoj život prirodzene dobre, medzi priateľmi. Nadprirodzene mu už nebolo potrebné pripisovať nič, aj keď sa to, ako máme ľudia vo zvyku, robí. >>

Niekto : Spoločné znaky Krista a Budhu: – Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu. – Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk. – Nezanechajú písomný záznam svojho učenia. – Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom. – Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá. – Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky. – Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami. – Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom. – Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu. – Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou. >>

Niekto : Rozdielne znaky Krista a Budhu: – Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny. – Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu. – Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený. – Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým. – Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách. – Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný. >>

Ježiš Nazaretský : Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov : Za koho pokladajú Syna človeka? Odpovedali : Jedni za Jána Krstiteľa, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa Ježiš osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. >>

Niekto : Jedno dievča z protestanskej cirkvi sa mi priznalo, že veľmi chcela hovoriť v cudzích jazykoch. Dlho sa za to modlila a chcela to tak silno, že raz počas modlitieb v jednom momente začala kvíkať. Naznačuje to, že bola v minulom živote prasiatko? >>

Niekto : Istota spasenia vs. istota reinkarnácie. >>

Friedrich Nietzsche : Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Pytajuci_sa : Budhizmus alebo kresťanstvo ? >>

Friedrich Nietzsche : V kresťanstve sa dostávajú do popredia inštinkty podrobených a utláčaných: sú to najnižšie vrstvy, ktoré v ňom hľadajú záchranu. Ako zamestnanie, ako prostriedok proti nude, sa tu praktizuje sebainkvizícia, sebakritika, kazuistika hriechu. Afekt voči mocnému, ktorý sa tu nazýva Boh, je neustále udžiavaný modlitbou. Dokonalosť je nedosiahnuteľná, ak tak len ako milosť a dar. >>

Friedrich Nietzsche : Kresťanstvo sa chce ovládnuť dravcov, a jeho prostriedok k tomu je spraviť ich chorými - oslabenie, to je kresťanský recept na skrotenie, na "civilizáciu". Budhizmus je náboženstvom pre končiacu a unavenú civilizáciu... >>

Friedrich Nietzsche : Možno vidieť, čo sa skončilo smrťou na kríži : nový originálny začiatok k budhistickému mierovému hnutiu, ku skutočnému, nie iba sľubovanému šťastiu na zemi. Lebo toto je pravda : základný rozdiel medzi oboma dekadentnými náboženstvami je, že Budhizmus nesľubuje, ale plní, zatiaľčo kresťanstvo sľubuje všetko, ale nič nedodrží. >>

Niekto : Kresťanstvo je nepodarený budhizmus. >>

Niekto : Budhizmus je pravdivejší v otázke spravodlivosti, ako kresťanstvo, pretože v budhizme, každý zoženie ovocie svojich činov, či už v tomto, alebo v niektorom z budúcich životov, ale v kresťanstve platí akýsi nevyspytateľný zákon milosti, pričom každý kresťan (čím horši, tým viac) sa cíti ho mať na svojej strane. >>

Arthur Schopenhauer : Kresťanstvo učí, že človek bol len nedávno stvorený z ničoho, a predtým celú večnosť neexistoval a predsa bude do budúcna existovať večne, a taktiež, že hoci je človek skrz naskrz dielom niekoho iného, predsa bude za svoje konanie a nekonanie braný na zodpovednosť >>

Arthur Schopenhauer : Brahmanizmus a budhizmus učia ľudí považovať sa za prvotné bytie samo, za Brahmu, ktorému je všetko vznikanie a zanikanie cudzie, a poskytujú tak lepšiu útechu pri smrti, ako učenie, ktoré učí, že človek bol stvorený z ničoho a jeho existencia začala narodením. >>

Niekto : Prekladový slovník medzi budhizmom a kresťanstvom:
karma (budh.) = zákon sejby a žatvy (kresť.) ;
dobrá karma (budh.) = veľa nazhromaždených pokladov v nebi (kresť.);
človek má dobrú karmu (budh.) = človek sa páči Bohu (kresť.);
človek má zlú karmu (budh.) = Boh sa na človeka hnevá (kresť.). >>

Niekto : Kresťanstvo nevysvetľuje prečo trpia zvieratá. Nejde ani tak o utrpenie zvierat, ktoré sú chované vo veľkochovoch ako potrava pre človeka, lebo to sa dá vysvetliť hriešnosťou človeka a jeho slobodnou vôľou. Otázkou ktorú kresťanstvo nevie zodpovedať, je prečo trpia zvieratá vo voľnej prírode na smäd, hlad, útoky predátorov, prečo krokodíl dusí pod vodou svoje obete vo svojej papuli a podobne. >>

Niekto : Iba jedna šanca verzus veľa šancí. >>

Niekto : Kresťanstvo to je angličťina, vzdelanie, bohatstvo. Budhizmus to je zaostávanie a chudoba. >>

Niekto : Jeziš medzi 14 a 29 rokom trávil v budhistickom učení v Indii. Milovanie svojho nepriateľa nemá tradíciu v židovskom náboženstve, ale má v budhizme. Po ukrižovaní, ktoré prežil sa pre Rimanmi ukryl znova na na východ, pravdepodobne na územie dnešného Kašmíru, kde sa dá nájsť aj jeho hrob. >>

Niekto : Na rozdiel od Platóna a Budhu nás Ježiš nespasil tým, že nám povedal : "Toto je moja myseľ", ale "Toto je moje telo". >>

Niekto : Kresťania veria, že príde doba, kedy už ľudia nebudú zomierať, ale zároveň si nemyslia že sa nebude ani rodiť, pretože deti sú božim darom. Veria že nebudú cintoríny, ale pôrodnice ostanú. To by ale viedlo k preľudneniu zeme. Navyše ako by vyzerali rodiny, v ktorých by jeden rodič mal niekoľko tisíc potomkov a neboli by to trojgeneračné rodiny ale tisícgeneračné. Malo by praprapraprapraprapra..vnúča nejaký vzťah k svojmu praprapraprapraprapra..dedovi? Z hľadiska počtov ľudí je teda myšlienka reinkarnácie, rozumnejšia t.j. že určitý počet bytostí sa rodí stále znovu, a keď sa narodia, musia aj zomrieť a naopak nemusia zomrieť tí, čo sa nenarodia , t.j. ktorí sa oslobodili z kolobehu znovuzrodení. >>

Niekto : Južná Korea je z historického hľadiska prevažne buddhistickou krajinou... pre milióny ludí, ktorí prišli do miest, ale i pre mnohých, ktorí zostali na premieňajúcom sa vidieku stratil nehybný buddhizmuss korejského poľnohospodárskeho veku svoju príťažlivosť. Naproti tomu kresťanstvo, prichádzajúce s prísľubom osobnej spásy a individuálneho údelu, dokázalo v dobách zmätku poskytnúť ukľudňujúcu istotu. >>

Pierre Teilhard de Chardin : V mohutnej rieke ľudstva sa spolu zrážajú tri prúdy (východný, humanistický a kresťanský). Niektoré známky však bezpečne naznačujú že sa tieto prúdy zbližujú. Orient akoby zabudol na pôvodnú pasivitu svojho panteizmu. Kult pokroku otvára svoje kozmogónie stále viac silám ducha a slobody. Kresťanstvo sa začína skláňať pred ľudským úsilím. Vo všetkých troch prúdoch skryto pracuje ten istý duch, ktorý ovplyvnil i mňa. >>

Niekto : Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia) >>

Na otázku Budhizmus áno či nie?

Guatama Buddha : Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných. >>

Arthur Schopenhauer : Človek by nevydržal večne prechádzať cez všetky tie útrapy a byť v kuse hnaný, bez nejakého skutočného zisku, keby mu ostávala individualita a spomienky. Odhodí ich a vstúpi cez smrteľný spánok osviežený a vybavený novým intelektom do nového života. >>

Niekto : Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu. >>

Pytajuci_sa : Budhizmus áno či nie? >>

Niekto : Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia. >>

Niekto : Chudobní si sami môžu za to, že sú chudobní...Ak sme napríklad chudobní, viac menej sa predpokladá, že náš život sa nezmení dovtedy, kým nesplatíme karmový dlh. Po smrti sa znovuzrodíme do šťastných podmienok a staneme sa bohatými podnikateľmi. >>

Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných. >>

Niekto : Prečo sa budhizmu v Košiciach nedarí? - Lebo sa presadzuje ako činnosť popri zamestnaní. Človeku čo má prácu, pridajú ešte prácu meditačnú. Ostáva iba slabé lákadlo úniku do kláštora v Kórei, ale to stojí peniaze. Čo sa týka košických budhistov, najosvietenejší je ten, ktorý má najľahšiu prácu, potom hneď tí, čo sú nezamestaní. >>

Arthur Schopenhauer : Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha) >>

Niekto : Zvieratá musia zomrieť, aby sme my mohli žiť, ich telo sa obetovalo za nás. >>

Slavoj Žižek : D. T. Suzuki za mladosti plne podporoval japonskú inváziu a obhajoval aj zabíjanie na rozkaz takouto doktrínov: "Ak som vo svojom iluzórnom ja, potom sa cítim zodpovedným za to, že JA ŤA zabijem. Ale ak si osvietený zen budhizmom, potom vieš, že nie je žiadna substanciálna realita, stávaš sa iba neutrálnym pozorovateľom svojho života, iba pozorujúc javy, a povieš si - nie je to tak, že JA ŤA zabíjam, ale v kozmickom tanci javov môj nôž plynie a nejako...." >>

Niekto : Budhizmus je vierou budúcnosti. Veľa kresťanov časom uzná, že Ježíš bol inkarnáciou Buddhu. Číňania a Indovia prevážia počtom. >>

Friedrich Nietzsche : Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus) >>

Friedrich Nietzsche : Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Friedrich Nietzsche : Budha odporúča život vo voľnej prírode, pustovnícky život, umiernenosť a vyberavosť v jedle ; opatrnosť voči všetkému spirituálnemu, rovnako opatrnosť voči všetkým afektom, vylievajúcim žlč, rozhoručujúcim krv ; menej si robiť starosti o seba a iných. Podporuje predstavy, ktoré buď upokojujú alebo rozveseľujú. Dobru rozumie tak, že byť dobrým prospieva zdraviu. Modlidba nie je potrebná, ani askéza; žiaden kategorický imperatív, žiadne nútenie, ani uprostred komunity mníchov (— možno z nej vystúpiť —) ... Preto tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.(ad Guatama Buddha) >>

Pytajuci_sa : Budhizmus alebo kresťanstvo ? >>

Friedrich Nietzsche : Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť >>

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Niekto : V slovenských ľudových rozprávkach často dobrý hrdina na svojej ceste pomôže rôznym zvieratkám, ktoré na oplátku potom pomôžu jemu. To je náuka o karme ako vyšitá. >>

Niekto : Verš o tom, že Boh pošle proroka Eliáša je predposledným veršom Starej zmluvy, tesne pred Novým zákonom. Z toho vyplýva, že sa tu myslí opatovné narodenie proroka Eliáša v Novozákonných udalostiach. Reinkarnácia je teda pravdivá. >>

Niekto : Niektorí ľudia sa rodia zdraví, do bohatých rodín a žijú dlho, iní ľudia sa zasa rodia postihnutí, do chudobných rodín alebo žijú krátko, niekedy ani nie pár hodín. Takýto rozdielny osud si v tomto živote ešte nemohli stihnúť zaslúžiť. Príčina teda môže ležať v ich predchádzajúcom živote a v ich dobrej a zlej karme z tohto predchádzajúceho života. >>

Niekto : "Existujú tri veci, nad ktorými nemám žiadnu moc: 1. kocky, 2. tok rieky Gamo, 3. bojovní mnísi z hory Hiei ei“ (cisár Go-Širakawa, rok 1170). >>

Niekto : Budhisticko-moslimské násilie v Barme (Mjanmarsku) od roku 1962 do súčasnosti „Skutočne, zabíjať ľudí v mene náboženstva je nemysliteľné a smutné. Dnes to robia dokonca aj budhisti v Barme... Budhistickí mnísi ... ničia moslimské mešity a zabíjajú moslimské rodiny. Naozaj veľmi smutné“ >>

Niekto : Podľa budhistickej náuky démon Mára, zosobnenie žiadostivosti, smrti a znovuzrodenia (znovuzrodenie je v budhizme chápané negatívne, pointou je totiž zastaviť kolobeh znovuzrodení a reinkarnácií dosiahnutím osvietenia – nirvány), pokúšal a skúšal zviesť Budhu, a to isté robí všetkým ľuďom. Kto napadne mnícha, je buď Márov služobník, alebo je nejakým démonom posadnutý – a zabiť démona nespôsobuje zlú karmu, ale práve naopak. Je to takpovediac doslovná ukážka „démonizácie“. Zabiť človeka je v budhizme silné tabu, ale zastaviť démona je, naopak, karmicky záslužné. >>

Niekto : Ďalšou kategóriou je zabitie zo súcitu. Pokiaľ je motiváciou na zabitie snaha ochrániť niekoho pred zlom, akt zabitia možno v niektorých budhistických školách považovať za záslužný (p. napr. Upaja-kausalja sútra). Príkladom je príbeh z Bodhisattva-bhumi, mahájánového textu, ktorý rozpráva príbeh o vrahovi a Boddhisattvovi. Pokiaľ by Bodhisattva narazil na vraha, dáva z jeho pohľadu zmysel ho zabiť, lebo keby vrah zabil Bodhisattvu, ide rovno do pekla, takže ak on zabije vraha, je to súcitné gesto. Zachráni ho pred peklom, aj keby mal sám znášať karmické následky. >>

Niekto : Mnísi asistovali pri vojenských operáciách tak v minulosti, ako aj dnes. V Thajsku je napríklad bežné, že vojaci alebo iné ozbrojene jednotky pred akciou počúvajú kázne, aby vybalansovali zlú karmu v dôsledku prípadného zabitia. Cejlónsky mních Elle Vimalamsa napríklad začiatkom 90. rokov publikoval zbierku „Vojnové piesne pre ozbrojené sily“. Cieľom týchto piesní bolo „posilniť morálku vojakov v boji“ proti Tamilským tigrom. Tento mních tiež napríklad hlásal, že tí vojaci, ktorí zomrú pri obrane vlasti, dosiahnu okamžite nirvánu. >>

Niekto : Ďalším spôsobom apológie zabíjania napr. v Japonsku bolo, že všetko je anatta (približný význam „nie ja“) a preto zabíjanie, ak je vykonávané s vyrovnanosťou, a nie s nenávisťou, nemá karmicky neblahé účinky. Neblahé karmické dôsledky teda závisia od stavu mysle a motivácie, nie od samotných činov. >>

Niekto : Tento text sa nesnaží o očierňovanie ktorejkoľvek budhistickej komunity či tradície, a už vôbec nebudem tvrdiť, že budhizmus je násilná tradícia. Mnohé základné princípy budhizmu násilie jasne odsudzujú. Zároveň sa však všetky dobré princípy či každý hodnotový systém musia vysporiadať s bežnou pozemskou realitou. Posvätné texty tvoria zvyčajne menšiu časť tradície ovplyvňujúcej na správanie ľudí, ktorí sa k nej hlásia. Pozemskou realitou je aj nespravodlivosť, vojna a násilie, a ani budhizmus neprišiel s riešením, ako sa postaviť k problémom len nenásilným spôsobom. >>

Niekto : Jedného bojovníka zasiahol šíp a ten bojovník mal teraz strašne veľa otázok o tom šípe. Ale čo má ten bojovník teraz robiť nie je uvažovať o realite šípu a jeho vlastnostiach, ale si šíp vytiahnuť lebo vykrváca. Pointa budhizmu je podobná, neprísť na nejaké metafyzické vysvetlenie sveta, ale odstrániť utrpenie >>

Pierre Teilhard de Chardin : Východné náboženstvá (povedzme budhizmus, aby sme uvažovali presnejšie) sú veľmi zvodné tým, že sú výsostne univerzalistické a kozmické. Zmysel pre všetko - táto miazga všetkej mystiky - nevytrskol nikde tak bohato ako na pláňach indie. (ad budhistická filozofia) >>

Niekto : Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia) >>

Na otázku Budú namiesto nás pracovať stroje?

Niekto : Roboti uz z definicie nemaju kreativitu, v interpersonalnych vztahoch nas nikdy nenahradia. >>

Pytajuci_sa : Mali by za nás pracovať stroje? >>

John Adolphus Etzler : Sily v prírode sú dostatočné aby vykonali za rok to, čo dokázali doteraz všetci ľudia za tisícky rokov. >>

John Adolphus Etzler : Ak máme potrebnú energiu pre mechanické účely, je potom na ľudskej vynaliezavosti vynájsť nástroje a stroje. Energia sa ale nedá vynájsť, energiu treba objaviť. Nepokladám túto poznámku za zbytočnú, lebo veľa ľudí mali ideu vytvoriť mechanizmy, ktoré by za nich pracovali bez potrebnej vstupnej energie, a vložili veľa úsilia do vytvorenia perpetuum mobile. >>

Niekto : Ak človek spotrebuje dvakrát viac energie, než jej potrebuje vo forme potravy, potom má jedného energetického otroka. Súčasná ročná svetová spotreba energie činí niečo okolo 70 GJ na hlavu alebo 191 MJ na hlavu a deň. Priemerný denný energetický príjem človeka je asi 2500 kcal (10,46 MJ). Z toho je väčšia časť spotrebovaná samotným metabolizmom a cca 650 kcal (2,7 MJ) môže byť premenená na priamu fyzickú prácu. Súčasná spotreba energie zodpovedá asi dvadsaťnásobku primárne energetické potreby. Priemerný človek má teda asi 20 energetických otrokov. >>

John Adolphus Etzler : Aby mohli merať silu (výkon), je primerané porovnávať jej účinky s tým koľko ľudí, alebo zvierat by bolo potrebných na vykonanie tohoto výsledku v rovnakom čase. Preto sa hovorí, že motor má silu napr. 50 koní, keď 50 koní by bolo potrebných na dosiahnutie toho istého efektu. >>

John Adolphus Etzler : Priemerná sila vetra pôsobiaca na každých 10 metrov štvorcových sa rovná sile jedného koňa. Vieme, že tie najlepšie plachetnice sú vybavené plachtami o výške 50 metrov a teda aj na súši by sme mohli oprieť proti vetru povrch rovnakej výšky. Predstavte si rad takých povrchov, dlhý dva kilometre, čo by sa rovnalo ploche s rozlohou 100 000 metrov štvorcových.... Ak sa pritom jeho priemerná sila rovná výkonu jedného koňa na každých 10 metrov štorcových, celková sila sa bude rovnať 100 000 delene 10, čiže sile 10 000 koní. Ak si predstavíme, že sa sila jedného koňa rovná sile desiatich chlapov, potom sa sila 10 000 koní bude rovnať sila 100 000 chlapov. Kedže však ľudia nedokážu pracovať bez prestávky.. tá sila sa prakticky vyrovná sile 200 000 mužov.... Zemsky povrch má okolo 200 000 000 km2, celková sila vetra pôsobiaca na tieto povrchy by sa teda rovnala 40 000 000 000 000 mužov. >>

Henri David Thoreau : Domnievame sa, že plne naložený voz opatrený plachtou o ploche 10 štvorcových metrov by ani za celý rok neodfúklo tak ďaleko, ako by ho dokázal, za rovnakých podmienok, odtiahnuť bežný ťažný či pretekársky kôň. >>

Na otázku Či oplodnené vajíčko je rovnocenné človeku? Koho by uprednostnil zraziť - novorodenca na jednej strane alebo nádobu s 10 oplodnenými vajíčkami na strane druhej?

Pytajuci_sa : Je oplodnené vajíčko rovnocenné človeku? >>

Na otázku Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?

Niekto : Z jedneho vajca moze vzniknu iba jedno kurca. Jedno kurca, narodene z jedneho vajca nemoze zniest oplodnene vajce, lebo potrebuje partnera. V tomto pripadne by rod zanikol. Takze vajce nemohlo byt prve. >>

Niekto : Odpoved na tuto otazku je..... Kruh nema zaciatok >>

Niekto : Samozrejme, že prvý bol kohút, ktorého Pán zlepil z hliny. Len čo bol hotový, vdýchol do neho život a vypustil ho na lúku. Kohút mu chodil za pätami, vyzobával zrná, ktoré vypadli z trávy, pochutnával si na hmyze, ak na nejaký natrafil, a spevom velebil Pána. Perie mu hralo všetkými farbami dúhy i tešil zrak svojou nádherou. Vtedy si Pán pomyslel, že by mu mal stvoriť samicu. Za týmto účelom vzal jedno z menej farebných kohútích pier, stvoril z neho sliepku a tá, poskytnúc kohútovi potešenie, zniesla vajce. >>

Niekto : Teda pri tvorbe vajíčka či spermie nastala v dedičnom materiáli prasliepky dedičná zmena – mutácia, odlišujúca prasliepku od sliepky – a tá sa dostala do oplodneného vajíčka. Toto vajíčko je teda už slepačie. Zniesla ho síce prasliepka, ale vyliahne sa z neho sliepka! Čo teda bolo skôr, vajce či sliepka? Teraz už vieme – určite vajce. >>

Pytajuci_sa : Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? >>

Védy (indické) : Naozaj, na začiatku to bol [vesmír] voda, nič iné ako more vody. Vody si želali: „Ako sa môžeme rozmnožiť?“ Keď sa zohrievali, hrali sa a vykonávali vrúcne oddanosti a vyprodukovalo sa zlaté vajce. ...toto zlaté vajíčko plávalo asi tak rok. O rok sa z toho vyprodukoval človek, Prajāpati. >>

Na otázku Čo bolo skôr?

Anaximenes : Počiatkom je neobmedzený vzduch, z neho vzniká čo je, bolo a bude, bohovia a božské veci, ostatné však vzniká z potomstva vzduchu. Podoba vzduchu je takáto: keď je celkom rovnaký, je neviditeľný, chladom, teplom, vlhkom a pohybom sa však stáva viditeľným. Stále sa hýbe: lebo keby sa nehýbal, nemenil by sa natoľko ako sa mení. Rozdielne sa javí, ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa ohňom, zhustený však sa stáva vetrom, pri silnejšom zhustení stáva sa zo vzduchu oblak, pri ešte silnejšom zhustení voda, ešte viac zhustený stáva sa zemou a pri najväčšom zhustení kameňom. >>

Anaxagoras : Zo všetkých veci nič také nezaniká ani nevzniká, čo by už predtým nebývalo. Tým však, že sa veci miešajú a rozlučujú, menia sa. >>

Anaxagoras : Ako pôvodcu pohybu a vzniku /sveta/ postavil Anaxagoras rozum... >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Skutočnosť je prv ako možnosť. /Met9kniha8kap= nemôže vzniknúť jednouché zo zložitého? . >>

Aristoteles : Súcno v skutočnosti /energeia=en+ergon=byt v práci/ a v možnosti /dynamis/: Učenie, ktoré možnosť a skutočnosť stotožňuje, usiluje sa celkom odstrániť zo sveta niečo, čo nie je bezvýznamné.. Že niečo môže byt, ale nie je a že niečo môže nebyť a je. /Metafyz9kniha3kap . >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Proklos : Z najvyššieho princípu emanuje (vyžaruje) ostatná skutočnosť vo forme henád. Z prabytia vznikajú henády ako božstvá, ktoré sú spájajúcimi ohnivkami medzi prajednom a ďalej sa vytvárajúcimi vecami, z henád emanujú duchovné entity, dostupné len rozumovému poznaniu, z nich súcna zmyslové a nakoniec bytosti prostredné, dostupné rozumu i zmyslom. Každý z týchto emanačných stupňov má ešte ďalšie stupne v hierarchii čiastkových emanácií. >>

Benedictus de Spinoza : Jedna substancia nemôže byť vytvorená inou substanciou. >>

Immanuel Kant : Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás). >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Musí však vyvolať údiv, že tézy: z ničoho nevzniká nič, alebo z niečoho vzniká niečo, počúvame prednášať bez všetkého ešte aj dnes, bez toho, aby si prednášajúci uvedomili, že sú základom panteizmu, a neberúc do úvahy, že starí myslitelia už vyčerpali skúmanie týchto téz. Pretože už starí myslitelia prišli jednoduchou reflexiou na to, že téza: z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú. >>

Arthur Schopenhauer : Neuznávam intelekt za počiatok všetkého. >>

Jean Paul Sartre : Pojem Boha ako tvorcu bol zruseny, ale nie je zrusena idea, ze podstata predchadza bytie. >>

Logik Formálny : ( 1D5 & 1D6 & 1P15 & 1P29 ) => 1P31 >>

Pytajuci_sa : Môže z ničoho vzniknúť niečo? >>

Pytajuci_sa : Existuje niečo večné a nemenné? >>

Pytajuci_sa : Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? >>

Pytajuci_sa : Čo robil boh predtým než stvoril svet? >>

Pytajuci_sa : Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? >>

Pytajuci_sa : Čo bolo skôr? >>

Pytajuci_sa : Sú veci tvorené na základe ideí? >>

Pytajuci_sa : Z čoho všetko vzniklo? >>

Védy (indické) : Bohovia vznikli neskôr ako vznikol svet. / The gods are later than this world’s production. >>

Na otázku Čo bude existovať?

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Nikdy nebola doba, kedy by som neexistoval ja alebo ty alebo ktorýkoľvek z týchto kráľov. A ani v budúcnosti tomu nebude inak. Ten kto prebýva v tomto tele, prechádza detstvom, mladosťou a starobou: V okamihu smrti iba prejde do iného druhu tela. Múdri sa tým nedajú oklamať. >>

Johan Gottfried Herder : otáčajúce sa kolo dejín. Na jeho vrchole boli pred stáročiami Rimania. Po ich poklese sa na toto miesto sa teraz dostávajú Germáni, ktorým patrí blízka budúcnosť. Aj tých však po čase vystriedajú Slovania. >>

Jean Paul Sartre : Voliac si vlastnu cestu, volim si cestu vsetkych ludi -- Kantov univerzalny moralny imperativ. >>

Logik Formálny : P002315 => P002298 >>

Niekto : kolektívne aktivity ľudstva podkopávajú či priamo odstraňujú environmentálne predpoklady existencie civilizácie >>

Niekto : Globalizovaná kultura jako pomyslný tumor planety, nemá-li zaniknout, musí se podřídit absolutní převaze svého širšího a mocnějšího hostitelského systému – Zemi. >>

Niekto : r.2025 - Slnecna energia nad 50%. Slnecna energia bude najvacsim zdrojom energie. Technologia ziskavania a ukladania energie bude lepsia >>

Niekto : r.2025 - Elektromobily prevazia nad klasickymi automobilami. >>

Niekto : r.2025 - Biodegradujuce obaly budu normou. >>

Niekto : r.2025 - DNA vysetrenie bude bezne. DNA vysetrovanie sa zacne pouzivat namiesto vysetrenia krvi. Bude stat pod 100eur. >>

Niekto : r.2025 - Bude testovana teleportacia. Vypnutim Higgsovho Bozomu a cestovanie rychlostou svetla. >>

Niekto : r.2025 - Cesty do vesmiru pristupne pre siroku verejnost. >>

Niekto : r.2025 - Budeme mať biometrické senzory v našom tele - smartphone zaregistruje, že sa nám nikto páči a kontaktuje smartphone toho druhého, či uňho je to to isté. Proces hľadania si partnera už nemusí ísť cez mozog. >>

Niekto : r.2050 - Keď sa veda naučí predlžovať život, zo začiatku to bude finančne náročné, teda iba pre bohatých. Doteraz bola smrť spravodlivá, odteraz nebude. >>

Niekto : r.2050 - Slovensko bude mat problem s vodou. >>

Niekto : r.2100 -Najdôležitejšie produkty 21. storočia nebudú autá, zbrane, či potraviny, ale telá a mozgy (produkty biotechnológie a umelej inteligencie) . >>

Niekto : r.2200 -V budúcnosti budeme používať nové technológie ako biotechnológie a umelú inteligenciu, aby sme sa zmenili a upgradovali na bytosti, ktoré sa od nás odlišujú oveľa viac ako my od neandertálcov či šimpanzov. >>

Niekto : r.2200 - Ľudia splynú so svojimi počítačmi. Už nebudú mať smartfon, ale počítač bude ich častou. Budú čiastočne cybordami. >>

Niekto : Ale počínaje dneškem, někdy za 1,75 až 3,25 miliard let, tu už nebude život možný. Tehdy se totiž Země dostane do zóny Slunce a veškerá voda na povrchu se vypaří.. . >>

Pytajuci_sa : Stráca sa informácia vo vesmíre? >>

Pytajuci_sa : Čo bude existovat? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aký je cieľ toho ? >>

Pytajuci_sa : Čo budeme robiť? (chtiac či nechtiac) >>

Guatama Buddha : Príde čas, keď všetku vodu vyschnú, zmiznú a už nebudú. Príde čas, kedy mohutnú Zem zničí oheň, zmizne a už nebude. Ale ani to ešte nie je koncom utrpenia pre bytosti, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu samsáry, na ktorý sú pripútané zaslepenosťou a žiadostivosťou. >>

Guatama Buddha : Minulé, prítomné a budúce Keby sa niekto pýtal: "Existovali ste v minulosti, a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali? Budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdenie, že nebudete existovať? Existujete teraz, a je nepravdivé tvrdenie, že neexistujete? " - môžete odpovedať, že ste existovali v minulosti a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali; že budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdiť, že nebudete existovať; že existujete a je nepravdivé tvrdiť, že neexistujete. V minulosti iba minulá existencia bola skutočná, ale neskutočná bola v onom momente budúcej aj súčasná existencia. V budúcnosti len budúcej existencie bude skutočná, ale neskutočná bude v onom momente minulá aj súčasná existencia. A teraz len prítomná existencia je skutočná, ale neskutočná je v tomto danom momente minulá i budúce existencie. Kto v skutočnosti vidí Závislé vznikanie (patičča–samuppáda), vidí pravdu, a kto vidí pravdu, ten vidí závislé vznikanie. Je tomu, žiaci, práve tak, ako v nasledujúcom prirovnaní: z kravy pochádza mlieko, z mlieka smotana, zo smotany maslo, z masla ghí (prepustené maslo), z ghí pochúťková pena; a v danom momente sa mlieko nepovažuje za smotanu alebo maslo alebo ghí alebo pochúťkovú penu, ale iba za mlieko, a keď je to maslo, je to považované za maslo .... - a práve tak bola moja minulá existencie v onom momente skutočná, ale neskutočná bola budúca a teraz prítomná existencie; moja budúca existencia bude skutočná, ale neskutočná bude minulá a teraz prítomná existencie; v tomto danom momente je moja prítomná existencie skutočná, ale neskutočná je minulá a budúce existencie. Toto všetko sú však len bežné označenia a výrazy, obyčajné konvenčné reči, obyčajné pojmy. Dokonalý ich užíva, bez toho aby na nich lipol. >>

Guatama Buddha : Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti. >>

Niekto : Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme. >>

Niekto : Nakoniec bude všetko dobré. A ak nie je ešte všetko dobré, znamená to, že ešte nie je koniec. >>

Niekto : r.2025 - Vsetko bude elektornicky prepojene. Wireless globalna siet, kazdy vie o kazdom. >>

Niekto : Rozšírená realita (augmented reality) je budúcnosť sociálnych sietí a počítačových platforiem. >>

Niekto : Budúcim jazykom, v ktorom bude napísaný každý algoritmus budú neurónové siete. >>

Niekto : Náš vesmír skončí tepelnou smrťou, t. j. úplným rozptýlením častíc, tak že už medzi sebou nebudú môcť vôbec interagovať. >>

Niekto : Náš vesmír môže skončiť aj big crunchom, t . j. opakom bing bangu, opatovným zmrštením sa do malého priestoru. >>

Niekto : Na konci vesmíru, v stave jeho vysokej entropie a rozptýlení všetkého už nebude čo usporiadavať. >>

Guatama Buddha : Toto utrpenie má aj koniec (3. vznešená pravda - dobrá zvesť) >>

Niekto : Začínajú sa miesiť rasy náboženstvá a kultúry.. V Kalifornii a Texase už belosi netvoria viac než 50 percent obyvateľstva. V celých USA sa to môže stať okolo 2040. >>

Niekto : Ak raz vzniklo ľudstvo, môže aj zaniknúť. >>

Niekto : 2035 - Ozeleňovanie automobilovej dopravy zaznamenalo tento týždeň výrazný pokrok. Zákonodarcovia v pléne Európskeho parlamentu v stredu večer odhlasovali návrh na zákaz predaja áut so spaľovacím motorom od roku 2035. To v praxi znamená, že si už nekúpite žiadne nové benzínové, ani dieslové auto. >>

Michel Foucault : ..človek zmizne ako tvár v piesku na brehu mora......človek ako samostatný a aktívny tvor prestane existovať..hoci ľudstvo prežije >>

Michel Foucault : ...koniec človeka...tým myslím .. smrť subjektu, subjektu ako zdroja .. poznania,slobody, reči a dejín. >>

Niekto : Kedže umelá inteligencia preberie veľa práce, v budúcnosti už nebude najväčším problémom problém vykorisťovaných ľudí (t.j. otázku pracujúcej chudoby) ale problém nepotrebných ľudí (platených nezamestnaných). Čo budú robiť všetky tie množstva ľudí, pre ktorých sa nenájde žiadna práca? Môj tip - budú hrať počítačové hry. >>

Na otázku Čo budeme robiť? (bez ohľadu nato, čo by sme chceli alebo mali)

Pytajuci_sa : Čo budeme robiť? (chtiac či nechtiac) >>

Niekto : Ak sa spýtate niektorých chlapov, čo by robili keby mal o rok nastať koniec sveta, tak by povedali, že by sa ešte vyspali s čo najviac a s čo najkrajšími ženami. >>

Na otázku Čo existovalo?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Die Dumpfheit animalischer Existenz, die noch nicht vom Baum der Erkenntnis gekostet hat, kann in diesem Licht wie ein glücklicheres Los erscheinen, das dem Geist nicht mehr beschieden ist. >>

Niekto : Po Big-Bangu existovalo iba množstvo jadier vodíka, pomerne dosť hélia a malé množstvo líthia. Vplyvom gravitácie vznikali hviezdy a v nich nové tažšie prvky - ak sa zrazili hélia, tak vzniklo berýlium. Ak sa zrazilo berýlium z héliom, tak vzniká uhlík. >>

Niekto : Starí slovania nosili dlhé vlasy zatiaľčo nevoľníkom sa vlasy strihali. >>

Niekto : Čo sa týka našej Zeme, je to celkom mladá Zem. Myslím si, že bola stvorená 4000 rokov pred naším letopočtom. >>

Niekto : Chodil Ježiš a Peter po vode? >>

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda...? >>

Pytajuci_sa : Čo bolo skôr? >>

Pytajuci_sa : Čo existovalo? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aká bola príčina ? >>

Pytajuci_sa : Mal som minulé životy? >>

Pytajuci_sa : Mohli sa do archy zmestiť všetky živočíšne druhy? >>

Biblia : Nebola to genocída, v Kanaáne a celej tej oblasti bola rozšírená nemravnosť, uctievanie pohanských božstiev a detské obete. Okrem toho Boh nerúbal zaradom všetkých kanaánčanov, každý, kto prejavil náznak, alebo ochotu zmeniť sa, všetkým tým prejavil milosrdenstvo a možnosť žiť na tom území spolu Abrahámovými potomkami ( prostitútka Rachab, mestá Gibeon, Kefíra, Beerót ) >>

Friedrich Nietzsche : Keď kresťanstvo opustilo svoju prvú pôdu, najnižšie vrstvy, podzemný svet antického sveta, ako sa rozlialo medzi barbarskými národmi, nenašlo tu už unavených ľudí, ale ľudí vnútorne zdivočených ... silných ľudí, ale nepodarených. >>

Friedrich Nietzsche : Kresťanstvo potrebovalo barbarské pojmy a hodnoty, aby sa stalo pánom nad barbarmi: také sú obetovanie prvorodených, pitie krvi pri večeri pánovej, pohŕdanie duchom a kultúrou; mučenie vo všetkých formách, telesné a duševné; veľká pompéznosť uctievania. >>

Friedrich Nietzsche : Pôvodne, predovšetkým za čias kráľovstva, mal Izrael ku všetkým veciam správny to znamená prirodzený vzťah. >>

Jean Jacques Rousseau : Zvláštna súhra okolností, ktorá po výbuchu sopky chŕliacej tekutú železnú rudu vnukla pozorovateľom myšlienku, aby napodobili tento prírodný jav, ale to súčastne predpokladá, že im nechýbala odvaha a predvídavosť... >>

Jean Jacques Rousseau : Veľkú revolúciu vyvolal objav metalurgie a poľnohospodárstva, dvoch umení založených na zručnosti... železo a obilie z hľadiska filozofa podnietili civilizáciu človeka a zahubili ľudské pokolenie. >>

Jean Jacques Rousseau : S rastúcim počtom ľudských jednotlivcov pribúdali aj ich ďalšie ťažkosti. Rozmanité územia, podnebia a obdobia nesporne človeka prinútili, aby zmenil predchádzajúci spôsob života. Neúrodné roky, dlhé a tuhé zimy, horúce letá, čo všetko spaľovali, si vyžiadali vyššiu úroveň práce. >>

Niekto : Náš vesmír začal vo veľmi nízkom stave entropie. Bolo to ako keď sú muchy v jednom kúte miestnosti predtým než sa rozptýlia do celej miestnosti. >>

Niekto : Poriadok má skôr nízku entrópiu. Na počiatku bol poriadok. >>

Biblia - Nový zákon : Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. >>

Niekto : Čo to vlastne poznali? Poznali, že sú nahí. Jediné poznanie, ktoré sa im dostalo za hranicami raja, je skľučujúce poznanie hanby z vlastnej nahoty. >>

Niekto : Boh musel povedať plodte a množte sa a napľnte zem už molekulám a baktériám. Resp. tie to začali robiť samé od seba, bez príkazu. >>

Na otázku Čo existuje?

Thales z Miletu : Všetko pozostáva z vody a pretože prazáklad (arche) sa chápe ako oživený je tiež všetko oživené. >>

Anaximenes : Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet. >>

Guatama Buddha : Visuddhi-Magga vysvetľuje toto prirovnanie: mäsiar, ktorý vedie kravu na bitúnok, priväzuje ju, zabíja ju a zabitú si prezerá, tak dlho nezmizne predstava kravy, kým ju nerozreže na kusy. Akonáhle ju ale rozreže na kusy a posadí sa k predávaniu, mizne predstava kravy a vzniká predstava mäsa. A nemyslí si: Predávam kúsky kravy alebo kupujem si kravu. Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov. >>

Guatama Buddha : Existuje utrpenie, stress. (1.vznesena pravda) >>

Herakleitos : Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery. >>

Parmenides : Pretože jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené.Lebo aky povod chces pren najst? Odkial a ako by malo vyrast? Ani nemozem pripustit, aby si hovoril alebo myslel, ze vzniklo z nejestvujuceho, lebo nemozno ani povedat, ani mysliet, ze nie je. >>

Anaxagoras : Zo všetkých veci nič také nezaniká ani nevzniká, čo by už predtým nebývalo. Tým však, že sa veci miešajú a rozlučujú, menia sa. >>

Anaxagoras : Všetko je vo všetkom. >>

Gorgias z Leontín : 1.Nič nie je. 2.Ak niečo je, nemožno to poznať. 3. Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť. >>

Protagoras : Človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú. >>

Demokritos z Abdér : Nesúcno existuje práve tak ako súcno, pričom súcnom nazývam hmotu, nesúcnom prázdny priestor, akoby aj tento mal akúsi prirodzenosť a vlastnú podstatu. >>

Demokritos z Abdér : Med nie je ani sladký ani horký. Skutočne existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Platon (pov. Aristokles) : Idea špiny neexistuje. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné. >>

Nágárdžuna : Realita našeho běžného života je ako vidina, přelud, fatu morgána, podobně jako jí jsou nebeská města polobohů, zaječí parohy nebo syn neplodné ženy. Příčinou této vidiny je nevědomost (v sans. avidjá, v pálí avidždža) o prázdnotě. >>

Nágárdžuna : Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota. >>

Aurelius Augustinus : Minulosť už neexistuje. >>

Aurelius Augustinus : Budúcnosť ešte neexistuje. >>

Aurelius Augustinus : Koľko trvá súčastný okamih? Jednu sekundu? Polovica z tejto sekundy je minulosťou, polovica budúcnosťou. Na prítomnosť z tej sekundy nepripadá nič. Prítomnosť teda neexistuje. >>

Mikulas Kuzansky : Vsetko totiz, co nejak je alebo moze byt, je zavinute zavinute v samotnom povode / bohu a vsetko co je alebo bude stvorene, bude rozvvinute v tom, co je zavinute. Vsetko stvorene je zavinute bohom v bohu alebo rozvinute vo stvoreni sveta svetom. >>

Michel de Montaigne : Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci. >>

Rene Descartes : nech si ma klame kto chce, predsa nikdy nesposobi, aby som bol nič, pokiaľ si budem myslieť, že som niečo; alebo aby niekedy bolo pravdou, že som nikdy nebol, keď už je pravda, že som >>

John Locke : Všetky veci kt. existujú, sú iba jednotliviny. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Neexistuju nedelitelne body, body nerozlahle vsak ano / Nulla esse indivisibilia, esse tamen inextensa. >>

Georg Berkeley : Nepochybujem ani trochu o tom, ze skutocne existuju veci, ktore vidim svojimi ocami, ktorych sa dotykam rukami. Jedina vec, ktorej existenciu popieram je to, co filozofia nazyva hmotou. >>

Georg Berkeley : To čo sa hovorí o absolútnej existencii nemysliacich vecí bez vzťahu k ich vnímaniu, je mi celkom nepochopiteľné. >>

Georg Berkeley : Esse est percipi - existovat znamena byt vnimany. >>

Denis Diderot : Niet nič pravdivejšie než, že atóm hýbe svetom a svet hýbe atómom. Niet hmoty bez pohybu, niet pohybu bez hmoty. >>

Denis Diderot : Každé teleso je plné pôsobenia a sily. Hmota je aktívna substancia. >>

Denis Diderot : Hmota je heterogénna, tvorená nekonečným množstvom prvkov ako rojom včiel. >>

Immanuel Kant : Existuje vec osebe. >>

Ludwig Wittgenstein : Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore. >>

Martin Heidegger : Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje. >>

Willard van Orman Quine : Byt znamena byt hodnotou(viazanej) premennej. >>

Willard van Orman Quine : Všeobecniny sú iba flatus vocis. >>

Miroslav Petríček : Fenomenologia chce skumat veci v tom, ako sa nam ukazuju. Ukazuju sa v nasom vedomi. Pricom akt vedomia je vzdy vedomim niecoho./neexistuje prazdne vedomie/ Pomocou reflexie sa skuma struktura fenomenov. Vedomie je vsak aj prud. (ad fenomenológia) >>

Logik Formálny : |= P000382 >>

Logik Formálny : ( P000382 & P001860 ) => P001859 >>

Logik Formálny : P000937 => P001843 >>

Logik Formálny : ( 1D1 & 1P6 ) => 1P7 >>

Logik Formálny : ( 1A1 & 1A7 & 1D6 & 1P2 & 1P6 & 1P7 ) => 1P11 >>

Logik Formálny : ( 1A1 & 1D6 & 1P10 & 1P11 & 1P5 ) => 1P14 >>

Logik Formálny : ( 1P34 ) => 1P35 >>

Niekto : Ježiško existuje, lebo milióny ľudí (najmä detí) verí, že nosí darčeky. Ako malý nosí darčeky a ako veľký zachraňuje ľudí, alebo odšiel do neba a poslal za seba len ducha svätého? >>

Niekto : Tma existuje, pretože sú situácie, keď tma rôzne ovplyvňuje život človeka... Tma je reálna v tom zmysle, že nie je len výplodom našej fantázie a že nám reálne bráni napr. prečítať si knihu. >>

Niekto : Tma neexistuje. Z vedeckého hľadiska - lúče svetla sú zložené z častíc, fotónov. Tma sa z reálnych častíc neskladá, to čo očami vnímame ako tmu je v skutočnosti priestor bez svetla. >>

Niekto : Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela. >>

Niekto : Kvarky z ktorych sa skladame majú miliardy rokov. Sme starí miliardy rokov. >>

Niekto : Viď odpovede na podotázky: - Existuje Boh? - Existuje duša? - Existuje posmrtný život? - Existujú mimozemšťania? - Existuje niečo večné a nemenné? - Existuje vonkajší svet? - Existujú anjeli? - Existuje láska? (láska je len slovo) - Existuje zlo (chlad, tma, vákuum, nedostatok)? >>

Niekto : Grekovia uctevali svojich Bohov. Ich bohovia neexistujú. Čo teda uctievali? >>

Niekto : keď sa človek ocitne v tmavej miestnosti, v skutočnosti neverí v existenciu tmy, a nezačne ju rozháňať rukami ako dym alebo paru. Verí v existenciu stien a svetla, ktoré je za nimi a v existenciu dverí a okien, ktoré sa dajú otvoriť.Alebo iný príklad. Existuje tvoj tieň? V istom zmysle existuje, môžeš sa ho aj zľaknúť, ale normálne sa hneď upokojíš - veď si to len ty. Tvoj tieň neexistuje bez teba a svetla. >>

Niekto : Existuje vakuum? / Existuje, lebo sme ho dokazeme dokonca urobit. Neexistuje, lebo z coho sa sklada? >>

Niekto : Tón, ktorý práve počuješ, neexistuje, lebo tón musí mať isté trvanie, t.j. počuješ práve uplynutý, minulý tón, možno počuješ trochu aj dopredu, t.j očakávaš tón, ale teraz nepočuješ žiadny tón, pretože teraz nemá žiadne trvanie. >>

Niekto : Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov. >>

Niekto : Argumenty pre existenciu jedneho (spolocneho vedomia): 1. len s jednym vedomim mame skusenost. 2. Nevieme povedat, kde by malo koncit jedno vedomie a zacinat druhe, vedomie nema hranice. >>

Niekto : Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu. >>

Pytajuci_sa : Existuje Boh? >>

Pytajuci_sa : Existuje duša? >>

Pytajuci_sa : Existujú mimozemšťania? >>

Pytajuci_sa : Existuje posmrtný život? >>

Pytajuci_sa : Čo existuje? >>

Pytajuci_sa : Existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Existujú univerzálie? >>

Pytajuci_sa : Existuje vákuum, ticho alebo tma? >>

Pytajuci_sa : Existuje priestor? >>

Pytajuci_sa : Existujú anjeli, duchovné bytosti, Lucifer? >>

Pytajuci_sa : Existuje spravodlivosť? >>

Friedrich Nietzsche : Len subjekt je dokázateľný: hypotéza, že sú len subjekty - že objekt je len druh príčinného pôsobenia subjektu na subjekt - modus subjektu. >>

Friedrich Nietzsche : Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie. >>

Arthur Schopenhauer : Podstatou sveta je utrpenie. >>

Logik Formálny : P003153 => P000265 >>

Logik Formálny : P000265 => P003153 >>

Niekto : Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze... >>

Niekto : Veľa ľudí prepadá omylu, ohľadom reality fiktívnych vecí, ktoré boli vymyslené pre reálneho človeka. Napr. štát nie je vec, ktorej mám slúžiť, lebo je reálnejší ako ja, ale naopak, je to fiktívna vec, ktorá je vymyslená na to, aby slúžila mne ako človeku. >>

Herakleitos : Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme. >>

Niekto : Stavebné kamene reality nie sú atómy, ale informácie. Vedomie je generátor informácií. Častica v danom mieste a čase neexistuje, iba keď sa na ňu zameria vedomie, tak zaznamená nejakú polohu a energiu, ale v následujúcom okamihu častica pokračuje vo svojom virtuálnom živote na viacerých miestach s rôznou energiou. >>

Guatama Buddha : Utrpenie je, ale nie je žiadny trpiaci, čin nie je konaný žiadnym činiteľom, Nibbána je, bez osoby do nej vstupujúce, cesta je, ale pútnika nenájdeme. >>

Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). >>

Guatama Buddha : ...všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá) >>

Aristoteles : Je však jasné, že jestvuje určitý počiatok a príčiny súcna. >>

Niekto : >>

Niekto : Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať? >>

Marcus Aurelius : Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér) >>

Eliáš Ladiver : Ak je atóm chápaný ako fyzický bod, resp. hmotný princíp prírodného telesa, mal by byť zmyslovo vnímateľný, kedže ale atómy pre svoju nepatrnosť unikajú nášmu zraku (a sú akoby zmyslovo nevnímateľné), preto teda atómy nemožno chápať ako fyzické body, ale len ako matematické body, t.j. len ako ideálne entity. >>

Eliáš Ladiver : Ak sú atómy nedeliteľné, nemôžu sa ani spájať, a tak nemôžu vytvárať ani nijakú jednotu ani skladať celky. >>

Eliáš Ladiver : Ak existencia atómov predpokladá prázdny priestor, avšak tento ani podľa Aristotela, ani podľa Tomáša Akvinského neexistuje, z čoho vyplýva, že nemôžu existovať ani atómy. >>

Jacques Derrida : Všetko je text. Mimo text nič neexistuje. >>

Niekto : Skutočné je iba to čo je merateľné. >>

Rene Descartes : Iba to, čo poznávam jasne a zreteľne, t.j. matematicky je skutočné. >>

Niekto : Ak všetky sekundárne (nevedecké) vlastnosti vecí viem odvodiť z primárnych (vedeckých) vlastností veci, je potom otázka či tie sekundárne vlastnosti veci vôbec existujú, či to nie je len nejaká skratka. >>

Niekto : Robíme rozhodnutia na základe možno sekundárnych vlastností vecí, napr. podľa farby hríbu, alebo hada, a my ako hmota urobíme na základe tej farby nejaký pohyb a čin. Farba je potom príčina toho čo sa deje v materiálnom svete. Možeme potom povedať, že farba neexistuje? >>

Guatama Buddha : Existuje príčina utrpenia. (2.vznešena pravda) >>

Logik Formálny : P000265 => P006522 >>

Logik Formálny : P006534 => P006522 >>

Johann Gotlieb Fichte : Vedomie je postupnosť rozlišujúcich a najmä proti sebe kladúcich aktov...neexistujú veci, ktoré by neboli vecami pre vedomie - neexistujú veci samy osebe a neexistujú veci, od ktorých by sme sa nerozlíšili tým, že sme silou svojho vzťahovania sa k sebe samému ich protikladom. >>

Pytajuci_sa : Čo je podstata a čo akcident? >>

Niekto : Nie je pravdou, že nemožno dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Nie je to totiž možné ani raz. >>

Niekto : guna dosl. "základná vlastnosť, kvalita". Všetko vo svete javov je kombináciou troch gun - sattva, radžas a tamas >>

Niekto : Aj vákuum je plné niečoho a nedá sa urobiť dokonalé nič. Preto uvažujeme, že aj priestor je z niečoho vytvorený a preto nemôžeme všetko z neho zobrať, lebo aj priestor je niečo. >>

Niekto : Priestor vyzerá zdiaľky ako nudná hladká vec, ale keď sa naňho pozrieme na škále 0 celá 35 núl a jedna tak zrazu uvidíme, že tam sa niečo deje (príklad s polystyrénom, ktorý zdiaľky vzyerá hladko bielo a zblízka sú guličky) >>

Niekto : Ja neexistuje. >>

Niekto : Okolo roku 1910 fyzici už všeobecne prijímajú hypotézu, že veci sa skladajú z atómov na základe výpočtov, ktoré urobil Einstein v 1905. (Predtým to príjímali skôr iba chemici ako užitočnú hypotézu) >>

Niekto : V roku 1897 Thomson zistil, že v uhlíku je niečo, čo je 1000x ľahšie ako atóm uhlíka (o ktorom chemici vedeli povedať akú má hmotnosť ak existuje) a to niečo je elektricky nabité a vlastnosti tej častice sú nezavislé na tom, z akej látky pochádzajú. Thomson nazval túto časticu elektrón. >>

Niekto : Rutherforth objavil, že atómy majú jadro, a to tak, že ostreľoval alfa časticami tenkú zlatú fóliu a skúmal ako sa tie alfa častice výchýlia z priameho smeru po prechode fóliou. Zistil, že niektoré sa odrazili späť. (čoho pravdepodobnosť pri pudingovom modele atómu bola taká ako že sa guľometové gúľky odrazia od cigaretového papiera.) >>

Na otázku Čo je (ne)normálne?

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Pytajuci_sa : Čo je (ne)normálne? >>

Michel Foucault : Šialenstvo sa prírodnom stave nenachádza...Šialenstvo je totálna nerozumnosť, ktorá sa ukáže na pozadí štruktúry rozumnosti. >>

Michel Foucault : Blázon nemôže byť pre samého seba šialencom, ale vždy len v očiach niekoho tretieho, ktorý vie rozlíšiť zahmlenie rozumu od rozumu. >>

Michel Foucault : Svet na začiatku 17-teho storočia bol zvláštnym spôsobom priateľský voči šialenstvu. Napr. vyšší šľachtici mali vlastného dvorného blázna, bolo veľa dedinských bláznov.. Po všetkých stránkach blázon fascinoval ľudí >>

Michel Foucault : V stredoveku a renesancii bolo bláznom dovolené žiť v náručí spoločnosti. Dedinského blázna živili a starali sa o neho. >>

Michel Foucault : V 18 storočí sa blázni začali izolovať (do bývalých zariadení pre nakazených leprov), aby sa spoločnosť nenakazila šialenstvom. ,,, Pri tomto veľkom zatváraní je podstatný nový element, a to, že sa tu nesúdi podľa zákona. >>

Michel Foucault : Nesúdi už len sudca, ale aj vedec, psychiater, doktor, psychológ .. kto zostane zavretý a kto pôjde na slobodu. >>

Michel Foucault : Časom boli definované stovky psychických ochorení so špecifickými symptómami, a tieto presné definície viedli k tomu, že nedefinujeme len tých ktorí sú zavretí ako spĺňajúci tieto kritériá, ale aj tých ktorí sú vonku, ktorí nemajú dané symptómy. >>

Michel Foucault : Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo) >>

Na otázku Čo je civilizácia?

Pytajuci_sa : Čo je civilizácia? >>

Niekto : S pojmom civilizácia prišli ako prví francúzski myslitelia osemnásteho storočia, ktorí ho chápali ako protiklad pojmu barbarstva. Civilizovaná spoločnosť sa líšila od barbarskej tým, že bola spoločnosťou usadlou, urbanizovanou a veľkou mierou gramotnosti. >>

Niekto : Nemeckí myslitelia 19-teho storočia rozlišovali medzi civilizáciou, do ktorej spadala mechanika, technológia a hmotné faktory, a na druhej strane kultúrou, ktorá označovala hodnoty, ideály a aj vyššie intelektuálne, umelecké a morálne kvality spoločnosti. >>

Niekto : Krv, jazyk, náboženstvo a spôsob života - to boli veci, ktoré Grékov spojovali a odlišovali od Peržanov a iných Negrékov. >>

Niekto : Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami. >>

Niekto : Civilizácie nie sú identické s rasami. Ľudia rovnakej rasy môžu byť rozdelení i civilizáciou; ľudia rozličných rás môžu byť spojení civilizáciou. >>

Niekto : Civilizácie zahrňujú, bez toho aby boli zahrňované.... Civilizácia je najširšou kultúrnou entitou. Dediny, okresy, etnické skupiny, národy, náboženské skupiny - (sú zoskupeniami nižšej úrovne).... Civlizácia je teda najvyšším kultúrnym zoskupením ľudí. Je to ta najvšeobecnejšia rovina ľudmi zdielanej kultúrnej identity.. >>

Niekto : Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni". >>

Niekto : Civilizácie sú vlastne najdlhším príbehom. Ríše vznikajú a zanikajú, vlády prichádzajú a odchádzajú, ale civilizácie ostávajú a prečkávajú politické, spoločenské, ekonomické a dokonca i ideologické prevraty. >>

Niekto : Prakticky všetky hlavné civilizácie tohto storočia majú za sebou tisíc rokov existencie alebo sú potomkom nejakej inej starej civilizácie, ako Latinská Amerika. >>

Niekto : Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána) >>

Niekto : Každá civilizácia sa považuje za stred sveta a svoju históriu píše ako ústrednú drámu dejín celého sveta. >>

Niekto : Dnes žijeme v jednej globálnej civilizácii. >>

Niekto : Na svetovom ekonomickom fóre konajúcom sa vo švajčiarskom Davose sa každoročne schádzajú tisíce obchodníkov, bankárov, vládnych úradníkov, intelektuálov a novinárov z mnohých krajín...spojuje ich viera v individualizmus, trhové hospodárstvo a politickú demokraciu. Rovnaká viera je spoločná všetkým ľuďom zo západnej civilizácie. >>

Niekto : Podstatou západnej civilizácie je Magna Charta, a nie Magna Mac. a skutočnosť, že si príslušníci nezápadných civilizácii môžu pochutnávať na Big Macu, ešte neznamená, že by prijímali i chartu. >>

Niekto : Moderná civilizácia sa rovná civilizácii západnej a západná civilizácia sa rovná civilizácií modernej. >>

Niekto : Rozdelenie kultúr vo svete je odrazom rozdelenia moci. Obchod síce môže ale tiež nemusí závisieť na politike, avšak kultúra vždy následuje moc..... mocenská expanzia civilizácií prebiehala súčastne s rozkvetom kultúry a často ju využívala k presadzovaniu vlastných hodnôt , zvykov a inštitúcií v iných spoločnostiach. >>

Niekto : Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde. >>

Na otázku Čo je čistota?

Platon (pov. Aristokles) : Idea špiny neexistuje. >>

Aristoteles : Poslaním umenia je očistiť (katarzia) myseľ od zlých pohnútok a viesť človeka k mravnej dokonalosti. >>

Aristoteles : Poslaním krásy podľa Aristotela je očistiť mysle od zlých pohnútok a viesť človeka v mravnej dokonalosti. >>

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Immanuel Kant : Pod čistým rozumom myslím rozum, ktorý ešte nie je zaťažený skúsenosťou. >>

Friedrich Nietzsche : Treba sa vystríhať, aby sa pojmy čistý a nečistý vopred považovali za príliš hlboké, príliš široké alebo dokonca symbolické: všetky pojmy staršieho ľudstva sa spočiatku chápali v miere pre nás sotva mysliteľnej, skůr hrubo , nemotorne, povrchne, úzko, predovšetkým a práve nesymbolicky. Čistý je od začiatku iba človek, ktorý sa umýva, ktorý sa vystríha určitých jedál, čo majú za následok kožné choroby, ktorý nespáva so špinavými ženami z prostého ľudu, ktorému sa hnusí krv - nie viac, nie oveľa viac. Naproti tomu, samozreme, z celej povahy prevažne kňažskej aristokracie vysvitá, prečo sa protikldy hodnotena práve tu mohli tak zavčasu nebezpečne prehĺbiť a zostriť. >>

Niekto : Apoštol Jakub patril k nazorejom. Nazoreji skladali sľub čistoty, zdržanlivosti od vína, nejedli mäso, nestrihali vlasy.Tento sľub znamenal žiť čistý a svätý život. >>

Niekto : Keď niekto dlho neberie drogy, hovoríme že je momentálne čistý. >>

Pytajuci_sa : V čom je kresťan iný od nekresťana? >>

Pytajuci_sa : Čo je čistota? >>

Niekto : Ideál čistoty, ak ho povýšime nad všetko ostatné, môže byť veľmi nebezpečný. Môže sa dokonca stať prameňom démonického zla....Čistota totiž nemusí byť vždy pozitívnou hodnotou. Úsilie o čistú lásku alebo čistú pravdu, je čosi úplne iné, ako úsilie o čistú rasu, čistú spoločnosť, alebo o čistú poslušnosť. >>

Herakleitos : More, voda najčistejšia a najšpinavšia; pre ryby pitná a užitočná, pre ľudí však nepoužívateľná a škodlivá. >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti závisí aj od jej čistoty, t.j. či slasť nebudú nasledovať bolesti. >>

Biblia : Ak bude medzi vami muž znečistený nočným výtokom semena, musí vyjsť z tábora a nesmie doň vojsť. 12 Podvečer sa umyje a pri západe slnka sa smie vrátiť do tábora. >>

Friedrich Nietzsche : Kázanie o cudnosti je verejným nabádaním k protiprirodzenosti. Každé pohŕdanie sexuálnym životom, každé jeho znečistenie výrazom „nečistý“ je skutočným hriechom proti svätému duchu života. (ad asketizmus) >>

Niekto : Pri hodnotách ako čistota, posvätnosť ide o to ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro. >>

Na otázku Čo je duša?

apoštol Pavol : Litera zabija, duch ozivuje...vs... na pociatku bolo slovo. (je teda duch subor slov, alebo je to predsa len akysi dych, jemna materia? >>

Biblia : Nech vam sluzi za potravu vsetko co sa hybe, co je zive. Ako kedysi zelene byliny, teraz vam davam vsetko. Len maso s krvou, jeho to dusou, nesmiete jest. >>

Anaximenes : Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet. >>

Demokritos z Abdér : Duša je zničiteľná a hynie spolu s telom. >>

Demokritos z Abdér : Duša a (mysliaci) duch je to isté. Tento prináleží k prvotným nedeliteľným telieskam a je pohyblivý pre svoju jemnosť a tvar. Vraví, že zo všetkých tvarov je najpohyblivejší tvar guľatý a z takého tvaru je vraj duch a oheň. >>

Demokritos z Abdér : Duch, ak sa pomieša s atómami, má takú schopnosť pohybu, že prenikne každé teleso. >>

Demokritos z Abdér : Duša sa skladá z dvoch častí: racionálnej, ktorá sídli v prsiach, a iracionálnej, ktorá je roztrúsená po celej sústave tela. >>

Platon (pov. Aristokles) : Duch je najvyššia súčasť duše, sila myslieť (LOGISTIKON). >>

Platon (pov. Aristokles) : Veskerá duše je nesmrtelná. Neboť co se stále pohybuje, je nesmrtelné; co však pohybuje niečím iným a jest pohybováno od niečoho iného, to má ustání pohybu a tím i ustání života. Jedine to, co pohybuje samo sebe, nikdy se neprestáva pohybovat, protože neopouští samo sebe, nýbrž toto jest i všem jiným vecem, které se pohybují, zdrojem a počiatkem pohybu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Rovnaké sa poznáva rovnakým a pretože duša poznáva idey, je im podobná a je toho istého pôvodu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Duša je ako melódia na strunovom nástroji. Ak struny prasknú, melódia napriek tomu existuje, pretože je nehmotná,večná a božská. Strunový nástroj bol stvorený pre melódiu a nie naopak. >>

Platon (pov. Aristokles) : Platonove tri zlozky duše -- Aristotelova vyzivovacia, senzitivna(zmyslova) a intelektualna -- Schopenhauerove druhy zaujmov -jedlo (sex), jazda na koni, veda --- Freudovo id, ego, superego. >>

Platon (pov. Aristokles) : Úlohou rozumnej zlozky duše je stat sa múdrou. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ulohou srdnatej zlozky duse je energicky dodrzovat prikazy rozumu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ziadostiva zlozka duse sa musi stat umiernenou >>

Platon (pov. Aristokles) : Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva. >>

Aristoteles : Duša je tej istej podstaty ako telo; je formou tela, je životným princípom. Duša (u rastlín vegetatívna, u živočíchov zmyslová, u človeka mysliaca) je podstatná a aktívna zložka indivídua, je bytostnou jednotou jeho prvkov. Keďže u človeka je navyše rozumová, umožňuje mu pochopiť a poznať jestvujúce ako jestvujúce, jeho najvyššie princípy, ktorých skúmanie patrí prvej filozofii či teológii. >>

Plotinos : Duša je život. >>

Aurelius Augustinus : Duch - akási substancia, podieľajúca sa na rozume, spôsobila viesť telo. >>

Konštantín Filozof : Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,
človeka činia, akoby bol z kameňa.
A ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
No že, my bratia, sme to všetko zvážili,
znamenitú vám radu teraz povieme,
ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbaví
života zvieracieho, žitia smilného,
aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom,
keď počujete Slovo v cudzom jazyku,
nečuli v ňom znieť iba zvon, zvon medený.
>>

Tomas Akvinsky : Duša je javom sveta nadprirodzeného. >>

Tomas Akvinsky : telo žije v reálnom svete a duša žije v TRANSCEDENTNOM ( nadprirodzenom) svete >>

Rene Descartes : Ale čo je táto duša, to som si alebo nevšimol, alebo som si ju predstavoval ako čosi veľmi jemné, ako vietor, alebo oheň, alebo éter, vliaty do mojich masívnejších častí. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Najdokonalejšie z bytosti - duchovia, kt. zaujímajú najmenší priestor, t.j. navzájom si najmenej prekážajú a ktorých dokonalosť je v cnostiach. >>

Immanuel Kant : Dusa je apriorna idea rozumu (Vernuftu). Je to idea jednotiaceho bodu vnútornej skúsenosti. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Duch je bytie pri sebe, pravda a sloboda, negácia prírody. Duch je dialektické stávanie sa, ktoré prebieha v troch štádiách: duch je podstatou ako téza (subjektívny duch), mimo seba ako antitéza (objektívny duch) a osebe ako syntéza (absolútny duch) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Formy ducha su pojem,veda, system...V nich sa duch vyjadruje, vyvija... >>

Arthur Schopenhauer : Mysliaci tvor bez mozgu je ako tráviaci tvor bez zaludka. >>

Friedrich Nietzsche : Som len telo a nič okrem toho. Duša je len slovo pre čosi na mojom tele. /Leib bin ich ganz und gar, und Nichts ausserdem; und Seele ist nur ein Wort für ein Etwas am Leibe. >>

Swami Prabhupáda : Duša je menšia než atóm. >>

Niekto : Duch je v duši. (ako vzduch je byciklovej duši). >>

Niekto : Duša má vraj 21 gramov. Merali telo pred a po smrti a rozdiel bol 21 gramov. >>

Niekto : Cit, ktorý je prejavom ducha sa stratí. Tým najvyšším v človeku, v ktorom odumiera jeho duch sa stáva rozum. Takýto človek sa potom stáva duchovne mŕtvym, rozumovým automatom bez citu. Stáva sa chladným, kalkulujúcim strojom, stáva sa hmotou, stáva sa už iba čisto telom. Telom, nad ktorým, ako je napísané v Biblii, pomaly začínajú krúžiť supy, pretože prakticky ho už možno považovať za mŕtveho. >>

Niekto : Niektorí sú vo svojom spiritualizme aj tak materialisti, pretože si to spirituálne, teda ducha, predstavujú ako niečo jemnohmotné, rozpriestranené i keď oku neviditeľné, niečo ako vzduch, ktorý má tvár, šaty a možno dokonca aj penis. Až táto jemná hmota má podľa nich myšlienky. Čistý spiritualista by si však mal prestavovať myšlienky ako schopné existencie samy o sebe, bez materiálneho nositeľa. (Rozhovor so spiritualistou: Dokážem ti, že si materialista. Ako si predstavuješ ducha? Má tvár? Má telo podobné tomu telesnému? Má penis?.......) >>

Niekto : Rozprávkoví vodníci skladujú duše utopených v hrnčekoch. Pravdepodobne si rozprávkari dušu predstavujú menšiu ako telo človeka, resp. stlačiteľnú ako je to napr. s džinom v rozprávke o Aladinovej lampe, ktorý bol obrovský, ale vedel sa zmestiť do lampy. >>

Niekto : Na zdanlivo najjednoduchšie otázky buď neposkytneme žiadnu odpoveď, alebo odpovieme spôsobom, ktorý na prvý pohľad bude pripomínať skôr akýsi podivný katechizmus než priamočiaré áno-nie, na ktoré sme z fyziky zvyknutí. Napríklad na otázku, či sa poloha elektrónu mení s časom, musíme odpovedať „nie“; ak sa pýtame, či zostáva stále rovnaká, musíme povedať „nie“; na otázku, či je elektrón v pokoji, odpovedáme „nie“, a ak sa pýtame, či je v pohybe, musíme rovnako odpovedať „nie“. Podobne odpovedal Budha, keď sa ho pýtali na stav duše po smrti. /M. Scott Peck/ >>

Pytajuci_sa : Existuje duša? >>

Pytajuci_sa : Čo je duša? >>

Chrysippos : Smrť je oddelenie duše od tela. Nijaká netelesná vec sa neoddeľuje od telesnej ani sa nedotýka telesného, no duša sa aj dotýka tela, aj sa od neho odlučuje; teda duša je telesná. >>

Chrysippos : Duše po odlúčení od tela dostávajú podobu gule. >>

Herakleitos : Nech by si šiel ktoroukoľvek cestou, nenašiel by si hranice duše. >>

Herakleitos : Duša sveta je výpar z vlhkosti, ktorú má svet v sebe; duša v živých bytostiach je z vonkajšieho výparu a z výparu v nich samých a je tej istej prirodzenosti ako duša sveta. >>

Thales z Miletu : Duša je zrejme čosi pohyblivé. Aj magnetovec má dušu, pretože hýbe železom >>

Niekto : Duch nie je jemná hmota, ale riedka hmota. >>

Niekto : Duša je nesmrteľná, pretože je nehmotná. >>

Niekto : Duša je čisté vedomia, čistá energia a čisté bytie. Existuje v nekonečnej a nefyzickej úrovni reality. Je to časť absolútneho ducha, iskra božského svetla a lásky, fragment absolútnej dokonalosti. Duša sa rozvíja vlastnými skúsenosťami vo fyzickom tele. >>

Niekto : Duša nemá národnosť, vieru, rasu ani pohlavie. Neexistuje nič také ako židovská duša, čínska duša... Sme jednoducho len duše. >>

Niekto : Neexistuje nič také ako ženská duša a mužská duša. Pohlavie je záležitosť biologická a nie spirituálna. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek nemiluje preto, že je pre neho výhodné milovať onoho, alebo onú, ale preto, že láska je podstatou jeho duše, pretože nemôže nemilovať. >>

Na otázku Čo je hlúposť?

Herakleitos : Lepsie je skryt svoju hlupost /tazke je to v roztopasnosti >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Povedat tajomstvo druheho je zdrada. Povedat vlastne je hlupost. >>

Bertrand Russell : Láska je múdra, nenávisť je hlúpa. >>

Niekto : Definícia debility : Robiť to isté dookola a očakávať oné výsledky. >>

Niekto : Ľudia nie sú ani tak zlí ako hlúpi. Aspoň na sebe nepozorujem, že by som želal druhým ľuďom niečo zlé, ale často sa mi podarí kôli mojej neschopnosti, lenivosti a hlúposti im uškodiť. >>

Niekto : Meniť všetko je hlúposť, rovnako ako nemeniť nič je hlúposť. >>

Pytajuci_sa : Čo je hlúposť? >>

Niekto : Hlúposť je keď človek škodí druhým ľuďom bez toho, aby z toho sám mal nejaký úžitok. >>

Niekto : Hlúposť je skôr sociologickým ako intelektuálnym problémom. Ľudia sú k hlúposti presvedčení druhými ľudmi. Samotári sú k hlúposti menej náchylní. >>

Niekto : Moc jedného vyžaduje hlúposť mnohých. >>

Immanuel Kant : Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva. >>

Na otázku Čo je hriech?

Pytajuci_sa : Čo je hriech? >>

Soren Kierkegaard : Hriech nie je negácia, ale pozícia. Za to, že je to tak, neustále bojovala ortodoxná dogmatika a celkovo ortodoxia; a odmietala ako panteistickú každú definíciu hriechu, ktorá z neho robila iba niečo negatívne : slabosť, zmyselnosť, konečnosť, nevedomosť a pod.... Ortodoxia správne konštatovala, že keď sa hriech určí negatívne, celé kresťanstvo bude neúčinné. >>

Sokrates : Hriech je nevedomosť. >>

Soren Kierkegaard : Hoci hriech je nevedomosť (kresťanstvo by ho asi skôr nazvalo hlúposťou), čo je v istom zmysle úplne nepopierateľné, je takáto nevedomosť pôvodná - týka sa niekoho, kto nevedel a doteraz nič nemohol vedieť o pravde? Alebo je to to získaná neskôršia nevedomosť? Ak je tou druhou nevedomosťou, tak hriech musí spočívať v niečom inom ako v nevedomosti, musí spočívať v tom konaní, ktorým človek zatemnil svoje poznanie. >>

Soren Kierkegaard : Ak predpokladáme, že si (človek) jasne uvedomoval, čo robí, keď začal zatemňovať svoje poznanie, tak hriech (hoci je nevedomosťou, kedže tá je jeho výsledkom) nespočíva v poznaní, ale vo vôli a otázka, ktorú si musíme položiť, sa týka vzájomného vzťahu poznania a vôle. >>

Soren Kierkegaard : Aké určenie teda chýba Sokratovi, keď určuje hriech? Je to toto určenie : vôľa, vzdor. Grécka intelektuálnosť bola príliš šťastná, naivná, estetická, ironická, dôvtipná - príliš hriešna na to, aby pochopila, že človek dokáže vedome prestať konať dobro alebo vedome, keď vie, čo je správne, dokáže konať nesprávne. (ad Sokrates) >>

Niekto : Hriech je minutie sa cieľu. >>

Pytajuci_sa : Čo je to svedomie? >>

Sigmund Freud : Cítime sa vinnými (zbožní ľudia hovoria hriešnymi) ak sme urobili niečo, čo považujeme za zlé...Aj ten, kto sa zla nedopustil, ale iba poznal svoj úmysel sa ho dopustiť, sa tiež niekedy môže považovať za vinného. Oba prípady však predpokladajú, že sme zlo uznali za zavrhnutiahodné, ako niečo, čo sa nesmie uskutočniť. Ako však dochádzame k takémuto rozhodnutiu? Prirodzenú schopnosť rozlišovania dobra a zla môžeme zamietnuť. Zlo často nie je pre dané Ja škodlivé, či nebezpečné, naopak môže to byť niečo čo je pre neho žiadúce a poskytuje mu pôžitok. Prejavuje sa tu teda cudzí vplyv, ten určuje čo sa má nazývať dobré a čo zlé. Pretože vlastné cítenie nedoviedlo človeka na túto cestu, musel mať motív, aby sa tomuto cudziemu vplyvu podriadil. Tento vplyv sa dá ľahko odhaliť v jeho bezmocnosti a závislosti na iných a môže byť najlepšie označený ako strach zo straty lásky. >>

Sigmund Freud : Napätie medzi prísnym Nadja a jemu podrobeným Ja nazývame pocitom viny; a prejavuje sa ako potreba trestu. >>

Sigmund Freud : Na tomto druhom vývojovom stupni (po vzniku Nadja) ukazuje svedomie zvláštnosť, ktorá bola prvému stupňu cudzia a ktorá sa nedá už tak ľahko vysvetliť. Chová sa totiž tým prísnejšie a nedôverčivejšie, čím je človek cnostnejší, takže sa nakoniec z najväčšej hriešnosti obviňujú práve tí, ktorí sa vo svätosti dostali najďalej. >>

Biblia : Neutláčaj chudobného a núdzneho, nádenníka, či je to brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a podlieha súdu v tvojich bránach. 15 Mzdu mu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, aby nevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostal na tebe hriech. >>

Biblia : Ak dáš sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo Hospodin, tvoj Boh, to bude určite od teba žiadať, inak by si mal hriech. 23 Ak nebudeš sľubovať, nezhrešíš. >>

Friedrich Nietzsche : Neposlušnosť voči Bohu, t.j.voči kňazovi, proti "zákonu" sa nazvala "hriechom". >>

Niekto : Je rozdiel zhrešiť a žiť v hriechu. >>

Niekto : 3DAVI => 3P36 >>

Tomas Akvinsky : Zostávať v cirkvi napriek presvedčeniu, že je falošná, je smrteľný hriech, hriech pokrytectva, hriech proti absolútnej úprimnosti, hriech taký vážny, že ak nie je oľutovaný, je dostatočnou matériou na večné zatratenie. >>

Niekto : Dobrými skutkami môžeme asi tak vyplaťiť svoje hriechy ako platiť peniazmi z hry "Sazky a dostihy" v supermarkete. >>

Niekto : Ak zlo je len neprítomnosť dobra, tak aj hriech je len neprítomnosť dobra. A preto sa dá doplniť. >>

Judith Nisse Shklar : Krutosť je najhoršia z nerestí. Často aj bojovníci proti nej a ostatným nerestiam k nej v zápale boja nechtiac dospejú. >>

Arthur Schopenhauer : Pre askétu je hriech každé prekročenie asketických pravidiel, ktoré si v rámci rezignácie stanovil. Je to odklon od rezignácie na splnenie si túžob, k splneniu si túžob (zväčša neprimeranému) . >>

Na otázku Čo je krása?

