filozofické školy

Iné zobrazenie filozofických škôl


filozofické školy

predchádzajúca škola      nasledujúca škola






Podškoly

filozofia 20. storočia
východná filozofia
poklasická filozofia
novoveká filozofia
stredoveká filozofia
antická filozofia
systematická filozofia



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako žiť?

Biblia : 1.Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
2.Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3.Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4.Cti otca svojho i matku svoju.
5.Nezabiješ.
6.Nezosmilníš.
7.Nepokradneš.
8.Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9.Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
10.Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. >>

Guatama Buddha : Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými. / Buddha / >>

Guatama Buddha : Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba. >>

Guatama Buddha : Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne. >>

Guatama Buddha : A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. /Now this, bhikkhus, is the noble truth of the way leading to the cessation of suffering: it is this noble eightfold path; that is, right view, right intention, right speech, right action, right livelihood, right effort, right mindfulness, right concentration. >>

Guatama Buddha : Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo. / Teach this tripple truth to all - A generous hearth, kind speech and a life of service >>

Guatama Buddha : Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci. The way is not in the sky. The way is in the hearth. >>

Diogenes zo Sinopy : Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude... >>

Diogenes zo Sinopy : V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky... >>

Diogenes zo Sinopy : Ked budes zit tymto zivotom, budes stastnejsi ako velky kral.. >>

Diogenes zo Sinopy : Musis byt neogabany a bezocivy a hanobit krala rovnako ako inych ludi. >>

Diogenes zo Sinopy : Schopnost cervenat sa navzdy zmizne z tvojej tvare...Pred ocami inych rob,co by iny nerobil ani potajomky >>

Aristoteles : Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom :
ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny)
seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)
lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)... >>

Pyrrhon z Elidy : Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie). >>

Epikuros : Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi) >>

Epikuros : Nic nerob v zivote takeho,ze by si potom mal strach,aby sa o tom nedozvedeli tvoji blizki >>

Epikuros : Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života. >>

Epikuros : Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia. >>

Seneca : Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit. >>

Seneca : Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov. >>

Plotinos : Čistá duša je duša zameraná na intelektuálny princíp, odvrátená od hmoty. Človek by mal žiť spravodlivo a nábožne vo svetle filozofie a utekať od neresti. >>

Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ten kto jedna dokonale, podoba sa vynikajucemu geometrovi, ktory dokaze nájsť najlepšie riešenie nejakého problému, vynikajucemu spisovatelovi, kt.dokaze dať najvacsi obsah do najmensieho rozsahu. >>

Jean Jacques Rousseau : Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností. >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Arthur Schopenhauer : Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá. >>

Soren Kierkegaard : Vacsina ludi sa nahana za pozitkami v takom nahlivom chvate, ze prebehnu popri nich >>

Henri Bergson : Clověk má na to, aby si zjednodusil zivot, vynalozit stejné úsilí, jaké vynakládá, když si ho komplikuje >>

Logik Formálny : P001945 => P001946 >>

Niekto : S množstvím peněz roste svoboda a lidi by si mohli začít dělat, co by chtěli. Kdyby si moc našetřili, dokázali by opustit své zaměstnání a založili by si své vlastní podniky. To nemůžeme riskovat.Proč? Vy to nechápete? Potřebujeme dělníky přece! >>

Niekto : To znamená, že ak chceme oživiť svoj kresťanský život, musíme sa vrátiť k tomu, z čoho žila prvotná cirkev: vzájomná láska, spoločenstvo, modlitba, čítanie Božieho slova a žitie podľa neho, svedectvo a ohlasovanie. >>

Niekto : Spomalte svoj zivot vo flip flopoch. >>

Niekto : 1. Nehreste slovom 2. Neberte si nic osobne 3. Nevytvarajte si ziadne domienky 4. Vzdy robte vsetko tak, ako najlepsie dokazete. >>

Niekto : Profesor filozofie stál pred svojou triedou a na stole pred sebou mal niekoľko predmetov. Keď začala hodina, vzal bez slova veľký prázdny pohár od zaváraných uhoriek a začal ho plniť kameňmi veľkými asi 5 centimetrov. Keď ho naplnil, spýtal sa študentov, či je plný. Študenti súhlasili. Potom vzal profesor škatuľu menších kamienkov a vysypal ich do pohára. Trochu s ním zahrkal a kamienky vyplnili medzery medzi väčšími kameňmi. Potom sa opäť spýtal študentov, či je pohár plný. Študenti opäť so smiechom súhlasili. Nakoniec vzal profesor škatuľu s pieskom, vysypal ju do pohára a piesok samozrejme vyplnil aj tie najmenšie medzery.- A teraz si predstavte, povedal profesor, že to je váš život. Kamene sú tie podstatné veci - vaša rodina, váš partner, vaše zdravie, vaše deti - teda veci, ktoré v prípade, že všetko ostatné stratíte, stále dokážu naplniť váš život. Menšie kamienky sú ostatné veci, ktoré tiež stoja za povšimnutie - vaša práca, váš dom, vaše auto. Piesok, to sú všetky ostatné maličkosti. Keď naplníte pohár najskôr pieskom, nezostane žiadne miesto pre kamene a menšie kamienky. A rovnako je to aj v živote. Pokiaľ vynaložíte všetku energiu na maličkosti, nebudete mať priestor pre dôležité veci. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú dôležité pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi, nájdite si čas na zdravotné vyšetrenia, choďte si so svojim partnerom zatancovať. Vždy vám zostane čas aj na prácu, na upratovanie domu, bytu, alebo na usporiadanie párty. Starajte sa predovšetkým o kamene – teda o veci, ktoré majú ozajstný význam. Urobte si svoj vlastný rebríček priorít. To ostatné je iba piesok. >>

Niekto : Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky. >>

Niekto : Celá moja filozofia je založená na tom, že nemáte vyvíjať žiadne úsilie, že máte len relaxovať a osvietenie sa samo dostaví. Príde, keď zistí, že ste úplne uvoľnení, bez napätia, bez úsilia, a okamžite sa na vás znesie ako tisíce kvetov.-Osho/zdroj - facebook >>

Niekto : Najdolezitejsie je ostat zdravy, ostatne pride samo. >>

Niekto : Najdolezitejsie je udrzat si dobru naladu.Preto treba -pravidelne cvicit - travit cas s priatelmi - dostatocne spat - citat prijemne myslienky pred spanim - pravidelne sa zdravo stravovat - pit vela vody - vyhradit si cas pre hobby - robit dobrovolnicke prace - robit si plany do budcna - nepripustat si veci. Prva pomoc pri zlej nalade -pocuvat hudbu, pozriet komediu, urobit nahodnu laskavost, socializovat sa s kymkolvek, podakovat niekomu, pozriet komediu, pohrat sa so psom, poprechadzat sa, podakovat niekomu, precitat si vtipmu prihodu z dennika >>

Niekto : Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko. >>

Niekto : Treba žiť pre prítomný okamih. >>

Pytajuci_sa : Čo robit? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : Ži pre to, čo máš, nie pre to, čo ti chýba. >>

Niekto : Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak. >>

Sokrates : Je horšie robiť zle ako trpieť zlo. >>

Ježiš Nazaretský : Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté. >>

Biblia : Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle. >>

Sokrates : I keby moja lýra hrala falošne, a aj keby zbor ktorý vediem hral falošne, jedinú vec, ktorú si nesmiem dovoliť je mať rozpor so sebou samým. >>

Ježiš Nazaretský : Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. >>

Guatama Buddha : Bez utrpenia je táto cesta, je nenásilná, bez potláčania a bez stonania, je to dokonalá cesta. Len toto je pravá cesta, nie je iná, ktorá by viedla neskalenému vhľadu. Vstúpte na ňu a uniknete smrti. Ak vstúpite na túto cestu, urobíte koniec utrpeniu. Túto cestu som počal hlásať, keď som spoznal ako odstrániť tŕň utrpenia. Vy sami musíte vynaložiť úsilie, Dokonalí sú len učiteľmi. Tí, ktorí sa oddajú meditácii, oslobodia sa z pút smrti. >>

Guatama Buddha : Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva. >>

Guatama Buddha : Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Správaj sa tak, aby rodičia okrem obavy o tvoje zdravie nemuseli mať už nijaké iné obavy. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! Ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti, tak aj prehnaná striedmosť vedie k bezcitnosti. Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho horšia ako prehnaná striedmosť. >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Vojvodca z kniežatstva Še sa počas rozhovoru s Majstrom Kchungom pochválil: "Medzi našimi poddanými máme dokonca takého charakterného človeka, že keď jeho otec ukradol ovcu, on prišiel oznámiť a usvedčiť ho z krádeže!" Majster na to odpovedal: "V našom rode sú charakterní ľudia iného druhu: otec vždy poskytne úkryt svojmu synovi a syn otcovi. Veď aj to je znak dobrého charakteru!" >>

Niekto : Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam. >>

Niekto : Ak nie je nič po smrti, veľmi to ovplyvní spôsob, akým by mal človek žiť teraz. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností. >>

Arthur Schopenhauer : Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými. >>

Herbert Spencer : Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka. >>

Ježiš Nazaretský : Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. >>

Ježiš Nazaretský : Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla. 23 >>

Ježiš Nazaretský : 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. >>

Ježiš Nazaretský : 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 >>

Ježiš Nazaretský : 24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. >>

Ježiš Nazaretský : 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? >>

Ježiš Nazaretský : 1 Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2 Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. A akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nebadáš? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka!‘ — a pozri, v oku máš brvno? >>

Ježiš Nazaretský : 12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý Zákon i Proroci. >>

Ježiš Nazaretský : Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“ >>

apoštol Pavol : Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod Zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

Seneca : Pokaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, pokiaľ žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý. >>

Guatama Buddha : Rovnako ako matka chránila svojím životom svojho vlastného syna, svojho jediného syna, tak by si človek mal kultivovať otvorenú myseľ voči všetkým bytostiam a milujúcu láskavosť voči celému svetu. / Just as a mother would protect with her life her own son, her only son, so one should cultivate an unbounded mind towards all beings, and loving-kindness towards all the world >>

Guatama Buddha : Je lepšie zvíťaziť nad sebou, ako vyhrať tisíc bitiek. Potom víťazstvo vaše. Nemôžu vám ho vziať ani anjeli ani démoni, ani nebo ani peklo./ It is better to conquer yourself than to win a thousand battles. Then the victory is yours. It cannot be taken from you, not by angels or by demons, heaven or hell. >>

Marcus Aurelius : Vykonávaj svoju prácu nie ako úbožiak, ani akoby si pritom chcel dôjsť milosrdenstva alebo obdivu, ale len to chci, aby si sa pričiňoval o niečo a zdržiaval sa niečoho, podľa toho, ako to za hodno uznáva spoločenský zreteľ. >>

Marcus Aurelius : Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným. >>

Marcus Aurelius : S ktorými vecami ťa spojil osud, s tými sa uveď do súladu, a s ktorými ľuďmi ti určil osud stýkať sa, tých miluj, ale opravdivo ! >>

Biblia : Hospodin však riekol Kainovi:Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! >>

Soren Kierkegaard : ...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva. >>

Biblia : Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú! Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú pred Bohom i pred ľuďmi. >>

Friedrich Nietzsche : "V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus) >>

Friedrich Nietzsche : Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie. >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Niekto : Základ džinistického učenia tvorí päť sľubov. Ich verzia pre mníchov (mahávrata) je: neubližovať živým tvorom (ahinsa) hovoriť vždy pravdu nekradnúť nevlastniť nijaký majetok zachovávať pohlavnú zdržanlivosť Laici dodržiavajú miernejšiu verziu týchto sľubov (anuvrata): nevyžaduje sa pohlavná zdržanlivosť, ale iba vernosť partnerovi a nemusia sa vzdať celého majetku, iba ho nesmú zhromažďovať nadbytočne veľa. Tieto sľuby sa dodržiavali veľmi stroho, hlavne ahinsa, čo viedlo k prísnemu vegetariánstvu. Džinisti sú rozdelení do niekoľkých siekt. Najznámejšie sekty sú "bielo odetí" (švétámbarovia) - nosia biele rúcha a "vzduchom odetí" (digambarovia), nenosia žiadny odev, chodia nahí. >>

Niekto : Na tvárach treba nosiť rúška, aby nám nešťastnou náhodou nevletel do úst hmyz, a chodiť bosí, aby sme nezašliapli chrobáka. Nejde o to, že by sme sa chceli chrániť pred hmyzom, ale naopak, treba chrániť hmyz pred človekom. Nie je žiadny rozdiel v tom, či človek zabíja zámerne, alebo nezámerne - na čine to nič nemení. >>

Niekto : Kým žijeme, mali by sme premýšľať o tom, akým človekom sa stávame. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Nech vás netrápi, že nezastávate vysokú funkciu, ale nech vás trápi, že nemáte ešte dostatok vedomostí na miesto, ktoré zastávate. >>

Niekto : Jednotlivec je povinný žiť v akomsi súlade s týmto úžasným (božim) plánom. >>

Niekto : Ak si syn plní svoje povinnosti, jeho otec, matka, rodina a predkovia budú požehnaní; ale ak sa správa neprístojne, v určitej fáze sa rozpadnú všetky jeho vzťahy. >>

Niekto : Dôležité sú pojmy čistoty a nečistoty, poškvrny a znečistenia. Človek by mal úzkostlivo dbať na charakter stravy, na to, aby sa niekoľkokrát denne kúpal, kedže takýto spôsob udržovania čistoty nadobúda zásadný význam. Konanie človeka môže doslova nakaziť ostatných ľudí a spôsobiť, že prídu o strechu nad hlavou i o majetok. >>

Niekto : Treba žiť v súlade s prírodou. >>

Niekto : Kto žije nemravne, starne rýchlejšie, pretože sa mu hriechy vrývajú do tváre. >>

Niekto : Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí. >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodovať ? >>

Niekto : Treba robiť dobré skutky. >>

Niekto : Kristus a nie Cézar ! >>

Niekto : Nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe. >>

Benedictus de Spinoza : To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie.. >>

Niekto : Učiť sa, učiť sa, učiť sa! >>

Benedictus de Spinoza : Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili... >>

Benedictus de Spinoza : Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť. >>

Niekto : Treba veľa športovať. >>

Biblia : Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému. >>

Niekto : Least impact! Ži tak, aby si zanechával v prírode čo najmenšiu stopu. >>

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Pytajuci_sa : Ako meditovať? >>

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Niekto : Žiť sa dá a žiť sa chce už len z čírej zvedavosti. Ako raz Hómer Simpson povedal , keď mu raz hrozili smrťou: "Nie prosím, chcel by som sa dožiť toho, ako sa prejaví globálne otepľovanie." >>

Niekto : Pojem udržateľnosti dáva životu zmysel. My, naša generácia nesmieme spotrebovať všetky zdroje, ale musíme žiť tak, aby sme zanechali nasledujúcej generácii svet lepší a krajši. To dáva životu zmysel. >>

Niekto : Mysli na to, že čas jsou peníze; kdo by denně svou prací mohl vydělat deset šilinků a jde se na půl dne procházet nebo čas prolenoší ve svém pokoji, ten, když na svoji zábavu vydal byť jen šest pencí, nesmí počítat jen je, neboť vedle toho ještě vydal nebo spíše vyhodil pět šilinků. >>

Niekto : .Mysli na to, že - jak říká přísloví - dobrý počtář je pánem všech peněženek. Kdo je známý tím, že platí přesně ve slíbenou dobu, ten si může kdykoli vypůjčit peníze, které zrovna jeho přátelé nepotřebují. >>

Niekto : Muž, který dbá na svou důvěryhodnost, si musí všímat i nejbezvýznamnějších událostí. Úder tvého kladiva, jejž tvůj věřitel slýchá v pět ráno nebo v osm večer, ho uspokojí na šest měsíců; když tě však uvidí za kulečníkovým stolem, nebo zaslechne tvůj hlas v hostinci v době. kdy bys měl pracovat, tak se ti hned příštího rána připomene o splátku a bude žádat peníze dřív, než je budeš mít k dispozici >>

Niekto : Treba znížiť konzum ako taký, nakupovať ale s rozumom, kvalitné a trvácne veci, držať sa hesla 5R : refuse, reduce, reuse (repurpose) , recycle , rot (odmietni, zredukuj, znova použi, recykluj, kompostuj) >>

Niekto : ROR . rúško, odstup , ruky >>

Niekto : Hovorí sa, že by sme mali žiť v súlade s prírodou. Nepochybne je to pravda, no ak sa vám časť nežiadúcej prírody nasťahuje domov a komplikuje život, súlad sa odkladá. Ide najmä o plesne či vírusy, ktoré môžu byť v interiéri na povrchoch a vo vzduchu. >>

Diogenes zo Sinopy : K údajnému stretnutiu Diogena s Alexandrom Veľkým malo prísť v Korinte (podľa Plutarcha a Cicera), kde pri svojej návšteve túžil Alexander spoznať aj slávneho filozofa Diogena. Keď k nemu Alexandra priviedli, spýtal sa opaľujúceho sa Diogena, či má nejaké želanie, ktoré by mu mohol vyplniť. Diogenes mu na to odpovedal: „Ustúp mi zo slnka“. Alexander sa následne vyjadril, že ak by nebol Alexandrom, potom by si určite prial byť Diogenom. >>

Niekto : Bratstvo , rovnosť, sloboda, >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou) >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti ) >>

Niekto : Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom ) >>

Biblia : Kto chodí s múdrymi, bude múdry, kto však s bláznami drží, tomu sa zle povodí. >>

Niekto : Nad nikoho sa nevyvyšuj, pred nikým sa neponižuj. >>

Niekto : Jedz, modli sa a miluj ! >>

Niekto : Bilbia sa nedá brať ako návod na život, hlavne nie doslovne, lebo napr., kto by sa riadil radou : Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. .... nepochodil by veľmi dobre >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Berte si príklad z tých, ktorí majú vysoký stupeň akumulačnej sily, ktorá aktívne uchopuje okolité veci, ale zároveň aj duchovné prenikanie, ktoré sa usiluje o nekonečnosť a do všetkého vnáša ducha a život....Nestačí im takpovediac pohltiť surovú masu pozemských vecí, ale musia pred seba niečo postaviť, usporiadať a formovať to v malom svete, ktorý nesie pečať ich ducha.... >>

Niekto : Najlepšie čo možno v živote robiť je cestovať po svete. >>

Niekto : Nemíňaj ale šetri ! >>

Ježiš Nazaretský : Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu. >>

Niekto : Akých ľudí by ste chceli mať zo svojich detí až vyrastú? Väčšina ľudí na túto otázku odpovie, že by chceli aby z detí vyrástli zodpovední ľudia, aby vedeli prevziať zodpovednosť, získali vzdelanie, prácu, mali rodinu a hlboké priateľstvá, starali sa o svoje deti s jemnosťou a pozornosťou, aby dokázali myslieť za seba, skúmali názory, nespoliehali sa na autoritu učiteľov, alebo politikov, a hlavne aby boli šťastní. Nový zákon ale učí nestarať sa o zajtrajšok, rozdať všetok svoj majetok, a že štastní sú chudobní a plačúci......To je dôvod, prečo je kresťanské učenie ako žiť, nekompatipilné s tým čo pokladáme za najlepší spôsob života. >>

Ježiš Nazaretský : Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! >>

Ježiš Nazaretský : Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. >>

Niekto : Always look on the bright side of life Always look on the light side of life If life seems jolly rotten There's something you've forgotten And that's to laugh and smile and dance and sing When you're feeling in the dumps Don't be silly chumps Just purse your lips and whistle, that's the thing >>

Niekto : Najprv sa človek snaží užívať si. Ale môžu sa mu minúť prostriedky. Môže niečo prehnať. Potom sa učí žiť harmonicky Drží sa zlatej strednej cesty. Zbaví sa túžob, ktoré mu škodia. Ale život je zložitý, osud silnejší, rozum slabý a nepodarí sa mu nájsť tú správnu mieru. Preto sa už veľmi o ňu nesnaží. Za ničím sa neženie, pred ničím neuteká. Ustupuje občas svojim túžbam, zvyká si zároveň žiť v utrpení. Ale ani táto kombinácia náhodného pôžitku a náhodného utrpenia sa niekedy nedá zniesť. Preto zneváži všetky svoje túžby okrem jedinej - túžby po pokoji (napr. budhizmus), po láske k Bohu (napr. kresťanstvo), po sebarealizácii (napr. umenie, práca, politika, rodina), po múdrosti (napr. veda). Ale utrpenie od ostatných túžob je priveľké, prípadne vyhliadky na úspech v tej jednej jedinej poslednej , vyvolenej sú minimálne. Možno sa preto vrátiť ku ktorejkoľvek z predošlých stratégii, opakovať niektoré viackrát a vždy trochu ináč. Niekedy môže zostať už len čisté utrpenia a/alebo smrť. >>

Niekto : Ťažko je ľahko žiť. >>

Ježiš Nazaretský : Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Plodom správneho konania
je najčistejšia radosť, sattva,
plodom činnosti v radžasu
je bolesť,
a plodom tamasu
je úplná nevedomosť. >>

Guatama Buddha : Buddha sa ocitol na brehu rieky, kde počul učiteľa hudby na prechádzajúcej lodi, ako inštruuje svojho študenta. „Ak strunu príliš utiahnete, praskne. Ak ju dostatočne neutiahnete, nebude znieť.“ V okamihu Buddha uvidel pravdu o Strednej ceste, čo viedlo k jeho meditácii pod stromom Bodhi, kde našiel osvietenie. >>

Albert Camus : Pre nedostatok odvahy sa vždy nejaká tá filtozofia nájde. >>

Arthur Schopenhauer : Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf. >>

Niekto : Nevyhoďme všetko dobré len preto, že chceme nejakú veľkú radikálnu zmenu (nevylejme z vaníčky s vodou aj to dieťa) >>