Pytagoras zo Samu : Krása podľa pytagorejcov je poriadok (TAXIS), miera, proporcia (symetria), zladenosť, harmónia. Krása je vlastnosť závisiaca od štruktúry (zostavenia, harmónie) častí a vlastnosť kvantitatívna, matematická, ktorá sa dá vyjadriť číslom ,mierou, proporciou. >>

Sokrates : Krása je primeranosť. >>

Plotinos : Škaredosť je hmota neusporiadaná podľa ideálnej formy. >>

David Hume : Krasa nie je kvalita samych veci, existuje iba v mysli toho, kto ju vnima, a kazda mysel inak vnima krasu. >>

Edmund Burke : Pod krásou rozumiem takú kvalitu alebo kvality telesa, ktoré zapríčiňujú lásku, alebo láske podobnú vášeň. >>

Edmund Burke : Hovorí sa, že pri pekných telách krk má mať obvod lýtka, alebo dvojnásobok obvodu zápastia. Nepochybne nájdeme také proporcie i pri škaredých telách. >>

Edmund Burke : Správne proporcie tela - niektorí hovoria, že má byť sedemnásobkom hlavy, podľa iných až osemnásobkom. >>

Niekto : Pre mnohé je krása totožná so štíhlosťou. Preto je pre ne najdůležitejšia otázka - Ako schudnúť? >>

Niekto : Pekné sa aspoň čiastočne prekrýva s pojmom chutné alebo jedlé. Často aj hovoríme, že je niečo chutné, alebo na zjedenie a myslíme tým krásne alebo sexi. >>

Niekto : Krasa je cistota. Preto zeny zo vsetkeho najradsej upratuju a umyvaju sa. >>

Niekto : Krása podľa Xenofóna je vlastná tomu, čo plní optimálne svoj účel. Užitočné je krásne v tom, k čomu je to užitočné. Iba vonkajší zmyslový prejav nie je dostatočným kritériom krásy, účelnosť sa napĺňa v morálke človeka. Preto je morálny človek krásny./wikipedia >>

Niekto : Krása podľa sofistov je to, čo je príjemné zraku a sluchu. >>

Niekto : Krasa je symetria,nalezity pomer casti k celku, proporcionalita,jednoduchost, zlaty rez/usecku rozdelime tak, ze pomer dlhsej casti ku celej usecke je taky isty ako pomer kratsej ku dlhsej/, pekne sfarbenie. >>

Niekto : Krasa je zdravie a dobra nalada. >>

Niekto : Ku krase patria cistota a vona. Veda aj hovorime, krasne ciste a krasna vona. >>

Pytajuci_sa : Čo je krása? >>

Pytajuci_sa : Čo je to umenie? >>

Niekto : Krásu tvoria tri veci súčasne: v prvom rade celistvosť, alebo dokonalosť a preto neúplné veci považujeme za škaredé; potom náležitá vyváženosť čiže súlad; a napokon jas a svetlo, a preto aj za krásne označujeme veci svetlých farieb. >>

Pytagoras zo Samu : Svet je kozmos, t.j. krásne usporiadanie. (zo starogr. kosmos = pôvodne: ozdoba, ozdobená osoba; neskôr: niečo usporiadané, poriadok, lad, krása; nakoniec: svet, vesmír) >>

Niekto : Krása je zmyslové vyžarovanie dobra. >>

Henri David Thoreau : Pre mňa však ani ten najvkusnejší plot okolo predzáhradky nikdy nebol príťažlivým predmetom záujmu; akokoľvek zložité ornamenty, umné zakončenia či ktoviečo ešte, to všetko ma dokáže otráviť a znechutiť. Prial by som si verandu na samom okraji močiara. >>

Niekto : Krása, čo nás vábi, láka, je skvost a zázrak sladký; krása ktorú vychutnal si, je hnus i špina, odpadky. >>

Niekto : Samec paviána pokladá samicu svojho druhu za sexuálne príťažlivú, no v skutočnosti samica paviána sexuálne príťažlivá nie je, jej sexuálna príťažlivosť existuje len v mysli paviána, ktorý je evolučne predisponovaný, aby mu sexuálne príťažlivá pripadala. V opačnom prípade by sa nerozmnožoval a proces prírodného výberu by jeho gény rýchlo eliminoval. >>

Arthur Schopenhauer : V architektúre znamená krása primeranú oporu ku danému bremenu. Najjednoduchšie sa to dosahuje cez stĺp a nosník, kde sú opera a bremeno oddelené. Múr v sebe obsahuje oporu a bremeno dokopy, preto je nepekný. Okná a dvere v múri sú preto krajšie ako múr samotný, pretože znamenajú oddeľovanie opory a bremena. Stĺpy popri oknách sú pekné hoci aj namaľované. Štvorcový stĺp býva ľahšie vyrobiteľný, ale obsahuje nadbytočný materál, preto je menej pekný. >>

Niekto : Najviac diskriminovanou skupinou sú škaredí. Čo s tým urobíme? >>

Na otázku Čo je logika?

Abu Nasr Muhammad al-Farabi : Logika je druh univerzálnej gramatiky. >>

Arthur Schopenhauer : Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych. >>

Bertrand Russell : Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná. >>

Niekto : Vedy delíme na formálne a empirické. Logika je formálna veda. >>

Pytajuci_sa : Čo je logika? >>

Friedrich Nietzsche : Logika (ako aj geometria a aritmetika) platí fakticky len o fingovaných podstatnostiach, ktoré sme si vytvorili my. Logika je pokus chápať skutočný svet nami kladenou schémou bytia, správnejšie: urobiť nám ho formulovateľným, vypočítateľným.. >>

Chrysippos : Logika sa podľa niektorých delí na dve náuky, na rétoriku a dialektiku. Pod rétorikou chápu náuku o tom ako správne hovoriť pri súvislých výkladoch, a pod dialektikou zasa náuku, ako správne hovoriť v reči majúcej formu dialógu. Preto ju tiež definujú ako náuku o pravde a lži a o tom, čo nie je ani pravdou, ani lžou. >>

Biblia - Nový zákon : Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika je metafyzika. Metafyzika je logika. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ >>

Niekto : Logika je iba nástroj, prostriedok na vylepšenie nášho myslenia, organon. >>

Edmund Husserl : Zatiaľčo formálna logika sa zaoberá formálnymi logickými štruktúrami (napr. správnosť, platnosť, konzistentnosť) nezávisle od ich pravdivosti, formálna ontológia sa zaoberá formálnymi ontologickými štruktúrami (napr. teória častí, teória celkov, typmi a jednotlivinami, identitou, vzťahmi, jednotou) t.j formálnymi aspektmi objektov nezávislými na ich špecifickosti. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Dávno sa zabudlo na predsudok, že človek sa naučí pomocou logiky myslieť, v čom sa videla jej užitočnosť a tak aj jej cieľ - akoby sa človek iba štúdiom anatómie a fyziológie naučil tráviť a pohybovať - a duch praktického života jej zrejme nemienil určiť lepší osud než jej sestre metafyzike. Napriek tomu, pravdepodobne pre istý formálny úžitok z nej, jej ponechali ešte určitú hodnosť medzi vedami, dokonca neprestala byť predmetom verejného vyučovania. >>

Otto Neurath : Logika je učenie o tautologických transformáciách. >>

Chrysippos : Ak prvé, tak druhé. Avšak prvé. Teda druhé.

Ak prvé, tak druhé. Avšak nie druhé. Teda nie prvé.

Nie je pravda že aj prvé aj druhé. Avšak prvé. Teda nie druhé.

Buď prvé alebo druhé. Avšak prvé. Teda nie druhé.

Buď prvé alebo druhé. Avšak nie prvé. Teda druhé. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Objektívna logika, je časť logiky, v ktorej sa myslenie zaoberá niečím iným ako samým sebou: s bytím, s číslom, s mierou, s pojmami podstata, príčina. Subjektívna logika je časť logiky, kde sa myslenie zaoberá samým sebou. Ide tu o pojmy ako "pojem". "súd", "úsudok", "záver" >>

Immanuel Kant : Logické súdy majú niektorú z nasledujúcich foriem, podľa ktorých môžu byť pojmy vovedené do spoločného vzťahu subjekt – predikát:
1. kvantita súdov (všeobecné, partikulárne a singulárne súdy);
2. kvalita súdov (kladné, záporné a nekonečné súdy);
3. vzťah súdov (kategorické, hypotetické a disjunktívne súdy);
4. modalita súdov (problematické, asertorické a apodiktické súdy)
>>

Immanuel Kant : Tabuľka súdov

Category

Quantity Universal Particular Singular

Quality Affirmative Negative Infinite

Relation Categorical Hypothetical Disjunctive

Modality Problematical Assertoric Apodictic

>>

Category
Quantity	Universal	Particular	Singular
Quality	Affirmative	Negative	Infinite
Relation	Categorical	Hypothetical	Disjunctive
Modality	Problematical	Assertoric	Apodictic

Na otázku Čo je metafyzika?

Aristoteles : Εστιν επισημη τις η θεωρει το ον η ον και τα τουτω υπαρχοντ καθ αυτο ./Jestvuje veda, ktorá skúma jestvujúco ako jestvujúco i to, čo mu samo osebe náleží. >>

Aristoteles : Tri vymedzenia metafyziky: 1. Metafyzika ako veda o prvých príčinách. 2. Jestvuje veda, ktorá skúma jestvujúco ako jestvujúco..... 3. Metafyzika ako veda o Bohu. >>

Francis Bacon : Im su potom podriadené dve praktické vedy: fyzike mechanika a metafyzike mágia (v najčistejšom zmysle slova). >>

Immanuel Kant : Metafyzika je veda o moznostiach a hraniciach ludskeho poznania. >>

Immanuel Kant : Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy. >>

Immanuel Kant : Musel som obmedzit prava rozumu, aby som vytvoril priestor viere. Dialekticky rozum si vie vytvorit iba otazky, ale nevie ich zodpovedat. >>

Immanuel Kant : Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) >>

Arthur Schopenhauer : Metafyzika je každé zdanlivé poznanie, ktoré presahuje možnosť skúsenosti,..poznanie toho, čo stojí za prírodou a činí ju možnou. >>

Friedrich Nietzsche : Metafyzika je milovanie najvzdialenejsej príčiny. Treba sa ale stat priateľom najbližších vecí. >>

Moritz Schlick : Metafyzika sa podkladá za akýsi konštrukciu, ktorá je vybudovaná na vede a čiastočne na nej spočíva, no týči sa do vznešených výšok, ktoré sú mimo dosahu všetkých vied a skúseností. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. >>

Ludwig Wittgenstein : Metafyzika vymazáva rozdiel medzi faktuálnym a pojmovým skúmaním. >>

Martin Heidegger : Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha. >>

Karl Raimund Popper : Metafyzika, to sú výroky, ktoré sa nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť. >>

Niekto : Metafyzika, ak to prelozime do slovenciny je veda o nadprirodzenom. >>

Niekto : Metafyzika, teda za fyzickym, teda za viditelnym, teda zazrak. >>

Pytajuci_sa : Čo je metafyzika? >>

Pytajuci_sa : Čo je ontológia? >>

Theodor Munz : Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant ) >>

Friedrich Nietzsche : Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú... >>

Aristoteles : Je teda jasné. že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. >>

Niekto : Zaiste, karmu a znovuzrodenie možno nepochybne považovať za metafyzické témy, no Buddha ich pretavil do empirickej roviny, v ktorej ich môžeme zažiť aj my. >>

Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika je metafyzika. Metafyzika je logika. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ >>

Niekto : Metafyzika je čistá veda, t.j. (v zmysle Kanta a Hegela) veda kt. nepotrebuje empirickú skúsenosť. >>

Niekto : Metafyzika je veda o základných štruktúrach bytia. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Veda o logike je vlastnou metafyzikou, čiže čisto špekulatívnou filozofiou. >>

Niekto : Metafyzika je stará haraburda. ( Metaphysics is junk ) >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Ak zaujmete najvyššie stanovisko metafyziky a morálky, zistíte, že obe majú s náboženstvom rovnaký objekt, a to vesmír a vzťah človeka k nemu. Táto rovnakosť je už dlho príčinou mnohých omylov; preto metafyzika a morálka prenikli do náboženstva vo veľkej miere a veľa z toho, čo k náboženstvu patrí, sa skrývalo pod nesprávnou formou v metafyzike alebo morálke. >>

Niekto : Metafyzika je náuka o živote po smrti. >>

Na otázku Čo je modlitba?

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Pytajuci_sa : Čo je modlitba? >>

Pytajuci_sa : Funguje modlitba? >>

Niekto : Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii. Modlitba predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. K modlitbe dochádza tam, kde má človek k Bohu alebo bohom osobný vzťah, kde boha poníma ako subjekt, s ktorým možno komunikovať. >>

Niekto : V hinduizme má modlitba veľmi blízko k meditácii a pohrúžení sa. >>

Niekto : Polovica všetkých napísaných básní sú modlitby. Umelci, hlavne v osamelosti, ako bol Gustav Mahler vo svojej chate, cítia, že niečo je prítomné a adresujú tomu svoje slová alebo svoju hudbu >>

Na otázku Čo je myslenie?

Parmenides : A vobec, vsetko co jestvuje, ma vraj nejake poznanie. >>

Parmenides : Vnímanie a myslenie nazýva totiž tým istým. >>

Demokritos z Abdér : Duša nemá časti a nemá viac mohutností. Myslenie je totiž totožné so zmyslovým vnímaním, obe možno odvodiť z jednej mohutnosti. >>

Aurelius Augustinus : Myslenie je zhrnutie toho, čo bolo v pamäti rozptýlene a neusporiadané, aby to bolo pripravené pre prípadné použitie. >>

Zhu Xi : Myseľ je to, čím človek ovláda svoje telo /Človeka nestotožnuje s mysľou/. Myseľ je iba skladisko myšlienok, kt. srdce načerpá z enegie bytia. >>

Thomas Hobbes : Kazde uvazovanie sa redukuje na dve myslienkove operacie, a to scitanie a odcitanie. >>

Benedictus de Spinoza : Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď. >>

Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. >>

Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných. >>

Benedictus de Spinoza : Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Myseľ = Mlyn, ktorý sám osebe nevyrobí múku. Iba za predpokladu, že tam dovezieme zrno. >>

Denis Diderot : Hmota je citlivá, má schopnosť pociťovania. Myslenie samo je prejavom citlivosti vysokoorganizovanej hmoty - ľudského mozgu. >>

Claude Adrien Helvétius : Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). >>

Claude Adrien Helvétius : Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. >>

Immanuel Kant : Dívejte se na proces myšlení jako na vnitřní vizualizaci neomezenou materiálním světem. V myšlenkách se můžete pohybovat dopředu i dozadu. K tomu, abyste vstoupili do světa myšlení, nepotřebujete svých pět smyslů. Totéž děláte, když spíte. Příčina a následek nejsou nutným předpokladem. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : ..rozum je účelná činnosť. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci. >>

Arthur Schopenhauer : Mysliaci tvor bez mozgu je ako tráviaci tvor bez zaludka. >>

Arthur Schopenhauer : Usudzovanie je hľadanie prieniku pojmov. >>

Arthur Schopenhauer : To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=materia) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie. >>

Arthur Schopenhauer : Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel. >>

Herbert Spencer : Myslenie je vzťahové, žiadna myšlienka nevie vyjadriť viac ako vzťahy... Intelekt je určený iba skrze a pre narábanie s javmi, a vedie nás k nezmyslom, ak sa snažíme ho použiť na niečo čo ide za veci ako sa nám javia. >>

Charles Sanders Pierce : Myslenie je symbolicke konanie >>

Gottlob Frege : Myslením myšlienky nevytvárame, ale ich uchopujeme. >>

Ludwig Wittgenstein : Mozeme povedat, ze myslenie je v podstate činnosťou operovania so znakmi. Táto činnosť je vykonávaná rukou, keď myslíme prostredníctvom písania, ustami a hrtanom, ak myslíme prostredníctvom hovorenia, a keď myslíme tým, že si predstavujeme znaky alebo obrazy, nemôžem ti uviesť nijakého činiteľa, ktorý myslí. Ak potom povieš, že myseľ myslí, upozorňujem ťa, že používaš metaforu..že v tomto prípade je myseľ činiteľom v inom zmysle než je ten, v ktorom možno o ruke povedať, že je činiteľom písania. >>

Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>

Logik Formálny : ( 1P21 & 1P22 & 2A1 & 2A2 & 2A3 & 2P10 & 2P8 ) => 2P11 >>

Logik Formálny : ( 2P11 & 2P7 & 2P9 ) => 2P12 >>

Logik Formálny : ( 1P36 & 2A4 & 2A5 & 2P11 & 2P12 & 2P9 ) => 2P13 >>

Niekto : Myslieť znamená hovno vedieť. Tragédiou je, že najviac myslia tí, ktorí toho najmenej vedia. >>

Niekto : Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. >>

Niekto : Myslenie je urcity pohyb tela. >>

Niekto : Vedomé myslenie môže byť založené na súkromnom rozprávaní sa samého so sebou.Podľa psychológa Juliana Jaynesa (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind (1976)) – s ktorým súhlasí aj filozof Daniel Dennett – je možné, že naši pradávni predkovia používajúci jazyk, si neboli skutočne vedomí. Ich reč bola skôr štýlom komunikácie počítačov. Určite to nie je vedomá komunikácia. Keď mal náš predok problém, mohol „požiadať“ o pomoc a niekto ho mohol počuť. Vďaka tomu si vypestovali návyk žiadať o pomoc či klásť otázky. V časoch tejto primitívnej komunikácie mohli riešiť určité problémy položením otázky, ktorú síce neadresovali nikomu konkrétnemu, no mohol im odpovedať ktokoľvek, kto bol nablízku. Jedného dňa však nejaký pračlovek položil otázku a naokolo nebol nikto, kto by ho mohol počuť. On ale svoju otázku počul, začal vymýšľal odpoveď a uspel. Vlastne vytvoril komunikačné spojenie medzi dvoma časťami jeho mozgu, medzi ktorými bol problém v spojení. Jeden komponent narazil na problém a nevedel si s ním rady, druhý ho vyriešil. >>

Niekto : Myslenie je psychicky proces smerujuci k rieseniu problemov. Problemy plynu z jednoduchych klasifikacii /Co je to/, rozhodovania /kam ist/ pripadne zostavovanie a testovanie komplexnych planov cinnosti /Ako to urobit/ >>

Niekto : Myslenie je prúd asociácií. Jednym sposobom myslenia je prúd myšlienok, ktoré počujeme v duchu. Druhym sposobom myslenia je prud obrazov, ktore vidime v duchu >>

Niekto : Myslenie je manipulacia s pojmami. Myslenie je zalozene na vztahoch medzi pojmami. Pomy tvoria surovy material, s ktorym sa manipuluje a kombinuje /induktivne, deduktivne/ v priebehu myslienkoveho procesu. >>

Daniel Dennett : Myslenie je evolucia mémov - thinking tools. Pojmy su výsledom kulturnej evolucie. Nikto ich nemusí vymysliet. >>

Niekto : delenie na racionálne a nejaké mystické, iracionálne vo výkone našej mysle, či mysle iných zvierat je dokázateľne a definitívne antropocentrický nezmysel. Nič také v mozgu nemáme. Čo však máme je, že podstatná časť rozhodovacích procesov je nevedomá. >>

Niekto : Naša myseľ je ako pohár čistej vody. Ak do vody pridáte soľ, stane sa slanou; ak pridáte cukor, stane sa sladkou; ak pridáte výkaly, budú z nej splašky. Voda je však pôvodne čistá. Žiadne myslenie, čistá myseľ. Čistá myseľ, žiadny problém. >>

Pytajuci_sa : Čo je myslenie? >>

Pytajuci_sa : Dokáže stroj myslieť? >>

Guatama Buddha : V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). >>

Herbert Spencer : Idea je prvým štádiom činu, čin je posledným štádiom idey. >>

Herbert Spencer : Formy myslenia ako myslenie v priestore a čase, alebo pojmy kvantity a príčiny, ktoré Kant pokladá za vrodené, sú iba inštiktívnymi spôsobmi myslenia; a ako inštinkty boli pomaly získavané v priebehu evolúcie ľudskej rasy a sú dedené indivíduom, ktorému sú vrodené. >>

Nicolas Malebranche : Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. >>

Niekto : Myslenie je výpočet. >>

Parmenides : ..nejestvujúce nemôžeš ani poznať (pretože to nie je možné), ani vysloviť, lebo myslenie a bytie je to isté. >>

Parmenides : ..Myslenie však a to, čo myslíme, je to isté. Myslenie totiž nemôžeš nájsť bez jestvujúceho, v ktorom je myslenie vyjadrené. Lebo mimo jestvujúceho nič nie je... >>

Niekto : Myslíme v smere entropie. Myslenie vidí realitu iba tam, kde entropia rastie. Ak niekto tvrdí, že sa niečo dialo proti rastu entrópie (pozn: napr. že sa rozostúpili vody mora a vytvoril sa suchý chodník pre odchod židovského národa z Egypta), zdá sa nám to nereálne, nepravdepodobné, ako zázrak alebo nejaký klam a čary. >>

Niekto : Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Sigmund Freud : Myslenie je pokusné konanie s malými množstvami energie, podobné posúvaniu malých figúrok na mape, predtým ako generál dá rozkaz na pohyb svojich vojsk. >>

Niekto : Myslenie je vnútorný rozhovor. >>

Thomas Hobbes : Pretože, čo by sa v diskusii o našej súčasnej občianskej vojne mohlo zdať nepríslušnejšie, ako sa pýtať (ako sa to aj pýtalo), akú hodnotu mal rímsky cent? Napriek tomu bola nadväznosť pre mňa dostatočne evidentná. Pretože myšlienka vojny predstavila myšlienku vydania kráľa jeho nepriateľom; myšlienka na to priniesla myšlienku na vydanie Krista; a tá opäť myšlienku na 30 pencí, čo bola cena zrady; a odtiaľ ľahko nasledovala táto nepríslušná otázka; a to všetko v okamihu, pretože myšlienka je rýchla. >>

John Locke : Niektoré z našich myšlienok (ideí) majú prirodzený vzájomný súlad a vzájomné prepojenie: a je úlohou a najvyššou schopnosťou nášho rozumu nachádzať tieto vzťahy. . . Okrem toho existuje ešte ďalšie prepojenie myšlienok, ktoré je úplne založené na náhode alebo zvyku. Myšlienky, ktoré samy osebe nie sú príbuznými, sa v mysliach niektorých ľudí tak zjednotili, že. . . ten akonáhle jedna myšlienka príde na rozum človeku ,objaví sa s ňou aj jej asociácia. >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Arthur Schopenhauer : Ako nemôže byť teleso uvedené do pohybu bez pôsobiacej príčiny tak ani do vedomia nemôže prísť myšlienka bez nejakého popudu. Popud je buď vonkajší, podráždenie zmyslov, alebo vnútorný, teda nejaká iná myšlienka, ktorá prináša danú myšlienku pomocou asociácie. >>

Arthur Schopenhauer : Asociácia dvoch myšlienok sa zakladá buď na vzťahu príčiny a následku, alebo na podobnosti, alebo obyčajnej analógie, a nakoniec na rovnakom čase ich prvého poňatia, napr. tak, že myšlienky vznikli (v našom vedomí) naraz preto, lebo predmety týchto myšlienok sa nachádzali vedľa seba v priestore. >>

Arthur Schopenhauer : Všetko pôvodné myslenie sa deje v obrazoch, preto je fantázia dôležitým nástrojom k nemu, a žiadna hlava bez fantázie nedosiahne nikdy nič veľkého - dokonca ani v matematike. >>

Alkmaión z Krotónu : Když však mozek zůstává po nějaký čas klidný, tehdy člověk myslí. >>

Na otázku Čo je náboženstvo?

Marius Victorinus : Teda steny robia kresťanov? Je protiklad medzi vonkajším náboženstvom, ktoré verí, že bohovia prebývajú vo svätyniach, a filozoficky kultivovanou spiritualitou, ktorá zameriava pozornosť človeka k prítomnosti božstva vo svete a vo vlastnej duši. >>

Benedictus de Spinoza : Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok. >>

Benedictus de Spinoza : Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti. >>

Immanuel Kant : Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Náboženstvo je zmysel a vkus pre nekonečno. / Religion ist Sinn und Geschmack furs Unendliche. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. / Philosophie ist nicht anders als bewusstvolle Religion. Beide suchen nur auf verschiedene Wege dasselbe. Namlich Gott. >>

Pytajuci_sa : Čo je to najvyššia pravda? >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah vedy a náboženstva? >>

Niekto : Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne. >>

Otto Neurath : Ako vzniká náboženstvo z mágie: Ak má šaman teóriu, že tanec prinesie bizóny a potom keď sa tancuje pre bizóny a bizóny neprídu, tak sa sformuluje pomocná hypotéza, totiž že Boh nie je automat, a že je to tak možno lepšie, že neprišli. >>

Pytajuci_sa : Čo je náboženstvo? >>

Niekto : Strach z večnej bytosti a rátanie s iným svetom, to je podľa mňa stredobodom všetkého náboženstva. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Tvrdím, že (náboženstvo) pramení z vnútra každej lepšej duše, že má v mysli svoju vlastnú provinciu, v ktorej bezvýhradne vládne, že je schopné svojou najvnútornejšou silou vyvolať to najušľachtilejšie a najúžasnejšie, a dá sa poznať podľa svojej najvnútornejšej podstaty. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Pozeranie na vesmír, skamarátte sa prosím s týmto pojmom, je osou celej mojej reči, je to najvšeobecnejšia a najvyššia formulácia náboženstva. >>

Albert Camus : Guatama Buddha hlásal múdrosť bez bohov a o niekoľko storočí neskôr ho vyzdvihli na oltár. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a náboženstva? >>

Niekto : Filozofia sa zaoberá životom tu a teraz, zatiačo náboženstvo sa zameriava na posmrtný život. >>

Niekto : Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom) >>

Niekto : Inštitucionalizované kresťanstvo je už prekonané. Jediné čo z neho dnes ostáva je láska k blížnemu, vysoko aktuálna v dnešnej multikulturálnej dobe. >>

Niekto : Náboženstvo je forma utopickej túžby po domove / Religion ist eine Form von utopischen Heimweh >>

Niekto : Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami. >>

Arthur Schopenhauer : Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebbu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro. >>

Arthur Schopenhauer : Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo) >>

Pierre Teilhard de Chardin : Podľa mňa nie je náboženský fenomén vo svojom celku ničím menším než reakciou rozvíjajúceho sa ľudského vedomia a ľudskej činnosti na vesmír ako taký. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Nie je teda nič nepresnejšieho než vidieť v náboženstve nejaké primitívne a prechodné štádium, ktorým ľudstvo prechádza vo svojom detstve. Čím viac bude človek človekom, tým viac bude cítiť potrebu adorovať, a tým lepšie to bude vedieť. >>

Karol Marx : Náboženstvo je ópium ľudstva. >>

Arthur Schopenhauer : Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa. >>

Niekto : Každé náboženstvo je kultom nejakej osobnosti. >>

Na otázku Čo je najvyššia pravda?

Niekto : Kandiskij, Klee a Mondrian boli mystici, ktorí chceli preniknúť závojom zobrazovania, aby sa dopracovali k vyššej pravde a že surrealisti si privolávali stavy božského šialenstva. Jedna časť učenia zen-budhizmu - aj keď to nie je tá najdôležitejšia - hlása, že nikdo, kto sa šokom nezbavil racionálneho rozpoloženia, nedôjde k osvieteniu. >>

Niekto : najvyššia pravda je najvyššou radosťou. To znamená, že keď hľadáte niečo skutočné a prináša to šťastie vám aj ostatným, tak sa, pravdepodobne, blížite k svojmu cieľu >>

Pytajuci_sa : Čo je to najvyššia pravda? >>

Immanuel Kant : V kategorickom imperatíve sa opakuje slovo „maximum“. V logike znamenali „propositiones maximae“ (najvyššie tvrdenia) také tvrdenia, z ktorých sa vyvodzoval nejaký dôkaz. „Najvyššie tvrdenia“ sa už nedokazovali. >>

Na otázku Čo je ontológia?

Niekto : Pojem ontológia pochádza z filozofie, kde je definovaná ako odvetvie metafyziky zaoberajúce sa identifikáciou druhov (kategórií) vecí (v ich najvšeobecnejšom ponímaní), ktoré skutočne existujú. >>

Niekto : Ontológia predstavuje explicitnú a formálnu špecifikáciu zdieľaných konceptualizácií znalostnej domény. Explicitná je preto, pretože definuje vlastnosti, vzťahy, ale aj funkcie a obmedzenia, ktoré ich tvoria. Prívlastok formálna dostala preto, pretože je strojovo čitateľná a interpretovateľná. Ontológia je teda definícia množiny konceptov, taxonómie, vzájomných vzťahov a pravidiel nejakej domény. Stručne môžeme povedať, že ontológia je štruktúra na popis domény. >>

Pytajuci_sa : Čo je ontológia? >>

Niekto : Metafyzika je veda o základných štruktúrach bytia. >>

Charles Sanders Pierce : Úlohou ontológie.. je študovať najvšeobecnejšie vlastnosti (features) reality. >>

Niekto : Ontológia aplikovaná v počítačovej vede sa používa vo voľnejšom význame slova (ako vo filozofii); namiesto označenia systému najvšeobecnejších kategórií, sa tiež používa na označenie špecifických teórii o jednotlivých doménach ( napr. právo , medicína, archeológia, molekulárna biológia, atď) nazvaných doménové ontológiami (domain ontologies). Vo filozofickom zmysle je teda ontológia štúdium existencie a spôsobov existencie vo všeobecnosti, v počítačovej vede je doménová ontológia štúdium toho, čo existuje vrámci danej domény alebo oblasti diskurzu (universe of discourse) >>

Niekto : V súčastnosti existuje veľa (programovacích) jazykov, ktoré sú používané na konceptutalizácie reálneho sveta. Tieto jazyky sú občas nazývané "domain modeling languages" (napr, LINGO), "ontology representantion languages" (napr. OWL), "sematic data modeling languages" (napr. ER)...... niektoré jazyky na konceptuálne modelovanie boli vytvorené pre iné účely, klasický príklad tohoto je jazyk UML, ktorý bol pôvodne určený na vývoj softvéru. >>

Na otázku Čo je podstata a čo akcident?

Niekto : Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind") >>

Aristoteles : Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'. (pozn. t.j. čo je na veciach podstatné a čo nepodstatné) >>

Niekto : Boh - Ens entium. Podstata podstat. >>

Niekto : Boh - Ens realissimum. Najrealnejsia podstata. >>

Pytajuci_sa : Kto som? >>

Friedrich Nietzsche : Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus. >>

Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). >>

Aristoteles : Väčšina tých, čo sa prvý zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú veci a z čoho ako prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká ani nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva.. Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatieľčo ona sama ostáva zachovaná. (ad milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) >>

Niekto : "Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom. >>

Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : .. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ >>

Pytajuci_sa : Čo je podstata a čo akcident? >>

Aristoteles : Podstata to sú tie častí veci, ktorých odstránením sa zničí celá vec. >>

Aristoteles : Podstata je príčinou bytia vo veciach. >>

Aristoteles : Prvé podstaty (napr. určitý kôň, určitý človek) nie sú v podmete a ani o ňom nevypovedajú. Naopak sú podmetom všetkého ostatného. Druhé podstaty ( napr. kôň, človek ) vypovedajú o prvej podstate ako svojom podmete. (Ak niečo totiž vypovedá o podmete, platí to aj pre podmet. ak niečo povieme o človeku vo všeobecnosti, platí to aj pre každého jednotlivého človeka.). >>

Aristoteles : Najzrejmejšia je podstata v prípade telies. Niektorí sa preto domnievajú, že podstata je to, čo ohraničuje teleso (plochy, čiary, bod, jednotka) >>

Aristoteles : Látka nie je podstatou, lebo to nie je nič určité, nič odlúčené, na čo by sme mohli povedať "toto tu". >>

Aristoteles : Dĺžka, hĺbka a šírka sú kvalitatívne určenia, nie podstaty. >>

David Hume : Představa stálé substance s proměnnými atributy jen důsledek lidského zvyku >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Otázka po podstate veci, alebo po podstate všetkého sa stavia negujúco ku tomu čo aktuálne z veci vnímame. Ten, kto hovorí o tom podstatnom, kvalifikuje mnohé z vlastností toho, o čom hovorí ako o nepodstatných, vedľajších. Je to umenie jemnej negácie, ktoré delí vlastností jednej veci na dôležitejšie a menej dôležite pre danú vec. Napr. Je dôležité pre divadelnú hru, aby mala tri dejstvá? Patrí k podstate človeka mať dve nohy?.. >>

Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ostrejšiu negácia Bytia pomocou určenia toho podstatného robíme v prípade Zdania, t . j. vtedy, ak hovoríme, že niečo vôbec nie je tak ako sa vidí. Zdanie je to čo ostane z Bytia po odstránení podstatného (Bytia). >>

Niekto : Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog. >>

Na otázku Čo je práca?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Praca je zadrziavana ziadostivost, pozastavene miznutie, ciže práca tvorí. >>

Niekto : Vzdelanie je práca na pracujúcom. >>

Pytajuci_sa : Čo je práca? >>

Friedrich Nietzsche : ...medzi pôvodné "ja chcem, ja urobím" a vlastné vybitie vôle - jej akt sa vloží celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca iných vôľových aktov, bez toho aby sa táto celá vôľová reťaz roztrhla. Čo to však predpokladá ! Ako sa musí človek najprv naučiť narábať so svojou budúcnosťou, rozlišovať nevyhnutné a náhodné, čo je účel a čo prostriedok k tomu použiteľný, musí sa naučiť počítať a najprv aj sám sa stať vypočítateľným, pravidelným, nevyhnutným, aby vedel sám za seba niečo do budúcnosti sľúbiť.. >>

Karol Marx : Produktom práce je tovar, ktorý má úžitkovú hodnotu, nezávislú na množstve práce a výmennú hodnotu, ktorá je závislá na množstve práce (čase práce * produktivite práce) >>

Na otázku Čo je priateľstvo?

Pytagoras zo Samu : Priateľom je všetko spoločné. >>

Aristoteles : Túžba po priateľstve vzniká rýchlo, ale priateľstvo nie. >>

Aristoteles : Sú tri druhy priatestva. Priateľstvo kôli úžitku, priateľsvo kôli zábave, priateľstvo dobrých. >>

Aristoteles : Priatelstvo - jedna duša v dvoch telách. >>

Aristoteles : Šťastie narastá ak sa on podelíme. Šťastný viac potrebuje priateľov ako nešťastný. >>

Epikuros : Nepomaha nam ani tak pomoc nasich priatelov, ako istota,ze by nam pomohli. >>

Marcus Tulius Cicero : Byt sam a bez priatelov znamena viest zivot plny nebezpecenstva a strachu. >>

Seneca : Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov. >>

Arthur Schopenhauer : Priatelia hovoria o sebe, ze su k sebe uprimny, nepriatelia su. >>

Pytajuci_sa : Čo je priateľstvo? >>

Niekto : Len kamarát ti prihrávku vráti kamarát ti prihrávku vráti prihrávku vráti >>

Niekto : Držíme spolu, na ceste hore, Na ceste dolu a nikto nikdy nie je sám. Môžme sa škriepiť, pritom si veriť, Môžme si zveriť, tie najtajnejšie tajomstvá. Každý je frajer, všetci jak jeden, V bohatstve, biede, my máme všetko spoločné. >>

Niekto : Bez skutočných nepriateľov neexistujú skutoční priatelia. Pokiaľ nedokážeme nenávidieť to, čím nie sme, nemôžeme milovať to, čím sme. >>

Niekto : Priatelia to sú príbuzní, ktorých si vyberáme. >>

Niekto : Slovo "priateľstvo" vzniklo od slova "priať si". >>

Na otázku Čo je prvá pravda?

Aristoteles : Je nemožné, aby niečo zároveň bolo aj nebolo. >>

Aristoteles : To isté nemôže zároveň prislúchať a neprislúchať tomu istému a v tom istom vzťahu. >>

Avicenna - Ibn Sina : Tí, ktorí popierajú prvý princíp. (v klasickej logike, zákon (ne-)kontradikcie, ktorý hovorí, že protikladné výroky nemôžu byť pravdivé v tom istom zmysle zároveň ) by mali byť bičovaný a pálení dovtedy, kým nepripustia, že nie je tá istá vec byť pálený a nebyť pálený, alebo byť bičovaný a nebyť bičovaný. >>

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. >>

Benedictus de Spinoza : Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok. >>

Pytajuci_sa : Čo je prvá pravda? >>

Niekto : Bez jazyka by neexistovala nijaká racionalita, nijaká diskusia, nijaké otázky, celkom nič. (pozn. :To , že existujem, nie je prvou pravdou, predtým než ju uznám ako pravdu , musím už implicitne chápať význam základných termínov ako "Ja", "pravda", "existencia", "istota".) >>

Rene Descartes : Je istou pravdou, že existujem. >>

Na otázku Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?

Niekto : Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind") >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Immanuel Kant : Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás). >>

Arthur Schopenhauer : Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus) >>

Arthur Schopenhauer : Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte) >>

Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta). >>

Arthur Schopenhauer : Neuznávam intelekt za počiatok všetkého. >>

Niekto : Na vedomie môžeme nazerať ako na základnú jednotku vesmíru. (Consciousness is fundamental) Vedomie patrí podobne ako gravitácia, kvantová mechanika, hmota, priestoročas atď. do skupiny zákonov (či javov), ktoré už viac nevysvetľujeme žiadnymi jednoduchšími pojmami. Sú v podstate brané ako primitívne, na ktorých je založený celý vesmír.Tak ako elektromagnetizmus sa nedal vysvetlit cez mechaniku (hmotnost, rychlost..), ale zaviedol nove veliciny. >>

Niekto : Vsetko ma vedomie.(Consciousness is universal)(panpsychizmus-Panpsychizmus je filozofická reprodukcia animizmu, podľa ktorej má celá príroda psychiku.) ad animizmus >>

Niekto : Niektori hovoria, ze veda o vedomi nie je mozna, lebo veda je vo svojej podstate objektivna a vedomie je vo svojej podstate subjektivne. >>

Niekto : Fyzika vysvetluje chemiu, chemia vysvetluje biologiu, biologia vysvetluje cast psychologie, ale nic nevysvetluje vedomie. >>

Pytajuci_sa : Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? >>

Pytajuci_sa : Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu? >>

Niekto : hmota v dnešnej fyzike akoby nabrala na živote: štúdium elektriny, magnetizmu a elektrónov dala fyzike nádych života, takže namiesto redukcie psychológie na fyziku.. pristupujeme k oživenej fyzike a takmer oduševnenej hmote. >>

Na otázku Čo je smrť?

Biblia : V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš. >>

Biblia : a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal. >>

Ježiš Nazaretský : A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí. A vysmievali ho vediac, že zomrela. Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň! A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť. ( komentár: Jej duch sa navrátil. Z toho vyvodzujeme, že smrť nastala, keď duch odišiel, opustil telo. Na rozkaz Pána sa duch navrátil, a dievča bolo privedené k životu. Nijaká reč na svete nemôže jasnejšie vysvetliť, že smrť je oddelenie ducha od tela.) >>

Immanuel Kant : Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás). >>

Niekto : Všetci umierajú, ale nikto nie je mrtvý. >>

Niekto : Smrť znamená oddelenie tela a mysle. >>

Niekto : Smrť zapadá síce veľmi pekne do cyklu látkovej výmeny, to však väčšinu ľudí neukľudňuje. >>

Pytajuci_sa : Existuje posmrtný život? >>

Pytajuci_sa : Čo je smrť? >>

Pytajuci_sa : Prečo musíme zomrieť? >>

Pytajuci_sa : Je smrť zlá? >>

Chrysippos : Duše po odlúčení od tela dostávajú podobu gule. >>

Herakleitos : Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien. >>

Herakleitos : Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať sa zemou; zo zeme vzniká voda, z vody duša. >>

Arthur Schopenhauer : V Európe názory na smrť kolíšu medzi úplným zničením a názorom že sú do posledného chĺpka nesmrteľní. >>

Marcus Aurelius : Čo je to zomrieť? Ak vezmeme do úvahy len vec samu a oddelíme od nej myšlienkovým rozborom všetky domyslenia obraznosti, potom nebudeme považovať smrť za nič iného než za úkon prírody: ak sa však niekto bojí úkonu prírody, je detinský. No smrť je nielen úkon prírody, ale prírode dokonca prospieva. – Taktiež treba rozjímať o tom, ako sa človek dostáva do styku s bohom, ktorou časťou svojej bytosti, a ako si počína táto jeho časť. >>

Marcus Aurelius : Aj keby si mal žiť tritisíc rokov a trebárs aj desaťkrát toľko, i tak si pamätaj, že nikto nestráca iný život ako ten, ktorý práve žije, a že iný život nežije než ten, ktorý stráca. Príde teda najdlhší život na jedno s najkratším; pretože prítomnosť je všetkým rovnaká a stratená nám nepatrí, a tak sa javí to, čo strácame, len ako okamih. Veď nikto predsa nemôže stratiť ani minulosti, ani budúcnosti, lebo ako by ho kto mohol pripraviť o to, čo nemá? >>

Marcus Aurelius : Ak však nie je pre prvky samé nič hrozného v tom, že sa každý z nich ustavične premieňa v iný, prečo sa má niekto obávať premeny a rozlúčenia všetkých dohromady? Veď sa to deje v zhode s prírodou; a čo sa deje v zhode s prírodou, nie je zlo. >>

Marcus Aurelius : Smrť je niečo podobné ako zrodenie; tajomstvo prírody: zlúčenie prvkov a ich rozlúčenie, ale vcelku nič také, za čo by sa niekto musel hanbiť, lebo nie je v rozpore s prirodzenosťou rozumného tvora ani so spôsobom jeho vybavenia. >>

Védanta - upanišady : Po smrti rôzne sa časti človeka vracajú do rôznych častí prírody odkiaľ prišli, do ktorého vstúpi aj jeho duša (aiman) do priestoru a že iba jeho karma alebo jeho výsledky práce pretrvávajú. (Tento výrok je zrejme inšpirovaný budhizmom). >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Smrtou individuum zaniká ale všeobecné (človek) sa zachováva cez potomkov. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Obnosený šat telo odkladá - obnosené telá odkladajú tí, ktorí v nich sú. A potom si stvoria nové telá, ako nové šaty. >>

Arthur Schopenhauer : Pri smrti individualita odchádza, ale tá istá vôľa ostáva v nových individuách, čo zabezpečuje silná sexuálna potreba a prebytok semien. Útechou pri smrti by malo byť pomyslenie, že my sme tá vôľa, ktorá ostáva. >>

Arthur Schopenhauer : Smrť je spánok, pri ktorom sa individualita zabudne. Všetko ostatné sa znovu prebúdza, resp. zostáva prebudené. >>

Arthur Schopenhauer : Čo sa stalo so všetkými ľudmi v histórii? = Čo sa stalo so mnou ako 15-ročným? >>

Niekto : Narodenie psa je vznik z ničoho, smrť psa je úplné zničenie. (Zatiaľčo narodenie človeka je vznik z ničoho a smrť človeka neexistuje, lebo má nesmrteľnú dušu) >>

Arthur Schopenhauer : Smrť pre nás: najvyššia hra, hra o život. Smrť pre prírodu: Na smrti a živote indivídua vôbec nezáleží. Bezstarostne vystavuje svoje deti tisíckam hroziacich nebezpečenstiev, bez dozoru a to preto, lebo vie, že keď spadnú, spadnú do jej náručia, kde sa narodili a že pád je iba vtipom. >>

Niekto : Po smrti odchádza naša duša cez čiernu dieru do večnosti. Preto sú aj tie zážitky navrátivších sa z klinickej smrti, že prechádzali cez tunel, na konci ktorého bolo svetlo. >>

Niekto : Smrť je oslobodenie sa zo zajatia času. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď sa však duša oddeľuje od tela poškvrnená a nečistá, pretože bola s ním v ustavičnom styku, starala sa oň, milovala ho a bola ním, ako aj jeho žiadosťami a rozkošami taká omámená, že sa jej iba to zdalo pravidvým, čo je telesné... ale k tomu, čo je pre oči nejasné a neviditeľné, iba mysliteľné a filozofiou pochopiteľné zvykla mať odpor... taká duša bude preniknutá telesnosťou. >>

Thomas Hobbes : Byť nažive znamená byť v pohybe. Smrť znamená koniec pohybu. >>

Biblia : Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. >>

Seneca : Kde sú mŕtvi? Tam kde nenarodení. >>

Niekto : Smrť je dosiahnutie termodynamickej rovnováhy s okolím, život udržuje v tele inú teplotu ako má okolie. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa kyvadlo prestane kývať, nemyslíme si že zomrelo. (sily, ktoré ho kývali, stále existujú) >>

Arthur Schopenhauer : Lebo plodenie je len priberanie, ktoré prešlo na nového jedinca, teda priberanie na druhú, tak ako smrť je iba vylučovanie na druhú. >>

Alkmaión z Krotónu : Člověk hyne proto, ježto nemůže připojit počátek ke konci. >>

Alkmaión z Krotónu : Spánek nastává ústupem krve do cév, probuzení zase jejím rozlitím, smrt pak úplným ústupem. >>

Sigmund Freud : Kedysi sa v neživej hmote nejakým ešte celkom nepredstaviteľným pôsobením síl prebudili vlastnosti života....Napätie, ktoré sa vtedy vytvorilo v dovtedy neživej látke, sa usilovalo o vyrovnanie; tým bol daný prvý pud, predstavujúci návrat k neživému. Pre vtedy žijúcu substanciu bolo ešte umieranie ľahké, pravdepodobne bolo treba prejsť len krátku životnú cestu.. >>

Sigmund Freud : ..životný proces indivídua vedie z vnútorných dôvodov k vyrovnávaniu chemického napätia, to znamená k smrti, zatiaľ čo spojenie s individuálne odlišnou živou substanciou toto napätie zväčšuje, uvádza takpovediac nové vitálne diferencie, ktoré potom musia byť dožité. >>

Na otázku Čo je stres?

Niekto : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). >>

Guatama Buddha : Čo teda je ušľachtilá pravda stresu ? Zrod je stres, starnutie je stres, umieranie je stres; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú stres; byť spojený s nemilovaným je stres a byť oddelený od milovaného je stres; nedosiahnuť želaného je stres; v súhrne päť skupín lipnutia je stres. >>

Pytajuci_sa : Čo je stres? >>

Niekto :
Smrť manžela/manželky 100
Rozvod 73
Rozpad manželstva 65
Väzenie 63
Smrť blízkeho člena rodiny 63
Ľahšia choroba 53
Svadba 50
Strata zamestnania 47
Odchod do dôchodku 45
Choroba blízkej osoby 44
Tehotenstvo 40
Narodenie dieťaťa 39
Zníženie príjmov 38
Smrť priateľa 37
Zmena zamestnania 36
Manželský spor 36
Odchod dieťaťa z domu 29
Konflikt so svokrou/svokrom 29
Nové zamestnanie 28
Konflikt s nadriadeným 23
Zmena bydliska 20
Zmena rytmu spánku 15
Dopravný priestupok 10
>>

Niekto : Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu. Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela. >>

Sigmund Freud : Stres zodpovedá zvýšeniu napätia, slasť poklesu množstva napätia. >>

Na otázku Čo je svet?

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Pohyb je vraj večný a z toho vznikajú všetky svety. >>

Anaximenes : Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet. >>

Pytagoras zo Samu : základ sveta je číselnej povahy >>

Demokritos z Abdér : Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Plotinos : Svetova dusa kontempluje a vychadza z nej priroda. >>

Marsilio Ficino : Vsetky casti sveta hoci aj rozdielne si odpovedaju vo vzajomnom usporiadani, lebo tvoria jedine telo, prijimaju, alebo preberaju jedna od druhej prirodzenost. Najnizsimi telami hybu vyssie tela, vyssimi telami hybe netelesna prirodzenost. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Sucastny svet pozostava z najvacsej skupiny sucastne moznych veci. >>

Denis Diderot : Niet nič pravdivejšie než, že atóm hýbe svetom a svet hýbe atómom. Niet hmoty bez pohybu, niet pohybu bez hmoty. >>

Immanuel Kant : Boh je apriórna idea rozumu (Vernuftu) Je to idea jednotiaceho bodu totality. Svet je idea totality vonkajšiej skúsenosti. >>

Arthur Schopenhauer : Svet je moja predstava. >>

Friedrich Albert Lange : Nase pojmy sa neriadia predmetmi, ale predmety sa riadia pojmami. (t.j. nase pojmy vytvaraju svet) >>

Ludwig Wittgenstein : Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore. >>

Niekto : Svet je v Bohu, Boh je však aj mimo svet. >>

Niekto : náš svet vznikol len 'nepatrným narušením ničoho' >>

Chrysippos : Sú dva princípy, hmota a boh, z ktorých boh je aktívny a hmota pasívna; boh je vraj zmiešaný s hmotou, preniká ju a stvárňuje, dáva jej podobu a týmto spôsobom vytvára svet. >>

Platon (pov. Aristokles) : Vesmír nevznikol z ničoho. Jestvuje Demiurgos, boh ktorý tento svet usporiadal. Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. Kozmos je dokonalý ako môže byť a Demiurgos je dobrý. Demiurgos ho vytváral so zreteľom na súcno, a aj tento viditeľný svet je stvorený ako napodobenina pravého súcna- sveta ideí. >>

Pytajuci_sa : Čo je svet? >>

Ludwig Wittgenstein : Hranice môjho jazyka sú hranice môjho sveta. >>

Védy (indické) : Tisíc hláv má Purusa, tisíc očí a tisíc nôh. Na každej strane prestupujúc Zem vypĺňa priestor veľký desať palcov. 2 Purusa je všetko čo bolo a všetko čo bude. 2 Pán nesmrteľnosti ktorý rastie s jedlom. Mocná je táto veľkosť, ale Purusa je väčšia. Všetky stvorenia sú jednou štvrtinou z neho, tri štvrtiny je večný život v nebi. 4 Z troch štvrtín je Purusa hore, z jednej štvrtiny tu. 6 Keď Bohovia pripravili obetu s Puruṣou ako svoju obetu, Olej bola jar, svätý dar bola jeseň; leto bolo drevo..... 8 Z tejto veľkej obete sa zhromaždený kvapkajúci tuk, tvoril vzdušné tvory a zvieratá divoké i krotké........ 11 Keď rozdelili Puruṣu, koľko častí urobili? Čo hovoria jeho ústa, ruky? Čo nazývajú jeho stehná a nohy? 12 Brahman bol jeho ústami, z obidvoch jeho ramien bol vyrobený Rājanya. Jeho stehná sa stali Vaiśyou, z jeho nôh sa vyrábala Śūdra. 13 Mesiac bol rodený z jeho mysle az jeho očí sa narodilo Slnko; Narodili sa Indra a Agni z jeho úst a Vāyu z jeho dychu. 14 Na štvrtok z jeho pupku prišiel vzduch, obloha bola vytvorená z jeho hlavy Zem z jeho nôh...Tak vytvorili svet. Keď Bohovia ponúkajúci obeť zviazali ako svoju obeť Puruṣu. 16 Bohovia, ktorí obetovali, obetovali obeť, toto boli prvé sväté nariadenia. Mocní dosiahli vrchol neba, kde bývajú Sādhyovci, starí bohovia. >>

Niekto : Svet je výsledkom kolektívnej karmy všetkých bytostí, individuálnych vedomí. >>

Biblia : Svet je Božím stvorením: "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami. 3 Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6 Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd!“ 7 Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8 Boh nazval oblohu nebom...." >>

Arthur Schopenhauer : Svet je pre nás hádankou, nie je to žiadne nevyhnutné bytie na spôsob Spinozu. Nebytie je rovnako možné ako bytie. Ak ten najjednoduchší teizmus si myslí, že najprv nič nebolo. Nebytie je nielen možné, ale možno by bolo aj lepšie. >>

Niekto : Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz. >>

Niekto : Svet je pluralistická sústava večných podstát (tattvám). Dvoma hlavnými tattvami sú dživa (duša) a adžíva (všetko neduševné). >>

Arthur Schopenhauer : Svet ako vôľa >>

Ferdinand de Saussure : Svet poznávame cez koncepty, ktoré sú z veľkej časti našou konštrukciou. >>

Niekto : Celý vesmír je ako kvetina, ktorá sa rozvíja, kvitne. >>

Niekto : Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť. >>

Platon (pov. Aristokles) : Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. >>

Arthur Schopenhauer : Svet ako vôľa a predstava >>

Niekto : Všetko na svete je choroba a keď sa choroba vylieči, svet zmizne. >>

Na otázku Čo je šport?

Niekto : Vychovávame deti v duchu fair-play, vedieme ich k zdravému životnému štýlu, tréningovým procesom im vypĺňame voľný čas. Riadime sa heslom: FUTBAL JE VIAC AKO HRA! >>

Pytajuci_sa : Čo je šport? >>

Niekto : Šport je o stretávaní sa s ostatnými a súťažení ( aj keď dnes môžeš súťažiť aj sám so sebou pomocou apky.) a s tým spojenými emóciami. , >>

Niekto : Šport je pohyb a jeho výsledkom je zdravá únava a zároveň určitá sebarealizácia. stimulácia, ktorá prináša uspokojenie. >>

Niekto : Šport je voľnočasová aktivita a privilégium ľudí z bohatších krajín sveta, kt. nemusia riešiť iba nutné veci. >>

Niekto : Šport je súzvuk duše a tela. >>

Niekto : Pri športe musíš mať myseľ, ktorá vymyslí stratégiu hry a telo, ktoré tú stratégiu musí zvládnuť. >>

Niekto : Šport je simulácia boja. Nehrá sa tu na život a na smrť. Obsahuje agresivitu, násilie ale cieľom je najlepší výkon a nie zabiť tých druhých. >>

Niekto : Vítězství si nepojistíte, sport nás učí riskovať. >>

Niekto : Šport je istou formou neverbálneho dialógu. Aj keď nemám súpera, sám sebe som si súperom a vtedy ide o dialóg so sebou samým. >>

Niekto : Šport nás učí fair play, aby sme vyhrávali ako celok, t.j. že lepšie je z dlhodobého hľadiska spolupracovať. >>

Niekto : Šport dáva pocit spolupatričnosti, že som časťou niečoho. Či už je to tím alebo klub. >>

Niekto : Futbal je ventil napätia. Chlapi to majú namiesto vojny. >>

Niekto : Šport dáva vzory. Človek sa nemusí stať rovnako špičkovým športovcom, ale môže ho to motivovať k nejakej práci na sebe. >>

Niekto : Šport umožňuje byť každej krajine aspoň na chvíľu v niečom víťaz. Splnilo sa čo predpovedal Andy Warhol : "V budúcnosti bude každý pätnásť minút slávny." >>

Niekto : Futbal je tiež len príbeh, fikcia. Nemôžeš hrať futbal pokiaľ sa všetci nedohodnú na tých istých pravidlách. A odkiaľ pochádzajú pravidla? My sme ich vynašli. Je to príbeh ktorý sme vymysleli. >>

Niekto : Cieľom športu a hier je dosiahnuť pocit moci. >>

Na otázku Čo je to Boh?

Biblia : Na počiatku bolo Slovo (Logos), to Slovo (Logos) bolo u Boha a to Slovo (Logos) bolo Boh. >>

Biblia - Nový zákon : Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. >>

Biblia : Boh povedal Mojžišovi: ,Ja som, ktorý som!‘– a dodal: ,Toto povieš Izraelitom: 'Ja som' ma poslal k vám… >>

Biblia : Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.) >>

Biblia : Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde. >>

Biblia - Nový zákon : A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom. >>

Anaximenes : (Vz)duch je Boh. >>

Xenofanés z Kolofónu : Keby voly, kone alebo levy mali ruky alebo mohli nimi maľovať a tvoriť diela ako ľudia, kone by vytvorili podoby bohov podobné koňom a voly podobné volom a ich telá by urobili takými, akú samy majú postavu. >>

Xenofanés z Kolofónu : Etiópčania si predstavujú svojich bohov čiernych a s tupým nosom, naproti tomu Trákovia modrookých a červenovlasých.. >>

Xenofanés z Kolofónu : Celý vidí, celý myslí, celý počuje. Stále ostáva na tom istom mieste a vôbec sa nehýbe; ani sa mu nesluší prechádzat z jedného miesta na druhé v rozlicnom čase, on bez námahy robí všetko myšlienkou ducha. >>

Xenofanés z Kolofónu : Nijaký človek nevie, ani nikto nebude vedieť pravdu o bohoch a o všetkom, čo tu ja vykladám; keby raz náhodou aj povedal úplnú pravdu, predsa by to sám nevedel; na všetkom spocíva zdanie.. >>

Demokritos z Abdér : Boh je rozum v ohnivej guli. >>

Aristoteles : Boh je čisté myslenie. Intelekt. >>

Aristoteles : Boh je nehybný hýbateľ. >>

Aristoteles : Prvý predmet žiadostivosti a prvý predmet myslenia sú totožné. >>

Plotinos : Dobro je Boh. (Good is god) >>

Johannes Scotus Eriugena : 1.natura, quae non creatur et creat (Boh) 2. natura, quae creatur et creat (Bozi syn, bozie slovo),3. natura, quae creatur et non creat (svet, clovek),4.natura, quae noc creatur et non creat (4 prirodzenosti) >>

Johannes Scotus Eriugena : Boh je pociatkom, stredom i cielom vsetkeho. Vsetko stvorene po nom tuzi. Vsetko vznika z neho, skrze neho a pre neho. Boh tvori i je tvoreny.. / Deus est igitur principium, medium et finis. Ipsum enim omnia atrahunt. >>

Tomas Akvinsky : Je isté a zmyslom známe, že niektoré veci sa v tomto svete menia. No všetko, čo sa mení alebo vzniká, mení sa pôsobením iných... Ak sa však mení aj to, od čoho zmena pochádza, je nutné, aby aj toto bolo menené od niečoho tretieho, toto od štvrtého, lenže takto nemožno postupovať donekonečna... Preto je nevyhnutné dôjsť k prvému pôvodcovi zmeny (hýbateľovi), ktorý sa vôbec nemení, a toho všetci ľudia pokladajú za Boha. >>

Tomas Akvinsky : Vo veciach vnímaných zmyslami vidíme rad účinných príčin, no nevidíme, a ani to nie je možné, aby nejaká vec bola účinnou príčinou seba samej, keby to bolo tak, potom by nejaká vec musela byť skôr, než je, čo je nemožné. Lenže nie je možné, aby sa v účinných príčinách postupovalo donekonečna... Teda je nevyhnutné prijať jedu účinnú príčinu ako prvú. Túto všetci volajú Boh.. >>

Tomas Akvinsky : Súcna, s ktorými sa stretávame, sú náhodné, vznikajú a zanikajú. Lenže v rade súcen, ktoré vznikajú postupne, nie je možné postupovať donekonečna. Treba teda pripustiť, že jestvuje nutné bytie, ktoré má plný dôvod svojho jestvovania v sebe a od ktorého sa odvodzujú ostatné súcna. Toto bytie nazývame Boh. >>

Tomas Akvinsky : Jestvujú stupne dokonalosti (v dokonalostiach, ktoré ako také nie sú ohraničené, napr. dobrota, pravda). Neboli by tu však stupne, keby nebolo niečo najväčšie (lebo viac alebo menej sa hovorí vo vzťahu k najviac). Preto musí jestvovať bytie absolútne dokonalé, nekonečné bytnosťou, pravdou i dobrotou. Toto bytie nazývame Boh. >>

Tomas Akvinsky : Vo svete nachádzame usporiadanosť a cieľovosť. Usporiadanosť a cieľovosť vyžadujú rozum, ktorý ich vytvoril. Takým rozumom nemôže byť ľudská myseľ (ani iný ohraničený rozum), ktorá usporiadanosť poznáva, no nevytvára je. Preto je nevyhnutné pripustiť jestvovanie usporiadateľského rozumu, príčinu poriadku vo svete. Túto nazývame Boh. >>

Johannes Duns Scotus : Boh je nekonečné súcno - ens infinitum. >>

Viliam z Ockhamu : Pravim, ze nelze dokazat, ze Buh je vsemohouci, nybrz ze je to jen veci viry. Dico quod non potest demonstari quod Deus si omnipotens, sed sola fide tenetur. >>

Benedictus de Spinoza : Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel. >>

Benedictus de Spinoza : Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit. >>

Benedictus de Spinoza : Boh, čiže príroda./ Deus sive natura. >>

Benedictus de Spinoza : Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť. >>

Benedictus de Spinoza : Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu. >>

Benedictus de Spinoza : Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. >>

Benedictus de Spinoza : Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.) >>

Benedictus de Spinoza : Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným. >>

Benedictus de Spinoza : Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie. >>

Benedictus de Spinoza : Moc boha je sama jeho esencia. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Najbežnejší a najobsiahlejší pojem ktorý máme o Bohu, je sice celkom dobre vyjadrený výrazmy, že Boh je absolutne dokonala bytosť, predsa však z tejto vety nebývajú vyvodzované dostatočné dôsledky. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh - Monada monad. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh je dostatočný dôvod. >>

Etienne Bonnot de Condillac : To the eye of God there are no numbers: seeing all things at one time, he counts nothing. >>

Immanuel Kant : Boh je apriórna idea rozumu (Vernuftu) Je to idea jednotiaceho bodu totality. Svet je idea totality vonkajšiej skúsenosti. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Boh je absolútno. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Potreba predstavovať si absolútno ako subjekt si poslúžila vetami ako: 'Boh je večnosť, alebo morálny poriadok sveta, alebo láska atď..'. Slovo Boh je ale zvuk bez zmyslu, až predikát hovori čím je. Prečo nehovoríme iba (ako v staroveku o čistých pojmoch..bytí, jednom, t.j. o tom čo tvorí význam) a prečo pripájame aj zvuk bez zmyslu? Lebo hovoríme o subjekte. >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 & P002408 & P002409 & P002410 ) => P002404 >>

Logik Formálny : ( 1A1 & 1D6 & 1P10 & 1P11 & 1P5 ) => 1P14 >>

Logik Formálny : ( 1D6 ) => 1P16 >>

Logik Formálny : ( 1D7 & 1P11 & 1P14 & 1P15 & 1P16 & 1P17 ) => 1P17 >>

Logik Formálny : ( 1D3 & 1P14 & 1P15 & 1P16 ) => 1P18 >>

Logik Formálny : ( 1D7 & 1P11 & 1P14 & 1P16 & 1P17 & 1P29 ) => 1P33 >>

Logik Formálny : ( 1D4 & 1D5 & 1D6 & 1P25 ) => 2P1 >>

Logik Formálny : ( 1D5 & 1D6 & 1P25 ) => 2P2 >>

Niekto : Boh je len slovo. >>

Niekto : Jediným Božím zázrakom je dômyselné stvorenie. Biblické zázraky sú výmyslom apoštolov. Prirodzené náboženstvo zaručuje blaženosť. >>

Niekto : Newton založil svoju nebeskú mechaniku teologicky. Sily sa prenášajú cez prázdny priestor a nie cez nejakú matériu. Pretože je však to v Bohu, Boh to urobil. Boh je všade ucho, boh je všade oko, boh je všade ruka. Počuje nás, pretože sme v jeho uchu. Nekonečný vesmír je sensorium dei. >>

Niekto : Dokážem si ľahko predstaviť Všemohúceho, ako sedí na tróne slávy v siedmom nebi s Metatronom po pravici a Sandalfonom po ľavici a ako sa ich ako Boh pýta: Kto som? Ako som vznikol? Stvoril som samého seba? Kto ma obdaril týmito silami? Predsa som nemohol existovať vždy. Pamätám si z minulosti len 100 triliónov rokov. Všetko predtým je v hmle. Ako dlho to ešte potrvá? >>

Niekto : Boh má všetko pod kontrolou >>

Niekto : Boh do ničoho nezasahuje. (Všetko stvoril, ale už do ničoho nezasahuje) >>

Niekto : Boh nezasahuje tam, kde sa rozhodol nezasahovať. (do slobody človeka) >>

Niekto : Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh všetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý. >>

Theodor Munz : Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Boh je actus purus >>

Niekto : Kazdy by si mal prejst zazitkom vyslysanej motlidby. Prvou reakciou na to je hroza, ze to fakt funguje, ze tam niekto je. >>

Niekto : Boh je (pre Zida) ten, ktory kona v dejinach zidovskeho naroda. >>

Niekto : Boh - Ens entium. Podstata podstat. >>

Niekto : Boh je najjednoduchsie vysvetlenie vsetkeho. - Lebo boh to tak chcel. >>

Niekto : Boh - Ens realissimum. Najrealnejsia podstata. >>

Niekto : Boh je život. Tu kde je Boh, je aj život a obrátene, kde je život, je aj Boh. Jestvuje len jeden Boh a tým jestvuje len jeden život, ale v mnohorakých vyjadreniach. Boh je príčinou života. >>

Pytajuci_sa : Existuje Boh? >>

Pytajuci_sa : Čo je to Boh? (Aký je Boh?) >>

Pytajuci_sa : Je Boh stále činný, alebo aj odpočíva? >>

Pytajuci_sa : Aká je božia vôľa? >>

Pytajuci_sa : Čo robil boh predtým než stvoril svet? >>

Pytajuci_sa : Ide dokopy Božia vševedúcnosť a ľudská slobodná vôľa? >>

Pytajuci_sa : Je boh ľudský výmysel? >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh miluje, prečo existuje peklo? >>

Pytajuci_sa : V čom je kresťan iný od nekresťana? >>

Pytajuci_sa : Prečo by sme mali podriaďovať vôľu, ktorú máme od Boha, nejakej ďalšej Božej vôli? >>

Pytajuci_sa : Ak má človek slobodnú vôľu, vie Boh dopredu ako sa človek rozhodne? >>

Pytajuci_sa : Skutočne ma Boh miluje? >>

Pytajuci_sa : Kto je Ježiš? >>

Pytajuci_sa : Akým jazykom hovorí Boh? >>

Pytajuci_sa : Je Boh dobrý? >>

Niekto : Keď ľudia hovoria o bohu, hovoria o ňom v dvoch významoch. Prvý je boh, ktorý je za všetkým úžasným mysterióznym , čo nevieme vysvetliť, ako je veľký tresk a vedomie človeka. Hlavná charakteristika tohto boha je, že ho vůbec nepoznáme. Potom je tu druhý boh, ktorého preferencie poznáme veľmi dobre, vieme presne ako chce aby sa ženy obliekali, čo chce a nechce aby sme jedli, ktorý nemá rád homosexuálov. Keď niekto hovorí o bohu, často začne hovoriť o bohu mysterióznom, keď ho chce dokázať, a potom prepne na boha veľmi konkrétneho, aby mohol niekoho odsúdiť. Medzi týmito dvoma bohmi však nie je žiadne spojenie. >>

Herakleitos : Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak podľa vône každého z nich. >>

Herakleitos : Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus. >>

Niekto : Boh nie je osamelé kozmické Ja, vznášajúce sa nad svetom, sýtené trpkou veľkosťou svojej povznesenej samoty. Boh je Ja a Ty - večné plynutie milovania - Ja v Bohu plynie k Ty, vniká do neho, aby sa v ňom našlo a naplnilo, Ty v Bohu sa rovná vstupujúcemu Ja, aby ho prijalo a v ňom našlo samo seba. To vzájomné hľadanie, nachádzanie a prijímanie vytvára jednotu Božieho Ducha.. >>

Mistr Eckhart : Boh je intelekt a poznanie a nie jestvujúcno alebo bytie. >>

Niekto : Boh nie je ani muž ani žena. Pretože však je to osobný Boh, biblia ho nemôže označovať ako "to". Cieľom Biblie je zaručiť čo najväčší poriadok na zemi, a preto označuje Boha ako muža, aby pred ním mali muži rešpekt a mohli sa identifikovať s jeho láskyplnosťou ako mužskou vlastnosťou. Deti bez otcov sa častejšie stávajú kriminálnikmi. >>

Logik Formálny : P003451 => ~ P003450 >>

Logik Formálny : P003450 => ~ P003451 >>

Niekto : Boh a jeho tlačítko >>

Biblia : On pozná počet hviezd a každú volá po mene. >>

Benedictus de Spinoza : Pod pojmom natura naturans (príroda tvoriaca) musíme rozumieť to, čo je samo v sebe a čo je chápané zo seba samého, čiže atribúty substancie, ktoré vyjadrujú večnú a nekonečnú esenciu, tzn. .. musíme pod týmto pojmom rozumieť Boha, pokiaľ ho chápeme ako slobodnú príčinu. Pod pojmom natura naturata (príroda vytvorená) rozumiem všetky tie veci, ktoré vyplývajú z nutnosti prirodzenosti Boha, čiže z každého atribútu Boha, tzn. všetky módy atribútov Boha, pokiaľ ich chápeme ako veci, ktoré sú v Bohu a ktoré bez neho nemôžu ani byť, ani byť chápané. >>

Herbert Spencer : O ľuďoch, ktorí boli za svojho života mocní sa verilo, že si zachovávajú svoju moc aj po smrti ako duchovia. U obyvateľov ostrova Tanna, "boh" znamená doslovne mŕtvy muž. "Jehovah" znamená "ten silný", " bojovník". : bol to lokálny pohlavár, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako "boh duchov". >>

Niekto : Boh je komik, ktorý hraje publiku. To je príliš vydesené na to, aby sa smialo. >>

Pytajuci_sa : Je Boh všemocný? >>

Biblia - Nový zákon : Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika. >>

Rene Descartes : Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. >>

Nicolas Malebranche : Ak Boh niečo chce, tak pretože je všemocný, tak sa to aj nevyhnutne stane. A to je jediné nevyhnutné spojenie, ktoré existuje. Jediná skutočná príčina všetkého, čo sa deje vo svete je Boh. >>

Nicolas Malebranche : Udržiavať svet pri existencii je rovnaký čin ako stvorenie sveta. Boh v skutočnosti znovutvorí svet v každom okamihu.Pohyb bilardovej gule teda znamená, že Boh guľu znovutvorí vždy na inom mieste a takisto pohyb druhej biliardovej gule, hoci je takto tvorený iba pri príležitosti nárazu prvej biliardovej gule. >>

Nicolas Malebranche : Náraz jednej biliarovej gule do druhej je pre Boha iba príležitosťou (occasion), aby chcel aby sa začala pohybovať aj druhá biliardová guľa. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Brahma je to, čo je nepremenné a nezávislé na ničom inom, než na sebe samom. Brahma, ktorá sa nachádza v každej bytosti, sa nazýva átman. Tvorivá sila brahma je to, čo dáva vznik všetkému, čo existuje. >>

Friedrich Nietzsche : Nič teda Boh: túžba po mystickom zjednotení s Bohom, je budhistickou túžbou po ničom, po nirváne a nič viac. (Nichts oder Gott ist das Verlangen des Buddhisten in´s Nichts, Nirvana - und nicht mehr) >>

Niekto : Boh nie je jedno, ale trojica. Nie bod ale vzťah. >>

Niekto : Slovo boh, pochádza zo sanskritského bhaga, čo znamená štedré bohatstvo, t.j. bohatstvo, ktoré sa rozdáva. >>

Niekto : "Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom. >>

Niekto : Svet riadi mocná myseľ, myseľ stvoriteľa, akým je napríklad Boh. Takému stvoriteľovi je chaotická a zmätená myseľ vzdialená; v jeho mysli vládne nesmierny poriadok, a preto aj vo stvorení, či prejavenom svete možno objaviť znaky inteligencie. >>

Niekto : V nebudhistických tradíciach tých čias sú karmová teória a pojem boha stvoriteľa takmer synonymické. >>

Niekto : Všetko čo máme, máme od Boha. Účtovnícky vyjadrené, náš majetok z hľadiska pôvodu alebo z hľadiska krytia pochádza z nie nášho ale z cudzieho zdroja - od Boha. >>

Logik Formálny : P004728 => P004796 >>

Friedrich Nietzsche : Národ, ktorý si ešte verí, má ešte svojho vlastného Boha. V ňom uctieva podmienky, vďaka ktorým je na vrchole, svoje cnosti - projektuje svoju radosť zo seba samého, svoj pocit moci do bytosti, ktorej by mohol byť za to vďačný. Kto je bohatý, chce dať; hrdý národ potrebuje Boha, ktorému by mohol obetovať... náboženstvo, za daných podmienok je forma vďačnosti. >>

Friedrich Nietzsche : Keď nejaký národ upadá, keď cíti, že jeho nádej na slobodu je navždy stratená, keď je zo všetkého najužitočnejšia poddanosť, a uvedomí si, že cnosti podriadenia sú nevyhnutné podmienky jeho prežitia, potom sa musí aj Boh národa zmeniť. dann m u s s sich auch sein Gott verändern. Stane sa skrývajúcim sa, bojazlivým, skromným, radí k pokoju duše, k prekonaniu nenávisti, k znášanlivosti, k láske voči priateľom i nepriateľom. Ustavične moralizuje.. stáva sa bohom pre každého, osobným, kozmopolitom. >>

Friedrich Nietzsche : V skutočnosti neexistuje iná alternatíva pre bohov: alebo sú vôľou k moci - a dovtedy sú bohmi svojich národov- alebo sú bezmocnosťou k moci - a potom sa stanú nevyhnutne dobrými. >>

Friedrich Nietzsche : ..kráľovstvo Božie “sa tak zväčšilo. V minulosti mal (Boh) iba svoj ľud, svoj „vyvolený“ ľud. Medzitým však išiel rovnako ako jeho ľud, do cudzích krajín, na vandrovku, odvtedy nikdy nesedel na mieste: až sa nakoniec konečne všade začal cítiť ako doma, stal sa veľkým kozmopolitom. >>

Friedrich Nietzsche : Boh, ktorý vyžaduje, namiesto Boha, ktorý pomáha, radí, ktorý je v podstate výrazom pre každú šťastnú inšpiráciu odvahy a sebadôvery. >>

Friedrich Nietzsche : Boh, ktorý v pravý čas vylieči z nádchy, alebo ktorý nám v pravý čas povie, že máme nastúpť do voza, práve vo chvíli, kedy sa má rozpršať....Boh ako sluha, roznášač správ, pripomienkovač .. skrátka slovo pre najhlúpejšie náhody každého druhu. >>

Arthur Schopenhauer : Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie) >>

Dionysius Areopagita : Implicitné rozlíšenie medzi jednotou božstva a početnosťou mien sa odráža v samotnej štruktúre (jeho) mien samotných. Každé meno obsahuje rovnakú predponu: „nad-“ alebo hyper- v gréčtine, čo naznačuje jednotu božstva, na ktoré sa mená vzťahujú. Ale každé meno je iné, čo naznačuje sebarealizáciu božstva. Výsledkom je skupina mien ako „nad - dobro“, „nad bytím“ a „nad životom“. >>

Dionysius Areopagita : ..druhá, ekvivalentná predpona (božích mien): „pred-“ alebo pro- v gréčtine. Boh je „pred-dobrý“ a „pred-bytie“, čo znamená, že má vlastnosti stvoreného spôsobom, ktorý presahuje stvorené a aj jeho vlastnosti. Predpony „nad-“ a „pred-“ sa musia striktne použivať pri menách, ktorými označujeme samého Boha. Na druhej strane, ak sa mená používajú na Boha iba ako na príčinu, môžu sa prefixy vynechať, pretože kauzalita Boha je už procesom rozlišovania, ktoré správne označuje každé z rôznych mien. >>

Dionysius Areopagita : Skutočnosť, že Boh presahuje správny význam týchto mien, ešte neznamená, že by sa mal nazývať „nebytím“, „neživotom“ alebo „neintelektom“. Dionysius radšej hovorí, že Boh je „nad bytím“, „nad životom“ a „nad intelektom“. >>

Dionysius Areopagita : Akékoľvek a všetky božské mená musia byť negované, počnúc menami symbolickej teológie, počnúc zrozumiteľnými menami a končiac teologickými znázorneniami. Božstvo nie je o nič viac „duchom“, „synovstvom“ a „otcovstvom“ ako „intelektom“ alebo „spiacim“. Tieto negácie musia byť odlíšené od privatácií. Privatáciou je jednoducho absencia daného predikátu, ktorý by mohol byť rovnako ľahko prítomný. Absencia predikátu je v rozpore s jeho prítomnosťou: „neživý“ je protikladom „živému“. Ale keď hovoríme, že božstvo „nežije“, neznamená to, že je „neživé“. Božstvo je mimo neživých aj nad živých. Z tohto dôvodu Dionysius hovorí, že naše tvrdenia o božstve nie sú v rozpore s našimi negáciami, ale že obe musia byť prekročené: dokonca aj negácie musia byť negované. >>

Mistr Eckhart : Aby sme sa dostali k Bohu musíme sa stať ničím, lebo Boh je tiež ničím (v zmysle negatívnej teológie) >>

Ludwig Andreas Feuerbach : ..nie moja maličkosť, ale samo náboženstvo hovorí: Boh je Človek, Človek je Boh; nie ja, ale samo náboženstvo popiera a kritizuje predstavu Boha, ktorý nie je človekom, ale iba Ens rationsis (vec v rozume), a necháva Boha stať sa človekom a až tohoto ľudsky vyzerajúceho, cítiaceho a zmýšľajúceho Boha robí predmetom uctievania a modlitieb. >>

Ludwig Andreas Feuerbach : V žiadnom prípade nehovorím : Boh je ničím, Trojica je ničím, Slovo Božie je ničím atď., ja iba ukazujem, že nie sú tým, čo sa iluzórne domnieva teológia - mystéria prichádzajúce ku človeku zvonku, ale že sú to mystéria zvnútra človeka, mystéria ľudskej podstaty; >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Boh ako odcudzenie, pripísanie ľudských vlastností v ideálnej forme na niekoho iného, boha. >>

Niekto : Boh je najväčší programátor. >>

Pytajuci_sa : Čo je modlitba? >>

Biblia : Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy. >>

Niekto : Absolútno je protikladom k čiastočnému, nekonečno a večnosť v protiklade ku konečnému a dočasnému. Súvisí z otázkami o existencii. >>

Blaise Pascal : Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho. >>

Friedrich Heinrich Jacobi : Pochopiť vec znamená vysvetliť vec prostredníctvom niečoho iné, prostredníctvom jej najbližších príčin. Z toho vyplýva, že Boh sa nedá pochopiť, Boh je bezprostredný (poznávame ho bezprostredne), sme voči nemu vo vzťahu viery a nie vzťahu poznania. >>

Niekto : Sex je pre veľa ľudí ich skutočným Bohom. >>

Niekto : Náboženstvo je vzťah s Bohom. (Slovo Boh tu používam v tom najširšom možno zmysle slova, teda aspoň ako najvyššiu moc či niečo, čo je väčšie od nás) >>

Niekto : AKÝ VEĽKÝ JE BOH? Malý chlapec sa raz spýtal svojho otca: “Ocko, aký veľký je Boh?” Otec sa pozrel hore na oblohu a ukázal na lietadlo. ‘’Synu, aké veľké je toto lietadlo?” spýtal sa chlapca. Chlapec odpovedal: “Veľmi malé. Skoro ho nevidím.” Potom otec vzal syna na letisko a zblízka mu ukázal lietadlo. Opýtal sa znovu chlapca: “A teraz, synu, aké veľké je lietadlo?“ “Obrovské!“ s úžasom vykríkol syn. Potom otec synovi vysvetlil: “Božia veľkosť závisí od toho, ako blízko alebo ďaleko si od Neho. Čím bližšie budeš k Bohu, tým väčší bude v tvojom živote.” >>

Niekto : Keby bol Boh muž, potreboval by ženu. Boh však ženu nepotrebuje, preto nie je muž. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Rôzne sú podoby života,
rôzne sú loná, z ktorých sa rodia,
pakrti je ich prazákladné lono
a já som otcom, dávajúcim semeno. >>

Niekto : V staroveku bohovia boli to čo ľudia uctievali a naopak to čo ľudia uctievali boli bohovia. >>

Niekto : Keby dnes prišiel do Bratislavy staroveký človek, tak by zrejme o mnohých nás povedal , že našimi bohmi sú peniaze, moc, sex a iné a nemyslel by to ako metaforu. >>

Niekto : V 17. storočí kedy začína veda tak sme z Boha urobili tú poslednú príčinu vysvetľujúcu ako svet funguje. Bol to koncept Boha medzer; keď sme si nevedeli s niečím poradiť, tak sme povedali , tak toto robí Boh. >>

Niekto : Boh je to celostné bytie, z ktorého pochádzame, ku ktorému smerujeme a ktoré dáva všetkému zmysel. >>

Niekto : Bohu je večné Ty: Ty každého človeka sa napokon stretá vo večnom Ty, ktoré stojí na horizonte, a iba pred ním si môže každý uvedomiť sám seba ako Ja. A veľmi veľa vecí hovoríme tomu Ty na horizonte. Ostatní ľudia sú len prostredníci. >>

Soren Kierkegaard : Boh je to, že všetko je možné, alebo to, že všetko je možné je Boh. >>

Pytajuci_sa : Prečo Boha nemožno vidieť? >>

Alkmaión z Krotónu : Alkmaión pokládal nebeská tělesa za bohy, neboť jsou oduševnělá. >>

Alkmaión z Krotónu : Jak o nezjevných, tak o smrtelných věcech mají jasno bozi; nám však – jakožto lidem – náleží pouze se dohadovat. >>

Na otázku Čo je to čas?

Zenon z Eley : Ak vyjdeme z predstavy času ako sledu oddelených okamihov, potom vystrelený šíp, ak rozložíme jeho let na jednotlivé okamihy, v každom časovom bode stojí, a vcelku sa teda nepohybuje. Pokiaľ ale čas pochopíme ako nekonečné kontinuum, potom vzniká ten paradox, že napr. Achiles nebude schopný pri pretekoch nikdy predbehnúť korytnačku, ktorá má náskok. Keď Achiles dosiahne východzi pozíciu korytnačky, tá medzitým kúsok cesty ubehne, tekže sa ich rozstup síce zmenšuje, ale nikdy celkom nezmizne. >>

Aristoteles : Čas je kvantita (číslo) zmeny (pohybu, kinesis) s ohľadom na predtým a potom. Je to miesto, kde sa potentionalita vyvíja do aktuality. >>

Plotinos : Cas je zivot duse v pohybu, ktera prechazi z jednoho zivotniho stavu do jineho >>

Aurelius Augustinus : Čas teda není nic jiného než rozpetí; čeho však nevím, leda snad duše samé. >>

Aurelius Augustinus : Istý učenec povedal, že čas nie je nič iné, ako pohyb slnka mesiaca a hviezd. Je to však skôr niečo v čom sa teleso pohybuje, ako sám pohyb telesa. >>

Immanuel Kant : Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality) >>

Immanuel Kant : Pozorujeme v sebe rozličné stavy mysle – city, predstavy. Akokoľvek sa navzájom líšia, jedno majú spoločné: prebiehajú v čase. Čas nepochádza z niektorého z týchto stavov, je podmienkou, bez ktorej o nich nemôžeme mať vôbec žiadnu skúsenosť. Čas je všeobecný a nutný, je to a priori daná forma nášho vnútorného názoru. Avšak i všetko vonkajšie je nám dané len vo forme predstáv v nás. >>

Immanuel Kant : Vec osebe sa čas netýka. Čas leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak čas leží v nás, my musíme ležať aj mimo čas (aspoň časť z nás). >>

Arthur Schopenhauer : Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa. >>

Arthur Schopenhauer : Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch. >>

Niekto : Čas a priestor nie sú kontinálne ale skladajú sa z častíc o veľkosti cca. 10 na mínus 35-tu metra >>

Niekto : Čas je vzdialenosť medzi dvoma udalosťami. >>

Niekto : Absolute, true, and mathematical time, of itself, and from its own nature, flows equably without relation to anything external, and by another name is called duration >>

Niekto : Na vnimanie casu nemáme osobity orgán. Vplyv majú rytmické deje prebiehajúce v tele - pulz,dychanie, procesy travenia. / prednasky psychologie >>

Niekto : 1/ Príčina musí predchádzať následok v čase /2/ Pred vznikom času (vznikom vesmíru) nebol žiaden čas. /3/ Preto vesmír nemôže mať príčinu /4/ Teizmus vyžaduje aby Boh bol príčinou vesmíru. /5/ Vesmír nemôže mať príčinu /6/ Preto je teizmus nepravdivý....Expressed in deductive form, Hawking’s core argument appears to be as follows:/1/ Causes must precede their effects in time /2/ There is no time prior to the beginning of time (the origin of the universe) /3/ Therefore, the universe cannot have a cause By extension he argues: /4/ Theism requires that God be the cause of the universe /5/ The universe cannot have a cause /6/ Therefore, theism is false >>

Pytajuci_sa : Čo je to čas? >>

Pytajuci_sa : Čo sú to dejiny? >>

Chrysippos : Totiž čas nebol pred svetom, ale alebo vznikol s ním, alebo po ňom. Pretože čas je intervalom pohybu sveta, pohyb nevznikol prv, než to, čo sa pohybuje, ale nevyhnutne vznikol alebo neskoršie, alebo súčasne; z toho nevyhnutne vyplýva, že čas je alebo rovnakého veku ako svet, alebo je od neho mladší. >>

Marcus Aurelius : Čas je čosi ako rieka udalostí a dravý prúd. Lebo len čo sa niečo objaví, už to uchváti, a už prináša niečo iné, čo tiež odnesie. >>

Niekto : Šípka času : Entropia je jediná veličina vo fyzikálnych vedách, ktorá s postupom času len narastá, a preto sa niekedy nazýva šípka času. Ako postupuje čas, druhý zákon termodynamiky hovorí, že entropia izolovaného systému nikdy neklesá vo veľkých systémoch počas významného časového obdobia. Z tohto pohľadu sa teda meranie entropie za týchto podmienok považuje za meradlo času - hodiny. >>

Niekto : Nie je jasné, či entropia rastie, pretože čas ide dopredu alebo či čas ide dopredu pretože entropia rastie. Nie je jasné čo je príčinou a čo následkom. >>

Niekto : V mikrosvete čas neexistuje, pretože v rámci jednej elementárnej častice entrópia ani nerastie ani neklesá. >>

Niekto : Možno existujú časti vesmíru, kde sa entropia znižuje. Tam možno čas ide dozadu. >>

Henri Bergson : A pretože čas je akumulácia, budúcnosť nemôže byť nikdy ako minulosť, pretože akumulácia narastá každým krokom. Každý moment je nielen niečím novým, ale niečím nepredvídateľným;....zmena je oveľa radikálnejšia ako predpokladáme. >>

Niekto : V kvantovej fyzike je čas úplne iný ako ho poznáme z nášho normálneho života, z nášho vzťahu k realite. Častica tu môže v istom okamihu za určitých okolností byť všade, alebo keď má možnosť ísť cez dva otvory, ide oboma naraz.A sú tam aj stavy kde čas vôbec nie je prítomný. A to všetko je zaujímavé, pretože my o čase v ktorom žijeme nemáme žiadne vedomosti, žijeme len v nejakom konštrukte, napr. je úplná fikcia, že existuje nejaká prítomnosť. >>

Na otázku Čo je to číslo?

Pytagoras zo Samu : základ sveta je číselnej povahy >>

John Locke : Zákony aritmetiky sú emprirické zovšeobecnenia, založené na indukcii. Pojmy sú získané z pozorovania objektov. >>

Gottlob Frege : Všetky základné aritmetické pojmy možno definovať výlučne prostredníctvom logických pojmov. Všetky zákony aritmetiky možno odvodiť pomocou logických pravidiel. >>

Gottlob Frege : Kardinálne čislo dva definujeme ako rozsah pojmu, pod ktorý spadajú všetky tie pojmy, medzi rozsahmi ktorých a párom nejakých predmetov je jedno - jednoznačný vzťah. Vzťah rovnakej mohutnosti. >>

Edmund Husserl : Číslo je mentálny konštrukt. Ak nikto nejaké číslo nemyslí, tak to číslo neexistuje. >>

Ludwig Wittgenstein : Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) >>

Pytajuci_sa : Čo je to číslo? >>

Pytajuci_sa : Existuje číslo? >>

Pytagoras zo Samu : Všetky veci sú čísla. >>

Immanuel Kant : Matematika je založená na apriórnych syntetických súdoch a nazeraní priestoru a času. >>

Pytagoras zo Samu : Číslo je modelom, na základe ktorého sa tvoria veci. >>

Niekto : O číslach môžeme rozpravať vety, ktoré sú objektívne pravdivé. Objektívne pravdy sú väčšinou o objektoch. Čísla sú teda objekty. Sú ale špecifickým druhom objektu, neexistujú v čase a priestore, nie sú vnímateľné zmyslami >>

Platon (pov. Aristokles) : Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom. >>

Aristoteles : Čísla nie sú objekty, ale možno ich považovať za vlastnosť objektov (kvantitu). Ak vidíme na lúke 4 kravy, nie je to tým, že vidíme kravy a vedľa nich číslo 4, ale 4 je vlastnosť daného zoskupenia kráv. >>

Gottlob Frege : Ak sú čísla vlastnosťami objektov, potom aké číslo je vlastnosťou páru topánok? (1 pár topánok, alebo 2 topánky?) >>

Bertrand Russell : Číslo 4 je trieda všetkých objektov, ktoré majú 4 členy. >>

Bertrand Russell : Matematické tvrdenia sú tautológie. >>

Na otázku Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou. >>

Protagoras : Človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú. >>

Aristoteles : τo oν εστι καϑoλoυ μαλιστα παντων /Bytie je najvšeobecnejšie zo všetkého. >>

Aristoteles : Mnohé z neexistujúcich vecí sú v možnosti, ale nie sú, pretože ešte nie sú dokončené. >>

Aurelius Augustinus : Minulosť už neexistuje. >>

Aurelius Augustinus : Budúcnosť ešte neexistuje. >>

Aurelius Augustinus : Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. >>

Benedictus de Spinoza : Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. >>

Benedictus de Spinoza : Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci. >>

Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Prečo práve tento svet existuje? Boh si môže vymysliet nekonečné množstvo možných svetov, ale tieto svety nemôžu existovať naraz, nie sú navzájom kompaktibilné, jeden vylučuje druhý. Boh preto zvolí ten najlepší možný a tomu dá existovať.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz) >>

Georg Berkeley : Esse est percipi - existovat znamena byt vnimany. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Téza,že z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia. >>

Martin Heidegger : Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje. >>

Martin Heidegger : Bytie nemože byť, lebo ak by bolo, už by nebolo Bytím, ale jestvujúcnom. >>

Rudolf Carnap : Mame dva druhy otázok týkajúcich sa existencie nejakého druhu entít: Interné otázky - týkajúce sa existencie vzhľadom k určitému pojmovému rámcu - a externé otázky - týkajúce sa vhodnosti, resp. adekvátnosti pojmového rámca. >>

Pytajuci_sa : Čo je to existujúce? >>

Pytajuci_sa : Čo existuje? >>

Pytajuci_sa : Kedy existuje? Čo to znamená existovať v čase? >>

Pytajuci_sa : Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore ? >>

Pytajuci_sa : Kolko je jestvujúcien? >>

Pytajuci_sa : Ako...existuje ? >>

Herakleitos : Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme. >>

Arthur Schopenhauer : Pojem "bytie", ktoré spája predikát so subjektom (jablko "je" červené) chcú niektorí filozofi presnejšie určiť. Ako nevinní realisti však pod týmto slovom myslia telesa. Bytie sa im vzdá vznešenejšie ako stoličky a stôl, ktoré v skutočnosti myslia. >>

John Rogers Searle : Veľa vecí existuje nezávisle na tom, čo si o tom kto myslí. Hory, molekuly, tektonické dosky.. majú spôsob existencie, ktorý je ontologicky objektívny. Ale bolesti, starosti a svrbenie existujú len ak sú prežívané subjektom. Sú ontologicky subjektívne. >>

John Rogers Searle : Hory a molekuly a tektonické platne existujú nezávisle na tom, čo si o nich kto myslí, preto hovoríme, že sú nezávislé na pozorovateľovi (observer independent). Ale svet je plný vecí, ktoré nás tiež zaujímajú a ktoré sú závislé na pozorovateľovi (observer relative), ktoré existujú iba v závislosti na pozorovateľovi a používateľovi, napr. kus papiera v peňaženke sú peniaze, ale to že sú to peniaze, nie je vec chémie, ale nášho vzťahu k nim. Rovnako majetok, vláda, manželstvo, univerzita, google, letná dovolenka..sú observer relative a sú tvorené ľudským vedomím, teda obsahujú element ontologickej subjektivity, ale možeme mať epistemologicky objektívnu vedu o doméne, kt je ontologicky subjektívna (napr. o ekonómii) >>

Jean Paul Sartre : Bytie predchádza podstatu. >>

Parmenides : ..nejestvujúce nemôžeš ani poznať (pretože to nie je možné), ani vysloviť, lebo myslenie a bytie je to isté. >>

Parmenides : ..Myslenie však a to, čo myslíme, je to isté. Myslenie totiž nemôžeš nájsť bez jestvujúceho, v ktorom je myslenie vyjadrené. Lebo mimo jestvujúceho nič nie je... >>

Parmenides : Lebo to sa nikdy nebude môcť dokázať, že jestvuje nebytie... >>

Parmenides : Treba hovoriť a myslieť, že jestvujúce je, lebo bytie je, ale nič nie je... >>

Na otázku Čo je to humor?

Ludwig Andreas Feuerbach : HUMOR PRENÁSI DUSI PREZ PREPASTI A UČÍ JÍ HRÁT SE S VLASTNÍM TRÁPENÍM. >>

Pytajuci_sa : Čo je humor? >>

Niekto : Nič nie je tak nákazlivé ako smiech. Ale skúste vymyslieť vtip. Sám som to skúšal a zistil som, že to vôbec nie je ľahké, hoci všetky stoja na jednom princípe: že sa paradox postaví namiesto skutočnosti. >>

Niekto : Vtip je najmenší dramatický útvar. Má svoj dej, svoju stavbu, úvod a zauzlenie, vyvrcholenie a rozuzlenie, čiže pointu. Vyvrcholenie nás orientuje k istému riešeniu, aby vzápätí pointa ukázala, že sme boli zavedení na falošnú cestu, >>

Niekto : Komická podstata vtipu leží rozpore medzi zdaním a skutočnosťou, zámerom a cieľom, medzi slovnou a skutočnou logikou. >>

Niekto : Každý vtip má svoju prísnu logiku a potrpí si na presnosť. Stačí terminologická zámena za synonymum alebo zmena slovosledu, a vtip sa minie účinkom. >>

Niekto : Aj to čo sa odohráva vo sfére úplne nelogickej sa priam pedantne drží logiky. Vtip je , ako vraví Ebbinghaus, zmysel v zdanlivom nezmysle. >>

Niekto : Vtip je totiž i obrana. Je to prejav prevahy i zbraň slabšieho. >>

Arthur Schopenhauer : Zdroj smiešnosti je vždy v paradoxnom a teda neočakávanom zahrnutí nejakého predmetu pod nejaký jemu zvyčajne heterogénny pojem a fenomén smiechu označuje náhle uvedomenie si tohto nesúladu medzi týmto pojmom a pod ním mysleným reálnym predmetom, teda medzi abstraktným a názorným. >>

Arthur Schopenhauer : Preto dá pri všetkom, čo vyvoláva smiech, ukázať nejaký pojem a týmto pojmom zahrnutá (označená) nejaká vec alebo dej, ktorá sa síce dá pod týmto pojmom myslieť, ale v inom a prevládajúcom vzťahu pod neho vôbec nepatrí, ale sa od všetkého, čo sa inak pod daným pojmom myslí nápadne odlišuje. >>

Arthur Schopenhauer : Ak uvážime, že k uhlu sú potrebné dve sa pretínajúce čiary, a naopak tangenta sa dotýka kružnice v jednom bode, v ktorom ide paralelne s kružnicou, tak abstraktné myslenie je presvedčené o nemožnosti uhla medzi kružnicou a tangentou, avšak na papieri takýto uhol jednoznačne vidno a z toho sa nám vnucuje ľahký úsmev. Smiešnosť v tomto prípade je veľmi slabá, avšak vidno na ňom jednoznačne nesúlad medzi mysleným a názorným (na ktorom spočíva všetok humor). >>

Arthur Schopenhauer : Vtip je úmyselné smiešne, je to snaha vniesť diskrepanciu medzi pojmy druhých a realitu, pomocou posunutia jedného z tých dvoch (pojmov alebo reality), zatiaľčo jeho protiklad - vážnosť spočíva v úsilí dodržiavať presnú primeranosť oboch. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa skrýva vtip za vážnosť, vzniká irónia, napríklad ak imitujeme s zdanlivou vážnosťou a predstieraným súhlasom, myšlienky druhých, ktoré sú v protiklade s našimi, až kým nedôjdeme k výsledku, ktorý nás aj ich zmätie. >>

Na otázku Čo je to kauzalita?

Herakleitos : Povaha je cloveku osudom. >>

Benedictus de Spinoza : Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať. >>

Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivina alebo nijaká vec, ktorá je konečná a má determinovanú existenciu, nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je takisto konečná a má determinovanú existenciu. A zasa ani táto príčina nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je práve taká konečná a má determinovanú existenciu, a tak ďalej do nekonečna. >>

Benedictus de Spinoza : Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Monády nemajú okná, jedna monáda nepôsobi na druhú. Ich súčinnosť zabezpečuje predzjednaná harmónia >>

David Hume : Ak by nebol prvý objekt, tak by sa druhý neobjavil. (contrafactual definition), original- where, if the first object had not been, the second never had existed >>

David Hume : Ako môžeme hovoriť, že medzi javom nazývaným príčinou a javom označeným ako účinok je nevyhnutné spojenie? Vnímame vždy len jeden stav a po ňom druhý, no samo toto príčinne spojenie nevnímame, to je niekde medzi onými javmi ako stredný člen a uniká nám. Predstavujeme si to ako nejakú silu, ako naša vôľa. (inspiracia pre Schopenhauera?) Prečo kauzálne spojenie považujeme za všeobecné? (Všetko má svoju príčinu.) >>

David Hume : Ako vieme, že tá istá vec bude mať v tej istej súvislosti tie isté účinky. - Iba tým,že sa jav opakuje. >>

David Hume : Kazdy ucinok je udalostou odlisnou od svojej priciny. Nutnost je nieco, co nespociva v objektoch, ale v mysli. >>

Immanuel Kant : Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality) >>

Arthur Schopenhauer : Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté. >>

Arthur Schopenhauer : Zákon kauzality platí na všetky veci vo vesmíre, iba na samotný vesmír nie. (zákon je imanentný, nie transcendentný) >>

Logik Formálny : ( 1A4 ) => 2P7 >>

Niekto : The doctrine of satkaryavada affirms that the effect inheres in the cause in some way. The effect is thus either a real or apparent modification of the cause. The doctrine of asatkaryavada affirms that the effect does not inhere in the cause, but is a new arising. >>

Niekto : An event E causally depends on C if, and only if, (i) if C had occurred, then E would have occurred, and (ii) if C had not occurred, then E would not have occurred. >>

Niekto : x causes y only in the case that one can change x in order to change y(manipulation theories). >>

Pytajuci_sa : Je pravda, že náhoda neexistuje? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aká bola príčina ? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aký je cieľ toho ? >>

Pytajuci_sa : Čo je to kauzalita? >>

Friedrich Nietzsche : Kauzálne spojenia spojenia sú dedičstvom z mytologických čias. Vtedy sme si mysleli, že pôvodcom, príčinou všetkých dejov je niekto živý, duchovia, nadprirodzené sily. Neskôr sme sa týchto predstáv zbavili, ale príčinnosť sme vniesli do seba a len zo seba, z nášho stvoriteľského Ja ju teraz vnášame aj do vecí. Napokon ju ani v realite nenachádzame, lebo najprv zisťujeme účinok, povedzme nejakú chorobu, a až potom hľadáme príčinu, ktorej nájdenie nie je nikdy isté. >>

Chrysippos : Osud je reťaz príčin vecí alebo rozum, ktorým sa riadi svet. >>

Niekto : Keď sa spoja príčiny a podmienky, a pokiaľ sa nevyskytnú žiadne prekážky, objavia sa následky. Následok je karma. Karma je zhromažďovaná vedomím - mysľou alebo egom. Pokiaľ toto ego koná na základe chamtivosti alebo agresie, vzniká negatívna karma. Ak sú čin, alebo myšlienka motivované láskou, toleranciou a prianím, aby všetci boli šťastní, vzniká pozitívna karma. >>

Nicolas Malebranche : Čo to znamená, že A je príčinou B ? Ak A nastane, potom nevyhnutne musí nastať aj B. Medzi A a B musí byť nevyhnutné spojenie. Medzi pohybom dvoch biliardových gulí, z ktorých jedna narazí do druhej nie je nevyhnutné spojenie, lebo si vieme predstaviť a je to aj logicky možné, že prvá guľa narazí do druhej a tá druhá sa nepohne. Skutočnou príčinou pohybu druhej gule, nie je pohyb prvej gule ale vôľa všemohúceho Boha. >>

Nicolas Malebranche : Náraz jednej biliarovej gule do druhej je pre Boha iba príležitosťou (occasion), aby chcel aby sa začala pohybovať aj druhá biliardová guľa. >>

Marcus Aurelius : Všetko nasledujúce je v príbuzenskej spojitosti s predchádzajúcim. Lebo to nie iba výčet nesúvisiacich jednotlivostí len vynúteného poradia, ale ono spojenie je odôvodnené. A ako všetko súcno je usporiadané v náležitom súlade, práve tak i všetko dianie vykazuje nie len obyčajnú postupnosť, ale akúsi podivuhodnú príbuzenskú súvislosť. >>

Moritz Schlick : Príčina, ktorá má účinok sú dva udalosti, ktoré sa nedajú v skutočnosti izolovať. Preto sa vágne pojmy príčiny a účinku nahradili presnejším pojmom matematickej funkcie - zákona. >>

Moritz Schlick : Nech sú nasledjúce stavy fyzikálneho systému akékoľvek, vždy je možné nájsť fcie, ktoré ich spájajú. Je tu ale problém ľubovoľnosti týchto funkcií, ktorý možno riešiť estetickým kritériom (v jednoduchosti je krása - funkcie by mali byť čo najjednoduchšie). Časové a priestorové súradnice by nemali byť v týchto fciách obsiahnuté v explicitnej forme (že by výsledok závisel od napr. dátumu) >>

Moritz Schlick : Kauzalita, ak vôbec niečím je, nemôže byť iným, iba princípom usporiadania. >>

Moritz Schlick : Ako verifikujeme, že užitie nejakého lieku nielen predchádzalo, ale aj zapríčinilo pacientovo uzdravenie? 1. spôsob : vyskúšame liek mnohokrát na mnohých pacientoch. 2. spôsob: úplne porozumieme ako funguje nejaká liečba v ľudskom tele. Druhý spôsob sa líši od prvého iba tým, že pozorujeme viac udalostí, resp. nepretržitý reťazec udalostí, ktoré susedia v priestore a čase - je to zasa len pravidelnosť v postupnosti udalostí. >>

Moritz Schlick : Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume. >>

Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Aristoteles : Príčinou (aition) sa nazýva jednak to, z čoho ako zo súčasti (enyparchon) niečo vzniká; tak je kov príčinou sochy, striebro príčinou poháru a takisto rod, ku ktorému tieto látky patria. >>

Aristoteles : Príčinou sa za druhé nazýva tvar (eidos) a vzor (paradeigma), to je pojem bytnosti (to ti én einai), a potom aj rody toho, ako napríklad príčinou oktávy je pomer dvoch k jednej a vôbec číslo a tiež časti obsiahnuté v pojme. >>

Aristoteles : Za tretie sa príčinou nazýva to, z čoho najskôr pochádza počiatok (arché) zmeny alebo pokoja; tak napríklad príčinou je radca, a tak otec je príčinou dieťata a vôbec pôsobiaci činiteľ je príčinou toho, čo je spôsobené, a meniaci činiteľ je príčinou toho, čo je menené. >>

Aristoteles : Za štvrté, príčinou je niečo ako účel (telos), to je to, k čomu niečo smeruje, ako napríklad príčinou prechádzky je zdravie. Lebo na otázku, prečo niekto ide na prechádzku, odpovedáme, aby zostal zdravý; a hovoriac to, sme presvedčení, že sme udali príčinu. >>

Arthur Schopenhauer : Kauzalita sa nedá odvodiť z opakovanej časovej následnosti. Deň nikto nepokladá za príčinu noci. >>

Niekto : Nie je jasné, či entropia rastie, pretože čas ide dopredu alebo či čas ide dopredu pretože entropia rastie. Nie je jasné čo je príčinou a čo následkom. >>

Niekto : V mikrosvete čas neexistuje, pretože v rámci jednej elementárnej častice entrópia ani nerastie ani neklesá. >>

Aristoteles : Otec je príčinou dieťata >>

Niekto : Nie otec je príčinou dieťaťa ale spermia, ktorá sa náchádza v jeho semenníkoch, ktorá nie je pevnou súčasťou otcovho tela a čoskoro otcovo telo opúšťa a skončí väčšinou v spodnom prádle, vreckovke, v kanalizácii alebo smetnom koši. >>

Niekto : Príčina vs. dôvod : Niekedy zvykneme pojem príčina uplatňovať skôr na fyzikálne deje, pojem dôvod zasa na ľudské rozhodovanie. >>

Niekto : Príčina vs. dôvod : príčine zvykneme pripisovať skôr časový charakter, t. j. že predchádza svoj následok v čase a pri dôvode nepokladáme tento časový charakter za dôležitý, pretože dôvod má čisto logický charakter, t. j. že môže existovať naraz s dôsledkom (napísaný napr. na papieri). >>

David Hume : Aby sme mohli usúdiť,že ide o príčinu a následok:
(1) príčina a následok sa musia vyskytnúť blízko v čase vedľa seba
(2) príčina sa musí vyskytnúť pred následkom
(3) následok sa nesmie vyskytnúť bez prítomnosti danej príčiny >>

Na otázku Čo je to literatúra?

Niekto : Umelecká literatúra alebo krásna literatúra je jeden zo základných druhov umenia, literatúra tvorená textami s funkciou estetickou, zábavnou a slovesné umenie (alebo umenie slova), ktorého materiálom je jazyk.Rozdeľuje sa na drámu, epiku a lyriku. Je predmetom skúmania najmä v literárnej vede a filológii.Umelecká literatúra obsahuje texty, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie estetického účinku. Patria sem všetky diela epiky, lyriky a dramatickej tvorby. Súčasťou umeleckej literatúry je aj folklór. Umelecká literatúra sa na rozdiel od vecnej vyznačuje svojským obsahom a osobitými sémantickými (významovými) vlastnosťami. >>

Niekto : V krásnej literatúre
- vystupují konkrétní osoby
- obsahuje autorovu představivost
- ústní lidová slovesnost – psána uměleckým jazykem, prostřednictvím díla nám autor působí na city
Znaky umělecké literatury
- výchovné působení
- estetické působení
- emocionální působení
- konkrétnost
Funkce umělecké literatury
- estetická funkce
- emocionální funkce
- informativní funkce
- výchovná funkce
- společenská funkce
- zábavná funkce. >>

Niekto : Literatúra je rozriedená filozofia. >>

Pytajuci_sa : Čo je to literatúra? >>

Albert Camus : Román nikdy nie je nič iné ako filozofia vložená do obrazov. A v dobrom románe prešla celá filozofia do obrazov. Ale ak filozofia prerastie postavy a dej, a teda vyzerá ako štítok prilepený k dielu, dej stráca autentickosť a román život. Dielo, ktoré má vydržať, sa napriek tomu nemôže obísť od hlbokých myšlienok. A táto tajná fúzia medzi skúsenosťami a myšlienkami, medzi životom a úvahou o zmysle života, je to, čo robí veľkého prozaika. >>

Herbert Marcuse : Autentická literatúra je obojím - na jednej strane kritikou existujúcej spoločnosti, na druhej strane, vnútorne s tým spojenými obrazmi slobody. Netvrdím, že sa dá celá literatúra vysvetliť v pojmoch triedneho boja. >>

Niekto : Literatúra je modelom reality. >>

Albert Camus : Prvá vec, ktorú i musí spisovateľ osvojiť je umenie prevádzať to , čo cíti, na to, čo chce aby cítili druhí. Spočiatku sam mu to darí náhodou... >>

Na otázku Čo je to moc?

Ježiš Nazaretský : Amen, hovorím vám: Keby ste mali vieru čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam!, tak prejde, a nič pre vás nebude nemožné. >>

Aristoteles : Možnosť niečo činiť a trpieť je po jednej stránke jedna - lebo mohúce je niečo tým, že má schopnosť niečo trpieť, prijímať pôsobenie, jednak samo a jednak že iné od neho trpí,teda podlieha jeho pôsobeniu, pod druhej stránke je však rôzna. >>

Francis Bacon : Ludske poznanie a ludska moc su jedno a to iste, pretoze neznalost priciny mari vysledok. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu. >>

Albert Camus : Nijaky clovek nema dost cnosti, aby sa mu mohla zverit absolutna moc. >>

Albert Camus : Absolute freedom is the right of the strongest to dominate >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? >>

Francis Bacon : Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. >>

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. >>

Pytajuci_sa : Čo je to moc? >>

Niekto : Moc je účinnosť v ovplyvňovaní. >>

Niekto : Moc je šanca presadiť vrámci sociálneho vzťahu svoju vôľu aj napriek protichodným snaženiam, pričom nezáleží na tom, na čom sa táto šanca zakladá. (Môžu to byť peniaze, môže to byť násilie, môže to byť rozum, alebo rozumné argumenty..) >>

Niekto : Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac. >>

Niekto : Moc je účinná iba tam, kde je akceptovaná. Ak nie je akceptovaná, je zrazu irrelevantná. >>

Niekto : Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. >>

Friedrich Nietzsche : Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc. >>

Friedrich Nietzsche : Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci. >>

Charles Louis Montesquieu : Verejnú moc delíme na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc. >>

Logik Formálny : ( P000297 & P003281 ) => P003284 >>

Michel Foucault : Disciplinárna moc sa vyvinula v 18. a 19. storočí, kedy sa konštituovali určité inštitúcie na zdisciplinovanie. Tieto inštitúcie robia ľudské telo využiteľné a k dispozícii pre účely produkcie najmä v kapitalizme. Väznice sú pritom vzorom podľa ktorého sú budované tieto inštitúcie - školy, fabriky, nemocnice.... >>

Karol Marx : Moc kapitálu určuje v jednom konkrétnom historickom období (kapitalizme) všetky spoločenské pomery. >>

Niekto : Moc má ten, kto definuje pravidlá hry. >>

Niekto : Kto je krásny, alebo vie tvoriť krásne veci, má moc nad ľuďmi, ktorí túžia po kráse. >>

Niekto : Každá spoločenská inštitúcia je určitým vyjadrením moci, pretože definuje čo môžeme a čo nemôžeme, čo máme robiť. >>

Niekto : Moc je najefektívnejšia tam, kde je najmenej viditeľná, ak ju pociťujeme ako slobodu, t.j. keď si myslíme, že konáme zo slobodnej vôle. >>

Benedictus de Spinoza : Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása. >>

Niekto : Sila sa meria počtom divízií a nie ideami. >>

Niekto : Existuje aj sila ideí sila myšlienok, civilizačná, sila rozvoja a rozkvetu spoločnosti aj životnej úrovne. >>

Pytajuci_sa : Ako získať a udržať moc v štáte? >>

Michel Foucault : Moc sa stáva tendeciálne netelesnou (nie je žiadny despota, násilník, ktorý nás núti) >>

Niekto : Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde. >>

Niekto : Existuje rozdiel medzi tvrdou mocou, čo je moc založená na ekonomickej a vojenskej sile, a mocou mäkkou, čo je schopnosť štátu vplyvom svojej kultúry a ideológie priviesť ostatné krajiny k tomu, aby chceli to, čo chce on. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Napriek vytrvalému úsiliu ľudí, ktorí majú vo svojich rukách moc, aby to zatajili a dali moci iný význam, moc nie je nič iného, ako použitie povrazov, okov proti človeku, ktorými ho zviažu a odvlečú, alebo korbáča, ktorým ho bijú, alebo noža, sekery, ktorými mu odseknú ruk, noh, noc, uši, hlavu, použitie týchto prostriedkov, alebo vyhrážka nimi >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Vojsko vždy bolo a je doteraz základom moci. Moc sa vždy nachádza v rukách tých, ktorí velia vojsku... >>

Ježiš Nazaretský : Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. >>

Niekto : Moc jedného vyžaduje hlúposť mnohých. >>

Na otázku Čo je to morálka?

Arthur Schopenhauer : Základom morálky je súcit. V druhom vidím samého seba, v utrpení druhého zahliadnem svoje vlastné. >>

Friedrich Nietzsche : Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc. >>

Pytajuci_sa : Čo je to morálka? >>

Herbert Spencer : Ak zamietneme predpokladané nadprirodzené sankcie za nesprávne správanie, tak neostáva prázdno. Existujú prirodzené sankcie, ktoré nie sú o nič menej mocné a majú oveľa širšiu oblasť pôsobenia. >>

Niekto : Je rozdiel medzi zbožnosťou a morálnosťou. Zbožnosť je keď robím niečo, pretože to chce Boh. Morálnosť je keď robím niečo, pretože je to dobré. >>

Friedrich Nietzsche : Symbol tohto boja (dvoch morálok) napísaný jednou vetou je "Rím vs. Judea, Judea proti Rímu". ... Rím pokladal Židov za niečo ako protiprirodzenosť samu a zároveň ako monštrum, ktoré je úplným protikladom Ríma; v Ríme si Žid našiel niečo na čo mohol preniesť svoju nenávisť k celému ľudstvu, pokiaľ môžeme pokladať vládu aristokratických cností, za požehnanie a budúcnosť ľudstva. >>

Friedrich Nietzsche : ..že totiž so Židmi začala vzbura otrokov v morálke; vzbura, ktorá ma za sebou dvetisícročnú históriu, a ktorá sa nám dnes len preto stratila z očí, lebo to bola víťazná vzbura... >>

Friedrich Nietzsche : Morálka ako všeobecné zhoršenie fantázie, ako nedôverčivý pohľad na všetky veci. Čo je židovská a kresťanská morálka? Náhoda bola obratá o svoju nevinu, nešťastná náhoda bola poznačená pojmom hriech; blahobyt sa začal vnímať ako nebezpečie a pokušenie... >>

Jean Jacques Rousseau : Je teda isté, že súcit je prirodzený cit, ktorý v každom jednotlivcovi zmierňuje sebalásku a prispieva k sebazáchove celého druhu. Práve ľútostivosť nás bez rozmyslu núti priskočiť na pomoc trpiacim, v prirodzenom stave zastupuje zákony, morálku a cnosť... súcit zabraňuje každému silnému divochovi obrať slabšie dieťa alebo nevládneho starca o ťažko získanú potravu, najmä keď nestráca nádej, že svoju ľahko nájde inde;.. >>

Niekto : Naša schopnosť vytvárať morálne súdy a osvojovať si morálne normy je evolučne nadobudnutá adaptácia. Morálka existuje len preto, lebo pomáha zabezpečovať kooperáciu medzi jednotlivými členmi spoločenstva. >>

Niekto : Morálna realita neexistuje, neexistujú morálne fakty, a hodnoty sú nevyhnutne subjektívnym vyjadrením nášho emočného postoja. Medzi svetom faktov a svetom hodnôt leží neprekonateľná priepasť a zatiaľčo fakty prinášajú vedeckú objektivitu, hodnoty nemôžu byť ničím iným ako vonkajším obrazom nášho vnútorného subjektívneho prežívania, cítenia, túženia. >>

Niekto : Morálna realita je nám skrytá. Prichádzame na svet ako ľudia priviazaný v jaskyni, ktorí pozerajú na tiene. V istom okamihu si však začíname uvedomovať, že tieto tiene sú len tiene a nie skutočná realita. Morálna realita nás tlači k stále lepšiemu poznaniu morálneho ideálu. Musíme sa dostať z jaskyne a vidieť veci pod tým správnym svetlom - vidieť ich také, aké v skutočnosti, oprostené od mylných predstáv, ilúzií. To slnko na ktoré sa dostaneme po výstupe z jaskyne je podľa Platóna idea dobra. >>

Niekto : Päť hodnôt na ktorých stojí každá morálka je, že: 1) starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) 2) spravodlivosť (pociť férovosti) 3) kmeňovitosť (lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja" 4)rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) 5) čistota, posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro) >>

Niekto : Rozdielnosť morálok pochádza z rozdielneho dôrazu na niektoré z piatich hodnôt - 1) starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) 2) spravodlivosť (pociť férovosti) 3) kmeňovitosť (lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja" 4)rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) 5) čistota, posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro). Úplný nepriateľ všetkých rozličných moráliek je nihilizmus, ako neuznanie žiadnej hodnoty. >>

Niekto : Morálka je filozofická disciplína, ktorá môže ale nemusí čerpať z kresťanských koreňov. >>

Niekto : morálka sa odohráva v skrytých dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch, a nie v tom ako jeho činy vypálily. Ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. >>

Niekto : Ak obchodník neoklame zákazníka len preto, že nechce mať problémy, tak nejedná morálne, len prospechársky. >>

Niekto : Morálka je vec verejná , res publica ( "Aha pozrite naňho, čo spravil ! " ), t.j. súdi sa človek podľa niečoho, čo je viditeľné, čo spravil, čo zapríčinil. >>

Niekto : Človek súc racionálne stvorenie sa vie postaviť abstraktným spôsobom do toho konania kde robí a vie sa spýtať otázku, že "To čo mám spraviť, je ten druh konania z ktorého by profitoval každý". t.j. Racionalita rovná sa univerzalita. >>

Niekto : Neexistuje priamy vzťah medzi množstvom vedomostí a morálkou. Medzi negramotnými ľuďmi možno nájsť tých, ktorí jasne rozumejú, že zabíjanie je zlé, zatiaľ čo medzi vedcami možno natrafiť na takých, ktorí sa zo zabíjania tešia. Veľa závisí od toho, čo je človeku vštepované od narodenia. >>

Na otázku Čo je to možnosť,a aký je jej vzťah ku skutočnosti. Je všetko mozné?

Aristoteles : Mnohé z neexistujúcich vecí sú v možnosti, ale nie sú, pretože ešte nie sú dokončené. >>

Aristoteles : Učenie, ktoré stotožňuje možnosť so skutočnosťou, usiluje sa celkom odstrániť zo sveta niečo, čo nie je bezvýznamné, totiž sám pohyb, vznikanie a zanikanie vecí. Ak by bolo možným iba to, čo je skutočné, nemohlo by vzniknúť, čo ešte nevzniklo; to, čo sedi, ba napríklad nemohlo vstať. >>

Aristoteles : Je nemožné, aby niečo zároveň bolo aj nebolo. >>

Aristoteles : To isté nemôže zároveň prislúchať a neprislúchať tomu istému a v tom istom vzťahu. >>

Ježiš Nazaretský : Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné. >>

Johannes Duns Scotus : Nutne nie je to co je realne, ale to co je mozne./z hladiska logiky nerozporne >>

Niekto : Cokolvek dvaja prosia Boha, to sa stane. Bohu je vsetko mozne. Preto aj človeku je všetko možne.. >>

Niekto : Nemožné nemôže existovať a preto je všetko možné. >>

Pytajuci_sa : Čo je možnosť? Je vsetko možné? >>

Pytajuci_sa : Čo by malo existovat? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zázrak? >>

Friedrich Nietzsche : Tvrdiť a popierať jedno a to isté sa nám nedarí: to je subjektívna skúsenostná veta, nevyjadruje sa ňou nijaká nevyhnutnosť, ale len nemohúcnosť. >>

Logik Formálny : P003150 => ~ P001872 >>

Logik Formálny : P003150 => ~ P001873 >>

Na otázku Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?

Origenes Chalkenteros : V ontologickej výbave človeka rozlišujem medzi akýmsi mužským princípom (symbolizujúcim rozum) a ženským princípom (symbolizujúcim telo) >>

Niekto : Existujú muži, ktorí majú vagínu a ženy, ktoré majú penis. (0.4% populacie) >>

Pytajuci_sa : Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť? >>

Slavoj Žižek : Existuje 29 pohlaví, podľa najnovšieho výskumu z Kanady. >>

Slavoj Žižek : Muži sa stávajú večnými adolescentami bez jasného prechodového bodu k mužstvu, akým bola vojenská služba. >>

Pytajuci_sa : Koľko pohlaví existuje? >>

I-ting : Jin (ženský princíp) sa vyznačuje vlastnosťami:
expanzia
rozptýlenie
pomalý pohyb
vysoké frekvencie
smer nahor
ľahší
chladnejší
temnejší
vlhší
redší
väčší
krehkejší
trópy
rastliny
ženské pohlavie
duševná práca
priestor
chuť ostrá, korenistá, kyslá
tuky
krátke varenie
šťavnaté
fialová, modrá, zelená
dutý
noc
poslušnosť
emócie
umelý
dlhší >>

I-ting : Jang (mužský princíp) sa vyznačuje vlastnosťami:
kontrakcia
sústredenie
rýchly pohyb
nízke frekvencie
horizontálne či nadol
ťahší
teplejší
jasnejší
suchší
hustejší
menší
tvrdší
póly
živočíchy
mužské pohlavie
telesná práca
čas
chuť slaná, horká
minerálne látky
dlhé varenie
suchšie
žltá, hnedá, červená
plný
deň
spupnosť
rozum
prírodný
kratší >>

Niekto : Črty - Jang (mužské):
postoj v strehu
postava nahrbená dopredu
napätie vo svaloch
koža napnutá, vyhladená, tenká, oranžová až žltá, biela
krátke vlasy
viac od nôh
málo sa potí
rýchle pohyby
rýchla reč
rozhodnosť
unáhlenosť, bezcitnosť
stále napätie, podráždenosť
prílišné nadšenie
fanatizmus
skoré vstávanie
vždy príde včas či až príliš skoro
dáva prednosť sladkému a kyslému, tekutému a mokrému >>

Niekto : Črty - Jang (ženské):
uvoľnený postoj
uvoľnené ramená
knísajúca postava
koža opuchnutá, ružová až červená, mastná hrubá, visiace vačky
dlhšie vlasy
viac od hlavy
veľa potu
pomalší pohyb
nerozhodnosť pri reči
ľútostivosť
plačlivosť
unavenosť, ľahostajnosť
strach, obavy
odmietavý postoj
neskoré vstávanie
všade prichádza neskoro
dáva prednosť slanému horkastému a suchšiemu >>

Niekto : Život je rovnako ako žena nerozumný a nespravodlivý, čo vlastne robí ženu tou, ktorá je pravdou, pravdou o živote. Áno, žena je pravda. A tiež - pravda ju nezaujíma. >>

Niekto : Žena žije pre súčastnosť, muž pre budúcnosť. >>

Niekto : Cicavce, ktoré majú jeden chromozóm Y a druhý chromozóm X, sú samčieho pohlavia – označuje sa XY. Jedince samičieho pohlavia majú oba chromozómy X – označuje sa XX.....Keďže samec má kombináciu XY, polovica jeho spermii má chromozóm X a polovica Y. Samica má kombináciu XX, preto všetky jej vajíčka budú mať pohlavný chromozóm X. Spojením spermie a vajíčka tak môžu vzniknúť len kombinácie XX a XY. >>

Niekto : Stoici kultivovali mužské cnosti - chladný rozum, otužilosť, odvahu, ide o to kontrolovať vlastné emócie... všetko ostatné je zoženštelosť. >>

Niekto : Neexistuje nič také ako ženská duša a mužská duša. Pohlavie je záležitosť biologická a nie spirituálna. >>

Niekto : Mužnosť to je vysoká hladina testosterónu. Testosterón je najdôležitejší mužský hormón, ktorý vzniká v semenníkoch činnosťou Leydigových buniek.Testosterón pôsobí na primárne a sekundárne pohlavné znaky. Primárne – rast pohlavných orgánov samcov, sekundárne – mužské proporcie, svalstvo, zarastanie, ochlpenie, rast hrtanu, mutácia. >>

Niekto : Ženskosť sa vyznačuje vysokou hladinou estrogenov. Estrogeny primárne představujú ženské pohlavné hormony, ale v malej miere se vyskytujú i v tele mužou. Estrogeny sú okrem toho súčasťou niektorých antikoncepčných prípravkov a liekov pre ženy po menopauze. Tiež se podávají transgender osobám, ktoré si chtějí vyvinout ženské sekundárne pohlavné znaky.
Účinky:
Indukují vývoj ženských sekundárních pohlavních znaků
Zrychlují růst (výšku)
Urychlují metabolismus (spalování tuků)[zdroj?]
Snižují množství svalové hmoty >>

Niekto : Toxická maskulinita sa prejavuje tak, že sa muž správa ako šikanátor, neustále súťaživý typ, ktorý sa snaží vyhnúť prehre za každú cenu. Neprejavuje žiadne emócie okrem hrdosti a hnevu. Ukazuje svoju silu a agresiu v momentoch konfliktu. Získava dominanciu nad ženami alebo mužmi prejavom mikroagresií. >>

Niekto : Štyri kľúčové charakteristiky muža:
1. schopnosť chrániť
2. schopnosť zabezpečovať
3. schopnosť tvoriť
4. schopnosť viesť >>

Niekto : Neviem či existuje niečo horšie ako pasívny muž. >>

Aristoteles : Žena je neplodný muž; je žena pretože jej chýba schopnosť produkovať sperma. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Muž sa podobá viac na zviera, žena viac na rastlinu. >>

Niekto : Muž v sebe nesie princíp zasievaného semena - archetyp bojovníka iniciátora, prieskumníka, dobyvateľa. Žena v sebe nesie princíp prijímajúcej pôdy - archetyp matky ochrankyne, tej, ktorá dáva a uchováva život. >>

Niekto : Absolútna žena premieňa všetko, čoho sa dotkne na dieťatko. Moja mačička, môj psíček, moja dcéruška, môj manželíček. Pod jej zázračným dotykom sa aj jej muž mení na dieťa a ich vzťah sa z manželského mení na materský. Absolútna žena potrebuje byť zdrojom života, potrebuje byť obklopená nesamostatnými bytosťami, ktoré sú závislé na jej starostlivosti. >>

Marquis de Condorcet : Verím, že všetky ostatné rozdiely medzi mužmi a ženami sú jednoducho výsledkom výchovy. >>

Marquis de Condorcet : Prisudzovanie práv a autority mužom vychádza z nesprávneho predpokladu, že muži majú rozum a ženy nie. >>

Marquis de Condorcet : Poďme si vypočuť fakty. Alžbeta Anglická, Mária Terézia, dve Kataríny z Ruska – nepreukázali, že ženy nestrádajú ani v odvahe, ani v sile mysle? >>

Niekto : žiadna žena neurobila žiadny dôležitý objav vo vede, ani nepredložila žiadne dôkazy o vlastníctve génia v umení, literatúre atď. >>

Niekto : Najväčšie merané rozdiely v záujme medzi mužmi a ženami sú rozdiely v záujme o veci (objekty, stroje, abstrakcie) a o ľudí . >>

Niekto : Ženy sa viac podobajú na deti ako muži. >>

Niekto : Vojna na Ukrajine by sa nezačala, keby bol Putin žena, Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, nepustil by sa do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akých sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine." >>

Niekto : Chcem len pripomenúť udalosti nedávnej histórie, keď sa (vtedajšia britská premiérka) Margaret Thatcherová rozhodla začať vojenské ťaženie proti Argentíne o Falklandské ostrovy. Rozhodla sa teda žena, že začne vojenskú akciu, >>

Sigmund Freud : Toho, čo celkovo nájdeme vo vede o vzniku pohlavnosti je tak málo, že tento problém môžeme porovnať s tmou, ktorou neprenikol ani lúč hypotézy. >>

Na otázku Čo je to národ?

Pytajuci_sa : Čo je to národ? >>

Niekto : Málokto dnes verí tej verzii vzniku národov, že sa pri stavbe nejakej babylonskej veže Boh nahneval a zmiatol ľuďom reč tak, aby sa navzájom nerozumeli a oni sa potom rozpŕchli do rozličných kútov sveta... Ľahšie je si predstaviť, že jazyky vznikali dlhým vývojom ľudstva na navzájom geograficky izolovaných územiach. >>

Niekto : V stredoveku sa príslušnosť k „národu“ spravidla určovala podľa miesta (krajiny) narodenia. V novoveku a moderných dejinách sa spravidla určuje podľa jazyka. >>

Niekto : Mnohé moderné štáty sú už stále menej založené na národnom princípe, ale naopak na občianskom princípe. Rozpor medzi národným a občianskym princípom však existoval už v starovekom Ríme, kde sa rozlišovali pojmy natio (národ v zmysle národných kmeňov) a populus (národ v zmysle ľud). >>

Niekto : Pôvodné národy spravidla vznikli z kmeňov alebo podľa inej koncepcie z národností. Národy však vznikli aj inak - na americkom kontinente v novoveku prirodzene ako suma prisťahovalcov na území daných štátov (napr. USA, pozri aj politický národ). Hranice medzi národmi a národnosťami sú spravidla veľmi vágne, ale uvádza sa, že v súčasnosti na svete existuje asi 300 národov a 1500 národností. >>

Niekto : Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami. >>

Niekto : Národ je fikcia, príbeh - to neznamená, že nie je reálny a neznamená to, že nie je dôležitý. Národ nie je reálna entita ako človek, alebo ako slon alebo tiger. Národ nemôže nič cítiť, smútok ani šťastie, pretože to nie je živočích, ale je to len príbeh. >>

Niekto : Národ je jedna z najlepších fikcií, ktorú ľudia vymysleli, ak mu rozumieme správne. Správne chápanie tomu, čo je národ, je že je to o milovaní ľudí okolo teba, tvojich krajanov, hoci sú to aj ľudia ktorých vôbec nepoznáš, pretože žijú na opačnej strane krajiny. Pretože ti na nich záleží, si ochotný platiť dane, aby dostali vzdelanie a zdravotnú pomoc. To je dobrý nacionalizmus - platiť dane. A keď prichádza nepriateľ aby ich zabil alebo zotročil, si za nich ochotný položiť život. Ale národ nie je primárne o nenávidení.. >>

Niekto : Je akýsi duch národa, ktorý má svoju česť. A keď niekto urazí môj národ, potom pôjdem hoci aj do vojny a zabijem ho, kôli cti môjho národa. >>

Na otázku Čo je to otázka?

Guatama Buddha : Sú štyri spôsoby odpovedania na otázky. Aké štyri? Sú otázky na ktoré treba odpovedať kategoricky (áno/nie). Sú otázky na ktoré treba dať kvalifikovanú analytickú odpoveď (definovaním a predefinovaním pojmov). Sú otázky, na ktoré treba odpovedať protiotázkami. Sú otázky ktoré treba dať bokom. To sú 4 spôsoby odpovedí na otázky. There are these four ways of answering questions. Which four? There are questions that should be answered categorically [straightforwardly yes, no, this, that]. There are questions that should be answered with an analytical (qualified) answer [defining or redefining the terms]. There are questions that should be answered with a counter-question. There are questions that should be put aside. These are the four ways of answering questions. >>

Galileo Galilei : Pokus je otázkou položenou prírode. >>

Arthur Schopenhauer : Otázka je súd, z ktorého z jednej z troch častí (subjekt, predikát, kopula) je jedna otvorená. Pr.Súd:Peter je doma ..1. Kopula (je) je otvorená: Je Peter doma alebo nieje? 2.Predikát (doma) je otvorený: Kde je Peter? Je Peter doma, alebo niekde inde? 3. Subjekt (Peter) je otvorený: Kto je doma? >>

Ludwig Wittgenstein : Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? >>

Hans Georg Gadamer : Vete rozumiem vtedy, ak viem sformulovat otazku na ktoru je ta veta odpovedou. >>

Niekto : Filozoficky sa pýtať, znamená pýtať sa vo všeobecnosti. Ak sa pýtam,či Hitler bol zlý,napýtam sa filozoficky. Ak sa pýtam,či vsetci ludia su zli, alebo či vacsina je zla, tak sa pýtam filozofickú otázku. Ak sa pýtamm 'je to mozne?', nefilozofujem, ak sa pýtam 'je všetko mozne?' uz filozofujem. >>

Niekto : The philosophical questions are conceptual, not factual questions. Philosophical questions are typically about conceptual issues; they are often questions about our concepts and the relation between our concepts and the world they represent. Every question implies a statement and every statement implies a question. >>

Pytajuci_sa : Čo je to otázka? >>

Pytajuci_sa : Aké sú základné otázky? >>

Niekto : Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. >>

Niekto : There are three basic types of questions that research projects can address: Descriptive.When a study is designed primarily to describe what is going on or what exists. Public opinion polls that seek only to describe the proportion of people who hold various opinions are primarily descriptive in nature. For instance, if we want to know what percent of the population would vote for a Democratic or a Republican in the next presidential election, we are simply interested in describing something...... Relational.When a study is designed to look at the relationships between two or more variables. A public opinion poll that compares what proportion of males and females say they would vote for a Democratic or a Republican candidate in the next presidential election is essentially studying the relationship between gender and voting preference..... Causal.When a study is designed to determine whether one or more variables (e.g., a program or treatment variable) causes or affects e or more outcome variables. If we did a public opinion poll to try to determine whether a recent political advertising campaign changed voter preferences, we would essentially be studying whether the campaign (cause) changed the proportion of voters who would vote Democratic or Republican (effect).The three question types can be viewed as cumulative. That is, a relational study assumes that you can first describe (by measuring or observing) each of the variables you are trying to relate. And, a causal study assumes that you can describe both the cause and effect variables and that you can show that they are related to each other. Causal studies are probably the most demanding of the three. . >>

Immanuel Kant : Otázka "Prečo niečo jesť?" je irrelevantná. Pýtame sa iba "Čo jesť?, "Kedy jesť?", teda hypotetické otázky, za predpokladu, že sme (budeme) hladní. Relevantné otázky "Prečo...?" sa pýtajú na dôvod. Žijeme v kráľovstve dôvodov, cieľov. >>

Na otázku Čo je to priestor?

Zenon z Eley : Ak je priestor, bude v niečom. Všetko totiž, čo je, je v niečom, a čo je v niečom, je aj v priestore. Teda aj priestor bude v priestore a tak ďalej donekonečna. Priestor teda nie je. >>

Demokritos z Abdér : Priestor oddeleny od hmoty je predpokladom existencie a pohybu hmoty, atomov >>

Demokritos z Abdér : Nesúcno existuje práve tak ako súcno, pričom súcnom nazývam hmotu, nesúcnom prázdny priestor, akoby aj tento mal akúsi prirodzenosť a vlastnú podstatu. >>

Aristoteles : Priestor je súbor jednotlivých miest (do ktorých možno umiestniť hmotu), podmienka pohybu./wikipedia >>

Rene Descartes : Priestor pozostava z telies, prazdny priestor neexistuje. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Priestor, ako sa zdá zmyslom, a ako je predpokladaný vo fyzike nie je reálny, ale má svoj reálny proťajšok, totiž usporiadanie monád v trojdimenzionálnom poriadku podľa hľadiska z ktorého odzrkadľujú svet. Každá monáda vidí svet z určitej pre ňu zvláštnej perspektívy - v tomto zmysle môžeme veľmi voľne hovoriť o tom, že monády majú priestorovú pozíciu. >>

Immanuel Kant : Priestor je nevyhnutná apriórna predstava, ktorá je základom každého vonkajšieho nazerania. Vôbec si nemožno predstaviť, že by neexistoval nijaký priestor, hoci veľmi dobre si možno myslieť, že v ňom niet nijakých predmetov. Priestor je teda apriórnou predstavou, ktorá je nevyhnutne základom vonkajších javov. >>

Immanuel Kant : Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality) >>

Niekto : Čas a priestor nie sú kontinálne ale skladajú sa z častíc o veľkosti cca. 10 na mínus 35-tu metra >>

Niekto : Az do novoveku je chapan konkretne jako (volne) misto ci rozloha mezi predmety, soubezne s matematizaci fyziky ztotoznen se souradnou soustavou (Descartes) o trech dimenzich. Pro Newtona je prostor nekonecny, homogenny a absolutny (nezavisly na tom, co v nom je), podla relativistickej fyziky je naopak mozny jen tam, kde neco je. Hmota (energie) zpusobuje jeho zakriveni, jez je pricinou gravitacnych sil. /Jan Sokol Slovnik fil. pojmov. >>

Niekto : Priestor nie je hmotny, je teda nehmotny, duchovny, nemohol ani vzniknut a nemoze ani zaniknut. >>

Niekto : Priestor je zmyslovy organ Boha /sensorum dei/, ktorym boh vsetko usporiadava. Boh si rozprestrel deku na ktorej sa odohravaju vsetky deje. >>

Pytajuci_sa : Čo je to priestor? >>

Niekto : Priestor v zmysle v čom sa pohybujú a existujú veci, bolo pred Einsteinom pasívne ihrisko na ktorom sa odohrávala fyzika . Potom prišiel Einstein a povedal , že to nie je úplne pasívne ihrisko, ale že to ihrisko sa môže deformovať, krútiť a podobne. Otázkou je čo sa deje s priestorom na kvantovej úrovni, t.j. ak sa naňho pozrieme mikroskopom, či tam bubloce, trhá a spája sa. >>

Niekto : Vákuuum nie je systém s najnižšou energiou, aký môže mať priestor mať. Najnižšiu energiu sa ukazuje mať bublotajúce prázdno, kde občas sa nejaka častica objaví a hneď zanikne. >>

Niekto : Ak začneme totiž, pokiaľ ide o priestor bodom, prvou negáciou prázdna, zodpovedá bod jednote; je nedeliteľný a je princípom priamok. Zatiaľčo bod sa chová ako monas, čiara vyjadruje dvojku; lebo ako čiaru, tak dvojkú možno pochopiť pomocou prechodu; priamka je čírym vzťaho dvoch bodov bez šírky. Plocha vyplýva z trojitosti. Ale pevný tvar, prináleži štvorosti. >>

Niekto : Iní hovoria, že teleso pozostáva z jedného bodu (to znamená, že jeho podstatou je jeden bod), lebo pohybujúci bod vytvára líniu, pohybujúca sa línia plochu a takáto pohybujúca plocha teleso. >>

Na otázku Čo je to sen?

Demokritos z Abdér : Sny vznikajú tým, že sa obrázky stavajú vedľa seba. >>

Niekto : Dreams are successions of images, ideas, emotions, and sensations that occur involuntarily in the mind during certain stages of sleep. >>

Niekto : Dreams allow the repressed parts of the mind to be satisfied through fantasy while keeping the conscious mind from thoughts that would suddenly cause one to awaken from shock. >>

Niekto : During the emotional selection phase, dreams test prior schema accommodations. Those that appear adaptive are retained, while those that appear maladaptive are culled/vytriedene. >>

Niekto : Deirdre Barrett describes dreaming as simply /thinking in different biochemical state/ and believes people continue to work on all the same problems—personal and objective—in that state.[68] Her research finds that anything—math, musical composition, business dilemmas—may get solved during dreaming.In a related theory, which Mark Blechner terms /Oneiric Darwinism,/ dreams are seen as creating new ideas through the generation of random thought mutations. >>

Pytajuci_sa : Čo je to sen? >>

Herakleitos : Bdiaci majú jeden spoločný svet, v spánku sa však každý obracia do svojho vlastného. >>

Niekto : The basal forebrain, near the front and bottom of the brain, also promotes sleep and wakefulness, while part of the midbrain acts as an arousal system. Release of adenosine (a chemical by-product of cellular energy consumption) from cells in the basal forebrain and probably other regions supports your sleep drive. Caffeine counteracts sleepiness by blocking the actions of adenosine. >>

Čuang-c : Zrazu sa prebudil a tam bol, pevný a nezameniteľný Čuang-c'. Ale nevedel, či je to Čuang-c', ktorý sníval o tom, že je motýľ, alebo motýľ snívajúci o tom, že je Čuang-c'. Medzi Čuang-c' a motýľom musí byť nejaký rozdiel! Tomu sa hovorí Transformácia vecí. >>

Na otázku Čo je to skutočnosť?

Pytajuci_sa : Čo je skutočnosť? >>

Pytajuci_sa : Čo je to existujúce? >>

Niekto : Skutočné je iba to čo je merateľné. >>

Rene Descartes : Iba to, čo poznávam jasne a zreteľne, t.j. matematicky je skutočné. >>

Slavoj Žižek : Realita je symbolická fikcia - nie v zmysle, že by som ju vytváral - ale v zmysle, že existuje istý nezobraziteľný chaos, ale to čo my zažívame ako realitu je vždy nejaké limitované, skonštruované symbolické univerzum. >>

Na otázku Čo je to slasť?

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Pytajuci_sa : Čo je slasť? >>

Niekto : V túžbe po sexe sa sčasti skrýva túžba po jedle, napr. v mužskej žiadostivosti po ženských prsníkoch. >>

Niekto : Vôňa ženy pozostáva z veľkej časti z arómy kyseliny mliečnej. >>

Niekto : Aky je rozdiel medzi pozitkom z piva a pozitkom zo sexu? Pri sexe niekedy staci i len pozerat. >>

Niekto : Aký je rozdiel medzi pôžitkom z piva a požitkom zo sexu? Pri sexe niekedy stačí i len pozerať. Chémia tu funguje, i keď sa telo človeka nedostane do kontaktu so žiadnou chemickou látkou. >>

Niekto : Slasť je krátka, šťastie je dlhotrvajúce, >>

Sigmund Freud : ..priebeh duševných procesov je regulovaný automaticky cez princíp slasti , to znamená, že veríme, že je vždy je stimulovaný nepríjemným napätím a následne a naberie taký smer, že jeho konečným výsledom je zníženie tohto napätia, teda s vyhnutie sa nepríjemnému alebo generácia príjemného spolu súvisia. >>

Sigmund Freud : Stres zodpovedá zvýšeniu napätia, slasť poklesu množstva napätia. >>

Sigmund Freud : Princíp slasti je odvodený od princípu konštantnosti... ako osobitný prípad podlieha Fechnerovmu princípu tendencie k stabilite, s ktorým spájal vnemy slasti a bolesti. >>

Niekto : ..každý psychofyzický pohyb, prekračujúci prah vedomia, je do istej miery poznačený slasťou, keď sa za určitou hranicou blíži k plnej stabilite, a do istej miery poznačený strasťou, keď sa za určitou hranicou od nej odchyľuje,a teda medzi oboma vyznačenými hranicami jestvuje ako kvalitatívny prah slasti a strasti určitá šírka indiferentnosti vnímania... >>

Sigmund Freud : Vtip, ktorý človek počuje po druhý raz, zostane takmer bez účinku, druhý raz videné divadelné predstavenie nevyvolá dojem, ktorý zanechalo po prvom raze; áno, dospelý sa ťažko prinúti k tomu, aby si knihu, ktorá sa mu veľmi páčila, zakrátko ešte raz prečítal. Podmienkou pôžitku bude vždy novota. >>

Sigmund Freud : ..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätiam ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti. >>

Na otázku Čo je to svedomie?

Arthur Schopenhauer : Mnoho ludi ma ciste svedomie len preto, ze maju slabu pamat >>

Pytajuci_sa : Čo je to svedomie? >>

Sigmund Freud : Aké prostriedky používa kultúra, aby zabrzdila, zneškodnila a snáď i vylúčila agresivitu, ktorá je jej protichodná? Môžeme to študovať na histórii vývoja jednotlivca. Čo sa s ním deje, aby bola jeho agresívna slasť zneškodnená? .. Agresivita je introjikovaná, zvnútornená, je poslaná späť odkiaľ prišla, teda obrátená proti vlastnému Ja. Tam je prevzatá časťou Ja, ktorá sa stavia voči ostatnému ako Nadja a ako svedomie teraz uplatňuje voči Ja rovnako prísnu tendenciu k agresii, ktorú by rado uspokojovalo na iných, cudzích indivíduách. >>

Biblia : Pánovým kahancom je ľudské svedomie, čo prekutáva všetky skryty života. >>

Sigmund Freud : Kultúra teda zvláda nebezpečné agresívne chúťky indivídua tým, že ich oslabuje, odzbrojuje ich a dáva ich strážiť zvláštnou inštanciou v jeho vnútri ako posádkou v dobytom meste. >>

Sigmund Freud : Napätie medzi prísnym Nadja a jemu podrobeným Ja nazývame pocitom viny; a prejavuje sa ako potreba trestu. >>

Sigmund Freud : Svedomie je následok zrieknutia sa pudu, alebo : (z vonku nám uložené) zrieknutie sa pudu vytvára svedomie, ktoré potom vyžaduje ďalšie zrieknutie. >>

Niekto : Boh k nám prehovára cez svedomie. Svedomie je boži hlas v nás. >>

Friedrich Nietzsche : Hrdé vedomie o výnimočnom privilégiu zodpovednosti, vedomie tejto slobody, ktorú má len málo ľudí, tejto moci nad sebou a chytrosti prestúpilo až do jeho najhlbšieho vnútra a stalo sa inštinktom, dominantným inštinktom: - ako bude nazývať tento dominantný inštinkt, ak by ho náhodou potreboval pomenovať? Nie je o tom žiadnych pochýb, tento suverénny človek ho bude volať svojím svedomím. >>

Friedrich Nietzsche : Ako sa vytvorí v zvierati - človeku pamäť? Ako sa vyryje do tomuto sčasti tupému, sčasti bľabotajúcemu rozptýlenému rozumu, tejto stelesnenej zábudlivosti Niečo tak, aby to zostalo stále prítomné? Tento starobylý problém, ako si možno myslieť, sa neriešil práve najjemnejšími prostriedkami; ba dokonca nie je v histórii ľudstva nič strašnejšie .Niečo sa musí vypáliť, aby to ostalo v pamäti: iba čo neprestáva bolieť, teda, nie bez krvi, mučenia, mrzačenia.... >>

apoštol Pavol : Viera a dobré svedomie idú spolu. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Ak človek kvôli sebe zanedbáva ostatných (ak ich nemiluje stále viac) prejavia sa u neho výčitky svedomia. >>

apoštol Pavol : ...ale takí, ktorí majú tajomstvo viery v čistom svedomí >>

Friedrich Nietzsche : ..psychológia svedomia : toto nie je ako sa rado verí, "boží hlas v človeku", - je to inštinkt ukrutnosti, ktorý sa obracia proti sebe, keď už sa nemôže vybiť navonok. >>

Na otázku Čo je to technika?

Pytajuci_sa : Čo je to technika? >>

Pytajuci_sa : Ovláda nás technika, alebo my ovládame techniku? >>

Niekto : Technické artefakty by sa mali považovať za umelé napodobeniny a vylepšenia ľudských orgánov. Základnou myšlienkou je, že ľudské bytosti majú obmedzené schopnosti: Máme obmedzené vizuálne schopnosti, obmedzenú svalovú silu, obmedzené zdroje na ukladanie informácií atď. Tieto obmedzenia viedli ľudské bytosti k pokusu zlepšiť svoje prirodzené schopnosti pomocou artefaktov, ako sú žeriavy, šošovky atď. Takéto vylepšenia možno chápať ako rozšírenia alebo doplnky prirodzených ľudských orgánov, ale aj ako ich náhrady. >>

Niekto : Technológia by sa mala chápať ako konkrétna subdoména vedy, konkrétne ako „aplikovaná veda“. Prírodná veda a aplikovaná veda stoja vedľa seba ako dva odlišné spôsoby vykonávania vedy: zatiaľ čo prírodná veda je vedecký výskum zameraný na produkciu spoľahlivých poznatkov o svete, technológia je vedecký výskum zameraný na aplikáciu. >>

Niekto : technológia nezahŕňa len špecifické znalosti, ale aj stroje, výrobné systémy a kvalifikovanú ľudskú pracovnú silu >>

Niekto : „technológie“ zahŕňajú techniku (t. j. špecifickú techniku na výrobu konkrétneho produktu), špecifické znalosti (potrebné na výrobu tohto produktu; nazýva túto technológiu v užšom slova zmysle), organizáciu výroby a samotný konečný produkt. >>

Niekto : Technológia je pretváranie fyzického sveta na ľudské účely >>

Niekto : Biotechnológia zahŕňa „akúkoľvek techniku využívajúcu organizmy a ich zložky na výrobu produktov, úpravu rastlín a zvierat tak, aby niesli požadované vlastnosti, alebo vývoj mikroorganizmov na špecifické použitie >>

Niekto : Modernú biotechnológiu možno definovať ako využitie bunkových, molekulárnych a genetických procesov pri výrobe tovarov a služieb >>

Niekto : Červená biotechnológia zahŕňa také veci, ako je transplantácia ľudských orgánov a tkanív a xenotransplantácia (transplantácia nehumánnych zvieracích orgánov a tkanív ľuďom); použitie klonovacích techník na reprodukčné a terapeutické účely; využitie embryí na výskum kmeňových buniek; umelá reprodukcia, oplodnenie in vitro, genetické testovanie embryí a predimplantačná diagnostika a tak ďalej. Okrem toho čoraz diskutovanejšou oblasťou červenej biotechnológie sú technológie na zlepšenie ľudských schopností. Zahŕňajú také rôznorodé technológie, ako je používanie psychofarmaceutických látok na zlepšenie duševných schopností človeka, genetická modifikácia ľudských embryí na prevenciu možných genetických chorôb a podobne. >>

Niekto : Zelená biotechnológia zvyčajne zahŕňa genetickú technológiu a často sa nazýva aj „zelená genetická technológia“. Zahŕňa najmä genetickú modifikáciu pestovaných plodín. Medzi filozofické/etické otázky diskutované pod touto značkou patrí riziko kríženia medzi geneticky modifikovanými typmi rastlín a divokými typmi; používanie geneticky modifikovaných plodín pri výrobe potravín, či už priamo alebo nepriamo ako potraviny pre zvieratá určené na ľudskú spotrebu >>

Platon (pov. Aristokles) : To, čo remeselníci robia pri výrobe artefaktov, je napodobňovaním remeselného umenia prírody. Prírodné predmety a predmety vytvorené človekom vznikajú podobným spôsobom, pričom obe sú vyrobené agentom podľa vopred určených plánov. >>

Aristoteles : Je zásadný rozdiel medzi oblasťou fysis (doména prírodných vecí) a poiesis (doména umelých vecí). Oblasť fyzis pozostáva z vecí, ktoré majú princípy, podľa ktorých vznikajú, zostávajú v existencii a „pohybujú sa“ (v zmysle pohybu v priestore, vykonávania akcií a zmien) v sebe. Napríklad rastlina vzniká a zostáva v existencii prostredníctvom rastu, metabolizmu a fotosyntézy, procesov, ktoré fungujú samy osebe bez zásahu vonkajšieho činiteľa. Ríša poiesis naproti tomu zahŕňa veci, ktorých princípy existencie a pohybu sú pre ne vonkajšie a možno ich prisúdiť vonkajšiemu činiteľovi – napríklad drevená posteľ existuje ako dôsledok tesárovej činnosti a je udržiavaná v existencii činnosťou jej vlastníka >>

Francis Bacon : Technické „diela“ mali nanajvýš praktický význam pre zlepšenie životných podmienok ľudí, ale ešte viac ako indikátory pravdivosti alebo nepravdivosti našich teórií o základných princípoch a príčinách v prírode. >>

Niekto : technické riešenia (od spoločnej meny až po armády), ktoré nie sú ničím iným než maskami súperenia, nikdy nebudú stačiť na to, aby nás zjednotili. >>

Na otázku Čo je to utrpenie?

Guatama Buddha : Čo teda je ušľachtilá pravda utrpenia? Zrod je utrpenie, starnutie je utrpenie, umieranie je utrpenie; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú utrpenie; byť spojený s nemilovaným je utrpenie a byť oddelený od milovaného je utrpenie; nedosiahnuť želaného je utrpenie; v súhrne päť skupín lipnutia je utrpenie. >>

Guatama Buddha : Zrod je utrpení, stárnutí je utrpení, umírání je utrpení; strast a nářek, bolest, zármutek a zoufalství jsou utrpení; být spojen s nežádoucím je utrpení a být oddělen od žádoucího je utrpení; nedosáhnout přáníhodného je utrpení; v souhrnu pět skupin lpění je utrpení. >>

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Arthur Schopenhauer : Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie. >>

Arthur Schopenhauer : Ist einer Welt Besitz fur dich zerronen,
Sei nicht im Leid daruber, es ist nichts,
Und hast du einer Welt Besitz gewonnen,
Sei nich erfreut daruber, es ist nichts.
Voruber gehn die Schmerzen und die Wonnen,
Geh an der Welt voruber, es ist nichts. (Perzan - Anwari Soheili) . >>

Arthur Schopenhauer : Wir mussen erst aus Erfahrung lernen, was wir wollen und was wir koennen: Bis dahin wissen wir es nicht, sind charakterlos und muessen oft durch harte Stoesse von aussen auf unseren eigenen Weg zurueckgeworfen werden. Denn es gibt gar keinen Genuss als im Gebrauch und Gefuehl der eigenen Kraefte, und der groesste Schmerz is wahrgenommener Mangel an Kraeften, wo man ihrer bedarf. >>

Pytajuci_sa : Čo je to utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Trpí niekto viac a niekto menej? >>

Niekto : Lepšie by bolo prekladať "dukkha" nie ako "utrpenie" ale ako "frustráciu". Túto frustráciu človek potom vkladá do všetkého čo vidí, a preto nevidí vecí aké sú. >>

Logik Formálny : P003744 => P003734 >>

Logik Formálny : P001951 => P003744 >>

Logik Formálny : P003744 => P001951 >>

Epikuros : Pokiaľ je bolesť silná, musí byť nutne krátka. >>

Arthur Schopenhauer : Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia) >>

Niekto : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie). >>

Pytajuci_sa : Čo je stres? >>

Jean Paul Sartre : Úzkosť sa odlišuje od strachu tým, že strach je strachom živej bytosti pred svetom, zatiaľčo úzkosť je úzkosťou zo seba samého. >>

Na otázku Čo je to zázrak?

Pytajuci_sa : Možu sa diať zázraky? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zázrak? >>

Niekto : Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak. >>

Niekto : Zázrak je božská vec, jeho uskutočnenie je dôkaz Boha. >>

Niekto : Pocit, že ide o zázrak vzniká, keď sa ukáže, že dokážeme oveľa viac než sme si mysleli, že dokážeme. Keď sa ukáže, že existuje niečo čo nás prepája a zjednocuje. >>

Benedictus de Spinoza : Zázraky nie sú prestúpením prírodných alebo vedeckých zákonov, ale iba prírodných zákonov, ako ich v súčasnosti chápeme. Zázrak je jednoducho udalosť, ktorú nedokážeme vysvetliť, a parazituje na našej nevedomosti. Je to v skutočnosti prirodzená udalosť, ktorá prekonáva naše obmedzené ľudské chápanie. Pre dokonalé pochopenie by sa nič nejavilo zázračné. >>

Immanuel Kant : Dve veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne >>

Arthur Schopenhauer : Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli). >>

Niekto : Zázrak je ak sa niečo nedeje v súlade s princípmi našeho poznávania - zákonom príčiny a následku, v spojitosti času a priestoru. >>

Niekto : Keby niekto prestal starnúť a začal mladnúť, tak by sme to pokladali za čary. Pritom je to možné, len je to (podľa zákona rastu entrópie) vysoko nepravdepodobné (asi tak nepravdepodobné ako, že na tisíc hodených kockách padne šestka). >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Zázrak je jednoducho náboženský názov udalosti. Každá udalosť, aj tá najprirodzenejšia a najbežnejšia, sa stane zázrakom, akonáhle sa náboženský pohľad na ňu stane dominantný. Pre mňa je všetko zázrak. >>

Niekto : Každé narodené dieťa je boží zázrak. >>

David Hume : Zázrak je násilné porušenie prírodných zákonov; a kedže tieto zákony boli stanovené pevnou a nezmeniteľnou skúsenosťou, je dôkaz proti zázraku už z povahy veci, tak úplný, ako si len dokážeme zo skúsenosti myslieť. >>

Benedictus de Spinoza : O zázrakoch som presvedčený, že istota božieho zjavenia sa môže opierať iba o múdrosť učenia a nie o zázraky, to jest o nevedomosť. >>

Benedictus de Spinoza : ...všetci sa dovolávajú zázrakov, to jest nevedomosti, ktorá je zdrojom všetkej neprávosti. A tak pravú vieru zvrhnú v poveru. >>

Tomas Akvinsky : iba Boh môže robiť zázraky, tvoriť a premieňať >>

Na otázku Čo je umenie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Umenie vnima skutocnost na urovni predstavy. Nabozenstvo vnima skutocnost na urovni citu, citoveho vztahu k Bohu. Filozofia vnima skutocnost na urovni pojmov. Cez pojem sa da vyjadrit aj predstava aj cit. Ale cez cit sa pojem vyjadrit neda. >>

Friedrich Nietzsche : Mame umenie, aby sme nezahynuli od pravdy. >>

Niekto : Katolický svet v baroku objavil, že umenie môže náboženstvu slúžiť spôsobmi, ktoré predčili úlohu prisudzovanú umeniu v rannom stredoveku - úlohu poskytovať vierouku tým, ktorí nevedia čítať. Malo teraz tiež pomáhať presvedčovať a obracať na pravú vieru tých, ktorí snáď až príliš veľa čítali. Cirkev sa obracala na architektov, maliarov a sochárov, aby pretvárali kostoly na skvelé atrakcie, ktorých krása a nádhera človeka priamo omráči. >>

Niekto : Sigmund Freud ukázal, že keď naše myšlienky prechádzajú z bdenia do útlmu, blížíme sa vnútorne dieťaťu alebo divochovi. Tejto myšlienky sa chopili surrealisti a prehlasovali, že v intelekt v úplne bdelom stave nemôže nikdy vytvoriť umenie. >>

Niekto : Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Pytajuci_sa : Čo je to umenie? >>

Pytajuci_sa : Čo je to literatúra? >>

Niekto : Umenie je všetko, čo je kopírovaniahodné, čo si ľudia chcú okopírovať, a pritom to nie je ani užitočné. >>

Niekto : Umenie patrí pod pridruženú výrobu. >>

Arthur Schopenhauer : To že umenie uľahčuje vnímanie ideí nespočíva iba v tom, že vyzdvihuje podstatné znaky vecí, ale tiež v tom, že umožňuje odpísanie vôle, lebo veci ktoré zobrazuje nie sú v sfére jej (vôle) pôsobenia, keďže ide iba o obraz a nie skutočnosť. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou. >>

Herbert Marcuse : Umenie obsahuje racionalitu negácie - je to protest proti tomu čo je. >>

Na otázku Čo je veda?