Niekto : Neutekaj od niečoho, ale k niečomu. >>

Logik Formálny : P007456 => P007457 >>

Logik Formálny : P007456 => P007459 >>

Logik Formálny : P007456 => P007461 >>

Logik Formálny : P007456 => P007466 >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Pytajuci_sa : Ako prestať nenávidieť? >>

Sokrates : Nepreskúmaný život nie je hodný žitia. >>

Pytajuci_sa : Akým by som chcel byť človekom? >>

Immanuel Kant : Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. >>

Niekto : Hovor mierne a nos veľkú palicu >>

Niccolo Machiavelli : Domnievam sa, že sa viac vypláca konať rázne ako ohľaduplne, pretože Šťastena je žena. Ak ju chceme ovládnuť, musíme ju biť a zachádzať s ňou hrubo. Tí ktorý sa správajú takto, nad ňou zvítazia skôr ako tí ktorí konajú chladnokrvne. >>

Niccolo Machiavelli : Lepšie robiť a ľutovať, ako nerobiť a ľutovať! >>

Marcus Tulius Cicero : Aké sú základné vlastnosti, ktoré by mal človek (resp. politik) mať :
1. obozretnosť, predvídavosť
2. odvaha
3. umiernenost
4. spravodlivost.
Z týchto najdôležitejšia je spravodlivosť, pretože ňou sa odlišujú ľudia od zvierat. Nespravodlivosť nie je ľudská vlastnosť ale vlastnosť čisto zvieracia, vlastnosť šeliem. >>

Marcus Tulius Cicero : V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka ako spravodlivosť je veľkorysosť. >>

Seneca : Ešte lepšia vlastnosť človeka (vladára) ako spravodlivosť je zhovievavosť. >>

Niccolo Machiavelli : Hovorím, že je dobré byť považovaný za štedrého. Ale štedrosť preukazovaná tak, aby o nej všetci vedeli, ti škodí. A keď ju preukazuješ skromne tak, ako sa preukazovať má, zostane utajená a neujdeš ohováraniam, že si žgrloš.....vladar, keď je múdrý, nesmie si robiť ťažkú hlavu z ohováraní o svojej skúposti. Časom ho ľudia budú považovať stále za štedrejšieho , keď spoznajú, že vďaka šetrnosti vystači s vlastnými príjmami, že sa bráni proti tým, ktorý voči nemu vedú vojnu a že môže ísť za svojimi cieľmi bez zaťažovania ľudu. >>

Niekto : Človek by sa mal za všetkých okolností chovať ušlachtilo. Po svojej smrti príde na posledný súd, kde sa zvážia jeho dobré a zlé skutky a môže sa mu stať, že za svoje zlé skutky pôjde do pekla. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Zdržanlivý uteká pred tým, po čom túži
ale svoje túžby si nesie so sebou
keď človek pozná pravú skutočnosť
necháva svoje túžby ďaleko za sebou. >>

Niekto : Najdôležitejšie je rozvinúť v sebe dobré, hrejivé srdce. >>

Pytajuci_sa : Ako žiť ekologicky? >>

Arthur Schopenhauer : Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší. >>

Niekto : Človek môže žiť svoj život ako "No" man, ktorý žije nudný život, pretože všetko odmieta, alebo "Yes" man, ktorý na všetko hovorí áno. >>

Niekto : Kto chce kam, pomôžme mu tam. >>

Na otázku Čo robiť?

Biblia : Toto hľa je pôst, ktorý ja mám rád: rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... lámať svoj chlieb hladnému a biednych a bezprístrešných voviesť do svojho domu. Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojimi príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš... potom budeš volať u Hospodina, ťa vyslyší... >>

Biblia : 1.Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
2.Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3.Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4.Cti otca svojho i matku svoju.
5.Nezabiješ.
6.Nezosmilníš.
7.Nepokradneš.
8.Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9.Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
10.Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. >>

Guatama Buddha : Nie je nic na dosahovanie. >>

Guatama Buddha : Mali by ste si vážiť jeden druhého a vyhýbať sa slovným hádkam, nemali by sa separovať ako voda od oleja, ale mali by ste spolu splynúť ako voda a mlieko. / You should respect each other and refrain from disputes, you should not, like water and oil, repel each other, but should, like milk and water mingle together. >>

Guatama Buddha : Ty sám, rovnako ako všetci ostatný na svete, potrebujú tvoju lásku a náklonnosť. >>

Guatama Buddha : Lepšie ako tisíc prázdnych slov, je jedno slovo, ktoré prináša mier./Better than thousand hollow words, is one word that brings peace. >>

Krates z Téb : Kratés odporúča ako prostriedok proti chudobe zber voľne dostupných darov prírody: mušle, bôb a všeličo iné, čo sa k tomu dá jesť >>

Epikuros : Dozvedam sa, ze pre neklud svojho tela casto tuzis po zenach. Nuz, ak neprekrocis zakony, ani nikoho z blizkych nezarmutis, ani svojmu telu neuskodis, ani peniaze na ostatne potreby nepremrhas, vyhov svojej tuzbe podla chuti. Je vsak len tazko mozne, aby si sa nedostal do rozporu so ziadnou z tychto podmienok. >>

apoštol Pavol : Vari vás neučí sama príroda, že mužovi je na potupu, keď má dlhé vlasy. >>

Proklos : Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze. >>

Blaise Pascal : Nechceme,aby nas druhi klamali,pripada nam nespravne,ak od nas vyzaduju vacsiu uctu, ako si zasluzia. Preto ani my neklamme druhych a nevyzadujme si vacsiu uctu nez si zasluzime >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Arthur Schopenhauer : Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá. >>

Arthur Schopenhauer : Duch človeka je vo svojej podstate slobodný a žiaden nádenník. Iba to, čo robí sám od seba a rád, sa podarí./ Der Geist ist seiner Natur nach ein Freier, kein Froenling, nur was er von sich selbst und gern tut, geraet. >>

John Stuart Mill : Nikoho plnym pravom nemozno nutit,lebo takto to bude prenho lepsie, lebo ho to urobi stastnejsim. >>

John Stuart Mill : Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. >>

John Stuart Mill : Aby sme zdovodnili toto nasilie,spravanie od ktoreho je ziaduce cloveka odvratit,musi mat v umysle sposobit niekomu zlo >>

Logik Formálny : P001075 => P002483 >>

Logik Formálny : P000256 => P001847 >>

Niekto : kolektívne aktivity ľudstva podkopávajú či priamo odstraňujú environmentálne predpoklady existencie civilizácie >>

Niekto : Človek by mal sedieť nepohnute a meditovať. Tak sa spojí s niečím nehybným, večným a nemenným. >>

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Niekto : Že príde mladík k starému človeku, čo sedí na priedomí a díva sa na svoje pomarančové pole..A on len sedí a vyhrieva sa na slniečku..A mladík sa ho spýta, prečo len tak vylihuje, prečo tie pomaranče ešte neobral, nepredal..A čo by bolo potom?, spýta sa starý muž.Potom by si mal hromadu peňazí, nemusel nič robiť a užíval si život!, povie mladík nástojčivo.A čo robím teraz?, spýta sa pobavene starký... >>

Niekto : Pri vašej prednáške v Bratislave v roku 2013 o konci civilizácií ste hovorili, že sa nachádzame v neistej prechodnej dobe a že je dobré sa na to pragmaticky pripraviť.Áno, spomínal som takzvanú rodinnú pripravenosť, mať nejaké zásoby, že sa netreba zbavovať pôdy… >>

Niekto : S množstvím peněz roste svoboda a lidi by si mohli začít dělat, co by chtěli. Kdyby si moc našetřili, dokázali by opustit své zaměstnání a založili by si své vlastní podniky. To nemůžeme riskovat.Proč? Vy to nechápete? Potřebujeme dělníky přece! >>

Niekto : Objavte chuť pravého Talianska. ..Začnite lietať z Košíc. >>

Niekto : Nemusíte neustále o něco usilovat; přestaňte bez ustání snít, projektovat, plánovat a pracovat. Nesnažte se něčeho dosáhnout, nebuďte stále v akci a nikým nemanipulujte, nechtějte někým být, nesnažte se někam dostat. Zapomínáte na tu nejprostší a nejzjevnější věc: být tady. Nejste-li přítomni, ztrácíte zdroj všeho, co má smysl, význam a přináší uspokojení. Jak můžete být spokojeni, když tu nejste?Nevnímáme, kdo jsme, což je základní bytí, existence. Jestliže nejsme tady, existujeme jen na okraji reality. Neumíme si vážit prostého bytí. Místo toho přikládáme velkou hodnotu tomu, co chceme dokázat, nebo tomu, co chceme vlastnit. To je ta největší chyba, kterou děláme. Říká se tomu velká zrada.Neumíme si vážit prostého bytí. - A. H. Almaas.Neustále hledáme něco, co by nás potěšilo. Zběsile se honíme za štěstím a přitom úplně míjíme nejzákladnější blaženost, která je i tím největším štěstím: prosté bytí tady a teď. Jste-li opravdu přítomni, samotná přítomnost je tvořena příjemným pocitem naplnění, spokojenosti a blaženosti. >>

Niekto : Celá moja filozofia je založená na tom, že nemáte vyvíjať žiadne úsilie, že máte len relaxovať a osvietenie sa samo dostaví. Príde, keď zistí, že ste úplne uvoľnení, bez napätia, bez úsilia, a okamžite sa na vás znesie ako tisíce kvetov.-Osho/zdroj - facebook >>

Niekto : Nikdy sa nemente, aby ste sa pacili ostatnym. Pokial vás niekto neberie takých aký ste, tak si vás ten človek nezaslúži. >>

Niekto : Lepsie urobit drobnost ako potlkat sa hodiny. >>

Niekto : Muž, ktorý nedoprial svojim vlasom príslušný vzrast sa strachuje o svoj skalp. >>

Niekto : Šermiari nosili dlhé vlasy preto, lebo vlasy chránili krk. Ak ste mali dlhé vlasy tak vám nepreťali krk. Všetky seky sa zviezli po tých vlasoch. Dlhé vlasy sa však v armade nepoužívali kůli prítulným zvieratkám. >>

Niekto : Robiť si to? >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Pytajuci_sa : Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé? >>

Pytajuci_sa : Čo robit? >>

Pytajuci_sa : Potraty áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Čo jesť? >>

Pytajuci_sa : Antikoncepcia - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Prerušovaný styk - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Ako nerobiť a zarobiť? >>

Pytajuci_sa : V čom podnikať? >>

Pytajuci_sa : Povinné očkovanie - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Pytajuci_sa : Ako odstrániť korupciu? >>

Pytajuci_sa : Pozerať či nepozerať televízor? >>

Pytajuci_sa : Piť či nepiť? >>

Friedrich Nietzsche : Vieru tak a tak to je, zmeniť na vôľu, tak a tak sa to má stať. >>

Tomas Kempensky : K tomu, čo sa utiahne od svojich známych a priateľov, priblíži sa Boh so svätými a anjelmi. >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Niekto : Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru. >>

Niekto : Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti) >>

Logik Formálny : P003404 => P003405 >>

Ježiš Nazaretský : Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté. >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Pytajuci_sa : Mať či nemať deti? >>

Pytajuci_sa : Čo robiť, keď nás urážajú? >>

Pytajuci_sa : Pracovať či nepracovať? >>

Paul Lafargue : Buďme lenivý vo všetkom, okrem v láske a pití, okrem v lenivosti. >>

Niekto : Oddychovať je zdravé. >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Biblia : Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov , na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. >>

apoštol Pavol : Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. 9 Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. >>

Pytajuci_sa : Čo kupovať? >>

Niekto : Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu. >>

Logik Formálny : P003592 => P003593 >>

Sokrates : Ty šľachetný muž, Aténčan, občan z obce najväčšej a preslávenej múdrosťou i silou, nehanbíš sa starať len o to mať čo najviac peňazí, slávy a pocty, ale o rozum, pravdu a dušu, aby bola čo najlepšia, nedbáš a nestaráš sa? >>

Sokrates : Chodím totiž po obci a nerobím pritom nič iné, len presviedčam mladých i starých, aby sa v prvom rade a tak usilovne nestarali ani o telo, ani o peniaze ako o dušu, aby bola čo najlepšia a hlásam: "Cnosť nevznikla z bohatstva, ale z cnosti bohatstvo i všetko ostatné pre dobro ľudí v súkromnom i verejnom živote!" >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť. >>

Guatama Buddha :

1. Pravé pochopenie (sammá–ditthi)

III. Múdrosť

(paňňa)

2. Pravé zamýšlanie (sammá – sankappa)

3. Pravé hovorenie (sammá – váčá)

I. Mravnosť 

(síla)

4. Pravé konanie (sammá – kammanta)

5. Pravá životospráva (sammá– ádžíva)

6. Pravé úsilie (sammá – vájáma)

II. Meditácia

(samádhi)

7. Pravá všímavost (sammá – sati)

8. Pravé sústredenie (sammá – samádhi)

>>

Guatama Buddha : Obrazné označenie "cesta" (patipadá) alebo "chodník" (magga) vedie niekedy k tomu nedorozumeniu, že by sa v praxi mali cvičiť jednotlivé členy tejto cesty jeden po druhom tak, ako sú zoradené. Akoby pravé pochopenie, teda plné preniknutie pravdy, malo realizovať najskôr, ešte predtým, než by smel človek pomyslieť na rozvíjanie pravého zmýšľania alebo použitie pravého rozprávania, atď. V skutočnosti musia byť ako prvé zdokonalené tie tri členmi (3. - 5. ), ktoré tvoria oddiel "mravnosti" (síla); potom je nutné venovať pozornosť systematickému trénovaniu mysle cvičením troch členov (6. - 8.), ktoré patria do oddielu "meditácie" (samádhi); ešte len takto pripravená povaha a myseľ človeka je schopná dosiahnuť dokonalosť prvých dvoch členov (1. - 2.) predstavujúcich oddiel "múdrosti" (paňňá). Isté minimum pravého pochopenie je však nevyhnutné skutočne už na samom začiatku, lebo isté pochopenie faktov utrpenia je nutné, aby poskytlo presvedčivé dôvody a motiváciu pre usilovnej cvičenie cesty. >>

Guatama Buddha : Počujte pozorne žiaci: Nesmrteľnosť je dosiahnuteľná! Učím Dhammu, dávam praktické pokyny. Postupujte teda podľa týchto pokynov! A uskutočnite ten najvyšší cieľ svätého života, cieľ, pre ktorý odchádzajú z domu do bezdomovectva synovia z tých najlepších rodín. Osvojte si ten najvyšší cieľ už v tomto živote, priamym poznaním ho uskutočnite, dosiahnite ho a spočívajte v ňom! >>

Guatama Buddha : A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha). >>

Guatama Buddha : A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy. >>

Guatama Buddha : Päť metód na prekonanie zlých myšlienok: Keď pri niektorej predstave predmetu žiakovi vznikajú zlé zhubné myšlienky spojené so žiadostivosťou alebo nenávisťou a klamom, tak postupuje nasledovne:   Najprv sa snaží vo vzťahu k tomu istému predmetu získať iné predstavy, ktoré sú dobré a blahodarné.   Ak sa to nedarí, uvažuje o zhubných následkoch takto: "Sú to naozaj hanebné myšlienky, prinášajúce skazu!"   Ak to nepomáha, zámerne odvracia od týchto zlých myšlienok pozornosť a ignoruje ich.   Keď ani to nepomáha, zisťuje príčiny vzniku a zloženie týchto zhubných myšlienok.   Ak ani to nevedie k úspechu, tak so zaťatými zubami a jazykom prilepeným k ďasnám, všetku silou svojej mysle potláča a premáha tieto zhubné myšlienky. >>

Ježiš Nazaretský : Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. 26 Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera. >>

Ježiš Nazaretský : 33 Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. 34 Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. 36 Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. 37 Vaša reč nech je: ‚Áno — áno, nie — nie.‘ Čo je navyše, pochádza od zlého. >>

Ježiš Nazaretský : Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, 4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. 7 Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. >>

Ježiš Nazaretský : 16 Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. 17 Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, 18 aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. >>

Guatama Buddha : keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu. >>

Niekto : Keď Pytagoras zo Samu.. prišiel do Egypta a stal sa žiakom Egypťanov, prvý priniesol ich filozofiu Grékom, a najmä dbal, zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady. 14 A 4(z Isokrata) >>

Marcus Aurelius : Ľudia si hľadajú miesta, kam by sa uchýlili: vidiek, prímorie, hory. Však aj ty často zatúžiš po niečom takom. Ale to všetko je príliš pomalé, pretože v ktorúkoľvek chvíľu sa ti zachce, môžeš sa uchýliť do seba samého. Veď nikde nemá človek kľudnejší ani nerušenejší útulok než vo svojej vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nahliadnuť, a ihneď sa ocitá v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho údudku nie je nič iné ako pocit mravnej sporiadanosti. >>

Marcus Aurelius : Zažeň nesprávnu predstavu, zastav činnosť pudov, uhas žiadostivosť a maj pri sebe len vedúci rozum ! >>

Biblia : Hospodin však riekol Kainovi:Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! >>

John Adolphus Etzler : Ty, ktorý si unavený zo životnej námahy a lopoty, polož svoje nástroje, urob si prestávku, a pozri sem na metódy ako žiť nový život, oslobodený od práce, plný radostí a slastí. >>

Lao-c : Kto robí - pokazí, kto vlastní - stratí. Kedže mudrc nič nerobí - nič nepokazí, kedže sa ničoho nedrží - nemôže nič stratiť >>

Lao-c : Veľké sa začína ako maličké. Preto neskúša mudrc robiť nič veľkého . Kto veľa sľubuje, dodrží zväčša málo. Kto ľahko na seba veľa berie - bude to mať ťažké. Mudrc pokladá všetko za ťažké a bude to mať ľahké. >>

Lao-c : Mudrc poznáva bez toho, aby cestoval, chápe bez toho, aby pozrel, dokončí bez toho, aby konal. >>

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. >>

Jan Amos Komenský : Škola hrou. >>

Jan Amos Komenský : Štúdium má viesť k hľadaniu Boha, ukazovať cesty k jeho nájdeniu a tesnému spojeniu. >>

Jan Amos Komenský : Neštudujeme preto, len aby sme niečo vedeli, alebo aby sme uspokojili zvedavost alebo kôli domnienke že vynikneme, či kôli zisku. Cieľom je dosiahnuť pansofiu. >>

Niekto : Človek by mal ísť nájsť samého seba do divočiny. V divočine je oslobodený od požiadaviek, ktoré na neho kladie spoločnosť, a môže sledovať autentické želania, autentické plány, jeho pravé ja, ktoré takto objaví. Lepšie tiež môže pochopiť, v akých vzťahoch, v akej kultúre žije (čo sa dá dosiahnuť aj cestovaním do krajín s inou kultúrou) >>

Karol Marx : 1. Vyvlastnenie pozemkového vlastníctva a použitie pozemkovej renty na štátne výdavky. 2. Vysoká progresívna daň. 3. Zrušenie dedičského práva. 4. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov a rebelov. 5. Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom. 6. Sústredenie všetkej dopravy v rukách štátu. 7. Zvýšenie počtu národných tovární, výrobných nástrojov, zúrodňovanie a skvalitňovanie pôdy podľa spoločného plánu. 8. Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo. 9. Spojenie výroby poľnohospodárskej a priemyselnej, úsilie o postupné odstránenie rozdielu[a14] medzi mestom a dedinou. 10. Verejná a bezplatná výchova všetkých detí. Odstránenie továrenskej práce detí v jej terajšej podobe. Spojenie výchovy s materiálnou výrobou atď. >>

Niekto : Človek by mal spoznať samého seba, pozrieť sa do svojho vnútra. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Aby si sa stal dobrým človekom musíš prekonať svoje ja (t.j. sumu doterajších zvykov) tak že sa podriadiš rituálu (niečomu čo prelomí zvyk a vedie k novému dobrému konaniu)./ "To become good, you must overcome the self by submitting yourself to ritual." (Analects 12.1) >>

Herakleitos : Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby. >>

Benedictus de Spinoza : Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia. >>

Friedrich Nietzsche : Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie. >>

Niekto : Nechať si dať narásť dlhé vlasy. >>

Thales z Miletu : Poznaj sám seba / Nosce te ipsum / Gnothi seauton >>

apoštol Pavol : ...to robte a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných. >>

Niekto : Treba robiť dobré skutky. >>

Arthur Schopenhauer : Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším. >>

Benedictus de Spinoza : To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie.. >>

Niekto : Učiť sa, učiť sa, učiť sa! >>

Niekto : Treba veľa športovať. >>

Niekto : Treba voliť ženy do politických funkcií. >>

Ježiš Nazaretský : Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ >>

Niekto : Cyklistika je zdravý sport dosažititelný pro všechny. Působí proti stárnutí a nemocem. Především však čistí hlavu a přispíva k vyšším pracovním výkonům. >>

Niekto : Tenis, záležitost pro slečinky a teplouše. >>

Niekto : Keď nevieš čo s pukom, vystreľ na bránu. >>

Niekto : Treba meditovať. >>

Niekto : Treba sa modliť. >>

Niekto : Coito ergo sum. >>

Jacques Derrida : Nástrojom na oslobodenie sa spod nadvlády jazyka a cestou k pravde je dekonštrukcia. >>

Niekto : Starajte sa o svoju karmu. >>

Pytajuci_sa : Ako (ne)sexovať? >>

Pytajuci_sa : Ženiť sa (vydávať sa)? >>

Niekto : Netreba konať >>

Niekto : Keď nevieš čo máš robiť, nerob nič. >>

Pytajuci_sa : Čo čítať? >>

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Niekto : Marxisti musia byť proti vojne. >>

Niekto : Gándhí ukázal, že revolúcia môže byť nenásilná. Jeho príkladom sa inšpirovali aj Martin Luher King, Nelson Mandela, hnutie Occuppy Walstreet (a ja Nežná revolúcia a Za slušné Slovensko) >>

Niekto : Aby bola nenásilná revolúcia utlačovaných úspešná, musia existovať jasné tri rozlíšiteľné skupiny ľudí - utlačovatelia, utlačovaní sami a pozorujúca (svetová) verejnosť. Pri nenásilnej revolúcii vypláva napovrch násilná stránka utlačovateľov, ktorú odsúdi svetová verejnosť. Ak chýba takéto jasné rozlíšenie, nenásilná revolúcia nemusí byť úspešná, ako napr. v prípade hnutia Occupy Wallstreet. >>

Niekto : hormony šťastia a ako ich prebudiť >>

Pytajuci_sa : Očkovať sa či radšej nie? >>

Niekto : V slovenských ľudových rozprávkach často dobrý hrdina na svojej ceste pomôže rôznym zvieratkám, ktoré na oplátku potom pomôžu jemu. To je náuka o karme ako vyšitá. >>

Ježiš Nazaretský : Urobím vás rybármi ľudí. >>

Niekto : Osvojiť si tao vnútorne sa dá iba na ceste mystiky, popísanej s využitím obrazov. Duch sa musí ukľudniť, práve tak ako až kľudná voda sa prejasní. Musí sa vzdať odporu a to ho ponesia ako list vo vetre. (ad Čuang-c’) >>

Pytajuci_sa : Čo si obliecť? >>

Niekto : Úsmev je jeden z najmilších tvárových prejavov, má byť voľbou každej z nás na koho a kedy sa usmejeme a naozaj nie je v poriadku sa pri nás len tak zastaviť a poznamenať, aby sme sa usmiali. >>

Niekto : Prečo Boh Kainovu obetu neprijal a Ábelovu prijal? Lebo Kain mal horšiu karmu, pravdepodobne kôli svojej žiadostivosti a zlým skutkom. Hned na to však Boh poradil Kainovi, ako si karmu zlepšiť - treba konať dobré skutky. Kain však namiesto toho, aby pracoval na svojej karme a nezávidel druhým ich lepšiu karmu, podľahol hnevu a žiadostivosti a ešte viac si karmu zhoršil. >>

Niekto : Venujte sa svojím sympatiám, zaslúžia si to. >>

Niekto : Treba veľa bicyklovať. >>

Niekto : Treba veľa chodiť pešo. >>

Niekto : Cyklista je pohromou pre ekonomiku štátu: nekupuje si autá a nepožičiava si ani peniaze na ich kúpu. Neplatí havarijné poistenie. Nekupuje benzín, nevyhadzuje peniaze na údržbu a opravy. Neplatí za parkovanie. Nepotrebuje viacprúdové rýchlostné cesty. Nestučnie.