Aristoteles : 1.Prote filozofia (skúma jestvujúcno ako jestvujúcno)
2.Fyzika (skúma pohybujúce jestvujúco)
3.Matematika (skúma kvantitatívne jestvujúcno)
4. Logika
5. Psychológia (spis o duši)
6.etika (prakticka filozofia)
7.estetika
8.politika
9.retorika
10.biologia
11.kozmologia >>

Tomas Akvinsky : Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy >>

Galileo Galilei : Kniha prirody je napisana matematickou recou a pismena su trojuholniky, kruhy a dalsie geometricke utvary. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Nech je veda sama v sebe cim chce, vo vztahu k bezprostrednemu sebauvedomeniu (kt. je princip skutocnosti) vystupuje ako cosi voci nemu prevratene. (veda ma formu neskutocnosti). Sebavedomie ma ukazat, ze a ako prinalezi veda jemu samemu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : System der Wissenschaft

Logik (veda o idei osebe a pre seba)
- Sein (Unmittelbarkeit, Ontologie)
- Wesen (Vermittlung, Reflexion, Metaphysics)
- Begriff (Selbstvermittlung, klassische Logik, Epistemologie)
Natur (veda o idei v jej inobyti)
- Mechanik
- Physik
- Organik
Geist (idea, kt sa zo svojho inobytia vracia k sebe)
- subjektiver Geist (Wissenschaft des Inner-Menschliches)
- objektiver Geist (Wissenschaft des Zwischen-Menschliches)
- absoluter Geist (Wissenschaft des Goettlichen, Uebermenschlichen)

Arthur Schopenhauer : Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes) >>

Arthur Schopenhauer : Rozdelenie vied:

veda apriori
- veda o dovode bytia
  - v priestore (geometria)
  - v case (aritmetika, algebra)
- veda o dovode poznania(logika)
veda aposteriori (empiricka veda)
- ucenie o pricinach
  - vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
  - zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
- ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
  - vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
  - zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
- ucenie o motivoch
  - vseobecne - etika, psychologia
  - zvlastne - dejiny, pravna veda

. >>

August Comte : Rebricek vied - komplexita narasta - matematika - astronomia - fyzika - chemia - biologia - sociologia >>

Herbert Spencer : Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti. >>

Martin Heidegger : Vedu vůbec lze určit jako celek důvodové souvislosti pravdivých vět. >>

Martin Heidegger : Wissenschaft denkt nicht. Wissenschaft bewegt sich nicht in der dimension der Philosophie. Sie ist aber, ohne dass sie es weisst auf diese Dimension angewiesen. Zum Beispiel, Physik bewegt si in Reich von Raum und Zeit und Bewegung. Was Raum, was Zeit, was Bewegung ist kann wissenschaft als Wissenschaft nicht entscheiden. Was die Phyzik ist, kann Physik mit seiner Metoden nicht sagen. >>

Niekto : Veda si nekladie všetky možné otázky. Veda si kladie otázky, na ktoré sa možno rozumne očakávať verifikovateľnú odpoveď. Snaží sa vybrať z celku len niečo, to rozložiť na drobné a znovu poskladať. >>

Niekto : Organizacna struktura SAV:

1. Oddelenie vied o neživej prírode
- Vedy o Zemi a vesmíre
  - Astronomický ústav SAV
  - Geofyzikálny ústav SAV
  - Geografický ústav SAV
  - Geologický ústav SAV
  - Ústav hydrológie SAV
- Matematicko-fyzikálne vedy
  - Fyzikálny ústav SAV
  - Matematický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej fyziky SAV
    - Oddelenie biofyziky
    - Oddelenie fyziky kovov
    - Oddelenie fyziky nízkych teplôt
    - Oddelenie kozmickej fyziky a detašované pracovisko na Lomnickom štíte
    - Oddelenie fyziky magnetických javov
    - Oddelenie subjadrovej fyziky
    - Oddelenie teoretickej fyziky
    - Laboratórium experimentálnej chemickej fyziky
    - Laboratórium materiálovej fyziky
    - Laboratórium nanomateriálov a aplikovaného magnetizmu
- Technické vedy
  - Elektrotechnický ústav SAV
  - Ústav geotechniky SAV
  - Ústav informatiky SAV
  - Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV
  - Ústav materiálového výskumu SAV
  - Ústav merania SAV
  - Ústav stavebníctva a architektúry SAV
2. Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách
- Lekárske vedy
  - Molekulárno-medicínske centrum SAV
  - Neurobiologický ústav SAV
  - Neuroimunologický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej endokrinológie SAV
  - Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
  - Ústav experimentálnej onkológie SAV
  - Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV
  - Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV
  - Ústav pre výskum srdca SAV
  - Virologický ústav SAV
- Biologické a chemické vedy
  - Chemický ústav SAV
  - Ústav anorganickej chémie SAV
  - Ústav molekulárnej biológie SAV
  - Ústav polymérov SAV
  - Ústav zoológie SAV
- Poľnohospodárske a veterinárne vedy
  - Botanický ústav SAV
  - Parazitologický ústav SAV
  - Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV
  - Ústav ekológie lesa SAV
  - Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV
  - Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV
  - Ústav krajinnej ekológie SAV
3. Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre
- Vedy o dejinách
  - Archeologický ústav SAV
  - Historický ústav SAV
  - Spoločenskovedný ústav SAV
  - Ústav etnológie SAV
- Vedy o človeku a spoločnosti
  - Ekonomický ústav SAV
  - Filozofický ústav SAV
  - Prognostický ústav SAV
  - Sociologický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej psychológie SAV
  - Ústav politických vied SAV
  - Ústav štátu a práva SAV
  - Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
- Vedy o kultúre a umení
  - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
  - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
  - Ústav dejín umenia SAV
  - Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV
  - Ústav hudobnej vedy SAV
  - Ústav orientalistiky SAV
  - Ústav slovenskej literatúry SAV
  - Ústav svetovej literatúry SAV

Niekto : Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské)Systém vied

Prírodné vedy:
- matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
- fyzika
- astronómia
- chémia
- biológia
  - Zoológia - štúdium živočíchov
    - Anatómia – veda o vnútornej stavbe tela živočícha.
    - Cytológia – skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.
    - Embryológia – študuje vývoj zárodku (embrya).
    - Etológia – zaoberá sa správaním živočíchov.
    - Fyziológia – skúma životné procesy prebiehajúce v tele živočícha.
    - Histológia – skúma živočíšne tkanivá.
    - Morfológia – zaoberá sa vonkajšou stavbou a tvarom tela živočícha a jeho jednotlivých častí.
    - Organológia – skúma jednotlivé orgány, ich špecifickú stavbu a funkciu.
    - Taxonómia (systematika) – zaoberá sa triedením živočíchov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti.
    - Helmintológia – veda o červoch.
    - Entomológia – veda o hmyze.
      - arachnológia
      - dipterológia
      - hymenopterológia
      - lepidopterológia
      - parnassiológia
      - myrmekológia
      - odonatológia
    - Herpetológia – veda o plazoch a obojživelníkoch.
    - Ichtyológia – veda o rybách.
    - Malakológia alebo malakozoológia – veda o mäkkýšoch.
    - Ornitológia – veda o vtákoch.
    - Parazitológia – veda o cudzopasných živočíchoch.
    - Pedozoológia – veda o pôdnych živočíchoch.
    - Protozoológia – veda o jednobunkových živočíchoch.
    - Teriológia alebo mamalógia veda o cicavcoch.
  - Botanika - štúdium rastlín
  - Mikrobiológia - štúdium miktoorganizmov
  - Molekularna
  - Mikroskopicka
  - Makroskopicka, populacna, druhova, naddruhova
- geológia
Humanitné vedy
- psychológia
- sociológia
- história
- estetika
- kulturológia
- lingvistika
- politológia
- ekonómia
Aplikované vedy
- pedagogika
- medicína
- farmakológia
- poľnohospodárske vedy
- právo
- knižničná a informačná veda
- logistika
- architektúra
- technológia
- genetika/génové inžinierstvo
Interdisciplinárne vedy
- informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- ekológia – vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
- geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
- teológia
- astrológia
- ufológia
- spiritizmus
- kreacionizmus

Pytajuci_sa : Ako sa líši veda od nevedy? >>

Pytajuci_sa : Čo je veda? >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah vedy a náboženstva? >>

Pytajuci_sa : Čo je logika? >>

Niekto : Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení? >>

Moritz Schlick : Predmetom vedy je objavovať usporiadanosť sveta (t.j. formulovať prírodné zákony) >>

Niekto : V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis. >>

Niekto : Vedec by mal žiť s výhľadom na nemocnicu. >>

Denis Diderot : system vied >>

Niekto : Veda to sú vedomosti, ktorým rozumieme tak dobre, že ich môžeme naučiť aj počitač. >>

Paul Karl Feyerabend : Veda je v podstate anarchistický podnik. >>

Paul Karl Feyerabend : .úloha vedca je činiť slabší prípad silnejším a tým udržovať celok v pohybe. >>

Paul Karl Feyerabend : Pokroku vo vede možno dosiahnuť kontrainduktívnymi postupmi, t.j. používaním hypotéz, ktoré odporujú dobre potvrdeným teóriám. Ukazuje sa, že dáta, ktoré by mohli vyvrátiť nejakú teóriu, sa často dajú získať len s pomocou nezlúčiteľnej teórie. >>

Paul Karl Feyerabend : Anarchistická metodológia : neexistuje jediné pravidlo v epistemológii, ktoré nebolo porušené ,či už zámerným rozhodnutím alebo nechtiac. Ostáva jediné pravidlo : Čokoľvek funguje. (Anything goes) >>

Otto Neurath : mágia - > náboženstvo - > filozofia - > materialistický empirizmus >>

Otto Neurath : Vedecké chápanie sveta zahrňuje:
- postoj k produktívnosti empririckej verifikovateľnosti
- pestovanie logiky ako učenia o tautologických transformáciách
- prepájanie jednotlivých oblastí skúsenosti - precizovaním pojmov a transformáciou
- snaha o konštitučnú teóriu >>

Wilhelm Windelband : Cieľom prírodných vied je apodiktický súd, t.j. súd ktorý je evidentný, jasne dokázateľný. Cieľom je nájsť prírodné zákony. >>

Wilhelm Windelband : Cieľom duchovných vied je asertorická veta, ktorá nedokazuje, ale uisťuje. >>

Pytajuci_sa : Čo je to technika? >>

Pytajuci_sa : Je veda dobrá alebo zlá? >>

Niekto : Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom) >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a vedy? >>

Na otázku Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?

Guatama Buddha : Telo je klietka a myseľ je vtáčik v nej. >>

Herakleitos : Vedomie je všetkým spoločné. >>

Immanuel Kant : Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus) >>

Niekto : Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety. >>

Niekto : Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. >>

Niekto : Vedomie je najvyssia uroven psychickeho odrazu skutocnosti. >>

Niekto : Ak tie pojmy Bytie-Existencia a Vedomie považuješ za filozofické výpovede, tak mi chýba ich jednoznačne zrozumiteľný obsah. Ja tie slová k životu nepotrebujem a preto považujem za zbytočné sa nimi nejak diskusne zaoberať. Čo budeš s nimi robiť ty, je tvoja vec >>

Niekto : pokiaľ TERAZ používaš formuláciu byť si vedomý, tak táto formulácia je o určitom PROCESE uvedomovania si... teda je to určitá ľudská ČINNOSŤ, ktorú môžeš vyjadriť slovesom - uvedomovať si a k tomuto slovesu je príbuzným synonymom napríklad sloveso vnímať. To oboje používam i ja. Kdežto keď si predtým, v kom. 71 používal formulácie Jeho vedomie..naše vedomie tak tieto formulácie - dávajú -vedomie- ako PODSTATNÉ MENO, čím evokujú predstavu, akoby -vedomie- bolo nejaký SUBJEKT (alebo čosi také...) Teda tie formulácie NEVYPOVEDAJÚ LEN O našej ČINNOSTI >>

Niekto : Vedomie vznika pri nahromadeni obrovskeho mnozstva informacii na jednom mieste. >>

Niekto : Vedomie je obsah mysle, ktory si clovek dokaze vybavit. >>

Niekto : Vedomie je moznost zamerat svoju cinnost. Rozlisujeme spolocenske a individualne vedomie. >>

Niekto : Pozornost = motoricke zameranie, selektivita. >>

Niekto : Pozornost = z mnozstva podnetov si vyberame len niektore, podla stupna dolezitosti. >>

Niekto : Pozornost je vrcholny stupen vedomia, aktivacie. >>

Niekto : Pozornost vysvetluje teoria filtra. >>

Niekto : Pozornost sa riadi zakonitostami vnemoveho pola - vyclenenie figury (zakon pregnantnosti- priblizne kolme vnimame ako kolme, zakon proximity - pismena v riadku, zakon kontinuity - o ceste ktora ide rovno a aj odbocuje hovorime, ze ide rovno, zakon podobnosti, zakon spolocneho osudu, zakon uzavretosti(()) >>

Niekto : Pozornost je spojena so vzruchom v urcitych mozgovych centrach. >>

Niekto : Pozornost je ohnisko optimalnej vzrusivosti. >>

Niekto : Pozornost suvisi s retikularnou formaciou. - Sieťkovitý útvar alebo retikulárna formácia (lat. formatio reticularis) sú funkčne spojené útvary mozgu s tlmivým a povzbudivým vplyvom na rôzne mozgové funkcie. Časť predĺženej miechy. >>

Pytajuci_sa : Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? >>

Pytajuci_sa : Čo je vedomie? >>

Herakleitos : Ako pavúk, ktorý uprostred pavučiny pocíti, len čo mucha pretrhne niektorú niť, a preto ta beží, ako sa mrzel, že ju roztrhla, tak duša človeka pri poranení niektorej časti tela náhli sa ta, akoby neznášala poranenie tela, s ktorým je pevne a podľa určitého pomeru spojená. >>

Daniel Dennett : Mozog sa skladá z miliardy neurónov, ktoré dokážu robiť najrozličnejšie veci. Niečo musí prísť a zjednodušiť to, premietnuť aktivitu neurónov na jednoduchú reprezentáciu. Je to podobné ako to urobili ľudia pri konštrukcii užívateľského prostredia na vašom počítači, smartfóne. Váš smartfóne je neuveriteľne komplikovaný objekt, zložený z mnohých vrstiev hardveru a softvéru o ktorých ani nechcete vedieť. O čom potrebujete vedieť je metaforický interface, ktorý je veľmi jednoduchý. Je to iluzórna jednoduchosť, ale je to užitočná ilúzia, ktorá umožňuje ovládať smartfóne. >>

Guatama Buddha : A aké existuje vedomie? Je šesť typov vedomia: vedomie tvarov, vedomie zvukov, vedomie pachov, vedomie chutí, vedomie telesných vnemov a vedomie mysle (doslova: vedomie oka, vedomie ucha, atď.). >>

Guatama Buddha : Vznikanie vedomia je závislé na podmienkach; a bez týchto podmienok žiadne vedomie nevzniká. A podľa toho, na ktorých podmienkach je jeho vznikanie závislé, tak je toto vedomie nazývané. Vedomie, ktorého vznik závisí na oku a tvaroch, je nazývané vedomím oka (čakkhu-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na uchu a zvukoch, je nazývané vedomím ucha (sota-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na čuchovom orgánu a pachu, je nazývané vedomím nosa (Ghana-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na jazyku a chuti, je nazývané vedomím jazyka (dživhá-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na tele a telesných dotykoch, je nazývané vedomím tela (Kája-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na vnútornej základni mysli a vonkajších predmetoch mysle, je nazývané vedomím mysli (mano-viňňána). >>

Herbert Spencer : To, že jednotka pociťovania nemá nič spoločné s jednotkou pohybu, sa stane zrejmým, ak položíme tieto dva vedľa seba... lebo sa dá ukázať, že pojem oscilujúcej molekuly je tvorený mnohými jednotkami pocitov... máme tendenciu vybrať si medzi alternatívou prevedenia všetkých mentálnych javov na fyzikálne javy, alebo prevedenia všetkých fyzikálnych javov na mentálne javy; druhá z alternatív sa zdá prijateľnejšia. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Medzi fyzickými udalosťami a psychickými udalosťami nie je žiadne kauzálne spojenie, každá substancia koná podľa svojich zákonov, myseľ podľa svojich a telo podľa svojich a zhodu medzi nimi zabezpečuje iba predzjednaná harmónia, ktorú vytvoril Boh. >>

Pytajuci_sa : Čo je to svedomie? >>

Niekto : V prípade stavov ako smrť či kóma, to znamená, že na určitý čas môžeme stratiť vedomie alebo zomrieť a znovu sa narodiť, pričom latentne, takrečeno na nevedomej úrovni vedomia, stále existuje úschovňa všetkých karmových odtlačkov a sklonov. Preto sa alajavidžnána volá zásobáreň vedomia (a niekedy aj substrát uvedomelosti). Je to trvalejší stav, ako sú naše vedomé stavy. >>

Niekto : Aj ľudská osobnosť je dualistický výsledok spojenia duše a hmoty. Životom prechádza v znamení ich zápasu. Zatiaľ čo duša je vo svojej prirodzenej a čistej podobe úplne dokonalá, v spojení s telom sa stáva obmedzenou. Spojenie duše a hmoty nenastáva priamo, ale prostredníctvom veľmi jemnej hmoty (tzv. karmanu). >>

John Rogers Searle : vedomie je fyzická vlastnosť, ako je trávenie alebo oheň. Bez ohľadu na to, akú dobrú simuláciu trávenia si na počítači vytvoríte, nič nestrávi; bez ohľadu na to, ako dobre simulujete oheň, nič sa nespáli. >>

Arthur Schopenhauer : Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom. >>

Johann Gotlieb Fichte : Vedomie je položenie naproti (protikladenie), nie je to len spájanie zmyslových vnemov do kombinácií. Protiklad(enie) vedomia a objektu, je možné len vtedy ak sú oba cez niečo spojené. Cez čo? V najkomplikovanejšom prípade, t.j. v prípade že si je vedomie samo sebe objektom, v prípade "Ja", ktoré premýšľa o sebe samom, vie o sebe, cíti sa, je si samo sebe vedomé... Tomuto vzťahu "Ja" k sebe samému, sebavedomiu, predchádza bezobjektová, ničím nepodmienená a teda slobodná jednota "Ja" so sebou samým. Silne zjednodušene : Treba sa už poznať, aby sme vedeli, že premýšľaní o sebe samom naozaj premýšľame o sebe. >>

Arthur Schopenhauer : Medzi aktom vôle a aktom tela nie je žiadny kauzálny vzťah, sú identické, ich zdanlivá rozdielnosť pochádza z poznávania (vnútorné a vonkajšie) >>

Niekto : Telo nie je stroj ovládaný mysľou, nie je ako auto, ktoré šoférujem. Telo som ja rovnako ako myseľ, ktorá mi umožňuje prežívať pohyb a objavovať jeho tajomstvá. >>

Na otázku Čo je život?

Aristoteles : Život je prítomnosť schopnosti samopohybu (tiež rastu a vnímania). Rozlišujeme život vegetatívny (vegetatívny život rastlín; výživa, rast, rozmnožovanie), senzitívny (senzitívny život zvierat; vnímanie, pohyb, snaženie), racionálny (racionálny duchovný život človeka; schopnosť poznávať) >>

Aristoteles : Živé bytosti nesú svoj vlastný cieľ (po grécky télos) v sebe >>

Niekto : Živé organizmy majú tieto (dynamické) vlastnosti: metabolizmus (schopnosť získavať energiu zo živín pre svoje životné pochody), schopnosť reprodukcie, schopnosť mutácie (zmeny dedičnej informácie), individualizovanosť (jasná oddelenosť od okolia), možnosť rastu, diferenciácie,prípadne aj sila aktívne odpovedať na zmeny prostredia. >>

Niekto : Hviezdy sú neživé. Zem a život na Zemi vznikol z prachu hviezd. >>

Niekto : Oheň je neživý, hoci sa vie rozmnožovať, robí látkovú premenu, pohybuje sa.... Niekedy si ľudia mysleli, že oheň je živý. >>

Pytajuci_sa : Existuje posmrtný život? >>

Pytajuci_sa : Čo je život? >>

Pytajuci_sa : Čo je smrť? >>

Herbert Spencer : Život je neustále prispôsobovanie vnútorných vzťahov ku vonkajším vzťahom. >>

Herbert Spencer : Reprodukcia vznikla na začiatku ako prispôsobenie sa vyživovacieho povrchu vyživovanému objemu; rast amoeby sa napríklad vyznačuje takým rýchlym rastom objemu, že povrch nestíha držať krok; delenie, pučanie, tvorba prieduchov a sexuálna reprodukcia majú spoločné to, že pomer objemu ku produkčnej ploche sa zníži a je obnovená vyživovacia rovnováha >>

Herbert Spencer : Ak je zabránené reprodukcii rastie objem. >>

Niekto : Základný princíp všetkého života je princíp kopírovania. Všetko čo je kopírovaniahodné sa kopíruje. Šaty, účesy, životný stýl, životna filozofia, knihy, software, počítače, autá, fotky z webu, umelecké diela a v istom zmysle i ľudia. Všetci sme originál iba vďaka chybám pri kopírovaní. Ja som napr. nepodarená kópia svojho otca. >>

Niekto : Mémy sú nové replikátory, ktoré sa vyvíjajú rýchlejšie ako gény. Jedná sa o jazy, módu, architektúru, techniku, ale napr. aj spev vtákov. >>

Thomas Hobbes : Byť nažive znamená byť v pohybe. Smrť znamená koniec pohybu. >>

Niekto : Genetický kód je súbor pravidiel používaných živými bunkami na preklad informácií kódovaných v genetickom materiáli (sekvencie DNA alebo mRNA nukleotidových tripletov alebo kodónov) do proteínov. >>

Niekto : Smrť je dosiahnutie termodynamickej rovnováhy s okolím, život udržuje v tele inú teplotu ako má okolie. >>

Niekto : Život je vzbura proti entropii, náhode. Život potrebuje ku svojej existencii rezervoár entropie. Naše telo získava taký rezervoár z potravy a ukladá si ho v bunkách vo forme ATP. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Každý život je iba výsledkom neustáleho privlastňovania a odpudzovania, každá vec má svoju definitívnu existenciu iba preto, že zvláštnym spôsobom spája dve pôvodné sily prírody, smädnú, ktorá všetko priťahuje k sebe a aktívnu, živé ja, ktoré sa chce rozširovať (rozdávať). >>

Niekto : Život je možno nikdy nekončiaca cesta. >>

Pytajuci_sa : Je život dobrý alebo zlý? >>

Niekto : Život je sériou rozhodnutí, alebo stávok, na vzdelanie, na povolanie, na partnerov, na koňa v dostihoch... >>

Henri Bergson : Život je trvalý tvorivý proces hnaný životným vzmachom (élan vital) , ktorý sa rozvíja a diferencuje v stále nových podobách. >>

Arthur Schopenhauer : Život je stála výmena matérie pri zachovaní formy, ( stála výmena indivíduí pri zachovaní rodu, stála výmena látok, pri zachovaní tela.) >>

Arthur Schopenhauer : Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. >>

Sigmund Freud : Podľa teórie E. Heringa o pochodoch v živej substancii nepretržite prebiehajú dva druhy protichodných procesov, jedny budujú - sú asimilačné, zatiaľčo druhé - ktoré odbúravajú - , sú disimilačné. Mali by sme odvahu vidieť v týchto dvoch smeroch životných procesov účinkovanie našich dvoch pudových hnutí, pudov života a pudov smrti? >>

Na otázku Čo jeme?

Pytajuci_sa : Čo jeme? >>

Pytajuci_sa : Čo jedia budhisti? >>

Niekto : Základnou kulinárskou hranicou v západnej Európe je severná hranica výskytu olivovníkov. Južne od nej sa varí predovšetkým na olivovom oleji, kým severne na živočíšnych tukoch. Ďalšou charakteristickou črtou je používaná zelenina: kým na severe sa varí z koreňovej zeleniny, na juhu prevažuje cesnak a paradajky. >>

Niekto : Kuchyňa strednej Európy dosiaľ zostáva pod vplyvom kulinárskych tradícií z čias Rakúska-Uhorska, ktorých súčasťou sú rôzne podoby papikového guláša. Rakúsko a Nemecko si potrpia na jablkový závin (štrúdlu), párky a viedenský rezeň. >>

Charles Fourier : Celý potravinový systém civilizovaných ľudí sa obvykle točí okolo jednej potraviny - pšenici v Európe, ryže v Ázii, kukurice v Mexiku, manioku v Antilách. >>

Na otázku Čo kupujeme?

Pytajuci_sa : Čo kupujeme? >>

Niekto : Nezamestnaní aj svoje posledné peniaze často investujú do herného notebooku alebo do kvalitného mobilu. >>

Niekto : Našli ste pravú lásku? Posuňte sa v živote ďalej...www.svadobeobrucky.com >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Na otázku Čo ma robí mnou?

Pytajuci_sa : Som slovák či európan? >>

Pytajuci_sa : Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť? >>

Pytajuci_sa : Čo ma robí mnou? >>

Tomas Akvinsky : Dvaja ľudia, napr. Peter a Pavol sa líšia vďaka látke a nie vďaka forme. Obaja majú rovnakú formu ľudskosti. >>

Johannes Duns Scotus : Jestvuje jasný formálny prvok pre každé individuum, je to tzv. "totosť" latinsky "haecceitas". Peter má inú haecceitas ako Pavol. Totosť je odlišná od ľudskej prirodzenosti , ktorú majú spoločnú. >>

Niekto : Nás ľudí je mnoho a sme si zároveň podobní a nepodobní. >>

Niekto : Tak, Dave, povedz mám niečo o sebe. Kto si? - Som výkonným asistentom vo veľkej spoločnosti na výrobu produktov pre domácich miláčikov. - Dave, ja som nechcel, aby si povedal, čo robíš, ale aby si povedal, kto si. - Aha, ok, som slušný chlapec, hrajem občas tenis.. - Ale my nechceme vedieť tvoje hobby, iba nám povedz, kto si.. - Ale, asi by si mi mohol dať nejaký príklad, čo by som mohol o sebe povedať, alebo Louis by mohol povedať - Ty si myslíš, že Lous vie kto si? - To nie, som teda skrátka, milý človek, s ktorým sa dá vyjsť, niekedy trochu nerozhodný.. Dave, opisuješ svoju osobnosť, ale ja chcem vedieť, kto si - Dočerta, neviem, čo chceš, aby som povedal !!! Ospravedlňujem sa, chcel som odpovedať na tvoju otázku, ale neviem ako. - Myslím, že sme získali určitý obraz Dave. >>

Védanta - upanišady : Ale ľudia hovoria:"Osoba je tvorená [nie z činov, ale] z túžob. [V odpovedi na to hovorím:] Aká je jeho túžba, také je jeho rozhodnutie; ako je jeho rozhodnutie, taký je čin, ktorý vykonáva, aký čin (karma) vykonáva, tým sa stáva. >>

Niekto : Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Rozdiely kultúr vyplývajú hlavne z náboženstiev. / Unterschieden den Kulturen sind vor allem von Religionen abhaengig. >>

Niekto : Európa je definovaná ideálom kresťanskej lásky k blížnym, ktorá počas osvietenstva bola doplnená ideálmi rozumu, ľudských práv, slobody >>

Niekto : Ľudia si dávajú preoperovať nosy, uši, prsia, prefarbia si vlasy, opália sa do hneda, schudnú o 100kg a stále sa cítia byť tými istými. To znamená, že aj keby boli v úplnom tele, stále by sa cítili tými istými. Telo nie je podstatou človeka. >>

Niekto : V 19-tom storočí vybuchol dynamit a vrazil tyč chlapíkovi do hlavy. Ten to prežil, ale zo zodpovedného, milujúceho, do práce chodiaceho človeka sa stal gambler, pijan kt. opustil rodinu. Minútu predtým bol taký, dva minúty po tom už inaký. Čo sa zmenilo? Jeho mozog. >>

Niekto : Človek môže na základe svojho dlhorokého snaženia získať papier, že už je niekto, že už prestal byť nič. >>

Pytajuci_sa : Čo je to národ? >>

Pytajuci_sa : Čo je civilizácia? >>

Na otázku Čo nie som?

Pytajuci_sa : Čo je to Boh? (Aký je Boh?) >>

Pytajuci_sa : Čo nie som? >>

Pytajuci_sa : Čo je svet? >>

Niekto : Nie som boh. >>

Niekto : Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni". >>

Na otázku Čo robil boh predtým než stvoril svet?

Niekto : Sedel v lieskovom hajiku a plietol bic na tych co kladu taketo otazky. >>

Niekto : Boh otec syn a duch svaty zili spoločenstvo dokonalej lasky >>

Niekto : Keď sa ma pýtajú, či Boh stvoril vesmír, hovorím, že táto otázka nemá zmysel. Čas neexistoval pred veľkým treskom, takže nebol žiadny čas na to, aby Boh niečo stvoril. >>

Pytajuci_sa : Čo robil boh predtým než stvoril svet? >>

Na otázku Čo robíme?

Epikuros : Clovek je cloveku najnavstevovanejsim divadlom. >>

Niccolo Machiavelli : Ak som povedal, že nemecký ľud je bohatý, opakujem to. Bohatstvo mu z veľkej časti prináša skromný spôsob života: Nemci nebudujú paláce, neobliekajú sa prepychovom nemajú v domoch drahé zariadenie. stačí im hojnosť chleba, mäsa, pec, čo ich uchráni pred chladom. Kto má toto, nič iné už nehľadá. Na ošatenie minú dva florény za desať rokov, a všetci sú úmenre tejto skromnosti podľa svojho spoločenského postavenia. Nikto sa nestará o to, čo mu ešte chýba, ale le o to, čo nevyhnutne potrebuje. Ich potreby sú pritom oveľa menšie než naše >>

Blaise Pascal : Ludia najcastejsie chcu nieco vediet len preto, aby o tom mohli rozpravat. >>

Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť. >>

Benedictus de Spinoza : Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona. >>

Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame. >>

Denis Diderot : Každý deň spia muži so ženami, ktoré nemilujú, a nespia so ženami, ktoré milujú. >>

Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi. >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 ) => P002406 >>

Niekto : Prečo nosia niektorí muži dlhé vlasy? Na túto otázku sa pokúsilo odpovedať viac kulturologických štúdií. Jedným zo zistení je, že dlhé mužské vlasy sú znakom výnimočnosti a vnútornej slobody. Nosil ich nielen Ježiš Kristus, Karol Marx či mnohí básnici, maliari alebo hudobníci. V 19. storočí bolo takmer predpisom, aby umelec, na rozdiel od obyčajného smrteľníka, nosil dlhé vlasy. >>

Pytajuci_sa : Čo robíme? >>

Pytajuci_sa : Čo kupujeme? >>

Niekto : Pri počítačoch a mobiloch trávime čoraz viac času. >>

Logik Formálny : P003588 => P003587 >>

Guatama Buddha : Svetské bytosti však stavajú na základe pôžitkov, majú záľubu v pôžitkoch, sú očarené požitkami. Také bytosti ťažko prijímajú za základ zákon podmienenosti, závislé vznikanie (patičča–samuppáda) všetkého; nepochopiteľné pre nich bude aj prestanie všetkých formácií, zrieknutie sa každého podkladu znovuzrodzovania, vyvanutie žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána. >>

Pytajuci_sa : Čo jeme? >>

Niekto : Ak sa spýtate niektorých chlapov, čo by robili keby mal o rok nastať koniec sveta, tak by povedali, že by sa ešte vyspali s čo najviac a s čo najkrajšími ženami. >>

Marcus Aurelius : Vmýšľaj sa pre svoje poučenie do časov Vespasianových - uvidíš všetko ako dnes: ľudí, ako sa ženia, ako vychovávajú svoje deti, chorľavejú, umierajú, bojujú, oslavujú sviatky, obchodujú, obrábajú pôdu, pochlebujú, vypínajú sa, podozrievajú, stroja všelijaké úklady , ako si želajú zomrieť, ako repcú na prítomnosť, milujú, hromadia poklady a bažia po konzuláte alebo kráľovskej korune. No, a po živote všetkých týchto už nikde nie je ani stopy !. Potom prejdi ďalej k časom Trajánovým: zase všetko rovnaké! Tiež život týchto ľudí je už preč. Podobne sleduj i ostatné obdobia dejín a celých národov a predstav si, koľko ľudí, po tom, čo sa toľko nausilovali, zanedlho kleslo v hrob a rozpadlo sa na prvky! >>

John Adolphus Etzler : Holanďania už stáročia venovali veľkú pozornosť veterným mlynom na rozličné účely. Kedže je Holandsko plochá krajina, nedisponuje žiadnymi vodnými spádmi a preto bol tento národ nútený využívať vietor pri poháňaní mlynov. >>

Jacques Derrida : Je to samotná etika: naučiť sa žiť - sám, od seba samého. Život sa nevie žiť inak. A robíme vůbec niekedy niečo iné než sa učíme žiť, sami, od seba samých? >>

Soren Kierkegaard : Človek nielenže uprednosťnuje bývanie v suteréne ( to znamená v kategóriách zmyslového), nie on ho miluje do takej miery, že sa rozhorčí, keď mu niekto navrhne, aby sa presťahoval na bel étage , ktoré je prázdne a k dispozícii - veď predsa býva vo vlastnom dome. >>

Niekto : V záujme mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je aby zasiahnutý sapient mal dostatok času na ich reprodukciu. Zrejme preto býva časté, inštitucionalizované formy takýchto mémplexov, napríklad mníšske rády, vyžadujú od svojich členov sociálne vyčlenenie — samotu. Mém dobrovoľnej samoty je častou súčasťou náboženských mémplexov.....Samota môže byť v takomto zmysle dôsledkom a prejom domestikácie sapienta K-mémplexami...... >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Každá ľudská duša - jej krátkodobé činy, ako aj vnútorný charakter jej existencie - je iba produktom dvoch protikladných snáh. Jednou z nich je snaha pritiahnuť k sebe všetko, čo vás obklopuje, zamotať to do vlastného života a podľa možnosti to nasať do svojej najskrytejšej bytosti. Druhou je túžba rozšíriť svoje vlastné vnútro , preniknúť s ním do všetkého, komunikovať to s každým a nikdy sa nevyčerpať. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Niekto je zameraný na pôžitok, usiluje sa o jednotlivé veci, ktoré sa mu ponúkajú, je uspokojený tak často, ako sa niektorej z nich zmocní, a načahuje sa hneď mechanicky za ďalšou. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Niekto pohŕda pôžitkom a pokračuje len v stále väčšej a väčšej aktivite; prehliada jednotlivé veci ako zdanie, práve preto, že nimi preniká, a všade nachádza iba prekážky a výzvy; Chce všetko preniknúť, všetko naplniť rozumom a slobodou, >>

Niekto : Každý človek sa vyvíja k čoraz väčšiemu uvedomovaniu si. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek má vrodenú poživačnosť - je keď je hladný, oblieka sa a stavia dom, keď je mu zima. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená poživačnosť - vyberanosť v jedlách a pôžitkoch. Niektorí jedia už len pre pôžitok a hľadajú stále nové spôsoby pôžitkov. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek má vrodenú potrebu oddychu po práci. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lenivosť, kedy človek nemusí niektoré veci robiť, lebo ich robia zaňho iní. Niektorí sa však ešte snažia zbaviť aj svojej časti práce a nútia ju robiť iných. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek má vrodenú istú mieru egoizmu (lakomstva). To čo potrebuje, nedá druhému. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lakomosť súkromného vlastníctva, kedy človek nedá druhému ani to čo nepotrebuje. Niektorí však ešte navyše aj berú druhým. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku. >>

Niekto : We're all living in Amerika, Amerika ist wunderbar, We're all living in Amerika, Amerika, Amerika and We're all living in Amerika, Coca-Cola, sometimes war >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodujeme? >>

Niekto : Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji. >>

Niekto : My first impression of Slovakia was, that it is "I dont care" country. >>

Niekto : Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy. >>

Niekto : Akonáhle sme na svete, musíme robiť rozhodnutia. Nielen veľké, ako voľba povolania alebo životného partnera ale aj voľba dovolenky alebo nápoja. Voľbou jednej z možností, zároveň zavrhujeme ostatné možnosti. >>

Niekto : Spievanie mám zo všetkého najradšej
Spievanie sú moje chvíle najkrajšie
Spievanie som ako v rozprávkovom sne
Zvonček šťastia, aj pre mňa v dialke krásne znie >>

Sigmund Freud : Pod vplyvom pudov sebazáchovy ega je princíp slasti odsunutý princípom reality, ktorému nejde o odstránenie slasti ale jej odklad , presadzuje dočasnú toleranciu strasti na dlhej odbočke k slasti . >>

Na otázku Čo sú kategórie?

Niekto : Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. >>

Niekto : Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami. >>

Pytajuci_sa : Čo sú kategórie? >>

Na otázku Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide?

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Ja nechcem napisat dejiny kráľov a kráľovien ale dejiny ducha. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Priroda je vyvin ideje v priestore. Dejiny su vyvin ideje v case. >>

Pytajuci_sa : Čo sú to dejiny? >>

Herbert Spencer : História v industriálnej spoločnosti začína študovať ľudí a ich diela, namiesto kráľov a ich vojen. Prestáva byť záznamom osobností a začína byť históriou veľkých objavov a nových myšlienok. >>

Karol Marx : Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. >>

Niekto : Na históriu sa nedá dívať iba cez okuliare ekonomiky, sú aj iné motivácie ako ekonomické ktoré hýbu ľuďmi. >>

Niekto : Históriu nemožno zjednodušiť na boj dvoch tried, s jasným rozdelením na proletariát a buržoáziu. Nedá sa jasne rozlíšiť medzi tými ktorí vykorisťujú a tými, ktorí sú vykorisťovaní, napr. v prípade malých majiteľov akcií, alebo majiteľov celoživotných úspor, alebo duchovných alebo schudobnelých potomkov buržoázie alebo šľachty, alebo vzdelaných ľudí. To bol obrovský problém revolúcie v Rusku a jej červeného teroru voči najrozličnejším ľuďom. >>

Karol Marx : Boj proletariátu proti buržoázii je - nie síce obsahom, ale formou - najprv bojom národným. Proletariát každej krajiny musí „prirodzene” najprv skoncovať so svojou vlastnou buržoáziou. Načrtli sme najvšeobecnejšie fázy vývinu proletariátu, čím sme sledovali viac-menej skrytú občiansku vojnu v terajšej spoločnosti až do chvíle, keď prepuká v otvorenú revolúciu a proletariát násilným zvrhnutím buržoázie zakladá svoje panstvo. >>

Friedrich Nietzsche : ..pod rukami židovských kňazov sa premenila väčšina období z histórie Izraela na obdobia úpadku, vyhnanstvo, dlhodobá smola sa premenila na večný trest , na dlhé obdobia —v obdobiach, v ktorých kňazi ešte neboli... urobili z mocných, slobodných postáv v histórii Izraela, podľa potreby, slabých..... alebo bozbožných, psychológiu každej veľkej udalosti zjednodušili na slabomyseľný vzorec "poslušnosti alebo neposlušnosti" voči Bohu. >>

Friedrich Nietzsche : Dejiny kresťanstva - a to od smrti na kríži - sú dejinami postupného, stále väčšieho nepochopenia pôvodného symbolizmu. S každým rozšírením na ešte širšie a ešte barbarskejšie masy, ktoré nemohli pochopiť podmienky za akých kresťanstov vzniklo, bolo nutné kresťanstvo zvulgarizovať, zbarbarizovať - poňalo do seba všetky učenia a rituály záhrobných kultov rímskeho impéria, nezmyselnosti všetkých druhov chorých myslí. >>

Friedrich Nietzsche : Ešte raz predviedol kňažský inštinkt veľký prečin na histórii - preškrtol včerajšok a predvčerajšok histórie kresťastva , vymyslel si históriu prvého kresťanstva, sfalšoval aj dejiny Izraela, aby vyzerali ako predhistória kresťanstva : "všetci proroci hovorili iba o Ježišovi" … Cirkev potom neskôr sfalšovala aj celé dejiny ľudstva na predhistóriu kresťanstva. >>

Niekto : Stoici boli presvedčení, že celý kozmický cyklus v ktorom sa príroda nachádza pozostáva z jedného jediného vznikania a zanikania, boli presvedčení že sa história bez prestania opakuje. Každých 2000 rokov prichádza svetový oheň, ktorý pohltí zem a potom sa všetci ľudia narodia znovu a musia žit znovu a znovu ten istý fatalistický život (ad stoicizmus) >>

Karol Marx : Na počiatku určitej epochy sú vlastnické vzťahy v oblasti nástrojov, strojov atď. ešte bezrozporne spojené zo spôsobom výroby tovaru. Historický proces však prináša nárast rozporov. (napr. lovec a zberač zo začiatku etapy prechádza v otroka ku koncu etapy, slobodný roľník prechádza v nevoľníka, remeselník a mešťan prechádza v robotníka,proletára) >>

Niekto : informačné revolúcie vždy priniesli spoločenské napätie, ktoré aj v minulosti viedlo k spoločenských revolúciám, často násilným. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : vývoj či poznání probíhá po spirále. V určitých fázích života se člověk dostává do bodu, kdy se kruh uzavírá a člověk postupuje na tomto místě na vyšší úroveň. Asi nejznáměnjší je teroie vztah Pána a raba: Pán, který pohrdl životem a nutí nyní raba k práci pro uspokojení vlastních potřeb, představuje heroicko-parazitní sebevědomí, rab, který se v okamžiku smrtelné úzkosti vzdal, avšak dospěl duchovně rovněž k lidskému sebevědomí, představuje sebevědomí pracovní a produktivní. Zatímco panské sebevědomí není schopno dalšího vývoje, je rab tvůrcem materiálních statků i nositelem vnitřního lidského vývoje: učí se kázni (což je vyšší lidská hodnota než pánovo jednorázové pohrdnutí životem), nabývá zkušenost o samostatnosti vnějších věcí, ale i o možnosti jejich utváření, a posléze dochází k přesvědčení, že určujícím principem světa je ideální princip, který spatřuje ve vůli pána. Druhou složkou jeho sebevědomí je ovšem uspokojení z vlastního díla, takže jeho sebevědomí je rozporné („nešťastné sebevědomí“). Posléze dochází k tomu, že vztah „pán – rab“ se obrací, protože pán se stane více závislým na rabovi než rab na pánovi. Proto dochází nutně k zrovnoprávnění raba. >>

Niekto : Dátumy, mená či udalosti. Taká je zvyčajná predstava o dejinách, ktorú poznáte z hodín dejepisu. Dáte mi však za pravdu, že minulosť ponúka oveľa viac než len výpočet základných informácií. Je to predovšetkým dobrodružstvo poznávania a fascinácia dobou, ktorá je nám viac či menej vzdialená. História preto ponúka zážitok z cestovania. Z cestovania v čase. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Šťastné obdobia sú v histórii ľudstva prázdnymi stránkami. / Die Perioden des Glueck sind in der Weltgeschichte leere Blaeter. >>

David Hume : Keď čítame prvé dejiny všetkých národov, tak sa nám zdá, akoby sme boli prenesení do nejakého nového sveta, v ktorom je celé ústrojenstvo prírody narušené a každá jej časť prevádza svoje úkony nejako inak než dnes. Bitky, povstania, mory, hlad a smrť, nie sú nikdy spôsobené príčinami, o ktorých uvažujeme dnes. Zázraky, znamenia veštb, Božie súdy, zatemňujú celkom tých niekoľko prirodzených udalostí ktoré sú medzi nich zamiešané. >>

Niekto : Dejiny sú dejinami civilizácií, vývoj ľudstva si ani nie je možné predstaviť inak. V tomto príbehu vystupujú celé generácie civilizácií, od starého Sumeru a Egypta cez antiku až po civilizácie kresťanské, islamské a postupné výrazné prejavy civilizácií čínskych a hinduistických. V dejinách boli civilizácie vždy tým, s čím sa mohli ľudia najľahšie stotožniť. >>

Niekto : Každá civilizácia sa považuje za stred sveta a svoju históriu píše ako ústrednú drámu dejín celého sveta. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Všetok historický vývoj ľudstva nie je ničím iným, ako pozvoľným prechodom od životného názoru osobného, živočíšneho, k životnému názoru spoločenskému, a od životného názoru spoločenského k životnému názoru božskému..... Človek božského názoru na život už neuznáva život vo svojej osobnosti ani v združení osobností (v rodine, rode, národe, vlasti alebo ríši), ale v prameni večného, neumierajúceho života, v Bohu; >>

Niekto : Existujú dve možnosti. Vývoj je buď bludný kruh, alebo je to špirála, ktorá niekam smeruje. Ja osobne verím, že ten svet smeruje niekam, ale mnoho ľudí sa nazdáva, že je to bludný kruh. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ľudské dejiny nie sú nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody...v ľudských dejinách vidíme istý pohyb, isté smerovanie, istý progres ku tzv. koncu dejín. Ako ľudstvo sa posúvame od formy spolužitia, kde bol slobodný len jeden - panovník, a ostatní k nemu boli vo vzťahu otca a detí (napr. čínsky cisár a jeho poddaní). Dialekticky sa ľudská spoločnosť posúva do stavu, kde je slobodná už istá skupina ľudí (antické grécke demokracie). Spoločnosť, kde sú slobodní všetci sme nedosiahli ešte ani my. >>

Na otázku Čo sú to hodnoty?

Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. >>

Marcus Aurelius : Nepovažuj za výhodne nič, čo by mohlo spôsobiť, že stratíš úctu k sebe samému. >>

Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi. >>

Thomas Hobbes : Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu) >>

Niekto : Akceptácia šťastia ako kľúčovej hodnoty v morálnom posudzovaní nám môže pomôcť preklenúť naše rozdielne pohľady na morálne otázky, a to na úrovni jednotlivcov žijúcich v jednej spoločnosti, alebo aj na úrovni celých spoločností >>

Pytajuci_sa : Čo sú to hodnoty? >>

Niekto : O hodnote niečoho často uvažujeme ako o niečom inštrumentálnom, teda že hodnota nejakej veci závisí od toho, aký úžitok, alebo benefit nám prinesie. Na druhej strane je hodnota niektorých vecí od tohto úžitku nezávislá a hovoríme, že daná vec má vnútornú hodnotu, či hodnotu sama osebe. >>

Niekto : V slovenčine sa slovo "hodnota" odvodzuje od slova "(v)hodný", "hodiaci sa", "vyhovujúci" - čo evokuje definíciu hodnoty ako niečoho užitočného a tiež je niečo "hodné" niečo, čo spĺňa isté kritérium.. Napr. ak je niekto ctihodný, tak musí spĺňať kritérium vysokého morálneho kreditu. >>

Niekto : Hodnotu má pre nás to, čo sa nám hodí, s čím sa zhodujeme. Hovorí o istej morálnej jednote. >>

Niekto : Hodnota umeleckého obrazu na stene nie je úžitková ale umenie má hodnotu samo osebe, Obraz pre nás nič neurobí, nič s ním nevieme spraviť. Nepokosíme s ním trávu, nespraví vám domáce úlohy, nezachrávi vás ak pri ňom dostanete infarkt. >>

Niekto : Vo svete po studenej vojne majú vlajky svoju váhu rovnako ako ďalšie symboly kultúrnej identity, včítane kríža, polmesiaca a pokrývky hlavy, a to preto, že svoju váhu má kultúra a kultúrna identita má pre väčšinu ľudí najvyššiu hodnotu. >>

Niekto : Právo na majetok je základným právom, ktoré by sa nemalo porušovať. Záleží však na tom ako ďaleko do minulosti chceme ísť. USA sú nespravodlivým štátom, lebo v minulosti zobrali majetok indiánom. >>

Niekto : Tradičné hodnoty sú založené na večnosti, láskavosti a duchovnosti a nie na rovnosti, materializme a dočasnosti (neustálym zmenám). >>

Niekto : V čom dnes vidíte hlavný rozdiel medzi Rusmi a Ukrajincami? Naše národy majú odlišné hodnoty. Pre Ukrajincov je veľmi dôležitý boj za slobodu a dôstojnosť, kým Rusi sa usilujú o veľkosť. Okrem toho máme odlišnú spoločenskú štruktúru – u Rusov hrajú hlavnú úlohu hierarchické vertikálne sociálne vzťahy, zatiaľ čo u Ukrajincov dobre fungujú horizontálne vzťahy a je pre nich prirodzená heterarchia (na rozdiel od hierarchie poskytuje rozhodovacie právomoci všetkým zúčastneným, každý z jej prvkov má rovnakú silu a autoritu – pozn. red.). Kým Ukrajinci sa považujú za súčasť západnej civilizácie, Rusi stavajú Západ proti sebe a hovoria o akejsi škodlivosti až hriešnosti západného svetonázoru. >>

Niekto : „Život je veľmi preceňovaný,“ vyhlásil v januári Vladimír Soloviov, jeden z vedúcich hlasov ruskej propagandistickej mašinérie. „Prečo sa báť nevyhnutného?“ položil rečnícku otázku. V podobnom duchu sa vyjadruje aj pravoslávna cirkev, ktorej patriarcha Kirill vyhlásil, že smrť na fronte zmyje „všetky hriechy“. >>

Niekto : Medzi témy preberané na týchto hodinách patria slávne chvíle z ruskej či sovietskej histórie, národné znaky a symboly, ale aj spoločenské otázky ohľadom rodiny alebo kultúry. Kremeľ sa v tomto ohľade stavia ako obranca konzervatívnych hodnôt proti „dekadentnému“ Západu. >>

Na otázku Čo sú transcendentálie?

Pytajuci_sa : Čo sú transcendetálie? >>

Tomas Akvinsky : Transcendentálie tedy představuje těchto pět pojmů (a samotné bytí, esse). Lze je adekvátně predikovat o čemkoli, o jakémkoli jsoucnu, což se zdá být neproblematické v případě samotného esse, dále u res, aliquid a unum. Ovšem stejně tak se zdá, že u zbývajících pojmů něco takového není možné. Jak totiž máme chápat tato tvrzení? >>

Na otázku Čo sú univerzálie?

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Pytajuci_sa : Čo je to číslo? >>

Pytajuci_sa : Čo sú univezálie? >>

Pytajuci_sa : Čo sú transcendetálie? >>

Pytajuci_sa : Čo sú kategórie? >>

Na otázku Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto žije podľa prírodných zákonov, stane sa šťastným, kto ich posudzuje, nešťastným. >>

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Epikuros : Tam kde sme my nie je smrť, tam kde je smrť, nie sme my. >>

Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. >>

Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. >>

Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Paul Heinrich Dietrich von Holbach : Ľudské pokolenie sa stalo preto nešťastným, lebo sa mýlilo. >>

Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. >>

Marcus Aurelius : Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti nastrojené a celý rad príčin spojil tvoje bytie s touto príhodou. >>

Niekto : Emócie sú falošné hodnotenia (názory, súdy), ktoré si tvoríme rozumom. Preto sa da na nich pracovať, tým že pracujeme na rozume. Platí to aj pre negatívne a aj pre pozitívne emócie. Z týchto princípov vychádza aj kognitívna psychoterapia. (ad stoicizmus) >>

Niekto : Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu. >>

Pytajuci_sa : Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný? >>

Niekto : Skúmanie otázky, ako myšlienky spúšťajú emócie i ako sa telesné emócie stávajú druhom myšlienok, ktorým hovoríme pocity, poskytuje výnimočný náhľad na vzťah tela a vedomia, čo je zreteľne odlišné vyjadrenie jednotného, bez akýchkoľvek švov prepojeného ľudského organizmu. Toto úsilie však má praktickejšie výsledky. Vysvetlenie neurobiologie pocitov a emócií, ktoré sú s nimi v úzkom vzťahu, pravdepodobne prispeje k účinnému liečeniu niektorých hlavných príčin ľudského trápenia, napríklad depresie, bolesti a závislosti na drogách. >>

Soren Kierkegaard : Veriaci človek vlastní večne istý protiliek na zúfalstvo; možnosť; pretože v Bohu je v každom okamihu všetko možné. >>

Niekto : Dívaj sa na svet široko a nie úzko. Ak sa dívaš na svoje problémy úzkym pohľadom zdajú sa veľké, ale keď rozšíriš svoj pohľad, zmenšia sa. >>

Pytajuci_sa : Ako prestať nenávidieť? >>

Niekto : Každá trampota má svou mez, kdeže nářky tvé jsou dnes, vždycky dúvod máš žít dál... >>

Niekto : Nič neočakávať ! >>

Na otázku Dokáže stroj myslieť?

Pytajuci_sa : Dokáže stroj myslieť? >>

John Rogers Searle : Predpokladajme, že neovládate čínštinu, a predstavte si seba v miestnosti s dvoma štrbinami, knihou a čistými papiermi. Niekto vám posunie nejaké čínske znaky cez prvú štrbinu, a vy budete postupovať podľa pokynov v knihe a prepisovať znaky podľa pokynov na čistý papier a výsledný list vysuniete z druhej štrbiny. Ľuďom z vonkajšieho sveta sa bude zdať, že miestnosť hovorí čínsky - posúvajú čínske výroky do jednej štrbiny a na oplátku dostávajú platné odpovede - napriek tomu, že nerozumiete ani slovo po čínsky. To naznačuje, že žiadny počítač nikdy nedokáže porozumieť čínštine alebo angličtine, pretože, ako naznačuje myšlienkový experiment, schopnosť „prekladať“ čínštinu do angličtiny neznamená „porozumenie“ ani čínštiny, ani angličtiny: Všetko, čo dokáže osoba v myšlienkovom experimente, a teda aj počítač, je iba vykonávanie určitých syntaktických manipulácie >>

John Rogers Searle : Žiadny počítač nemá to, čo má človek. Počítače sú čisto syntaktické zariadenia, ich úkony sú definované syntakticky a ľudská inteligencia vyžaduje viac ako syntax, vyžaduje sématiku, vyžaduje rozumenie tomu, o čo ide. Rozdiel možno vidieť, keď mám komunikovať v jazyku v ktorom rozumiem a v jazyku v ktorom nerozumiem (napr. čínštine) >>

John Rogers Searle : Syntax nie je sémantika, simulácia nie je duplikácia. >>

John Rogers Searle : Vieme ako srdce pumpuje krv, preto vieme vyrobiť umelé srdce, ale nevieme ako mozog myslí, preto nevieme vyrobiť umelý mozog. Všetko, čo vieme je vyrobiť niečo, čo simuluje myslenie. >>

John Rogers Searle : Takže stroj dokáže myslieť, ale nami vyrobený stroj zatiaľ myslieť nedokáže. >>

John Rogers Searle : O počítači môžeme povedať že mysli, iba v tom zmysle, že proces ktorý sa v nich dej, môžeme ako pozorovatelia toho procesu interpretovať ako myslenie. V tom zmysle akýkoľvek proces môže byť myslením. (Napr. pád predmetu z výšky, môže byť interpretovaný ako výpočet vzorca dráhy s, závislej od gravit. zrýchlenia g a času t ...s=1/2gt*t.) >>

Niekto : Myslenie je výpočet. >>

Niekto : Umelá inteligencia identifikujúca z obrázkov rôzne objekty (napr. stoličky, poháre) nebude týmto objektom naozaj rozumieť, ak nebude vedieť ako sa tieto objekty používajú. >>

Niekto : Budúcim jazykom, v ktorom bude napísaný každý algoritmus budú neurónové siete. >>

Niekto : Stroj nedokáže myslieť, pretože v myslení nepoužíva Hegelovu negativitu. >>

Na otázku Existuje Boh?

Aurelius Augustinus : Kde si pozeráš obraz nejakého umelca, nemusíš ho poznať a zistíš asi aké mal záujmy, túžby, čo ho trápilo. Príroda je obraz ktorý namaľoval Boh. Pretože je krásna, Boh musí byť krásny...ale predovšetkým musí byť, lebo ona je. >>

Anselm z Canterbury : Nemôžeme myslieť žiadne vyššie jestvujúco než Boha, a ten preto musí existovať nielen ako pojem, ale reálne, pretože ináč by muselo byt mysliteľné ešte vyššie súcno. >>

Rene Descartes : Som totiz zvyknuty vo vsetkych veciach rozlisovat existenciu od podstaty, a tak lahko dospievam k presvedceniu, ze mozno i existenciu Boha oddelit od jeho podstaty, takze si mozno mysliet Boha ako nejestvujuceho. Ak sa vsak na to podivame pozornejsie jasne sa ukaze, ze existenciu Boha mozno od jeho podstaty oddelit prave tak malo ako od podstz trojuholnika vlastnost, ze sa velkost jeho troch uhlov rovna dvom pravym, alebo od idey hory ideu udolia. Je teda rovnako nezmyselne mysliet si Boha (t.j. bytost nanajvych dokonalu), ktoremu chyba existencia, ako si mysliet horu, ktorej chyba udolie. >>

Rene Descartes : 1.Mam ideu Boha.
2.__Idey su sposobene vecami, ktore reprezentuju.
3.___Preto moja idea Boha je sposobena Bohom.
4.____Ak boh nieco sposobil, potom Boh existuje. >>

Rene Descartes : 1.Mame v sebe idei + ideu Boha.
2.__Nemoze byt viac posobiacej sily v dosledku ako je v pricine /zakon dostatoc. dovodu.
3.___Pricinou tejto idei nemozem byt ja sam, ale Boh. >>

Rene Descartes : 1.Existuje nekonecne dokonala idea Boha (idea nekonecne dokonaleho boha).
2.__Ak existuje nekonecne dokonala idea Boha, musi existovat aj nekonecne dokonala pricina tejto idey.
3.___Preto existuje nekonecne dokonala pricina tejto idey.
4.____Ak existuje nekonecne dokonala pricina idey, potom existuje Boh. >>

Rene Descartes : 1.Mam ideu nanajvys dokonalej bytosti, t.j. bytosti, ktora ma vsetky dokonalosti. /I have an idea of supremely perfect being, i.e. a being having all perfections.
2.__Existencia je nepopieratelne dokonalost. /Necessary existence is a perfection.
3.___Preto nanajvys dokonala bytost existuje. Therefore, a supremely perfect being exists. >>

Rene Descartes : 1. Čokoľvek, čo jasne a zreteľne vnímam ako obsiahnuté v myšlienke niečoho, je o tejto veci pravdivé. 2 .__ Jasne a zreteľne vnímam, že nevyhnutná existencia je obsiahnutá v predstave o Bohu. 3 .___ Preto Boh existuje. >>

Benedictus de Spinoza : Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Najdokonalešie bytie totiz obsahuje všetky dokonalosti a medzi ne patri aj existencia. Bohu teda možno pripísat existenciu. V skutočnosti možeme z tohto predpokladu vyvodiť iba to, ze existencia Boha vypliva z jeho možnosti. Definicie totiž nemožeme bezpečne pouzivat na uzatváranie, kým nevieme, či su reálne, t.j. či neobsahujú protirečenie. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Kazde dielo dokazuje tvorcu. >>

Arthur Schopenhauer : Neuznávam intelekt za počiatok všetkého. >>

Martin Heidegger : Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje. >>

Niekto : Ľudia si zbožšťujú to, čo im prináša úžitok. Chlieb uctievajú ako Demeter, bohyňu úrody, oheň ako Hefaista atď. >>

Lucretius Carus : Prvý splodil bohov na svete strach. >>

Niekto : nemáme vrodenú vieru v boha, vrodenú - ako ukazuje množstvo experimentov s deťmi od pár mesiacov do niekoľkých rokov - máme tendenciu veriť. a prejavuje sa to vierou v nejakých hýbateľov, v kauzálne príčiny, ktoré si antropomorfizujeme....tendenciu veriť v abstraktných, mocných aktérov máme podľa všetkého vrodenú. Neznámym fenoménom, veciam, ktorým jednoducho nerozumieme, zvykneme pripisovať ľudské vlastnosť. >>

Niekto : Boh existuje rovnako ako existuje číslo. >>

Niekto : Chcem dokazat , ze existuje jednorozec. Nato staci dokazat zdanlivo silnejsie tvrdenie, ze existuje existujuci jednorozec. Dokaz - Su len dve moznosti 1. Existujuci jednorozec existuje. 2. Existujuci jednorozec neexistuje. Moznost c.2 je rozporna. Vyrok existujuci jednorozec existuje ma dva vyznamy 1. Kazdy existujuci jednorozec existuje alebo ze existuje vobec nejaky existujuci jednorozec. Druhy vyznam nie je nevyhnutne pravdivy. Rovnako ako u descartovho ontologickeho dokazu boha. >>

Niekto : Kde bude vecna pravda o tom, ze som bol? - v Bohu. Kto si bude pripominat/pamatat vecnu pravdu o mojej docasnej existencii (ked uz na mna vsetci zabudnu)? - Boh. /inspirovane z descartovych Meditacii >>

Niekto : Keď sa ma pýtajú, či Boh stvoril vesmír, hovorím, že táto otázka nemá zmysel. Čas neexistoval pred veľkým treskom, takže nebol žiadny čas na to, aby Boh niečo stvoril. >>

Niekto : Mozno ked je viac vesmirov, tak je aj viac bohov, kazdy stvoril ten svoj. >>

Niekto : Ak Boh nie je, potom je dovolene vsetko. Nie je dovolene vsetko. Boh je. >>

Niekto : Velmi vela ludi v neho veri. Preco? Lebo je. >>

Niekto : Tri argumenty/piliere/, ze stvoritel existuje. 1.Aj fyzika uz dokazala ze vesmir nie je vecny, ale ma pociatok.2. ak by sa zmenila hocijaka z cca 20-tich riadiacich konstant fyziky - hmotnost elektronu,sila gravitacie, elektromag. sila - odpudzovali by sa viac-vesmir by sa rozplynul, silna a slaba jadrova sila,... tak by vesmir neexistoval. Trojka je preferovane cislo vo fyzike - tri kvarky, leptomy, skupenstva hmoty/Krempasky >>

Niekto : Nestačí veriť v Boha (jeho existenciu),treba veriť Bohu. >>

Pytajuci_sa : Existuje Boh? >>

Pytajuci_sa : Čo robil boh predtým než stvoril svet? >>

Pytajuci_sa : Ide dokopy Božia vševedúcnosť a ľudská slobodná vôľa? >>

Pytajuci_sa : Kde je Boh? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh všemocný, prečo... ? >>

Pytajuci_sa : Je Boh dobrý? >>

Herakleitos : Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus. >>

Platon (pov. Aristokles) : Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. >>

Thales z Miletu : Všetko je plné bohov. / PANTA PLÉRÉ THEÓN, >>

Niekto : ateisticka logika >>

Niekto : Teistická logika : 1) Všetko, čo existuje, musel niekto stvoriť. 2) Boh existuje. Teda : 3) Boha nikto nestvoril. >>

Niekto : Aj vy ste ateista pokiaľ ide o Dia, Apollóna, Amón-Rea, Mithru, Baala, Odina, zlaté teľa. Ja idem iba o jedného Boha ďalej >>

Niekto : Neexistenciu čohokoľvek (nielen Boha) nemôžem nikdy dokázať. Existencia čajovej konvice na obežnej dráhe medzi Marsom a Venušom je tiež nedokázateľná. >>

Blaise Pascal : Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, a nie filozofov a nie mudrcov. Boh Ježiša Krista. Odlúčili sme sa od neho. >>

Friedrich Nietzsche : Boh je mŕtvý! Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! Ako sa utešíme, vrahovia všetkých vrahov? >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Sú dva druhy dôkazov. Matematické dôkazy majú tú vlastnosť, že celé dokazovanie prebieha v nás. Dokazované je v tomto prípade nečinné. Ale to neplatí pre všetky spôsoby dokazovania, lebo niečo sa vie aj samo dokázať : niekto vie dokázať svoju nevinu, svoju lásku, svoje majstrovstvo, vernosť atď.. Dôkazy Boha spadajú do druhého typu dôkazov. >>

Niekto : Argumenty proti ateizmu
1. Dôkaz v prírode: Kto ju stvoril? Udial sa "veľký tresk" len tak, bez dôvodu a bez akejkoľvek príčiny? A prečo je príroda stvorená tak inteligentne? >>

Niekto : Argumenty proti ateizmu
2. Absolútna platnosť svedomia: Prečo je vždy morálne nesprávne zámerne neuposlúchnuť svoje svedomie? Odkiaľ má tú absolútnu autoritu, ak nepodchádza od Boha, ale vzniká pomocou náhody, genetiky, evolúcie, spoločnosti, tvojich rodičov (keď nič z tejto skupiny nie je neomylné)? >>

Niekto : Náboženstvo je vzťah s Bohom. (Slovo Boh tu používam v tom najširšom možno zmysle slova, teda aspoň ako najvyššiu moc či niečo, čo je väčšie od nás) >>

Soren Kierkegaard : Keby ľudské Ja ustanovilo samo seba, mohli by sme hovoriť len o jednej forme (zúfalstva): nechcieť byť sám sebou, zbaviť sa seba samého, no nemohli by sme hovoriť o tom, že človek zúfalo chce byť sám sebou. Táto formula je totiž výrazom závislosti celého vzťahu (celého Ja), výrazom toho, že Ja nemôže len vlastným úsilím dosiahnuť alebo uchovať si rovnováhu a pokoj, ale môže to len vďaka tomu, že sa vo vzťahu k sebe samému vzťahuje aj k tomu, čo ustanovilo.celý vzťah. >>

Na otázku Existuje číslo?

Gottlob Frege : Vysvetlenia čisla:
1.psychologické - číslo ako mentálny konštrukt. (Ak ho nikto nemyslí, prestane existovať?)
2. formalistické - číslo stotožňuje s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly)
3. empiricistické - zákony aritmetiky sú emprirické zovšeobecnenia, založené na indukcii. Pojmy sú získané z pozorovania objektov.
4. Oproti nim stavia (frege) svoju koncepciu logicizmu: Všetky základné aritmetické pojmy možno definovať výlučne prostredníctvom logických pojmov. Všetky zákony aritmetiky možno odvodiť pomocou logických pravidiel. >>

Edmund Husserl : Číslo je mentálny konštrukt. Ak nikto nejaké číslo nemyslí, tak to číslo neexistuje. >>

Ludwig Wittgenstein : Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) >>

Niekto : Boh existuje rovnako ako existuje číslo. >>

Pytajuci_sa : Existujú čísla? >>

Pytajuci_sa : Existuje číslo? >>

Rudolf Carnap : Interné otázky ohľadom existencie čísel sú napríklad typu „Existuje nekonečne veľa prvočísel?“ Tieto otázky majú zmysel, akonáhle je prijatý rámec obsahujúci diskusiu o číslach. Takéto otázky sa líšia stupňom náročnosti. Niektoré sú veľmi ťažké, ako je to v prípade otázky „Existuje nekonečne veľa prvočísel?“ Niektoré sú jednoduché ako „Existujú prvočísla?“ A iné sú úplne triviálne, napríklad „Existujú čísla?“. Interné otázky sú teda otázky, ktoré sa môžu klásť po prijatí rámca, ktorý umožňuje hovoriť o určitých veciach, a všeobecné interné otázky, ako sú „Existujú čísla?“, sú úplne bezvýznamné, pretože po prijatí rámca pre rozhovory o číslach je otázka už kladne zodpovedaná vnútri tohto rámca. Ale keďže interné všeobecné otázky sú úplne bezvýznamné, nemôžu byť tým, čo majú filozofi a metafyzici na mysli, keď kladú ontologickú otázku „Existujú čísla?“ Cieľom filozofov je položiť ťažkú a hlbokú otázku, nie triviálnu. Cieľom filozofov nie je interná otázka, ale externá otázka. >>

Platon (pov. Aristokles) : Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom. >>

Na otázku Existuje duša?

Biblia : A vystrel sa na dieťa tri razy a volal k Hospodinovi a riekol: Hospodine, môj Bože, prosím, nech sa navráti duša tohoto dieťaťa do jeho vnútornosti! A Hospodin vyslyšal hlas Eliášov, a duša dieťaťa sa navrátila do jeho vnútorností, a ožilo. >>

Niekto : Smrť znamená oddelenie tela a mysle. >>

Niekto : Duša existuje a aj posmrtný život, nasvedčujú tomu napr. astrálne cestovanie, spomienky na minulé životy, zážitky na hranici smrti (svetelný tunel efekt), zážitky pod vplyvom psychotropných látok, spontánne spomienky detí na svoje minulé životy. >>

Pytajuci_sa : Existuje duša? >>

Aristoteles : Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles možno preto veril, že všetko je plné bohov. (ad Thales z Miletu) >>

Friedrich Nietzsche : Čistý duch je čistý nezmysel: ak odčítame nervový systém a zmysly, smrteľnú obálku, tak sa iba prepočítame, nič viac. >>

Niekto : Duchovia sú nahí, a pretože sa hanbia, tak sa skrývajú a sú neviditeľní. >>

apoštol Pavol : My však nie sme tí, ktorí ustupujú k záhube, ale ľudia viery k zachovaniu duše. >>

Niekto : Duša existuje, ona je podstatou človeka. >>

Theodor Munz : Rád by som poznal čo len jedinú špecifickú vlastnosť ducha, neodvodenú z hmoty, no obávam sa, že mi ju nikto neuvedie. >>

Filolaos z Krotóna : I staří theologové a věštci dosvědčují, že duše je připoutána k tělu za trest, je v něm pohřbena jako v hrobě. >>

Na otázku Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov?

Pytajuci_sa : Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? >>

Ludwig Wittgenstein : Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší. >>

Platon (pov. Aristokles) : čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále. >>

Na otázku Existuje niečo večné a nemenné?

Biblia - Nový zákon : Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny. >>

Biblia : Viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Pohyb je vraj večný a z toho vznikajú všetky svety. >>

Guatama Buddha : Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec. >>

Guatama Buddha : To nemenné je oblasť, v ktorej nie sú ani prvky pevnosti, tekutosti, tepla, pohybu, ani priestor, ani vedomie, ani ničota, ani tento svet, ani žiadny iný svet, ani slnko, ani mesiac. Taká oblasť skutočne je. Nie je tam ani prichádzanie, ani odchádzanie, ani zostávanie v pokoji, ani vznikanie, ani umieranie. Nie je tam ani únava, ani rozvoj, ani predmety. Toto je ten úplný koniec utrpenia. Hovorím, žiaci, je Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované. Keby nebolo tohto Nezrodeného, tohoto Nevzniknutého, tohoto Nestvoreného, tohoto Nezformovaného, nebol by možný únik zo sveta zrodeného, vzniknutého, stvoreného a zformovaného. Pretože je, žiaci, Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované, je teda možné zo světa zrodeného, vzniknutého, stvoreného, zformovaného uniknúť. >>

Herakleitos : Všetko plynie a nič netrvá. >>

Herakleitos : Nevstupil by si dva razy do tej istej rieky >>

Parmenides : Čo sa mení nie je pravdivé. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Telá vraj umierajú, ale To, čomu telo patrí, je večné. >>

Aristoteles : Boh je nehybný hýbateľ. >>

Aristoteles : Matematika skúma to čo je nehybné teda nemenné a odlúčené (aspoň niektoré matematické útvary sú také). >>

Ježiš Nazaretský : Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. >>

Michel de Montaigne : Pokiaľ rozum verí, že môže uchopiť niečo nepremenlivé a večné, tak len blázni. >>

Michel de Montaigne : Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci. >>

Logik Formálny : ( 1D1 & 1P6 ) => 1P7 >>

Logik Formálny : ( 1A1 & 1A7 & 1D6 & 1P2 & 1P6 & 1P7 ) => 1P11 >>

Logik Formálny : ( 1D4 & 1D6 & 1D8 & 1P11 & 1P7 ) => 1P19 >>

Niekto : Život je zmena, smrť je nemenná. >>

Niekto : Niekedy filozofi pokladali nadlunárnu sféru za nemennú. >>

Niekto : Fyzikálne zákony sú večné. >>

Niekto : Človek sa počas života mení, starý človek sa vôbec nepodobá na batoľa a predsa je to ten istý človek, niečo sa nezmenilo. >>

Pytajuci_sa : Existuje niečo večné a nemenné? >>

Pytajuci_sa : Ako môže z nemenného vzniknúť premenlivé? >>

Friedrich Nietzsche : Koreň predstavy substancie je v jazyku, nie v bytujúcne mimo nás. >>

Herakleitos : Ale tento logos, ktorý je večný, nechápu ľudia ani predtým, ako ho počuli, ani potom, ako ho prvý raz počuli. Lebo hoci sa všetko deje podľa tohto logu, predsa si počínajú ako neskúsení, kedykoľvek sa pokúšajú o také slová a diela, aké ja vykladám, rozkladajúc každé podľa jeho prirodzenosti a vysvetľujúc, aké je. >>

Niekto : Rieka je naozaj dobrý obraz diania.. Každá rieka má však brehy.... Rieka nielenže tečie ale tiež proste je. Ani ľudská bytosť, rovnako ako rieka, nie je len striedaním a dianím. Pravdou človeka je jeho možnosť byť. Skutočnosť je jednotou skrytosti stáleho a pomíjavosti odkrytého. >>

Guatama Buddha : sankhára - tento pojem v najširšom zmysle zahŕňa všetky podmienené alebo zložené veci (sankhatá dhammá) - na rozdiel od Nibbány, ktorá nie je pominuteľná a nie je na ničom závislá >>

Niekto : Myseľ je nestála v tom zmysle, že je ako rieka, každú sekundu má iné myšlienky. Je ako kvet, ktorý sa vyvíja, rastie. Rozvíjanie múdrosti (tréningom mysle) je ako pestovanie kvetu, ktorý je každú sekundu iný a nakoniec rozkvitne. >>

Benedictus de Spinoza : ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. >>

Niekto : Absolútno je protikladom k čiastočnému, nekonečno a večnosť v protiklade ku konečnému a dočasnému. Súvisí z otázkami o existencii. >>

Niekto : Indáni veria, že duša po smrti príde do večných lovíšť. >>

apoštol Pavol : Láska nikdy nezanikne >>

Niekto : Pokiaľ by existovalo niečo stále a nezávislé od nás (t.j. nejaká substancia), tak by sme na to nemohli vplývať, tak by sme to nemohli zmeniť, tak by sme nemohli žiť svätý život, ktorý by celý svet zmenil, oslobodil všetky cítiace bytosti.. >>

Paul Ricoeur : milovať znamená vidieť v milovanej bytosti - večnú bytosť >>

Demokritos z Abdér : Atómy sú nedeliteľné, je ich veľa a sú večné. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Ten, ktorý sídli vo všetkých živých bytostiach, zostáva navždy nezničiteľný. Preto by si nemal nikdy pre nikoho smútiť. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Niektorí hovoria, že átman (vnútorná božská podstata človeka) môže byť zničená a iný ju nazývajú ničiteľom. Nič o tom nevedia. Ako by mohol ničiť, alebo kto by mohol zničiť ju? Poznaj átman, nezrodený, neumierajúci, nikdy nekončiaci, nikdy nezačínajúci, bez smrti, bez zrodenia, navždy nepremenný. >>

Niekto : Akokoľvek sa život mení, tento madrac vám vždy drží chrbát. >>

Na otázku Existuje posmrtný život?

Guatama Buddha : To je svet, to som ja, ja budem po smrti stálý, trvajúci a večný, môže byť takýto názor v skutočnosti niečím iným, ako náukou úplných bláznov? Toto všetko sú iba nereálne názory, spleť názorov, divadielko názorov, sieť názorov, pasca názorov. Takto sa nepoučený a nevedomý svetský človek, ktorý je chytený do pút týchto názorov, neoslobodí od znovuzrodení, od starnutia a smrti, nezbaví sa strasti a plaču, bolesti, žiaľu a zúfalstvu, neunikne utrpeniu. >>

Sokrates : Lebo báť sa smrti, občania, nie je nič iné ako vzbudzovať zdanie, že človek je múdry, hoci nie je; je to totiž domnienka, že človek vie, čo nevie. Nikto totiž nevie, či práve smrť nie je pre človeka zo všetkého najväčším dobrom, ľudia sa je však boja, akoby bezpečne vedeli, že je najväčšie zlo. A nie je potom tá najnehabnejšia nevedomosť spočívajúca v tom, že sa človek domnieva, že vie, čo nevie?. >>

Sokrates : Uvážme však aj to, že je veľká nádej, že je to niečo dobré. Smrť je totiž jedno z dvoch; totiž alebo nie je nič a mŕtvy nemá o ničom nijaký pocit, alebo je smrť podľa toho, čo sa povráva, akási premena a pre dušu presťahovanie sa z tohto miesta na iné. Ak teda pri smrti niet nijakého pocitu, ale je to spánok, keď človek zaspí a nemá vôbec nijaký sen, potom by smrť bola obdivuhodným ziskom. Myslím si totiž: keby si mal niekto vybrať tú noc, v ktorej tak spal, že sa mu vôbec nesnívalo, a porovnávať s ňou ostatné noci a dni svojho života a po uvážení povedať, koľko dní a nocí v svojom živote prežil lepšie a príjemnejšie ako spomínanú noc, myslím, že by v provnaní s ostatnými dňami a nocami ani sám perský kráľ, nieto ešte obyčajný človek, nenašiel veľa takých nocí. >>

Demokritos z Abdér : Duša je zničiteľná a hynie spolu s telom. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Telá vraj umierajú, ale To, čomu telo patrí, je večné. >>

Logik Formálny : P002507 => P002500 >>

Logik Formálny : P002500 => P002507 >>

Logik Formálny : |= ( P002507 ⋁ P002508 ⋁ P002509 ) >>

Logik Formálny : P001940 => P001941 >>

Niekto : V nebi musí byť krásne. Ešte sa odtiaľ nikto nevrátil. >>

Niekto : Smrť znamená úplné zničenie. >>

Niekto : Časť človeka po smrtí zaniká, časť ostáva. >>

Niekto : Človek je do posledného svojho chĺpka nezničiteľný. >>

Niekto : Existuje posmrtný život. >>

Niekto : V maternici sú dve bábätká.Jedno sa pýta druhého, Veríš na život po pôrode?Druhé odpovedá: Prečo sa pýtaš? Jasné, že verím. Musí existovať niečo po pôrode. Možno sme tu, aby sme sa pripravili na to, čo budeme potom.Nezmysel, hovorí prvé. Nie je žiaden život po pôrode. Čo by to bol za život?Druhé odpovedá, Neviem, ale bude tam viac svetla ako tu. Možno budeme chodiť nohami a jesť ústami. Možno budeme používať viac zmyslov, ako si vieme teraz predstaviť.Prvý hovorí, To je absurdné. Chodenie je nemožné. A jesť ústami? Smiešne! Pupočná šnúra nám dodáva všetky živiny, ktoré potrebujeme. Lenže je krátka. Takže logicky život po pôrode je vylúčený.Druhý trvá na svojom, No ja si myslím, že tam niečo existuje a možno je to tam úplne iné ako tu. Možno tam už nebudeme potrebovať pupočnú šnúru.Prvý odpovedá, Nezmysel. A okrem toho, ak by tam bol život, ako je možné, že sa odtiaľ ešte nikto nevrátil? Pôrod je koniec života a po pôrode nie je nič iba tma a ticho a zabunutie. Nikam to nevedie.No neviem, hovorí druhý, ale určite sa stretneme s Matkou a ona sa o nás postará.Prvý odpovedá, Matku? Ty naozaj veríš v Matku? Úsmevné. Ak Matka existuje, kde je teraz?Druhý hovorí, Je okolo nás. Sme ňou obklopení. Sme ňou. Žijeme z nej. Bez nej by toto miesto nebolo.Odvetí prvý, Dobre, ja ju nevidím, takže logicky nemôže existovať.Na čo odpovedá druhý, “Niekedy, keď je úplne ticho a sústredíš sa a naozaj počúvaš, môžeš cítiť jej prítomnosť a počuť je milujúci hlas, ktorý sa k nám zhora prihovára. >>

Niekto : Biblia: Boh je skryvajuci sa boh. Povaha veci sa rada skryva. Mnohe nam je skryte. Heidegger:Aristoteles pokladá . Fýzis pokladá za otvorenosť neskrytosti, v ktorej môžu prirodzené jestvujúcna v prvom rade prísť do prítomnosti. Fyzici dnes taktiež hovoria o tmavej hmote a skrytej energii. >>

Niekto : Biblia nič nehovorí o tom, ako fungujú nebesá, ale ako sa máme do neba dostať ---vs.----Ale predstava o posmrtnom živote a nebi, kde sa má odohrávať, je faktuálne tvrdenie o tom, aký je svet. To nie je tvrdenie o hodnotách a morálke. Také veci sa dajú vedecky testovať. >>

Niekto : Smrť začala byť posledných 100 rokov skôr technickým ako metafyzickým problémom. Ide už o to ako vyriešiť problém starnutia. O sto rokov sa možno už človek bude môcť updatovať, vložiť do iného tela a žiť ďalej. >>

Pytajuci_sa : Existuje posmrtný život? >>

Tomas Kempensky : Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov? >>

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. >>

Niekto : Po smrti žijeme v inej dimenzii. >>

Pytagoras zo Samu : Egypťania prví priniesli toto učenie, že duša je nesmrteľná a po zániku tela vstupuje do iného živočícha, ktorý sa zakaždým rodí. A keď prejde všetkými suchozemskými, morskými a okrídlenými zvieratami, opäť vstupuje do rodiaceho sa ľudského tela, a takto obchádza tritisíc rokov. Toto učenie prevzali niektorí Gréci - jedni prv, druhí neskoršie - a vydávali ho za vlastné. Poznám ich mená, ale nenapíšem ich. >>

Pytagoras zo Samu : Rozpráva sa, že raz šiel Pytagoras okolo, keď ktosi bil psa ; tu pocítil vraj ľútosť a povedal : "Prestaň a nebi ho, je to duša môjho priateľa, ktorú som spoznal, keď som začul zavýjanie." >>

Pytagoras zo Samu : ..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch. >>

Ježiš Nazaretský : Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ >>

Niekto : Duša je nesmrteľná, pretože je nehmotná. >>

Niekto : Po smrti odchádza naša duša cez čiernu dieru do večnosti. Preto sú aj tie zážitky navrátivších sa z klinickej smrti, že prechádzali cez tunel, na konci ktorého bolo svetlo. >>

Parmenides : Lebo to sa nikdy nebude môcť dokázať, že jestvuje nebytie... >>

Parmenides : Treba hovoriť a myslieť, že jestvujúce je, lebo bytie je, ale nič nie je... >>

Platon (pov. Aristokles) : A blúdia tak dlho, kým nie sú z túžby po telesnom ktoré na nich uľpieva, opäť zavreté do tela; uzavreté sú, ako je pravdepodobné do zvierat takých vlastností, akým v živote holdovali...Napríklad ti, čo hodovali labužníctvu, chlípnosti a pijanstvu a nevedeli sa toho vystríhať, pravdepodobne berú na seba podobu oslov a takých zvierat... Tí však, čo sa nadmieru oddávali nespravodlivosti, tyranstvu a chamtivosti, berú na seba podobu vlkov, jastrabov a supov... >>

Platon (pov. Aristokles) : Z tých ostatných sú pomerne najšťastnejší a na najlepšie miesto idú tí, čo sa usilovali o všeobecne ľudskú a občiansku cnosť, ktorú nazývame rozvážnosť a spravodlivosť a ktorá vznikla z návyku a cvičenia bez filozofie a rozumového poznania..je pravdepodobné, že prichádzajú opäť do takých družných a krotkých tvorov, možno do včiel, ôs a mravcov, alebo opäť do toho istého rodu ľudí a v tom prípade sa z nich zasa rodia riadni muži. >>

Platon (pov. Aristokles) : Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. >>

Biblia : Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. >>

Čuang-c : Že netelesné vytvorilo telesné a že telesné sa vráti do netelesnosti, to je večný kruh, o ktorom vedia mnohí, ale lennemnohí z toho vyvodia praktické dôsledky >>

Niekto : Egypťania spoznali ako prví pravdu, že duša človeka je nesmrteľná a že keď telo zanikne, vždy znovu vchádza do inej bytosti, ktorá sa práve rodí. >>

Sokrates : Živí pochádzajú z mŕtvych, práve tak ako mŕtvi zo živých. >>

Seneca : Kde sú mŕtvi? Tam kde nenarodení. >>

Biblia : Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina >>

Friedrich Nietzsche : Teraz umieram a blednem, povedal by si, a čochvíľa nebudem ničím. Duše sú rovnako smrteľné ako telá. Ale uzol príčin, v ktorom som zapletený sa znovu vracia - ten ma opäť vytvorí! Ja sám patrím k príčinám večného návratu. Prídem znova, s týmto slnkom, s touto zemou, s týmto orlom, s týmto hadom - nie do nového života alebo do lepšieho života alebo do podobného života: - Navždy prichádzam do jedno a toho istého života, v celku i v maličkostiach - abyže znova učím večnému návratu všetkých vecí, abyže opäť hovorím slová o poludní veľkosti zeme a ľudského poludnia, abyže opäť ohlasujem ľuďom nadčloveka. Hovoril som svoje slovo, rozbijem sa na svojom slove: tak to chce môj večný údel (žreb) - umieram ako kazateľ! >>

Arthur Schopenhauer : Prečo by si mal pochybovať o tom, že tajné cesty, ktoré ti boli otvorené do tejto súčasnosti, ti nebudú otvorené aj do každej budúcej (prítomnosti)? / Warum soltest du zweifeln, dass die geheimen Wege, die dir zu dieser Gegenwart offenstanden, dir nicht auch zu jeder Künftigen offenstehen werden ? >>

Niekto : Duša sa vždy prichytí k jednému druhu. Duše ľudských bytostí sa v drvivej väčšine prípadov reinkarnujú vždy ako ľudské bytosti. Cieľom duše je expandovať vedomie. Preto pre dušu, ktorá je na ľudskej úrovni vedomia už nemá zmysel prežívať život v nižšich úrovniach vedomia. Existujú výnimky, kedy ľudská duša experimentuje s tým, že sa stane napr. delfínom. >>

Niekto : Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil, umrel a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci! >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Ten, ktorý sídli vo všetkých živých bytostiach, zostáva navždy nezničiteľný. Preto by si nemal nikdy pre nikoho smútiť. >>

Platon (pov. Aristokles) : Povedal, že jeho duša, keď z neho vyšla, vydala sa na cestu s mnohými inými a prišli na akési čudné miesto, kde boli bezprostredne vedľa seba dva otvory v zemi a naproti na nebi zasa dva iné otvory......duše po vynesení rozsudku nad nimi odchádzali jedným otvorom do neba a jedným do zeme, kým druhými sa vracali; >>

Arthur Schopenhauer : Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. >>

Na otázku Existuje priestor?

Zenon z Eley : Pohybujúce sa nepohybuje ani v tom priestore, v ktorom sa nachádza, ani v tom, v ktorom sa nenachádza. >>

Demokritos z Abdér : Nesúcno existuje práve tak ako súcno, pričom súcnom nazývam hmotu, nesúcnom prázdny priestor, akoby aj tento mal akúsi prirodzenosť a vlastnú podstatu. >>

Immanuel Kant : Priestor mimo našej predstavy nie je ničím. Priestor sám so všetkými javmi ako predstavami sa nachádza len vo mne. >>

Immanuel Kant : Priestor je forma poznávania (rovnako ako čas a zákon kauzality) >>

Niekto : Podľa Kanta priestor mimo našej predstavy nie je ničím. Priestor sám so všetkými javmi ako predstavami sa nachádza len vo mne. >>

Pytajuci_sa : Existuje priestor? >>

Na otázku Existuje spravodlivosť?

Niekto : Existuje spravodlivosť >>

Pytajuci_sa : Existuje spravodlivosť? >>

Herakleitos : Ľudia by nepoznali meno právo, keby nebolo bezprávie. >>

Na otázku Existuje vákuum, tma či ticho? Alebo je to len neprítomnosť..?

Pytajuci_sa : Existuje vákuum, ticho alebo tma? >>

Na otázku Existuje zlo?

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Niekto : Chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. Tma tiež nexistuje. Tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Je to iba neprítomnosť dobra. >>

Niekto : Stojí dva shluky energie naproti sobě – jedna je Láska a druhá je Strach převlečený do zla. Jediná kapka energie Lásky má větší sílu než sto kapek energie Strachu. Ptáte se: „Tak proč je tedy tak těžké se zlem bojovat?“ Vaše otázka je odpovědí. Musíte pochopit, že dokud budete se zlem bojovat, nemůžete ho porazit. Musíte pochopit, že vaším úkolem není zlo porazit. Vaším úkolem je pochopit, že zlo neexistuje. Dokud se zlem bojujete, dodáváte často neutrální energii negativní náboj. Se zlem nemůžete bojovat, zlo musíte milovat. Musíte se na zlo dívat a jasně si uvědomovat, že se díváte na Lásku, která si nemůže vzpomenout, že je Láska a proto je Strachem projevujícím se jako zlo. Největší zlo vychází z vašeho největšího strachu. Ti nejhorší mezi vámi mají největší strach. Největší podvědomý strach vás všech je, že nejste milováni. Proto je na zlo největším lékem Láska. >>

Pytajuci_sa : Existuje zlo? >>

Na otázku Existujú anjeli, duchovné bytosti?

Biblia : Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: Beda, pán môj, čo si počneme? 16 Ten však odpovedal: Neboj sa! Máme viac spojencov než oni. 17 Potom sa Elizeus modlil: Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea. >>

Pytajuci_sa : Existujú anjeli, duchovné bytosti, Lucifer? >>

Pytajuci_sa : Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí? >>

Tomas Kempensky : K tomu, čo sa utiahne od svojich známych a priateľov, priblíži sa Boh so svätými a anjelmi. >>

Niekto : Duchovia sú nahí, a pretože sa hanbia, tak sa skrývajú a sú neviditeľní. >>

Niekto : Presvedčenie o existencii diabla je iba druhom konšpiračnej teórie. >>

Arthur Schopenhauer : Pre askétu je diabol personifikáciou všetkého, čo ho odvádza od rezignácie. (ad asketizmus) >>

Niekto : Vo chvíli, keď sa zlo zmocní sveta, tak to už je vec ktorá nie je len materiálna, ktorá nie je len technická, za tým stojí nejaké mystérium, nejaké zlo, my kresťania hovoríme, že za tým stojí diabol, a tak ako Stalin a Hitler boli strážený silami zla, aby sa ani atentát nepodaril. Preto aj zlo, ktoré dnes vyžaruje z Ruska presahuje to materiálne , a teda že možno očakávať ešte ďalšie pustošenie, ktoré môže súvisieť aj s nejakou stratou sebazáchovy... keď tak, nech to všetko padne. >>

Na otázku Existujú čísla ako abstraktné entity, alebo len číslice a jednotlivé počítateľné predmety?

Ludwig Wittgenstein : Číslo je totožné s číslicami napísanými na papieri (nové čísla nemožeme tvoriť , iba ich symboly) >>

Pytajuci_sa : Existujú čísla? >>

Na otázku Existujú mimozemšťania?

Niekto : Elohím (doslovně snad -Ti, kteří přišli z nebe), hebrejsky Bůh. Jde o množné číslo slova El, bůh, které lze chápat buď jako plurál majestatis a přeložit jako Bůh, božstvo (souhrn bohů nebo božského), anebo jako plurál bohové . >>

Niekto : Vysielame elekromagneticke ziarenie, rozhlas, televizia... ak by boli inteligentne bytosti, davno by nam nejako dali vediet o tom. U nas je to az komicke, ze vsade pristavaju mimozemstania, oberaju jablka v nasich zahradach, oplodnuju nase zeny, len je zaujimave, ze sa ziadnemu observatoriu neukazali. Ziadnemu astronomovi, nikdy. Cize toto je vlastne psychologicko psychicka porucha niektorych ludi, ktori si premenili svoje snenie o tom ze nie sme vo vesmire sami na realitu. >>

Pytajuci_sa : Existujú mimozemšťania? >>

Niekto : Našu zem navštívíli mimozemšťania, lebo tu zanechali stopy, ktoré inak nevieme vysvetliť. >>

Na otázku Existujú univerzálie?

Platon (pov. Aristokles) : Idea špiny neexistuje. >>

John Locke : Všetky veci kt. existujú, sú iba jednotliviny. >>

Arthur Schopenhauer : Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel. >>

Pytajuci_sa : Existuje číslo? >>

Pytajuci_sa : Existujú univerzálie? >>

Niekto : Neexistuje nič univerzálne, všetko závisí na historickom kontexte danej spoločnosti. To platí aj pre pojem slobody. >>

Na otázku Funguje modlitba?

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Pytajuci_sa : Funguje modlitba? >>

Pytajuci_sa : Môžeme merať modlitbu? >>

Niekto : Veľa náboženských mysliteľov a teológov sa snažilo vyriešiť paradox, ako je možné prostredníctvom modlitby človeka zmeniť nemennú vôľu boha. Zhodujú sa však na tom, že božiu vôľu, ktorá sa snaží o dobro, nie je možné zmeniť, ale zmyslom modlitby je posilniť ľudskú vôľu, povzbudiť dušu a tak sa prispôsobiť tejto božej vôli v zmene k lepšiemu. >>

Niekto : Boh tento svet stvoril, ale už do neho nezasahuje. Preto sú modlitby zbytočné. >>

Ježiš Nazaretský : A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu? Alebo mu podá škorpióna, keď si pýta vajce? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! >>

Niekto : Katolíci na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou aj za pomoci nebeských svätcov vyprosiť. >>

Otto Neurath : Boha nemožno ovplyvniť rituálmi, pokiaľ vôbec, tak mravnosťou. >>

Na otázku Islam, alebo kresťanstvo?

Niekto : Existujú aj záväzné zákazy: zákaz úžerníctva, vína, falošného prisahania v mene Alaha, svätokrádežného nadávania atď. Tieto zákazy sú zapracované do islamského zákonodarstva (šaría). >>

Niekto : len moslimská krv je rovnocenná >>

Mohamed : Islam je mier. >>

Niekto : Jadro aktivistov odmietlo pohľad na džihád ako na duchovný boj so zlými impulzmi duše, ktorý donekonečna presadzujú apologéti islamu v západnom svete, a to ako pohľad, ktorý je nielen teologicky nesprávnou (čo je), ale aj škodlivou kvietistickou odchýlkou od úlohy dňa. >>

Niekto : útok na neveriacich lieči všeobecné zlo, ktoré spočíva v ich odpore voči celému moslimskému spoločenstvu, zatiaľ čo zabitie moslima... je len čiastočné zlo a na odrazenie všeobecného zla sa musí podstúpiť čiastkové zlo >>

Niekto : Antagonizmus voči démonizovaným „neveriacim“ je zakorenený v presvedčení, že islam je nielen pravou vierou, ale aj jedinou vierou, ktorá má vôbec nejakú pravdu. Ľudstvo sa delí na moslimov a kafirov. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti. >>

Niekto : Islam vytvoril džihád a islam zostáva definovaný džihádom. Je to jediná veľká náboženská doktrína v histórii ľudstva s vyvinutou teológiou a právnym systémom povinného násilia voči neveriacim. >>

Niekto : Islam vidí svet ako otvorený konflikt medzi Krajom mieru (Dar al-Islam) a Krajom vojny (Dar al-Harb), ktorý musí byť porazený vo svätej vojne (džihád) >>

Niekto : Kresťania sa vraj správajú k židom podobne ako moslimovia ku kresťanom. Kresťania si hovoria, že majú Ježiša Krista a Nový zákon, takže nejaký judaizmus je pre nich historický prežitok a myslia si, že židia by urobili lepšie, keby konvertovali. Moslimovia si zase hovoria, prečo by sa mali baviť s kresťanmi, keď oni majú svojho proroka, posledného a najväčšieho. Tá tolerancia sa možno stráca v tom, že majú pocit, že kresťanom urobia len dobre, keď ich obrátia na islam. Aj preto si dovolím tvrdiť, že určite to nebude kresťanstvo, ktoré premôže radikálny islam. >>

Niekto : V jehovizme pocuvas ludi, v islame jedine boha. >>

Niekto : S chalanmi to funguje tak, ze keby niekto chcel, spyta sa ocina a potom je to v poriadku, mozeme ist do spolocnosti medzi ludi, len nemozme byt osamote v jednej izbe.(18-rocna slovenska moslimka) U moslimov je to take, ze ziadne drzanie za ruky, ziadne bozkanie, je to o tych rozhovoroch na verejnosti, vzdy je dobre, ak je tam este nejaky rodinny prislusnik. No a pohlavny styk az po svatbe. To su take tie normalne moralne zakony, ako nase babky este pred sto rokmi dodrziavali. >>

Niekto : In Teilen der kurdischen Bevölkerung wird das Recht der Frauen auf sexuelle Selbstbestimmung aus religiösen und kulturellen Gründen unterdrückt. Verstöße gegen dieses ungeschriebene Gesetz haben zu sogenannten Ehrenmorden durch die eigene Familie geführt. Dagegen kämpfen immer mehr kurdische Organisationen wie WADI oder HAUKARI e. V.[25] und ICAHK[26] an >>

Pytajuci_sa : Islam či kresťanstvo? >>

Niekto : V Afghánistánu, Bruneji, Íránu, Iráku, Mauritánii, Nigérii, Saúdské Arábii, Súdánu, Spojených arabských emirátech a Jemenu lze za homosexuální akty uložit i trest smrti. >>

Niekto : Korán cituje příběh Lotova lidu zničeném Božím hněvem pro obscénní praktiky mezi muži. >>

Niekto : Islam je dobrý. >>

Niekto : Policajt hovorí, že moslimskí muži často bránia, aby ich ženy hovorili s policajtom. Ženy sú poslané preč, keď policajt vstúpi do miestnosti. Na otázku prečo, muž odpovedá "Žena nerozumie". >>

Logik Formálny : P003171 => P003176 >>

Logik Formálny : P001524 => P003186 >>

Logik Formálny : P000779 => P003186 >>

Niekto : Kto zaviera svoju ženu, alebo svoju dcéru neposiela do školy, nestará sa o to, aby sa naučila jazyk danej krajiny, robila si úlohy, a vydá ju v 14-tich rokoch za syna svojho brata, porušuje zákony a nemá žiaden rešpekt pred normami spoločnosti v ktorej žije. >>

Niekto : Ženy nemajú v islame rovnaké práva ako muži. >>

Niekto : Žena ako vzácny majetok muža, (ktorý treba zahaľovať a uzavierať), čo znie v našej kultúre iba ako mužská fantázia, je v islamskej kultúre realitou, >>

Logik Formálny : P003178 => P003176 >>

Niekto : V Pakistane prijali zákon o tom, že ženy nemajú chodiť do školy, lebo majú pracovať v domácnosti. >>

Logik Formálny : P003180 => P003176 >>

Niekto : V Afganistane bola zavedená Šaria, ženy nesmú bez povolenia muža opustiť dom a musia mužovi vyhovieť vo všetkom, čo od nich požaduje. >>

Logik Formálny : P003182 => P003176 >>

Niekto : Zahaľovanie žien (v islame) nemá náboženský dôvod, iba politický. >>

Logik Formálny : P003184 => P003176 >>

Niekto : Islam je agresívny voči iným kultúram. >>

Logik Formálny : P000784 => P003186 >>

Logik Formálny : P000785 => P003186 >>

Logik Formálny : P000786 => P003186 >>

Logik Formálny : P001498 => P003170 >>

Niekto : Slovo islam niektorí moslimovia prekladajú nie ako mier, ale skôr ako odovzdanie sa bohu, podriadenie sa. >>

Niekto : Aj prokok Mohamed, ako sa píše v Koráne, viedol vojny a zabíjal neveriacich. >>

Niekto : V islamskej kultúre sa praktizuje, tzv. vražda zo cti: Príbuzní zabijú ženu zo svojej rodiny a vrátia tak česť rodine ak: 1. Počas svatobnej noci bola u danej ženy zistená neprítomnosť panenstva. 2. Je podozrenie z mimomanželského vzťahu. 3. Ak žena zámerne opustí muža. 4. Ak žena podkopáva rolu muža, napr. chce pracovať. 5. Ak sa žena odmietne vydať. 6. Ak sa žena odvracia od tradícií a vedie západný štýl života. >>

Logik Formálny : P003197 => P003176 >>

Niekto : Islam Korán hovorí o Ježišovi (po arabsky ISA) na mnohých miestach a vo veľkej úcte má tiež jeho matku Máriu. Ježiš je považovaný za jedného z najvýznamnejších prorokov islamu, za moslima, a dokonca za slovo Božie, ale v inom význame ako v kresťanstve. V ľudovom islame dokonca panuje presvedčenie, že v súdny deň bude Ježiš svedčiť proti kresťanom, pretože prekrútili jeho učenie. Zvláštne postavenie má však Ježiš v mystickej vetve islamu, v súfizme, kde je považovaný za vzor askézy a zjednotenie s Bohom. >>

Niekto : Podľa šárie svedectvo jedného muslima je rovné svedectvu dvoch alebo troch kresťanov. Preto, keď bolo Grécko časťou Osmanskej ríše, tak pôvodní Gréci boli v Grécku druhoradými až treťoradými občanmi. >>

Niekto : V islame sú ešte muži mužmi, a nie uplakancami. >>

Na otázku Je biblia pravdivá?

Pytajuci_sa : Čo nebrať z Biblie doslovne? >>

Pytajuci_sa : Je biblia pravdivá? >>

Pytajuci_sa : Mohli sa do archy zmestiť všetky živočíšne druhy? >>

Niekto : Pozoruhodná evidencia o naplnení proroctiev je len jedným z dôkazov, čo sa týka presnosti Biblie. Stovky biblických proroctiev sa konkrétne a presne naplnilo a to dokonca dávno potom, ako pisateľ proroctva zomrel. >>

Niekto : Historická presnosť Písma je ďalšou kategóriou dôkazov, ktoré sú oveľa lepšie ako záznamy o Egypte, Asýrii a iných raných národoch. V poslednom storočí sa vyskytlo nespočetne veľa archeologických potvrdení biblických záznamov. >>

Niekto : Ďalším výrazným dôkazom o božej inšpirácii je fakt, že mnohé princípy modernej vedy boli zaznamenané v Biblii ako prírodné fakty a úkazy oveľa skôr ako ich pomocou experimentov potvrdili vedci. Tu sú príklady takýchto faktov: Guľatosť Zeme (Izaiáš 40:22) Takmer nekonečný rozsah hviezdneho vesmíru (Izaiáš 55:9) Zákon zachovania hmoty a energie (2 Petra 3:7) Kolobeh vody (Kazateľ 1:7) Obrovské množstvo hviezd (Jeremiáš 33:22) Zákon vzrastajúcej entropie (Žalm 102:25-27) Rozhodujúca dôležitosť krvi v životných procesoch (Leviticus 17:11) Atmosférická cirkulácia (Kazateľ 1:6) Gravitačné pole (Jób 26:7) a mnohé iné. >>

Niekto : Je potrebné zdôrazniť aj pozoruhodnú štruktúru Biblie. Hoci je to zbierka 66 kníh, napísaná viac ako 40 rôznymi ľuďmi počas obdobia 2 000 rokov, je to očividne jedna Kniha, ktorá je v dokonalej jednote a konzistencii. >>

Niekto : Posledný dôkaz toho, že je Biblia pravdivá, možno nájsť v svedectvách tých, ktorí jej uverili. Množstvo ľudí v minulosti aj v dnešnej dobe z vlastnej skúsenosti zistili, že jej zasľúbenia sú pravdivé, jej rady sú správne, jej príkazy a zákazy múdre a jej úžasné posolstvo o spasení napĺňa každú potrebu pre tento čas aj pre večnosť. >>

Niekto : Biblia nie je vo všetkom pravdivá. Nachádza sa tam aj kopu výmyslov. >>

Logik Formálny : P003116 => P003117 >>

Logik Formálny : ( P002421 & P002419 ) => P003116 >>

Niekto : Ak je biblia pravdivá, tak potom pred potopou nebola nikdy dúha, hoci pravdepodobne platili tie isté zákony optiky a fyziky. >>

Niekto : Ako je známe, pôvodné grécke vyjadrenie obsiahnuté v evanjeliách je ťažké presne vystihnúť a všetky moderné preklady trošku pokrivkávajú, povedal František vo svojej katechéze. Na jednom prvku sa však môžeme jednomyseľne zhodnúť: pri akomkoľvek chápaní textu musíme vylúčiť, že Boh by bol protagonistom pokušení, ktoré doliehajú na ceste človeka. Ako keby Boh číhal na svoje deti kladením nástrah a pascí. Výklad tohto druhu je v rozpore predovšetkým so samotným textom a je ďaleko od obrazu Boha, ktorý nám Ježiš zjavil. Toto sú obrazy toľkých pohanských bohov, nie? tvrdí. V liste apoštola Jakuba čítame takto: Nech nik v pokušení nehovorí: «Boh ma pokúša Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša (1,13). Práve naopak: Otec nie je pôvodcom zla, nijakému synovi, ktorý prosí o rybu, nedá hada (pozri Lk 11,11) – ako učí Ježiš – a keď sa zlo objaví v živote človeka, bojuje po jeho boku, aby mohol byť oslobodený. Je to Boh, ktorý vždy bojuje za nás, nie proti nám. Otec! Toto je ten zmysel, v akom sa modlíme Otčenáš. >>

Niekto : Biblia je plná rôznych názorov nie v zmysle úplnosti ale rozpoluplnosti. >>

Niekto : Všetci archeológovia sa domnievajú, že boli postavené ako hrobky pre faraónov....Moja vlastná osobná teória je, že Jozef postavil pyramídy na uskladnenie obilia. >>

Niekto : Biblia nie je kniha kníh, skôr kniha hlúpych povier a znehodnotených kompilátov mýtických príbehov z iných kultúr...podobné príbehy už opisovali starí Sumery, Egypťania... >>

Niekto : Biblia je symbolická kniha. >>

Niekto : Biblia je kniha, osvedčená generáciami, ktorej sa podarilo rozmnožiť do veľa kópií, a ktorá aj mnohým svojim čitateľom pomohla rozmnožiť sa : tým že spája ľudí, najmä mladých, ktorí sa potom spájajú aj v telesnom styku. To že je biblia evolučne úspešná ale ešte neznamená, že je pravdivá. >>

David Hume : Čítajúc tú knihu, nachádzame v nej plno divov a zázrakov. Podáva správu o stave sveta a ľudskej prirodzenosti celkom rozdielnych do súčastných; o pádu našom z tohoto stavu; o veku ľudskom obsahujúcom skoro tisíc rokov; o záhube sveta potopou; o ľuboboľnom zvolení jedného ľudu za miláčika nebies; pričomtým ľudom boli spisovateľovi krajania; o ich vyslobodení zázrakmi čo najpodivuhodnejšími; prosím každého aby položil ruku na srdce a po zrelom uvážení prehlásil, či sa domnieva, že by nepravda takej knihy bola neobyčajnejšia a zázračnejšia než všetky zázraky o ktorých rozpráva. >>

Niekto : nepravda Biblie je dosť pravdepodobná >>

Niekto : Biblia nie je pravdivá. Ľudstvo sa nevyvinulo z dvoch prvých ľudí Adama a Evy. >>

Benedictus de Spinoza : Pisateľom piatich kníh Mojžišových nebol Mojžiš, ale niekto iný, kto žil omnoho neskôr. Pôvodná Mojžišova kniha bola oveľa kratšia a naozajstný autor Pentateuchu ju vplietol medzi svoje knihy. Totiž pisateľ týchto kníh hovorí často Mojžišovi v tretej osobe a dokazuje o ňom rozličné veci. Ďalej tu hovorí o Mojžišovej smrti a o prorokoch, ktorí žili po ňom, a tvrdí sa, že Mojžiš bol najlepší..... preto je celkom nerozumné tvrdť, že Mojžiš je pisateľom Pentateuchu. >>

Benedictus de Spinoza : Podobne ani Jozuovu knihu nenapísal Jozue, o Knihe sudcov nikto neverí, že ju napísali sudcovia, udalosti v Samuelových knihách tiež siahajú ďaleko za jeho smrť, Knihy kráľov sú povyberané z iných kníh a napísal ich jeden autor, ktorý chcel napísať dejiny Židov až do prvého rozvrátenia Jeruzalema.... >>

Na otázku Je Boh dobrý?

Biblia : Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. >>

Biblia : Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, veď jeho milosť trvá naveky./ 1 Kronicka,34 >>

Biblia : Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu, 5 lebo Hospodin je dobrý, jeho milosť trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie!/ Zalm 100 >>

Biblia - Nový zákon : A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom. >>

Ježiš Nazaretský : Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh! >>

Plotinos : Dobro je Boh. (Good is god) >>

Niekto : Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý. >>

Niekto : Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona. /Zakon a Boh je teda mimo dobra a zla? >>

Niekto : Preco je Boh dobry a nie ako descartov zlomyselny duch, ktory nas stale klame - lebo nas klame stale rovnako, lebo je nemenny. >>

Pytajuci_sa : Je Boh dobrý? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? >>

Niekto : Elífazova skupina Boha obhajuje, Jób obviňuje Boha, že sa k nemu správa ako nepriateľ. Boh dal zapravdu Jóbovi: Boh riekol Elífazovi Témanskému: "Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób." >>

Niekto : Není milosrdný Búh, je jenom Búh mučitel. >>

Niekto : Ak sloboda spočíva v možnosti rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom, tak je buď Boh neslobodný, alebo sa tiež niekedy rozhodne konať zlo. ( a teda nie je len dobrý, podobne ako človek, ktorého stvoril na svoj obraz) >>

Logik Formálny : P003862 => P003863 >>

Logik Formálny : P000173 => P003863 >>

Biblia : Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a vykynoží. >>

Biblia : Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela, o domoch tohto mesta a o domoch judských kráľov, ktoré zrúcali na násypy a proti meču 5 tí, čo idú bojovať proti Chaldejcom, aby ich naplnili mŕtvolami ľudí, ktorých som pobil vo svojom hneve a vo svojej zlosti, pretože som pred týmto mestom zakryl svoju tvár pre ich veľkú zlobu. >>

Friedrich Nietzsche : Taký Boh (boh jedného národa na vrchole) musí vedieť pomáhať i škodiť, musí vedieť byť priateľom i nepriateľom - je uctievaný v dobrom i v zlom. >>

Friedrich Nietzsche : Neprirodzená kastrácia Boha na Boha, ktorý je iba dobrým je v tomto prípade (keď je národ na vrchole moci) neželateľné. Zlostný Boh je rovnako potrebný ako dobrý ... na čo by bol dobrý Boh, ktorý by nepoznal hnev, pomstu, závisť, výsmech, lesť, násilie? ktorému by neboli známe nadšenie z víťazstva a ničenia? Takému Bohu by nikto nerozumel. Načo by ho mali? >>

Niekto : Boh, ktorý musí za hriech nutne niekoho potrestať smrťou, hoci aj nevinného, sa podobá búrkovým mračnám, ktoré musia niekam udrieť, to už je jedno kam. >>

Niekto : Namiesto dobrého boha, ktorý trpí zlo, si možno predstaviť ako vládcu sveta predstaviť aj satana, ktorý z času na čas dovolí dobro. >>

apoštol Pavol : lebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť? A čo, ak Boh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu možné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu, a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? >>

Niekto : Boh je dobrý. >>

Na otázku Je boh ľudský výmysel?

Xenofanés z Kolofónu : Etiópčania si predstavujú svojich bohov čiernych a s tupým nosom, naproti tomu Trákovia modrookých a červenovlasých.. >>

Niekto : Ľudia si zbožšťujú to, čo im prináša úžitok. Chlieb uctievajú ako Demeter, bohyňu úrody, oheň ako Hefaista atď. >>

Lucretius Carus : Prvý splodil bohov na svete strach. >>

Pytajuci_sa : Je boh ľudský výmysel? >>

Niekto : To že Boh je mužského rodu, že je to chlap so všetkým, čo ku chlapovi patrí, že sám a bez ženy splodil syna, a že vlastne v celej svätej trojici chýba žena, dokazuje, že Boh je ľudský výmysel, alebo skôr chlapský výmysel. >>

Friedrich Nietzsche : Aby bola láska možná, musí byť boh osoba; aby mohli prehovoriť aj najhlbšie inštinkty, musí byť boh mladý. Pre horlivosť žien je potrebný pekný svätec, pre mužov sa dostáva do popredia Mária. Toto je predpoklad toho aby kresťanstvo ovládlo pôdu, na ktorej vládol kult Adonisa a Afrodity. >>

Friedrich Nietzsche : Starý Boh už nedokázal to čo voľakedy. Bolo ho treba opustiť. Čo sa však stalo? Zmenil sa pojem boha - pojem boha sa zneprirodzenil : za túto cenu sa ho dalo ďalej držať - Javeh, boh spravodlivosti, už nebol zjednotený s Izraelom, nebol výrazom jeho vnímania seba samého: bol už iba bohom za podmienok.... jeho pojem sa stal nástrojom v rukách knažských agitátorov, ktorí všetko šťastie odteraz interpretovali ako odmenu a nešťastie ako trest za neposlušnosť voči bohu, za hriechy.. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Dnešné odmietanie antropomorfizmu došlo tak ďaleko, až nám celkom zpochybnilo aj existenciu nejakej božskej ultrapersonality. Ak však uvážime, že skutočné Univerzálno (Stred vesmíru) nemôže byť inej povahy ako nadpersonálnej, potom je mysliteľné - hoci si možno musíme svoje predstavy v detailoch poopraviť - , že sa môže historicky prejaviť v personálnej podobe. >>

Na otázku Je Boh stále činný, alebo aj odpočíva?

Biblia : Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. >>

Ježiš Nazaretský : Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem! >>

Pytajuci_sa : Je Boh stále činný, alebo aj odpočíva? >>

Paul Lafargue : Jahve, bradatý a nevľúdny boh, dal svojím uctievateľom vrcholný príklad ideálnej lenivosti. Po 6-tich dňoch práce oddychuje už naveky. >>

Niekto : Vezmite si ako príklad to božstvo, s ktorým sa môžeme zoznámiť na biblických stránkach. Ak by ste si v nej čítali len o udalostiach, v ktorých nie je nič výnimočné, všetko sa udeje len kôli prírodným zákonitostiam a Boh je v nej len akýsi vzdialený pozorovateľ, asi máte nejakú celkom inú verziu. >>

Na otázku Je Boh všemocný?

Viliam z Ockhamu : Pravim, ze nelze dokazat, ze Buh je vsemohouci, nybrz ze je to jen veci viry. Dico quod non potest demonstari quod Deus si omnipotens, sed sola fide tenetur. >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh všemocný, prečo... ? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Je Boh všemocný? >>

Niekto : Boh je všemocný, ale nedokáže robiť logicky nemožné veci. Nemôže napr. stvoriť kameň, ktorý by sám nemohol dvihnúť. >>

Niekto : Boh je všemocný v tom zmysle, že nikto iný ho nemôže nejako obmedziť, ale to neznamená, že on sám seba nemôže nejako obmedziť. >>

Niekto : Božia všemocnosť je ako všemocnosť kulturistu voči malému dieťaťu. Ľahko môže, lebo je mocný, malému dieťaťu ublížiť, ale nechce. >>

Na otázku Je ego dobré alebo zlé?

Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty. >>

Thomas Hobbes : Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu) >>

Pytajuci_sa : Je ego dobré alebo zlé? >>

Arthur Schopenhauer : Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode. >>

Arthur Schopenhauer : Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť. >>

Niekto : Psychoanalyticky je mať silné ego veľmi dobré. Pretože vtedy viem kým som, aké mám silné a slabé stránky a aké mám hranice >>

Niekto : Všetko pre seba a nič pre druhých, takáto bola , ako sa zdá, vo všetkých dobách, nepekná zásada pánov ľudstva. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Každú činnosť v skutočnosti vykonávajú guny. A človek zaslepený svojim egoizmom, si myslí : Ja som tým, ktorý koná. Ale ten, kto správne vidí, ako guny pôsobia a dokáže rozoznať ich rozmanité úlohy, jasne vie, že akékoľvek lipnutie na predmetoch je v skutočnosti liputím gún na gunách. Ak si to uvedomí, potom už nemôže byť spojený so svojou činnosťou. >>

Niekto : Pre egoistu je manželstvo najhoršou inštitúciou. Buď manželstvo zbaví človeka egoizmu, alebo sa egoizmus zbaví manželstva. >>

Niekto : Behom dospievania v nás zápasia dve zvláštne sily. Jedna je ego a tá druhá je duša. Ego je zvláštna síla, ktorá miluje bezpečie, úspech, kariéru, zabezpečenie, poistenie. Duše oproti tomu miluje vývoj, zmenu. Počas dospievania ego získava prevahu, argumenty. Duša hovorí ticho, len občas ju možno počuť ako volá "von z ohrádky" - pri mori alebo keď zapadá slnko, alebo keď vidíme letieť motýľa. keď pozorujeme kvety, hory, hviezdy v noci... >>

Niekto : Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.

Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného — >>

Na otázku Je istou pravdou, že ja existujem?

Pytajuci_sa : Čo je pravda? >>

Pytajuci_sa : Je istou pravdou, že ja existujem? >>

Herakleitos : Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme. >>

Niekto : Aj pochybovať osebe môžem, lebo sa tak poznávam cez koncepty ktoré vychádzajú zo spoločnosti. >>

Na otázku Je majetok dobrý alebo zlý?

Diogenes zo Sinopy : Prinutim ta spat na holej zemi, pit vodu, jest hocico... >>

Diogenes zo Sinopy : Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude... >>

Diogenes zo Sinopy : V dome bohatého muža nie je kam odpľuť, iba ak do jeho tváre. / In a rich mans house there is no place to spit but his face. >>

Arthur Schopenhauer : Nikoho neklameme a nelichotime mu tak ako sebe. >>

Niekto : Súkromné vlastníctvo je nevyhnutnou inštitúciou, minimálne v hriešnom svete; ľudia viac pracujú a menej sa hádajú, keď je majetok súkromný a nie spoločný. >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Niekto : Byť bohatým je nemorálne. >>

Jean Jacques Rousseau : Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo... >>

Pytajuci_sa : Je majetok dobrý alebo zlý? >>

Arthur Schopenhauer : V nijakom prípade si nemyslím, že by som písal niečo nedôstojné môjho pera, keď tu odporúčam starostlivosť o udržanie získaného a zdedeného majetku. Veď mať po rodičoch toľko majetku, aby sme mohli – hoci len pre vlastnú osobu bez rodiny – spokojne žiť v opravdivej nezávislosti, t.j. bez práce, to je neoceniteľná prednosť: je to ochrana a odolnosť proti biede a súženiu, ktoré hrozia ľudskému životu. Teda emancipácia od všeobecnej otročiny, tohto normálneho osudu syna Zeme. Slobodný syn Zeme sa rodí iba pri priaznivom osude, pretože iba taký človek je sui iuris (nezávislý), pánom svojho času a svojich síl, ktorý môže každé ráno povedať: „tento deň patrí mne“. Práve preto rozdiel medzi prvým, kto má tisíc, a druhým, ktorý má sto tisíc toliarov renty, je neporovnateľne menší než medzi prvým a takým, ktorý nemá nič. >>

Arthur Schopenhauer : Zdedený majetok nadobúda však najvyššiu hodnotu, ak pripadne tomu, kto je obdarený duševnými silami vyššieho druhu a sleduje ciele, ktoré sa neveľmi znášajú so ziskom: veď potom je dotovaný osudom dvojnásobne a môže žiť svojmu géniovi: svoj dlh ľudstvu však splatí stonásobne tým, že vykoná to, čo nemohol nik iný, a vytvorí niečo pre dobro celého ľudstva, ba slúži mu to ku cti. Iný si v takej výhodnej situácii získa zásluhy o ľudstvo filantropickými snahami. Na rozdiel od takých ten, kto nič také ani čiastočne, ani aspoň pokusne nevykoná, kto ani po dôkladnom osvojení niektorej vedy si nevytvorí aspoň možnosť, aby ju rozvíjal – ten – ak zdedí majetok – je obyčajný povaľač a hodný iba opovrhnutia. Ani šťastný nebude: ochrana pred núdzou ho vydá napospas druhému pólu ľudskej biedy, nude, ktorá ho tak mučí, že by bol oveľa šťastnejší, keby ho núdza nútila vstúpiť do zamestnania. >>

Biblia : Majetok boháča je jeho opevneným mestom, kým skazou núdznych je ich chudoba. >>

Biblia : Majetok pre boháča je ako opevnené mesto, javí sa mu sťa nedostupná hradba. >>

John Locke : Boh nám daroval túto planétu a preto patrí nám všetkým. Svojou prácou si ale môžeme jej čiastky individualizovať, t.j. individuálne privlastňovať do súkromného vlastníctva >>

Niekto : Spoločné vlastníctvo, resp. nevlastníctvo je zlé aj pre ekológiu, pretože ak na svojom majetku spaľujem uhlie, tak splodiny vypúšťam do vzduchu, ktorý patrí všetkým, resp. nikomu. >>

Sokrates : Väčšina ľudí si bude myslieť, že znášaš starobu tak ľahko pre veľký majetok, a nie pre svoju povahu. Hovorí sa totiž, že boháči majú mnoho útech.....na ich tvrdení niečo je, ale nie toľko ako si myslia. >>

Sokrates : Ľudia, čo si peniaze nahonobili sami, cenia si cih raz tak vysoko ako ostatní. Lebo ako milujú básnici svoje básne a otcovia svoje deti, tak visia na peniazoch tí, čo ich zarobili, ako na svojom diele, ďalej však aj pre úžitok ako ostatní. Preto bývajú aj v spoločenskom styku nepríjemní, lebo poznajú iba chválu bohatstva. >>

Niekto : Čas - to je jediné čo máte. >>

Niekto : Chudobný človek, hotová opica. >>

John Rawls : Extrémna chudoba ničí všetky životné plány. >>

Na otázku Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Herakleitos : Povaha je cloveku osudom. >>

Epikuros : Na rozdiel od Demokrita okrem priamočiareho pohybu atómov uznávam aj ich deklinácie aby som zachránil slobodu a šťastie človeka. >>

Johannes Scotus Eriugena : Boh je bytost jednotna a nedelitelna, z coho nemoze vyplyvat dvojita predestinacia (ludia predurceni k spaseniu a ludia predurceni k vecnemu zavrhnutiu) >>

Johannes Scotus Eriugena : Boh k hriechu a vecnemu zatrateniu nikoho nepredurcil, iba vie ze sa tak stane. >>

Johannes Scotus Eriugena : Predestinacia nemoze existovat, pretoze Boh nepozna ziadne pred. >>

Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia. >>

Benedictus de Spinoza : Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Nos a usi boli tak obdivuhodne dobre stvorene na to, aby mohli nosit okuliare. >>

Gilles Deleuze : EVERYTHING MUST SURELY HAVE A REASON. The principle of sufficient reason can be expressed as follows: whatever happens to a subject, be it determinations of space and time, of relation, event, whatever happens to a subject, what happens, that is what one says of it with truth, everything that is said of a subject must be contained in the notion of the subject. >>

Gilles Deleuze : Reason = the notion of the subject >>

Gilles Deleuze : For in the end, the causality principle stretches to infinity, that's it's very characteristic. And this is a very special infinite since, in fact, it stretches to the indefinite . >>

Logik Formálny : ( 1P16 & 1P25 ) => 1P26 >>

Logik Formálny : ( 1A3 ) => 1P27 >>

Logik Formálny : ( 1A1 & 1D3 & 1D5 & 1P15 & 1P21 & 1P22 & 1P24 & 1P25 & 1P26 ) => 1P28 >>

Logik Formálny : ( 1P11 & 1P14 & 1P15 & 1P16 & 1P17 & 1P21 & 1P24 & 1P26 & 1P27 & 1P28 ) => 1P29 >>

Niekto : Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili. >>

Niekto : Osud neexistuje, svoju cestu životom si dláždiš sám.To je osud…Ja to nedokážem.A mnohé iné odkazy na osud a negatívne hlášky počuť takmer od každého človeka, ktorý nepozná také tajomstvo ako ja: osud neexistuje.Žiadna budúcnosť.To, čo bude nasledovať o minútu, je dôsledkom toho, čo robíš teraz a toho, čo si si vysníval. >>

Niekto : Neexistujú náhodne stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom ,trestom, alebo darom. >>

Niekto : Omnia causa fiunt./ Vsetko sa stava z urciteho dovodu. >>

Niekto : The deterministic world-view holds that the history of the universe can be exhaustively represented as a progression of events following one after as cause and effect.[9] The incompatibilist version of this holds that there is no such thing as free will. Compatibilism, on the other hand, holds that determinism is compatible with, or even necessary for, free will. >>

Pytajuci_sa : Je pravda, že náhoda neexistuje? >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Seneca : Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení. >>

Herakleitos : Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti) >>

Chrysippos : Osud je reťaz príčin vecí alebo rozum, ktorým sa riadi svet. >>

Guatama Buddha : Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov. >>

Marcus Aurelius : Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti nastrojené a celý rad príčin spojil tvoje bytie s touto príhodou. >>

Niekto : Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz. >>

Benedictus de Spinoza : ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. >>

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Niekto : Náhoda existuje a je jej až príliš veľa. Všetky molekuly sa hýbu a rozptyľujú náhodne. >>

Niekto : Každý život je vopred naplánovaný. Predtým ako sa narodím, duša spolu s jej sprievodcami rozhodnú aké skúsenosti a rozhodnutia by mal život obsahovať. Sú však aj neplánované udalosti >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Hovorí sa, že Zeno bičoval otroka za krádež. Keď tento povedal: ‚Osud mi určil kradnúť‘, Zenón odpovedal: ‚A byť bitý‘.
Otrok povedal: "Nemal by si ma však trestať za krádež. Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu, určil, že by som mal kradnúť.“ Zeno odpovedal: "Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu ani ja, tiež určil, že by som ťa mal za to biť. >>

Niekto : Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno. >>

Niekto : Za svoje konanie nie sme úplne zodpovední. Treba zrušiť pojmy ako hana a pochvala, zásluhovosť, osobný rast a sebapresahovanie a tiež filozoficko právne koncepty ako zodpovednosť, posudzovanie a súd, rest či náprava. Všetko konanie je neúmyselné. Nemajú zmysel pocity ako vďačnosť, rozhorčenie, hnev, láska, priateľstvo, odpustenie a iné. >>

Niekto : Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus) >>

Na otázku Je smrť zlá?

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Epikuros : Tam kde sme my nie je smrť, tam kde je smrť, nie sme my. >>

Blaise Pascal : Slava je tak sladka,ze mame radi vsetko s cim je spojena, trebars i smrt. >>

Arthur Schopenhauer : Individuum odchádza vôľa ostáva. Tá istá vôľa v iných indivíduách. Z toho vyplýva útecha - my sme tá vôľa, ktorá ostáva. >>

Arthur Schopenhauer : Pri trápení sa utešujeme myšlienkou na smrť, pri smrti sa utešujeme myšlienkou na trápenie. >>

Niekto : V skutočnosti by bol večný život pohromou. Predstav si napríklad obchodníka, ako umrie a jeho duša bude po milióny rokov poletovať a pamätať si, že kedysi predávala škoricu, kvasnice a fazuľu a že jeden zákazník mu dlhuje osemnásť grošov. Alebo dušu spisovateľa, ktorá po desiatich miliónov rokoch bude nariekať nad zlou kritikou. Duše nezostávajú rovnaké. Vyvíjajú sa. Ak zabudnú na minulosť, už to nie sú tie isté duše. >>

Niekto : Bohovia nemajú prečo zatracovať vraždu, kedže život po smrti je ten ozajstný, večný. >>

Pytajuci_sa : Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí? >>

Pytajuci_sa : Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé? >>

Pytajuci_sa : Je smrť zlá? >>

Niekto : Je celkom ľahké opierať sa o smrť, keď je vzdialená, keď má podobu abstraktnej predstavy, kým ju ešte necítime vo svojich bunkách, kým nám jej tieň nepadá na viečka. Ocitnúť sa v bezprostrednej blízkosti smrti je však už úplne iná vec. >>

Niekto : Ja sa smrti nebojím. Než som sa narodil, bol som mŕtvy miliardy a miliardy rokov a vôbec mi to nevadilo. >>

Niekto : Moje ja ako dieťa tu už nie je, nie tým že zomrelo, ale tým že som vyrástol. >>

Guatama Buddha : Človek, ktorý žil múdro, sa nemusí báť ani smrti. / Even death is not to be feared by one who has lived wisely. >>

Védanta - upanišady : Tento človek je pri narodení a získaní tela spojený so zlami. Ak odchádza, pri umieraní, necháva zla za chrbtom. / Verily, this person, by being born and obtaining body, is joined with evils. When he departs, on dying, he leaves evils behind. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Poznaj nezrodené To, poznaj nesmrteľné To, poznaj nekonečné to, nikdy nepremenné; Nemysli si, že konáš skutok, čo zabíja. Nemysli si, že máš moc, aby si k tomu dal povel. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Smrť je nevyhnutná k zrodeniu. Zrodenie je nevyhnutné pre smrť. Nemal by si smútiť pre to, čo je nevyhnuteľné. >>

Arthur Schopenhauer : Zúfať si zo smrti, je akoby si slnko zúfalo : Beda mi, idem do večnej noci ! >>

Niekto : Smrť je oslobodenie sa zo zajatia času. >>

Niekto : Smrť jedného je tragédia, smrť miliónov je štatistika. >>

Čuang-c : Čuang-c' -ova manželka zomrela. Keď Huizi išiel prejaviť sústrasť, našiel Čuang-c'a sedieť s roztiahnutými nohami, búšiť na bubon a spievať. „Žil si s ňou, vychovávala tvoje deti a zostarla,“ povedal Huizi. „Malo by stačiť jednoducho neplakať pri jej smrti. Ale búšenie na bubon a spev - toto zachádza príliš ďaleko, alebo nie?“ Čuang-c' povedal: "Mýliš sa. Keď prvýkrát zomrela, myslíš si, že som nesmútil ako ktokoľvek iný? Pozrel som sa však späť na jej začiatok a čas pred jej narodením. Nielen čas pred jej narodením, ale čas predtým ako mala telo. Nielen čas predtým ako mala telo, ale čas predtým ako mala ducha. Uprostred spleti údivu a tajomstva nastala zmena a mala ducha. Ďalšia zmena a mala telo. Ďalšia zmena a narodila sa. Teraz došlo k ďalšej zmene a je mŕtva. Je to ako postup štyroch ročných období, jar, leto, jeseň, zima. " >>

Čuang-c : Keď mal pán Čuang-c' zomrieť, jeho učeníci mu chceli dopriať honosný pohreb. Majster Čuang povedal: „Beriem nebo a zem ako svoju vnútornú a vonkajšiu rakvu, slnko a mesiac ako svoj pár nefritových diskov, hviezdy a súhvezdia ako svoje perly a korálky, desaťtisíc vecí ako svoje pohrebné dary. S takto pripraveným mojím pohrebom, ako by mohlo zostať niečo nepripravené? Čo sa k tomu dá pridáť? “ >>

Čuang-c : Učeníci povedali: „Bojíme sa, že vás zjedia vrany a dravce, Majster!“ Majster Čuang povedal: "Nad zemou by ma zožrali vrany a dravce, pod zemou by ma zožrali krtkovia a mravce. Jedného okradnete a druhému dáte - aká by to bola zmena?" >>

Niekto : Sú ľudia, ktorí vravia, že život je nakopením samého nešťastia, čo by znamenalo, že naša existencia je nešťastím, ale ak je život nešťastím, tak je smrť jeho pravým opakom, teda šťastím, lebo smrť je rubom života. >>

Slavoj Žižek : Smrť neexistuje a to ju robí tak traumatickou. Smrť sa nedá integrovať do nášho sveta. >>

Na otázku Je veda dobrá alebo zlá?

Pytajuci_sa : Je veda dobrá alebo zlá? >>

Na otázku Je všetko o pozitívnom myslení?

Marcus Aurelius : Život človeka je taký, aký ho vytvárajú naše myšlienky. >>

Niekto : Vynucovanie optimizmu má svoje negatívne príčiny. Nasilu prejavovať optimizmus je emocionálne náročné a môže ešte zvyšovať stres >>

Niekto : Zivot sa vzdy vyda smerom vasej najsilnejsej myslienky./odkial ale berie silu nasa najsilnejsia myslienka? >>

Niekto : Proti teorii pritazlivosti myslienok hovori skusenost chorych na rakovinu, ktori napriek vsetkemu pozitivnemu mysleniu trpia a zomieraju a tiez skusenost hypochodnrov, ktori mozu cely zivot stravit uplne zdravi a pritom v zaujati strachu a presvedcenia o ich chorobe. >>

Niekto : To, comu veris, sa stava tvojou realitou. >>

Pytajuci_sa : Je to všetko o pozitívnom myslení? >>

Niekto : Život z vlastného prameňa vzniká, keď som v tom napätí bytostného pýtania sa a stále hľadám tú neskrytosť a zržujem sa v nej. K prameňu sa dostávame iba cestou negatívnou, pozitívnou cestou sa k nej nedostaneme. Pozitívnou cestou to chcú psychológovia, ale v tom sa mýlia... >>

Na otázku Je život dobrý alebo zlý?

Guatama Buddha : Kto sa raduje z telesnosti, cítenia, vnímania, formácií a vedomie, ten sa raduje z utrpenia. A kto sa raduje z utrpenia, nedosiahne slobody od utrpenia. Tak hovorím. Ako sa dá radovať a plesať, keď je tu všetko stravovanie ohňom vášňe? Obklopení temnotou, nebudete hľadať svetlo? Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb; keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnucu spleť. >>

Niekto : Ľudia čo vedú podobné reči (že život je nakopením samého nešťastia), sú alebo chorí, alebo chudobní. Lebo keby sa tešili dobrému zdraviu, keby mali napchatý mešec, veselú myseľ, k tomu Ceciliu, Marínu a nádej, že ich čaká ešte omnoho lepšie -ó, to by iste zmenili mienku. Považujem takých ľudí za pesimistov, ktorí sa mohli nájsť iba medzi žobráckymi filozofmi a pokryteckými a žlčovitými farármi. >>

Pytajuci_sa : Je život dobrý alebo zlý? >>

Arthur Schopenhauer : Život jednotlivca je z celkového pohľadu vlastne vždy tragédiou, ale v detailoch má ráz komédie. >>

Niekto : Život je tragédiou pre tých, ktorí cítia a komédiou pre tých, ktorí rozmýšľajú. >>

Na otázku Judaizmus, alebo kresťanstvo?

Biblia : Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. >>

Biblia : Ajhla, panna pocne a porodi syna a nazve ho Immanuel. >>

Biblia : Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy.(karu=prebili, ka ari=ako lev)(Sapu sa ako lev na moje ruky a nohy) >>

Biblia : Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. .... Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca. >>

Maimonides : Vsetky tieto zalezitosti spojene s Jezisom Nazaretskym...posluzili iba k tomu, aby prekliesnili cestu kralovi Mesiasovi a pripravili cely svet na jednomyselne vzyvanie Boha. >>

Niekto : Zidia casto prichadzali s otazkou: Ak Svata trojica zodoveda Bozim atributom, preco su iba tri? Kam sa podel napr. atribut zivota? Je snad Boh nezivy? Alebo co napriklad taka substancia samotneho Hospodina, ktory vsetky tieto atributy vykazuje? Prave na nu sa predsa viazu dalsie kvality. Na zaklade podobnych poctov Nachmanides pri barcelonskych disputaciach pred svojim odporcom Pablom Chistianim prehlasil, ze vzhladom k poctu bozskych atributov - 5 a nie 3, by sa miesto o trojici malo hovorit a Svatej patici . (Bůh má atributy spojené jednak s existencí (nekonečnost, nehybnost a dokonalost) a jednak s vůlí (všemohoucnost, vševědoucnost, moudrost, spravedlnost, dobrota). ) >>

Niekto : Boh moze odpustit lubovolny hriech, bez ohladu na to, ci je bezmedzny alebo nie. V krestanskom podani, ale vsetko vyznieva tak, akoby Hospodin podliehal nejakemu vyssiemu zakonu a nemohol ludstvu odpustit, pokial svojho syna nenecha umriet na krizi. Pritom je zrejme, ze nad bohom uz ziadny vyssi zakon nie je. >>

Niekto : Zdá sa, že všetko, čo robili židia naozaj, robia kresťania už iba v duchu. Židia búrali chrámy a modly cudzích bohov, kresťania búrajú už len modly vo svojom duchu. Židia zburali hradby Jericha, trubenim na truby, krestenia buraju zabrany neveriaceho voci viere, tak ze do neho hucia. Židia boli obrezaní, kresťania sú obrezaní v duchu, židia nemohli scudzoložiť, kresťan nemôže ani pozrieť žiadostivo na ženu, lebo už s ňou scudzoloží v srdci. Židia zabíjali tých čo zhrešili, kresťania zabíjajú len hriech v sebe. Boh oslobodil Zidov zo zajatia a otroctva v Egypte, krestanov uz len zo zajatia hriechu. Zidovsky boh zosiela dážď, kresťanský už iba dážď svatého duch. (ad Biblia) >>

Pytajuci_sa : Judaizmus či kresťanstvo? >>

Niekto : Vseobecne zlyhanie krestanstva spociva v tom, ze sa odrezalo od svojich zidovskych korenov a nakazilo a antisemitizmom. >>

Niekto : My katolíci sme z duchovného hľadiska semiti, no zároveň máme príkaz ohlasovať obrátenie ku kresťanstvu všetkým ľuďom, teda aj našim otcom vo viere. A keď sa naši židovskí otcovia vo viere stávajú katolíkmi, vždy povedia, že sa väčšmi než kedykoľvek predtým stali židmi. Katolíci sú "dokončení židia". >>

Bernard-Henri Lévy : Kresťanstvo je viac o vyznávaní (creed) a judaizmus viac o štúdiu. To je jeden z hlavných rozdielov medzi judaizmom a kresťanstvom. >>

Na otázku Kapitalizmus či socializmus?

Karol Marx : /Peniaze/ ponechali medzi človekom a človekom už len jediné puto, totiž obnažený záujem, bezcitnú holú platbu. >>

Logik Formálny : P002312 => P002313 >>

Niekto : Súkromné vlastníctvo je nevyhnutnou inštitúciou, minimálne v hriešnom svete; ľudia viac pracujú a menej sa hádajú, keď je majetok súkromný a nie spoločný. >>

Niekto : Socializmus je najlepší systém, len mu treba dať šancu, treba ho dotiahnuť do dokonalosti. >>

Niekto : Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx) >>

Pytajuci_sa : Kapitalizmus či socializmus? >>

Niekto : Svet sa otepľuje alarmujúcim tempom a jediná nádej na odvrátenie nastávajúcej ekologickej katastrofy je opustiť kapitalizmus. >>

Niekto : Socializmus, ktorý (by) nezahŕňal aj liberálne slobody, (by) bol omylom. >>

Niekto : V Marxovej filozofii boli zárodky, ktoré viedli ku neskorším zločinom komunizmu. >>

Niekto : Liberálna demokracia zvíťazila nad komunizmom a historický súboj medzi politickými systémami sa tým zakončil (hoci stále budú udalosti zapĺňať stránky novín). >>

Herbert Spencer : Socializmus je odvodený od militantného, feudálneho štátu a nemá žiadnu príbuznosť s priemyslom. Ako militarizmus, tak aj socializmus zahrňuje rozvinutie centralizmu, nadmernú štátnu moc utlmenie iniciatívy, a podriadenosť jednotlivcov. >>

Herbert Spencer : Socializmus by zaviedol v priemysle strnulú inštinktívnu štruktúru, ako to vidíme u zvierat; vytvoril by komunitu ľudských mravcov a včiel, a viedol by k otroctvu ďaleko monotónnejšiemu a beznádejnejšiemu, aké je za súčasných podmienok. >>

Karol Marx : Európou obchádza strašidlo - strašidlo komunizmu. K svätej honbe proti tomuto strašidlu spojili sa všetky mocnosti starej Európy, pápež i cár, Metternich i Guizot, francúzski radikáli i nemeckí policajti. >>

Karol Marx : Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári nemajú v nej čo stratiť, len svoje putá. Dobyť môžu celý svet. >>

Niekto : Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu. >>

Niekto : Neexistuje žiadna teória prečo by mala byť diktatúra proletariátu ďaleko produktívnejšia ako kapitalizmus, prečo by mala nakoniec produkovať toľko, že všetky potreby budú uspokojené a ľudia by sa angažovali iba v spontánnej a kreatívnej práci. >>

Niekto : Je nesprávna idea, že ak dáte ľuďom chlieb a hry, ak uspokojíte ich potreby, stanú sa ľudia mierumilovní a anjelmi. Sme stavaní na problémy, a ak niekto za nás vyrieši všetky problémy, prvé čo urobíme je nejaká tvorivá deštrukcia, len aby sme videli, ako sa deje niečo nečakané, aby sme zažili nejaké životné dobrodružstvo. >>

Niekto : Prvá Československá republika patrila do prvej desiatky najvyspelejších krajín sveta. Druhá svetová vojna jej príliš hospodársky neublížila, rozhodne menej ako Rakúsku, či Nemecku, alebo Francúzsku. >>

Niekto : ..po krachu komunistického štátu a otvorení sa svetovej ekonomike sme (Československo) nemali na trhu čo ponúknuť a logicky sme spadli do úrovne rozvojových krajín. >>

Niekto : Komunizmus na rozdiel od kapitalizmu hospodársku krízu spôsobenú nedostatkovým trhom nemá ako riešiť bez vlastného zániku, čo sa aj stalo. >>

Slavoj Žižek : Je jeden príklad komunistickej moci, ktorý je ekonomický veľmi úspešná - Čína. Je to síce kapitalizmus, ale pod prísnou kontrolou komunistickej strany. Ak by sa táto kontrola odstránila, bola by menej úspešná. Tento úspech je raálny. Nikdy v histórii nebol taký nárast bohatstva za 30 rokov ako v Číne. Čínsky model kombinuje dva vlastnosti systémov, ktoré nemáme radi - silný autoritatívny systém a divoký vykorisťujúci kapitalizmus s jeho brutálnou dynamikou. >>

Niekto : Za komunizmu štát nemal dlhy. >>

Niekto : Komunisti svojím vládnutím spôsobili nielen tie dlhy, ktoré má terajší štát, ale aj dlh, ktorý vznikol nákladmi na prestavbu kultúry a vzdelania obyvateľov, na vybudovanie novej trhovej ekonomiky, teda to, čomu hovorím civilizačný dlh, a ten len pre Slovensko môže dosahovať bilióny bývalých korún československých. Do civilizačného dlhu možno zarátať: dlh, ktorý vznikol morálnym zastarním výrobných podnikov a výrobných technológií oproti svetovému vývoju, dlh, ktorý vznikol stratou svetových trhov, dlh, ktorý vznikol zaostávaním vedecko-technologickej vývojovej základne, dlh, ktorý vznikol tým, že prinajmenšom jedna generácia bola naučená získavať zdroje a postavenie podvodom a chytračením, nie bojom v hospodárskej súťaži, čo dodnes vedie k psychickej drogovej závislosti na štáte a s tým spojenými ekonomickými stratami, dlh, ktorý vznikol tým, že po páde komunizmu bola väčšina súkromných zdrojov spotrebovaná na nákup nedostatkového tovaru z kapitalistickej cudziny, čo viedlo k podstatnej časti dlhu, ktorý teraz vykazuje štát a dlhu, ktorý vznikol pri nevyhnutnej transformácii k súkromnému vlastníctvu v privatizácii, teda dlh, ktorý nakoniec skončil v Konsolidačnej banke a má dnes hodnotuviac ako 6 miliárd eur. >>

Niekto : ..všetci ľudia sú si rovní, iba nespravodlivé spoločenské usporiadanie zavádza medzi nimi nerovnosť, a to najmä nerovnosť sociálnu. >>

Niekto : Ľudia si nemôžu byť rovní, pretože nie sú rovnakí. Majú rôzne gény, rôznu históriu, rôzne schopnosti atď. >>

Niekto : V komunistickom systéme všetko patrí všetkým, preto sa na tvorbe spoločného bohatstva musia všetci podieľať. Preto musel byť každý zamestnaný. >>

Niekto : Tí ktorí sa práci vyhýbali (v socializme), dopúšťali sa trestného činu. Jediný spôsob, ako sa vyhnúť práci, bola plná invalidita, preto bolo medzi Cigáňmi a kriminálnikmi absurdne veľa invalidov. >>

Niekto : Vzhľadom na to, že každý musel byť zamestnaný a v intenciách sociálnej spravodlivosti boli rozdiely medzi mzdami malé, ľudia sa snažili vysporiadať s touto situáciou v zmysle svojej prirodzenosti, teda za tie isté mzdy odovzdať pokiaľ možno najmenej práce. >>

Niekto : Rovnostárske sociálne spravodlivé odmeňovanie logicky viedlo k úpadku ekonomiky v každom komunistickom štáte na minimálnu možnú úroveň. >>

Niekto : Za komunizmu bolo zdravotníctvo bezplatné a sociálne spravodlivé, pretože bolo všetkým poskytované rovnako. Tak tomu bolo de iure, ale de facto pre zdravotníctvo tak ako pre všetky služby platilo, že bolo nedostatkové. >>

Niekto : Existuje jeden parameter kvality zdravotníctva a tým je priemerná dĺžka veku, a tá bola vo všetkých komunistických krajinách zretelne nižšia, ako vo vyspelej civilizácii. >>

Niekto : Za socializmu sa dovážal veľmi obmedzený objem liekov z kapitalistického sveta a ten sa prerozdeľoval jednoznačne sociálne nespravodlivo, pretože na základe korupcie, známostí alebo nelegálneho výmenného obchodu. >>

Niekto : V čom naopak bola nevídano rozsiahla kriminalita (a to komunisti nechcú počuť) bola hospodárska trestná činnosť, krádeže a korupcia. Týchto oblastí trestnej činnosti sa totiž zúčastňovala prevažná väčšina obyvateľov aspoň raz za život, spravidla však systematicky (každodenne), čo implikuje, že táto sféra trestnej činnosti bola systémovým dôsledkom komunizmu. >>

Niekto : Tovar bol tak nedostatkový, že korupcia (a hospodárska kriminalita) dosiahli kvalitu paralelného trhu, ktorý mal zväčša charakter naturálnej výmeny, pretože brať peniaze bolo nebezpečné, zato prijať dar vo forme tovaru prakticky bolo ťažko stíhateľné. Takto mäsiar uplácal nedostatkovým mäsom lekárov, či vysokoškolských učiteľov v skúškovom období a podobne. Tieňová ekonomika podľa dobového výskumu Ústavu marxizmu-leninizmu dosahovala 40% legálnej ekonomiky. To je obrovský objem kriminality. >>

Niekto : Okrem korupčnej kriminality veľký objem hospodárskej kriminálity tvorili krádeže štátneho majetku. Všetky podniky boli štátne, či už sa tak volali, alebo nie, teda sa to týka aj družstiev. Rozkrádanie výrobného materiálu, výrobných nástrojov, súkromné využívanie strojov, výrobných zariadení a pracovného času na nelegálnu výrobu — to bola úplne bežná súčasť života v podmienkach nedostatkového trhu. >>

Niekto : Základom komunistického ideálu je naivná predstava, že keď ľudia budú všetko vlastniť spoločne, tak aj budú mať spoločný pocit vlastníctva. >>

Niekto : Milióny rokov evolúcie sapientov a ich predkov vybavili náš druh schopnosťou sociálnej orientácie v tlupách, ktoré nepresahujú počet členov 200. Na sociálne orientácie vo väčších skupinách nemáme kognitívnu výbavu, nedokážeme si k nim vytvoriť osobný vzťah. >>

Herbert Marcuse : Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus. >>

Herbert Marcuse : Je otázkou či sa ešte pracujúca trieda v rozvinutých kapitalistických spoločnostiach dá nazvať proletariátom. Organizovaná pracujúca trieda už nie je v pozícii, že by nemala čo stratiť okrem svojich okov, ale už má čo stratiť aj po stránke materiálnej aj po stránke psychologickej. >>

Herbert Marcuse : Marxova teória sa musí opraviť, ale veľa z Marxovej teórie ohľadom vývoja kapitalizmu sa potvrdilo : 1) Koncentrácia ekonomickej moci 2) Zlúčenie ekonomickej a politickej moci 3) Rast zasahovania štátu do ekonomiky 4) Rasť ťažkostí spojených s obmedzovaním zisku?? 5) Potreba neoimperializmu, potreba tvorby nových trhov a akumulácie kapitálu >>

Niekto : A socialisti (a to je zaujímavé) majú tendenciu veriť, že otázky týkajúce sa morálky bohatstva sú relatívne nedôležité, pretože ich oveľa viac zaujíma, ako štát rozdeľuje bohatstvo, ako to, čo sa jednotlivci s ním rozhodnú urobiť. >>

Niekto : lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý >>

Niekto : čistě obchodně nízká mzda jako opora kapitalistického rozvoje selhává všude tam, kde jde o výrobu produktů, které vyžadují nějakou kvalifikovanou (vyučenou) práci, nebo kde jde o obsluhu nákladných strojů, které se dají snadno poškodit, nebo kde je třeba nějaké výrazné míry soustředěné pozornosti a iniciativy. Nízká mzda se zde nevyplatí a dosahuje se jí opaku toho, co jsme zamýšleli. >>

Niekto : Co se stalo, bylo zpočátku pouze to, že se nějaký mladý muž z jedné ze zúčastněných rodin nákupčích odstěhoval z města na venkov, pro svou potřebu si starostlivě vybral tkalce, značně zvýšil jejich závislost a kontrolu, převychoval je z rolníků na dělníky, na druhé straně však zcela do svých rukou převzal obchod s drobným zbožím, pokud možno i přímý přístup k posledním odběratelům, osobně získával zákazníky, pravidelně je každoročně navštěvoval, především však dovedl přizpůsobit kvalitu výrobků výlučně potřebám a přáním zákazníků, aby je doslova „hltali“, a zároveň začal uplatňovat zásadu: „nízká cena, velký obrat“, Potom se začalo opakovat to, co je vždy a všude následkem takovéhoto procesu „racionalizace“: Koho to nevyneslo, ten padl. Idyla skončila, jen co započal zuřivý konkurenční boj, získávaly se značné majetky, které se už neukládaly na úrok, ale stále se investovaly do obchodu, starý, pohodlný a blahobytný postoj k životu ustoupil tvrdé věcnosti u těch, kteří se tohoto procesu zúčastňovali a které to vynášelo, neboť nespotřebovávali, ale chtěli mít zisk, i u těch, kteří zůstali u onoho starého způsobu, a proto se museli omezovat. >>

Niekto : Kto v dvadsiatke nebol socialistom, nemá srdce. Kto je ešte aj v štyridsiatke socialistom, nemá rozum. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Niekto : Bratstvo, rovnosť, sloboda - táto trojica normatívnych princípov sa nedala zladiť a zrealizovať preto, lebo to čo bolo rozumené pod slobodu, bol vlastne iba privátny egoizmus (ako to nazval Marx a aj ranní socialisti), pri ktorom presadzujem svoju slobodu voči niekomu na trhu a tým je systematicky zabraňované a nemysliteľné, aby sa sloboda a bratstvo mohli presadiť zároveň. >>

Niekto : Monistický svetonázor (hlavne eúrópska-kontinentálna filozofia , Grécko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko ) je predpokladom pre kreatívnu socialistickú (v zmysle kreatívneho socializmu) víziu ako aj víziu enviromentálnej politiky, ktorá neprijíma delenie na ľudí a prírodu, ani delenie na ľudí a ľudí, tak ako je to v individualistickej (teda nie socialistickej) , dualistickej, empirickej filozofii, hlavne anglo-amerického pôvodu. ktorá je predpokladom pre kapitalizmus. >>

Niekto : V prvých storočiach každá cirkev bola pokusom o komunizmus, o skutočné spoločenstvo, ktorého členovia mali okrem žien všetko spoločné. >>

Niekto : Chybou vlády po komunistickej revolúcii v Rusku 1917 bolo, že si demokraciu nepredstavovali v západnom zmysle ako slobodné voľby, že sa nechceli ľudí pýtať na ich názor ale naopak, chceli ľudí učiť a diktovať im, čo treba urobiť, nechať sa prekvapiť ich názormi. Demokracia (aj tá komunistická) by mala byť plná prekvapení. >>

Niekto : Chybou marxizmu bola idea, že sa revolúcia musí udiať násilným spôsobom. >>

Niekto : 2. Problém centálneho plánovania: i kdyby centrální plánovač všechny tyto informace získal, musí zvolit řešení. I ve zcela obecné rovině jich existuje několik: investovat do snazšího získávání onoho zdroje, dovážet z větší dálky, používat substitut, zvýšit cenu. >>

Niekto : 3. Problém centálneho plánovania:jsou přání a požadavky spotřebitelů. Podnikatelům na volném trhu tyto informace zprostředkovává systém cen. Centrální plánovač musí na zjišťování stejných informací vynaložit prostředky (kdo tyto náklady platí, si jistě čtenář domyslí), přičemž to, co zjistí, bude vždy zkreslené; kdyby v roce 1975 dělal nějaký centrální plánovač průzkum, kolik lidí chce/potřebuje mít doma počítač, zjistil by, že prakticky nikdo >>

Niekto : 4. Problém centálneho plánovania:i kdyby centrální plánovač nějakým kouzlem dostal z lidí informace o tom, jaké služby či produkty vlastně chtějí, nemá jak zjistit poměr, ve kterém jsou tyto statky poptávány: „Pane Nováku, přejete si raději dojezdovou dobu záchranky 4 minuty, půl kila hovězího týdně, novou linku metra a jít jednou za dva týdny do kina nebo byste raději dojezdovou dobu záchranky 7 minut, kilo hovězího týdně, opravenou dálnici a jít jednou za měsíc do divadla?“ >>

Niekto : Často se lze setkat s námitkou, že obří korporace jsou také centrálně plánované, což by měl být důkaz toho, že centrálně plánovaná společnost by mohla fungovat stejně. Rozdíl je však v tom, že i hodně velká korporace se může v tržním prostředí orientovat pomocí cen. Lze ji interně rozdělit na jednotlivé divize a oddělení, aby výsledky jejich činnosti mohly být převáděny na peníze, což může sloužit jako klíč k rozdělování vzácných zdrojů. >>

Slavoj Žižek : Kapitalizmus je najlepší systém spoločnosti v histórii ľudstva. Musíme ho prekonať, ale jediná cesta k slobode je cez kapitalizmus. >>

Niekto : Je veľa ľudí, ktorí profitujú z kapitalizmu a nemajú žiadny talent a nikto by im za ich prácu žiadnych 25 centov nedal. >>

Na otázku Katolícka či protestanská cirkev?