Zdraví ľudia nie sú pre ekonomiku nepostrádateľní ani užitoční. Nekupujú lieky. Nechodia do nemocníc a ku doktorom. Neprispievajú tak k štátnemu HDP.

Naproti tomu každý McDonald vytvorí najmenej 30 pracovných miest, lebo kôli nemu majú prácu 10 kardiológovia, 10 zubári, 10 dietológovia a samozrejme ľudia ktorí pracujú na predajni.

Uvážene vyberaj :Bicyklovanie alebo Mc Donald? Je to hodné úvahy.

PS: Chôdza je ešte horšia. Chodci nekupujú ani bicykle. >>

Niekto : Vízia bez akcie je snením, akcia bez vízie je nočnou morou. >>

Niekto : Životná úroveň sa zlepšila. Prečo nie sme spokojní? Pretože máme príliš veľa možností, čo robiť. Dostávame sa do rozhodovacej paralýzy a aj keď sa rozhodneme, svoje rozhodnutie potom ľutujeme. Preto si treba zjednodušiť svoj život, vytvoriť si svoju životnú víziu a naučiť sa odriekať si činnosti, ktoré do nej nepasujú. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek ako duchovná bytosť sa snaží o zväčšenie svojej lásky, t. j. božskej podstaty. Ak nemiluje stále viac (ľudí a intenzívnejšie) je nešťastná aj v blahobyte. Vonkajšie príčiny (choroby, násilie..) človeku ako duchovnej bytosti nemôžu uškodiť (ba pomáhajú jej konať dobro). Človek ako duchovná bytosť je nesmrteľný. >>

Niekto : Nemíňaj ale šetri ! >>

Ježiš Nazaretský : Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! >>

Ježiš Nazaretský : Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. >>

Niekto : Na koniec utrpenia nemusíme čakať, ale jestvuje technológia - meditácia, ktorá ten koniec utrpenia, koniec znovuzrodzovania môže navodiť (4. vznešená pravda ) >>

Niekto : Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne. >>

Niekto : Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli. >>

Pytajuci_sa : Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný? >>

Ježiš Nazaretský : Hľadajte a nájdete. >>

Biblia - Nový zákon : Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť? 15 Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, 16 čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? 17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva. 18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru, ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov. >>

Biblia - Nový zákon : Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. 20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná? >>

Ježiš Nazaretský : Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky >>

Niekto : Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní >>

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus) >>

Niekto : My sme náš mozog a všetky tie prejavy ako sebectvo, láskyplnosť , žiarlivosť, lakomosť, dobroprajnosť sú biochémia mozgu. Veda môže zistiť korelácie a kauzality, ktoré v ňom platia a navrhnút, čo by sa s tým dalo robiť. >>

Niekto : Pokiaľ o niekom potrebujeme hovoriť, hovorme tak, aby to obstálo aj v jeho prítomnosti. Hovorme tak, ako by tam bol. >>

Niekto : V prí­pa­de, ak je preu­ká­za­né, že po­doz­ri­vý je po­zi­tív­ne tes­to­va­ný na ko­ro­na­ví­rus CO­VID-19, je opod­stat­ne­né za­čať tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin ší­re­nia ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by .

Po­súd­nie ko­na­nia pá­cha­te­ľa ako tres­tné­ho či­nu ší­re­nia ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by vy­ža­du­je, aby zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­čo­va­li to­mu, že pá­cha­teľ: - úmy­sel­ne spô­so­bí ale­bo zvý­ši ne­bez­pe­čen­stvo za­vle­če­nia ale­bo roz­ší­re­nia ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by (§ 163 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na) ale­bo - z ned­ban­li­vos­ti spô­so­bí ale­bo zvý­ši ne­bez­pe­čen­stvo za­vle­če­nia ale­bo roz­ší­re­nia ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by (§ 164 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na). >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že ľudia sa vo zvýšenej miere pohybujú, všade chodia peši, aj kôli tomu, že sú to kopcovité regióny. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že ľudia sa vo zvýšenej miere socializujú, majú okruh svojich priateľov, s ktorými si otvoria tú flašku vína a porozprávajú. >>

Niekto : budeme sa k sebe a k planéte správať inak, prestaneme cestovať len preto, že chceme nové kulisy, pre pocit, že oddýchnuť si dokážeme na opačnej pologuli, pretože tú našu sme kontaminovali nepokojom a nenásytnosťou >>

Pytajuci_sa : Čo je šport? >>

Niekto : Treba robiť dopamínový detox. >>

Niekto : Jedno euro investované do masového športu ušetrí v budúcnosti tri eurá v zdravotníctve. >>

Niekto : V minulosti bol reakciou na stresovú situáciu buď útek alebo boj. V dnešnej dobe už nemôžeme v práci utekať ani sa biť a preto je po práci dobé si zabehať. Tým sa vylúčia z krvi stresové hormóny. >>

Niekto : Ak chcete rásť, tak rozširujte svoje pole vnímania, buďte viac objektívni a budete poznať viac pravdu-realitu a potom budete aj viac milovať a činiť dobro. >>

Immanuel Kant : Hypotetický imperatív je imperatív, ktorý nadraďuje príkazu nejaký účel, prinajmenšom ako možný alebo žiadúci: premieňa tak príkaz na číry prostriedok, závislý trebárs od spôsobilosti alebo opatrnosti (Ak chceš mier, chystaj vojnu.). >>

Ludwig Andreas Feuerbach : Namiesto lásky k Bohu sa treba snažiť o vzájomnú lásku medzi ľuďmi (humanizmus). Vieru v Boha treba nahradiť vierou v seba. Starosť o posmrtný život treba nahradiť starosťou o tento život. Modlenie treba nahradiť prácou. >>

Niekto : Dělám-li pro lidi něco, co je potěší, rádi mi za to zaplatí. Proto je bohatství na volném trhu měřítkem toho, jak moc člověk udělal pro druhé podle jejich vlastních žebříčků hodnot. >>

Niekto : Pro řešení všech problémů typu „jak/jestli vůbec poskytovat nějakou službu“, případně „jak/jestli vůbec vyrábět nějaký produkt“, jen stačí nechat tisíce a miliony podnikatelů, aby to prostě zkusili. Ti z nich, kteří to budou dělat špatně (= jinak, než lidé chtějí), zkrachují (a půjdou dělat něco, čím prospějí společnosti více). Naopak ti, kdo to budou dělat správně (= tak, jak si lidé přejí), budou prosperovat. >>

Niekto : Pod spoločným dobrom na východe sa myslí dobro štátu, pre ktoré by sa všetci mali snažiť robiť dobro. Dobro štátu t.j. dobro svätej imperiálnej Rusi. >>

Pytajuci_sa : Ako získať a udržať moc v štáte? >>

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Pytajuci_sa : Bojovať či nebojovať? >>

Niekto : Dobrými skutkami môžeme asi tak vyplaťiť svoje hriechy ako platiť peniazmi z hry "Sazky a dostihy" v supermarkete. >>

Niekto : Dobré skutky sú ako ozdoby na našich šatách, ale nevyčistia fľaky ktoré na šatách máme. Ako by vyzerala nevesta v nádherných bielych šatách so šperkami, ale s jedným veľým čiernym fľakom? >>

Niekto : Treba robiť to, čo nás baví. >>

Pytajuci_sa : Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)? >>

Niekto : Kto chce kam, pomôžme mu tam. >>

Na otázku Čo jesť?

Biblia : Potom riekol Boh:Ajhla, dal som vam vsetky semenoplodne byliny, ktore su na celej zemi a vsetky stromy, na ktorych je ovocie s ich semenom. To vam bude za pokrm. >>

Biblia : Nech vam sluzi za potravu vsetko co sa hybe, co je zive. Ako kedysi zelene byliny, teraz vam davam vsetko. Len maso s krvou, jeho to dusou, nesmiete jest. >>

Biblia : Preto az podnes Izraelci nejedia slachy z bederneho klbu, lebo onen sa dotkol slachy na bedernom klbe Jakobovom. >>

Biblia : Vsetky zvierata, ktore maju rozdelene kopyta a prezuvaju smiete jest...nejedzte:tavu lebo nema rozdelene kopyta...zajaca, lebo nema rozdelene paprcky... osipanu, lebo neprezuva.. Vsetko , co vo vodach, moriach a potokoch ma plutvy a supiny, mozete jest. ... Z vtakov tieto majte v osklivosti: orla, orlosupa, cierneho supa, rozlicne druhy sokola, vsetky druhy krkavcov, pstrosa, kukucku, cajku, sovu, bociana...hmyz a drobne zvierata tiez nejest ./skratene3M11. >>

Biblia : Nepatri medzi pijanov vina ani medzi zracov masa, lebo pijan i zrac schudobnie a ospanlivost oblika do handar. /Prislovia 23,20. >>

Ježiš Nazaretský : Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka....Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky? No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. >>

Diogenes zo Sinopy : Prinutim ta spat na holej zemi, pit vodu, jest hocico... >>

Diogenes zo Sinopy : V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky... >>

Krates z Téb : Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny >>

Krates z Téb : Kratés odporúča ako prostriedok proti chudobe zber voľne dostupných darov prírody: mušle, bôb a všeličo iné, čo sa k tomu dá jesť >>

Epikuros : Viac sa staraj o to, s kym budes jest a pit, nez o to, co budes jest a pit. Lebo zivot bez priatela je ako krmenie leva a vlka. >>

apoštol Pavol : Jeden verí, že môže všetko jesť, slabý je len zeleninu. Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu ? /Rimskym 14.2-8. >>

apoštol Pavol : Pokrm nás však nepribližuje k Bohu. Ak nejeme, nič nestrácame, ak jeme, nič nezískame. 9 Len dbajte, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie neposmelí, aby aj on jedol mäso obetované modlám? 11 A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie. Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem vôbec jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil. >>

Benedictus de Spinoza : Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom. >>

Benedictus de Spinoza : Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov. >>

Niekto : Etický problém s jedením mäsa čoskoro vyrieši pestovanie mäsa. >>

Niekto : Podľa výzkumov červené víno dokáže predĺžiť mladosť, znižuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie, pôsobí ako prevencia proti mŕtvici a srdcovému infarktu, chráni proti arteroskleróze a bráni po jedle ukladaniu tukov, preto udržiava štíhlu líniu. >>

Niekto : Človek má jesť mäso, lebo má možnosť jesť mäso, má na to uspôsobený tráviaci systém. Nábožensky povedané - je na to stvorený. >>

Niekto : Jesť by sa malo iba to, čo sa dopestuje lokálne. Teda v našom podnebí by sa nemalo konzumovať exotické ovocie ako banány alebo pomaranče. >>

Niekto : V rôznych kútoch sveta sa pravidelne objavujú ľudia, ktorý vyhlasujú,že bez vody a jedla dokážu žiť celé roky a zachovať si pritom nadpriemerné zdravie. Niektorí tvrdia, že všetku potrebnú energiu a živiny prijímajú zo slnečného svetla, z dychu, prípadne sa jednoducho živia všadeprítomnou neviditeľnou energiou, ktorá sa podľa orientálnych tradícií nazýva prána. (bretharianstvo, u nas Peter Starec) >>

Pytajuci_sa : Čo jesť? >>

Pytajuci_sa : Zeleninu z Lidlu , alebo zo záhradky? >>

Biblia : Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. >>

Niekto : Keby boh chcel, aby sme boli vegetariáni, urobil by vzrušujúcou poľovačku na brokolicu. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou! >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky. >>

Niekto : Sme tým čo jeme. / we are what we eat >>

Guatama Buddha : Mañjuśrī sa opýtal, “Nejedia Budhovia mäso kôli tathāgata-garbha ?” Požehnaný odpoveda, “Mañjuśrī, je to takto. Nie sú žiadne bytosti, ktoré neboli našou matkou, ktoré neboli našou sestrou generáciami putovania po nekonečných a nekonečných saṃsārach. Aj ten, kto je psom, bol naším otcom, pretože svet živých bytostí je ako tanečnica. Preto vlastné telo a telo druhého sú jediné telo, takže Budhovia nejedia mäso. >>

Guatama Buddha : Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness >>

Guatama Buddha : Mäso by sa nemalo jesť za troch okolností: keď bolo videné, počuté alebo je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); toto sú Jivaka, to sú tri okolnosti, za ktorých by sa mäso nemalo jesť, Jivaka! Vyhlasujem, že je možné jesť mäso z troch dôvodov: keď nebolo videné, počuté alebo nie je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); Jivaka, hovorím, že toto sú tri okolnosti, za ktorých sa môže jesť mäso. >>

Guatama Buddha : jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé >>

Niekto : Bravčové by sa nemalo jesť. Prasatá zožerú všetko, aj nečistoty, preto sa cez ne dostáva do človeka špina. >>

Niekto : Aj z jabĺk môže človek získať alergiu, lebo sú striekané. Takéto jablká nechce zjesť ani pes. >>

Charles Fourier : Z troch dôvodou sa bude len málo používať chlieb: 1. Chlieb, látka prácne zhotoviteľná, je málo atraktívna pre ľud, ktorý dáva prednosť mäsu a ostatným poživatinám... 2...všetky práce týkajúce sa výroby a zásobovania chlebom, ako je orba, žatva, mlátenie, hnietenie, sú veľmi nezáživne 3 Chlieb, potravinu málo lahodiacu chuti, je treba piecť každodenne. >>

Platon (pov. Aristokles) : (v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov... >>

Platon (pov. Aristokles) : Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom. >>

Platon (pov. Aristokles) : (v neideálnom štáte) Budeme ďalej potrebovať aj pastierov svíň; tých sme totiž v predchádzajúcom (zdravom) štáte nemali, lebo sme ich nepotrebovali, ale v tomto bude aj toto potrebné a budeme potrebovať aj mnoho iných zvierat slúžiacich za pokrm.. Budeme teda potrebovať pri tomto spôsobe života aj oveľa viac lekárov ako prv.. >>

Epikuros : Nutné, prirodzené a vymyslené potreby >>

Niekto : Zvieratá musia zomrieť, aby sme my mohli žiť, ich telo sa obetovalo za nás. >>

Niekto : Treba jesť iba to, čo sa vyskytuje v prírode, čo je čo najmenej spracované, ako napr. ryžu, mäso, vajcia. Chlieb už je dosť spracovaný, najviac biely chlieb. >>

Niekto : Pôda je vydrancovaná, zdravých látok je v potravinách málo. Pleto sa oplatí brať výživové doplnky. >>

Charles Fourier : Ak ponúkneme deťom nasledujúce tri potraviny - pol kila chleba, pol kila ovocia a pol kila sladkostí - o ich voľbe nieto pochýb - pobijú sa o sladkosti a ovocie, zatiaľčo chlieb nechajú bez povšimnutia. Ktoré jedlá dieťa vyhľadáva? Má rado ovocie a mliečne výrobky na jednoduchý spôsob a potom v zložitejšej úprave tieto veci v spojení s cuktrom - zaváraniny, sladké krémy, kompoty, marmelády. >>

Niekto : Jedenie mäsa je symbol mužnosti, aj preto sa ho mnohí nechcú vzdať. Nejete mäso? Ste morálnejší, ale menej mužní. >>

Niekto : Magnézium pre zvýšenie psychickej odolnosti. >>

Niekto : Človek by nemal jesť to, čo by za jedlo nepokladala jeho prababička. >>

Niekto : Mäso by sa malo jesť ako príloha k zelenine a nie naopak ako to býva pravidlom. >>

Niekto : Človek by si mal sám variť. >>

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Biblia : Krava s medveďom budú sa pásť a lev bude žrať slamu ako dobytok. >>

Ježiš Nazaretský : Chlieb náš každodenný daj nám dnes. >>

Biblia : Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. >>

Niekto : Treba jesť horkú čokoládu. >>

Pytajuci_sa : Čo navariť na obed? >>

Niekto : Keby bitúnok mal steny zo skla, každý by bol vegetarián. >>

Niekto : "Nejem nic, co ma tvar a oci." Za kazdymi tymi ocami vidim dusu. To som si uvedomila a preto uz maso do seba proste nedostanem. Kym som si to vsak uvedomila, presli roky, dnes som stastna, ze sa tak stalo, pretoze maso mi je odporne a nemusim bojovat s chutkami na maso, ako to bolo predtym a som zdrava. >>

Ježiš Nazaretský : Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky >>

Niekto : Koronavirus COVID-19 sa na človeka preniesol buď z netopierov cez nejaké iné domáce zviera, alebo unikol z laboratórií Wuhan Institute of Virology, činskej akadémie vied. Z toho vyplýva, že za COVID-19 pandémiu (milióny mŕtvych a ochromenie normálneho života spoločnosti) môže buď veda, alebo konzumácia mäsa. >>

Niekto : Vitamíny sú také látky, ktoré ak ich neprijímame, tak spôsobujú choroby. >>

Niekto : 11. prikázanie - Neposolíš. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že majú rastlinne založenú stravu - vegánsku, vegetaránsku - čerstvé ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, semiačka. Mäso majú raz za týždeň až za mesiac. Hlavný príjem bielkovín sú pre nich strukoviny. >>

Niekto : Prílišné dlhodobé uživanie vitamínu C može spôsobiť oxálatové močové kamene. >>

Niekto : Podľa "Lanset eat report" by naša strava mala obsahovať
- 2/3 ovocia, zeleniny a strukoviny,
- červené mäso, ako sa ho nevieme vzdať, tak max. 100 g týždenne
-v žiadnom prípade nejesť procesované jedlo - salámy, šunky, klobásy, údené (ktoré aj WHO klasifikovalo ako karcinogénne), konzervy, ktoré vydržia aj dva roky >>

Niekto : Kto je kardiológ tak je buď vegán, alebo neštuduje. >>

Niekto : V roku 2014 porovnávali pomocou kolonoskopie tráviace systémy afroameričanov, odchovaných na hamburgeroch,steakoch a afričanov s 90 percentnou rastlinnou potravou a skúmali riziko vzniku nádorov. Vyše 50 percent američanov mali na tráviacom trakte polypy, zvýšené nábeh na rakovinu a prevládajúce zlé mikróby. Afričania mali všetko vynikajúce. >>

Niekto : Treba byť vegetarián. >>

Niekto : Za to, na čo máme chuť môže z 50 percent genetika a z 50 percent mikróby, čo máme v črevách. Pri prechode na rastlinnú stravu sa zmenia typy mikróbov v črevách a my prestaneme mať chuť na mäso. >>

Niekto : Pre ľudí platí, že by mali mať asi 60% rastlinnej stravy, preičom sa neobídu bez príjmu mäsa individuálne aspoň dvakrát až trikrát týždenne, avšak toto mäso má byť chudá svalovina. Človek sa geneticky vyvinul tak, že nie je uspôsobený k tomu, aby efektívne konzumoval iné živočíšne zložky, ako sú vnútornosti, chrupavky, šľachy, koža apod. >>

Niekto : Čím dlhšie sa človek venuje vegetariánstvu, tým menšími fyzickými i psychickými rezervami disponuje. S narastajúcimi rokmi sa vegetariánom narušuje tvorba buniek a objavujú sa vážnejšie poruchy, rastie riziko ochorenia nervovej sústavy, ochabnutie psychických schopností až demencia. >>

Niekto : Človek nedokáže žiť bez mäsa, pretože niektoré bunky si nedokáže bez mäsa vyrobiť. a i niektoré stopové prvky a vitamíny. V prípade nedostatku sa ľudský organizmus snaži svojou pružnosťou nedostatok čiastočne napraviť, pretože väčšinu z týchto látok si dokáže ukladať do zásoby, a niektoré i roky. >>

Niekto : Vegetaríánstvo vzniklo pred viac ako dvetisíc rokmi na rôznych miestach sveta, pretože bol nedostatok mäsa. Jednoducho nebolo. >>

Niekto : Človek, ktorý neje mäso, tak napríklad zle vyrába mozgové bunky, po čase mu začína ochabovať intelekt a potom určité oblasti psychického výkonu nezvláda. Je akýsi jednostranný. Má to vplyv aj na povahové vlastnosti, začína napríklad klesať a ochabovať dôvtip a chápavosť. >>

Niekto : Ľudia, ktorí dlhší čas neužívajú mäso, začínajú trochu blednúť, znižuje sa ich obranyschopnosť. Akonáhle dlhoročného vegetariána napadne choroba, musí jej podľahnút. >>

Niekto : Mäso výrazne pomáha pankreasu. Pokiaľ nie je v potrave zastúpené, slinivka brušná sa nikdy nevylieči, je na tom závislá. Všetci vegetariáni sú tiež dispoziční "pankreatici". Keď ich pankreas ochorie, tak sa nikdy nevyliečia, dokiaľ neprestanú s vegetariánstvom. >>

Na otázku Prečo ne/študovať filozofiu?

Biblia : Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.... Hospodin, Boh, prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. >>

Diogenes zo Sinopy : Čím ti budem prospešný svojim učením? Predovšetkým ťa zbavím rozmaznanosti... >>

Aristoteles : Neboť jako dnes, tak v dřívějších dobách lidé začali filozofovat,protože se nečemu divili.....Ten pak, kdo pochybuje a diví se, má vědomí nevědomosti...(otazka = vedomie nevedomosti) >>

Aristoteles : Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu. >>

Epikuros : Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby. >>

Ježiš Nazaretský : Nielen z chleba žije človek, ale z každého Božieho slova. >>

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Načo sú Jeruzalemu Atény?. >>

Johannes Scotus Eriugena : Nikto nevstupi do neba ak nie cez filozofiu. Nemo intrat in coelum nisi per philosophiam. >>

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. >>

John Locke : Ked pozname svoje vlasne sily, skor vieme, co podniknut, aby sme mali nadej na uspech..a nebudeme mat chut necinne sediet a prestat mysliet v zufalosti, ze nic nemozeme poznat. >>

David Hume : Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti. >>

Niekto : Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou? >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je z hľadiska zdravého rozumu prevrateným svetom. >>

Arthur Schopenhauer : Filozofia je ako tažké brnenie. Slabý sa pod ním zrúti, silného urobí neporaziteľným. >>

John Dewey : Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo... >>

Edmund Husserl : Ak sa nechame viest filozofiou, tak nas nevyhnutne caka destrukcia nasich kazdodennych presvedceni >>

Moritz Schlick : Kant zvykol vo svojich prednáškach hovorit, že filozofiu nemožno naučiť. Jediná vec, ktorú možem naučiť je filozofovanie. Leibniz, ked v Berline zalozil Prusku akademiu vied a načrtol plány jej zloženia, pridelil v nej miesto všetkým vedám, no filozofia medzi nimi nebola. Leibniz nenašiel žiadne miesto pre filozofiu v systéme vied, lebo si jasne uvedomoval, že nejde o hľadanie konkrétneho druhu pravdy, ale o činnosť, ktorá musí sprevádzať každé hľadanie pravdy. >>

Ludwig Wittgenstein : Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli. >>

Martin Heidegger : Az ked myslenie obratime k tomu, co uz bolo myslene, osvojime si obratnost pre uchopenie toho, co nam este treba mysliet. >>

Alexander Koyre : Každému naozaj veľkému objavu na pôde vedy predchádza metafyzický traktát. >>

Carl Friedrich von Weizsäcker : Stonožka, ktorej sa spýtate v akom poradí kladie svoje nohy, začne nad tým uvažovať a odnaučí sa chodiť. >>

Niekto : Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi. >>

Niekto : Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu. >>

Niekto : Bez filozofie by ranné kresťanstvo zaniklo ako ostatné kulty (osobnosti). >>

Niekto : Mysli inak a študuj filozofiu! >>

Niekto : filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu >>

Niekto : Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje. >>

Slavoj Žižek : Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky. >>

Niekto : Tyto diskuse ostatne zamestnavaji pouze uzky okruh ucencu, prevazne vetšine populace postačuje k orientaci v bežném živote i nadále hrst moudrostí všedního dne. >>

Niekto : Zásadami filozofov sa ľudia riadia len vtedy, keď sa zhodujú buď s ich vlastnými názormi, alebo s názormi štátnych orgánov. Ale načo sú potom filozofi? >>

Niekto : Jan Lesinsky vie o automobiloch vsetko, dokaze rozpravat aj o rozdieloch vo vyrobnych postupoch volkswagenu a kie vyplyvajuce z odlisnosti uceni Aristotela a Konfucia. >>

Niekto : Tym, ze veda nasla pravdu, filozofia si uz nemohla vymyslat. >>

Niekto : Úlohou inteligentného človeka je využiť svoje nadanie v prospech ľudstva. Ľudstvo čaká v 21. storočí viac globálnych problémov než je v žumpe hovien. Potravinová kríza, povodne, AIDS, potkany, filcky, mravce, mor, more atď. Pred ľudstvom stoja úlohy ako premeniť celuózu na eko-palivo a ako presvedčiť kokotov tohoto sveta aby zložili zbrane. Budú potrební konzervacionisti, ktorí zabránia nenažrancom klčovať pralesy a odborníci na manažment preľudnenej planéty. Tieto úlohy vyžadujú špecialistov, ktorí sú schopní podávať hmatateľné výsledky, a nie prázdne racionalizovanie. Nie je ale možné ich zvládnuť, pokiaľ nám v hlavách zaberajú miesto vírusy ako Nietsche alebo Kant. >>

Niekto : Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať? >>

Niekto : Budovanie si vlastnej filozofie, je ako zariadovanie si domacnosti. domacnost si sice mozes zaradit sam, ale vsetky komponenty, pracku, chladnicku, nabytok, koberce atd ti vymyslia a skonstruuju ini ludia. S vyberom vlastnej filozofie je to ako s kupovanim siat. Niekto kupi prve co mu sadne, niekto zhana to najkrajsie, a niekto si radsej nieco usije. >>

Niekto : Filozofi by mali byt ti, co viac vplyvaju na textarov pesniciek. >>

Niekto : Filozofi by mal byt ako sofista, mal by vediet argumentaciou presvedcit /dievca, neveriaceho, kupujuceho. Mal by vyhravat v debatach. >>

Niekto : Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu. >>

Niekto : Co mi dala filozofia? Ked pocuje slovo podstata, hned sa mi vybavi aristoteles, jeho 10 kategorii z ktorych prva je podstata ostatne akcidencie. Potom hned definicia, esencia, substancia, spinoza, boh >>

Niekto : But perhaps even more important than specific political and moral commitments is a general conviction, almost religiously held in some quarters, that scientism (conceived as a too-narrowly-scientific view of the world) needs to be actively resisted, and that the arts and humanities — including philosophy — should play a central role here. >>

Niekto : Political and moral and other broadly ideological commitments are also in play, of course, and a broad-based, normatively-oriented version of philosophy is inevitably attractive to those who seek to influence the values and behaviors of others./Mark English >>

Niekto : Given that — whatever happens to philosophy departments — meta-questions relating to the sciences and other disciplines will continue to be addressed by practitioners of those disciplines, why does it matter so much to some that philosophy should survive as an independent discipline?It may be that many of philosophy’s defenders are motivated by a belief in the need for a synoptic view./Mark English >>

Niekto : I personally have found myself in the position of trying to justify the discipline to skeptical students . My usual line was to try to get them to see philosophy more in terms of the history of ideas, emphasizing the importance of knowing something about the way our cultures and our science have developed over time. /Mark English >>

Niekto : Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko. >>

Niekto : Treba si najst zenu a nie filozofovat. Boh nema vaginu. >>

Niekto : Ak Boh existuje, vsetka filozofia je zbytocna. /Milos T. >>

Niekto : Celkom uspesny clovek nema co filozofovat. Celkom neuspesny /napr. bezdomovec/ uz nevladze filozofovat. To len my na rozmedzi filozofujeme. >>

Niekto : Ja som mala pri štúdiu filozofov pocit, že sa nedajú dokonale pochopiť, ak človek nežije v dobe, v akej žili oni... myslenie a názory každého človeka sú určite poznačené životnými okolnosťami, ľuďmi, duchom doby, osobnými úspechmi aj tragédiami... a preto zastávam názor, že nakoniec si každý človek musí vystavať svoju vlastnú životnú filozofiu... vlastný hodnotový systém... vlastné nazeranie na svet aj na to, čo ho presahuje... vlastné vnímanie Boha aj samého seba.../Beata G.. >>

Niekto : Filozofiu studujeme, aby sme sa naucili rozumiet vsetkym ludom. Kedze ludia maju nazory, ktore zvacsa vymysleli alebo zosumarizovali velky myslitelia. >>

Niekto : Studium filozofie je ako studium madarciny. Netreba nam ju, nikto sa o nu nezaujima, ale pride situacia, ked sa zide. >>

Niekto : Filozofia je dobra na to, ze sa clovek nenudi, ked je sam so sebou. Ale preto mozno ostane sam. >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. >>

Tomas Kempensky : Často sa mi protiví mnoho čítať a počúvať. V tebe je všetko , čo chcem a po čom túžim. >>

William James : Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie. >>

Herbert Marcuse : Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou. >>

Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno : Primárne je rozhorčenie nad nespravodlivosťou. (V liste Horkheimerovi: Primär war bei Dir die Empörung über Unrecht) >>

Niekto : Pred a po štúdiu filozofie >>

Niekto : Raz filozofom, navzdy filozofom >>

Lao-c : Zapomeň na vzdělanost, a prost budeš strastí. Jaký je rozdíl mezi "jakže" a "ó!"? Čím se lisí "dobré" a "zlé"? Musím se klanět tomu, čemu klaní se ostatní? Byť by to bylo nekonečnou hloupostí? Všichni jsou rozjařeni a veselí, jako když se kochají posvatným býkem, jako když vystupují na Jarní terasu. Jen já jsem klidný a nedávam na sobě nic znát, jako dítě, které se jestě nezasmálo. Jsem sám, osamělý jako ten, jenž nemá se kam vrátit. Všichni žijí v dostatku a nadbytku, jen já nemám ničeho, co bych vlastnil. Co jsem já za blázna ! Jak mám zmatenou mysl ! Všichni jsou bystří a veselí, já však jsem mdlý, skleslý. Všichni jsou rázní, bezohlední, ja však tichý, plachý. Mírný jako oceán, bezcílny jak záchvěv vánku. Všichni jsou usedlí a věnují se svému, jen já tvrdošíjne držím se mimo. To, čím se nejvíce liším od ostaních, je uvědomění, že mé živobytí pochází od mé Matky ! >>

Marcus Tulius Cicero : Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. >>

apoštol Pavol : Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. 9 Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. >>

Epikuros : Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti. >>

Guatama Buddha : keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu. >>

Ludwig Wittgenstein : Rozum sa pri útoku na hranice jazyka riadne doudiera. >>

Niekto : Načo je štúdium filozofie, keď vám umožňuje len do určitej miery dobre hovoriť o odťažitých otázkach logiky vedy a nijako sa netýka zlepšenia bežného uvažovania o živote. >>

Marcus Aurelius : Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá. >>

Niekto : Ak chcem urobiť dobrá voľbu povolania, t.j. aké povolanie ešte bude existovať o 20 rokov, potom filozofia je teraz oveľa bezpečnejšou voľbou čo sa týka povolania ako bola kedykoľvek v minulosti, pretože spoločnosti ako TESLA a Google, sú zrazu konfrontované hlbokými filozofickými otázkami a preto potrebujú po prvýkrát filozofov. >>

Niekto : Výrobcovia autonómnych automobilov, potrebujú mať vyriešené niektoré etické otázky, ohľadom toho, ako sa má správať autopilot, či má viac chrániť pasažiera, alebo ľudí vonku a podobne...a to je úloha pre filozofa >>

Niekto : Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia. >>

Karl Jaspers : Pre človeka, ktorý verí vo vedu, nedáva filozofia žiadne platné (všeobecne uznané) poznatky. Za viactisícročné úsile sa jej nepodarilo takéto poznatky získať. >>

Karl Jaspers : Filozofiu nemožno ospravedlniť vonkajšou užitočnosťou, ale vnútorným popudom. Týka sa človeka ako človeka. Filozofia je prítomná vždy na verejnosti, v tradičných prísloviach a prevládajúcich presvedčeniach. Filozofii sa nedá uniknúť. Kto filozofiu odmieta, už filozofuje. >>

Karl Jaspers : Filozofiu niektorí pokladajú za bezpredmetné myslenie, zbytočné hĺbanie snílkov a tak obtiažnu, že je beznádejné sa ňou zaoberať. >>

Karl Jaspers : Nielen dnes je filozofia popieraná ako zbytočná a škodlivá. Pre cirkevné autority vždy vzdiaľovala od Boha, zvádzala k svetským veciam. Pre politické totality vždy podkopávala poriadok. >>

Karl Jaspers : Každodenný zdravý ľudský rozum často nad filozofiou víťazí. Napr. Tháles spadol do jamy, keď pozeral na hviezdy a slúžka ho za to vysmiala. >>

Karl Jaspers : Filozofia dáva mimoriadne poučenie, je výsledkom dôležitého úsilia neobyčajných ľudí a pritom je to vec, ktorá sa týka každého, jednoduchá a zrozumiteľná. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Potreba filozofie pramení z rozdvojenosti alebo rozpoltenosti, ktorá bráni človeku nájsť racionálne zjednotenia a zmierenie so svetom. Táto rozdvojenosť sa na pojmovej úrovni javí v podobe dogmaticky fixovaných opozícií ako rozum a zmyslovosť, duch a príroda, subjekt a objekt, sloboda a nevyhnutnosť, indivíduum a spoločnosť a mnohých iných. >>

Arthur Schopenhauer : Pravé filozofovanie sa podobá výstupu na vrcholce hôr - poskytuje človeku stále väčšie výhľady ale robí ho stále osamelejším. >>

Niekto : Jednou z otázok, na ktoré má filozofia dávať odpovede a riešenie je otázka, ako sa máme vysporiadať s utrpením, s nespravodlivosťou, ako intervenovať v prípade pomerov, ktoré tieto utrpenia spôsobujú. Filozofi by mali intervenovať v prípade, že majú dobrý nápad ako, ale súčastná akademická filozofia nie je momentálne príliš kompetentná na takúto intervenciu. >>

Niekto : Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí. >>

Niekto : Výsledkom štúdia filozofie je zistenie, že je vlastne skoro nemožné mať originálne myšlienky. Všetko už bolo premyslené a povedané. Možno však zistiť koho myšlienky nasledujeme. >>

Niekto : Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali. >>

Niekto : Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. >>

Niekto : Už nejakú dobu pomáham ľuďom, aby našli svoju životnú misiu, alebo z nej odhlalili nejaký ďalší kúsok (článkami na blogu, videami, workshopom vnútorné dieťa).. Toto moje úsilie, misia, je zbavené všetkého balastu, čiže je zbavené celej filozofie ako takej. Dnes som rada, že som si prežila sklamanie z filozofie..tak by som sa možno nikdy neobrátila sama k sebe.. >>

Niekto : budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou). >>

Herbert Marcuse : Vládnuca trieda v pokročilej industriálnej spoločnosti, ovládla nielen vedomie ale aj podvedomie a nevedomie pracujúcej masy, preto by noví marxisti mali okrem Marxa študovať aj Freudovu teóriu. >>

Niekto : vsetci zomrieme >>

Niekto : Filozofia je veda s problematickým zaradením. >>

Niekto : Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov. >>

Niekto : Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila. >>

Niekto : Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero. >>

Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané. >>

Platon (pov. Aristokles) : Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti. >>

Niekto : Hegel vo svojej Logike ako vede opisuje myslenie ako ho nevedome používame v bežnom živote, keď myslíme v kategóriách kvality, kvantity, miery .. Pri štúdiu filozofie sa dostávame k vedomému používaniu týchto kategórií, čo je nevyhnutné ak chceme vážne robiť vedu alebo politiku.. >>

Friedrich Nietzsche : Každé živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli. >>

Platon (pov. Aristokles) : Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď teda prekonajú mnohých svojou dialektikou a mnohí zasa ich prekonajú, náhle a rýchlo sa dostanú do stavu, že nebudú veriť v to, v čo verili predtým, tým sa dá vysvetliť, že aj oni sami, aj všetko čo súvisí s filozofiou, má u ostatných ľudí zlú povesť. >>

Jean Jacques Rousseau : Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ak však poslucháč naozaj miluje múdrosť a je príbuzný tej veci ... myslí si, že počul o obdivuhodnej ceste a že musí teraz napnúť sily a že by inak nemohol žiť; a potom napnúc všetky svoje sily i sily svojeho sprievodcu, na tejto ceste nepovoľuje, pokým všetko nedokončí, alebo nenadobudne sily, aby mohol bez sprievodcu viesť samého seba.. >>

Johann Gotlieb Fichte : Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania. >>

Niekto : Optimálny spôsob ako sa vyhnúť nude je teória. >>

Platon (pov. Aristokles) : Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov. >>

Niekto : Filozofia vedy je pre vedcov užitočná asi tak ako ornitológia pre vtákov. >>

Albert Camus : Pre nedostatok odvahy sa vždy nejaká tá filtozofia nájde. >>

Niekto : Život ľudí je aplikovanou filozofiou. Ľudia žijú napr. v liberálnej alebo komunistickej spoločnosti podľa toho akú filozofiu vo svojich životoch prevažne aplikujú - či liberálnu alebo komunistickú. >>

Rene Descartes : Len filozofia jediná nás odlišuje od najväčších divochov a barbarov, a zároveň aj to, že každý národ je o to civilizovanejší a zdvorilejší, o čo lepšie jeho ľudia filozofujú. Preto najväčším dobrom, ktoré môže v štáte existovať, je to, že má skutočných filozofov. >>

Rene Descartes : Mať oči zatvorené a nikdy sa neusilovať ich otvoriť je to isté ako žiť bez filozofovania. A radosť vidieť všetky veci, ktoré odhaľuje náš zrak, sa nijako nedá porovnať s uspokojením, aké nám poskytuje znalosť vecí, ktoré nám odhaľuje filozofia. >>

Sokrates : Nepreskúmaný život nie je hodný žitia. >>

Niekto : Šport prináša hmatateľnú skúsenosť so zlepšením sa. V rámci fyzična sa lepšie dá vidieť nejaký pokrok. Ľudia sa cez športovú aktivitu stávajú ľudmi, ktorí túžia lepšie žiť a siahajú neskôr po motivačnej literatúre až k filozofii. >>

Niekto : Filozofia môže mať terapeutický účinok, rovnako ako náboženstvo. >>

Niekto : Filozofia poskytla kresťanstvu pojmový aparát, aby mohla vzniknúť kresťanská filozofia (apologetika) >>

Niekto : Filozofia môže byť prevenciou voči prepadnutiu nejakej sekte, lebo filozofia je vždy otvorená. Sekta je uzavretá a poskytuje hotové odpovede. >>

Niekto : Deti majú byť odmalička vedené k dialogu so sebou samým....Človek musí byť vedený odmalička k tomu, žiť zo svojho vlastného základu. A nie z podsunutého. A to znamená pracovať na tej pravdivosti, ktorá sa musí stať neskrytosťou, lebo len tá neskrytosť vás môže presvedčiť o tom, že je naozaj pravdou. S tou neskrytosťou sa potom stotožníte a stanete sa sami tou neskrytosťou a potom už nemôžete pochybovať, potom už nepotrebujete nejakú autoritu, ktorá vás poklape po pleci a povie, "ˇAno, vy máte pravdu." Pretože vy tou pravdou ste....filozofia o tom učí už dávno, ale dnes sa to neučí... Škola už pripravuje iba pre pracovný trh... Univerzity sa menia na korporáty. Ľudia ostávajú vo svojom vzdelaní na pragmatickej úrovni a nie sú schopní svoj horizont prekročiť. >>

Niekto : To hlboké, čo človek v sebe nosí, tá možnosť transcendovať seba samého, pretože má reč, ten človek je bytosťou, ktorá je zo všetkých tých tvorov najvyššie, pretože má tú reč, ktorou môže trancendovať svoje biologické, fyzikálne, machanické a neviem aké.to sa v človeku v vdnešnom vzdelávaní nekultivuje. >>

Na otázku Piť či nepiť?