Niekto : Evanielici majú ochudobnenú vieru. >>

Niekto : Evanielici neberú na vedomie Ježišov výrok 'Peter ty si skala a na tejto skale postavím cirkev'. >>

Niekto : Ako sa evanjelici stavajú k tradícii cirkvi pred Lutherom? >>

Niekto : Katolícki kňazi majú z dôvodu tradície predávania úradu od apoštolov akosi väčšiu legitimitu svojej činnosti. >>

Niekto : Prílišný dôraz u evanjelikov na to, že viera je osobnou vecou každého človeka, vedie k tomu, že sa tvorí množstvo siekt. >>

Niekto : Katolícka cirkev sa vyznačuje(čovala) prílišnou láskou k peniazom, čoho javom bolo aj vyberanie odpustkov. A láska k peniazom je koreňom všetkého zla. >>

Niekto : Katolíci nechcú uznať, že hlavou cirkvi je jedine Ježiš Kristus. >>

Niekto : Katolíci sa modlia k Márii a svätým, čo je pohanstvo. >>

Niekto : Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný. >>

Niekto : Katolíci veria v transubstancian (že chlieb ostáva telom aj po omši), evanielici v consubstancian (že chlieb je po omši zasa chlebom). >>

Niekto : Je dobré, že kresťania nie sú jednotní. Rozmanitosť je dobrá. >>

Niekto : Konflikt 16. storočia skončil, dôvody odsúdenia viery jedných druhými pominuli. >>

Niekto : Skor protestanska, povedal som si po zhliadnuti filmu o Lutherovi, kedze sa nechceme vratit k odpustkom a upalovaniu. Aleb radsej obidve. Konkurencia je vzdy dobra. Monopol skodi. >>

Niekto : Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.) >>

Pytajuci_sa : Katolícka či protestanská cirkev? >>

Niekto : ..prečo je katolicizmus odsúdený na neodvratný zánik; je v podstate monarchistický, takže apoštolské a rímske pápežstvo sa nemôže zrieť svetskej moci bez toho, aby sa nestalo niečím iným a nezaniklo. Nadarmo predstiera, že sa vracia k ľudu, nadarmo ukazuje, že je podstaty čisto duchovnej, v našej demokracii už niet miesta pre úplnú a svrchovanú moc nad svetom, ktor má od Boha. Z najvyššieho kňaza vždy vyrastá imperátor.... >>

Niekto : Katolicizmus je téza, protestantizmus antitéza a obe budú poďla Hegela prekonané v syntéze. >>

Niekto : Rozdiely medzi severnou a južnou európu vyplývajú hlavne z rozdielu náboženstiev, protestatizmus ovplyvňuje sever, katolicizmus juh. Preto je sever na tom aj ekonomicky lepšie. / pozri aj Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu. >>

Niekto : Katolík... je kľudnejší; Vybavený menším pudom po zisku, vsádza viac na zaistený priebeh života, aj keď s menšími príjmami, než na ohrozený, rozčuľujúci, ale eventuálne slávu a bohtstvo prinášajúci život. Ľudová múdrosť to formuluje žartovne: buď dobre jesť, alebo dobre spať. V danom prípade protestant rád dobre je, zatiaľ čo katolík chce dobre spať. >>

Niekto : Pri pohľade na štatistiku povolaní v konfesne zmiešaných krajinách sa s nápadnou početnosťou stretávame s javom, ktorý bol viackrát živo diskutovaní v katolíckej tlači a literatúre ako aj na Dňoch nemeckých katolíkov: s prevažne protestantským charakterom kapitálového vlastníctva a podnikateľských vrstiev, ako aj najvyšších kvalifikovaných vrstiev robotníctva, najmä ale vyššieho personálu moderných podnikov, technicky a obchodne vzdelaného. >>

Niekto : Při povrchním pozorování a na základě jistých moderních výrazů by člověk mohl být v pokušení formulovat tento protiklad tak, že větší „odcizenost světu“ v katolicismu, ony asketické rysy, které prokazují jeho nejvyšší ideály, musí vychovávat jeho vyznavače k větší indiferentnosti vůči statkům tohoto světa. >>

Niekto : Jestliže chce někdo tuto vážnost a tuto silnou nadvládu náboženských zájmů ve způsobu života nazývat „odcizeností světu“, pak francouzští kalvinisté byli a jsou světu odcizení právě tak jako např. severoněmečtí katolíci, jimž je jejich katolicismus záležitostí srdce v takové míře, jako žádnému jinému národu na světě. >>

Niekto : takovéhoto podnikatele „nového stylu“ mohl před ztrátou střízlivého sebeovládání a před morálním a ekonomickým ztroskotáním ochránit pouze neobyčejně pevný charakter (protestansky) >>

Niekto : Panství katolické církve - „kacíře trestající, avšak k hříšníkům mírné“ vs Panství kalvinismu, tak jak působilo v 16. století v Ženevě a Skotsku, na přelomu 16. a 17. století ve velkých částech Holandska, v 17. století v Nové Anglii a dočasně i v Anglii samé, by pro nás bylo nejnesnesitelnější formou církevní kontroly jednotlivce, která by vůbec mohla existovat. >>

Niekto : Voltairianismus je dodnes společným majetkem širokých horních i - což je prakticky důležitější - středních vrstev právě v římskokatolických zemích. ...„praktickým racionalismem“ onen způsob života vůbec, který dává svět vědomě do vztahu s pozemskými zájmy jednotlivého Já,.. tento životní způsob byl a dodnes je opravdu typickou zvláštností národů „liberum arbitrium“, jak se s ní setkáváme v těle a krvi Italů a Francouzů. A už jsme se přesvědčili, že toto vůbec není půda, na níž by se dal pochopit vztah člověka ke svému „povolání“, jako by šlo o úlohu, jak to kapitalismus potřebuje. Neboť život je možné „racionalizovat“ podle nanejvýš rozdílných základních hledisek a nanejvýš rozdílným směrem - tato jednoduchá věta, na niž se ale často zapomíná, by měla stát v záhlaví každé studie zabývající se „racionalismem“. (ad racionalizmus,francúzske osvietenstvo) >>

Niekto : Katolíci na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou aj za pomoci nebeských svätcov vyprosiť. >>

Niekto : Protestanti nepotrebujú žiadne nové zázraky, kedže nemajú žiadne nové evanjelium. To však neznamená, že Boh vo svete nijako nekoná, koná naďalej dvoma sposobmi : 1) Cez prozreteľnosť, t.j konaním bez zasahovaniam 2) Zázrakmi, kt. sú v súlade s prírodnými zákonmi (napr. pri útoku španielskej flotily na protestanské Anglicko, bola táto flotila rozhodená nepriaznivým vetrom) >>

Niekto : Socializmus úplne obrúsil hrany a konflikty ktoré boli na Slovensku ohľadom vierovyznania. Dnes už nie je žiaden problém sobáš protestanta a katolíčky a pod. >>

Niekto : Protestanti zvyčajne vidia vzťah medzi Kristom a kresťanom ako čosi zákonné a morálne, osobné a psychologické a väčšina z nich vníma ospravodlivenie či spásu ako právnu vec. Protestanti hovoria, že byť spasený znamená len zmieriť sa s Bohom (ospravodlivenie), nie stať sa naozaj "novým stvorením", stať sa svätcom (posvätenie), že na spásu stačí sama viera, nie viera a skutky, totiž skutky lásky; že Boh na človeka pozerá akoby už bol svätým, a ak má vieru v Krista , posiela ho do neba.... Inak povedané, Boh je čosi ako právnik. >>

Niekto : Katolícka cirkev, je cirkvou, ktorú založil a obdaroval autoritou sám Kristus. Historické záznamy poukazujúce na kontinuitu učenia Katolíckej cirkvi, jej apoštolskú postupnosť a dvetisícročnú vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii - to všetko sa nedá len tak ignorovať. >>

Niekto : Katolícke dogmy zostali čisté, aj vtedy, keď boli ich učitelia nečistí. Aj borgiovskí pápeži nielenže nemilovali chudobných, ale ich z lakomstva a túžby po zlate využívali a utláčali, predsa naďalej učili, že Ježiš prikázal milovať chudobných, a ohlasovali jeho prorockú kliatbu vznesenú na ich utláčateľov a lakomcov. >>

Niekto : Čo nás po hriechoch Cirkvi a chybách, ktorých sa dopustila? Čo nás po hlupákoch, ktorí si z nej urobili takýto prízemný biznis? Veď jedným z jej prvých biskupov bol Judáš Iškariotský! >>

Niekto : Ježiš dal autoritu a moc odpustiť hriechy svojim apoštolom a (na základe Sk 1,22; 14,23; 16.4; Tít 1,5 a cirkevných dejín, ktoré nasledovali potom) že apoštoli odovzdali apoštolskú autoritu svojim nástupcom prostredníctvom vkladania rúk a pri vysluhovaní sviatosti posvätného rádu (porov. Sk 8,18; 1 Tim 4,14). Ich nástupcami sú biskupi a kňazi jednej, katolíckej (univerzálnej) Cirkvi. >>

Ježiš Nazaretský : A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. >>

Niekto : Katolícka cirkev mala pravdu o Najsvätejšej Trojici, pričom sa vyhla každej heréze: arianizmu, doketizmu, triteizmu, unitarianizmu, apolinarizmu, monotheletizmu, monofyzitizmu, nestorianizmu, patripasionizmu, sabelianizmu, modalizmu, adopcionizmu, macedonianizmu, euzebiánizmu, subordinacionizmu, panenteizmu aj panteizmu a eutychianizmu. >>

Niekto : Katedrály sú technologické zázraky, ktoré o celé stáročia predbehli svoj čas...Existujú len z jediného dôvodu: aby boli príbytkami, nie však pre človek, ale pre Boha, pre Ježiša Krista, vteleného Božieho syna, ktorý tam je reálne prítomný v Eucharistii... Pôvod a inšpirácia týchto katedrál očividne pochádza z neba. Vidieť to nie je ťažké; je ťažké to nevidieť...Neboli to protestanti, kto ich postavil... >>

Niekto : Katolícka pravda mala pravdu o sviatostiach, keď sa vyhla materializmu aj spriritualizmu, aj mágií, aj čistému symbolizmu. >>

Niekto : A možno to bol omyl, tá letničná cirkev. Veľa hudby, veľa mládeže, každý je múdry, každý je spasený, človek sa tam nenudí, zaspieva, zatancuje, pokecá. Starší odchádzajú, noví mladí prichádzajú. Ale bližšie k pravde je asi katolícka cirkev, kde z presvedčenia nechodí mládež, ale babky. Babky majú bližšie k posmrtným veciam ako mládež. Nejde o zábavu. Rozbehnutý mladý človek sa tam nudí, spomaľuje. Má sto chutí hneď odísť. Ale po skončení omše, vychádzajúc z toho pološera, vidí veci ináč, akoby práve vyšiel z iného sveta. Nie je tam každý múdry, opakujú sa tam formulky, aby sa do chabej pamäte vôbec niečo vtislo. Ľudia sa zväčša chcú realizovať, ale katolícka cirkev to neumožňuje ani trochu. Nemusíš si vymyslieť vlastnú modlitbu rovnako ako nemusíš vymýšlať koleso. Musíš vstrebať múdrosť a krásu nazbieranú predchádzajúcimi generáciami, v skostnatelých náukách a katolíckych kostoloch a až potom skúsiť byť múdry nie vlastnou múdrosťou. >>

Niekto : Kristus sa spája s nami na mieste, na ktorom sa nachádzame, a v čase v ktorom žijeme, tu a teraz a preto v našom tele.... Toto spojenie nemôže byť len čisto duchovné... Protestanská odpoveď znie, že ho potrebujeme uskutočniť vierou. Vieru samozrejme potrebujeme, ale ona sama osebe nepostačuje...Telo, ktoré prijímame pri svätej omši, je tým istým telom, ktoré nás spasilo, keď sa za nás vydalo na kríž. >>

Niekto : Keď sa stretneš so svätcom, zakaždým pochopíš o čosi viac Ježiša. A keď budeš lepšie poznať a viac milovať Ježiša, pochopíš svätých. Keď sa stretneš so svätcom, stretneš sa so sebou samým: s tým, aký by si mohol byť, mal byť a aký budeš v nebi. Prečo sa teda protestanti boja svätcov alebo sa pri nich cítia nesvoji? >>

Niekto : Katolícka cirkev je jediná konkrétna vec v dejinách (s výnimkov židov), o ktorej vieme, že bude existovať, keď opäť príde Kristus a skončia sa dejiny - aj keby to malo byť o milión rokov. A keď príde, zosobáši sa s ňou.(porov. Zjv 21,2) On nie je polygamista : nezosobáši sa s háremom dvadsiatich tisícov denominácií. >>

apoštol Pavol : Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,a je rozdelený. >>

Niekto : Martin Luther si myslel, že on má pravdu a pápež sa mýli. Začalo to kvôli odpustkom. Potom kôli viere v očistec, potom kôli pápežstvu, potom ste zrušili apoštolskú postupnosť, pozmenili učenie o eucharistií, odstránili úctu k svätým a vieru v príhovor svätých v nebi za kresťanov na zemi, zrušili ste ústnu spoveď a aj keď Pán Ježiš si len mužov zvolil za apoštolov, ktorým prikázal krstiť a ohlasovať evanjelium a tak to bolo od počiatku cirkvi po všetky storočia, vy ste za oltáre časom pustili aj ženy. Prosím neber to ako výčitky, toto je história. Neútočím na teba ani súčasných evanjelikov. Toto je dielo ľudí z minulosti. >>

Niekto : .aj pohania tak reagovali,keď im jeden kresťan z raných rokov kresťanstva povedal,že uctievajú -"kus dreva,kameňa"! A pohan sa obhajoval tým,že oni neuctievajú samotný obraz,sochu ale toho,koho ten obraz predstavuje!/myslím že Celsus/ Tak potom tvoja rétorika je zbytočná a nelogická,tak ako s tými "fotkami". Celé Písmo stojí proti sochám a obrazom! >>

Niekto : Prikázania: 1 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 2 Aj dvoch cherubov, kovaných zo zlata, spravíš hore na oboch koncoch zľutovnice. Výklady: A Boh mi prikazuje aby som porušil jeho predošlé prikázanie. B Boh je schizofrenik a nestojí si za svojim slovom. C Musím zničiť všetky fotky, obrazy a sochy lebo Boh zakázal vytvoriť akúkoľvek podobu. D Môžem zobraziť čokoľvek ale nesmie to byť predmetom mojej úcty. E Môžem zobraziť čokoľvek okrem Boha, lebo jeho nikto nikdy nevidel. F Boh zakázal zobrazovať, lebo v čase vyslobodenia z Egypta len hebrejský národ veril v neviditeľného Boha a bol pokúšaný k uctievaniu falošných bohov, keďže bol obklopený pohanskými národmi. G Môžem zobraziť Krista, lebo sa nám žjavil v tele, telo zobraziť možno, Boha ako Ducha sa zobraziť nedá, kto sa o to pokúsi, pokúša sa o nemožné. H Môžem zobraziť Krista, ale ten obraz nemôže byť predmetom mojej úcty. I Môžem mať v úcte obraz, nie preň samotný, keďže on je len papier a farba, je to dielo ľudských rúk, ale pre to, koho ten obraz zobrazuje. Keď vidím obraz muža na kríži nad ktorým je nápis Ježiš Nazaretský, kráľ Izraela spomeniem si s láskou na Krista a na všetko čo pre mňa vykonal. J Môžem mať v úcte obraz tak ako mám v úcte fotku svojich blížnych. K Cez obraz moje telo prejaví úctu k tomu, koho obraz predstavuje aby moja duša, prejavila úctu k tomu, ktorý sedí po pravici Otca. L Možno zobraziť Krista ale nie svätých lebo to odvádza od viery v Krista. M Možno zobraziť svätých ale len ako spomienku na nich. N Môžem mať v úcte obraz, ktorý predstavuje svätého lebo ten obraz predstavuje toho, ktorý nasledoval Krista výnimočným spôsobom a je pre mňa vzorom a hrdinom, príklad hodný nasledovania. >>

Niekto : Mimochodom, aj keby čisto náhodou vytváranie sošiek a soch a obliekanie ich do kostymov a modlenie sa k Bohu prostredníctvom obrazov a sošiek, ako aj ich bozkávanie nebola modloslužba, k čomu takéto správanie osoží ? Iba čo to človeka podnecuje a dráždi k modloslužbe. >>

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Dávno neboli modly. Predtým ako sa rozmnožili tvorcovia týchto príšier, chrámy boli prázdne miesta tak, ako to ešte aj dnes niekde zostalo zachované..................." >>

Niekto : Démoni sa ukrývajú v posvatených sochách a podobizniach, títo inšpirujú duše veštcov......... >>

Niekto : Ja sa neklaniam sochám ani obrazom, to katolícke učenie zakazuje... Pobozkať je staroveký symbol vzdania úcty a nemá s klaňaním nič spoločné... >>

Niekto : Nemôžem veriť Biblií bez Cirkvi, ktorá ju vlastne vytvorila. Najskôr bola Cirkev až potom Biblia. To Cirkev rozhodla, ktoré apoštolské listy budú a ktoré nebudú súčasťou Biblického kánonu... Vôbec by som neveril, že Biblia je Bože slovo, ktoré napísali obyčajní ľudia pokiaľ by ma k tomu neviedla autorita Cirkvi. To ona neomylne rozhodla. Biblia nespadla z neba ale vytvorili ju ľudia viac ako tri storočia po Kristovi. >>

Niekto : sú výroky cirkevných otcov, podľa ktorých v prvých storočiach nič také ako sošky, sochy a modlenie sa prostredníctvom nich neexistovalo, a bolo to chápané ako modloslužba. Takže sama RKC v neskorších storociach svoju nauku ZMENILA. >>

Niekto : Chcem veriť v tie isté veci, v aké verili kresťania dovtedy, kým protestanskí "reformátori" nezačali orezávať vetvy stromu katolíckej viery - čiže v pravdy, v ktoré všetci kresťania verili viac než päťdesiat generácií. >>

Niekto : Ak mám Bibliu vykladať doslovne , a Boh zakázal vytvoriť akúkoľvek podobu na zemi, čo je jasne uvedené v desatore, tak sa podľa tejto logiky nemôžem ani odfotiť... Preto moslimovia nezobrazujú ani Mohameda, hoci to bol človek... Potom sú tu kalvíni, ktorí povoľujú zobrazovanie ale zakazujú zobrazovanie Krista. Potom sú tu evanjelici, ktorí zobrazovanie Krista povoľujú ale nesmie sa mu prejavovať fyzická úcta. >>

Biblia : A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. >>

Biblia : Drevu hovoria: »Ty si môj otec« a kameňu: »Ty si ma zrodil.« Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: »Povstaň a zachráň nás!« >>

Biblia : Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda! (koľko dedín toľko kostolov venovaných inému bohovi) >>

Biblia : Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. >>

apoštol Pavol : 20 Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. 21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23 Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. 24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. >>

Niekto : Možnože náš problém protestantov je aj to, že my defacto všetko odmietame, čo je vizuálne. Čo by nám mohlo niečo pripomínať. Niekedy niektoré vizuálne veci nám pripomínajú, že musíme dávať pozor. .. Nehemiáš hovorí, že Izraeliti sa dostali do zajatia, pretože si nepripomínali Božiu dobrotu. A Mojžiš vo svojich kapitolách hovorí "Budeš si pripomínať.." >>

Na otázku Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Aurelius Augustinus : Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. >>

Benedictus de Spinoza : Modom rozumiem stavy substancie, čiže to, čo je v niečom inom, pomocou čoho sa tiež chápe. >>

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. >>

Logik Formálny : |= P001157 >>

Pytajuci_sa : Čo je to priestor? >>

Pytajuci_sa : Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore ? >>

Pytajuci_sa : Kde je Boh? >>

Niekto : Nevieme či je vesmír ohraničený v priestore, ale vieme, že je ohraničený v čase. T.j. nevieme či sa náhodou nekončí o štyri metre ďalej ako dovidíme (t.j. 4 metre za najvzdialenejšou viditeľnou hviezdou). Vieme, že je ohraničený v čase, t.j. že kedysi pred 13,8 miliardami rokov tu nebol. Keď sa pozeráš ďaleko v čase, tak narazíš na tú hranicu. >>

Niekto : Hmota, ktorá je reprezentovaná časticami, má tú povahu, že tie častice, pokiaľ ich nemeriame, tak oni nie sú na konkrétnych miestach...Ak elektrón nemeriame, t.j. nevyrušujeme ho, tak je väčšinou v takom stave, že sa nenachádza na žiadnom konkrétnom mieste. >>

Niekto : Priestor leží v našich poznávacích schopnostiach. Ak priestor leží v nás, my musíme ležať aj mimo priestor (aspoň časť z nás). >>

Na otázku Kde je Boh?

Biblia : Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.) >>

Biblia : Potom oblak zakryl svätostánok a sláva Hospodinova naplnila príbytok...lebo oblak Hospodinov bol nad príbytkom vo dne, ale v noci bol v oblaku oheň pred očami celého domu izraelského počas celého ich putovania. >>

Biblia : Za táborom budeš mať miesto, kam budeš chodiť von. Vo svojej výstroji budeš mať rýľ a keď si vonku kľakneš, vykopeš ním jamku a zahrabeš svoj výkal. Lebo Hospodin ,tvoj Boh, kráča prostriedkom tvojho tábor.... >>

Biblia : Požehnaný je Hospodin zo Siona, Ten, ktorý prebýva v Jeruzaleme! Haleluja! >>

Biblia : Boh sa naveky usadil v Jeruzaleme. >>

Biblia : Spievajte Hospodinu, ktorý sídli na Sione.. >>

Biblia : Ďaleko je Boh od bezbožných, vyslýcha však modlitbu spravodlivých. >>

Biblia : Vrch Bášán je Božím vrchom, vrch Bášán je kopcovitý vrch. 17 Vy, kopcovité vrchy, prečo hľadíte úkosom na vrch, čo Boh si zvolil za príbytok? Veru, tam bude večne tróniť Hospodin! >>

Biblia : Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov a iných hudobných nástrojov a chválospev Hospodinov, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť oblak naplnil dom Hospodinov, takže kňazi nemohli nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom. >>

Biblia - Nový zákon : Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. >>

Ježiš Nazaretský : V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte. 5 Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu? 6 Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7 Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho. 8 Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! 9 Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? 10 Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? >>

Niekto : V malej bielej hostii Ježiš sa skrýva, myšlienka táto hlboko do duše sa vrýva. Hľa z lásky k nám zostúpil vznešený boh z neba. Hľa z lásky k nám ukryl sa do kúska chleba. Veď je to úžas rozum sa diví, v bielej hostii je Ježiš živý. >>

Biblia - Nový zákon : A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom. >>

Ježiš Nazaretský : Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. >>

apoštol Pavol : Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. >>

apoštol Pavol : Ak ste teda boli spolu s Kristom vzkriesení, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. >>

Mistr Eckhart : Niektorí ľudia si myslia, že Boha uvidia, akoby on stál tam a oni tu, ale tak tomu nebude. Boh a já jedno sme. Tím, že boha poznávam, privádzam ho k sebe, láskou k nemu doň prenikám. >>

Niekto : Je to doležitá otázka, ak sa chce človek dostať bližšie k Bohu. Byť bližšie k Bohu znamená byť podľa Bahaistov v nebi, byť ďaleko od Boha v pekle. >>

Niekto : Boh je všade. >>

Niekto : Svet je v Bohu, Boh je však aj mimo svet. >>

Niekto : Blúdi vo svete a nikde ho nechcú prijať. Klope na srdcia ľudí a ten kto mu otvorí... >>

Niekto : Boh je tak blízko nás, že ho až nemôžeme vidieť. >>

Pytajuci_sa : Kde je Boh? >>

Niekto : Boh je na nebi, konkrétne v Slnku. >>

Logik Formálny : P002499 => P004088 >>

Thales z Miletu : Všetko je plné bohov. / PANTA PLÉRÉ THEÓN, >>

Védanta - upanišady : Keď sú oslobodené všetky túžby, ktoré sa nachádzajú v srdci človeka, Potom sa smrteľník stáva nesmrteľným! Tam dosiahne Brahmu! >>

Ježiš Nazaretský : Otče náš, ktorý si na nebesiach... >>

Niekto : Podľa fyzikov, dochádza v čiernych dierach k zrúteniu časopriestoru. Boh je tiež mimo priestor a čas a teda je v čiernej diere, alebo za ňou. >>

Na otázku Ked už musí byť zmena, prečo to nie je vždy zmena k lepsiemu?

Pytajuci_sa : Keď už musí byť zmena, prečo to nie je vždy zmena k lepsiemu? >>

Na otázku Kedy existuje? Čo to znamená existovať v čase ?

Aurelius Augustinus : Minulosť už neexistuje. >>

Aurelius Augustinus : Budúcnosť ešte neexistuje. >>

Niekto : Boh stvoril všetko aj čas. Ale kedy? >>

Pytajuci_sa : Čo je to čas? >>

Pytajuci_sa : Čo existovalo? >>

Pytajuci_sa : Čo bude existovat? >>

Pytajuci_sa : Kedy existuje? Čo to znamená existovať v čase? >>

Pytajuci_sa : Čo je to kauzalita? >>

Na otázku Kolko je jestvujúcien?

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. >>

Herakleitos : Ak nie mna počúvajú ale logos, je rozumné uznať, že všetky vec sú jedno. >>

Parmenides : Jestvujuce nie je delitelne, pretoze je cele rovnake a nejestvuje nic silnejsie, co by mohlo prekazat jeho spojeniu, ani nic slabsie, lebo vsetko je vyplnene jestvujucim >>

Zenon z Eley : Ak je mnoho súcien, musia byť podobné a nepodobné, čo však nie je možné; pretože nie je možné, aby nepodobné veci boli podobné a podobné nepodobné. >>

Benedictus de Spinoza : V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom. >>

Benedictus de Spinoza : Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať. >>

Bertrand Russell : Monizmus, ktorý je charakteristický tým, že:
1) Skutočnosť vníma ako celok, a mnohosť vecí je podľa neho len zdanlivá.
2) Vonkajšie vzťahy v skutočnosti neexistujú.
3) Tvdenie, že medzi vecami je nejaký vzťah v skutočnosti hovorí, že určitý celok má určitú vlastnosť.
Sa mýli, pretože:
Ad 1)Monizmus dáva apriórnu odpoveď na empirickú otázku-'Koľko vecí existuje?'
Ad 2) Ak by sme chceli vonkajšie vzťahy nahradiť vnútornými upadneme do nekonečného regresu. Vztah 'byt vacsi ako' môže existovať len medzi vecami.
Ad 3) Subjekt-predikátorová logika veľmi ovplyvňuje metafyziku >>

Niekto : Pri tvrdeni, že všetko je jedným, sa objavuje nasledujúci problém: Hoci by tvrdene, že všetko je jedným, malo tvrdiť existenciu len jednej entity, predsa sa zdá, že okrem nej existeje ešte aj meno, ktoré toto jedno ako všetko pomenováva; takže vlastne existujú dve entity: jedno a jeho meno, ba dokonca kůli synonymite výrazov ako 'nieco','jestvujuce',jedno' existuje viac mien, ako toto jedno pomenovať. >>

Pytajuci_sa : Kolko je jestvujúcien? >>

Herakleitos : Nechápu, že ako nezhodné navzájom so sebou súhlasí; je to protirečivá harmónia (jednota) ako pri luku a lýre. >>

Pytajuci_sa : Koľko pohlaví existuje? >>

Pytagoras zo Samu : Harmónia je jednota spájajúca mnohosť a celkové zosúladenie toho, čo je nesúladné. >>

Zenon z Eley : Ak je mnoho súcien, musia byť rovnaké a nerovnaké, čo však nie je možné; pretože nie je možné, aby nerovnaké veci boli rovnaké a rovnaké nerovnaké. >>

Niekto : Jedno sa delí dve a syntézou jedného a dvoch vzniká tri. >>

Niekto : Podle Petróna je 183 světů uspořádaných ve tvaru trojúhelníka, jehož každá strana obsahuje 60 světů a 3 zbývající stojí každý v jednom vrcholu. Sousední světy se navzájem dotýkají, kráčejíce klidně kolem jako při kruhovém tanci. >>

Na otázku Koľko pohlaví existuje?

Niekto : Existujú muži, ktorí majú vagínu a ženy, ktoré majú penis. (0.4% populacie) >>

Slavoj Žižek : Existuje 29 pohlaví, podľa najnovšieho výskumu z Kanady. >>

Pytajuci_sa : Koľko pohlaví existuje? >>

Niekto : Existuje 7 miliárd pohlaví - z toho 3.5 mld penisov a 3.5 mld vagín. >>

Niekto : Transrodoví (transgender) – ľudia, osoby, ktorých identita nie je jednoznačne v zhode so zaužívanými predstavami o mužskom či ženskom rode, no miesto toho tieto rody kombinujú. Transsexuálni ľudia – patria medzi transrodovú skupinu a chcú byť akceptovaní ako opačné pohlavie. Životy transsexuálov sú často sprevádzané operáciami či hormonálnymi zmenami pohlavia. Transmasculine – osoba, ktorá sa narodila ako žena, no momentálne sa identifikuje ako muž. Neutrois – osoby prezentrujúce ako bezpohlavní a nemajú nič spoločné s mužom ani so ženou. Cis – niekto, kto sa identifikuje ako pohlavie, s akým sa narodil. Androgýnna osoba – osoba, ktorá nepodstúpila žiadnu operáciu, no od narodenia sa na jej tele vyskytujú výrazné prvky opačného pohlavia (údajne stavba lebky či koža) Intersexuál – človek narodený s prvkami oboch pohlaví, či už je to na úrovní genitálií alebo chromozómov. Two-spirit – pojem zaužívaný domorodými Američanmi na označovanie členov LGBTI komunity. >>

Niekto : Existuje 63 pohlaví na základe kombinácií troch aspektov : Phys – Fyzický aspekt, Pers – Osobnostný , aspekt, Pref – Preferenčný aspekt >>

Na otázku Kresťanstvo áno či nie ?

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Verím, pretože je to nezmyselné. >>

Francis Bacon : Iba povrchne vedenie sa dostava do rozporu s krestanskym zjavením, zatialco hlbsie postihnutie podstaty veci naplnuje dusu cloveka nabozenskou pokorou a zboznostou. >>

Jean Jacques Rousseau : Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení. >>

Pytajuci_sa : Budhizmus alebo kresťanstvo ? >>

Pytajuci_sa : Kresťanstvo áno či nie ? >>

Friedrich Nietzsche : ..domáce zvieratko, stádovité zvieratko, choré zvieratko človek, - kresťan.. >>

Friedrich Nietzsche : Kresťanstvo býva nazývané náboženstvom súcitu. - Súcit stojí v protiklade ku všetkým povzbudujúcim afektom, ktoré zvyšujú pocit života. Ked sa súcití, stráca sa na sile. Kôli súcitu sa zväčšuje a rozrôzňuje strata na sile, ktorú už životu uberá aj samotné utrpenie. Utrpenie sa cez súcit stáva nákazlivým. >>

Friedrich Nietzsche : Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť >>

Friedrich Nietzsche : Krestanstvo je smrteľné nepriateľstvo proti pánom zeme, proti „vznešeným“ - a zároveň skrytá, tajná súťaž (- necháme ich mať naše telo, chceme iba „dušu“ ...) Kresťanstvo je nenávisť proti intelektu, proti pýche, odvahe, slobode, slobode mysle; Kresťanstvo je nenávisťou k zmyslom, k radostiam zmyslov, proti radosti všeobecne.. >>

Friedrich Nietzsche : Úpadok je v pre ľudí bažiacich po moci v kresťanstve a judaizme, teda pre kňazov iba prostriedkom: tento typ ľudí má životný záujem na tom, spraviť ľudstvo chorým a pojmy ako dobrý a zlý, pravdivý a klamný prevrátiť v životunebezpečnom a svetpopierajúcom zmysle. >>

Friedrich Nietzsche : Prostriedky ako sa s zmieriť s Bohom, sú jednoducho prostriedky, ktorými sa ešte viac človek podriadi kňazom.. Jedine kňaz može vykúpiť. >>

Friedrich Nietzsche : Boh odpúšťa tým, ktorí činia pokánie - v preklade : ktorí sa podriadia kňazovi >>

Friedrich Nietzsche : A tu (pri smrti Ježiša) sa vynoril jeden absurdný problém "Ako to mohol Boh dopustiť!" . Na to našiel narušený rozum malého spoločenstva vyložené strašnú a absurdnú odpoveď : Boh dal svojho syna ako obeť za odpustenie hriechov. Ako zrazu skončilo evanjelium! Obetovanie za vinu a to ešte v najbarbarskejšej forme - obetovanie nevinného. Aké hrozné pohanstvo. >>

Friedrich Nietzsche : Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým... >>

Friedrich Nietzsche : Boh na kríži - ešte stále sa nechápe, aká strášná je myšlienka, ktorá sa za týmto symbolom skrýva - všetko, čo trpí, všetko čo visí na kríži je božské ... my všetci visíme na kríži, preto sme božskí. Kresťanstvo bolo víťazstvom, všetko ušľachtilejšie zmýšľanie s ním prehralo. >>

Friedrich Nietzsche : Tak treba chápať aj presvedčenie, vieru. Človek presvedčenia má v nej svoju chrbticu. Veľa vecí nevidieť, v žiadnom bode nebyť nestranný, byť skrz naskrz prívržencom, mať prísny a nejednoznačný názor na všetky hodnoty, bez čoho nevie žiť. Ale vďaka tomu je protikladom, zarytým odporcom pravdivého - Pravda.. nie je pre veriaceho voľne k dispozícii ... >>

Niekto : Základnou činnosťou kresťanov je uctievanie, chvála, adorácia, vyvyšovanie boha, inak povedané podlizovanie sa. >>

Niekto : Si kresťan? - Nie som, pretože kresťanstvu nerozumiem. - Ja ti ho môžem vysvetliť. - Vysvetliť ho môžem aj ja, ale mu nerozumiem. >>

Niekto : To dobré na kresťanstve je nerozlišovanie a monistický názor, že je len jeden boh, ktorý všetko stvoril a všetci sme deti božie. To zlé pri kresťanstve je viera v diabla, a rozlišovanie na kresťanov a nekresťanov. >>

Niekto : V prvých storočiach každá cirkev bola pokusom o komunizmus, o skutočné spoločenstvo, ktorého členovia mali okrem žien všetko spoločné. >>

apoštol Pavol : Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval. >>

Niekto : Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery. >>

Niekto : Náboženská viera plní 4 funkcie : vysvetľuje, ukázňuje, inšpiruje a utešuje. Veda však dnes dáva oveľa lepšie vysvetlenia, nadchýňa oveľa viac a je síce pravdou, že aj lož môže utešovať, ale ja radšej volím pravdu. Sú ľudia, ktorí by boli radšej aby im doktor nepovedal pravdu o ich zdravotnom stave, ja k takým ľuďom nepatrím. >>

Niekto : Lepšie je byť poctivý ateista ako nepoctivý kresťan. >>

Soren Kierkegaard : V každom prípade nie je a ani nebol taký človek mimo kresťanského sveta, ktorý by nebol zúfalý, a ani v kresťanskom svete taký nie je, ibaže by bol pravým kresťanom; a k ním nie je úplne, tak je aspoň trochu zúfalý. >>

Soren Kierkegaard : Veriaci človek vlastní večne istý protiliek na zúfalstvo; možnosť; pretože v Bohu je v každom okamihu všetko možné. >>

David Hume : S jakou žiadostivosťou prijímame zázračné príbehy cestovaťeľov, ich opisy morských a zemských netvorov, správy o ich podivných dobrodružstvách, zvláštnych ľudoch a neobyčajných mravoch ! Ak sa však duch náboženský pridruží k záľube v podivnom, je tu koniec zdravého zmyslu; a ľudské svedectvo stráca za týchto okolností všetok nárok na spoľahlivosť. >>

David Hume : Pustiť do obehu podvod v nevedomom ľude je také výhodné, že , hoci by bol ten klam príliš hrubý, aby podviedol väčšinu z nich, predsa len má oveľa viac vyhliadok, ujať sa v krajinách vzdialených, než keby prvé dejisko bolo bývalo umiestnené v meste slávnom svojím umením a vzdelaním. Najnevedomejší a najbarbarskejší z týchto barbarov roznesú tú spávu do cudziny. Nijaký z ich krajanov nemajú dosť známostí a dostatočnú váhu a autoritu, aby proti tomu klamu povstali a ho zarazili. >>

David Hume : Najsvätejšie naše náboženstvo je založené na viere nie na rozume. >>

Niekto : Človek je tvor náboženský a potrebuje mýty. Človek myslí nábožensky. Náboženstvo je úzko prepojené so socializáciou človeka. >>

Friedrich Nietzsche : ..psychológia kresťanstva : zrod kresťanstva z ducha zatrpknutosti, a nie ako sa rado verí, z nejakého "ducha", - je to v podstate reaktívne hnutie, veľké povstanie proti panstvu ušľachtilých hodnôt. (ad kresťanstvo) >>

Na otázku Kto by mal vyhrať vojnu na Ukrajine?

Pytajuci_sa : Kto by mal vyhrať vojnu na Ukrajine? >>

Niekto : Mier musí byť spravodlivý. Spravodlivosť a mier sú priatelia, ktorí sa navzájom objímajú. >>

Na otázku Kto je Ježiš?

Biblia - Nový zákon : Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto koná spravodlivosť, narodil sa z neho. >>

Ježiš Nazaretský : Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú? 19 Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 20 A za koho ma pokladáte vy?, opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša. >>

Ježiš Nazaretský : Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh! >>

Logik Formálny : ( P000211 v P001889 ) => P001888 >>

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Niekto : Je možné fyzickému a materiálnemu telu človeka prejsť cez zamknuté dvere? V evanjeliách je totiž zaznačené, že keď sa učeníci po smrti Krista tajne stretli, v strachu pred židmi zamkli za sebou dvere. A ako sa začali modliť, zrazu sa medzi nimi objavil ich Majster. Ale pozor! Je veľmi jednoduché a ľahké prechádzať cez zamknuté dvere v tele jemnohmotnom! A práve v tomto jemnohmotnom tele vstal Ježiš Kristus z mŕtvych! Práve v tomto jemnejšom tele mu bolo možné po štyridsiatich dňoch vystúpiť na nebesia tak, ako ho videli jeho učeníci, aby nakoniec, v tých najvyšších výšinách odložil aj svoje jemnohmotné telo, a vo svojej čistej, božej podstate sa znovu zjednotil s Bohom Otcom, po pravici ktorého kraľuje na večné veky. >>

Niekto : 1: Ježiš tvrdí, že iba boh je dobrý.
2: Ježiš tvrdí, že je dobrý .(keď neskôr dodáva nasleduj ma, alebo tiež v ján 10:11 /Ja som dobrý pasier/, alebo tiež ján 8:46 /môžeš mi dokázať hriech?/
3: Teda, Ježiš tvrdí, že je Boh. >>

Niekto : Jedným z najradikálnejších tvrdení stúpencov Véd je, že Ježiš Nazaretský nikdy fyzicky neexistoval. Ide vraj len o židmi čisto literárne vytvorenú postavu, ktorej učenie bolo odkopírované a prebraté od gnostika Šimona Mága. Píše sa o ňom v Skutkoch apoštolov (8,9): V tom meste už oddávna žil istý muž, menom Šimon. Bol čarodejníkom a zavádzal samaritánsky ľud, tvrdiac o sebe, že je čímsi veľkým. Všetci od malého až po veľkého ho počúvali a hovorili: On je sila Božia, ktorá sa volá veľká. Počúvali ho preto, lebo svojimi čarami ich už dlhší čas zavádzal, ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal blahozvesť o kráľovstve Božom a o mene Ježiša Krista, dali sa mu pokrstiť. Aj sám Šimon uveril a dal sa pokrstiť. Pridržal sa Filipa a keď videl znamenia a veľké divy, ktoré sa diali žasol >>

Niekto : V jaskyniach vo Vadi Kumráne sa náhodne našli v roku 1947 listiny ukryté esénmi (popri farizejoch a saducejoch ďalšia židovská sekta) známe ako rukopisy Mŕtveho mora. Z prekladu kumránskych zvitkov s textami jednoznačne vyplýva, že podstatné časti evanjelií pochádzajú z esénskej školy a že Ježišov spôsob života a životný štýl nadväzovali na mravy esénov. >>

Niekto : Ježiš nie je Boh. >>

Pytajuci_sa : V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná? >>

Pytajuci_sa : Kto je Ježiš? >>

Biblia - Nový zákon : Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. >>

Biblia : Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. >>

Niekto : V židovstve je Ježiš Kristus zvyčajne odmietaný – nevnímajú ho ako mesiáša (spasiteľa), na toho dodnes čakajú, má prísť až na konci času. No existujú aj výnimky. Tzv. mesiánski Židia zachovávajú tak židovské, ako aj kresťanské tradície a Ježiša Krista prijímajú ako mesiáša. >>

Niekto : Indická tradícia (hinduizmus a budhizmus) Ježišovi Kristovi venujú len veľmi malú pozornosť. V niektorých smeroch vychádzajúcich z kultúrno-náboženského prostredia Indie je považovaný za jeden z avatarov (inkarnácie) boha Višnu. >>

Soren Kierkegaard : Kýmkoľvek bol Ježiš Kristus, jedno nebol - mudrcom. >>

Friedrich Nietzsche : Malé vzbúrenecké hnutie, ktoré bolo pokrstené menom Ježiš Nazaretský... bolo povstaním proti „dobrým a spravodlivým“, proti „svätým Izraela“, proti hierarchii spoločnosti - nie proti jej korupcii, ale proti kastám, privilégiam, poriadku, vzorom; bola to neviera vo „vyšších ľudí“, veľké NIE vyslovené všetkému, čo bolo kňaz a teológ. >>

Friedrich Nietzsche : Tento svätý anarchista, ktorý vyzýval spodinu ľudu, vyhnancov a hriešnikov, najnižšiu kastu v židovstve k odporu voči vládnucemu poriadku - jazykom, ktorý ak sa dá veriť evanjeliám, by ešte aj dnes viedol na Sibír, bol politický zločinec. (čo dokazuje aj nápis na kríži - INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) (Ježiš Nazaretský Kráľ Židovský) >>

Friedrich Nietzsche : Zomrel za vlastnú vinu - a chýba akýkoľvek dôvod, hocijako často je to tvrdené - že by zomrel za viny druhých. >>

Friedrich Nietzsche : Ak niečo nie je podľa evanjelií, tak je to pojem "hrdina". Práve opak ku všetkému zápaseniu, ku všetkému pocitu boja-s-niečím sa tu stal inštiktom. Neschopnosť k odporu sa tu stal morálkou ("neprotivte sa zlému" je najhlbšie slovo evanjelií, ich kľúčom v určitom zmysle), blaženosť v mieri, v mierumilovovnosti, v nemožnosti byť nepriateľom. (ad Ježiš Nazaretský) >>

Friedrich Nietzsche : Čo znamená radostná zvesť? Objavil sa skutočný život, večný život - nie ako sľub, ale je tu, je vo vás : ako život v láske, v láske bez vypočítavania a vylúčenia. Každý sme dieťaťom božím, Ježiš si nenárokuje nič pre seba, ako dieťa božie je každý rovný každému. >>

Friedrich Nietzsche : Tento radostný posol zomrel tak ako žil, ako učil - nie aby spasil ľudí, ale aby im ukázal ako žiť. Prax je to čo zanechal ľudstvu: jeho správanie pred sudcami, pred žalobcami, pred ohováračmi a výsmievačmi - jeho správanie na kríži. (ad Ježiš Nazaretský) >>

Niekto : Ján krstil ľudí v Jordáne, prichádzali za ním v húfoch. Všetkým kázal: ...krst pokánia na odpustenie hriechov. Vieme, že Ježiš uposlúchol výzvu a dal sa pokrstiť. Vari bolo potrebné odpúštať hriechy Božiemu Synovi? ... ježis nebol boží syn. >>

Niekto : Ježiš je obhájca, ale zároveň príde súdiť živých a mŕtvych. Takže obhájca, či sudca? >>

Niekto : Ak Ježiš nie je Boh, potom bol buď tým najbláznivejším človekom na svete, alebo klamárskym a bezbožným egocentrikom; nie najlepším, ale najhorším zo všetkých ľudí. ... Ak však je Ježiš naozaj týmto, kto potom vymyslel Ježiša z evanjelií, ktorý je úplným opakom klamára alebo blázna: čestného, altruistického, vášnivého, múdreho, praktického, kreatívneho, svätého, fascinujúceho muža?.... kto vynašiel tento nový žáner realistickej a zároveň fantastickej literatúry? Hŕstka prostých rybárov z Galiley? >>

Niekto : Ježiš vyhlásil, že má autoritu, a teda moc odpustiť hriechy. Aj preto Židia správne vycítili, že Ježiš tým naznačuje, že je Boh. "Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" (Lk 5,21) >>

Niekto : Ježiš bol žid svojej doby... Čím viac vieme o judaizme danej doby, tým možno trošku menej nám príde fascinujúci, veľkolepý a originálny Ježiš. Všetky ideí, ktoré Ježiš mal sa dajú nájsť v nejakej podobe judaizmu tej doby. Ak Ježiša charakterizujeme ako apokalyptického proroka, tak vieme pri ňom nájsť podobné súvislosti ako sa dajú nájsť v knihe Henochovej. Možno teraz viesť úvahy o tom, čo prevzal a v čom bol originálny. >>

Niekto : Ježiš bol žid svojej doby, neprišiel počas svojho života s ničím, čo by spôsobilo to, že sa už vrámci judaizmu nezmestil. Význam Ježiša ktorý chápeme z perspektívy kresťanstva , to znamená otázky ako vzkriesenie atď. je význam ktorí sprostredkovali jeho následovníci. Baviť sa o Ježišovi ako zakladateľovi kresťanstva nedáva historicky podľa mňa zmysel. >>

Niekto : Podľa profilu učenia sa Ježiš nedá jednoznačne zaradiť do žiadnej zo skupín starovekého židovstva... je zrejmé z nového zákona, že polemizoval s farizejmi a saducejmi, s farizejmi najviac, so saducejmi trochu menej, ale je jasné, že nebol členom žiadnej z týchto skupín... na druhej strane mal istý vzťah k Jánomvi Krstiteľovim ktorý bol prezentovaný ako jeho predchodca....ktorý mohol patriť medzi esénov a nedajbože aj kumránskych a či toto je to, čo si Ježiš od neho zobral ... to samozrejme nevieme nič istého (ad saduceji, farizeji, eséni) >>

Niekto : V Markovi 7. kapitole sa Ježiš stretáva s farizejmi, ktorí mali okrem písanej Tóry aj ústnu Tóru, čiže ústne podanie - interpretáciu tej písanej Tóry, a Ježiš v tejto konretnej stati hovorí, že opustili ste božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania a že rušíte božie prikázania aby ste zachovali svoju tradíciu ... čo je teda dosť odmietavý postoj k tejto ústnej tradícii a preto je dobrým dôvodom domnievať sa , že Ježiš nebol farizej. >>

Niekto : Ježiš bol pacifista. (ad pacifizmus) >>

Pierre Teilhard de Chardin : KRISTUS - AKTIVNÝ PÓL EVOLÚCIE ČIŽE LOGICKÉ ROZVINUTIE POJMU VYKÚPENIA. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Ak dovedieme vedecké perspektívy humanizácie až do ich logického konca, je zrejmé, že vrcholom antropogenézy musí byť nejaký najvyšší stred či nejaké osobnostné ohnisko, kotré historickú genéziu ducha riadi a syntetizuje. A nie je ptotom tento "bod Omega" (ako ho nazývam) ideálnym miestom k tomu, aby odtiaľ vyžaroval nami adorovaný Kristus... >>

Na otázku Kto som? / a kam idem

Biblia : Prach si a v prach sa obrátiš >>

Biblia : A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. >>

Thales z Miletu : Všetko pozostáva z vody a pretože prazáklad (arche) sa chápe ako oživený je tiež všetko oživené. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času. >>

Guatama Buddha : Telesnosť je pominuteľná, cítenie je pominuteľné, vnímanie je pominuteľné, mentálne formácie sú pominuteľné, vedomie je pominuteľné. A to, čo je pominuteľné, je podrobené utrpeniu. O tom, čo je pominuteľné a podrobené utrpeniu zmien, o tom nemôže nikto vo vzťahu ku skutočnosti povedať: Toto som ja, toto patrí mne, toto je moje ja. >>

Rene Descartes : 1. předpoklad Je možné, že mé tělo neexistuje
2. předpoklad Není možné, že já (myslící bytost) neexistuji.
3. tudíž (z 1a 2) Je možné, že já existuji a mé tělo neexistuje
4. tudíž (z 3) Já a mé tělo jsou dvě různé věci. >>

Rene Descartes : Kto som - vec mysliaca. >>

Jean Paul Sartre : Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. >>

Gilles Deleuze : The individual notion is the point of view under which the individual expresses the world. >>

Michel Foucault : Nepytajte sa ma kto som a neziadajte ma aby som zostal stale rovnaky. Nechajte to na nasich byrokratov a nasu policiu, aby skontrolovali, ci mame papiere v poriadku. / Do not ask who I am and do not ask me to remain the same: leave it to our bureaucrats and our police to see that our papers are in order. At least spare us their morality when we write./The Archaeology of Knowledge >>

Niekto : Som tým čo vlastním. (Máš niečo, si niekto). >>

Niekto : Človek nestojí nad prírodou, ale je jej súčasťou. >>

Niekto : Niekto by možno povedal, že sme inteligentným zoskúpením atómov a molekúl. A má pravdu. Sme podobne ako celá príroda okolo nás vytvorení z tých istých prvkov. Niekto raz vypočítal hodnotu toho, čo človek má v sebe podľa periodickej sústavy prvkov, keď to zohľadnil burzovými cenami iba na necelých 10 dolárov!Ale človek je ešte dačo viac, ako zviera. Kedysi som – už nepamätám kde – čital príbeh o jednom dedinskom bláznovi. Bolo to za čias socializmu, kedy sa na školách vyučoval marxisticko-leninsko-materialistický svetonázor. Po jednom konflikte s otcom sa tento blázon rozhodol, že ho zabije sekerov. Dosť dlho trvalo, kým ho susedia odzbrojili. Keď mu potom vyčítali, že ho mohol zabiť, bránil sa paralelou so sliepkou, ktorú predsa na nedeľu zabijú na polievku. V škole ich predsa učiteľ učil, že sme z opice, vlastne iba také dokonalejšie opice, tak aký problém. Iste, toto je extrém. Ale poukazuje na to, že sme ešte kúsok inde ako zvieratá. Pokiaľ by darwinisti mali pravdu, humanizmus neobstojí, dokonca je v konflikte s ľudskou podstatou. Platila by evolúcia a selekcia – najsilnejší vyhrávajú, slabší sú potlačení, zožraní silnejšími.. >>

Niekto : To, co verime, to sme. Ak o to prideme, co zostane? >>

Niekto : Ja som z rodu clovek (homo) z podcelade homini z celade hominidov z nadcelade hominidovcov z podradu celistovnosoblizne (suchonose) z radu primatov z nadradu placentovcov z podriedy zivorode triedy cicavcov stupna stvornozcov nadriedy celustnatcov podkmena stavovcov nadkmena chordatov vyvojovej vetvy druhoustovcov skupiny dvojstranovcov vyvojoveho stupna epitelvcov rise zivocichov z domeny eukariotov. >>

Pytajuci_sa : Kto som? >>

Pytajuci_sa : Čo je človek? >>

Pytajuci_sa : Prečo ja? >>

Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). >>

Niekto : Sme tým čo jeme. / we are what we eat >>

Pytajuci_sa : Čo ma robí mnou? >>

Pytajuci_sa : Čo nie som? >>

Soren Kierkegaard : Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu. >>

Niekto : Človek robia jeho zvyky. Ak veľa čítam a kupujem knihy, je to preto, že rád čítam a že som vo svojej postate čitateľ. Tieto zvyky sme si osvojili v detstve a preto ich teraz máme radi. >>

Niekto : Vo vnútri nič nie je. Sme tým čo sme si priniesli z detstva ako vzory a koľaje do ktorých sme zapadli a podľa ktorých robíme stále tie isté veci. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : K poznaniu seba samého potrebujem aj druhých ľudí, ich názor za čo ma oni uznávajú. >>

Niekto : Cítime sa byť stredom sveta. Ale nemôžeme povedať, keď sa nás pýtajú : "Kto si?" - "Stred sveta." >>

Niekto : To kým sme, je výsledkom našich predchádzajúcich činov. Sme svojimi stvoriteľmi. (Nie Boh a rodičia sú zodpovední za to, aký sme) >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Guatama Buddha : Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený. >>

Niekto : Introverti majú málokedy radi drobnú konverzáciu. Preferujú účasť na väčších konverzáciách o ideách, hodnotách a pocitoch. >>

Logik Formálny : P000770 => P003287 >>

Niekto : Sme zmena. >>

Niekto : Sme tým, čo chceme. (Chceš ženu, si muž) >>

Thomas Hobbes : Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. >>

Arthur Schopenhauer : Naše ja, podľa Kanta transcendentálna syntetická jednota vnímania, nie je nič iné ako naša vôľa, ktorá je koreňom, pôvodcom a vládcom nášho intelektu. >>

Jean Paul Sartre : Môžete o sebe hovoriť čo len chcete, ale podstatné je ako vás vnímajú ostatní. Darmo môžete o sebe tvrdiť, že ste hrdina, keď ostatní vedia, že to nie je pravda. >>

Niekto : Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog. >>

Pytajuci_sa : Je ego dobré alebo zlé? >>

Niekto : Ego je istá časť reality, ktorou sme my sami, a cez ňu sme vo vzťahu k tej časti reality, ktorou nie sme. >>

Arthur Schopenhauer : V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia) >>

Niekto : Pri definovaní svojej identity sa ľudia odvolávajú na svojich predkov, náboženstvo, jazyk, dejiny, hodnoty, zvyky a na inštitúcie...Kto sme, vieme len vtedy, ked vieme, kto nie sme, a mnohokrát dokonca vtedy, keď vieme, kto stojí proti nám. >>

Jean Paul Sartre : ...zo žiarlivosti, alebo zvedavosti pozerám kľúčovou dierkou. Zrazu počujem kroky v predizbe - videli ma. Čo to znamená? Znamená to, že sa mi v mojom bytí stalo niečo, a že u mňa nastanú podstatné zmeny.... uvedomím si, že špehujem a som špeh a že nás druhý človek takto videl, a vytvoril si o nás predstavu, ktorú musíme brať vážne. Hoci vieme, že sme omnoho viac, a že sa môžeme nanovo vyprojektovať, ale momentálne sa musíme identifikovať s predstavou, ktorú si o nás vytvoril ten druhý. >>

Jean Paul Sartre : Pocit zahanbenia nie je z toho, že sme tým alebo oným zavrhnutiahodným objektom, ale z toho že sme objektom , t.j. že sa musíme identifikovať s degradovaným strnulým objektom, ktorým sme sa stali pre tých druhých >>

Jean Paul Sartre : Obraz o sebe vieme získať iba v spoločnosti. Iba cez spätnú väzbu od druhých vieme kto sme. Potrebujeme ostatných lebo ich pohľad nás utvára. Resp. my sa utvárame skrze ich pohľad. >>

Jean Paul Sartre : Ako vedomie je druhý človek pre mňa tým, ktorý mi ukradol moje bytie, a zároveň tým, ktorý spôsobí, že bude existovať bytie, ktoré bude mojím bytím. >>

Jean Paul Sartre : "Byť videný" ma tak konštituuje ako tvora bezcenného pre slobodu, ktorá nie je mojou slobodou. ... Som tak v ohrození .. a toto ohrozenie nie je nijakou nepríjemnou náhodou, ale trvalou štruktúrou môjho bytia-pre-iných. >>

Jean Paul Sartre : Pretože existujem na základe slobody (slobodnej mienky) ostatných, som touto slobodou ostatných ľudí ohrozovaný, kedže formujú moje bytie...prepožičiavajú mi, a oberajú ma o hodnotu. Moja snaha znovuzískať svoje bytie, môže byť úspešná vtedy ak sa tejto ich slobody zmocním, a redukujem ich na slobodu podriadenú mojej slobode. (Diktátorovi sa to podarilo, všetci mu lichotia..) >>

Niekto : Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni". >>

Niekto : V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje právo náboženstvo. >>

Sigmund Freud : ..stará formulácia, podľa ktorej sa psychoneuróza zakladá na konflikte medzi pudmi Ja a sexuálnymi pudmi, neobsahovala nič, čo by dnes bolo treba zavrhnúť. Rozdiel medzi oboma druhmi pudov, pôvodne chápaný akosi kvalitatívne, treba teraz len určiť inak, totiž topicky. >>

Guatama Buddha : Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov. >>

Niekto : Ja neexistuje. >>

Na otázku Kto vyhraje vojnu na Ukrajine?

Niekto : Rusko sa nakoniec rozpadne. >>

Pytajuci_sa : Kto vyhraje vojnu na Ukrajine? >>

Niekto : Výsledkom politiky EU tzv. Východného partnerstva nie je a pravdepodobne ani nebude integrácia Ukrajiny do EU, ale tým výsledkom je tragická vojna "až do posledného Ukrajinca". >>

Niekto : Rusi vedení Putinom akoby boxovali s jednou rukou za chrbtom a Ukrajinci vedení Zelenským ich kopú rovno tam, kde ich to najviac bolí. A Rusi nič, držia ako hluchí dvere... >>

Niekto : Na ruskej strane bojuje armáda, na ukrajinskej celý národ. >>

Niekto : Slovenskí obdivovatelia Putina uctievajú jeho krutosť a krutosť ruskej armády, ktorá je však v skutočnosti prejavom slabosti. Seneca mal pravdu. Rusko je kruté, lebo je slabé. A preto túto vojnu prehrá. >>

Niekto : Môže sa totiž naozaj stať, že fikcia – teda oslava silného a víťazného Ruska – sa voľbami stane u nás politickou realitou. Lenže každá fikcia je vždy len dočasná. Rusko túto vojnu prehrá a jeho slabosť sa nebude dať zakryť. Potom slovenskí uctievači Putina svoj idol odkopnú a budú vám dokonca tvrdiť, že ho nikdy neuctievali. Politický národ sa pozviecha a bude si lízať rany. >>

Niekto : Putin to zatiaľ robí dobre... Ak toto Putin vyhrá..tak že ruská armáda dosiahne aspoň čiaru Dnepra, čiže obsadi tzv. ľavobrežnú Ukrajinu a zostane pravobrežná Ukrajina, ktorá by naviac bola pravdepodobne odrezaná od mora, čiže to by bol biedny štátik, v takom prípade pochybujem, že by sa Zelensky udržal pri vláde a Putin v takom prípade vojde do ruských dejín ako veľký prezident. >>

Na otázku Ktorá cirkev je pravá?

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Ako je možné spoznať pravú vieru? Ani tvrdením, ani spismy ani učením - nič takého nepomôže. Cesta k viere je vyšlapaná svätcami. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Ľudia, ktorých rozlišovanie je zatemnené pozemskými túžbami, si vytvárajú ten alebo onen obrad alebo predmet uctievania a určujú si rôzne božstvá podľa pohnútok svojej vrodenej podstaty. Nezáleží však na tom, aké božstvo si uctievač ku svojmu uctievaniu vyberie. Ak má vieru, ja z nej urobím pevnú skalu. S pomocou viery, ktorú mu dodám, bude uctievať božstva a dostane od nich všetko, o čo žiada. V skutočnosti som však ja tým, kto dáva. >>

Averroes - Ibn Rusd : Nulla lex est vera, licet possit esse utilis. (Žádné náboženství není pravdivé, i když může být užitečné).. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Egyptské náboženstvo reprezentuje prechodné štádium medzi prírodnými náboženstvami a náboženstvami ducha. >>

Niekto : Greci uctievali svojich bohov. Ich bohovia neexistujú. Čo teda uctievali? >>

Niekto : V každom náboženstve bol hlavný boh - Rimania mali Jupitera, Gréci Zeusa, Egypťania Amona >>

Niekto : Boh nemá žiadne náboženstvo. >>

Pytajuci_sa : Katolícka či protestanská cirkev? >>

Pytajuci_sa : Ktorá cirkev je pravá? >>

Pytajuci_sa : Islam či kresťanstvo? >>

Pytajuci_sa : Judaizmus či kresťanstvo? >>

Niekto : Veľa náboženstviev je založených na zázraku. Napr. kresťanstvo, judaizmus, islam. >>

Arthur Schopenhauer : Skoro sa zdá, že rovnako ako sú najstaršie jazyky najdokonalejšie, sú najdokonalejši aj najstaršie náboženstvá. >>

Niekto : Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery. >>

Niekto : Polyteizmus už dnes neprichádza do úvahy. Je totiž takmer úplne mŕtvy. Osobne som ešte nikdy žiadneho zástancu zástancu mnohobožstva nestretol. Vlastne v istom zmysle polyteizmus nikdy neexistoval, pretože za tými všetkými bohmi polyteizmu vždy nachádzame jedného najvyššieho Boha. Niekto alebo niečo musí byť na prvom mieste. Nemôžu existovať dve absolútne absolútne absolútna. >>

Niekto : Jedným z dôvodov v prospech biblického teizmu oproti panteizmu je, že panteistický boh je všetko, a preto je aj zlom aj dobrom. A ja nemôžem uctievať alebo poslúchať boha, ktorý má aj "temnú stránku", ktorý je spolovice zlý alebo mu je dobro a zlo ľahostajné. >>

Jean Jacques Rousseau : Viera detí a aj mnohých dospelých je otázkou zemepisu. Vari budú odmenení väčšmi za to, že sa narodili Ríme, a nie v Mekke? Jednému hovoria, že Mohamed je Boží prorok; druhému vravia, že Mohamed je podvodník, a ono opakuje, že Mohamed je podvodník. Každé z týchto detí by povedalo to, čo vraví druhé, keby sme ho presídlili. >>

Na otázku Ktorá filozofia je pravdivá?

Plotinos : Odvodzovať všetok poriadok a rozum z atómov, ich pohybov dola a nabok, je nezmyslné. Boli by sme postrkovaný, bez duše. Keď niečo vzniká, treba určitý pohyb. ktoré atómy budú astronómom , geometrom, mudrcom? (ad Demokritos z Abdér) >>

Francis Bacon : Dve základné tendencie filozoficko-vedeckého bádania - empirici, ako mravce všetko znášajú a užívajú - dogmatici, ako pavúky pradú sieť zo seba. - stredná cesta, ako včela, ktorá premieňa látku z kvetov na včelí med a plásty. (ad empirizmus, racionalizmus) >>

Jean Jacques Rousseau : Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Puk rozvinutím sa kvetu mizne a dalo by sa povedať, že ho kvet vyvrátil; rovnako plodom sa kvet vyhlasuje za nepravdivé jestvovanie rastliny a ako pravda rastliny nastupuje na miesto kvetu plod. Tieto formy sa nielen odlišujú, ale sa aj potláčajú ako navzájom nezlučiteľné. No ich spojitá povaha ich zároveň robí momentmi organickej jednoty, kde nielenže si neodporujú, ale jedno je rovnako nevyhnutné ako druhé a až táto nevyhnutnosť tvorí život celku. >>

Alfred North Whitehead : Dejiny filozofie plynú podivuhodne paralelne s dejinami vedy. (francuzsky materializmus a fenomen materializmu vedy vo fyzike a chemii 18.stor) >>

Pytajuci_sa : Ktorá filozofia je pravdivá? >>

William James : Dejiny filozofie sú v značnej miere dejinami stretu ľudských pováh.... Nech má profesionálny filozof akúkoľvek povahu, snaží sa, keď filozofuje, tuto povahu skryť...Napriek tomu ho vlastná povaha činí oveľa predpojatejším než ktorýkoľvek z jeho prísne objektivných predpokladov. >>

William James : V spoločenských zvykoch nachádzame formalistov a ľudí nenútených. V politike autoritárov a anarchistov...Tieto kontrasty sú veľmi známe. No a vo filozofii existuje veľmi podobný kontrast, ktorý je vyjadrený dvojicou termínov "racionalista" a "empirik", pričom "empirik" znamená ctiteľ faktov vo všetkých rôznych podobách a "racionalista" znamená ctitel abstraktných a večných princípov. (ad racionalizmus, empirizmus) >>

Niekto : Prevažne logicky uvažujúca filozofická tradícia vsadila všetko na jednu kartu: k pravde sa dá dôjsť cestou čistého pojmu..... Takáto snaha o očistenie jazyka od všetkého dvojznačného a nejasného trochu pripomína rybára, ktorý v túžbe po najväčšej rybe znovu a znovu pletie čo najväčšie siete. Jedného dňa však zistí, že jeho sieť už má také obrovské oká, že väčšina rýb touto sieťou bez ťažkostí prepláva: čím pevnejší a exaktnejší jazyk, tým užší a jednostrannejší je záber skutočnosti. >>

Niekto : Pravdivá je filozofia, ktorá používa geometrickú metódu skúmania a výkladu ako napr. Spinozova Etika (vyložená spôsobom používaným v geometrii) >>

Logik Formálny : P004090 => P004091 >>

Logik Formálny : P004093 => P004091 >>

Logik Formálny : P004091 => P000522 >>

Logik Formálny : P004091 => P000523 >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Som celkom odlišný od filozofov, ktorí si vylúpnu oči, aby mohli lepšie myslieť; k mysleniu potrebujem zmysly, predovšetkým zrak, svoje myšlienky zakladám na materiáloch, ktoré možno získať iba činnosťou zmyslov, nevytváram predmety z myšlienok, ale naopak myšlienky z predmetov; predmet je len to, čo existuje mimo hlavy. >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Ako predmet tejto filozofie, ktorým nie je Spinozova substancia, ani Kantove a Fichteho "Ja", ani Schellingova absolútna identita, ani Hegelov absolútny duch, skrátka, žiadne abstraktné, iba myslené alebo vymyslené bytie ale skutočne reálna bytosť , Ens realissimum: človek... >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Zlomyselnosť urobila vysmešný záver : Kúpanie, jedenie a pitie sú Summa summarum, pozitívny výsledok môjho spisu. >>

Niekto : monizmus je dobrá filozofia, dualizmus a pluralizmus je zlá filozofia. >>

Niekto : Konšpiračné teórie sú druhom dualistickej filozofie, ktorá stavia na jednu stranú zlých ľudí, ktorí sa spikli proti všetkým dobrým ľuďom. U týchto zlých ľudí sa tiež predpokladá dualistická filozofia - predpokladá sa, že si myslia, že všetci ostatní ľudia sú iní,chudobní , menejcenní, nevzdelaní,hlúpi a že na nich vlastne ani nezáleží. >>

Arthur Schopenhauer : Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý. >>

Niekto : Ćlovek (Adam) bol pôvodne monistického, nedualistickýho svetonázoru. Až zjedením zo stromu poznania dobrého a zlého sa stal dualistom, začal rozlišovať medzi dobrom a zlom, deliť veci na dobré a zlé - napr. svoju nahotu začal pokladať za zlú. >>

Niekto : Treba predchádzať už samému vzniku takýchto konfliktov, a to tak, že sa vzdáme deontologického morálneho slovníka, pre ktorý je charakteristické odvolávať sa na práva, vinu a povinnosti, ale aj deontologického spôsobu uvažovania o morálnych otázkach ako takého, a nahradíme ho utilitaristickým prístupom, v ktorom nás bude zaujímať iba vplyv na mieru celkového šťastia >>

Niekto : Pluralizmus je najpravdivejšia filozofia, ale príliš zložitá. Ak si teda chce človek svoj svetonázor zjednodušiť, je dobré si vybrať nejaký monizmus. Hlavne nie nejaký dualizmus. Ak už škatuľkovať, tak radšej všetko do jednej škatuľky. >>

Niekto : Jestvuje nešťastie, to som skúsil sám na sebe, ale práve existencia tohto nešťastia potvrdzuje, že celkové šťastie prevažuje... osočujeme život ako tvrdíme, že nie je dobrodením. >>

Niekto : Vyznávač dualistickej filozofie je náchylnejší ku strachu (z tej druhej, zlej strany). - ad dualizmus >>

Pierre Teilhard de Chardin : Pod nekonečným množstvom druhotných odlišností, daných rôznou spoločenskou činnosťou, rôznym vedeckým zameraním alebo rôznym náboženským vyznaním, existujú iba dva druhy ducha: tí, ktorí nepresahujú (a ani necítia potrebu presiahnuť) vnímanie mnohosti - hoci by sa aj akokoľvek zdala sama v sebe súdržná) -, a tí, pre ktorých vnímanie tejto mnohosti nutne smeruje k nejakej jednote. Pluralisti a monisti.....keď sa na tým dobre zamyslíme, nejde o dva rovnocenné pohľady. Byť pluralistom znamená byť fixistom : obe slová zakrývajú prázdno, nedostatok niečoho. Pluralista nezaujíma žiadny pozitívny postoj. Prosto sa len vzdáva snahy o vysvetlenie. (ad pluralizmus, monizmus) >>

Na otázku Majú veci vlastnosti nezávislé na našom vnímaní?

Demokritos z Abdér : Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Immanuel Kant : Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu. >>

Pytajuci_sa : Majú veci vlastnosti nezávislé na našom vnímaní? >>

Pytajuci_sa : Sú veci farebné? >>

Na otázku Mohli sa do archy zmestiť všetky živočíšne druhy?

Niekto : Na Zemi žije asi 8,7 milióna druhov, 90 % z nich nepoznáme. >>

Niekto : Počet známych živočíšnych druhov je nasledovný:
cicavce: 4.300 druhov,
vtáky: 9.800 druhov,
plazy: 6.500 druhov,
obojživelníky: 4.000 druhov,
hmyz: 800.000 druhov,
vírusy: 5.000 druhov,
baktérie 4.760 druhov.
Všetky tieto živočíchy (nemenovali sme ešte všetky) by až na pár ojedinelých prípadov pri globálnej potope vyhynuli. Bez hmyzu, ktorý nebudeme počítať, je to viac ako 34.000 určených druhov zvierat >>

Niekto : Ďalším problémom je potrava. V arche bolo osem ľudí. Potopa trvala cca 1 rok. Potrava pre osem ľudí na rok je dosť veľa jedla. A to museli mať také potraviny, ktoré sa nekazili. Ale potrava pre tak obrovské množstvo zvierat e už veľký problém. Dravci potrebujú mäso, bylinožravci seno. Krmivo na viac ako rok by iba pri 10 násobku hmotnosti zvierat zabralo obrovský priestor. >>

Niekto : Podľa knihy Genezis[1] mal Noe postaviť archu o rozmeroch 300 x 50 x 30 lakťov, t. j. približne 150 × 25 × 15 m, za predpokladu, že dĺžka lakťa činila asi pol metra (pomer dĺžky a šírky bol 6 : 1, čo sa používa pri stavbe lodí dodnes). Celkový objem bol asi 40 000 metrov kubických. Podľa odhadov by také plavidlo malo podobný výtlak ako Titanic (dlhý 269 m). Vnútri bola archa rozdelená na tri podlažia, takže celková podlahová plocha bola asi 8 900 m² >>

Niekto : Its dimensions are given as 300 cubits in length, 50 cubits in width and 30 cubits in height (450 × 75 × 45 ft or 137 × 22.9 × 13.7 m). >>

Pytajuci_sa : Mohli sa do archy zmestiť všetky živočíšne druhy? >>

Niekto : Do archy sa nemohli vôjsť všetky živočíšne druhy. >>

Niekto : Vedci doteraz objavili a popísali takmer 1 a pol milióna živočíšnych druhov. Ďalšie milióny na svoje objavenie len čakajú. Brazílski vedci vyrátali, že ak by sme mali zmapovať všetky živočíchy na svete, stálo by to vyše 260 miliárd dolárov! . >>

Na otázku Možu sa diať zázraky?

Pytajuci_sa : Možu sa diať zázraky? >>

Pytajuci_sa : Funguje modlitba? >>

Niekto : Katolíci na rozdiel od protestantov počas reformácie neodmietli, že zázraky sa dejú aj v súčasnosti a je možné si ich modlitbou aj za pomoci nebeských svätcov vyprosiť. >>

David Hume : Z toho vyplýva, že nijaké svedectvo nie je schopné s istotou dokázať zázrak, ak by len nešlo o také svedectvo, ktorého nepravosť by bola zázračnejšia než tá vec, ktorú sa snaží s istotou dokázať. >>

David Hume : Za prvé, nenájdeme v celej histórii zázrak, ktorý by bol dosvedčený dostatočným počtom ľudí tak nepochybného zdravého zmyslu, výchovaných a vzdelaných, aby sme si mohli byť istí, že sami neboli klamaní; tak nepochybnej bezúhonnosti, že ich vôbec nemožno podozrievať z úmyslu klamať iných; takej dobrej povesti a takej váhy v očiach ľudí, že by museli veľa stratiť, ak by boli pristihnutí pri nejakej nepravdivosti... >>

David Hume : Cit prekvapenia a začudovania, vznikajúci zo zázrakov, je tak príjemným že zrejme nakláňa k viere v tie udalosti, z ktorých pochádza. A ide to tak ďaleko, že i tí, ktorí sa nevedia potešíť tou rozkošou priamo, pretože nemôžu veriť v tie zázračné udalosti, o ktorých sa im rozpráva, predsa len majú radi účasť v tom potešení z druhej ruky alebo odrazom, a sú naplnení pýchou a radosťou, ak budia začudovanie u druhých. >>

David Hume : Je čudné že sa také zázračné veci nedejú dnes. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Prijať zázrak pre mňa nie je osobne nijako obtiažne, pokiaľ neprotirečí stále početnejším a presnejším pravidlám, ktoré odhalujeme v prirodzenom vývoji sveta. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Vzhľadom ku spôsobu, akým sú nám zázraky, aj evanjelijné, často predkladané, musím v skutočnosti povedať, že skôr než kôli zázrakom verím navzdory zázrakom. >>

Na otázku Môže z ničoho vzniknúť niečo?

Parmenides : Lebo aky povod chces pren najst? Odkial a ako by malo vyrast? Ani nemozem pripustit, aby si hovoril alebo myslel, ze vzniklo z nejestvujuceho, lebo nemozno ani povedat, ani mysliet, ze nie je. >>

Niekto : Vesmir sa rozpina stale rychlejsie. Sposobuje to vraj tmava energia, ktora pri zvacsovani priestoru ostava rovnakej hustoty, teda jej mnozstvo rastie. Zakon zachovania energie teda neplati. >>

Niekto : náš svet vznikol len 'nepatrným narušením ničoho' >>

Niekto : Lebo z nicoho sa oddelila castica a anticastica, ktore ked sa spoja zaniknu v nic. >>

Pytajuci_sa : Môže z ničoho vzniknúť niečo? >>

Niekto : Z ničoho nemôže vzniknúť niečo. Všetko vzniká z niečoho iného. >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Veci nevznikajú premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady. >>

Herbert Spencer : Úplná história čohokoľvek musí zahrňovať jeho objavenie sa z nevnímateľného a jeho zmiznutie do nevnímateľného. >>

Herakleitos : Lebo to, čo vzniká zo spojenia oboch protikladov, je jedno, a keď sa jedno rozdelí, odkryjú sa protiklady. Nie je toto práve to, čo podľa Grékov ich veľký a slávny Herakleitos postavil do popredia svojej filozofie ako jej jadro a pýšil sa tým ako novým objavom? >>

Na otázku Môžeme merať modlitbu?

Pytajuci_sa : Môžeme merať modlitbu? >>

Na otázku Na ktorej strane je pravda v kauze Cervanovej,Bezáka?

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda...? >>

Na otázku Na ktorej strane je pravda?