Biblia : Nepatri medzi pijanov vina ani medzi zracov masa, lebo pijan i zrac schudobnie a ospanlivost oblika do handar. /Prislovia 23,20. >>

Epikuros : Je uzitocne zdrzovat sa niektorych slasti, aby sme neskor nemuseli znasat horsie bolesti. >>

Arthur Schopenhauer : Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity. >>

Niekto : Zi po svojom! Familia premium. Najčistejšia vodka. Keď nie si len šikovný kolega. >>

Pytajuci_sa : Piť či nepiť? >>

Herakleitos : Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu. >>

Herakleitos : Suchá duša - najmúdrejšia a najlepšia. >>

Herakleitos : Lepšie je skryť svoju hlúposť (ťažké je to v roztopašnosti a pri víne). >>

Biblia : Víno je posmeškár, pálené násilník! Kto im holduje, nebýva múdry. >>

Niekto : Svoboda je možnost zvolit si svou cestu. Není zadarmo. Nikdy nebyla samozrejmostí. Je trěba za ni bojovat (zábery 1968, 1989) . Na počest všech, kterí volí svou cestu za svobodou vznikl Panamský rum Hefron. >>

Niekto : Qui bene bibit, bene dormit.Qui bene dormit non pecat.Qui not pecat venit in caelo. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : V človek prirodzene vyvolávajú opojenie niektoré pracovné a športové činnosti a niektoré jedlá . K tomu sa však pridáva spoločensky podmienené spôsoby vyvolávania opojenia, keď sa napr. pije alkohol, pretože sa patrí vypiť si pri oslave. Niektorí však prepadajú závislostiam. >>

Niekto : Kto pije ohnivú vodu, nedrží sľuby, >>

Niekto : Sladké nápoje sú spojené s rizikom cukrovky a zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva. >>

Niekto : Pohár červeného vina (120ml) denne je zdraviu prospešné, pretože zmenia mikroflóru v črevách ku viac prospešným mikróbom. >>

Niekto : Modré zóny (kde sa ľudia doživajú v dobrom zdraví čo najdlhšie) Okinawa v Japonsku, Ikaria v Grécku, Sardínia, Kostarika, Nikozia, Lomalinda v USA) sa vyznačujú tým, že takmer všade (okrem Lomalindy, kde žijú Adventisti 7. dňa) pijú s mierou víno, a víno v Sardínii navyše obsahuje vyššie množstvo dobrých polyfenolov. >>

Arthur Schopenhauer : Mnohí si v mladosti zoderú kabát, ktorý ich mal v starobe chrániť. >>

Na otázku Pozerať či nepozerať televíziu?

Niekto : Bude čučet na televizi přece! To je ten správný nástroj pro to, abychom jim všem lili do hlavy informace, které my sami chceme, aby oni zpracovávali! Takže jim můžeme podsouvat další strachy, či takové informace, aby vytvářeli jen negativistické myšlenky. Rozumíte? To je uzemní. V tom shonu a jejich neustále zaneprázdněné mysli nenajdou nikdy spojení se sebou samými. >>

Pytajuci_sa : Pozerať či nepozerať televízor? >>

Herbert Marcuse : Reklama určuje náš životný štýl. Nie je to len zábava, je to aj náš manipulátor a školiteľ. Pomáha pri odstrihnutí vnútornej dimenzie človeka, v ktorej by mohla vzniknúť opozícia. >>

Herbert Marcuse : Televízia = politika + zábava +predaj >>

Na otázku Čo navariť na obed?

Pytajuci_sa : Čo navariť na obed? >>

Niekto : Nemôžem predsa zasa variť cestoviny! Ale zemiaky boli včera! A ryža predvčerom! Jedlo by malo byť kvalitné, zdravé a pestré a k tomu všetkému by malo chutiť! Objednám pre dnešok radšej pizzu. >>

Na otázku Čo si obliecť?

Niekto : Zahaľovanie žien (v islame) nemá náboženský dôvod, iba politický. >>

Niekto : Nekupovať veci čiernej farby, pretože farbenie čiernou farbou veľmi zaťažuje životné prostredie škodlivými látkami. >>

Pytajuci_sa : Čo si obliecť? >>

Guatama Buddha : Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva? >>

Niekto : Ak ženu znásilnia, tak si za to môže sama, lebo mala príliš vyzývavé oblečenie a pod. >>

Niekto : Žena v počiatkoch komunizmu bola zobrazovaná a propagovaná v montérkach a zamazaná od oleja, na traktore alebo pri vysokej peci, čo malo vyjadrovať jej emancipáciu a vyrovnanie sa mužom >>

Niekto : V pokročilejšom socializme, cca po desiatich rokoch vlády komunistov sa upustilo od zobrazovania ženy v čisto pracovnom oblečení a prešlo sa k propagácii vkusného ale umierneného a stále praktického oblečenia pre pracujúcu ženu, ktoré bolo ešte stále dosť unifikované. Až v neskorších rokoch socializmu výrobné podniky vyvíjali snahu zbaviť sa uniformity vo svojich návrhoch oblečenia. >>

Niekto : Džinisti sú rozdelení do niekoľkých siekt. Najznámejšie sekty sú "bielo odetí" (švétámbarovia) - nosia biele rúcha a "vzduchom odetí" (digambarovia), nenosia žiadny odev, chodia nahí. >>

apoštol Pavol : Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. >>

Na otázku Očkovať sa či radšej nie?

Pytajuci_sa : Očkovať sa či radšej nie? >>

Niekto : Ak už som prekonal COVID-19, to znamená, že mám dobrú imunitu a tak sa nepotrebujem očkovať. Očkovaním naopak by som si mohol organizmus iba pokaziť. >>

Na otázku Čo čítať?

Niekto : Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou? >>

Jean Jacques Rousseau : Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí. >>

Pytajuci_sa : Čo čítať? >>

Niekto : Čítanie Platona vám v žiadnom prípade nemôže uškodiť. >>

Niekto : Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html) >>

Niekto : Morálna premena či rast, teda ak sa chcem meniť k lepšiemu. začína vždy zmenou myslenia, teda zmenou toho, ako veci vidím. Literatúra a hlavne romány ako napr. Dostojevskeho bratia Karamazovovci, Dickinsova Vianočná koleda, Frankenstein od Merry Shellyovej i Murdochovej (Iris Murdoch) vlastná tvorba sú v tomto veľmi nápomocné. A rozprávky. >>

Na otázku Ako poznať seba samého?

Niekto : Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru. >>

Niekto : Človek by mal ísť nájsť samého seba do divočiny. V divočine je oslobodený od požiadaviek, ktoré na neho kladie spoločnosť, a môže sledovať autentické želania, autentické plány, jeho pravé ja, ktoré takto objaví. Lepšie tiež môže pochopiť, v akých vzťahoch, v akej kultúre žije (čo sa dá dosiahnuť aj cestovaním do krajín s inou kultúrou) >>

Niekto : Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt. >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Niekto : Človek si začína uvedomovať sám seba v okamihu, keď - po prvý raz povie „ja“. Rozumieť tomu čo je človek tak, že sa pochopí jeho „pôčiatok“, znamená preto rozumieť počiatku "ja" ktoré sa odhaľuje v reči. >>

Niekto : Človeka, ktorý je „pohltený“ predmetom o ktorom uvažuje, je možné „priviesť späť k sebe“ iba túžbou; napríklad túžbou jesť. Vedomá túžba bytosti je to, čo tvorí túto bytosť ako "ja" a odhaľuje ju ako takú tým, že ju ženie povedať „ja". >>

Niekto : V životu nebezpečných situáciách, v horách, vo vojne, sa ukáže aký kto je, či zbabelec, alebo odvážny, dobrý, či zlý, alebo sa len samému sebe takým zdal. >>

Niekto : Šport sa výrazne odlišuje od hry a ten rozdiel sa dá vyjadriť pojmom „výkon“. V hre neexistuje žiadny vážny a rozumný účel, zatiaľ čo v športe áno. Ak napríklad prekonáte svetový rekord na viac ako 100 metrov, je to veľký úspech, ktorý sa samozrejme dá dosiahnuť iba mnohými obeťami, presnou stravou, logicky naplánovanými a prísne vykonanými tréningovými plánmi atď. V športe ideme niekedy na hranice bežných ľudských schopností, myslíme na extrémne športy, ako je potápanie z apnoe alebo horolezectvo, kde športovci dokonca riskujú svoje životy. Toto sú však výzvy, ktoré slúžia na meranie toho, čo môže ľudská bytosť dosiahnuť ako jednotu tela a mysle. >>

Niekto : Spoznajte samého seba a svoje telo vďaka analýze DNA. >>

Niekto : Historia nie je len skúmaním vecí, ktoré sa udiali, ale ja vecí ktoré sa dejú v našich hlavách a akým spôsobom sa dejú. .. História nám hovorí kto sme a ako sme sa sem dostali, naša identita každého jedného z nás je z veľkej miery postavená na tom aké sme mali dejiny, aké sú dejiny národa alebo tej časti spoločnosti v ktorej žijeme. A toto nám ukazuje história - kto sme. >>

Arthur Schopenhauer : Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa. >>

Niekto : Šport sa pozerá na život ako na hru, kde človek vyhmatáva svoje možnosti, skúša kým je a tie možnosti vyhmatáva tým, že spoznáva svoje limity, hranice s cieľom aby poznal samého seba. Spoznáva sa tu hlavne z telesnej stránky. Vzdelávanie má totiž dve stránky - šport a pedagogika. Pri spoznávaní sa, človek zároveň spoznáva čo môže vykonať v rámci svojej komunity. >>

Arthur Schopenhauer : V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia) >>

Niekto : Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho... >>

Niekto : Aby som sa poznávala, treba sa pýtať "Prečo som nemohla neurobiť, to čo som už urobila?" To je ta cesta via negationes, kde to čo sa stalo je odpoveďou a človek chce odhaliť otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté a skryté. A keď sa pri tej otázke zdržujete, tak sa odhaľujú trhlinky vlastného egoizmu a vlastnej hlúposti. A tak sa človek poznáva a to ho nesmierne ukľuňuje a zmieruje so situáciou do ktorej je vrhnutý... >>

Niekto : Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať. >>

Na otázku Čo je múdrosť?

Biblia : Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. /Prislovia 9,10 >>

Biblia : Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť.Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím./Prislovia 8,12-13 >>

Biblia : Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.. >>

Lao-c : Múdry sa nestará o vzhľad, ale o brucho. >>

Guatama Buddha : Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá nejušlachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najlahšia. Tretia skúsenostou: To je tá najtvrdšia. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : U koho prevládne materálno nad kultúrnosťou, je primitívny človek, u koho prevládne kultúrnosť nad materálnom, je nepraktický človek. Len ten, u koho sú kultúrnosť a materálno v dokonalej harmónii, len ten je naozaj ušľachtilý človek. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania, ľudskosť potešeniu vystupovania na vrcholky hôr! Múdrosť je tvorivý nepokoj, ľudskosť nádherná vyrovnanosť. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto je schopný spravodlivo zadovážiť ľudu, ktorý spravuje, všetko, čo potrebuje, a kto si pritom ctí duchov a božstvá zeme, ale fanaticky s nimi neobcuje, toho považujem za múdreho človeka. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Ušľachtilý človek si je istý svojím konaním, a preto sa môže nechať životom spokojne uchlácholiť, malý človek sa jednostaj za niečím pachtí, a preto je neustále hašterivý. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Či sa pokladám za múdreho? Nie to rozhodne nie! No spomedzi mnohých prostoduchých ľudí som možno len a schopný dať vyčerpávajúcu odpoveď! >>

Herakleitos : Muži filozofi musia poznať veľmi veľa vecí. >>

Herakleitos : Mudrost spociva v jednej veci: poznat, ako sa vsetko riadi rozumom az do jednotlivosti. >>

Platon (pov. Aristokles) : Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti. >>

Aristoteles : Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach. >>

Aristoteles : Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom :
ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny)
seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)
lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)... >>

Epikuros : Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše. >>

Epikuros : Uctievanie mudreho cloveka je velkym ziskom pre tych, ktory ho uctievaju. >>

Epikuros : Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. >>

apoštol Pavol : Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou. 19 Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím. 20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde rečník tohto veku? Neobrátil azda Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? 21 Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. 22 Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, 23 my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo, 24 ale pre povolaných, tak Židov, ako aj Grékov, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. 26 Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. 27 Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; 28 Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, 29 aby sa nik pred Bohom nevystatoval. >>

Plotinos : Múdrosť je myslenie, ktoré sa odvracia od tunajšieho sveta a vedie dušu hore k veciam nadzemským. >>

Avicenna - Ibn Sina : Múdrosť je cesta, ktorou ide duša za svojou dokonalosťou. >>

Blaise Pascal : Su dve krajnosti : vylucit rozum a uznavat iba rozum. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. >>

Arthur Schopenhauer : Múdrosť je chápanie kauzálnych vzťahov v službách vôle. 1. V ovládaní seba. 2. V ovládaní iných (intrigy) 3. V ovládaní (konštrukcii) strojov. >>

Bertrand Russell : Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života. >>

Bertrand Russell : Láska je múdra, nenávisť je hlúpa. >>

Ján Patočka : K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde. >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Čo je múdrosť? >>

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. >>

Tomas Kempensky : Opovrhnúť svetom, a tak sa domáhať nebeského kráľovstva, je najväčšia múdrosť. >>

Tomas Kempensky : Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov? >>

Tomas Kempensky : Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu. >>

Herakleitos : Tí čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božského; ten totiž vládne pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko) a dokonca ešte zvyšuje. >>

Herakleitos : Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola naučila Hesioda a Pytagora, ďalej aj Xenofana a Hekataia. >>

Niekto : Zatiaľčo múdrosť sveta tajomstvo vyčerpáva objasnením, múdrosť Božia je skrytá v tajomstve. Taká múdrosť je prítomná iba v otvorených otázkach ... otázkach, ktoré v žiadnej ľudskej reči nenašli, ani nemôžu nájsť definitívnu odpoveď. >>

Chrysippos : Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou. >>

Lao-c : Poznať druhých je múdrosť. Poznať seba je najväčšia múdrosť. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť obsahuje veľkosť ducha i spravodlivosť a povznesenosť nad všetko, čo sa človeku stane. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. >>

Niekto : Vždyť je to prostinké jen pro chytrého arci, dospělí dětínští a dítka jsou dnes starci, moudrej se nermoutí a fiškus není šťoura, jsme skrátka na pouti, která se večer bourá. Posaď se do káči než ti tam jinej vleze, hloupej ať roztáčí a chytrák ať se veze. >>

Niekto : Múdrosť je len jedna; človek má byť tým čím je, ale má byť pevný.. >>

Niekto : Japonská filozofia šťastia Ikigai odporúča zvážiť tieto štyri veci: Čo vás činí šťastnými? V čom ste dobrí? Čo by vás mohlo uživiť? Čo tento svet potrebuje? Ak dokážete zodpovedať tieto štyri otázky, dokážete nájsť v živote rovnováhu a šťastie. Šťastie totiž podľa Ikigai spočíva v tom, že budete robiť to, čo vás baví, čo máte radi a zároveň na tom dokážete zarobiť a prosperovať. >>

Niekto : Definícia debility : Robiť to isté dookola a očakávať oné výsledky. >>

Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja. >>

Guatama Buddha : Múdre uváženia (joniso manasikára): Avšak poučený ušľachtilý žiak, ktorý má úctu k svätcom, pozná učenie vznešených a je dobre cvičený v ušľachtilej náuke Dhamma, ten chápe, čo je hodné pozornosti a uváženia, ako aj čo pozornosti hodné nie je. A tak uvažuje o tom, čo si zasluhuje pozornosť, čo je hodné uváženia, a nie o tom, čo uvažovanie hodné nie je. Čo je utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je pôvod utrpenia, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je vyhasnutie utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je cesta vedúca k vyhasnutiu utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje. >>

Guatama Buddha : Keby niekto položil otázku, či vôbec pripúšťam nejakú teóriu, malo by sa mu odpovedať takto: Dokonalý je oslobodený od akejkoľvek teórie, pretože Dokonalý pochopil, čo je telesnosť, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je cítenie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je vnímanie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo sú mentálne formácie, ako vznikajú a zanikajú. Pochopil, čo je vedomie, ako vzniká a zaniká. Preto hovorím, že Dokonalý získal úplné oslobodenie vyhasnutím, vyvanutím, zmiznutím, zatratením a zbavením sa všetkých názorov a mienky, všetkých sklonov vytvárajúcich mienky akéhosi "ja" či "moje." >>

Aristoteles : Je teda jasné. že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností. >>

Ježiš Nazaretský : Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“ >>

Niekto : “Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.” >>

Marcus Aurelius : Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným. >>

Védy (indické) : Múdri hovoria o tom, čo je Jeden mnohými spôsobmi. / The wise speak of what is One in many ways. >>

Pytagoras zo Samu : Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. >>

John Adolphus Etzler : Múdry skúma predtým než súdi, hlupák súdi predtým než preskúma. >>

Lao-c : Kto robí - pokazí, kto vlastní - stratí. Kedže mudrc nič nerobí - nič nepokazí, kedže sa ničoho nedrží - nemôže nič stratiť >>

Lao-c : Veľké sa začína ako maličké. Preto neskúša mudrc robiť nič veľkého . Kto veľa sľubuje, dodrží zväčša málo. Kto ľahko na seba veľa berie - bude to mať ťažké. Mudrc pokladá všetko za ťažké a bude to mať ľahké. >>

Lao-c : Mudrc poznáva bez toho, aby cestoval, chápe bez toho, aby pozrel, dokončí bez toho, aby konal. >>

Jan Amos Komenský : Opakovanie je matkou múdrosti. >>

Jan Amos Komenský : Plná múdrosť, pansofia, je všezahŕňajúca, aby ľudský duch bol obrazom všemúdreho Boha. >>

Jan Amos Komenský : Múdrosť podľa šalamúna je pôvodca všetkých vecí a učiteľka všetkého, drahšia než všetko bohatstvo. Vyplýva z nej dlhovekosť a sláva, blaženosť, krása a česť.. >>

Soren Kierkegaard : Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiacto zúfa, to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Osvietení správne hovoria, že múdry je ten, kto koná bez žiadostivosti a túžby po plodoch svojej činnosti. Väzba medzi ním a skutkami mizne, reťaz je roztrhnutá, roztavená v plameňoch poznania. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Múdry človek odvrátil svoju tvár od plodov činnosti a nič už nepotrebuje - átman je všetkým. A tak koná a zároveň nekoná. V nič nedúfa, nič nežiada, ovláda svoje telo a myseľ, nič si neprivlastňuje. Len koná a nezožne zlo. >>

Slavoj Žižek : Múdrosť je tá najkonformnejšia vec na svete. Čokoľvek by si urobil, múdry muž príde a ospravedlní to. Napr. urobíš niečo riskantné a uspeješ. Múdry muž príde a povie niečo ako "Iba kto riskuje, môže vyhrať." Ak však urobíš to isté ale neuspeješ, múdry muž povie napr. (Slovinské vulgárne príslovie): "Nedá sa čúrať proti vetru." >>

Slavoj Žižek : Čo je múdrosť? Urobme myšlienkový experiment: Niekto povie - "Prečo sa naháňame za týmito pozemskými slasťami? Pravé uspokojenie pochádza z premýšľania o večných pravdách" - Ak to povie s tým správnym pátosom, bude to znieť ako hlboká vec. Ale povedzme opačnú vec: "Prečo sa naháňať za večnými pravdami? Carpe diem. Užívaj toho, čo tu máš.." A teraz poviem tretiu variantu : "Prečo sme uviazli v kontraste medzi večnosťou a prechodnou existenciou? Pravá múdrosť spočíva v hľadaní večnosti v užívaní prechodných slastí" a znie to múdro. Štvrtá varianta znie: "Sme odsúdení existovať medzi večnosťou a pominuteľnosťou. Múdry muž to akceptuje" ...skrátka, čokoľvek človek povie, môže to podať ako múdrosť. >>

Soren Kierkegaard : Kýmkoľvek bol Ježiš Kristus, jedno nebol - mudrcom. >>

Niekto : Všetkého veľa škodí. >>

Aristoteles : ..vedou, ktorá je vládnuca v prvej rade, a vedou, ktorá vedie viac než veda slúžiaca, je tá, ktorá poznáva, kôli čomu máme všetko konať; je to dobro v jednotlivých prípadoch a celkové dobro vôbec v celej prírode. >>

Niekto : Múdrosť je mať čo najviac detí. >>

Niekto : Psi sa často úprimne zaujímajú o to, čo robia ľudia, aj keď to nie sú ich páni. Psi sa aj radi miešajú do ľudských záležitostí. Somáre menej dbajú o ľudské správanie a väčšmi sa starajú o seba. Preto sa o somároch tvrdí, že majú výrazné filozofické sklony. >>

Niekto : Existuje múdrosť starého i múdrosť nového. >>

Niekto : Múdrosť starého je múdrosť tradície, čo sa zrodila v čase, uchováva hodnoty overené dejinnou skúsenosťou, je to múdrosť zodpovednosti, poriadku, miernosti, vernosti, dodržiavania zákonov. >>

Niekto : Múdrosť nového je múdrosť objavovať nové, kriticky prehodnocovať to, čo je na tradícii klamné. Je to múdrosť hravosti, snenia, hľadania, tvorivosti. >>

Niekto : Iba spojením múdrosti starého a múdrosti nového môže vzniknúť celostná múdrosť a taká múdrosť môže vzniknúť iba v otvorenom dialógu, vzájomnom stretnutí. >>

Niekto : Ak sa múdrosť staroby odvráti od múdrosti mladosti, vzniká nebezpečná zaslepenosť. Každá kritika je potom vnímaná ako vnášanie nepokoja a neúcta voči tradícii a autorite, a každá aktivita ako vzbura a podvratná činnosť. >>

Tomas Akvinsky : Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého. >>

Niekto : Niekedy treba osudu vzdorovať. >>

Niekto : Múdrosť je vyrovnanosť a konzervatívnosť ktorá prichádza s vekom, keď človek vidí vo všetkom negatíva i pozitíva. Mladosť je viac nevyrovnaná, negujúca, radikálna. >>

Niekto : Cynizmus, negativita a zlomyseľnosť niekedy vyzerajú ako múdrosť. >>

Ježiš Nazaretský : Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry. Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve. >>

Niekto : Mysli na to, že čas jsou peníze; kdo by denně svou prací mohl vydělat deset šilinků a jde se na půl dne procházet nebo čas prolenoší ve svém pokoji, ten, když na svoji zábavu vydal byť jen šest pencí, nesmí počítat jen je, neboť vedle toho ještě vydal nebo spíše vyhodil pět šilinků. >>

Niekto : .Mysli na to, že - jak říká přísloví - dobrý počtář je pánem všech peněženek. Kdo je známý tím, že platí přesně ve slíbenou dobu, ten si může kdykoli vypůjčit peníze, které zrovna jeho přátelé nepotřebují. >>

Niekto : Muž, který dbá na svou důvěryhodnost, si musí všímat i nejbezvýznamnějších událostí. Úder tvého kladiva, jejž tvůj věřitel slýchá v pět ráno nebo v osm večer, ho uspokojí na šest měsíců; když tě však uvidí za kulečníkovým stolem, nebo zaslechne tvůj hlas v hostinci v době. kdy bys měl pracovat, tak se ti hned příštího rána připomene o splátku a bude žádat peníze dřív, než je budeš mít k dispozici >>

Biblia : Videl si muža zručného v práci (Lutherov preklad: vo svojom obchode)? Bude stáť pred kráľmi, nebude slúžiť obyčajným ľuďom. >>

Niekto : Z dobytka se získává lůj, z člověka peníze,“ pak nás jako zvláštnost této „filosofie lakomství“ napadne ideál čestného muže hodného kreditu, a především myšlenka, že jednotlivec je povinen zajímat se o zvětšování svého kapitálu jako o sebeúčel. >>

Niekto : iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a nikoli naopak >>

Niekto : Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou. >>

Niekto : Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“. >>

Niekto : Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. >>

Biblia : Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. >>

Biblia : Múdry sa obáva a stráni sa zlého, ale blázon zúri a cíti sa bezpečný. >>

Biblia : Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale len v prejavovaní svojho zmýšľania... Pery blázna vyvolávajú škriepky a jeho ústa volajú po bitke. >>

Arthur Schopenhauer : Pre rozumné správanie človeka nie je podstatná ani tak absolútna sila intelektu ako skôr jeho relatívna sila v pomere ku sile túžob, ktoré ho ženú. >>

Arthur Schopenhauer : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. >>

Niekto : V našom tele, v našich bunkách a hlavne v kostiach a krvi je nahromadené a uložené poznanie (genetická informácia v 80 mld bunkách), ktoré toltéci volali spiace alebo tiché poznanie, a v tranze sa môžeme k tomu vedeniu dostať. >>

Niekto : Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili. >>

Niekto : Staré učenia nás upozorňujú na to, že vždy súvisíme s celkom, že existuje nejaká prepojená sieť života a keď zasiahneme do tej siete, zasiahneme i do seba. (v protikalde k názoru, že sa možno izolovať) >>

Soren Kierkegaard : No malomeštiak nemá fantáziu, nechce ju mať, je mu odporná. Čiže niet mu pomoci. A ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presanhujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiactvo zúfa to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia. >>

Niekto : Meniť všetko je hlúposť, rovnako ako nemeniť nič je hlúposť. >>

Arthur Schopenhauer : Praktický človek sa nemusí učiť, ale skôr cvičiť. Knihy nenahradia skúsenosť. Učenosť nenahradí génia. >>

Arthur Schopenhauer : Naša pamäť nie je nádoba, ale cvičená schopnosť vyvolávať predstavy. Aj keď má niekto v hlave veľa, ale nedokáže v danú chvíľu potrebné vyvolať, má to iba virtuálne, reálne nemá nič. >>

Pytajuci_sa : Ako sa učiť? >>

Na otázku Ženiť sa (vydávať sa)?

Diogenes zo Sinopy : Nebudes sa starat o manzelstvo ani o deti ani o vlast.. >>

Biblia : Lepšie bývať v kútiku v podstreší, ako s hašterivou ženou v jednej domácnosti. >>

Biblia : Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha; beda však samotnému ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť ak dvaja ležia spolu, zahrejú sa; ale samotný ako sa zahreje? >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Niekto : rozhodovanie sa medzi manzelkou a dozorcom >>

Friedrich Nietzsche : Každé živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli. >>

Pytajuci_sa : Ženiť sa (vydávať sa)? >>

Niekto : So ženou zle, bez ženy ešte horšie. >>

Sokrates : Má sa muž ženiť? Či sa ožení, či nie, vždy bude ľutovať. >>

Niekto : Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť. >>

apoštol Pavol : Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak. 8 Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja. >>

Biblia : Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly. Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk. Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život. Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje. Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka. Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam. Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. Bedrá si silou opáše a posilní si ramená. Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína. Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena. Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera. Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy. Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru. Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny. Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky. Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie. Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov. Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou: „Statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš!“ Pôvab je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu. (Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky! >>

Niekto : Ak sa oženíš, so slobodou je koniec >>

Pytajuci_sa : Rozvádzať sa či nie? >>

Niekto : Rok 2015 bol rekordný v počte sobášov. Naposledy sa toľko ľudí za jeden rok zosobášilo pred dvadsiatimi rokmi. Čo ich dnes motivuje sobášiť sa? Zrejme aj to, že už manželstvo nevnímajú tak zväzujúco a dokážu si ho prispôsobiť svojim predstavám. >>

Ježiš Nazaretský : Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. >>

Ježiš Nazaretský : Ja vám však hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku — okrem dôvodu smilstva —, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto by sa oženil s prepustenou, cudzoloží. >>

apoštol Pavol : Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojmu dievčaťu, keď už dosiahne zrelý vek a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú! 37 Kto sa však pevne rozhodol vo svojom srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre. 38 Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie. 39 Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. >>

Ježiš Nazaretský : No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. >>

Biblia : Ak si muž vezme ženu za manželku a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju z domu preč. Ona vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža. Ak sa však znepáči aj druhému mužovi, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju preč z domu. Ak jej druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, zomrie, potom si ju prvý muž, ktorý ju poslal preč, nesmie znova vziať za ženu, lebo je poškvrnená. >>

Na otázku Ako vychovávať deti?

Jean Jacques Rousseau : Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí. >>

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Platon (pov. Aristokles) : Či nie preto je hudobná výchova najúčinnejšia, že pri nej rytmus a harmónia najviac vnikajú do vnútra duše a najsilnejšie sa jej zmocňujú, lebo prinášajú so sebou ladnosť a robia človeka ladným, ak je správne vychovaný, ak však nie naopak? >>

Platon (pov. Aristokles) : Aj v gymnastike ich treba starostlivo vychovávať od detstva po celý život. Podľa mňa je to takto, ale uvažuj aj ty: nezdá sa mi totiž, že by zdatné telo touto svojou dokonalosťou robilo aj dušu dobrou, ale naopak, že dobrá duša svojou dokonalosťou robí telo čo najlepším. >>

Platon (pov. Aristokles) : Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Ale aká náuka ešte ostáva, ak vylúčime múzické vzdelanie, gymnastiku a technické zamestnania (ručné práce)? Nuž ak okrem nich už nič nemôžeme nájsť, vezmime čosi z toho, čo sa vzťahuje na všetky... Taká maličkosť, správne rozoznať jedno, dve, tri, nazývam to stručne znalosťou čísel a počtárskeho umenia. >>

Platon (pov. Aristokles) : Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku. >>

Niekto : Chlapcov treba do života naučiť len 2 veci : Zarábať peniaze a baliť ženy. >>

Platon (pov. Aristokles) : Keď mladý človek vychovávaný spôsobom, ako sme práve opísali, bez pravého vzdelania a v skupánstve, okúsi med trúdov a stretne sa s divými a nebezpečnými zvermi, ktoré mu vedia poskytnúť pestré a rozmanité rozkoše ... >>

Platon (pov. Aristokles) : Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov. >>

Niekto : Deti majú byť odmalička vedené k dialogu so sebou samým....Človek musí byť vedený odmalička k tomu, žiť zo svojho vlastného základu. A nie z podsunutého. A to znamená pracovať na tej pravdivosti, ktorá sa musí stať neskrytosťou, lebo len tá neskrytosť vás môže presvedčiť o tom, že je naozaj pravdou. S tou neskrytosťou sa potom stotožníte a stanete sa sami tou neskrytosťou a potom už nemôžete pochybovať, potom už nepotrebujete nejakú autoritu, ktorá vás poklape po pleci a povie, "ˇAno, vy máte pravdu." Pretože vy tou pravdou ste....filozofia o tom učí už dávno, ale dnes sa to neučí... Škola už pripravuje iba pre pracovný trh... Univerzity sa menia na korporáty. Ľudia ostávajú vo svojom vzdelaní na pragmatickej úrovni a nie sú schopní svoj horizont prekročiť. >>

Na otázku Ako filozofovať?

Platon (pov. Aristokles) : Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien.. >>

Plotinos : Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... . >>

Edmund Husserl : Nie od filozofie, ale od veci a problemov musi vychadzat popud k badaniu. >>

Rudolf Carnap : Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií. >>

Hans Georg Gadamer : Vete rozumiem vtedy, ak viem sformulovat otazku na ktoru je ta veta odpovedou. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Niekto : Ranná scholastika sa vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Raz, počas rozhovoru s učeníkom C´kungom, Majster pobavene zvolal: "Cch´, ty ma tučím pokladáš za človeka, ktorý si pamätá všetko, čo sa kedy naučil!" Učeník C´kung sa naňho udivene pozrel: "Áno. A vari si to nepamätáte?!" Majster odpovedal: "Nie! Ja iba dávam vecí do súvislostí!" >>

Jean Francois Lyotard : aby boli vedomosti v budúcnosti pokladané za užitočné, budú musieť byť prekonvertované na počítačové dáta. /..one day, in order for knowledge to be considered useful, it will have to be converted into computerized data >>

Niekto : Všetci, ktorí chcú rozumieť viac ako obyčajní ľudia, sú jednomyseľne toho názoru, že najlepšou a najbezpečnejšou cestou pri skúmaní pravdy a vyučovaní pravde je metóda využívaná matematikmi pri štúdiu a výklade vied, v ktorých sa z definícií, postulátov a axiómov dokazujú závery. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : (Characteristica universalis - univerzálna formálna reč - ktorá by nahradila myslenie počítaním) - Ak by sme ju mali, už by neboli potrebné väčšie hádky medzi filozofmi, ako sú medzi účtovníkmi. Lebo by stačilo, aby zobrali do ruky pero, sadli si k papieru a povedali - "Počítajme!" >>

Logik Formálny : P000589 => P004100 >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Čo najjednoduchšie ideje sa musia dať vyjadriť univerzálnymi symbolmi, ktoré sa potom spoja do rozumných slov. Daľšie pravidlá potom majú umožniť spojenie týchto výrazov po vzore matematických výpočtových zásad. Cieľom je premeniť v budúcnosti omyly na obyčajné "chyby pri počítaní" a sporné otázky riešiť pomocou výpočtu. >>

Jacques Derrida : Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus) >>

Friedrich Nietzsche : Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu. >>

Arthur Schopenhauer : Ak by chcel filozof začať tým, že si vymyslí metódu podľa ktorej bude filozofovať, podobal by sa básnikovi, ktorý napíše Estetiku, podľa ktorej bude básniť. Obaja sa podobajú človeku, ktorý by najprv zaspieval pesničku a potom by na ňu tancoval. >>

Niekto : Chemik ide do laboratoria, filozof do kniznice. >>

Rene Descartes : Už pred niekoľkými rokmi som spozoroval, koľko nepravdy som v detstve pripúšťal ako pravdu a aké pochybné je azda všetko, čo som neskôr vybudoval, a preto raz v živote musím všetko dôkladne vyvrátiť a znovu začať od najhlbších základov, ak chcem vo vedách vybudovať niečo pevné a trvalé. >>

Rene Descartes : Pre spomenutý cieľ však nebude potrebné ukázať, že všetky moje názory sú klamné; to by som azda nikdy nedosiahol. Na zavrhnutie všetkých postačí, ak v každom z nich nájdem niečo pochybné ... zaútočím hneď na samotné princípy, o ktoré sa všetko opieralo, čo som kedy veril, pretože stavba sa sama zrúti, ak sa podkopú základy. >>

Niekto : O všetkom treba pochybovať / DE OMNIBUS DUBITANDUM EST >>

Niekto :

Ako filozofovať dnes

12.3.2021

Keby dnes žili veľkí filozofi minulosti, nepísali by filozofické knihy, ale programovali by filozofický software. >>

Otto Neurath : Moderné chápanie sveta potrebuje (a vytvára) očistený jazyk. >>

Johann Gotlieb Fichte : Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania. >>

Johann Gotlieb Fichte : Každé poznanie nespočíva na ľubovoľných predpokladoch, ale celkom konkrétne na predpokladoch, ktoré robí poznávajúce vedomie samo o sebe. Všetkému čo o svete hovoríme, leží v základe návrh našeho vlastného postavenia v ňom. >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>

Rene Descartes : Je nevyhnutné, aby poznanie bolo odvodené z prvých príčin, a to tak, že pri štúdiu toho, ako ho nadobudnúť, ten, kto si zaumieni v skutočnosti filozofovať, musí začať hľadaním týchto prvých príčin, t. j. princípov. Tieto princípy musia spĺňať dve podmienky. Prvou je to, aby boli tak jasné a zreteľné, aby ľudský duch nemohol pochybovať o ich pravdivosti, ak ich začne pozorne skúmať. Druhou je to, aby poznanie ostatných vecí záviselo práve od týchto princípov tak, aby princípy mohli byť poznané bez týchto vecí, ale nie naopak, veci bez princípov. Potom je potrebné snažiť sa z týchto princípov odvodiť poznanie vecí, ktoré od nich závisia, tak, aby v celom slede dedukcií bolo len to, čo je veľmi zrejmé. >>

Niekto : Keď máme nejaký problém, ktorý nás trápi, tak aby sme ten problém mohli naozaj pochopiť, tak v tej našej filozofii to znamená, že musíme tento problém v našom vedomí uchopiť ako už hotovú odpoveď. A tá odpoveď je odpoveďou na otázky, ktoré musíme z tej odpovedi vyeruovať, vytrhnúť, my musíme jednoducho prísť na otázky, ktoré patria k predom danéj odpovedí a tie otázky musia patriť k tej odpovedi ako kľúč k zámku zamknutých dverí. A pokiaľ to takto nájdeme vo svojej mysli, tak sme sa dostali k hermeneutickému rozjasneniu toho problému a vytrhli sme zo skrytosti tu neskrytosť, ktorá je vlastne podstatou tej pravdy. >>

Niekto : Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho... >>

Na otázku Robiť si to?

Albert Camus : Pohlavny zivot bol dany cloveku mozno preto, aby ho odvracal od jeho pravej cesty. Je to jeho opium. Vsetko uspava. >>

Niekto : unearned fullfilment gives you a big burst of pleasure but its only momentarily. it lasts for a short period of time and then disapears and after you feel bad cos its gone. earned fullfilment last forever , its not as intesn as the unearned stuff but the difference is its everlasting instead of momentary >>

Pytajuci_sa : Robiť si to? >>

Diogenes zo Sinopy : Kiež by sa aj hlad dal zahnať trením brucha >>

Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.) >>

Niekto : Ako dlhodobý pobyt vo väzení mení sexuálne správanie človeka >>

Aurelius Augustinus : masturbácia je ťažším hriechom ako smilstvo, znásilnenie, incest a cudzoložstvo. Argumentoval pritom tým, že posledné menované aktivity môžu viesť k oplodneniu a tehotenstvu, zatiaľ čo masturbácia k oplodneniu viesť nemôže. >>

Na otázku Mať či nemať deti?

Diogenes zo Sinopy : Nebudes sa starat o manzelstvo ani o deti ani o vlast.. >>

Pytajuci_sa : Mať či nemať deti? >>

Niekto : Na svete je už 7 miliárd ľudí. >>

Niekto : Až 58,6 ton CO2 produkcie môže ušetriť ten, kto sa rozhodne nemať dieťa. Kto sa rozhodne nejesť mäso odľahčí životné prostredie o 0,6 ton CO2, kto sa rozhodne nemať auto, ušetrí 2,4 ton CO2. >>

Niekto : Áno, chcem mať deti. Chcem sa mať s kým rozprávať, keď budem starý, chcem aby môj život mal nejaký zmysel, chcem sa mať o čo starať, chcem aby ma mal niekto bezpodmienečne rád... >>

Niekto : Áno, všetci majú deti, aj moji rodičia mali deti, teda aj ja by som mal mať deti.. >>

Niekto : Chcieť mať dieťa je dvojnásobné sebectvo. Človek chce aby existoval nielen on ale ešte aj jeho kópia. >>

Niekto : Deti sú väčším dobrom ako sex. >>

Niekto : Deti robia život ľahším, to bol môj pocit už odpočiatku ako som mal deti. Obyčajne sa myslí opak, t.j. že deti robia život ťahším, avšak tým, že je človek otec alebo matka, odpadajú určité existenciálne ťažkosti zo života, tým že človek venuje pozornosť ďeťom a nie je tak konfrontovaný natoľko so samým sebou, so svojimi existenciálnymi úzkosťami, je decentralizovaný, lebo vždy sú tam deti, ktoré niečo chcú a niečo si zasluhujú. Mnohí hovoria, že deti obmedzujú slobodu (ak sa oženíš, so slobodou je koniec), ale to pokladám za hlboké nepochopenie našej kultúry. Myslím si a aj mnohí iní majú ten pocit, že deti vnášajú do života ľahkosť, rozširujú slobodu, obmedzujú sčasti individualistickú slobodu, ale dávajú nové slobody. >>

Niekto : Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht. >>

Na otázku Čo robiť, keď nás urážajú?

Pytajuci_sa : Čo robiť, keď nás urážajú? >>

Niekto : Človek by mal občas chodiť na strelnicu a nekonfliktných obdobiach sa pochváliť fotkami z nej. >>

Marcus Aurelius : Stretnem sa s človekom všetečným, nevďačným, domýšľavým, potmehúdskym, závistlivým a sebeckým. Všetky tieto vady vyplývajú z neznalosti dobra a zla. Ja však som dospel k poznaniu, že dobro svojou prirodzenosťou je krásne a zlo je škaredé a že aj prirodzenosť práve toho, kto chybuje, je príbuzná s mojou, nie snáď účasťou na tej istej krvi alebo rodu, ale na tom istom rozumu a jeho božskom podielu: nemôžem teda od nikoho z nich utrpieť škodu, lebo nikým sa nedám zlákať k ničomu škaredému.. >>

Marcus Aurelius : Kedykoľvek narazíš na niečiu nehanebnosť, hneď si polož otázku: "Je možné, aby neboli vo svete nehanebníci?" Nežiadaj teda nemožné, lebo aj tento je jeden z oných nehanebníkov, ktorí musia byť byť na svete.... Lebo keď si spomenieš, že musia byť aj takíto ľudia, budeš ku každému z nich zhovievavejší. >>

Niekto : Naučme sa nebrať veci osobne. Pochopme, že keď nám niekto povie "Ty si ale debil", že nás sa to netýka. Týka sa to jeho. To je jeho veta, on nám niečo hovorí o sebe o svojom svete, o svojom spôsobe uvažovania. Ak sa naučíme nebrať to osobne, prestaneme fungovať ako automat a môžeme si zvoliť ako zaeragujeme, či sa zasmejeme, alebo nebudeme reagovať vôbec. Môžeme si ho len popozerať a može sa nám stať, že náhle uvidíme tie jeho dávne zranenia... >>

Na otázku Pracovať či nepracovať?