Lao-c : Pravdivé slová nebývajú príjemné. Príjemne slová nebývajú pravdivé. >>

Viliam z Ockhamu : Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení, je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované./asi parafraza >>

Viliam z Ockhamu : Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem / Sucna sa nemaju zmnozovat viac, nez je nutne. >>

Viliam z Ockhamu : Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, do teórie nepatrí./asi parafraza >>

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda...? >>

Pytajuci_sa : Stvorenie či evolúcia? >>

Pytajuci_sa : Ktorá cirkev je pravá? >>

Pytajuci_sa : Ktorá filozofia je pravdivá? >>

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda? >>

Pytajuci_sa : Je biblia pravdivá? >>

Pytajuci_sa : Budhizmus áno či nie? >>

Niekto : Najťahšie sa počúva pravda >>

Niekto : priemety valca - z kazdej strany iny tvar >>

Arthur Schopenhauer : Najpríťažlivejší bod všetkých učení (náboženských i filozofických) je dogma o nesmrteľnosti. Nesmrteľných bohov sa držia ľudia preto, lebo sami dúfajú v nesmrteľnosť a tiež pre možný vplyv na súčasné udalosti. Materialistické a skeptické systémy nemôžu nikdy získať väčší vplyv. >>

Henri David Thoreau : Zdá sa, že aj v technike, tak ako v etike existuje transcendentalizmus... Kým jeden (reformátor) sa snaží dosiahnuť nebo, druhý siaha k zemi. Jeden hovorí, že reforma musí začať uňho samého, že keď dokáže zmeniť seba, príroda i celkové pomery už žiadnu zmenu vyžadovať nebudú... Ten druhý zasa tvrdí, že najprv je potrebné začať meniť prírodu a celkové pomery. Dosť bolo vágnych rečí, hovorí tento, ja pretvorím celú zemeguľu. (ad John Adolphus Etzler) >>

Friedrich Nietzsche : To že mučeníci dokazujú niečo o pravde veci, je tak málo pravdivé, že sa mi chce úplne poprieť, že by ktorýkoľvek mučeník mal niečo dočinenia s pravdou. >>

Friedrich Nietzsche : Smrti mučeníkov sú nešťastím histórie: zvádzajú... úsudok všetkých idiotov, žien a ľudu, že na veci, pre ktorú niekto išiel na smrť (alebo, ktorá vyvolala pandémiu smrtichtivosti ako za prvého kresťanstva) niečo je. >>

Friedrich Nietzsche : Ako povedal Zarathusra: Krv je najhorší svedok pravdy; krv otrávi aj to najčistejšie učenie šialenstvom a nenávisťou v srdci. >>

Niekto : Socializmus úplne obrúsil hrany a konflikty ktoré boli na Slovensku ohľadom vierovyznania. Dnes už nie je žiaden problém sobáš protestanta a katolíčky a pod. >>

Otto Neurath : Teológovia skonštruovali učenie o dvojakej pravde. >>

Niekto : Podvodní obchodníci často hovoria, toto je posledná šanca, objednajte si hneď... >>

Niekto : Bývalý vodič autobusu z Bratislavy Ján Šramo už pätnásť rokov bohapusto klame verejnosť v Čechách aj na Slovensku. Napriek tomu, že nikdy nedokončil ani strednú školu, tvrdí o sebe, že je svetoznámy typológ s aprobáciou najvyššieho stupňa, lekár a psychológ. Viac v reportáži HN... >>

David Hume : Sto prípadov alebo pokusov na jednej strane a päťdesiat na druhej, to poskytuje pochybný dôkaz na účinnosť, avšak sto pokusov s rovnakým účinkom a s iba jeden protikladným, plodí prirodzene silný stupeň istoty. >>

David Hume : Protirečenie v dôkaznosti svedectva môže pochádzať z niekoľkých rôznych príčin: z odporujúcich a protikladných svedectiev; z povahy alebo počtu svedkov; zo spôsobu, ako svoje svedectvá vydávajú; alebo spojenia všetkých týchto okolností. >>

Niekto : Aj subjektívny názor môže byť veľakrát pravdivý. >>

Niekto : Ani názor prijatý väčšinovo ako pravdivý v skutočnosti nemusí byť objektívne pravdivý.Napr.kedysi sa všeobecne verilo,že slnko obieha okolo Zeme. >>

Pytajuci_sa : Náboženstvo áno či nie? >>

Niekto : Západ nedobyl svet na základe nadradenosti svojich ideí, hodnôt alebo náboženstva (ku ktorému konvertovalo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale predovšetkým väčšou schopnosťou používať organizované náslie. (revolúciou vo vojenstve, vyššou úrovňou riadenia, disciplíny a vycvičenosti armáda a dokonalejšími zbraňami a dopravnými prostriedkami) >>

Niekto : To je problém historizmu, podľa tohto princípu má územie patriť tomu, kto bol na ňom prvý. Kto tu v Európe sídli na území, kde bol odjakživa? Aj Česi a Slováci a naši predkovia sem prišli v nejakom 6. a 7. storočí. Predtým tu boli Kelti. To znamená, že sa všetci pripojíme k Írsku a Walesu, pretože to sú Kelti a tí majú na to nárok? >>

Niekto : dôslednou logikou historického práva na územie by mal potom Krym aj s celým severným Čiernomorím pripadnúť Grécku.. Je to územie, kde boli grécke osady v 5. a 6. storočí pred naším letopočtom. Lenže tie sú dávno preč a nemá to žiadny význam. >>

Niekto : Peková povedala, že nový koronavírus je umelo modifikovaný a upravený tak, aby infikoval ľudí, a že nové varianty vírusu nie sú potomkami pôvodného kmeňa z Číny. >>

Niekto : Molekulárna biologička povedala aj to, že sa nedá zaočkovať, lebo sa obáva možných nežiaducich účinkov mRNA vakcín o 5 až 10 rokov. >>

Niekto : Lenže vedci oslovení Denníkom N hovoria, že to nie je pravda. „Jednotlivé varianty majú skoro všetko spoločné, líšia sa zopár písmenkami,“ hovorí biochemik Jozef Nosek z UK v Bratislave, ktorý sa zaoberá výskumom genómu. >>

Niekto : V júni 2020 Peková povedala, že „žiadna druhá vlna nebude“ a covid-19 do Vianoc zmizne. „Nespráva sa ako sezónne respiračné ochorenie. Preženie sa populáciou a nazdar.“ >>

Niekto : V čase, keď Peková poskytla spomenutý rozhovor, sa vo svete registrovalo niečo vyše milióna úmrtí s covidom a na covid. V Česku bolo 758 a na Slovensku 55 mŕtvych. No 9. februára 2021 sa v súvislosti s covidom vo svete registrovalo 2,34 milióna úmrtí, v Česku skoro 17 500 a na Slovensku 5 382. >>

Niekto : O tom, že vírus do Vianoc zmizne, hovorila aj 5. októbra 2020, teda zhruba dva a pol mesiaca pred sviatkami. „O nejakej druhej vlne epidémie by som vôbec nehovorila, možno by som hovorila o druhej vlne hrôzy, ktorá sa púšťa na obyvateľov,“ povedala v diskusii časopisu Reflex. No 9. februára 2021 sa v súvislosti s covidom vo svete registrovalo 2,34 milióna úmrtí, v Česku skoro 17 500 a na Slovensku 5 382. >>

Niekto : Neuroimunológ Norbert Žilka z SAV povedal, že mRNA sa v tele rozpadne pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní. Preto nie je možné, aby v tele pretrvávala dlhodobo a o niekoľko rokov spôsobila vážne nežiaduce účinky. „Päť až desať rokov od očkovania už samotná vakcína nebude v tele prítomná. Zostane tam len imunitná reakcia, ktorú vakcína vyvolala,“ hovorí Žilka. No 9. februára 2021 sa v súvislosti s covidom vo svete registrovalo 2,34 milióna úmrtí, v Česku skoro 17 500 a na Slovensku 5 382. >>

Niekto : Prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek hovorí v súvislosti s jej (Pekovej) názormi o bludoch. „Psychiatri hovoria, že blud nevyvrátiš,“ povedal Kubek pre CNN Prima News. „Čo pani doktorka povedala, v tom sa vždy pomýlila,“ dodal český lekár. >>

Niekto : Podľa Leksu by Peková mala dôkladnejšie zvažovať svoje slová a „nehovoriť na verejnosti špekulácie“. Keďže si neuznala ani chyby, ktorých sa v minulosti o pandémii dopustila, vedec nepovažuje Pekovú sa „skutočnú vedkyňu“. >>

Niekto : Táto česká molekulárna genetička v roku 1998 vyštudovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Hradci Králové . Potom pracovala v Ústave molekulárnej genetiky AVČR a Ústave hematológie a krvnej transfúzie . V rokoch 2005-2009 pôsobila v laboratóriu klinickej biochémie, hematológie a imunológie Nemocnice Na Homolce. V roku 2006 získala na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej doktorát v odbore molekulárnej biológie, genetiky a virológie. V rokoch 2009-2014 bola vedúca laboratória molekulárnej diagnostiky Chambon v roku 2013 premenovanú na Synlab Genetics. Medzi rokmi 2014-2019 viedla laboratórium veterinárnej molekulárnej diagnostiky Vemodia a laboratória molekulárnej diagnostiky KitGen.V roku 2017 sa stala súdnou znalkyňou v odboroch molekulárnej biológie, molekulárnej genetiky a molekulárnej mikrobiológie na humánne aj veterinárne otázky. V marci 2020 ako vedúca Tilia Laboratories odhalila dva prípady nákazy vírusom SARS-CoV-2 a vyvinula nový typ testu na detekciu tohto vírusu. >>

Niekto : Podľa všetkých dostupných údajov sa biologické laboratóriá na Ukrajine využívali na bežnú vedeckú činnosť či na monitoring ľudských a zvieracích chorôb – covidu, afrického moru ošípaných či mnohých iných – ako včasný systém varovania. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Znamením "pravého" náboženstva, pokiaľ existuje, podľa nás nie je žiarivý lesk nejakej zvláštnej jednotlivej udalosti, ale to, že sa nám svet pod jeho vplyvom a v jeho svetle javí ako maximálne koherentný a maximálne povzbudzujúci našu aktivitu. >>

Na otázku Náboženstvo áno či nie?

Slavoj Žižek : Bez náboženstva by dobrí ľudia robili dobré veci a zlí ľudia zlé veci. Ale potrebujete náboženstvo, aby dobrí ľudia robili zlé veci. >>

Niekto : Úplné zničenie pohanského Baal-Šaminovho chrámu džihádistickým hnutím Islamský štát. (August 2015) Podľa kresťana je to dobr, alebo zlé? >>

Niekto : Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne. >>

Pytajuci_sa : Kresťanstvo áno či nie ? >>

Niekto : Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery. >>

Pytajuci_sa : Náboženstvo áno či nie? >>

Niekto : Ak sa v inkvizičnom procese čarodejnica nechcela priznať, usúdilo sa, že je posadnutá duchom mlčania a a že je nutné ju mučiť. >>

Niekto : Noví prisťahovalci do miest väčšinou hľadajú citový, spoločenskú i hmotnú podporu, rovnako ako vedenie, a to všetko im náboženstvo dokáže poskytnúť v oveľa väčšej miere ako iné zdroje. Náboženstvo pre nich nie je "ópium ľudstva, ale vitamínom slabých". >>

Niekto : Viac než čokoľvek iného je znovuprijatie islamu, a to va akejkoľvek podobe, predovšetkým odvrhnutie amerického a západného vplyvu na miestnu spoločnosť, politiku a morálku....Budeme moderní, ale nebudeme tým, čím sta vy. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Kázanie na hore, alebo vyznanie viery; nedá sa veriť jednomu i druhému. A cirkevníci zvolili poslednejší. vyznanie viery sa učí a hovorí ako modlitba i v chrámoch, ale kázanie na hore je vylúčené i z čítania evanjelií v chrámoch. (ad kresťanstvo) >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Začnem od počiatku, od narodenia dieťaťa. Pri jeho narodení učia tomu, že treba na dieťaťom a matkou predriekať motlidbu, aby sa očistili, pretože bez modlitby je rodička nečistá... Potom sa vštepuje rodičom, aby dieťa bolo naisto pokrstené, t.j. ponorené kňazom trikrát do vody, pričom hovoria nepochopiteľné slová a konajú ešte menej pochpiteľné skutky - mazanie olejom rôznych častí tela, skrihanie vlasov a dýchanie aj pľuvanie kmotrov na domnelého diabla. Všetko to má očistiť dieťa a učiniť ho kresťanom. Potom sa vštepuje rodičom, že treba dať dieťaťu prijímať, t.j. dať mu zjesť chleba a vína a tým spôsobom telo Kristovo, čímž dieťa prijme do seba milosť Kristovu. Potom sa vštepuje, že toto dieťa podľa veku treba naučiť sa modliť - t.j postaviť sa priamo pred doskami na ktorých sú zobrazené tváre Krista, Božej rodičky, Svätých a klaniať sa hlavou, celým telom, začialčo pravou rukou, určitým spôsobm zloženými prstami, dotýkať sa čela, ramien, pupku a prenášať slovanská slova, z ktorých najpužívanejšie a všetkým deťom vštepované sú "Bogorodica, deva radujsja"... (ad kresťanstvo) >>

Niekto : Náboženstvo ako stredoveká forma nerozumu sa v kombinácii s modernými zbraňami stáva skutočným nebezpečím pre naše slobody. >>

Niekto : Udelej radost mamce a napis nejakemu devceti.. >>

Karol Marx : Náboženstvo je ópium ľudstva. >>

Niekto : Náboženstvo a tradícia nie sú niečo čo patrí minulosti. Patria večnosti, ale večnosť je teraz a bude aj zajtra. >>

Na otázku Nepopiera stvorenie evolúciou dobrotivosť božiu?

Pytajuci_sa : Nepopiera stvorenie evolúciou dobrotivosť božiu? >>

Na otázku Nie je všetko poznanie iba viera?

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Uprednostňjem vieru pred rozumom. >>

Arthur Schopenhauer : Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň. >>

Thomas Kuhn : Ukazuje sa,že niektoré zmeny vo vede mávajú formu konverzie na inú vieru. >>

Niekto : Integrálny prístup - človek je jeden a ten zároveň aj verí aj poznáva a preto medzi vierou a poznaním nemôže byť nejaký zásadný rozdiel. >>

Pytajuci_sa : Nie je všetko poznanie iba viera? >>

Friedrich Nietzsche : Napokon: Ak predpokladáme, že všetko je len stávanie, tak poznanie je možné len na základe viery v bytie >>

Logik Formálny : ( P003132 & P003135 ) => P003136 >>

Niekto : Nie je koniec koncov viera v koronavírus ako viera v Boha? Veria len tí, ktorí majú skúsenosť a dobrú vôľu. Ostatní sa zväčša len smejú. Chodia ako praví neveriaci bez rúšok,a nedočkavo a hriešne hodujú. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami. >>

Friedrich Nietzsche : Presvedčenia sú väzenia. ... Sloboda o každého druhu presvedčenia je silou, možnosťou slobodného rozhľadu. >>

Friedrich Nietzsche : Presvedčenie je prostriedok: Veľa sa dá dosiahnuť pomocou presvedčenia. Veľká vášen potrebuje a využíva presvedčenia, nie je im podriadená. Je voči nim suverénna. >>

Niekto : Peniaze sú tiež len príbehom, fikciou, nemôžeš ich zjesť ani vypiť, ale pretože každý verí príbehu peňazí, môžeme budovať obchodné siete. >>

Na otázku Odkiaľ máme svoju vôľu ak nie od Boha?

Niekto : pretože nič iné im neostáva. Ked Boh zošle búrku, kresťan sa jej podriadi..keď zošle chorobu,tak sa jej podriadi. Keď zoslal lekára,tak sa jej podriadi.. Slobodná vôľa kresťana spočíva v tom,či sa tej chorobe bude chcieť brániť a urobi preto všetko,alebo rezignuje a dožije svoj život prirodzeným spôsobom. Myslím,že nie je hriechom odmeitnuť chemoterapiu pri poslednom štádiu onkologického ochorenia. >>

Pytajuci_sa : Prečo by sme mali podriaďovať vôľu, ktorú máme od Boha, nejakej ďalšej Božej vôli? >>

Na otázku Ovládame my techniku, alebo technika ovláda nás?

Pytajuci_sa : Ovláda nás technika, alebo my ovládame techniku? >>

Niekto : Technológie sú autonómne sa rozvíjajúci fenomén, ktorý je zásadne mimo ľudskej kontroly. >>

Niekto : Keď sa tvorivý človek začal stále viac obklopovať technikou, nechal sa dohnať k životu, v ktorom už nie je pánom svojho času. >>

Na otázku Pokiaľ možno ísť v alegorickom výklade biblie?

Ježiš Nazaretský : Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. (ak to berieme doslovne, tak sa to nesplnilo) >>

apoštol Pavol : Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou.u. 8 Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; 9 lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža....Alebo či vás neučí i sama príroda, že muž, keď má dlhé vlasy, je mu to necťou. (Pavol si tu pomylil prirodzeny a ludsky zakon. Zena nie je na obraz bozi?) >>

Niekto : čo veda vyvráti Cirkev začne považovat za obrazné,čím je veda dalej tým obraznejšie sa Biblia či celá krestanská teoria berie. >>

Pytajuci_sa : Čo nebrať z Biblie doslovne? >>

Niekto : Biblia je symbolická kniha. >>

Na otázku Prečo Boha nemožno vidieť?

Biblia : Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.) >>

Biblia : Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde. >>

Niekto : Boh je tak blízko nás, že ho až nemôžeme vidieť. >>

Niekto : Duchovia sú nahí, a pretože sa hanbia, tak sa skrývajú a sú neviditeľní. >>

Pytajuci_sa : Prečo Boha nemožno vidieť? >>

Ježiš Nazaretský : Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. >>

Biblia : Nie si schopný vidieť moju tvár, lebo žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť...umiestním ťa do diery v skále a položím na teba svoju dlaň ako zatienenie, kým neprejdem. Potom odnímem svoju dlaň a uvidíš môj chrbát. Ale moju tvár nemožno vidieť. >>

Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Biblia : Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone. >>

Biblia - Nový zákon : milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží pravou známosťou Boha a Ježiša, nášho Pána, 3 jako máme všetko jeho božskej moci, darovanej k životu a k pobožnosti, pravou známosťou toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a hrdinskou cnosťou, 4 čím sú nám darované preveľké a predrahé zasľúbenia, aby ste sa tým stali účastnými božskej prírody (v inych prekladoch - prirodzenosti) uniknúc porušeniu, ktoré je na svete v zlej žiadosti.(v inym prekladoch ziadostivosti) . >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti. >>

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Soren Kierkegaard : Laska medzi Bohom a clovek je od zakladu nestastna, obaja si su velmi nerovni. Nestastie nie je v tom, ze sa milenci nemohli dostat, ale ze si navzajom neporozumeli. >>

Logik Formálny : ( P002404 & P002411 ) => P002412 >>

Niekto : No pain, no gain. >>

Niekto : Pandorina skrinka ci jedenie zo stromu poznania dobreho a zleho. >>

Niekto : Cez utrpenie boh láme našu pýchu. >>

Niekto : Bolesť, ktorú cítiš dnes, bude sila ktorú pocítiš zajtra. >>

Niekto : Liebe zu vergänglichen Dingen, und daß die einzige Erlösung davon und das wahre Glück nur bestehen könne in der Liebe zu einem ewigen, unendlichen Ding, ist auch der Grundgedanke des tractatus brevis, der schon in seinem Titel als das Ziel die Glückseligkeit des Menschen hinstellt. >>

Niekto : Pretoze vsetko pochadza od boha, utrpenie je jedina vec, ktoru mu mozme darovat. sv. Frantisek /Film Francesco 2002 >>

Niekto : Choroba dáva možnosť spoznať hodnotu zdravia,zlo hodnotu dobra, hlad hodnotu sýtosti a únava hodnotu pokoja. >>

Niekto : Boh chcel stvorit co najvacsiu rozmanitost. Aj peknych aj skaredych aj stastncyh aj nestastnych. / Skomolenie Akvinskeho >>

Niekto : Utrpenie je za trest. Utrpenie je skola. Utrpenie je skuska.Utrpenie je tvrdy boj po ktorom je radost o to vacsia o co bol tvrdsi. >>

Pytajuci_sa : Prečo existuje utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Prečo niekto musi trpiet viac a niekto menej? >>

Pytajuci_sa : Prečo sú choroby? >>

Pytajuci_sa : Prečo ja? >>

Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Logik Formálny : P003597 => P003516 >>

Guatama Buddha : Kde táto žiadostivosť, žiaci, začína vznikať a kde sa zahniezdená usadzuje? Tam, kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína vznikať, tak sa zahniezdená usadzuje. A čo je vo svete milé a príjemné? Oko, ucho, nos, jazyk, telo, myseľ, tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, hmatové vedomie a myšlienkové vedomie je vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. A týmto druhom vedomie zodpovedajúce druhy zmyslového kontaktu, im zodpovedajúce cítenie, vnímanie, zámer, túžba, myšlienkové ponímanie, jemu nasledujúce premýšľanie - tieto sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Tomuto sa hovorí ušľachtilá pravda vzniku utrpenia. >>

Guatama Buddha : Okom videný tvar priťahuje, ak je tento tvar ľúbezný, a odpudzuje, pokiaľ je tento tvar nepáči. Sluchom, čuchom, chuťou, hmatom a myslia vnímanej predmety priťahujú, ak sú ľúbosti a odpudzujú, ak sú nechcené. Takto prežíva ten, komu chýba všímavosť a chápajúce oslobodenie mysle, buď prijíma, alebo odmieta, nech už prežíva akékoľvek cítenie (védaná), - príjemné alebo nepríjemné alebo neutrálne - je týmto cítením viazaný a lipne k nemu. Tým v ňom vzniká požívačnosť a žiadosť (nandí) po cítenia. Kde je žiadosť po cítení, je aj lipnutie (upadanie) a lipnutím je podmienený (prítomný) rast bytia (bhava). Na tomto raste bytia závisle vzniká (budúce) zrodenia (džáti). A v závislosti na zrodení vzniká starnutie a smrť (džárá - Marana), strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo. Tak vzniká ona celá hromada utrpenia. >>

Guatama Buddha : Desať pút (samjodžana): Je desať pút, ktorými sú bytosti pripútané ku kolesu existencie (samsára). Sú to: 1. klam ja (sakkája-ditthi), 2. pochybovačnosť (vičikiččhá), 3. lipnutie na pravidlách a obradoch (sílabbata–parámása), 4. žiadosť zmyslov (káma–rága), 5. zlovôľa (vjápáda), 6. žiadosť po jemnohmotnej existencii (rúpa–rága), 7. žiadosť po nehmotnej existencii (Arup-rága), 8. domýšľavosť (mana), 9. nepokoj (uddhačča), 10. nevedomosť (avidždžá). >>

Arthur Schopenhauer : Starý zákon pripísal stvorenie sveta i človeka Bohu, nový zákon nechal tohto Boha stať sa človekom, aby ukázal, že záchrana z utrpenia tohto sveta leží v človeku a jeho vôli. (ad Biblia) >>

Niekto : Najčastejším životným stavom je kocovina. Dlhá kocovina na krátkom opojení >>

Niekto : Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti. >>

Niekto : Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu. >>

Niekto : Tento svet je nespokojivý. Sú tu dobré veci i zlé veci, ale v konečnom dôsledku je svet neuspokojivý. (1. vznešená pravda) >>

Niekto : Tento svet je nespokojivý. Táto neuspokojivosť má svoj počiatok, nie je inherentnou súčastou bytia, je to len časť samsáry, tohoto kolobehu znovuzrodenia, z ktorého sa dá vystúpiť. (2. vznešená pravda) >>

Niekto : Každý človek bez výnimky je zraniteľná bytosť. >>

Na otázku Prečo ja?

Pytajuci_sa : Prečo ja? >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Arthur Schopenhauer : V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou. >>

Na otázku Prečo je chudoba?

Ježiš Nazaretský : Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy./There will be poor always pateticly strugling -Chudobní budú vždy medzi vami. >>

Karol Marx : Pri vytvoreni tovaru kapitalista nepredava vsetko vyrobcom, t.j. robotnikom, ale urcitu cast si nechava pre seba... povedie k akumulacii u stale mensieho poctu kapitalistov a proletariat bude stale viac zubozeny. Robotnik zistuje, ze je vykoristovany kapitalistom v konkurencii so sebe rovnymi. V procese delby prace straca robotnik akykolvek kontakt s vyrobkom.--Posledny triedny boj---zospolostenie vyrobnych prostriedkov a kolektivizacia prace. >>

Niekto : Smutným dôsledkom spoločného uctievania zvráteného princípu nenásytnej nenažranosti je oných 120 miliónov hladujúcich na našej planéte, za čo nesie morálnu zodpovednosť každý, kto arogantne plytvá jedlom. A nie len to! Dôsledkom tohto zvráteného princípu sú zotročené národy, vydrancované prírodné zdroje a blížiaci sa ekologický kolaps celej našej planéty. >>

Pytajuci_sa : Prečo je chudoba? >>

Niekto : To že je zápas o miesto v hierarchii medzi ľudmi, nevyplýva zo zlého usporiadania ľudskej spoločnosti, ale má hlbšie korene v biológii, u zvierat je tiež takýto zápas (ktorý ochudobňuje jedincov na spodku hierarchie) >>

Niekto : ľudia, ktorí majú v čase chudoby veľké bohatstvo, túto chudobu priamo spôsobujú ... / A reminder that people who possess great wealth in a time of poverty are directly causing that poverty… >>

Niekto : Pretože každý dolár, ktorý máte, je dolárom, ktorý nedáte niekomu inému, proto rozhodnutie o ponechaní si bohatstva je rozhodnutie o ochudobnení ostatných. >>

Niekto : Existuje však samostatná otázka, ktorú táto obrana (že si v niektorých prípadoch bohatý človek peniaze poctivo zarobil) ignoruje: bez ohľadu na to, či ste si bohatstvo zaslúžili, do akej miery je vám morálne dovolené ponechať si ho? Otázka získania a otázka ponechania bohatstva sú odlišné. >>

Niekto : Úspech v živote je dôkazom, žo je človek vyvolený Bohom aj pre večný život, že dosiahol milosť u Boha, v opačnom prípade to znamená, že je človek Bohom opustený. / pozri aj Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu. >>

Niekto : lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý >>

Jean Jacques Rousseau : ..najsilnejší odviedol najviac práce, najšikovnejší z nej najviac vyťažil, najnadanejší si ju dokázal skrátiť, oráč potreboval viac železa alebo kováč viac obilia, skrátka, jedným tá istá práca slúžila na prospech a druhí mali sotva čo do úst vložiť. Tak sa prirodzená nerovnosť nebadane snúbila s machináciami a rozdiely medzi ľuďmi sa za nerovnakých okolností citeľnejšie prehĺbili.. >>

Na otázku Prečo je nezhoda medzi tým čo je a tým čom by malo byť?

Pytajuci_sa : Prečo je nezhoda medzi tým čo je a tým čo by malo byť? >>

Niekto : Najlepší možný svet si predstavujeme svet, kde by sa neumieralo a zároveň každý by mal veľa detí. To by však viedlo čoskoro k preľudneniu Zeme a nebol by to teda najlepší možnú svet. >>

Niekto : Keď prší, chce aby bolo sucho. Keď je sucho, chce, aby pršalo. Keď je teplo, chce aby bola zima. Keď je zima, chce aby bolo teplo. Všetko je na tejto planéte v úplnom poriadku. Okrem človeka. >>

Niekto : Hnev nám dáva poznať, že nežijeme vo svete, aký by mal byť. Dáva nám vedieť, že tu nie sme doma, že domov iba putujeme. A tá púť sa skladá práve z toho, či dávame prednosť pravde, láske a tomu, čo oslobodzuje, aj vtedy, keď by nás to malo ohroziť a malo by nás to stáť tú najvyššiu cenu. Smútok a hnev nás vedú k tomu, čo má zmysel. Aj smútiť, aj hnevať sa je dobré. Smútok za niekým, koho sme milovali, nám hovorí, že láska je večná. >>

Na otázku Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?

Viliam z Ockhamu : Tedy to, proc vule chtela toto, nema jinou pricinu, nez ze vule je vule - zadna pricina totiz neni drivejsi. Ideo huius quare voluntas voluit hoc nulla est causa, nisi quia voluntas est voluntas. quia nulla est prior causa. >>

Benedictus de Spinoza : Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. >>

Benedictus de Spinoza : Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. >>

Niekto : Lebo z nicoho sa oddelila castica a anticastica, ktore ked sa spoja zaniknu v nic. >>

Pytajuci_sa : Prečo je vôbec niečo a nie skôr nič? >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh má dobrý dôvod stvoriť svet. Svet ktorý stvoril je najlepší z možných svetov a lepší ako žiaden svet. >>

Rene Descartes : Nevieme prečo Boh stvoril svet, je to jeho svojvoľný čin, ktorý nie je nijako motivovaný. >>

Nicolas Malebranche : Nevieme prečo Boh stvoril svet, je to jeho svojvoľný čin, ktorý nie je nijako motivovaný, avšak akonáhle sa Boh rozhodol svet stvoriť, potom ho tvorí racionálny a dobrý, >>

Na otázku Prečo musím?

Pytajuci_sa : Prečo musím? >>

Na otázku Prečo musíme zomrieť?

apoštol Pavol : Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili . >>

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak : Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času. >>

Guatama Buddha : Všetko, čo je zložené sa nakoniec rozpadne. >>

Guatama Buddha : Všetky zložené veci sú nestále. >>

Platon (pov. Aristokles) : Skutoční filozofi pokladajú telo za prekážku pri hľadaní poznania a zmyslu života. Potreba starať sa o telo prináša početné rozptýlenia pri úsilí o poznanie. Preto je pre skutočného filozofa hlavným cieľom byť slobodným od tela a jeho zápletok, aby mohol ísť za poznaním. Smrť je konečným oddelením duše od tela. Telo je pre dušu väzením a smrť je spôsobom akým sa duša oslobodzuje. V živote skutočného filozofa, smrť nenastáva vtedy, keď prestanú telesné funkcie. Skutočný filozof je akosi mŕtvy už predtým než zomrie, predtým než telesné funkcie prestanú. >>

Aristoteles : Preto musí byť život nevyhnutne spojený s udržaním tepla, a čo voláme smrťou je jeho strata. Treba však povedať, že sú dva spôsoby ako plameň prestáva existovať; buď prestáva zahasením alebo vyhasnutím. To čo je zapríčinené sebou samým voláme vyhasnutím, to čo je zapríčinené protikladom voláme zahasením. >>

Nágárdžuna : Váš život uprostred príčin smrti je ako lampa v silnom vetre. >>

Benedictus de Spinoza : Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin. >>

Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou. >>

Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny. >>

Arthur Schopenhauer : Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť. >>

Martin Heidegger : S narodením je nám vždy daná už aj smrť, a časový úsek medzi narodením a smrťou je umieranie, bytie ku koncu. Smrť je niečo ku čomu sa správame buď vyhýbavo alebo nevyhýbavo.Môžeme ju ignorovať alebo akceptovať. Ponúka sa tým výborná príležitosť, pýtať sa naše bytie s ohľadom na smrť. Neustále výchadzanie z vedomia vlastnej smrti a držania sa ho, nevyhýbavé správanie sa k nemu, otvára nám možnosť dostať sa z prepadnutia veciam. Hrať sa s predstavou vlastnej smrteľnosti nám dáva možnosť objaviť život v inom svetle. Čo chcem mať v živote odžité v okamihu keď príde smrť? Čo chcem po sebe zanechať? Bol môj život len zbytočným časom? >>

Niekto : Ak je život za trest, potom trest musí raz vypršať. >>

Niekto : After all, in the absence of external energy input, random thermal motion tends to destroy order. This tendency is codified in the second law of thermodynamics, which dictates that everything ages and decays: Buildings and roads crumble; ships and rails rust; mountains wash into the sea. Lifeless structures are helpless against the ravages of thermal motion. But life is different: Protein machines constantly heal and renew their cells. In this sense, life pits biology against physics in mortal combat. >>

Niekto : Smrť zapadá síce veľmi pekne do cyklu látkovej výmeny, to však väčšinu ľudí neukľudňuje. >>

Niekto : Lebo ideme do vyššieho levelu. Dostaneme nové šaty. Lebo nás čaká niečo lepšie. Lebo čas skúšky, učenia, trestu vypršal.Lebo nám dojdú baterky. Lebo máme v génoch naprogramovanú iba dobu určitú. >>

Niekto : Lebo je to spravodlivé - voči tým čo už zomreli, veď keď oni museli, tak aj my musíme, ako by k tomu inak prišli >>

Niekto : Musíme zomrieť, lebo musíme urobiť miesto pre druhých, inak by sa zem rýchlo zaľudnila a nebolo by dosť jedla pre každého. >>

Niekto : Lebo sme sa narodili. Všetko čo začína, má i svoj koniec, iba to čo sa nezačalo sa nekončí. >>

Niekto : Lebo usmrcujeme, aby sme jedli a preto musíme byť usmrtení. >>

Pytajuci_sa : Prečo musíme zomrieť? >>

Pytajuci_sa : Prečo umierajú mladí ludia? >>

I-ting : 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. >>

Herbert Spencer : Ale nakoniec a nevyhnutne prichádza equilibrum. Každý pohyb, ak je to pohyb v prostredí,kt. kladie odpor, sa musí skôr alebo neskôr zastaviť; každá rytmická oscilácia, ak nie je zvonku budená, stráca na rýchlosti a amplitúde. >>

Niekto : Životný cyklus organizmov je lievikovo zúžený na začiatku a na konci (1 bunka --> trilión buniek (slon) --> 1 bunka (spermia). Výhodou tohto lievikového zúženia je návrat k plánu, k rysovacej doske. Ľahšie sa zmení (mutuje) jedna bunka ako naraz trilión buniek. Zároveň je zabezpečená bunečná jednotnosť, všetky sestry mutujúcej bunky (tých trilión buniek u slona) sú jej podobné. >>

Niekto : Správne sme vždycky učili medikov aj celú populáciu - neužívajte antibiotiká pri bežnom vírusovom ochorení. COVID je ale výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, pretože COVID otvorí brány baktériám, ktorými sme sami osídlení. My keď sme analyzovali pitvy pacientov, ktorí zomreli na španielsku chrípku ... všetci mali, test pozitívny na pneumokoka, čiže nezomreli na španiesku chrípku. My sami, všetci čo tu sme, sme osídlení vlastnými baktériami a toto bohužiaľ zabíja ... sprievodná bakteríálna infekcia u COVIDu , a to je výnimka oproti ostatným vírusovým infekciám, nastupuje takmer vždy. >>

Niekto : Keby sa iba rodilo a nezomieralo, čoskoro by bola zem preplnená. Pretože máme v génoch nastavené rozmnožovanie, musí tam byť nastavené aj umieranie . Ak by sa prestalo umierať, prestala by aj potreba znovuz(rodení). >>

Biblia - Nový zákon : Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti. >>

Niekto : Dianie je možné len vtedy, ak bytie prechádza v nič a nič prechádza v bytie. >>

Alkmaión z Krotónu : Člověk hyne proto, ježto nemůže připojit počátek ke konci. >>

Sigmund Freud : ..všetko živé umiera z vnútorných dôvodov, vracia sa späť do anorganického stavu, potom môžeme povedať len jedno: Cieľom všetkého života je smrť, a smerom do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé! >>

Sigmund Freud : Téza o pudoch sebazáchovy, ktoré priznávame každému živému tvorovi, je vo zvláštnej opozícii k predpokladu, že celý pudový život slúži na privolanie smrti. Teoretický význam sebazáchovných a mocenských pudov, resp. pudov uplatnenia, sa v tomto svetle scvrkáva; sú to čiastkové pudy, určené na to, aby zaistili organizmu vlastnú cestu k smrti a zabránili iným možnostiam návratu k anorganickosti než imanentným.. >>

Niekto : Primitívnym národom je myšlienka "prirodzenej smrti" cudzia; každé úmrtie odvodzujú od vplyvu nepriateľa, alebo zlého ducha. >>

Niekto : U živej substancie rozlišujeme živú a neživú polovicu; smrteľná je telo v užšom zmysle, soma, len to je podriadené prirodzenej smrti, zárodočné bunky sú však potencionálne nesmrteľné, pokiaľ sú schpné vyvinúť sa za určitých priaznivých podmienok do podoby nového indivídua. >>

Niekto : Smrť je priamym následkom rozmnožovania. >>

Na otázku Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania?

Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi. >>

Pytajuci_sa : Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania? >>

Arthur Schopenhauer : Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie. >>

Niekto : Ostáva ešte vysvetliť dôležité evolučne psychologické hľadisko tejto symbiózy, teda zodpovedanie otázky, akú odmenu dostáva sapient za ochotu symbiovať s K-mémplexom. Jedinec, ktorý je sociálne deviantný iba zriedkavo postráda kognitívne moduly napríklad sociálnej hierarchizácie. Aj on potrebuje mať pocit, že nie je na najnižšom stupienku spoločenskej hierarchie. Nie je preto náhodné, že súčasťou všetkých mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je mém spoločenskej výlučnosti. Všetci filozofi, teológovia a podobne sa cítia byť nadradení nad ostatnou societou, považujúm ju za hlúpu, menejcennú a podobne, aj keď to z taktických príčin explicitne nehovoria, ale replikujú mémy, ako: „ľudia sú ohlupovaní médiami“, „ľudia nemajú rovnaký prístup ku kultúre“, „škola (rodina) nesprávne vychováva“, atď, teda, že oni sú tí neohlúpení, správne vychovaní a majú dostatočný prístup ku kultúre. Zvyšovaním vlastného sociálneho statusu zvyšujú aj svoj reprodukčný úspech, čo je v zájme ich génov (pravda ak súčasťou replikovaného mémplexu nie je mém celibátu). >>

Immanuel Kant : Ľudia konajú na základe dôvodov, i keď môžu celý život prežiť tak, že iba reagujú na nejaké príčiny, ktoré ich nútia niečo spraviť. >>

Na otázku Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Demokritos z Abdér : Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať. >>

Benedictus de Spinoza : Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália. >>

Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom. >>

Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi. >>

Pytajuci_sa : Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme? >>

Niekto : Samozřejmě přitom hrají roli pocity moci a uznání, jež jsou garantovány už pouhým faktem vlastnictví >>

Niekto : Po niekoľkominútovom surfovaní na facebooku sa cítime lepšie, akoby nám to niečo dalo. Fungujú tu dopamínové slučky v našom mozgu. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Žiarivá sattva -
dokáže svojim jasným svetlom,
zjaviť átman
Napriek tomu ťa priväzuje
k hľadaniu šťastia
a túžbe po poznaní. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Vášnivý radžas -
v tebe vyvolá túžbu,
po radostiach a vlastníctve
radžas ťa pripúta
túžbou po činnosti. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Nevedomý tamas -
omámi všetkých ľudí.
Tamas ťa zviaže
pútami zmätenia
ľahostajnosti a tuposti. >>

Immanuel Kant : Ľudia konajú na základe dôvodov, i keď môžu celý život prežiť tak, že iba reagujú na nejaké príčiny, ktoré ich nútia niečo spraviť. >>

Henri Bergson : Trvanie (durré) znamená že minulosť sa zachováva, že nič z nej sa nestráca. Nepochybne, keď uvažujeme, uvažujeme iba s malou časťou našej minulosti; ale je to celá naša minulosť .na základe ktorej si želáme, chceme a konáme. >>

Na otázku Prečo niečo robiť a nie skôr nič?

Pytajuci_sa : Prečo niečo robiť a nie skôr nič? >>

Na otázku Prečo niekto musí trpiet viac a niekto menej?

Niekto : Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili. >>

Pytajuci_sa : Prečo niekto musi trpiet viac a niekto menej? >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : Nie som tu preto, aby som bol šťastný, ale len ako príklad, že aj také niečo môže existovať. >>

Niekto : Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti. >>

Niekto : Pivo sa vyrábalo z viacerých druhov obilnín a bolo národným nápojom Mezopotánčanov, ktorí verili, že pivo milujú aj bohovia. Ak sú na svete postihnutí ľudia, je to preto, že pri ich tvorení boli bohovia opití. >>

Niekto : Some are born to sweetest light, some are born to endless night. >>

Ježiš Nazaretský : Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení....Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. >>

Na otázku Prečo rozsievač /boh/ hádže niektoré semená na cestu, iné na skalu a do tŕnia?

Pytajuci_sa : Prečo boh-rozsievac hádže niektoré semená na cestu,do tŕnia...? >>

Na otázku Prečo sa kazia zuby?

Pytajuci_sa : Prečo sa kazia zuby? >>

Niekto : Za všetky choroby môžu vírusy alebo baktérie. >>

Na otázku Prečo sa modlíme za jednotlivý problém jednotlivého človeka a nie za všetky problémy všetkých ľudí?

Pytajuci_sa : Prečo sa nemodlí za všetko naraz? >>

Na otázku Prečo starneme?

Niekto : Modern biological theories of aging in humans fall into two main categories: programmed and damage or error theories. >>

Niekto : The programmed theory has three sub-categories: 1) Programmed Longevity. Aging is the result of a sequential switching on and off of certain genes, with senescence being defined as the time when age-associated deficits are manifested. Dr. Davidovic et al discuss the role of genetic instability in aging and dynamics of the aging process (1). 2) Endocrine Theory. Biological clocks act through hormones to control the pace of aging. Recent studies confirm that aging is hormonally regulated and that the evolutionarily conserved insulin/IGF-1 signaling (IIS) pathway plays a key role in the hormonal regulation of aging. Dr. van Heemst discusses the potential mechanism underlying IIS and aging process(2). 3) Immunological Theory. The immune system is programmed to decline over time, which leads to an increased vulnerability to infectious disease and thus aging and death. It is well documented that the effectiveness of the immune system peaks at puberty and gradually declines thereafter with advance in age. >>

Niekto : The damage or error theory include 1) Wear and tear theory. Cells and tissues have vital parts that wear out resulting in aging. Like components of an aging car, parts of the body eventually wear out from repeated use, killing them and then the body. So the wear and tear theory of aging was first introduced by Dr. August Weismann, a German biologist, in 1882, it sounds perfectly reasonable to many people even today, because this is what happens to most familiar things around them. 2) Rate of living theory. The greater an organism’s rate of oxygen basal metabolism, the shorter its life span (5). The rate-of-living theory of aging while helpful is not completely adequate in explaining the maximum life span (6).Dr. Rollo proposes a modified version of Pearl’s rate of living theory emphasizing the hard-wired antagonism of growth (TOR) and stress resistance (FOXO) (7). 3) Cross-linking theory. The cross-linking theory of aging was proposed by Johan Bjorksten in 1942 (8). According to this theory, an accumulation of cross-linked proteins damages cells and tissues, slowing down bodily processes resulting in aging. Recent studies show that cross-linking reactions are involved in the age related changes in the studied proteins (9). 4) Free radicals theory. This theory, which was first introduced by Dr. Gerschman in 1954, but was developed by Dr. Denham Harman (10, 11), proposes that superoxide and other free radicals cause damage to the macromolecular components of the cell, giving rise to accumulated damage causing cells, and eventually organs, to stop functioning. 5) Somatic DNA damage theory. DNA damages occur continuously in cells of living organisms. While most of these damages are repaired, some accumulate, as the DNA Polymerases and other repair mechanisms cannot correct defects as fast as they are apparently produced. In particular, there is evidence for DNA damage accumulation in non-dividing cells of mammals. Genetic mutations occur and accumulate with increasing age, causing cells to deteriorate and malfunction. In particular, damage to mitochondrial DNA might lead to mitochondrial dysfunction. Therefore, aging results from damage to the genetic integrity of the body’s cells. >>

Pytajuci_sa : Prečo starneme? >>

Niekto : Proces starnutia nastáva, pretože zmenené energetické stavy biomolekúl spôsobujú, že sú neaktívne alebo nefunkčné. Identické udalosti sa vyskytujú aj predtým, ako sa objaví fenotyp starnutia, ale procesy opravy a výmeny sú schopné udržiavať rovnováhu v prospech fungujúcich molekúl; inak by druh zmizol. Po reprodukčnom dozrievaní sa táto rovnováha pomaly posúva k takej, pri ktorej je menšia pravdepodobnosť výmeny alebo opravy molekúl, ktoré stratia svoje biologicky aktívne energetické stavy. >>

Niekto : Entropia je tendencia koncentrovanej energie k disperzii, ak jej nie je bránené, bez ohľadu na to, či je systém otvorený alebo uzavretý. Zábranou entropických zmien je relatívna sila chemických väzieb.

Prevencia voči rozbitiu chemickej väzby.. je pre život nevyhnutná...Rozptyl energie môže mať za následok biologicky neaktívnu alebo nesprávne fungujúcu molekulu. >>

Na otázku Prečo sú choroby?

Pytajuci_sa : Prečo sú choroby? >>

Pytajuci_sa : Prečo sa kazia zuby? >>

Biblia : On odpúšťa ti všetky viny, od uzdravuje všetky tvoje choroby. >>

Niekto : Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora. >>

Niekto : (reakcia na epidémiu koronavírusu ,marec 2020) Ľudstvo dostalo presne takú chorobu, ako potrebovalo… Prestávali sme si vážiť zdravie a preto sme dostali takú chorobu, aby sme si uvedomili, že na ňom úplne najviac záleží.. ???????? Prestávali sme si vážiť prírodu a preto sme dostali takú chorobu, aby bol pobyt v nej pre nás taký vzácny..????️????️????️ Prestali sme vedieť fungovať v rodinách a preto nás táto choroba zavrela do našich domovov, aby sme sa ako rodina opäť naučili fungovať... Prestávali sme si vážiť starých a chorých a preto sme dostali túto chorobu, aby sme si pripomenuli, akí sú zraniteľní..???? Prestávali sme si vážiť zdravotníkov a lekárnikov, aby sme zistili, akí sú nepostrádateľní..????‍⚕️ Prestávali sme mať úctu voči učiteľom a preto nám táto choroba zavrela školy, aby si to rodičia mohli sami vyskúšať..???? Mysleli sme, že si môžme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek chceme a preto sme dostali takúto chorobu, aby sme si uvedomili, že to všetko nie je samozrejmosť..???? Mamona nás opantala, voľný čas sme trávili v nákupných centrách, preto nám ich táto choroba zavrela, aby sme pochopili, že šťastie si nemôžme kúpiť..???? Zameriavali sme veľa pozornosti na náš vzhľad a výzor a porovnávali sa, preto nám táto choroba zakryla tváre, aby sme pochopili, že tam netkvie naša krása..???? Mysleli sme si, že sme páni na tejto zemi a preto sme dostali túto chorobu, aby nás niečo miniatúrne čo ani nevidno dokázalo skrotiť, dať nám príručku a trochu pokory.. ???????????? ,,Táto choroba nám veľa berie, ale zároveň nám dáva možnosť sa toho tak strašne veľa naučiť a pochopiť, čo je v živote najdôležitejšie. Dostali sme chorobu ušitú na mieru.. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali..,” >>

Niekto : Za všetky choroby môžu vírusy alebo baktérie. >>

Niekto : Koronavírus urobil prietrž, alebo výrazne obmedzil všetok doterajší pohyb ľudí na našej planéte. Urobil prietrž extrovertnej, konzumnej a komerčnej expanzii nie len vo svete ako takom, ale aj v rámci každého jednotlivého štátu, pretože boli eliminované všetky aktivity vo forme divadiel, kín, alebo rôznych iných kultúrnych aktivít. Bolo eliminované spoločenské stretávanie v reštauráciách, v pohostinstvách, alebo na športových podujatiach. Ulice miest sú vyľudnené. Koronavírus zahnal všetkých domov! Zahnal ich zvonku do vnútra! V evanjeliách sa píše: „Kráľovstvo nebeské je vo vás!“ Kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty sú v každom z nás! Sú v našom vnútri! Iba je nám treba zamerať sa týmto vnútorným smerom. A koronavírusová kríza nám všetkým k tomu dáva príležitosť! Dáva nám k tomu priestor a čas! Doslova nás k tomu núti! >>

Niekto : Ľudstvo zabudlo na Stvoriteľa a jeho zákony. Žije si samo pre seba a v rámci svojich vlastných zákonov a priorít. Ľudstvo zabudlo na Vôľu vyššej Moci, ktorú by malo vo stvorení napĺňať, a tak sa duchovne, morálne a mravne rozvíjať. Ľudstvo sa domnieva, že si vystačí samo so svojou ekonomikou, technikou, konzumom a materialistickým ponímaním života. To, čo teda majú ľudia ako prvé pochopiť v súvislosti so súčasnou koronavírusovou krízou je realita existencie vyššej Moci, ktorá nás presahuje. Ľudia majú opätovne získať bázeň a úctu pred vyššou Mocou! Ľudia majú opätovne získať stratenú POKORU! Ľudstvo súčasnosti dostáva dôraznú lekciu pokory pred čímsi Vyšším! Pred Mocou Božou! Toto je prvá základná vec, ku ktorej pochopeniu sme doslova tlačení tým, čo sa dnes deje. >>

Niekto : Ak by boh chcel, aby sme vošli do seba, tak by nestačilo pomocou opatrení proti šíreniu koronavírusu prinútiť ľudí, aby ostali doma, ale bolo by potrebné aj vypnúť televíziu a internet. >>

Niekto : Gaia - matka príroda nám zoslala COVID 19, aby sa dostala späť do rovnováhy. Hlavný message, ktorý nám Gaia posiela je : Spomaľte! >>

Jean Jacques Rousseau : Keď prihliadneme na dobrú telesnú konštitúciu divochov, ktorých sme nezničili silnou pálenkou, keď si uvedomíme, že nepoznajú takmer žiadne choroby okrem úrazov a staroby, musíme uznať, že dejinami civilizovanej spoločnosti sa vlastne ťahá aj história ľudských chorôb. >>

Niekto : Baktérie a vírusy sú príčinou chorôb, ale spolupôsobiacou príčinou je človek, ktorý ich roznáša. >>

Niekto : Patogény (baktrérie a vírusy) si hľadajú choré tkanivo ako svoje miesto pre život a nie oni sú príčinou choroby. >>

Niekto : Choroby si spôsobuje sám človek, nesprávnou stravou. >>

Niekto : Vitamíny sú také látky, ktoré ak ich neprijímame, tak spôsobujú choroby. >>

Niekto : Choroby sú spôsobované nadmernou konzumáciou cukru, alkoholu, drôg, liekov. Okrem toho chemikáliami v kozmetike a potravinách, zničením prirodzenej flóry v tele, množstvom vakcinácií, >>

Niekto : Na vzniku chorôb sa vo veľkej miere podieľajú aj psychosomatické príčiny. >>

Niekto : Za AIDS si môžu sami hriešni ľudia svojím nemravným sexuálnym správaním.. >>

apoštol Pavol : Nech teda skúma človek sám seba, a tak nech je z chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. >>

Na otázku Prečo sú vojny?

Herakleitos : Πoλεμoς παντων μεν πατηρ εστι./Boj je otcom vsetkych veci >>

Herakleitos : Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými. >>

Krates z Téb : Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny >>

Niekto : Islam vidí svet ako otvorený konflikt medzi Krajom mieru (Dar al-Islam) a Krajom vojny (Dar al-Harb), ktorý musí byť porazený vo svätej vojne (džihád) >>

Thomas Hobbes : Prirodzeným stavom ľudí, než sa zoskupili v štáte bola vojna, a to.. vojna všetkých proti všetkým /bellum omnium contra omnes/ >>

Blaise Pascal : Slava je tak sladka,ze mame radi vsetko s cim je spojena, trebars i smrt. >>

Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. >>

Arthur Schopenhauer : Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej. >>

Arthur Schopenhauer : Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu. >>

Pytajuci_sa : Prečo sú vojny? >>

Niekto : Vďaka rozličným historických náhodám, hornou spoločenskou vrstvou v Severnom Írsku boli takmer iba protestanti a spodnou vrstvou boli takmer iba katolíci. Takže to, čo sa zdá na prvý pohľad ako teologický konflikt o povahe Krista, bol v skutočnosti typickým konfliktom medzi majetnými a nemajetnými. >>

Niekto : Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať. >>

Friedrich Nietzsche : Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci. >>

Niekto : Príčinou vojen je strach. Keby sa ľudia prestali báť jeden druhých, necítili by potrebu zbrojiť. >>

Niekto : >>

Sokrates : Sokrates vravel : "Chcete mať duše rozumných alebo nerozumných?" "Rozumných." "A ktorých z nich, s dobrým rozumom alebo slabým rozumom?" "S dobrým." "Nuž čo ho teda nehľadáte?" "Pretože ho máme." "Prečo teda bojujete a sú medzi vami nezhody?" >>

Karol Marx : Tieto rozpory medzi (vlastníctvom a výrobou) vedú k triednym bojom, v ktorých sa utlačovaná trieda, znevýhodnená výrobnými vzťahmi, povstáva proti vládnucej triede. >>

Niekto : Druhú svetovú vojnu nespôsobili národné štáty, ale Hitler a nacistická ideológia, ktorá sa pretekala s komunistickou ideológiou. Národné štáty naopak proti tejto ideológii z vlastneneckých dôvodov bojovali a vyhrali. >>

Niekto : Vojny vznikajú kôli hraničným sporom medzi národnými štátmi. Tak vznikla prvá i druhá svetová vojna, boje v Severnom Irsku i vojna na Balkáne v 90-tich rokoch 20 teho storočia. >>

Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému. >>

Thomas Hobbes : Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným. >>

Jean Jacques Rousseau : Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor. >>

Jean Jacques Rousseau : Boháč nenachádzal prijateľné ospravedlnenie, aby dokázal svoju nevinu, nemal dostatok síl aby sa ubránil, ľahko ožobračoval jednotlivca, ale jeho zas okrádala banda lupičov, stál sám proti všetkým, ba nemohol sa spojiť proti nepriateľom, ktorých držala pohromade spoločná nádej na korisť... >>

Jean Jacques Rousseau : vo veľkých skupinách pôsobil tento stav ešte zhubnejšie ako kedykoľvek predtým medzi jednotlivcami, ktorí sa zoskupovali. Stade pochádza zdroj medzinárodných konfliktov, bitiek, vrážd, represálií, ktoré rozochvievali prírodu a otriasali rozumom, ale ja všetkých zvrátených predsudkov, ktoré povyšujú na úroveň cti hrozné krviprelievanie. Najčestnejší ľudia si zratu považovali za povinnosť podrezávať blížnych, stali sme sa svedkami hromadných vrážd bez zjavného dôvodu...Tak vyzerali prvé výsledky, odkedy sa ľudstvo rozdelilo na rozličné spoločnosti. >>

Niekto : Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny. >>

Niekto : Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu. >>

Niekto : Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia) >>

Niekto : Vojny pochádzajú z nacionalizmu, teda z pokazenia zdravej lásky k vlasti, ktorá umožňuje národom spolupracovať (spájať to najlepšie) a nie súperiť (presadzovať vlastnú silu). >>

Niekto : Plníme si ústa slovom mier, ale potom z nášho vzdelávacieho systému budujeme kultúru založenú na súperení a nie na spolupráci. >>

Niekto : Kultúrnosť nemá žiadnu nadvládu nad inštinktami a teda barbarský prvok a základný pud ničenia sú v ľudskej duši nezničiteľné. Možnože by sa v budúcich storočiach mohol nájsť nejaký spôsob, ako by sa tieto inštinkty dali skrotiť, aspoň v spoločenskom živote národov, ale zdá sa, že ony pretrvávajú v každodennom živote a aj v najvnútornejšej prirodzenosti človeka ako nezničiteľné sily a možno sú dokonca aj nevyhnutné na to, aby udržali vitálne napätie. >>

Niekto : Zdá sa, že tieto inštinkty (základný pud ničenia) vo vzťahoch medzi národmi nie je možné nijako skrotiť (ani zákonmi, zbraňami, sankciami, medzinárodnými organizáciami…) práve preto, že tieto inštinkty sú vlastné všetkým ľuďom, či už tomu, kto uviazol v dopravnej zápche, až po toho, kto vládne národu. >>

Niekto : Množstvo jazykov je iba zdrojom konfliktov, lebo každý človek chce prirodzene rozumieť o čom sa rozpráva v jeho okolí a reč, ktorej nerozumie mu lezie na nervy. Každý silou mocou drží svojej reči, v domnienke, že by prišiel o niečo veľmi vzácne, keby ju stratil. Národ prežíva cez väčšinu, neschopnú sa naučiť cudzí jazyk. Pre väčšinu ľudí má národ a národná reč veľkú hodnotu ako jediné miesto, kde človeku rozumejú a odnárodnenie sa jednotlivca je pokladané za veľkú zradu. >>

Niekto : A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. >>

Niekto : Vojna je pokračovaním politiky iným spôsobom. >>

Niekto : Ak by Sovietsky zväz prežil, dnes by sa dalo predísť mnohým konfliktom vo svete, ktorých príčinou je unipolárny svetový poriadok na čele s USA. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa boj medzi jednotlivcami potlačí zriadením štátu, prichádza tento boj zvonku ako vojna medzi národmi a požaduje vyplatenie nahromadeného dlhu na krvavých obetiach, ktorým bolo zamedzené pomocou múdrych opatrení pre jednotlicov. A keby aj vojny boli odstránené s pomocou múdrosti a skúsenosti zbieranej celé tisíročia, vyústilo by to do skutočného preľudnenia na celej planéte.. >>

Niekto : História nás učí, že žiadny diktátor nemôže ostať pri moci, pokiaľ prehraje vojnu. Preto diktátor nemôže ukončiť začatý konflikt. >>

Niekto : Tí, ktorý vojnu vedú, často tvrdia , že chcú len napraviť staré krivdy. Najčastejšie však jedny krajiny napadajú druhé, aby rozšírili svoje územia alebo získali cenné suroviny. >>

Niekto : V Európe bola aj tridsaťročná vojna, ktorá sa viedla z náboženských dôvodov. >>

Niekto : Vojna nie je nič iné, než naša konštrukcia a výslednica našich vedomí, našich túžob. >>

Niekto : Vojna a akékoľvek zlo je výsledkom slobody človeka a daňou za to, že môžeme žiť autentický život. O to vzácnejšie je rozhodnutie slobodného človeka pre Boha, pre dobro a pre pokoj. Je to najväčší div a zázrak, aký poznám. >>

Friedrich Nietzsche : Každý živočích (a teda aj človek) sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). >>

Pytajuci_sa : Bojovať či nebojovať? >>

Niekto : Politici sa dostávajú do stavu, že veria, že iba sila rozhoduje o pravde. (a nie rozhovor so sebou samým, pri ktorom sa duša očisťuje od všetkého nepravdivého) >>

Herakleitos : Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti. >>

Pytajuci_sa : Prečo vznikla vojna na Ukrajine v r. 2014 (2022)? >>

Niekto : Veľmoci majú tendenciu expandovať a obsadzovať územia, ktorá sa im raz môžu hodiť. Ako keď budujete nejaké obchodné imperíum a vidíte nejaké strategické aktíva, tak po nich idete. >>

Pytajuci_sa : Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)? >>

Niekto : Ideológia nevoľníctva akéhokoľvek druhu totiž nemôže strpieť existenciu slobodného jednotlivca nielen vo vlastných radoch, ale ani kdekoľvek inde na svete. >>

Niekto : Ustredným a najnebezpečnejším rozmerom rodiacej sa globálnej politiky bude konflikt medzi rôznymi civilizačnými skupinami. >>

Niekto : Mocenská rovnováha medzi civilizáciami prechádza zmenami : vplyv Západu relatívne upadá; rastie ekonomická, vojenská i politická sila ázijských civilizácií; v islámskych krajinách dochádza k demokrafickej explózii... >>

Niekto : Univerzalistické nároky vedú Západ stále častejšie do konfliktu s inými civilizáciami, najzávažnejší je konflikt s islámom a Čínou.... >>

Niekto : Vo svete po studenej vojne nehrajú najdôležitejšiu rolu ideologické, politické či ekonomické rozdiely medzi národmi, ale rozdiely kultúrne. >>

Niekto : Sme v neustálom pokušení rozdeľovať ľudí na "my" a "on", na skupinu okolo nás a na tých druhých, na našu civilizáciu a tamtých barbarov. Učenci svet vysvetľovali pomocou protikladov orient - okcident, sever - juh, stred - okraj. Muslimovia svet tradične delia na dar al Islam a dár al Harb, krajinu mieru a krajinu vojny. Podobné rezlišenie, istým spôsobom obrátené naruby, sa vyskytlo i v teóriách amerických vedcov, ktorí svet rozdelili na "zóny mieru" a "zóny zmätku". >>

Niekto : Lebo ľudia sú hriešni. >>

Niekto : Rozdiely v bohatstve síce môžu viesť ku konfliktom, ale skúsenosť nás učí, že k tomu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa bohaté a mocnejšie spoločnosti pokúšajú dobyť a kolonizovať spoločnosti chudobné a tradičné. >>

Niekto : V roku 1793 skončili vojny kráľov a začali vojny národov..... V roku 1917 sa v dôsledku ruskej revolúcie ku konfliktu národných štátov pridal konflikt ideologií. >>

Niekto : Koncom osemdesiatich y začiatkom 90-tich rokov vládni ministri v číne varovali kresťanských kazateľov, aby nanarušovali krehkú náboženskú rovnováhu v krajine. >>

Niekto : Konflikty dnes vznikajú preto, že sa nerešpektuje medzinárodné právo (najma zo strany USA a Ruska) >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Dokiaľ budú jatky, budú aj vojny. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Hovoria, že plnenie tohoto príkazu (neprotivenia sa zlu náslím) je veľmi ťažké a je vlastníctvom dokonalosti. Ale ako by nebolo ťažké, keď jeho porušenie sa nielenže nezakazuje, ale priamo podporuje, pretože sa priamo žehná súdom, väzniciam, delám, puškám, vojakom a vojnám. (ad kresťanstvo) >>

Niekto : Je akýsi duch národa, ktorý má svoju česť. A keď niekto urazí môj národ, potom pôjdem hoci aj do vojny a zabijem ho, kôli cti môjho národa. >>

Niekto : Potrebujeme byť úprimní ohľadom našich dejín a to je extrémne ťažké pre každý národ na svete. Každý národ inklinuje k tomu vytvoriť si veľmi deformovaný obraz svojej minulosti. Pamätáme si iba momenty slávy, alebo momenty keď sme boli obeťou. A zabúda na chvíľe keď sme boli krutí, keď sme urobili chyby, keď sme boli agresormi. (Je to ) veľmi jednostranný pohľad na históriu, skoro ako keby mániodepresívny., že buď sme úbohé obete, po ktorých každý šliape a napadá ich, alebo sme najväčší hrdinovia. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : 1887 - výdavky nutné na vydržovanie vojsk pohlcujú tretinu až polovicu rozpočtu všetkých európskych štátov. >>

Niekto : Dejiny, prirodzenosť ľudská a Boh nám ukazujú, že pokiaľ budú dvaja ľudia a medzi nimi chlieb, peniaze a žena - bude vojna. To jest, že žiadny pokrok neprinútí ludí, aby sa zriekli divkého chápania života, pri ktorom sa bez bitky neda rozdeliť chlieb, peniaze a žena. >>

Niekto : 20-te storočie vložilo do rúk primáta z africkej savany komplikované artefakty, aby slúžili novému spôsobu vedenia vojny. Už nie šípy a luky, ale guľomety, tanky a lietadlá a v polovici storočia aj atómovú bombu. Iné typy artefaktov - totalitné spoločnosti - zosilili banálne zlo jednotlivcov. Individuálny človek sa nezmenil, zmenili sa inštitúcie. Sú to inštitúcie, ktoré dali zlu v 20-tom storočí nadľudskú, monštruóznu podobu. >>

Niekto : Za celými hrôzami masového vraždenia v 20-tom storočí je banálne zlo individuálnych ľudských aktérov, strach, poslušnosť, závisť, komplexy menejcennosti. Zlo nacizmu a komunizmu bolo banálne, pokiaľ ide o ľudských jedincov, ktorí ho páchali Bolo to zlo, ktoré je podobne ako dobro súčasťou ľudskej prirodzenosti, ktorá sa preniesla v nezmenenej podobe z pleistocénovej africkej savany do 20-teho storočia. >>

Niekto : Ale všimni si, že normální lidi to nechtějí
To jenom ty nahořě po větší moci dychtejí
chcejí ovládat víc lidí , nebo mít víc peněz
to už je jedno, radši do cesty im nelez >>

Niekto : Chlapi idú radšej bojovať, ako by mali robiť. >>

Arthur Schopenhauer : pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne. >>

Na otázku Prečo umierajú mladí ľudia?

Nágárdžuna : Váš život uprostred príčin smrti je ako lampa v silnom vetre. >>

Niekto : Keď sme malí, chodíme niekedy spať do postele našich rodičov a nasledujúci deň sa prebudíme v našej posteli, však? (Spomenul som si na moje dve dcéry. Jedna mala v tom čase 2 a druhá 6 rokov. S nimi sa nám stávalo presne to isté) A tak jedného dňa zaspím a môj Otec ma príde vziať. A ja sa prebudím v Jeho dome, v mojom skutočnom živote. >>

Pytajuci_sa : Prečo umierajú mladí ludia? >>

Biblia : Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. >>

Biblia : V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené, od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. >>

Biblia : Satan:"Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha?" Boh: "Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu" ...Posol zlých správ Jóbovi: "Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal." >>

Na otázku Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?

Niekto : Na našej strane je pravda a spravodlivosť. (Putin pri začatí vojenských operácií na Ukrajine 24.2.2022) >>

Niekto : Putin chváliaci ruských vojakov, ktorý sú na špeciálnej operácii v Ukrajine..." Použijem slová z Biblie: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov."" >>

Niekto : Rusko sa pokúšalo rozprávať so západom, ale nikto ho nepočúval. Preto muselo napadnúť Ukrajinu, aby ho začali počúvať. >>

Niekto : V tejto tragickej vojenskej operácii sú zabíjaní naši ľudia na oboch stranách. Pretože my nepokladáme ukrajincov za cudzích. Sú to naši ľudia, zvedení ľudia, úplne otrávení ľudia protiruskou nacistickou propagandou, ale stále sú ako mi. A to dáva obrovský tragický rozmer celej situácii. Ale mi nemáme žiadnu inú možnosť. >>

Pytajuci_sa : Prečo vznikla vojna na Ukrajine v r. 2014 (2022)? >>

Niekto : Putin chcel rozšíriť svoje možnosti na dovolenku pri Čiernom mori. >>

Niekto : Problém diktátorov je, že sa im hovorí len to čo chcú počuť. Putinovi všetci poradcovia vraveli, že v Ukrajine bude väčšina obyvateľstva vítať ruských vojakov ako osloboditeľov. >>

Niekto : Na Putinovi vidno, že záujem o históriu môže mať aj neblahé následky. Veľa čítal o veľkej histórii Ruska a vybral sa na výpravu ako Don Chichot de La Mancha. >>

Niekto : Východ Ukrajiny bol pupok Sovietskeho Zväzu. Tam začal v Dnepropetrovsku kozmický program, , balistické rakety, jadrová fyzika, celá sovietska veda. V Záporoží sa vyrábajú letecké motory, ďalej na východnej Ukrajine metalurgia. Ak Putin reštauruje Sovietsky Zväz, nemôže nevidieť, že mu chýba práve tento pupok. >>

Niekto : 2014 - Ukrajinskí oligarchovia spojení s východnou Ukrajinou, podnikajúci v oblasti metalugie a chémie, zahrňujúci 70% HDP Ukrajiny - Achmetov, Taruta, Kolomojsky, Pinčuk, tlačili na Janukoviča, aby sa podpísala dohoda z EU, pretože potrebovali prístup na európsky trh. Tlačili teda na Janukoviča - že podpíš a Putin z druhej strany tlačil, že nepodpíš. >>

Niekto : Západ urobil chybu, že chcel dať šancu celej Ukrajine byť súčasťou Európskej únie, lebo Ukrajina nie je Západ, a nikdy by to časť Ukrajiny neprijala a vždy by z toho bol konflikt. >>

Niekto : Leonid Kučma, proruský kandidát, ktorý vyhral voľby v roku 1994, s tým že chcel obnoviť väzby a spoluprácu s Ruskom... Ten istý Kučma po skúsenosti s fungovaním s Ruskom v roku 1998 vypracoval stratégiu bezpečnosti Ukrajiny ktorá obsahovala členstvo v EU a v NATO. Keby boli Rusi schopní poskytnúť konštruktívnu spoluprácu svojím susedom, tak dneska tie vzťahy mohli byť niekde inde. Rusi sa však chovajú k svojim susedom ako Čínania k Rusom, t.j. že chcú všetko skupovať, vlastniť... A miestne ukrajinské elity to nemajú radi. Keby sa dali dokopy s Rusmi, tak Rusi im všetko zoberú. >>

Niekto : 2014 - Putin s poradcami sedeli z 22. na 23. februára, Janukovič už na Ukrajine politicky nemal žiadny mandát, a oni na Ukrajine zrazu nemali žiadneho spojenca , tak si povedali že to jednoducho tak nenechajú a idú do toho. Väčšina z Putinovho šišieho okolia ho odhovárali od zabratia Krymu, ale on sa nadránom 23. februára rozhodol, že ideme do toho. (ako to priznal v dokumente) >>

Niekto : Treba sa pozrieť do 90-tych rokov. V strednej európe sú 90-te roky momentom oslobodenia. Hoci prišli ekonomické ťažkosti a pre veľa ľudí, to boli ťažké roky a presuny majektu boli často pololegálne, predsa len to bol nádych slobody a pocitu spolupatričnosti k Európe. Pre Rusko to bol prepad do chaosu. korupcie, násilia, temna a katastrofy. Síce tam bolo viac slobody, ale ľudia v Rusku zažili rozklad základných spoločenských štruktúr , to znamená prestali sa vyplácať dôchodky, ľudia prichádzali o zamestnanie, nová elita sa začala tvoriť z veksákov, bohatstvo zeme si rozdelili oligarchovia... >>

Niekto : Na Ukrajine bol rozvrat od 90-tych rokov nepretržitý, lebo tam žiadny Putin neprišiel. Stále tam vládli a vládnu oligarchovia. >>

Niekto : V 90-tycho rokoch za začína NATO rozširovať. Jeľcinovo Rusko to nesie veľmi ťažko, ale nakoniec to rozšírenie do strednej európy prijme. >>

Niekto : V roku 2008 prezident USA Bush povedal, že si vie predstaviť Ukrajinu v NATO. Pre američanov je proamerická Ukrajinská vláda príležitosťou na rozšírenie strategického priestoru o čiernomorskú oblasť. Rusi povedali, že sa zmierili zo vstupom stredoeurópskych a baltských štátov do NATO, ale je neprijateľné, aby tam bolo Gruzínsko a Ukrajina. >>

Niekto : Pre Rusko je územie Ukrajiny dôležitejšie ako pre Ameriku, pretože môže byť nástupným územím pre nejaký útok. >>

Niekto : V roku 2008 nominálne NATO povedalo áno Ukrajine, ale z iniciatívy Francúzska a Nemecka, ktoré boli proti, sa neprijali žiadne praktické kroky na jeho prijatie. Vo výsledku to bola len provokácia Ruska, ktorá ale začala žiť vlastným životom, pretože Ukrajinci o tom začali viac hovoriť, hádať sa o tom, lebo v tom neboli jednotní a brať to za cieľ ktorý je následovaniahodným. >>

Niekto : Za prezidenta Janukoviča dáva Európska Únia veľmi lákavú ponuku v podstate asociačnej dohody, ktorá by Ukrajincom umožnila prístup na eurósky trh a prístup k niektorým fondom, čo bolo lákavé i pre promoskovskú garnitúru, pretože to znamenalo obrovské peniaze. Háčik spočíval v tom, že Ukrajina mala úzke vzťahy s Ruskom v rámci rôznych euroáziských integračných zoskupení. Tieto dva druhy vzťahov nešli dokopy. >>

Niekto : 2013 Keď Janukovič vyjednal zmluvu s Európskou Úniou a chcel ju podpísať, tak išiel do Moskvy a tam mu povedali, že je to neprijateľné. Po návrate z Moskvy povedal, že to podpísať nemôže. to je moment,kedy je západná časť Ukrajiny spolu s Kyjevom hrozne sklamaná. (na rozdiel od východnej časti Ukrajiny) a to je moment, kedy sa začína Majdan. >>

Niekto : 2014 Majdan bol určitým spsobom puč. Nebol to demokratický spôsob. Samozrejme po úteku Janukoviča boli voľby a celá situácia sa legitimizuje. Bol to revolučný proces (zrejme trochu pdoporovaný Američanmi). Tento revolučný proces vyvolal hnutie na východnej Ukrajine v Donecku, Luhansku, kde sa ľudia nestotožňovali s týmto vývojom. A to využilo Rusko. >>

Niekto : dec 2021 - To čo oni (Ukrajina, EU, USA?) teraz robia na území Ukrajiny, alebo sa o to snažia a plánujú robiť, není tisíce kilometrov od našich štátnych hraníc, je to na prahu našeho domova.... Myslia si, že nevidíme tie hrozby? V tom je celý problém, my proste nemáme kam ustúpiť. My nechceme ozbrojené konflikty a krviprelievanie, my chceme riešiť veci diplomaticky a politicky, V tom je zmysel našich návrhov, ktoré sme poslali do Bruselu a do Washingtonu. Za eskaláciu napätia v Európe môžu USA. Je to ich vina. Každým krokom sa situácia Ruska zhoršovala a dnes sme v situácii, kedy to musíme riešiť. Ak budu naši západní partneri pokračovať v agresívnej línii, my budeme musieť prijať adekvátne vojensko-technické recipročné opatrenia. A máme na ne plné právo, aby sme tak zabepečili bezpečnosť a suverenitu Ruska. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin :Sovietský zväz v 80-tich rokoch minulého storočia zoslabol a potom sa úplne rozpadol...Presvedčivo ukázal, že paralýza moci, vôle, je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Stačilo na chvíľu stratiť sebadôveru a to bol koniec. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Problém je v tom, že na území súsediacemu s nami, a poznamenávam, že ide o naše historické územie, sa buduje nepriateľské anti-Rusko, ktoré sa nachádza pod úplnou vonkajšou kontrolou. Je usilovne osídľované ozbrojenými silami krajín NATO a vyzbrojované najmodernejšími zbraňami. Pre USA je to zadržiavanie Ruska a dividendy, pre nás je to otázka života a smrti, otázka dejinnej budúcnosti nášho národa. Je to červená čiara, ktorú prekročili. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Ukrajinská vláda nenechá na pokoji obyvateľov Krymu, tak ako nenecháva na pokoji obyvateľov Donbasu. Konfrontácia Ruska s týmito silami je nevyhnuteľná, je to iba otázka času. Pripravujú sa , čakajú na vhodný čas. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Ľudové republiky Donbasu sa obrátili na Rusko s prosbou o pomoc. V súvislosti s tým a v súlade s paragrafom51 článku 7 Charty OSN, po schválení Radou Ruskej Federácie a v rámci plnenia dohôd ratifikovaných Federálnym zhromaždením dňa 22. februára tohto roku o priateľstve a vzájomnej pomoci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou som rozhodol, aby bola prevedená špeciálna vojenská operácia,ktorej cieľom je ochrana ľudí ktorí boli po dobu ôsmich rokov vystavený ponižovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu a za týmto účelom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Výsledky 2. svetovej vojny, rovnako ako obete položené našim ľudom na oltár víťazstva nad nacizmom sú posvätné. >>

Niekto : Krym bol vždy ruský. >>

Niekto : 2021 - Dlhodobý a kľučový problém pre Rusko je voda na Kryme. Krym bez vody z Dnepra vysychá, ľudia tam majú vodu na prídel, majú presne stanovené obdobie dňa kedy je voda na prídel. Toto sa dosť vyostrilo posledné dva roky a mnohí hovoria, že rusi proste nebudú váhať skúsiť posunúť tú hranicu, lebo sa potrebujú dostať k Dnepru. Vzniká obava, či to nebudú chcieť riešiť vojensky, kedže inak to riešiť nevedia. >>

Niekto : Sevastopoľ na kryme je unikátny prírodný prístav. Tam príroda stvorila niečo, čo keď vyčísliš, že by to mali spraviť na inom mieste, tak by to vyšlo na 6 miliárd dolárov. Hlboko pod zemou tam môžu kotviť ponorky s hlbokým ponorom. Je to teda strategické vojenské miesto z hľadiska čierneho mora. >>

Niekto : 21 2.2022 Putin : Ukrajina pre nás nie je iba susediacou krajinou, Je to neoodeliteľná časť našej histórie , kultúry a duchovného priestranstva.... Súčastná moderná Ukrajina bola celkom vytvorená bolševikmi, komunistickým Ruskom. Tento proces sa začal po revolúcii v 1917, kedy Lenin hrubým spôsobom oddelil historické územia Ruska. Miliónov ľudí, ktorí tam žili sa nikto nepýtal. Stalin pripojil k Ukrajine časť poľských území, za čo Poľsko dostalo ako kompenzáciu nemecké územia. Chruščov v 1954 pripojil k Ukrajine Krym...nacionalisti na západnom okraji Ukrajiny teda nič nemajú s Ukrajinou ako celkom, ktorá vznikla len ako adminitratívne územie v roku 1922 a 24.... >>

Niekto : Povráva sa, že Putin mal pred časom rozhovor s bývalým poľským premiérom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, kde žartom povedal: „Berieme Kyjiv, Donbas, Charkiv, Odesu a vy si vezmite to, čo vám kedysi patrilo: Lwów, Drohobycz, Stanisławów.“ Sú to bývalé poľské mestá, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny (Ľviv, Drohobyč, Ivano-Frankivsk). Pri spätnom pohľade sa zdá, že nežartoval. >>

Niekto : Normy medzinárodného práva, ktoré sa utvorili do rozpadu Sovietskeho zväzu, a tie základné a kľúčové boli prijaté podľa výsledkov II. svetovej vojny, začali prekážať tým, ktorí sa vyhlásili za víťazov studenej vojny >>

Niekto : V dôsledku rozpadu Sovietského zväzu bola porušená rovnováha síl vo svete. Predchádzajúce dohody neplatia, prehováranie a prosby nepomáhajú. Všetko čo sa nehodí hegemónovi (USA),tým, ktorí sú pri moci, je označované za archické, zastaralé, nepotrebné a naopak, všetko, čo sa zdá byť (hegemónovi) výhodným sa predkladá ako pravda v poslednej inštancii. >>

Niekto : Preto som celkom dôvodne presvedčený o tom, že celý ten takzvaný západný blok, vytvorený USA k svojmu obrazu a podobe, je celý onou Ríšou klamstva. >>

Niekto : V 90-tich rokoch sa nás (Rusko) pokúsil západ doraziť, dobiť a definitívne zničiť. Presne tak to bolo v deväťdesiatych a začiatkom roku 2000. Vtedy takzvaný kolektívny západ najaktívnejším spôsobom podporoval separatizmus a bandy žoldnierov na juhu Ruska. Koľko obetí, koľko strát nás to vtedy stálo! Akými skúškami sme si museli prejsť, kým sme konečne zlomili chrbticu medzinárodného terorizmu na Kaukaze. Dobre si to pamätáme a nikdy nezabudneme. >>

Niekto : Putin je reinkarnáciou Hitlera. >>

Niekto : Keby Rusko budovalo vojenské základne v Mexiku, Amerika by tiež zaútočila na Mexiko. >>

Niekto : Sovietstky zväz to je historické Rusko. >>

Niekto : Putin žije vo svojej vojnovej logike. >>

Niekto : Dnešné Rusko chce zabudnúť rok 1989, kedy Sovietsky zväz ako impérium sa začalo rozpadať. (pád Berlínskeho múru v Nemecku, nežná revolúcia v Československu) >>

Niekto : Problém dnešného Ruska je, že stále verí v ideu sfér vplyvu. >>

Niekto : V Kremli všetka architektúra hovorí : táto krajina má ambície. Slovo "cár" pochádza zo slova "ceasar" a aj dnes sa nájdu Rusi, ktorí ti povedia že prirodzeným následníkom velkého impéria rímskeho Constantinopolu je Moskva. >>

Niekto : Rusko nikdy nebolo "normálnou" krajinou. Rusi nevedia ako žiť v normálnej krajine. Rusko bolo budované ako impérium, Rusko existovalo ako impérium. Pretože jeho esencia je "my sme veľkí" , musíme mať zóny vplyvu a musíme mať "nárazníkové" krajiny, medzi nami a vonkajším svetom. To je impérium. >>

Niekto : Zo straty impéria v 1989 Rusi najbolestivejšie pociťujú stratu berlína. 7000 sovietskych vojakov je pochovaných pri pomníku vítazstva nad fašizmom v Berlíne, 25 milionov sovietskych vojakov padlo kým sa toto víťazstvo dosiahlo. To oprávňovao urobiť z časti Nemecka časť Sovietskeho impéria. >>

Niekto : Možno, keby koniec studenej vojny priniesol okamžitú prosperitu, pre ľudí v Rusku, tak možno by tú stratu statusu, stratu impéria, by ľahšie prehĺtli , ale nepriniesol. 90-te roky priniesli ekonomický chaos, všadeprítomnú chudobu a to bola úrodná pôda pre rast (popularity) akéhokoľvek ruského politika, ktorý sľúbil urobiť Rusko zasa veľkým. >>

Niekto : Ľudia v Kremli chápu, že idea obnovenia niekďajšej superveľmoci je neuskutočniteľná, ale majú druhú ideu a tá idea je : byť vydieračom, byť tvorcom nešťastia, byť kazisvetom, byť nočnou morou pre susedov a vonkajšie krajiny - to je nová idea superveľmoci a impéria. >>

Niekto : Putin stratil kontakt s realitou. >>

Niekto : Zatiaľčo paradigma štátov zdôrazňuje možnosť prepuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, civilizačný prístup toto nebezpečie minimalizuje a skôr zdôrazňuje možnosť, že sa Ukrajina rozdelí na dva štáty. >>

Niekto : Rozpad sovietského impéria a koniec studenej vojny priniesol oživenie jazykov do tej doby potlačovaných alebo zabudnutých. vo väčšine bývalých sovietskych republík bolo vyvíjané značné úsilie na oživenie tradičných jazykov - estónčina, litovčina, lotyščina, ukrajinčina, gruzínčina a arménčina sú dnes národnými jazykmi nezávislých štátov. >>