Diogenes zo Sinopy : Ked Korintu hrozilo obliehanie Filipom, vsichni obyvatele meli napilno, takze jeden cistil zbran, druhy snasel kameny, treti opravoval hradby a diogenovi to neuslo, zahalil se do plaste a s velkou horlivosti zacal valet svuj sud ulicami sem a tam. Na dotaz proc to dela, odpovedel: I ja mam napilno a valim svuj sud, abych medzi tolika pricinlivymi lidmi nezustal jediny bez zamestani. >>

Aristoteles : Slobodný človek nie je nikomu užitočný. >>

Epikuros : Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Praca od nas odhana tri velke nestastia: nudu, nudzu a nerest. >>

Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách. >>

Jean Jacques Rousseau : Človek je priveľmi ušľachtilý tvor, aby mal byť jednoducho nástrojom iných a nemáme ho zamestnať tým, čo vyhovuje im, kým sa neporadíme s ním čo vyhovuje jemu. >>

Jean Jacques Rousseau : Nesmieme hľadať najvhodnejšieho človeka pre každé zamestnanie, ale najvhodnejšie zamestnanie pre každého človeka. >>

Arthur Schopenhauer : Ak odstraníme všetky vonkajšie záťaže, sami sme si záťažou. >>

Karol Marx : Práca produkuje divy pre boháčov, ale pre robotníka produkuje nedostatok, produkuje ducha, ale pre robotníka produkuje slabomyseľnosť a kretenizmus. >>

Karol Marx : Robotník sa cítí pri sebe mimo práce a v práci sa cíti mimo seba. Doma je keď nepracuje a keď pracuje nie je doma. >>

Albert Camus : U vsetkych je to rovnake: Dvaja ludia sa vezmu,este trochu sa miluju,pracuju. Pracuju tolko, ze zabudnu milovat. >>

Michel Foucault : Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons? >>

Niekto : Že príde mladík k starému človeku, čo sedí na priedomí a díva sa na svoje pomarančové pole..A on len sedí a vyhrieva sa na slniečku..A mladík sa ho spýta, prečo len tak vylihuje, prečo tie pomaranče ešte neobral, nepredal..A čo by bolo potom?, spýta sa starý muž.Potom by si mal hromadu peňazí, nemusel nič robiť a užíval si život!, povie mladík nástojčivo.A čo robím teraz?, spýta sa pobavene starký... >>

Pytajuci_sa : Mali by za nás pracovať stroje? >>

Pytajuci_sa : Pracovať či nepracovať? >>

Bertrand Russell : Za podmienky, že množstvom práce nie je nadmerné, tak aj tá najnudnejšia práca je pre väčšinu ľudí znesiteľnejšia ako úplná nečinnosť. >>

Bertrand Russell : Práca vyplňuje dosť veľa hodín denne bez toho aby sa človek musel rozhodovať, čo má robiť. Väčšina ľudí, ak ich ponecháme vyplniť si voľný čas podľa ich voľby, väčšinou nevedia vymyslieť nič dostatočne zábavné čo by sa oplatilo robiť. A akonáhle sa pre niečo rozhodnú, tak ich trápi pomyslenie, že niečo iné by mohlo byť zábavnejšie. Samá nutnosť rozhodovať sa býva niekedy nepríjemná. Mnoho bohatých nečinných ľudí trpí nevysloviteľnou nudou v dôsledku oslobodenia od práce. >>

Bertrand Russell : Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku. >>

Bertrand Russell : Prácu robia zaujímavou dve hlavné zložky: prvá je cibrenie zručností a druhá je zostrojovanie niečoho. >>

Marcus Tulius Cicero : Každý, kto pracuje za peniaze, predáva samého seba a stavia sa tak do postavenia otroka. (Whoever gives his labor for money sells himself and put himself in the rank of slaves.) >>

Sokrates : Práca vytvára z ľudí zlých priateľov a zlých občanov, pretože nemajú čas na povinnosti ktoré vyžaduje priateľstvo a občianstvo. >>

Paul Lafargue : Buďme lenivý vo všetkom, okrem v láske a pití, okrem v lenivosti. >>

Niekto : Oddychovať je zdravé. >>

Paul Lafargue : Poľnohospodárstvo je skutočne prvým prejavom otrockej práce v histórii ľudstva. Podľa biblickej tradície aj prvý zločinec Kain bol roľníkom. >>

Paul Lafargue : Kde zmizli zdravé a vrtké gazdinky, samý spev a plné života, ktoré vedeli vyčariť radosť a rodiť bez bolesti zdravé a silné deti? - V práci. >>

Paul Lafargue : Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme. >>

Paul Lafargue : Ekonómovia robotníkom neustále zdôrazňujú - Pracujte, aby ste rozmnožili bohatstvo spoločnosti. Odpoveď na to je: Chudobné národy sú tie, kde sa ľud má dobre a bohaté národy sú tie, kde ľud je zvyčajne chudobný. >>

Paul Lafargue : Stroj nás mal oslobodiť od práce. Zatiaľ však slepá, zvrátená a ničivá vášeň pracovať robí zo stroja osloboditeľa nástroj zotročenia slobodných ľudí: jeho produktivita zbedačuje. >>

Paul Lafargue : A pobláznení továrnici nevedia čo vymyslieť, aby zohnali surovinu, a uspokojili bezudnú, zvrátenú vášeň svojich robotníkov pracovať. Preto sa všetky výrobky falšujú, aby sa ľahšie predali a rýchlejšie opotrebovali. >>

Paul Lafargue : Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne. >>

Aristoteles : Keby každý nástroj mohol robiť svoju prácu na rozkaz, alebo aj sám od seba tak, ako sa samy od seba pohybovali Daidalove umelecké výtvory, alebo ako sa Hefaistove trojnožky z vlastného popudu púšťali do posvätnej práce, keby takto tkáčske člnky tkali samy od seba, nepotreboval by majster pomocníkov ani pán otrokov. >>

Marcus Tulius Cicero : Oslava vynálezu vodného mlyna: Mlynárky, šetrite silu a chodťe sa dosýta vyspať v tichu, kým neohlásia kohúti predranný čas! Veď Deo vodným nymfám už zverila robotu dievok a ony priskočily kolesá rozkrútiť hneď, do pohybu sa hriadeľ dal, jeho ramená mocné začali krútiť žarnov, vážiaci pekných pár kíl. Tak ako predkovia môžeme žiť ďalej - môžeme znova bez práce prijímať dary, ktoré nám bohyňa dá. >>

Paul Lafargue : Aby boli kapitalisti nútení zdokonaľovať svoje stroje, treba zvýšiť mzdy a skrátiť pracovný čas strojov z mäsa a kostí. >>

Paul Lafargue : Bohatá záhaľčivá trieda si potrebuje najať k svojmu zaháľaniu kopu pomocníkov (služobníctva). Okrem toho potrebujú brúsičov diamantov, čipkárky, luxusných knihárov, dekoratérov letohrádkov. Z hrôzy zo zmeny sa obklopujú sa gardou, políciou, súdmi, žalárnikmi. >>

Herbert Marcuse : Potreby človeka delíme na pravé a nepravé. Pravé predstavujú základ (jedlo, šatstvo, byt). Na tvorbe a uspokojovaní nepravých potrieb je potreba množstvo parazitujúcich povolaní - reklama, školenia, údržba skoro sa kaziacich vecí. >>

Biblia : Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A kto vie, či bude múdry a či blázon? >>

Sokrates : Mať voľný čas je najkrajšie vlastníctvo. >>

Aristoteles : Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. >>

Karol Marx : Stálou tendenciou kapitálu je na jednej strane vytvárať voľný čas a na druhej strane ho premeniť na nadprácu. >>

Aristoteles : Všetky platené zamestnania ponižujú a pohlcujú myseľ. / All paid jobs degrade and absorb the mind. >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

John Locke : Pracovať pre prácu samotnú je proti prírode. >>

Marcus Aurelius : Vykonávaj svoju prácu nie ako úbožiak, ani akoby si pritom chcel dôjsť milosrdenstva alebo obdivu, ale len to chci, aby si sa pričiňoval o niečo a zdržiaval sa niečoho, podľa toho, ako to za hodno uznáva spoločenský zreteľ. >>

Henri David Thoreau : Ak by som mal predať spoločnosti všetky svoje dopoludnia i odpoludnia, ako zdá sa, že robí väčšina ostatných, viem, že by tu pre mňa nezostalo nič, pre čo by ešte stálo za to žiť. Verím, že nikdy nepredám svoje prvorodenstvo za misu šošovice. >>

Niekto : Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde. >>

Niekto : Takých päťtisíc by nebolo zlých...ale to ti poviem, ak potom voľačo nájdeš (pri kopaní zlata), neodtiahnu ťa odtiaľ ani párom koní; aj keby si mal skapať ako pes, nepopustíš, budeš si musieť nahrabať ešte desaťtisíc. A ak máš pätdesiattisíc chceš sto, aby si sa nadosmrti zabezpečil, napokon nakopeš stopäťdesiattisíc, túžiš mať dvesto, aby si si bol celkom a nabetón istý, že nevyjdeš na psí tridsiatok, nech sa robí čo chce. >>

Herbert Marcuse : Jednou z hlavných chýb, ktoré urobil reálny socializmus bolo, že sa sústredil hlavne na rozvoj výrobných síl a na spravodlivejšie rozdeľovanie produktov výroby medzi obyvateľstvo, namiesto toho aby sa sústredil na to, ako pôvodne zamýšľal Marx, aby kvalita života v socialistickej spoločnosti bola úplne odlišná od ostatných existujúcich spoločností, čo znamená, že v autentickej socialistickej spoločnosti by odcudzená práca nebola hodnotou, muž a žena by nemuseli tráviť vačšinu ich života v nútených činnostiach. Namiesto toho socializmus začal dobiehať kapitalizmus v produkcii.. >>

Niekto : chování, které označuji jako „tradicionalismus“: Člověk nechce „od přírody“ vydělávat peníze a víc peněz, jednoduše chce jen žít, žít tak, jak je zvyklý, a vydělávat tolik, kolik na to potřebuje. Všude tam, kde moderní kapitalismus začínal svoje dílo stupňování „produktivity“ lidské práce stupňováním její intenzity, narážel na nekonečně houževnatý odpor ze strany tohoto leitmotivu předkapitalistické hospodářské práce a naráží na něj ještě dnes všude tím více, čím „zaostalejší“ je (z kapitalistického hlediska) dělnictvo, na něž je odkázaný. >>

Niekto : Jestliže selhal apel na „smysl pro zisk“ prostřednictvím vyšších mzdových sazeb, pak .. bylo zřejmé, že je třeba pokusit se o totéž prostředky právě opačnými: snižováním mzdových sazeb donutit dělníka, aby pro udržení svého dosavadního výdělku podal vyšší výkon než dosud. Tak či onak se zdálo, a nezaujatému zkoumání se zdá až dosud, že nízká mzda a vysoký zisk jsou ve vzájemné korelaci, že vše, co se ve mzdě zaplatí navíc, musí znamenat přiměřené snížení zisku. Touto cestou kráčel od počátku kapitalismus a vždy, po celé století, platilo jako článek víry, že nízké mzdy jsou „produktivní“, tj. že stupňují pracovní výkon, >>

Niekto : lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý >>

Niekto : Ze svého bohatství „nemá nic“ pro svou vlastní osobu - s výjimkou jediného: iracionálního pocitu dobře „naplněného povolání“.Ale právě to připadá předkapitalistickému člověku tak nepochopitelné a záhadné, špinavé a opovrženíhodné. Že někdo může učinit cílem své celoživotní práce výlučně myšlenku, že jednou do hrobu klesne obtížen materiální vahou peněz a majetku, se mu zdá vysvětlitelné jen jako produkt perverzních pudů: „auri sacra fames“. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Niekto : Zamestnanie je ako zlatá klietka, tí čo sú v nej chcú von a tí čo sú von chcú dnu. >>

Niekto : Aby bol človek dlhodobo spokojný (šťastný) zo svojej práce, musia byť splnené tri podmienky. 1. AUTONÓMIA - musí si sám vybrať , čo chce robiť. 2. ZMYSEL - musí to byť užitočné 3. MAJSTROVSTVO - chceme byť v niečom dokonalí. >>

Niekto : Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW) >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Máš právo pracovať, ale len pre prácu samu. Nemáš právo na plody tejto práce. Túžba po plodoch práce nesmie byť motívom k jej vykonávaniu. Nikdy sa tiež nepoddávaj lenivosti. >>

Pytajuci_sa : Čo je práca? >>

Na otázku Ako sa rozhodovať ?

Platon (pov. Aristokles) : Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti. >>

Niccolo Machiavelli : Raď sa so všetkými, rozhodni sa sám. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ľahostajnosť sa rodí z neznalosti a každý je o to múdrejší, o čo rozhodnejší je zvoliť si to najdokonalejsie. >>

Immanuel Kant : Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok >>

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Jeremy Bentham : Clovek by sa mal rozhodovat tak, aby mu rozhodnutie prinieslo co najviac slasti a co najmenej bolesti. >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Charles Sanders Pierce : Instiktivna nechut k nerozhodnej mysli, zvelicena do neurcitej hrozy z pochybnosti. Pevna, neotrasitelna viera prinasa pokoj mysle. (Z čoho vyplýva, že k zotrvávaniu v rozhodovaní treba určitú odolnosť) >>

Niekto : Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám. >>

Pytajuci_sa : Ako má softvérový autopilot riešiť situácie? >>

Niekto : Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje. >>

Niekto : Rozhodovanie v budúcnosti nenecháme na pocity, ale ho plne prenecháme počítačovým algoritmom - Googlu prenecháme vyhľadávanie informácií, Navigáciam orientáciu v priestore, výber partnera na Badoo, výber filmu na Netflix. >>

Niekto : V slovenských prekladoch Listu Židom 12,2 býva napísané " .. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala..." Naproti tomu v anglickom preklade je napísané "...because of the joy which was before him..." t.j. kôli radosti, ktorá bola pred ním... to sú dva dosť rozdielne motivácie. >>

Niekto : V malých veciach sa treba riadiť rozumom, vo veľkých intuíciou (v malých veciach hlavou, veľké veci z brucha) >>

Pytajuci_sa : Ako sa rozhodovať ? >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Človek sa riadi (alebo by sa mal riadiť) princípmi maxima a minima.. >>

Niekto : Si v danej oblasti dlho, máš v nej skúsenosti? Prepracoval si sa od piky, poznáš proces od A do Z? Potom kľudne rozhoduj intuitívne, pretože tam máš tie informácie a intuícia si po nich veľmi rýchlo siahne. Si v danej oblasti 14 dní aj s cestou a predtým si robil niečo iného? Potom veľa premýšľaj a na intuíciu zabudni, pretože tam nemáš informácie.ktoré by si použil. >>

apoštol Pavol : Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasné potešenie z hriechu, a Kristovu potupu pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta. Mal totiž na zreteli budúcu odmenu. >>

Niekto : Dáta sú zbierkou faktov, ako sú čísla, popisy a pozorovania, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. Dáta (Údaje) môžete klasifikovať ako štruktúrované, pološtruktúrované alebo neštruktúrované. >>

Niekto : Životná úroveň sa zlepšila. Prečo nie sme spokojní? Pretože máme príliš veľa možností, čo robiť. Dostávame sa do rozhodovacej paralýzy a aj keď sa rozhodneme, svoje rozhodnutie potom ľutujeme. Preto si treba zjednodušiť svoj život, vytvoriť si svoju životnú víziu a naučiť sa odriekať si činnosti, ktoré do nej nepasujú. >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Niekto : Treba zvoliť také rozhodnutie, ktoré povedie k zlepšeniu situácie tých, čo sú na tom najhoršie (napr. ľudia s postihnutím alebo najchudobnejšia časť obyvateľstva) >>

Niekto : Minimálne teoreticky je možné, že výsledkom analýzy nákladov a výnosov bude, že k maximalizácii šťastia by poviedlo rozhodnutie, ktoré nie je v záujme najzraniteľnejších. (ad konzekvencionalizmus) >>

Niekto : Niektoré veci radšej treba tolerovať, ako trestať nevinných. to bola aj pre Václava Havla základná definícia toho ako sa rozhodnúť. Preto Havel v rámci amnestie pustil na slobodu aj nejakých zločincov , ale pustil aj tých čo tam boli nevinne. >>

Na otázku Byť či nebyť?

Arthur Schopenhauer : Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu. >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Niekto : Ešte stále vám záleží na tomto odpornom živote? Dokelu, prečo neumriete pokojne doma vo svojej posteli? Nebolo by to nakoniec takto najlepše? Čo budete mať z toho, keď sa vaša staroba predĺži o pár rokov? (Príhovor k ťažko chorému starcovi dúfajúcemu v zázračné uzdravenie v Lourdes) >>

Arthur Schopenhauer : Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.) >>

Arthur Schopenhauer : Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok. >>

Niekto : Samovraždou iba odsúvaš do ďalšieho života to, čo si ešte mohol napraviť v tomto. >>

Guatama Buddha : Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti. >>

Niekto : Samovražda nie je chvályhodná ale je to asi tak zločin ako dostať zápal pľúc alebo infarkt. >>

Niekto : ...život je dar od Boha...Boh má s každým človekom svoje plany...kto siahne sám na svoj život , to akoby hodil Bohu ten dar pod nohy...žiadné starosti tohto sveta nie su hodné toho , aby človek ten dar života zahodil...Boh dopustí , ale neopustí...všetko zlé sa časom može obratiť na dobre... >>

Niekto : Pokiaľ niekto netrpí neprekonateľnými Bolesťami v nevyliečiteľnej chorobe,... tak je SAMOVRAŽDA len prejavom lenivosti a zbabelosti žiť, je to pridávanie starostí a útrap Rodičom - celej rodine a najhoršie je takto ublížiť VLASTNÝM DEŤOM!!... >>

Tomas Akvinsky : Tri dôvody, prečo nemožno súhlasiť so samovraždou: Prvý dôvod je, že samovražda je iracionálna. Protirečí prirodzenej náklonnosti človeka k sebazáchove. Druhý dôvod je, že samovražda odporuje, protirečí nadvláde Boha nad ľudským životom. Boh je jediný, ktorý je autorom života. Život sme si nedali sami, nebol predmetom našej voľby. Tretí dôvod je ten, že priama samovražda je previnením sa aj proti spoločnosti. Je nespravodlivosťou, ktorú človek pácha na spoločnosti. Človek má v sebe hodnotu, význam aj pre druhých ľudí. >>

Albert Camus : Uvedomenie si, že život je absurdný, nemôže byť koncom, ale iba začiatkom. Toto je pravda, ktorú takmer všetky veľké mysle prijali ako svoj východiskový bod. Zaujímavé nie je zistenie (že život je absurdný), ale dôsledky a pravidlá konania, ktoré z neho vychádzajú. >>

Niekto : Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. >>

Soren Kierkegaard : Pohan si pred Bohom neuvedomoval seba ako ducha. Preto aj pohan tak ľahkovážne uvažoval s samovražde; ba dokonca ju chválil, hoci je to pre ducha ten najrozhodujúcejší hriech; takýto únik zo života je vzburou proti Bohu. >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Na otázku Ako meditovať?

Guatama Buddha : Pojem sankappa možno prekladať ako zamyslenie, rozhodnutie alebo zmýšľanie, ktoré spočíva v uvedomelom postoji mysli a je rozhodujúci pre spôsob myslenia, hovorenia a konania. Pre metodický rozvoj Pravého zamýšľania sa používajú rôzne cvičenia múdreho uvažovania (joniso-manasikára) a meditácie, napríklad pestovanie takzvaného vznešeného bezodkladne (brahma–vihára–bháváná) v dobrote (Mette), súcitu (Karuna), zdieľanej radosti (muditá) a vyrovnanosti ( upekkhá). Pri meditácii brahma–vihára sa postupuje v troch stupňoch: 1. rozvíjanie zámeru činiť dobré (kusala–katu–kamjatá–čhanda), 2. prekonanie piatich prekážok (nívarana) znemožňujúcich dosiahnuť pohrúženia a 3. rozvoj plného sústredenia (appaná-samádhi - viď vysvetlenie 8. člena cesty). >>

Guatama Buddha : Všímanie nádychu a výdychu (ané-Apana-sati) Tu sa žiak odoberie do lesa, k päte stromu alebo do prázdneho prístrešia, zloží si nohy, vzpriami telo a udržuje pred sebou všímavosť. Tak všímavý nadychuje a všímavý vydychuje. Keď dlho nadychuje, rozpoznáva "nadychujem dlho;" keď dlho vydychuje, rozpoznáva "vydychujem dlho;" keď krátko nadychuje, rozpoznáva "nadychujem krátko;" keď krátko vydychuje, rozpoznáva "vydychujem krátko." "Celý telesný priebeh (sabbe–kája) prežívajúc budem nadychovať", tak sa cvičí; "Celý telesný priebeh prežívajúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. "Telesné formácie (kája–sankhára) upokojujúc budem nadychovať" - tak sa cvičí; "Telesné formácie upokojujúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť zprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A pobýva nezávislý a nepripútaný k ničomu na svete. Tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Polohy tela (irija–pátha) A ďalej ešte, keď žiak ide, vie "idem;" keď stojí, vie "stojím;" keď sedí, vie "sedím;" keď leží, vie "ležím." Nech sa jeho telo nachádza v akejkoľvek polohe, tak to vie. Žiak chápe, že tu nie je žiadna bytosť, žiadne skutočné ja, ktoré by chodilo, stálo atď., Že to je obyčajný spôsob vyjadrovania, keď sa hovorí "Ja idem," "Ja stojím" atď. - vysvetľuje komentár. >>

Guatama Buddha : A ďalej ešte, keď žiak prichádza a keď sa vracia, robí tak s jasným uvedomením. Pri uprení i pri odvrátení zraku, robí tak s jasným uvedomením. Pri ohýbaní a narovnávaní, robí tak s jasným uvedomením. Keď je, pije, žuje a ochutnáva, robí tak s jasným uvedomením. Ak vykonáva prirodzenú potrebu, robí tak s jasným uvedomením. Keď ide, sedí, zaspáva a budí sa, hovorí a mlčí, robí tak s jasným uvedomením. >>

Guatama Buddha : A ďalej ešte, práve toto telo kožou ohraničené, plné nečistôt rôzneho druhu, od päty hore a od konce vlasov dole žiak takto prezerá: "V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, špik, obličky, srdce, pečeň, bránica, slezina, pľúca, blany, pažerák, žalúdok, črevá, lajno, žlč, sliz, hnis, krv, pot, tuk, slzy, stolica, sliny, hlieny, kĺbový maz, moč. " Práve tak ako by to bol vak s otvormi na oboch koncoch naplnený najrôznejšími druhmi obilia ako horská ryža, ryža, zelená fazuľa, červená fazuľa, šošovica, sezam, keby ho človek s dobrým zrakom uvoľnil, prezeral by: "Toto je horská ryža, toto ryža, toto sú zelené fazule, toto červené fazule, toto je sezam "- práve tak uvažuje žiak práve o tomto tele ohraničenom kožou a plnom najrôznejších nečistôt:" V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, ... " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná) A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, mŕtve jeden deň, dva alebo tri dni, napuchnuté, s mrtvolnými modrými škvrnami a rozkladajúce sa, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (mojej) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianiu neunikne. " A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, ktoré vrany, jastraby, supy, psy, šakaly a rôzne druhy červov ožíerajú, zameria sa na (svoje) telo: Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu , a tomuto dianie neunikne. "... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci už len z kostry s mäsom a krvou, pohromade udržiavané šľachami, .. už len z kostry bez mäsa, skrvavené ... už len z kostí uvoľnených z väziva, rozhádzaných v rôznych smeroch - kosť ruky, kosť nohy, kosť holenná, kosť stehennú, kosť bedrami, kosť chrbtice a lebka - každá na inom mieste ... už len z kostí bielej farby ... z kostí roky starých, zhromaždených na zhromaždení ... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci z kostí zpráchnivělých a rozpadnutých v prach, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianie neunikne. " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zdržiava nezávislý a nepotrpí na ničom na svete. Aj tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele. >>