Niekto : Po skončení studenej vojny sa rozdelenou krajinou stalo opäť Rusko, kde sa znova vynoril klasický spor medzi slavjanofilmi a západníkmi. Plných desať rokov tu prebiehal posun od prvých menovaných k druhým, pretože po Gorbačovovi, ktorý chcel Rusko pozápadniť nastúpil Jelcin, ruský svojím štýlom ale so západnými názormi.. >>

Niekto : O budúcnosť Ukrajiny sa Putin podľa slov bývalých zamestnancov Kremľa zaačal obávať takmer okamžite potom, ako sa stal prezidentom : "Treba niečo robiť, inak jú stratíme" opakoval neraz. >>

Niekto : (2004) ..na konci novembra sa neočakávane, ako jedna z kariet v tejto hre, objavil separatizmus. Najprv 26.novembra poslanci Luhanského oblastného výboru zahlasovali za vytvorenie Juhovýchodnej republiky a obrátili sa na Vladimíra Putina. Už 28. novemnbra sa v meste Severodoneck konal takzvaný "zjazd poslancov všetkých stupňov", čo bola schôdza odporcov oranžovej revolúcie......Účastníci zjazdu sa porozprávali a rozišli, nič viac sa v súvislosti s autonómiou nepodniklo. A myšlienka na celých desať rokov zapadla prachom. >>

Niekto : Vlna farebných revolúcií v 2004 na Ukrajine, Gruzínsku, Kirgizsku sa zastavila až použitím vojenskej sily v Uzbekistane. >>

Niekto : Politika Spojených štátov spočíva v hľadaní a podpore výhonkov demokratických hnutí a inštitútov v každej krajine a každej kultúre. Naším hlavným cieľom je poraziť tyraniu na celom svete. >>

Niekto : veľa Rusov podporuje Putinovu vojnu.... Vôbec ma to neprekvapuje. Kŕmia ich tým od škôlky a to sú tie slávne obrázky, ako sa v Rusku úplne malé deti hrajú s vojačikmi v miniatúrnych uniformách. Bojovanie je súčasťou ich kultúry, čo v minulých storočiach bolo aj v Európe, lenže my sme z toho trochu vyrástli. Tam je to súčasť základnej identifikácie: kto sme my. My sme tí, ktorí máme najlepšiu armádu. >>

Niekto : Aj za sovietskeho zväzu bol v Rusku naratív, že najväčším úspechom Ruska bola porážka nacizmu. V 30-tich a 50-tich rokov, ho nachvíľu vystriedal naratív, že socializmus je budúcnosť, ale keď sa to ukázalo ako nesprávny pohľad na budúcnosť, obrátili sa znovu k minulosti. Namiesto hovorenia o slávnej budúcnosti začali hovoriť o slávnej minulosti , o slávnej veľkej vlasteneckej vojne, kedy porazili nacistov. Stále a stále hovorili o porážke nacistov. A to vyvolalo dojem, že najlepšia doba bola, keď bojovali proti nacistom. A keď celé desaťročia vyvolávali dojem, že boli na vrchole, keď porazili nacistov - aký z toho mohol byť výsledok ? - Poďme to urobiť znovu! >>

Niekto : Michael Gorbačov spôsobil nenásilný kolaps Sovietskeho zväzu, a čo my dnes vidíme, nie je nenásilný rozpad Sovietskeho zväzu, ale po 30-tich rokoch skutočne krvavý rozpad, ktorému sa Gorbačovovi v skutočnosti nepodarilo vyhnúť.. >>

Niekto : Ukrajinci sa boja (o svoje územie) Rusov a preto chcú vstúpiť do NATO, Rusi sa boja NATO (o svoje veľké územie a na základe historickej skúsenosti s Napoleonom a Hitlerom) a preto nechcú aby sa NATO rozširovalo smerom na východ o Ukrajinu. >>

Niekto : ...na Ukrajine boli biologické laboratória, kde sa pracovalo s nebezpečnými patogénmi...To, kde vlastne začalo to bombardovanie Ukrajiny zo začiatku, tak to nápadne korelovali, tie miesta bombardovania s miestami kde boli tie laboratória umiestnené...tým že Putin rozbombardoval a roztrieskal tie laboratória, tak spôsobil, že trebárs žiadna jesenná vlna ničoho nebude. >>

Niekto : Rusko prichádza o svoje kolónie, ktorých sa zmocnilo v 19. a 20. storočí. - Rusko je jednou z mála krajín, ktoré majú kolónie v 21. storočí. Pretože tieto kolónie, ktoré kedysi zajali, vzali ľuďom jazyk, tradície, zobrali im kultúru, kolonizovali ich... Čečenská republika Ičkéria ani Tatársko určite nie sú Rusko. tieto územia nemajú nič spoločné s Ruskom. A ani nechcú mať... Pomaly sa už začínajú rozhýbavať. Existuje obrovské množstvo kolónií Ruskej federácie. Treba ich oslobodiť, aby sa tieto národy stali slobodnými. A potom bude situácia úplne iná. Potom uvidíme, koľko vlastne tvorí Rusko. >>

Niekto : Rusko robí to v čom je najlepšie - kedže už roky hovorí, že má mocnú armádu - bojuje. >>

Niekto : Putin schválil novú doktrínu zahraničnej politiky, ktorá sa hlási k obrane takzvaného ruského sveta. Konzervatívni ideológovia tento pojem používajú okrem iného na zdôvodnenie intervencií, ktorých cieľom je chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo v zahraničí. Ruská federácia poskytuje podporu svojim krajanom žijúcim v zahraničí pri napĺňaní ich práv, zaisťuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity, >>

Niekto : Charta Spojených národov hovorí o práve národov na sebaurčenie. Počas Kosovskej krízy, medzinárodný súd rozhodol, že ak nejaká časť krajiny chce prehlásiť svoju nezávislosť, tak táto časť nie je povinná pýtať si povolenie o ústrednej vlády krajiny. To platí pre Kosovo. Nie je to v prípade Doneckej a Luhanskej republiky to isté? Je to to isté! Ak majú to právo na sebaurčenie , a majú ho v súlade s chartov UN, oni vykonávajúc toto právo, vyhlásili samostatnosť... Máme my a ostatné štáty právo ich uznať. Máme a my sme ich uznali. Ak sme ich uznali, môžeme s nimi nadviazať zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci? Samozrejme, môžeme. Nadviazali sme ju a táto zmluva bola potvrdená parlamentom Ruskej federácie a ich parlamentom. A teraz leží na ruských pleciach istá povinnosť, poskytnúť im podporu, včítane prípadu vonkajšej agresie. V tomto prípade agresie Kyjevského režimu, ktorý v skutočnosti nie je legitímny, pretože je založený na štátnom prevrate Existuje článok 51 charty UN, ktorý hovorí o ochrane a o sebaobrane. My ako strana tejto zmluvy a v súlade s týmto článkom sme povinný poskytnúť pomoc našim spojencom. A my to robíme. Tu je jednoduchá postupnosť logiky pre vás v absolútnom súlade s medzinárodným právom. >>

Niekto : Ak si urobíme veľmi jednoduchú cost-benefit analýzu, tak zistíme, že napadnutie Ukrajiny pre Rusko znamenalo nezískať nič a stratiť prakticky všetko, či sa jedná o ekonomické straty formou sankcií, či sa jedná o ľudské a materiálne straty, a nakoniec o straty reputačné. Preto každého z nás napadne, prečo to prezident Putin urobil. Samozrejme pri prvom zamyslení sme dospeli k názoru, že u vedúcich predstaviteľov Ruskej federácie došlo k nejakej poruche. Ale toto vysvetlenie by bolo lacné. Treba teda bádať ďalej....Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku Severoatlantickej kapitulácie v Afganistane. Ruské vedenie dospelo k názoru, že keď NATO ústúpilo v Afganistane, ustúpi i v prípade ruského útoku na Ukrajinu. >>

Niekto : Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku Severoatlantickej kapitulácie v Afganistane. Ruské vedenie dospelo k názoru, že keď NATO ústúpilo v Afganistane, ustúpi i v prípade ruského útoku na Ukrajinu. >>

Niekto : Prečo Rusi zaútočili na Ukrajinu? - Lebo mohli. >>

Niekto : PRAVÝM CIEĽOM všetkých tých, či už sú z Európy, alebo spoza oceánu, ktorí chcú vyvolať vojnu, je bohatstvo Ruska. Má Rusko rozdať svoje bohatstvo, aby sa vyhlo vojne? Má zlikvidovať svoje vlastné obyvateľstvo ako Ukrajina? Všetci, čo uvažujú triezvo, vedia, že sa to nikdy nestane! >>

Niekto : Sovietskeho zväzu už niet, a Rusku ho už ani netreba, a my sa oň ani nesnažíme, ale nie je nič silnejšie ako rozhodnutie miliónov ľudí, ktorí podľa svojej kultúry, viery, tradície, jazyka, ktorí sa pokladajú za časť Ruska, ktorých predkovia žili v jednom štáte >>

Niekto : Západu proste nedá pokoja, že na svete je taká veľká krajina, s prírodnými bohatstvami, s národom, ktorý nikdy nebude žiť podľa ich nariadení.... Kolektívny západ proti nám vedie hybridnú vojnu, želá nám neslobodu, chce z nás urobiť svoju kolóniu, spoločenstvo bezduchých otrokov, ...poberať rentu hegemóna. Im netreba Rusko, my ho však potrebujeme. >>

Bernard-Henri Lévy : Hitler stále žije, Stalin je stále medzi nami.....myslím tým, že Hitlerov a Stalinov duch stále žije, že denacifikácia sveta nebola urobená a Putin je toho dôkazom. Fakt že Putin je možný, že invázia na Ukrajinu je možná, a predtým na Čečensko a Sýriu,.. Putin je posledným avatarom Hitlerovho ducha. >>

Niekto : Putin urobil hlúposť. >>

Niekto : Vojna na Ukrajine vznikla kôli rozšírovaniu NATO. >>

Niekto : Rozširovanie demokracií na hraniciach Ruska (Gruzínsko 2003 a Ukrajina 2004) začalo spôsobovať napätie medzi Ruskom a Západom. Západ ich považoval za víťazstvo demokracie, Rusko ich považovalo za Američanmi zosnované prevraty. >>

Niekto : Putin vidí svetovú politiku ako hru s nulovým súčtom. Ak niečo získa USA, automaticky to stráca Rusko. USA preňho nie je partner ale protivník. >>

Niekto : Ukrajinci volajú udalosti v 2014 "Revolúciou dôstojnosti", Rusi ich nazývajú nacistickým pučom podporovaný USA. >>

Niekto : Je to rozširovanie demokracie a nie rozširovanie NATO, čo spôsobilo napätie medzi Ruskom a Západom. >>

Niekto : Putin hovorí, že Rusi nie sú ako západniari, že sa pre nich nehodí demokracia. Tiež hovorí, že Ukrajinci nie sú samostatným národom, že sú to Rusi s akcentom. Ak však Ukrajinci praktizujú demokraciu, zpochybňujú tým jeho argumenty v Rusku i v zahraničí. >>

Niekto : Rusi si naozaj myslia, že im nestačí ich obrovské územie od Tichého oceánu po Čierne more. Chcú viac. Pre tých, ktorí nie sú Rusmi, je ťažké pochopiť to. Pre mňa je ťažké pochopiť to. Lenže oni naozaj chcú k sebe pripojiť Ukrajinu, pobaltské štáty, všetky krajiny, ktoré boli kedysi vo varšavskom bloku, a ak sa im to podarí, tak ísť ďalej. Prečo? Pretože tak ich vychovávajú. Nie je v tom žiadna logika. Je za tým nenásytná túžba vládnuť ostatným národom. >>

Niekto : Jeden z dôvodov napadnutia Ukrajiny je ukončenie konfliktu na Donbase, ktorý trvá osem rokov, vyhlásil ruský prezident Putin na stretnutí s veteránmi v Petrohrade. >>

Niekto : Rusko čelí potrebe nielen chrániť svoje ekonomické záujmy, ale aj medzinárodnú česť a dôstojnosť >>

Niekto : V dôsledku historických „tragédií“ je na svete len 146 miliónov Rusov. Čo je problém, lebo populácia predstavuje „celkovú moc štátu“. V istom zmysle nebolo dosť Rusov, preto sa Ukrajinci mali stať Rusmi.. >>

Niekto : Pravda je že na Ukrajine my (Rusi) bojujeme s fašizmom, ktorý sme celkom neporazili v 1945-tom. Ukrajinský režim nie je hrozbou iba pre nás, ale aj celému svetu. >>

Niekto : Používaju Ukrajinu ako zbraň proti Rusku. Celá skupina západných štátov chce rozdeliť Rusko a získať jeho zdroje. >>

Niekto : Rusko potrebuje viac územia. Čím viac tým lepšie. Je už síce dosť veľké, ale nie celé územie je vhodné pre život. Ukrajina má černozem. >>

Niekto : Pri konflikte na Donbase bola ruská armáda celých osem rokov. Obsadili aj Krym aj Donbas a to je okupácia. >>

Niekto : Putin celú tú dobu, čo je v čele Ruska, t.j. od roku 2000, tak zúfalo hľadá tu na západe niekoho s kým by sa mohol dohodnúť tým najtradičnejším imperialistickým spôsobom, a to je delenie sfér vplyvu. A dosť možné je jedno kadiaľ by tá línia išla, ale on dal jednoznačne najavo, že je preňho neakceptovateľné , aby si tie krajiny, ktoré sú menšie vyberali či pôjdu doľava alebo doprava, alebo zostanú na mieste. >>

Niekto : Nikto si nepoložil otázku, prečo Kanaďanov a Mexičanov ani nenapadne aby si pozývali Rusov. Ruská základňa v Mexiku nie okrem iného preto, lebo Mexiko, ktoré má s USA objektívne celú radu problémov, sa zjavne necíti byť bezpečnostne ohrozované USA. Kanada to isté. Zatiaľčo pre baltské krajiny, Ukrajinu a Gruzínsko, a dokonca aj pre nás, bola historická skúsenosť iná a súčastné ruské správanie ju len potvrdzuje. Vláda USA, ani keď bol pri moci Donald Trump nikdy nespochybnila samostatnú existenciu Kanady alebo Mexika, zatiaľčo Putin fakt existencie Ukrajiny spochybňoval veľakrát. >>

Niekto : Rusko sa necíti byť viazané a nikdy necítilo byť viazané zmluvou, ktorá sa mu v danom okamihu zdala nevýhodná. A to je odvodené od toho, že v Rusku nikdy nič neznamenalo právo. Predstava, že Rusi začnú brať právo vážne je naivná, je to síce možno otázka vývoja, ale na mnoho desaťročí. Ak chceme mať s Ruskom vzťahy, ktoré nás neohrozujú, tak treba s nimi jednať s vedomím prevahy a pri prvom kroku Ruska bokom, musí prísť od nás tvrdá reakcia, ktorá ich vráti späť, kde majú byť. >>

Niekto : USA sa tak báli rozpadu Sovietskeho Zväzu, že vtedajší prezident USA George Bush starší cestoval do Kyjeva, a prosil Ukrajincov, aby nehlasovali za nezávislosť. Na tieto historické fakty sa zabudlo, lebo sa podstate nezaujímame o minulosť. Putin nikdy nemohol pochopiť prečo sa Sovietsky zväz rozpadol. Preto si vytvoril taký pohľad na dejiny, kde sa všetko deje cez sprisahanie a nie náhodou. všetko je riadené z nejakého veľkého strediska, hlavného stanu (v USA). >>

Niekto : Jedná sa vo svojej podstate o vojnu kôli identite. Vo svojej neslávnej eseji Putin píše že Rusi a Ukrajinci sú bratia, a nie je na Ukrajincoch aby sa rozhodli kým sú, pretože on to vie lepšie lebo čítal v archívoch. Ukrajinci zasa poukazujú, že Rusko bolo vždy imperialistické a stále ich považovalo za svoj prívesok. Krajiny teraz bojujú navzájom, aby prinútili tých druhých vidieť ich tak ako sa vidia oni sami......... Putin prepadol panike identity - potrebuje jasne teritoriálne hranice, jasné hranice medzi pohlaviami ... >>

Niekto : Putin je alergický na Ukrajinu. >>

Niekto : Putin sa pozerá na reči Američanov o ľudských právach, demokracii a slobode ako na cynický figový list, ktorým sa Amerika snaží zakryť svoje cynické snaženia a záujmy po celom svete. rovnako ako sa Moskva snažila ,keď bola hlavným mestom Sovietskeho zväzu, sledovať svoje geopolitické záujmy pod zástierkou propagácie socializmu. Putin vie, že to bol len figový list, ktorý zakrýval tvrdé reálnopolitické úvahy a kalkulácie. V hlave Putina je veľký podiel projekcie - keď to robíme my, musia to robiť aj Američania. A všetky tie reči o demokracii, ľudských právach a slobode sú len fasádou,ktorá robí tieto cynické kalkulácie prijateľsími pre americkú a svetovú verejnosť. >>

Pytajuci_sa : Kto vyhraje vojnu na Ukrajine? >>

Pytajuci_sa : Kto by mal vyhrať vojnu na Ukrajine? >>

Niekto : A pritom sa tejto zbytočnej tragédii dalo zabrániť už v samom zárodku. Ako? Stačilo, k by Nemecko a Poľsko, garanti dohody tzv. euromajdanskej opozície s Janukovyčom, ktorú dohodla oficiálne Európska únia, povedali Američanom jasne a otvorene, že nebudú podporovať následný krvavý štátny prevrat v réžii USA a jeho výsledky. >>

Niekto : Výsledkom politiky EU tzv. Východného partnerstva nie je a pravdepodobne ani nebude integrácia Ukrajiny do EU, ale tým výsledkom je tragická vojna "až do posledného Ukrajinca". >>

Niekto : Za konfliktom na Ukrajine stojí viacero záujmov. Ako prvý uvádzam túžbu Anglosasov zničiť Slovanov ako rasu. Toto sa ťahá minimálne od 6. storočia AD. >>

Niekto : Prečo Putin začal špeciálnu operáciu? Lebo sa nudil. Dosiahol všetky svoje ambície a začal sa nudiť, preto sa rozhodol začať vojnu. >>

Niekto : Kým bude Rusko na tejto zemi existovať, dovtedy budú hľadať spôsoby, ako ho vymazať z mapy sveta. A nie je to nič nové pod slnkom. Veď tak tomu bolo neraz v minulosti. Napríklad v dobe sv. Alexandra Nevského v 13.storoči, v čase sv. Dimitria Donského v 14. storočí, v dobe "zhromaždďovateľa ruských zemí" Ivana III: a ctihodného Jozefa Volokolamského, počas útoku Napoleona na ruské impérium na začiatku 19.storočia, v čase Krymskej vojny v rokoch 1853-1856, v Japonskej vojne v rokoch 1904-1905, v Prvej svetovej vojne, ktorá pripravila možnosť realizovať v Rusku revolúcie v roku 1917 ...potom prostredníctvom Tretieho Kartága - Londýna, bankárskych a priemyselných elít v pozadí s "vyrobeným" Tretím Reichom a následným útokom na Sovietsky zväz v roku 1941. >>

Niekto : „Nevedieme vojnu proti Ukrajine, ale vojnu proti Západu, vojnu proti západným hodnotám, ktoré nám chcú vnútiť,“ hovorí 39-ročný otec. „Musíme brániť tradičné hodnoty a zvrchovanosť našej vlasti,“ >>

Niekto : My na západe sme pokladali studenú vojnu za zlú vec, oslavovali sme keď skončila. Koniec studenej vojny je pre nás jednoznačným dobrom. Putin nesúhlasí, na Mníchovskej konferencii v 2004 prvýkrát povedal, že studená vojna bola dobrá. Bol to bipolárny svet, s jedným centrom moci vo Washingtone a s druhým v Moskve, ktoré sa vyvažovali a kontrolovali, čo prispievalo ku globálnej bezpečnosti. To samozrejme ignoruje fakt proxy vojen v Angole, Mozambiku, Nikarague, vietname a El Salvadore. Ale v jeho hlave to bolo dobré obdobie, kedy Rusko bolo na vrchole, kedy sa pýtali Rusko o dovolenie, a Rusko mohlo prekaziť každý zámer. A Putin chcel ten čas vrátiť späť. >>

Niekto : Putin odstránil opozíciu, umlčal média, občianska spoločnosť sa vyparila, ekonomická situácia bola dobrá, rezervy 600 miliard, dosiahol vplyv na strednom východe a v Afrike. Jediné čo chýbalo bola Ukrajina. >>

Niekto : Volodymyr Zelensky môže za vojnu s Ruskom, lebo útočil na proruské separatistické republiky na Donbase. >>

Na otázku Prečo? Aká bola príčina?

Pytajuci_sa : Prečo je vôbec niečo a nie skôr nič? >>

Pytajuci_sa : Je pravda, že náhoda neexistuje? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aká bola príčina ? >>

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali? >>

Pytajuci_sa : Prečo boh-rozsievac hádže niektoré semená na cestu,do tŕnia...? >>

Pytajuci_sa : Odkiaľ prichádza zlo? >>

Pytajuci_sa : Je spasenie iba z božej milosti, alebo aj podľa zásluh? >>

Pytajuci_sa : Prečo je nezhoda medzi tým čo je a tým čo by malo byť? >>

Pytajuci_sa : Prečo musím? >>

Pytajuci_sa : Prečo sa nemodlí za všetko naraz? >>

Pytajuci_sa : Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme? >>

Niekto : Prečo sa gény spojili v bunkách? - Vo farmaceutických firmách vyžaduje syntéza užitočnej látky celú linku. V bunke sa vyrába rad enzýmov, pričom každý enzým je kódovaný jedným génom. Bunečná stena predstavuje nástroj na udržanie užitočných látok pohromade. >>

Niekto : Prečo sa bunky spojili v mnohobunečné organizmy? - Malých baktérií v porovnaní so slonmi je oveľa viac. Ak životný priestor zaplnia baktérie zostáva priestor už len pre viacbunkové organizmy. Zvýšenie schopností je umožnené špecializáciou buniek, ktoré sú všetky klonom jednej bunky. >>

Niekto : Covid-19 a s tým spojená koronakríza nedáva zmysel. Kedže človek vníma realitu cez príbehy, potrebuje konšpiračné teórie aby koronakríza dávala zmysel >>

Niekto : Príčinou dieťaťa je spermia a otec je len spolupôsobiacou príčinou ako roznášač spermií. >>

Niekto : Patogény (baktrérie a vírusy) si hľadajú choré tkanivo ako svoje miesto pre život a nie oni sú príčinou choroby. >>

Na otázku Prečo? Aký je cieľ?

Pytajuci_sa : Aký má život zmysel? >>

Pytajuci_sa : Prečo ... existuje? Aký je cieľ toho ? >>

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? (cieľ) >>

Pytajuci_sa : Prečo niečo robiť a nie skôr nič? >>

Pytajuci_sa : Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania? >>

Na otázku Prerušovaný styk - áno či nie?

Niekto : je dovolené prerušiť súlož z vážnej vonkajšej príčiny (vstup tretej osoby). Onánia manželská – v tomto slova zmysle je každý pohlavný styk, pri ktorom ľudským zásahom je zabránené počatiu nového života. >>

Pytajuci_sa : Prerušovaný styk - áno či nie? >>

Biblia : Boh za prerušovaný styk usmrtil Onana. >>

Na otázku Rozvádzať sa či nie?

Pytajuci_sa : Rozvádzať sa či nie? >>

Niekto : Ako dôvod rozvodu ľudia najčastejšie uvádzajú rozdielnosť pováh. >>

Niekto : Sú páry, ktoré vo vzťahu neboli veľmi spokojné, ale kvôli deťom alebo partnerom cítili povinnosť spolu zostať. Po tom, čo deti vyrastú alebo odídu, už často nevidia dôvod spolu zostať. >>

Niekto : Rozvádza sa viac dlhoročných párov, ľudia vidia zmysel života aj mimo manželstva >>

Niekto : Rozvod naozaj tým najlepším riešením, ak:
1. Váš partner je závislý Hazardné hry, sex, alkohol, drogy. Ak odmieta prijať odbornú pomoc, popiera svoju závislosť, klame, míňa spoločné peniaze, je najlepšie odísť. Život so závislým človek, hoci ho milujete, môže viesť k právnym a finančným problémom, rovnako ako k emocionálnemu zneužívaniu. >>

Niekto : Rozvod naozaj tým najlepším riešením, ak:
2. Ste fyzicky alebo verbálne zneužívaná Vzťahy v ktorých vládne akékoľvek násilie, či už verbálne alebo fyzické, sa nezvyknú meniť. Ataky sa cyklicky opakujú. Aj keď vás partner fyzicky netýra, verbálne zneužívanie je rovnako škodlivé. Žena je vystavená duševnému a emočnému napätiu, stráca sebaúctu. Deti vyrastajúce v takomto prostredí, aj keď osobne nie sú vystavené násiliu, majú v dospelosti málo sebaúcty a nízke sebavedomie. Je veľmi toxické vyrastať v takomto prostredí. >>

Niekto : Rozvod naozaj tým najlepším riešením, ak:
3. Jeden z vás chce deti a druhý nie Ak chcete mať dieťa a váš manžel nie, potom ani jeden z vás nebude v manželstve šťastný. Jediný spôsob, ako môže manželstvo skutočne fungovať je, keď obaja máte podobnú predstavu o tom, ako má vaša rodina vyzerať. >>

Niekto : Rozvod naozaj tým najlepším riešením, ak:
4. Nevera bez výčitky.Nevera nemusí automaticky znamenať koniec manželstva..... Akonáhle však jeden z partnerov svoj čin popiera, neľutuje svoj prešľap, obviňuje toho druhého, že je príčinou vlastného zlyhania, je čas manželstvo ukončiť. Nevery sa budú opakovať. >>

Niekto : Rozvod naozaj tým najlepším riešením, ak:
5. Zmenili ste sa Niekedy sa vzťah v priebehu mnohých rokov niekam stratí a nevráti sa. Už si nemáte čo povedať, každý máte iné záujmy. Žijete vedľa seba ako cudzí ľudia. Často sa to stáva párom, ktoré sa brali veľmi mladé. >>

Niekto : súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia >>

Ježiš Nazaretský : Takže už nie sú dve telá ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! >>

Ježiš Nazaretský : Mojžiš vám dovolil prepustiť manželku pre tvrdosť vášho srdca, ale od začiatku to nebolo tak. Hovorím vám, že kto by prepustil manželku, ak nie kvôli smilstvu, a vzal si inú, cudzoloží. >>

Ježiš Nazaretský : Ja vám však hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku — okrem dôvodu smilstva —, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto by sa oženil s prepustenou, cudzoloží. >>

apoštol Pavol : Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa. 13 A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten aj naďalej chce s ňou žiť, nech ho neopúšťa. 14 Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata. Inak by vaše deti boli nečisté, teraz sú však sväté. 15 Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju. 16 Veď ako môžeš vedieť, žena, či zachrániš svojho muža? Alebo ako môžeš vedieť ty, muž, či zachrániš svoju ženu? >>

Biblia : Vyjadrenie „niečo odporné“ bolo vtedajšími rabínskymi školami vzťahované na sexuálne prehrešky. Pre mnohých židov to bolo jediným možným dôvodom k rozvodu >>

Na otázku Rusko či Amerika?

Pytajuci_sa : Rusko či Amerika? >>

Niekto : We're all living in Amerika, Amerika ist wunderbar, We're all living in Amerika, Amerika, Amerika and We're all living in Amerika, Coca-Cola, sometimes war >>

Niekto : neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku (t. j. slovanstvu), jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům >>

Niekto : Slovensko má prirodzene pozitívny vzťah k Rusku a k Rusom. V oboch svetových vojnách sme začali bojovať v tábore protivníkov Ruska, no naši vojaci prebiehali na druhú stranu. >>

Niekto : Z veľkých svetových kultúr je tá ruská našej najbližšia. Z inojazyčných piesní u nás okrem českých zľudoveli iba ruské. Ruskú klasickú literatúru poznáme lepšie ako iné významné literatúry – nemeckú či americkú. Je teda pochopiteľné, že v nej veľa ľudí nachádza záľubu. >>

Niekto : Čo sa týka politiky, opäť – keď príde na lámanie chleba, z veľkých mocností najskôr môžeme očakávať politickú podporu u Ruska. >>

Niekto : Tak, ako sa kedysi Poliaci upli k Napoleonovi, potom k Veľkej Británii a k Francúzsku, dnes sa priklonili k USA, napriek tomu, že v týchto ďalekých alianciách sa vždy sklamali. Spojenci ich už viackrát nechali napospas agresorovi. To sú dôvody, pre ktoré si myslím, že určitá miera rusofilstva je pre Slovensko rozumnou, pragmatickou myšlienkou >>

Niekto : Slovensko sa podobá šípu medzi Západom a Východom. Ide len o to, či letí zo západu na východ alebo naopak >>

Niekto : Keď Vladimír Mečiar svojho času povedal, že ak nás neprijmú na Západe, dáme sa na Východ, znelo to tiež ako bonmot. No v zahraničných diplomatických kruhoch to okamžite zaregistrovali a vyvolalo to podozrenie voči Slovensku! Skrátka, musíme byť so svojím prípadným rusofilstvom opatrní, inak proti sebe vyprovokujeme geopolitické sily. Veď sa len pozrite, ako sú všetci proti Bielorusku. A ono je z tohto hľadiska vo výhodnejšej pozícii ako my, pretože s Ruskom hraničí a môže sa doslova oprieť o to veliké dubisko. U nás preto s rusofilstvom opatrne. >>

Niekto : Zahraničná a svetová politika Slovenska sa musí robiť na štyri svetové strany. Ja nevidím v Ruskej Federácii bezpečnostné ohrozenie Slovenska. ... Nebuďte tak zamilovaný do Ameriky. >>

Niekto : ... Putin je totiž odhodlaný preukázať, že slovanské národy sú kultúrne navyknuté na autoritársku formu vlády, a predstava, že ďalší slovanský štát by mohol úspešne žiť v demokracii, narúša jeho vlastné očakávania, že bude naďalej totalitne ovládať Rusko. Ukrajina je pre Moskvu nulová vojenská hrozba; predstavuje však príklad iného ideologického modelu, a ten model vypovedá o nelegitímnosti Putinovej vlády. >>

Niekto : Na našej strane je pravda a spravodlivosť. (Putin pri začatí vojenských operácií na Ukrajine 24.2.2022) >>

Niekto : Západný svet je ríšou klamstva. >>

Niekto : Nie, Puškine môj, mysľou vysoký,
ty mýlil si sa, podráždením chorý:
Vraj, musejú sa stlieť-zliať v ruskom mori
tie naše bystré slavian-potoky,
>>

Niekto : Po mnoho staletí existuje takový ruský problém. Rusko přesně neví, kde začíná a kde končí. I když je to největší země světa, má pocit, že je taková trochu malá a že ji ohrožují i nepatrní sousedé. >>

Niekto : Veci verejné sú v Rusku organizované ako veci súkromné. V autokracii je všetko viac či menej (a skôr viac) majetkom panovníka. Ruské slovo samoderžavie – označujúce absolutistickú moc cára – nie je, koniec koncov, ničím iným, ako doslovným prekladom gréckeho slova autokracia. >>

Niekto : Rusi sú od prírody pasívni a vládu tvrdej ruky si svojou pasivitou priam pýtajú. Lenže podstatne bližšie k pravde zrejme bude názor, že nedvižnosť ruského človeka je v podstate šľachtiteľským úspechom ľudí ako Josif Vissarionovič Stalin s jeho takmer do dokonalosti dovedenou metódou „čo sa samostatne hýbe, po tom pre istotu strieľajme“ >>

Niekto : Východ (t.j Rusko) je dlhodobo silnejší a mnohokrát už zachránil (západnú) Európu od napr. Tatárov, Napoleona, Hitlera a momentálne ho zachraňuje od islamských bojovníkov. >>

Niekto : Západ to je individualizmus, menší význam náboženstva v živote jednotlivca, skôr sekulárna kultúra, parlamentná demokracia a teda viac slobôd aspoň navonok. Východ to je ako hovorili ruskí slavianofili zdôrazňovanie sobornosti, zborovosti, istého spoločenstva a zdôražnovanie faktu že človek je tvor spoločenský. >>

Niekto : Ak by Sovietsky zväz prežil, dnes by sa dalo predísť mnohým konfliktom vo svete, ktorých príčinou je unipolárny svetový poriadok na čele s USA. >>

Niekto : Západná civilizácia je postavená na dôstojnosti jednotlivca, a platnosti abstraktných pravidiel, teda platnosti práva. Východná civilizácia je založená na kolektívnosti a autorite osoby. >>

Niekto : Rusko malo na svojej strane vždy dvoch generálov, ktorých Napoleon a Hitler nedocenili - generála zimu a generála priestor. >>

Niekto : Individuálne slobody na západe sú silnou ale zároveň aj slabou stránkou západu, lebo sa nevie presadiť záujem celku (štátu). >>

Niekto : Rusko je dobré (silné) hlavne vo vývoji zbraní. Ruské zbrane sa vyrovnajú ktorýmkoľvek zbraniam západným, zatiaľčo v spotrebných tovaroch, napr. v autách sa západným tovarom nevyrovnajú. >>

Niekto : Bežný Rus je spokojný so svojou vládou, ktorá sa mení len zriedkavo v revolúciách, je spokojný so svojím spôsobom života a ochotný ho ubrániť za všetkých okolností. >>

Niekto : Na Ukrajine (a možno aj v Rusku) prichádza nová generácia, ktorá nechce byť súčasťou starého korupčného systému, ktorá verí európskym hodnotám. >>

Niekto : HDP Ruska je na úrovni HDP Talianska. Ekonomická sila západu je neporovnateľne vyššia ako ekonomická sila Ruska. >>

Niekto : Západná Európa sa nachádza v kríze - stárne, nemá deti, rozširuje sa relativizmus.. >>

Niekto : Rusko je slabé. Rusko znamená útlak, porobu, nešťastný život, pseudomystiku. Rusko má podobne nízku pôrodnosť ako západ. 7 miliónov Rusov, čo utieklo na západ tam nechce žiť. >>

Niekto : Najväčšia sila západných slobôd spočíva v schopnosti sebakritickosti, sebakorektúr. Totalitný systém sa nevie reformovať. >>

Niekto : Rusko bude mať problémy, pretože sa v ňom nepodaril proces modernizácie a ekonomiku má postavenú na nerastných palivách, ktorých éra ale pomaly končí. Pre Európu by bolo dobré, keby Rusko bolo na tom dobre, keby bolo spokojné, ale zatiaľ to dobré s Ruskom nevyzerá. >>

Niekto : Nikto nie je tak zadĺžený ako USA. Keby sa Rusko a Čína spojili a vytvorili novú menu dolár sa rozpadne. >>

Niekto : Kyjevská Rus bola vyspelejšia ako Európa. Rusom ale 300 rokov trvalo kým porazili Tatárov a potom museli Európu dobiehať ekonomicky. V zbraniach teda ostali výborní v ekonomike zaostali. >>

Niekto : Pod spoločným dobrom na východe sa myslí dobro štátu, pre ktoré by sa všetci mali snažiť robiť dobro. Dobro štátu t.j. dobro svätej imperiálnej Rusi. >>

Niekto : Ľudia hlasujú nohami, kde sa žije lepšie. Nikto nechce ísť do Ruska, všetci chcú ísť na západ. >>

Niekto : Existuje špeciálna ruská pravda, a existuje špeciálna západná pravda - a obom sa nám tá druhá zdá oprávnene ako čistá lož. >>

Niekto : Rusko
vydrží všetko
okrem demokracie
>>

Niekto : Ako sa ti páči názor mnohých Slovákov, ktorí tvrdia, že dnešná Amerika je to isté čo včerajší Sovietsky zväz – teda že chce ovládnuť celý svet?

„Bodaj by sa jej to podarilo.“

Prečo?

„Lebo jej krédom je, že človek sa narodil slobodný, má slobodne žiť a slobodne sa usilovať o svoje blaho.“ >>

Niekto : Slovenskí národní buditelia uvažovali aj o možnosti Slovenska byť časťou Sovietskeho zväzu, ale aj o možnosti byť jedným zo Spojených štátov amerických. >>

Niekto : Rusko je impérium, ktoré chronicky žije v režime obliehanej pevnosti a pre ktoré je všetko zbraňou. Pre normálneho človeka je problém to pochopiť. Dá sa urobiť celá prednáška o tom, ako Rusi dospeli k takému životu. >>

Niekto : Vpád USA do Iraku - bez akéhokoľvek právneho základu. Za zámienku bola vybraná údajne dôveryhodná informácia, ktorou disponovali USA, o tom , že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Ako dôkaz verejne, pred zrakom celého sveta, mával americký minister zahraničia akousi skúmavkou s bielym práškom... A potom sa ukázalo, že všetko bolo len predstavenie, bluf. Nijaké chemické zbrane v Iraku neboli. >>

Niekto : Všade kam západ prichádza urobiť svoj poriadok ostávajú nehojace sa vredy medzinárodného terorizmu a extrémizmu. >>

Niekto : Západ sľuboval Rusku, že sa NATO nebude rozširovať na východ ani o kúsok. >>

Niekto : Klimatické zmeny urobia z Ruska znovu superveľmoc, pretože mierne pásmo sa presunie viac na sever, Sibír rozmrzne a stane sa úrodnou pôdou schopnou uživiť veľké množstvo obyvateľstva a severné moria tiež rozmrznú a poskytnú Rusku prístup výhodu námornej dopravy.s kratšími vzdialenosťami do celého sveta. >>

Niekto : grécki misionári nenaučili Kyjevskú Rus po grécky. Zatiaľ čo latinskí misionári naučili novú klerickú elitu vznikajúcich európskych kresťanských národov po latinsky, čím jej aspoň otvorili pokladnicu patristickej kresťanskej i antickej kultúry, na Rusi sa to nestalo, pretože to spočiatku ani nebolo potrebné – liturgia, časti Písma, potrebné pre liturgiu, i katechizmy boli preložené a v tom atemporálnom modeli, kde je náboženstvo akoby bez vývoja, už nič iné nie je potrebné. Keď si teda v rámci pozitívnych stereotypov predstavujeme, že pravoslávny svet je napojený na grécku a antickú kultúru, nie je to vôbec pravda. >>

Niekto : Americká sloboda nebola na počiatku slobodou pre všetkých (nie pre otrokov napr.), ale postupne sa rozširovala, aj keď veľakrát bolestne, ako vidno z histórie hnutia M. L. Kinga. Bol a stále je to trvajúci proces, „krok slobody“, k stále všestrannejšej emancipácii všetkých. A toto vedomie, že sloboda je kľúčovou hodnotou, je hybným motívom amerických dejín. A keď sa tomu vládcovia krajiny spreneverujú, je to zase slobodná tlač, ktorá na to bleskovo upozorní. Preto sa o nich vie, na rozdiel od množstva svinstva, ktoré sa potichučky deje v Rusku. To sú bytostné rozdiely medzi spoločnosťou amerického a ruského typu – otvorenou a uzatvorenou. >>

Niekto : Rusi sa majú hlásiť aj k Džingischánovmu dedičstvu: bol to tvorca univerzálnej, skvelo spravovanej ríše, vytvoril model totálneho samoderžavia. Moskovská Rus to od neho prebrala, etnicky je zmesou Slovanov a turkotatárskych kmeňov, nemá sa preto za to hanbiť, ale je to dôvod na hrdosť a vyvolenosť. >>

Niekto : Obyvatelia Rusi si pravoslávie veľmi pozmenili: zachovali dogmatickú sústavu i obrad, ktorý však do veľkej miery vnímali ako magický – taký, ktorý musí byť zachovaný úplne presne, pretože inak nefunguje...magický obrad znamenal, že keď neprebehne presne podľa pravidiel, božstvo sa hnevá a namiesto požehnania prináša prekliatie. Zmena teda nie je možná, a to práve preto, že miestni tomu veľmi nerozumeli. >>

Niekto : Ruská spoločnosť je uzatvorená. Pokus o jej otvorenie v 90. rokoch sa nepodaril. Všetci si zvykli na spoločenskú hru, ktorá veľmi zosilnela počas komunistickej vlády. >>

Niekto : Vojna na ukrajine. ...Kým najviac (ruských) strát je potvrdených v Dagestane a Burjatsku, „obyvatelia Moskvy a Petrohradu, ktorí spolu tvoria viac ako 12 percent ruskej populácie, v správach prakticky absentujú (Putin necháva za seba bojovať vojakov z chudobných oblastí a menšín) >>

Niekto : Rusko nikdy nezačalo vojnu, ale vždy ju dotiahlo do víťazného konca. >>

Niekto : Rusko postupuje v súlade s medzinárodným právom v prípade vojny na Ukrajine, zatiačo USA v prípade Kosova, Líbie a Iraku porušovala medzinárodné právo. >>

Bernard-Henri Lévy : Sú ľudia, ktorí si myslia, že Amerika je imperialistická. Čo je úplná hlúposť. Dnešný imperializmus to je Rusko, to je Čína. Amerika s tým skončila a nie som si vlastne istý či niekedy bola imperialistická. Jej imperializmus v polovici 20-teho storočia bol "sám seba obžalujúcim" imperializmom. Amerika nikdy nebola otvoreným imperializmom, t.j. že by si priznávala, že ide iné krajiny pripojiť, obrať o zdroje.kolonizovať. Rusko to robí v Ukrajine. Barbarský imperializmus dneska robí Čína ekonomicky a Rusko vojensky. Ruské Wagnerove skupiny sú vojenským ipmerializmom na spôsob francúzska pred 200 rokmi. >>

Bernard-Henri Lévy : V Bosne a Hercegovine sa Amerika rozhodla zasiahnuť až po 4 rokoch bombardovania Sarajeva a po 4 rokoch nečinného prizerania sa celej Západnej Európy. Po 4 rokoch Chirac a Clinton rozhodli, nie aby kolonizovali, ani aby pripojili Bosniu k EU ale aby zastavili masaker. Ja som o to žiadal od začiatku. >>

Bernard-Henri Lévy : Pri vojenskom zásahu v Líbyi nebol zámer kolonizovať Líbyu, dokonca nebol ani zámer zaviesť demokraciu. Zámerom bolo za prvé : zastaviť masaker, a za druhé pomôcť tým čo verili v demokraciu vo vnútri Líbye, vystrieť im pomocnú ruku. Zámerom bolo ukázať tým, čo chceli demokraciu, tým ženám a mužom, že nie sme hluchí. že nie sme na strane diktátora. >>

Judith Nisse Shklar : USA bolo založené na pokryteckej ústave. Ale inštitucionálne pokrytectvo má občas zmysel ako ideál ku ktorému môže spoločnosť smerovať. >>

Niekto : V celej historii USA boli ich nepriateľmi iba dikatúry. >>

Niekto : Putin nikdy nebol pro-demokratický. A čím bol dlhšie pri moci, tým autokratickejším sa Rusko stávalo. (odstránenie nezávislých médií, neslobodné a nefér voľby, obmedzenie občianskej spoločnosti, zákaz protestov... >>

Niekto : Putin vidí svetovú politiku ako hru s nulovým súčtom. Ak niečo získa USA, automaticky to stráca Rusko. USA preňho nie je partner ale protivník. >>

Niekto : Rusko ani USA ani žiadny iný štát neexistujú. >>

Niekto : Gorbačov bol slabý a naivný človek, ktorý presadzoval nesprávne reformy. >>

Na otázku Skutočne ma Boh miluje?

Biblia : Toto pripomeniem svojmu srdcu, a preto budem trpezlivo čakať: (Chet) Jahveho láska neprestala, jeho dobrota sa nevyčerpala; obnovujú sa každé ráno, taká veľká je jeho vernosť. Jahve je môj podiel, vraví duša moja, preto dúfam v neho. 25 (Tet) Jahve je dobrý k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá. Dobré je tíško očakávať Jahveho pomoc. >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh miluje, prečo existuje peklo? >>

Pytajuci_sa : Skutočne ma Boh miluje? >>

Na otázku Sme slobodní?

Herakleitos : Povaha je cloveku osudom. >>

Epikuros : Na rozdiel od Demokrita okrem priamočiareho pohybu atómov uznávam aj ich deklinácie aby som zachránil slobodu a šťastie človeka. >>

Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa je slobodná, ale jej objektivizácie sú poprepájané nutnosťou. My sme objektivizácia vôle a preto neslobodní. Apriori sa cítime slobodní, aposteriori vidíme, že nie sme. >>

Arthur Schopenhauer : Myslíme si, že sme slobodní. >>

Arthur Schopenhauer : Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl. >>

Jean Paul Sartre : Existencionalista neveri moci vasne. Je zodpovedny za svoju vasen. >>

Jean Paul Sartre : Clovek kona slobodne, ak nepozna dosledky svojho konania. >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 ) => P002402 >>

Logik Formálny : ( P002368 & P002365 ) => P002370 >>

Logik Formálny : P001450 => P002309 >>

Logik Formálny : ( 1D7 & 1P23 & 1P28 & 1P29 ) => 1P32 >>

Niekto : Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho. >>

Niekto : Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. >>

Niekto : Človek nemá slobodnú vôľu. Slobodná vôľa je mýtus z čias ranného kresťanstva a skorších dôb. >>

Niekto : naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti) >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Pytajuci_sa : Ide dokopy Božia vševedúcnosť a ľudská slobodná vôľa? >>

Pytajuci_sa : Kedy konáme slobodne a kedy nie? >>

Pytajuci_sa : Ak má človek slobodnú vôľu, vie Boh dopredu ako sa človek rozhodne? >>

Seneca : Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení. >>

Niekto : Nie sme slobodní. >>

Herakleitos : Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti) >>

Biblia : Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce. >>

Herbert Marcuse : Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí. >>

Niekto : rozhodovanie sa medzi manzelkou a dozorcom >>

Jean Jacques Rousseau : Otroci strácajú všetko vo svojich okovách, dokonca aj túžbu vyslobodiť sa z nich. / Slaves lose everything in their chains, even the desire of escaping from them. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje. >>

Benedictus de Spinoza : Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus) >>

Niekto : Moc je najefektívnejšia tam, kde je najmenej viditeľná, ak ju pociťujeme ako slobodu, t.j. keď si myslíme, že konáme zo slobodnej vôle. >>

Jacques Derrida : Jazyk je ľudskou konštrukciou. Racionálny jazyk môže byť nástrojom. skonštruovaným vládnucou triedou, slúžiaci na ovládanie más. >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodujeme? >>

Immanuel Kant : Svet je nejaký dvojtvárny. Na jednej strane je riadený prírodnými zákonmi, ktoré sú deterministické a na druhej strane sme predsa len viac ako deterministickými príčinami ovládané tvory, pretože sa dokážeme riadiť dôvodmi. >>

Jean Paul Sartre : (naša) Sloboda je úplná a nekonečná... Jedinými hranicami na ktoré môže sloboda naraziť, sú tie, ktoré si sama položí. >>

Jean Paul Sartre : Nie sme len výsledkom výchovy. Sme absolútne slobodní, ku našej výchove, k zážitkom z detstva môžeme zaujať slobodný postoj. >>

Jean Paul Sartre : Človek je odsúdený na slobodu. Odsúdený, pretože sa sám nestvoril, a predsa slobodný, pretože keď už je raz vrhnutý do sveta, je zodpovedný za všetko čo urobí. >>

Jean Paul Sartre : Človek sa nevie vyhnúť rozhodnutiu: alebo ostane bez partnera, alebo sa ožení, ale nebude mať deti, alebo sa ožení o bude mať deti; čokoľvek urobí, v každom prípade sa nevyhne tomu, aby prevzal totálnu zodpovednosť za tento problém. >>

Jean Paul Sartre : Keď ma nič nenúti, aby som si zachoval život, nič mi nebráni, hodiť sa do priepasti. >>

Jean Paul Sartre : V stave úzkosti sa sloboda obáva seba samej, tak že je znepokojovaná alebo ochromovaná ničotou. >>

Michel Foucault : Moderný človek je svojím vlastným riaditeľom väznice. (z vedomosti o tom, že stále môže byť sledovaný, sám sa disciplinuje) >>

Michel Foucault : Keď sa v psychológii začal skúmať človek ako vedecký objekt.. narazilo sa pritom na "nevedomie", ovládané plne inštinktmi a pudmi.. ktoré nemalo nič spoločné s tým, čo očakávame od ľudskej slobody. >>

Michel Foucault : ..v bioĺogii sa zistilo, že chromozómy nesú všetky informácie, ktoré sú pre vývoj kokrétneho živého jedinca potrebné. >>

Na otázku Som slovák či európan?

Pytajuci_sa : Som slovák či európan? >>

Marcus Aurelius : Ak toto pripustíme, aj zákon je spoločný, a ak zákon, sme občanmi. Ak sme občanmi, tak nám všetkým prináleží akési občianstvo, a ak toto pripustíme, svet je ako štát. A či azda môže niekto povedať, že celému ľudskému pokoleniu prináleží nejaký iný štát? >>

Niekto : Európa je definovaná ideálom kresťanskej lásky k blížnym, ktorá počas osvietenstva bola doplnená ideálmi rozumu, ľudských práv, slobody >>

Niekto : Duša nemá národnosť, vieru, rasu ani pohlavie. Neexistuje nič také ako židovská duša, čínska duša... Sme jednoducho len duše. >>

Niekto : Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni". >>

Na otázku Stráca sa informácia vo vesmíre /čiernych dierach/?

Pytajuci_sa : Stráca sa informácia vo vesmíre? >>

Na otázku Stvorenie či evolúcia?

Arthur Schopenhauer : Neuznávam intelekt za počiatok všetkého. >>

Pytajuci_sa : Stvorenie či evolúcia? >>

Niekto : Predstavte si, že by vám niekto povedal, že v tlačiarni došlo k výbuchu a farba pofŕkala steny a strop, takže vznikol kompletný slovník. Verili by ste tomu? O čo neuveriteľnejšie znie tvrdenie, že všetko vo vesmíre, ktorý je taký organizovaný, vzniklo náhodou následkom veľkého tresku! >>

Niekto : Ľudia majú vlastnosti, ktoré vôbec nie sú nutné na prežitie. Staráme sa o chorých a pomáhame tým, ktorí to nemajú v živote ľahké. Prečo by sme to robili, ak by bola pravdivá teória evolúcie, ktorá je postavená na prežití najschopnejšieho? >>

Niekto : Ak sa ľudia vyvinuli zo zvierat – napríklad z opíc –, prečo je potom medzi ľuďmi a opicami taká veľká priepasť v rozumových schopnostiach? >>

Niekto : Čo alebo kto spôsobil veľký tresk? Čo je pravdepodobnejšie: Že všetko vzniklo z ničoho? Alebo že všetko vzniklo z niečoho, prípadne to všetko niekto vytvoril? >>

Niekto : Ak na evolúciu nemajú jednotný názor vedci – a to sú odborníci –, prečo by si o tejto teórii nemohol pochybovať ty? (Žalm 10:4) Zlý vo svojej povýšenosti nič neskúma,všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha. >>

Niekto : Ak život vznikol náhodou, tak potom náš život – a vlastne ani celý vesmír – nemá zmysel. Ak by evolučná teória bola pravdivá, život by nemal žiaden trvalý zmysel. Na druhej strane, ak bol život stvorený, potom existujú uspokojujúce odpovede na to, aký je zmysel života a čo nás čaká v budúcnosti. Na zamyslenie: Aký vplyv bude mať na tvoj život to, keď zistíš, čo je pravda – či evolúcia alebo stvorenie? >>

Niekto : Keď vidím auto, pomyslím si, kto ho vymyslel? Určite to museli byť inteligentí ľudia. Lebo aby dobre fungovalo, musí sa zladiť veľa vecí. Ak muselo mať konštruktéra auto, museli ho mať aj ľudia aj zem a ja vesmír... Ľudia dostávajú vyznamenanie za vynálezy odkopírované z prírody, kto by mal dostať vyznamenanie za originály?.. >>

Niekto : V biológii nič nedáva zmysel – iba ak vo svetle evolúcie. >>

Niekto : Evolúcia je „len teória“. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Na oblohe ľudstva, všetkými cestami myslenia a konania nezadržateľne stúpa evolutivný Boh smerovania kupredu - na prvý pohľad protikladný transcendentnému Bohu smerovania nahor, ktorého nám predkladá v adorácii kresťanstvo. >>

Pierre Teilhard de Chardin : Verím, že vesmír je evolúcia
Verím, že evolúcia smeruje k duchu
Verím, že duch (v človeku ) sa dovršuje v osobnom
Verím, že najvyšší stupeň osobného je kozmický Kristus >>

Na otázku Stvoril Boh vírusy a baktérie?

Pytajuci_sa : Stvoril Boh vírusy a baktérie? >>

Niekto : Boh stvoril vírusy a baktérie. >>

Na otázku Sú kresťania po spovedi čistejší?

Niekto : áno..kresťan je očistený od dedičného hriechu..nekresťan s ním žije..preto každý,kto sa chce stať kresťanom, musí byť v prvom rade pokrstený,aby bol zbavený dedičného hriechu ako dedičestve po prarodičoch a ich hriechu v raji. Rozdiel medzi kresťanom a nekresťanom je velký. >>

Pytajuci_sa : V čom je kresťan iný od nekresťana? >>

Niekto : Byť kresťanom znamená znovu sa narodiť z prirodzeného života (bios-u) do nadprirodzeného, večného života (zoe), z tela (sarx) do ducha (pneuma). >>

Ježiš Nazaretský : Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané. >>

Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Herakleitos : Oι πoλλoι κακoι oλιγoι αγαϑoι /Vacsina je zla. >>

Thomas Hobbes : Základným vzťahom medzi jednotlivcami je konkurencia. Život sa podobá závodu, v ktorom sa každý snaží predbehnúť svojich protivníkov . >>

Thomas Hobbes : Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva. >>

Thomas Hobbes : Človek človeku vlkom. >>

Benedictus de Spinoza : Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek. >>

Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. >>

Slavoj Žižek : Bez náboženstva by dobrí ľudia robili dobré veci a zlí ľudia zlé veci. Ale potrebujete náboženstvo, aby dobrí ľudia robili zlé veci. >>

Logik Formálny : P000044 => P002424 >>

Logik Formálny : ( P001541 & P002332 & P002333 ) => P000564 >>

Logik Formálny : P001962 => P001963 >>

Logik Formálny : ( P000590 v P000591 v P000592 ) => P001936 >>

Niekto : Už viac neverím, že akékoľvek vzdelanie dokáže natrvalo vychovávať a držať na uzde najnižšie ľudské pudy a vášne. Neverím, že človek dokáže byť dôstojný a spravodlivý aj z iných dôvodou než zo zbabelosti, nutnosti alebo momentálnej rozcitlivenosti. >>

Niekto : Ľudskej povahe, napriek tomu, že bola pokazená Adamovým hriechom, je vrodená snaha o dobro; že je na vôli človeka chcieť dobro; že vlastné úsilie človeka prispieva k jeho spáse. >>

Niekto : Ľudia sú v podstate dobrí. >>

Niekto : Človek dokáže byť solidárny aj keď mu je to na škodu. Dokáže dať svoje veci, deliť sa o ne, cvičiť sa v odriekaní pre blaho všetkých. >>

Niekto : NEJHORŠÍ MÝTY ZDRAVOTNÍ PROPAGANDY ZÁPADNÍCH REŽIMŮ: Mýtus č. 1- konvenční medicína a systém zdravotní péče pomáhá nemocným lidem..Mýtus č. 2 - Vakcíny jsou prevence nemocí a zvyšují imunitu. Mýtus č. 3 - Musíme se všichni zaměřit na snižování špatného cholesterolu. Mýtus č. 4 - Lékařská vyšetření a léčba jsou prevence smrti. Mýtus č. 5 - Fluor je prevencí zubního kazu. >>

Niekto : Pred otazkou ci su ludia dobri alebo zli, treba mat zodpovedane otazky Co je dobro? a Co je clovek?. >>

Niekto : My smrtelníci jsme v pozoruhodné situaci. Každý je na tomhle světě jenom nakrátko. Neví, kvůli čemu, ale tu a tam si myslí, že to tuší. Z hlediska každodennosti, ač o tom nijak hluboce neuvažujeme, víme, že tu jsme pro druhé - především pro ty, na jejichž úsměvu, na jejichž zdraví zcela závisí naše štěstí, ale i pro nejednoho člověka, kterého neznáme a s jehož osudem jsme spjati pouty soucítění JAK VIDÍM SVĚT - Einstein - Jeden Kamen - >>

Pytajuci_sa : Sú ľudia dobrí alebo zlí? >>

Pytajuci_sa : Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí? >>

Niekto : Všetci v živote robíme chyby. To však neznamená, že za ne musíme platiť až do konca života. Občas aj dobrí ľudia robia zlé rozhodnutia, ale to neznamená, že sú zlí. Znamená to, že sú ľudia ! >>

Niekto : Mohla by som byť veľmi dobrý človek, keby som sa konečne vyspala. >>

Mencius : Lidská přirozenost tíhne k dobru stejně jako voda teče stále dolů. >>

Niekto : Prirodzenosť ľudí je taká, že takmer neomylne vylučujú zo svojej spoločnosti tých, ktorí najviac potrebujú ich prijatie. >>

Niekto : eutanázia zo súcitu >>

Niekto : V 60-tych rokoch 20. storočia bola ochota ľudí deliť sa a tiež ochota platiť väčšie dane vyššia ako v súčastnosti. Miera solidárnych základných pocitov a afektov nie je v ľudoch daná prirodzenosťou, ale závisí aj od historickej situácie, od kultúrnych vzorov, od inštitúcii v ktorých sú premietnuté.. >>

Niekto : Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam. >>

Niekto : V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus) >>

Niekto : Biblia hovorí, že sme stvorení na boží obraz, teda s rovnakými vlastnosťami ako boh a boh je láska, takže ľudia by nemali byť zlí. >>

Slavoj Žižek : Nikdy nepodceňuj ľudskú zlobu a závisť. V Slovinsku máme vtip, že príde Boh k farmárovi a hovorí mu: Urobím pre teba čokoľvek chceš, ale musím ťa upozorniť, že urobím dvakrát toľko pre tvojho suseda. A viete, čo na to odpovie slovinský farmár? Zober mi jedno oko. >>

Niekto : ..ľudia väčšinou nie sú iba zlí či iba dobrí: aj dobrí ľudia sa dopúšťajú zlých skutkov a zlí ľudia robia dobré veci. Naša karma je zvyčajne zmiešaná. >>

Friedrich Nietzsche : Boh upadajúcich, pripravený o svoje mužské cnosti a pohnútky sa stáva bohom fyziologicky zaostalých, slabých. Oni sami sa nenazývajú slabými, ale dobrými. >>

Arthur Schopenhauer : Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme. >>

Arthur Schopenhauer : Zlý človek nám nepomáha spĺňať to čo chceme, pretože je príliš sebecký, príliš náruživý, má prílišné vlastné túžby (preto majú zlí ľudia väčšinou trpiaci výraz tváre), príliš je orientovaný na vlastné dobro, býva necitilivý, nevciťujúci sa. >>

Niekto : Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí. >>

Thomas Hobbes : Nie je pravdou, že ľudia sa navzájom nemajú radi, ale nemôžeme si navzájom veriť. Človek je tvor spoločenský, ale prirodzené spoločenstvá ktoré zakladá sú krehké. >>

Thomas Hobbes : Zlý človek je silné dieťa. >>

Niekto : Často pozorujem, že sa v skrytosti radujem z neúspechu mojich priateľov, lebo popri tom vyniknú moje úspechy. >>

Niekto : ..Chlapci..Bez dievčat bývajú zlí.. >>

apoštol Pavol : všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného >>

Edmund Burke : Aby zlo zvíťazilo, stači keď slušní ľudia neurobia nič. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Aby ľudia ukľudnili svoje svedomie, vymýšľajú si ospravedlňujúce úvahy vydávajúce nesprávne konanie (telesné) za správne (duchovné):
nepripravenosť - ešte to nedokážem, teraz na to nemám čas
kvôli rodine - kto nekradne, okráda rodinu
kvôli kolektívu - nechcem zradiť
kvôli štátu - pričom zodpovednosť za zločiny je rozdelená medzi množstvo ľudí
kvôli zdraviu
a iné >>

Niekto : Ľudí nezaujíma zahraničie. Necítime sa súčasťou sveta. Viac sme zahľadení do seba. Dosiahli sme určitý štandard o ktorý sa bojíme a ktorý nechceme stratiť. Nemáme chcenie vcítiť sa do osudov iných ľudí, aby sme im ani nemuseli pomôcť. Zabudli sme, že aj nám zahraničie pomáhalo. >>

Jean Paul Sartre : Peklo sú tí druhí. >>

Niekto : Človek nie je ani úplne hriešny, ani úplne svätý. A tí najstrašnejší hriešnici sú povolaní k svätosti, a aj svätci sú veľkí hriešnici. >>

Niekto : Náš mozog je usporiadaný tak, aby sme pociťovali hnev, ak nám niekto odmietne dať časť koristi, o ktorej sme presvedčení, že nám právom patrí, a naopak, pociťovali vďačnosť, ak nám niekto nezištne pomôže... týmito a mnohými podobnými emocionálnymi predispozíciami disponujeme len preto, lebo nás efektívne motivujú k morálnemu kooperatívnemu správaniu. >>

Niekto : Všetci ľudia sme nedokonalí a chybujúci, ale dnes sú tie chyby, ak je niekto v politike a teda pod drobnohľadom médií a sociálnych sietí lepšie vidieť. V minulosti to nebolo až tak vidieŤ. >>

Pytajuci_sa : Je ego dobré alebo zlé? >>

Niekto : Ľudia sa delia na dobrých a zlých. >>

Niekto : Kresťanstvo tvoje — lož je, faloš, mam!
Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:
čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,
sa v majstra vyučiac ich remeslám.

K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;
však modlu na srdci, v jej službe háraš:
hej, o pokore, bázni leda táraš,
si ošemetník pred Bohom i tam!
>>

Niekto : Ľudia sú zlí. >>

Biblia : Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli, niet nikoho, kto by konal dobro, niet ani jediného. >>

Niekto : Liberalizmus verí, že človek je dobrý a treba len umenšiť zlý systém (t.j. štát). Konzervativizmus verí, že človek je zlý a treba naňho pevnú ruku (štátu). Pravda je uprostred - treba človeka vychovať. >>

Niekto : U škaredej čaji si každý myslí že má dobré srdce... a ona je pritom len zakomplexovaná a psychicky labilná. A keď jej chlap dá šancu, hneď ho tlačí k dieťaťu, stane sa z nej psychopat. >>

Na otázku Sú veci farebné?

Pytajuci_sa : Sú veci farebné? >>

Niekto : Farby nie sú nejako reálne, ale sú iba výsledkom interakcie nášho oka z fotónom, ktorý prišiel zo slnka a zinteragoval nejako s elektrónovým obalom hmoty a potom sa odrazil do nášho oka a naše oko to vníma ako nejakú farbu. >>

Na otázku Sú veci tvorené na základe ideí?

Karol Marx : Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. >>

Jean Paul Sartre : Pojem Boha ako tvorcu bol zruseny, ale nie je zrusena idea, ze podstata predchadza bytie. >>

Pytajuci_sa : Sú veci tvorené na základe ideí? >>

Platon (pov. Aristokles) : Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. >>

Na otázku Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí?

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Niekto : Etický problém s jedením mäsa čoskoro vyrieši pestovanie mäsa. >>

Niekto : Vegetariani su horsi ako ostatni ludia, lebo jedia nieco, co pred nimi ani nedokaze ujst. >>

Pytajuci_sa : Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí? >>

Niekto : Hitler bol vegetarián. >>

Niekto : Niektoré zvieratá žijú mieromilovne, lebo konzumujú len rastlinnú potravu, a tak nemusia nikoho zabíjať. >>

Niekto : Príroda sa bez šelem konzumujúcich mäso neobejde. Dravci neloví jiná zvířata proto, že jsou zlá, nýbrž proto, že plní v přírode dúležitou funkci strážce rovnováhy odstraňováním slabých, přebytečných a nemocných kusú. >>

Niekto : Avšak rastliny tiež cítia, myslia a robia veľa vecí podobne ako živočíchy, len nevedia behať. >>

Na otázku Tažba uránu v Košiciach - áno či nie?

Pytajuci_sa : Tažba uránu v Košiciach - áno či nie? >>

Na otázku Trpí niekto viac a niekto menej?

Pytajuci_sa : Trpí niekto viac a niekto menej? >>

Na otázku V akom vzťahu s.... existuje?

Pytajuci_sa : Ako môžu slová vystihovať realitu? >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah vedy a náboženstva? >>

Pytajuci_sa : Čo je vedomie? >>

Pytajuci_sa : Čo je možnosť? Je vsetko možné? >>

Pytajuci_sa : V akom vzťahu s....existuje ? >>

Pytagoras zo Samu : Harmónia je jednota spájajúca mnohosť a celkové zosúladenie toho, čo je nesúladné. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Aristoteles : Celok je viac ako súčet častí. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a náboženstva? >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah filozofie a vedy? >>

Na otázku V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná?

apoštol Pavol : Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu....v gréčtine a angličtine....Having our eyes fixed on Jesus, the guide and end of our faith, who went through the pains of the cross, not caring for the shame, because of the joy which was before him, and who has now taken his place at the right hand of God's seat of power. >>

apoštol Pavol : Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, Ježiš zomrel nadarmo. >>

Niekto : Ako naznačuje nápis na kríži, Ježiš bol poravený pre politický delikt.. ako židovský kráľ (Ján 19,19-22) >>

Niekto : ..chcel by si si vyskúšať to umučenie? Vymenil by si sa s ním? Vedel,že vstane z mrtvych... Veril tomu, tak to nazvi. Pretože veril svojmu Otcovi. Veril v Boha. Presne tak,ako verila Mária,keď prijala úlohy Kristovej matky. Tak,ako prijal Abraham,keď šiel obetovať svojho syna. Kristus bol synom Božim,ale bol aj človekom. A to je neodškriepiteľný fakt..Zamysli sa nad týmto bodom..a pozri si ešte raz Umučenie Krista. A potom možno prehodnotíš svoje konštatovania..dúfam.. >>

Niekto : Trpel iba chvíľu a pravdepodobne nie viac ako niektorí z ostatných ľudí (niektorí aj nevinní) a pritom všetkom ešte vedel, že vstane z mŕtvych. Jeho smrť sa podobala skôr návšteve zubára - chvíľu to pobolí a potom bude dobre. >>

Pytajuci_sa : V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná? >>

Biblia - Nový zákon : Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. >>

Logik Formálny : P001368 => ~ P004022 >>

Logik Formálny : P001368 => ~ P000869 >>

Niekto : Uveďme si príklad. Riaditeľ veľkej továrne ukradne všetky peniaze, ktoré patria spoločnosti. Spoločnosť sa preto dostane do dlhov a musí vyhlásiť bankrot. Všetci zamestnanci prídu o prácu a nemajú z čoho žiť. Pre zlý skutok jedného človeka trpia mnohí ľudia. Ale povedzme, že istému láskavému a štedrému človeku je ľúto všetkých, ktori teraz trpia. Preto sa rozhodne, že dlh splatí a továreň znovu otvorí. Splatenie jedného dlhu zachráni pred chudobou všetkých zamestnancov a ich rodiny. Adam sa zachoval ako ten nečestný riaditeľ, vytvoril si u neho veľký dlh v podobe hriechu a ten preniesol na všetkých svojich potomkov. Ježiš zasa konal ako ten štedrý človek, splatil dlh hriechu. Vyplatil ho svojím dokonalým ľudským životom. A vďaka tomu máme možnosť všetci žiť večne. >>

Friedrich Nietzsche : Zomrel za vlastnú vinu - a chýba akýkoľvek dôvod, hocijako často je to tvrdené - že by zomrel za viny druhých. >>

Niekto : Ježiš nemohol zomrieť za moje hriechy, pretože keď on umieral, ja som sa ešte nenarodil. >>

Niekto : Platiť smrťou, to je platba v nanajvýš čudnej mene. >>

Niekto : Boh, ktorý musí za hriech nutne niekoho potrestať smrťou, hoci aj nevinného, sa podobá búrkovým mračnám, ktoré musia niekam udrieť, to už je jedno kam. >>

Ježiš Nazaretský : Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. 26 Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera. >>

Niekto : Byť kresťanom znamená znovu sa narodiť z prirodzeného života (bios-u) do nadprirodzeného, večného života (zoe), z tela (sarx) do ducha (pneuma). >>

Na otázku Z čoho všetko vzniklo? Čo je to prvé a najstaršie v prirodzenosti vecí?

Thales z Miletu : Všetko pozostáva z vody a pretože prazáklad (arche) sa chápe ako oživený je tiež všetko oživené. >>

Anaxagoras : Súhrn vecí uvedených do pohybu rozumom mal účasť na pohybe a rovnaké sa spojilo s rovnakým. >>

Anaxagoras : ..keď sa tieto latky takto otáčajú /vírivými pohybmi vyvolanými rozumom/ a odlučujú pôsobením sily a rýchlosti, lebo rýchlosť je príčinou sily. >>

Demokritos z Abdér : Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Vo filozofii zalezi vsetko na tom, ci pochopime a vyjadrime pravdu nielen ako substanciu ale prave takisto aj ako subjekt. >>

Pytajuci_sa : Z čoho všetko vzniklo? >>

Arthur Schopenhauer : Podstatou sveta je utrpenie. >>

Védy (indické) : Kto vie, odkiaľ vyšlo toto veľké stvorenie? On, od ktorého pochádza toto veľké stvorenie. Či už jeho vôľa bola alebo bola stlmená, Najvyšší jasnovidec, ktorý je v najvyššom nebi, On to vie - alebo dokonca ani on nevie. >>

Védy (indické) : Vtedy nebolo neexistujúce ani existujúce; nebola ríša vzduchu ani obloha za ňou. Kde bolo všetko obsiahnuté a skryté? Bola to voda, nevnímateľná hĺbka vôd? 2 Vtedy nebola smrť ani nebolo nič nesmrteľné; nebolo žiadne rozlíšenie medzi dňom a nocou. Svojou vnútornou silou dýchalo JEDNO bez dychu a mimo neho nebolo nikde nič iné. 3 Temnota bola spočiatku skrytá temnotou; Bez výrazných znakov to všetko bola voda. To, čo vzniklo, prázdnotou bolo zakryté, To Jedno silou tepla vzniklo. 4 Následne vznikla Túžba (Láska) na začiatku, Túžba, počiatočné semienko a jadro Ducha. Mudrci hľadajúci myšlienky srdcom odhalili toto spojivko existujúceho a neexistujúceho. 5 Pochádza táto iskra zo zeme, všetko prenikajúca a všadeprítomná, alebo z neba? Potom boli zasiate semená a povstala mocná sila - príroda (energia) pod ňou a moc a vôľa (slobodný impulz) nad ňou. 6 Kto to vie? Kto na tomto svete to môže vyhlásiť, odkiaľ bolo toto stvorenie, odkiaľ to bolo vyvolané? Bohovia vznikli neskôr ako vznikol svet; tak kto vie, odkiaľ to vzniklo? 7 Ten, od ktorého pochádza toto veľké stvorenie. Či už to bola jeho vôľa alebo nebola ; Najvyšší jasnovidec, ktorý je v najvyššom nebi, On to vie - alebo dokonca ani on nevie. >>

Niekto : guna dosl. "základná vlastnosť, kvalita". Všetko vo svete javov je kombináciou troch gun - sattva, radžas a tamas >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Rôzne sú podoby života,
rôzne sú loná, z ktorých sa rodia,
pakrti je ich prazákladné lono
a já som otcom, dávajúcim semeno. >>

Niekto : pakrti - dosl.: "príroda, hmota" : prahmota, z ktorej sa skladá vesmír. Je určovaná tromi gunami. >>

Filolaos z Krotóna : Přirozenost byla v kosmu spojena z neomezených a vymezujících [principů], a stejně tak celý svět i vše, co v něm je. >>

Filolaos z Krotóna : Kosmos je jeden. Začal vznikat směrem do středu a [pak] od středu nahoru stejným způsobem jako [se formovalo] to, co je dole. Přičemž to nahoru od středu leží proti tomu, co je dole. Neboť vůči věcem, které leží dole, je nejnižší část jako to nejvyšší – a v případě ostatních věcí stejně. Střed se totiž má k obojímu stejně, pokud nezaměníme jejich pozici. >>

Na otázku Zeleninu zo supermarketu veľkú a bez chuti, alebo zo záhradky malú a chutnú?

Pytajuci_sa : Zeleninu z Lidlu , alebo zo záhradky? >>

Na otázku Žil som v minulých životoch?

Niekto : Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). >>

Pytajuci_sa : Mal som minulé životy? >>

Guatama Buddha : Nekonečná je samsára, nemožno poznať žiadny začiatok znovuzrodzovania bytostí, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu viazané zaslepenosťou a žiadostivosť. A tak ste dlhý čas podliehali utrpeniu, znášali mučenie, prežívali nešťastie a plnili cintoríny. Dosť dlho, aby ste boli neuspokojení všetkými formami existenciu, dosť dlho, aby ste sa od nich odvrátili, aby ste sa oslobodili. >>

Niekto : Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch. >>

Niekto : Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd? >>

Niekto : Mnoho ľudí sa dokáže rozpomenúť vplyvom hypnózy na minulé životy. >>

Niekto : Prečo nás tak zaujíma história? Pretože sme to boli my, kto sme vtedy žili. >>

Pytagoras zo Samu : ..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Obnosený šat telo odkladá - obnosené telá odkladajú tí, ktorí v nich sú. A potom si stvoria nové telá, ako nové šaty. >>

Arthur Schopenhauer : Ak jedného psa vidím odísť zo sveta, bez toho, aby som videl kam ide a druhého vidím prichádzať bez toho , aby som videl odkiaľ, môžem sa domnievať, že ide o jedného a toho istého psa. >>

Arthur Schopenhauer : Snaha hmyzu pred zimou uložiť vajíčka a nazhromaždiť pre ne potravu sa podobá snahe človeka, ktorý si večer starostlivo odkladá svoje šaty, aby si ich ráno mohol zasa obliecť. >>

Arthur Schopenhauer : Spadnutý list z minulého roku : "To nie som ja, ktorý som teraz na strome! >>

Arthur Schopenhauer : Všetko mám stále pred sebou, ako by to bolo nesmrteľné - mladú zelenú trávu, tisíckrát ochutnané a zjedené višne.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. >>

Čuang-c : Že netelesné vytvorilo telesné a že telesné sa vráti do netelesnosti, to je večný kruh, o ktorom vedia mnohí, ale lennemnohí z toho vyvodia praktické dôsledky >>

Niekto : Egypťania spoznali ako prví pravdu, že duša človeka je nesmrteľná a že keď telo zanikne, vždy znovu vchádza do inej bytosti, ktorá sa práve rodí. >>

Sokrates : Živí pochádzajú z mŕtvych, práve tak ako mŕtvi zo živých. >>

Biblia : Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina >>

Niekto : S človekom, s ktorým sa len náhodou minieš na ulici si už musel prežiť mnoho minulých životov. >>

Niekto : Jeden život nestačí na to, aby sme prešli celu škálou životných skúseností a urobili všetky rozhodnutia. >>

Niekto : Ak si chcete zachovať spomienku na minulý život, je lepšie zomrieť mladý. >>

stredoveká filozofia

patristika

scholastika

renes.filozofia

1. Pravé pochopenie (sammá–ditthi)	III. Múdrosť (paňňa)
2. Pravé zamýšlanie (sammá – sankappa)	III. Múdrosť (paňňa)
3. Pravé hovorenie (sammá – váčá)	I. Mravnosť (síla)
4. Pravé konanie (sammá – kammanta)
5. Pravá životospráva (sammá– ádžíva)
6. Pravé úsilie (sammá – vájáma)	II. Meditácia (samádhi)
7. Pravá všímavost (sammá – sati)
8. Pravé sústredenie (sammá – samádhi)

Potreba	Homo sapiens sapiens	Homo sapiens domesticus
potrava	lov, zber	spoločenská deľba práce, ekonomika, príživníctvo, sociálny systém, výroba, distribúcia, konzumizmus …
sex	vrodené mechanizmy pohlavného výberu	morálne a náboženské schémy, pornopriemysel, umenie a zábava, sexuálna výchova, sexuálna kultúra, antikoncepcia …
rozmnožovanie	tehotenstvo, pôrod, infanticída	dámske magazíny, blogy a iné médiá a inštitúcie tehotenskej prípravy, zdravotnícky systém, antikoncepcia, potraty, pôrodnice, kultúra tehotenstva a pôrodu, prenatálna starostlivosť, zdravotný systém
starostlivosť o mláďatá	priama starostlivosť matky, otca a širšej rodiny, znalosti o prostredí sú získavané priamou interakciou hlavne s rodičmi a širšou rodinou	jasle, škôlky, školy, detské domovy, opatrovateľstvo, internet, médiá, ulica, detské bandy, štátny vzdelávací systém …
sociálne interakcie vnútri tlupy	priama agresia, priama submisívnosť, intrigy, boj o alfa postavenie, príbuzenský altruizmus, recipročný altruizmus	štát, formy vládnutia, zákon, represívne zložky, šport, hierarchizácia inštitúcií, kariérny postup, filozofické systémy, náboženské systémy, charta ľudských práv, jurisdikčné systémy…
medzitlupové interakcie	boj o teritoriá, lúpenie samíc	medzinárodná politika, vojny, šport, OSN a iné nadštátne inštitúcie…
exploatácia územia	lov, zber, skúmanie terénu, hľadanie nových lovísk	veda, technológie, teológie, filozofie, cestovanie, turistika…

Smrť manžela/manželky	100
Rozvod	73
Rozpad manželstva	65
Väzenie	63
Smrť blízkeho člena rodiny	63
Ľahšia choroba	53
Svadba	50
Strata zamestnania	47
Odchod do dôchodku	45
Choroba blízkej osoby	44
Tehotenstvo	40
Narodenie dieťaťa	39
Zníženie príjmov	38
Smrť priateľa	37
Zmena zamestnania	36
Manželský spor	36
Odchod dieťaťa z domu	29
Konflikt so svokrou/svokrom	29
Nové zamestnanie	28
Konflikt s nadriadeným	23
Zmena bydliska	20
Zmena rytmu spánku	15
Dopravný priestupok	10