Guatama Buddha : Sledovanie mysli (Citta-anupassaná) A ako zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli? Tu spoznáva žiak myseľ s chtíčom ako myseľ s chtíčom; myseľ bez žiadostivosti ako myseľ bez žiadostivosti; myseľ so zlou vôľou spoznáva ako myseľ so zlou vôľou; myseľ prostú zlej vôle spoznáva ako myseľ prostú zlej vôle; myseľ zaslepenú spoznáva ako myseľ zaslepenú; myseľ bez zaslepenia spoznáva ako myseľ bez zaslepenia; myseľ stiahnutú spoznáva ako myseľ stiahnutú; myseľ rozptýlenú spoznáva ako myseľ rozptýlenú; myseľ vyvinutú spoznáva ako myseľ vyvinutú; myseľ nevyvinutú spoznáva ako myseľ nevyvinutú; myseľ vznešenú spoznáva ako myseľ vznešenú; myseľ obyčajnú spoznáva ako myseľ obyčajnú; myseľ sústredenú spoznáva ako myseľ sústredenú; myseľ nesústredenú spoznáva ako myseľ nesústredenú; myseľ oslobodenú spoznáva ako myseľ oslobodenú; myseľ neoslobodenú spoznáva ako myseľ neoslobodenú. Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní mysle v mysli. Zotrváva pri sledovaní vzniku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní zániku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku stavov a zániku stavov mysle. "Myseľ je tu" - tak je jeho všímavosť spřítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nie je pripútaný k ničomu na svete. Aj tak zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli. >>

Guatama Buddha : Poznanie piatich prekážok (nivarana) A ako zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich prekážkach? Tu, keď je v ňom zmyselná túžba (káma–čhanda) prítomná, spoznáva: "Je vo mne zmyselná túžba;" ak nie je v ňom prítomná, spoznáva: "Nie je vo mne zmyselná túžba." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zmyselná túžba vzniká a ako vzniknutá zmyselná túžba zaniká aj ako zaniknutá zmyselná túžba v budúcnosti už nevzniká. Ak je v ňom zlovôľa (vjápáda), spoznáva: "Je vo mne zlovôľa;" ak nie je v ňom, spoznáva: "Nie je vo mne zlovôľa." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zlovôľa vzniká a ako vzniknutá zlovôľa zaniká aj ako zaniknutá zlovôľa v budúcnosti už nevzniká. Ak sú v ňom strnulosť a malátnosť (thína–middha), spoznáva: "Sú vo mne strnulosť a malátnosť;" ak nie sú v ňom strnulosť a malátnosť, spoznáva: "Nie sú vo mne strnulosť a malátnosť." Ak sú v ňom nepokoj a výčitky (uddhačča–kukkučča), spoznáva: "Sú vo mne nepokoj a výčitky;" ak nie sú v ňom, spoznáva: "Nie sú vo mne nepokoj a výčitky." Ak je v ňom pochybovačnosť (vičikiččhá), spoznáva: "Je vo mne pochybovačnosť;" ak nie je v ňom pochybovačnosť, spoznáva: "Nie je vo mne pochybovačnosť." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá pochybovačnosť vzniká a ako vzniknutá pochybovačnosť zaniká aj ako zaniknutá pochybovačnosť už v budúcnosti nevzniká. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. >>

Guatama Buddha : Rozlišovanie piatich skupín lipnutia (upádána–khandha) A ďalej ešte zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. A ako zotrváva pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia? Tu žiak (rozlišuje): "Toto je telesnosť (rúpa)." "Toto je vznik telesnosti, toto je zánik telesnosti." "Toto je cítenie (vedaná)." "Toto je vznik cítenia, toto je zánik cítenia." "Toto je vnímanie (saňňá)." "Toto je vznik vnímania, toto je zánik vnímania." "Toto je formácie (sankhára)." "Toto je vznik formácie, toto je zánik formácie." "Toto je vedomie (viňňána)." "Toto je vznik vedomia, toto je zánik vedomia." Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní javov v javoch. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. "Javy sú tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nelipne na ničom na svete. A tak, mnísi, zotrváva mních pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. >>

Guatama Buddha : Visuddhi-Magga vypočítava a dopodrobna vysvetľuje štyridsať meditačných predmetov (kammatthána, doslovné pracovísk), ktoré umožňujú dosiahnuť nasledujúcich výsledkov. Všetky Štyri pohrúženia: všímánie nádychu a vydýchať, 10 farebných terčov (kasín), spočívanie vo vyrovnanosti (štvrtej bezodkladne brahma-Vihare). Prvé tri pohrúženia: spočíváníe v dobrote (Mette), súcite (Karuna) a zdieľanej radosti (muditá), čo je cvičenie prvých troch bezodkladne so brahma-Vihare (pre stručné vysvetlenie pozri 2. člen cesty). Prvé pohrúženie: uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná), takzvané cintorínske meditácie, vnímanie častí tela (Kája-Gata-sati). Prístupové sústredenie (upačára-samádhi) je dosahované rozjímaním o Budhovi, Dharme a spoločenstvo žiakov (Sangha), rozjímaním o mravnosti a štedrosti, o nebeských bytostiach (Deviata), o pokoji a Mieri (= Nibbána), rozjímaním o smrti (Marano), rozjímaním o škaredosti potravy, pozorovania štyroch prvkov telesnosti (DHATU-manasikára). >>

Pytajuci_sa : Ako meditovať? >>

Tsongkhapa : The foundation of all good qualities is the kind and venerable guru; Correct devotion to him is the root of the Path By clearly seeing this and applying great effort Please bless me to rely upon him with great respect >>

Niekto : Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Dokonca i myseľ, ktorá pozná cestu
môže byť zo svojej cesty zvedená:
zmysly sú veľmi neovladateľné.
......
Neovládaná myseľ.
netuší, že átman je prítomný - .
ako môže meditovať?.
Ako nájde bez meditácie kľud?.
Ako nájde bez kľudu šťastie? >>

Na otázku Čo kupovať?

Niekto : Zvoľ si cestu, na cieli nezáleží. Využi špeciálnu ponuku Jeep Freedom Days a vydaj sa za dobrodružstvom v tvojom novom Jeepe. >>

Niekto : Spomalte svoj zivot vo flip flopoch. >>

Niekto : Zite vo veľkom! (Veľký smartfon) >>

Niekto : Zi po svojom! Familia premium. Najčistejšia vodka. Keď nie si len šikovný kolega. >>

Niekto : Prestante sa dívať, začnite žiť. (Renault) >>

Niekto : Kde končí bolesť začína život. (Panadol) >>

Niekto : Objavte chuť pravého Talianska. ..Začnite lietať z Košíc. >>

Herbert Marcuse : Potreby človeka delíme na pravé a nepravé. Pravé predstavujú základ (jedlo, šatstvo, byt). Na tvorbe a uspokojovaní nepravých potrieb je potreba množstvo parazitujúcich povolaní - reklama, školenia, údržba skoro sa kaziacich vecí. >>

Pytajuci_sa : Čo kupovať? >>

Diogenes zo Sinopy : Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti.“ >>

Niekto : So slúchadlami Jabra Elite 75t Active spoznáte úplnú bezdrôtovú slobodu. >>

Platon (pov. Aristokles) : (v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov... >>

Platon (pov. Aristokles) : Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci. >>

Niekto : Bohatí ľudia kupujú a vlastnia aktíva (kapitál), chudobní ľudia kupujú pasíva, mysliac si, že to sú aktíva a majú s nimi iba výdavky. 7 vecí, ktoré bohatí ľudia kupujú a chudobní nie: 1. biznis - (chudobní ľudia majú len prácu a mzdu) 2. umenie a starožitnosti 3. zberateľské automobily 4. nehnuteľnosti (residenčné alebo komerčné) 5. dlhopisy, akcie, cenné papiere, dividendy 6. Duševné vlastníctvo - patenty, obchodné značky, copywrite 7. cenné kovy +8. bonus: sledovanosť (napr. na sociálnych sieťach, t.j. potenciálnych zákazníkov) >>

Sokrates : Pozerám sa, koľko vlastne na svete existuje vecí, bez ktorých sa môže človek ľahko zaobísť. >>

Niekto : Spend money to invest, dont spend money to impress. >>

Niekto : Magnézium pre zvýšenie psychickej odolnosti. >>

Niekto : Nekupovať veci čiernej farby, pretože farbenie čiernou farbou veľmi zaťažuje životné prostredie škodlivými látkami. >>

Niekto : Svoboda je možnost zvolit si svou cestu. Není zadarmo. Nikdy nebyla samozrejmostí. Je trěba za ni bojovat (zábery 1968, 1989) . Na počest všech, kterí volí svou cestu za svobodou vznikl Panamský rum Hefron. >>

Niekto : Treba znížiť konzum ako taký, nakupovať ale s rozumom, kvalitné a trvácne veci, držať sa hesla 5R : refuse, reduce, reuse (repurpose) , recycle , rot (odmietni, zredukuj, znova použi, recykluj, kompostuj) >>

Niekto : Našli ste pravú lásku? Posuňte sa v živote ďalej...www.svadobeobrucky.com >>

Niekto : Viac voľného času pre sledovanie televízie vám zabezpečia kosačky trávniku Husquarna automove. >>

Jean Jacques Rousseau : Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí. >>

Na otázku Ako sa modliť?

Niekto : Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. 7 Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. >>

Pytajuci_sa : Ako sa modliť? >>

Ježiš Nazaretský : Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. >>

Niekto : Modliť sa môže človek pri bohoslužbe, spoločne s druhými, alebo sám. Bohoslužba sama môže byť modlitbou, tak ako je tomu v židovskej šabatovej bohoslužbe v synagóge, kresťanskom slávení eucharistie alebo liturgii hodín alebo moslimskej piatočnej modlitbe. Viaceré náboženstvá majú pre modlitbu vyhradenú pevnú dobu. >>

Niekto : Modlitbu je možné spievať, hovoriť nahlas alebo formulovať v duchu. V rôznych náboženstvách je modlitba sprevádzaná rozličnými gestami a držaním tela, je možné pri nej stáť, kľačať, padať na zem, skláňať sa či pozdvíhať hlavu, spínať či rozpínať ruky. Tento postoj si väčšinou veriaci volí sám a slobodne. K modlitbe sa používajú aj symboly alebo ďalšie predmety. >>

Niekto : Židovstvo je náboženstvom modlitby (hebrejsky תפלה, tefila). Ortodoxný Žid sa modlí trikrát denne: ráno (šacharit), popoludní (mincha) a večer (ma'ariv). Pri modlitbe si zakrývajú Židia hlavu kipou a pri rannej modlitbe vo všednom dni používajú tfilin (modlitebné prúžky) a talit (modlitebný šál; používa sa aj pri šabate a sviatkoch). >>

Niekto : Všeobecne je možné povedať, že modlitby sa dajú rozlíšiť: - spoločné alebo v súkromí (osobná, súkromná) - podľa obsahu : vďakyvzdanie, prosba, príhovor, uctievanie alebo velebenie, chvála – vyjadrenie vďačnosti, volaním o pomoc, nárek. - podľa použitia – liturgicky ustálené jednotlivými cirkevnými tradíciami, osobné, písané, vyslovené, strelné modlitby. - modlitby podľa Božej vôle - modlitby v duchu a modlitby hlasité (čítané, spamäti, spievané) Vo všetkých cirkvách sa kresťania schádzajú ku spoločnej modlitbe – či už v rámci bohoslužieb alebo iných obradov a zhromaždení, v modlitebných hodinách, k modlitebným strážam. Tichá spoločná modlitba uctievania je v katolíckej cirkvi nazývaná adorácia. V živých kresťanských rodinách sa praktikuje spoločná modlitba. Napríklad pred jedlom, modlitba s deťmi. Medzi modlitby sú počítané tiež modlitebné piesne alebo zhudobnené žalmy. Súkromná modlitba máva podobu pevnej formulovanej modlitby, denné tiché chvíle, rozjímanie, kontemplácie či vnútorná modlitba (tiež modlitba srdca). Modlitba v jazykoch. Je praktizovaná v letnično-charizmatických zboroch alebo medzi charizmatickými kresťanmi v rámci jednotlivých cirkví. >>

Niekto : Základnými modlitbami v islame sú päťkrát denne konané modlitby salát alebo salá, ku ktorým je povinný každý moslim. Pre sunnitských moslimov predstavuje salát jeden z piatich pilierov islamu, pre šíitských moslimov jednu z desiatich vetiev náboženstva. Islam pozná aj voľné modlitby alebo prosby (du'á), ktoré môže moslim prednášať v rôznych dobách (napr. po salá, pred jedlom) a k rôznym príležitostiam (napr. za rodičov). Moslim sa tiež môže modliť du'á vlastnými slovami pre akékoľvek potreby. >>

Biblia : Existuje očistec a modlitba za mŕtvych, ktorí nás predišli do večnosti je oprávnená. >>

Biblia : Za mŕtvych sa už nemá modliť, lebo ich život tu na zemi je už ukončený, treba sa modliť za živých. >>

Soren Kierkegaard : Fatalista sa nevie modliť. Aj modlitba je dýchaním a možnosť je pre Ja tým, čo je kyslík pre dýchanie. Na tak, ako človek nemôže dýchať len kyslík alebo len dusík, tak ani číra možnosť alebo číra nevyhnutnosť nedokážu umožniť dýchanie modlitby. K modlitbe treba Boha,... lebo Boh je to, že všetko je možné. >>

apoštol Pavol : Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. >>

Na otázku Čo jedia budhisti?

Guatama Buddha : Mañjuśrī sa opýtal, “Nejedia Budhovia mäso kôli tathāgata-garbha ?” Požehnaný odpoveda, “Mañjuśrī, je to takto. Nie sú žiadne bytosti, ktoré neboli našou matkou, ktoré neboli našou sestrou generáciami putovania po nekonečných a nekonečných saṃsārach. Aj ten, kto je psom, bol naším otcom, pretože svet živých bytostí je ako tanečnica. Preto vlastné telo a telo druhého sú jediné telo, takže Budhovia nejedia mäso. >>

Guatama Buddha : Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness >>

Guatama Buddha : Mäso by sa nemalo jesť za troch okolností: keď bolo videné, počuté alebo je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); toto sú Jivaka, to sú tri okolnosti, za ktorých by sa mäso nemalo jesť, Jivaka! Vyhlasujem, že je možné jesť mäso z troch dôvodov: keď nebolo videné, počuté alebo nie je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); Jivaka, hovorím, že toto sú tri okolnosti, za ktorých sa môže jesť mäso. >>

Guatama Buddha : jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé >>

Pytajuci_sa : Čo jedia budhisti? >>

Niekto : Theravada mnísi a mníšky sa tradične živia zberom almužny a všeobecne musia jesť všetko, čo im je dané, vrátane mäsa. Výnimka z tohto pravidla pre almužnu je, keď mnísi a mníšky videli, počuli alebo vedeli, že zviera (zvieratá) boli konkrétne usmrtené, aby nakŕmili hľadačov almužny. určité zvieratá, ako sú psy a hady, ktoré sa v starej Indii považovali za nečisté . Rovnaké obmedzenie sledujú aj niektorí laickí budhisti a je známe ako konzumácia „trojnásobne čistého mäsa“ >>

Niekto : V protiklade ku Theravada tradícii, v tradícii Mahayana je niekoľko sutier kánonov Mahajana, vrátane častí Lankavatara Sutra a Surangama Sutra, obsahujúcich výslovné zákazy konzumácie mäsa . Kláštorná komunita v čínskom buddhizme, vietnamskom buddhizme a väčšine kórejského budhizmu striktne dodržiava vegetariánstvo. >>

Niekto : Japonské budhistické sekty sa všeobecne domnievajú, že Buddha jedol mäso. Všetky japonské sekty buddhizmu Kamakura (Zen, Nichiren, Jodo) uvoľnili Mahayana vinaya, a preto je vegetariánstvo voliteľné. >>

Logik Formálny : P003795 => P003799 >>

Logik Formálny : P003793 => P003800 >>

Logik Formálny : P003794 => P003800 >>

Logik Formálny : P003796 => P003800 >>

Logik Formálny : P003792 => P003800 >>

Na otázku Ako (ne)sexovať?

Epikuros : Dozvedam sa, ze pre neklud svojho tela casto tuzis po zenach. Nuz, ak neprekrocis zakony, ani nikoho z blizkych nezarmutis, ani svojmu telu neuskodis, ani peniaze na ostatne potreby nepremrhas, vyhov svojej tuzbe podla chuti. Je vsak len tazko mozne, aby si sa nedostal do rozporu so ziadnou z tychto podmienok. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut. >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Pytajuci_sa : Robiť si to? >>

Niekto : Meditácia o škaredosti je jednou z metód odporúčaných žiakom, v ktorých je silná sexuálna túžba a ktorí svojim vášňam často podliehajú. V priebehu tejto meditácie si predstavujeme, ako sú telá všetkých ľudí zložené zo žíl, chrupaviek, vnútorností a podobne. >>

Niekto : Pod pojmom smilstvo (lat. luxuria, grec. „πορνεία [por·nei′a]) sa rozumie pohlavný styk medzi dvoma súhlasiacimi jedincami stojacimi mimo vzájomného manželstva. Podľa SSJ z roku 1964 je smilstvo nezriadené pohlavné obcovanie s druhým pohlavím[1]. Krátky slovník slovenského jazyka definuje smilstvo ako pohlavnú neviazanosť[2].Okrem samotného desatora sa v kresťanstve smilstvo objavuje vo výpočte siedmich hlavných hriechov. Tu však má tento hriech trochu iný význam, odpovedajúci skôr neovládateľnej žiadostivosti a zvrhlosti. Pôvodne označovalo akúkoľvek premrštenú túžbu po sexuálnom uspokojení, v súčasnosti je ale vnímaný len ako úmyselné vyvolávanie tejto túžby či jej realizáciu. >>

Pytajuci_sa : Ako (ne)sexovať? >>

apoštol Pavol : Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy. 2 Aby sa však zabránilo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža. 3 Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. 4 Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena. 5 Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť. >>

Biblia : Kto miluje múdrosť, pôsobí otcovi radosť, ten však čo sa stýka s neviestkami, príde o majetok. >>

Biblia : Veď prostitútke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzácny život. >>

Biblia : Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku. >>

Lao-c : Ten, jenž neochvějně setrváva v Ctnosti,
podoben je novorozeňátku
....
Neví ničeho o spojeni muže a ženy,
prěstože jeho organizmus je pro ně již pripraven >>

Niekto : V ružovom šere masážneho salónu sa však zákazník a pracovníčka stanú jedným telom. Spustí sa v nich nevedomý proces, ktorý smeruje k zjednoteniu ich bytostí. ... Zákazník od pracovníčky odchádza s novým začiatkom. Stal sa súčasťou nového tela. Ocitol sa v novom manželstve, hoci o tom nevie. Každý ďalší podobný vzťah ho vnútorne trhá a rozmieňa na drobné. >>

apoštol Pavol : Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. >>

Niekto : Za AIDS si môžu sami hriešni ľudia svojím nemravným sexuálnym správaním.. >>

Na otázku Ako má softvérový autopilot riešiť situáciu, keď mu do cesty vbehne dieťa a jediná možnosť je strhnúť volant na chodník, kde práve prechádza niekoľko ľudí?

Pytajuci_sa : Ako má softvérový autopilot riešiť situácie? >>

Niekto : Sú určité všeobecné pravidlá rozhodovania, na ktorých sa zhodnú všetci ľudia - auto by malo skôr ochrániť deti ako dospelých, skôr viac ľudí ako menej. Existujú však aj rozdiely v krajinách, napr.v Číne závisí dosť aj na statuse, Francúzi sú viac ochotní za každých okolností uchrániť ženu ako Nemci, ktorí sú menej džentlmenskí. >>

Niekto : Dva scenáre (morálnej) dilemy električky. V prvom scenári dráha nekontrolovateľnej električky vedie k piatim ľuďom, ktorí by zomreli, keby ich zrazila. Jediný spôsob, ako tomu predísť, je presmerovať električku na inú dráhu prehodením výhybky. Problém je, že na tejto dráhe sa nachádza jeden človek, ktorý by takisto zrážku s električkou neprežil. Napriek tomu, že prehodenie výhybky by viedlo k smrti človeka naším pričinením, väčšina ľudí zastáva názor, že je správne výhybku prehodiť a obetovať život jedného človeka pre záchranu piatich. V druhom scenári takisto dráha nekontrolovateľnej električky smeruje k zrážke s piatimi ľuďmi, no v tomto prípade jediný spôsob, ako zrážke električky s nimi predísť, je zastaviť električku pomocou tela obézneho muža, ktorého by sme zhodili z mosta nad dráhou električky. Zaujímavé je, že väčšina ľudí v prípade tohto scenára povie, že nie je správne tohto muža zhodiť z mosta, hoci by toto rozhodnutie viedlo k rovnakým následkom ako v prípade prvého scenára, a to k obetovaniu života jedného človeka pre záchranu piatich. >>

Niekto : Keď probandov vyzvali, aby reagovali na morálne dilemy, v ktorých spôsobujeme smrť priamo fyzicky (zhodením človeka z mosta), v ich mozgoch došlo k väčšej aktivácii častí, ktoré sú zodpovedné za našu emocionalitu (napr. amygdala). Keď scenár ponúkal spôsobenie smrti sprostredkovane (prehodením výhybky), došlo k väčšej aktivácii častí mozgu zodpovedných za vykonávanie takých kognitívnych činností, ako je používanie jazyka a počítanie (Greene 2007, 44). >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Na otázku Čo je lepšie...alebo...?

Tomas Akvinsky : Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu. >>

Jean Jacques Rousseau : Je iste, že vlastnícke právo je najposvätnejšie zo všetkých občianskych práv a v istom smere ešte dôležitejšie než sloboda samotná. >>

Pytajuci_sa : Čo je lepšie...? >>

Sokrates : Je horšie robiť zle ako trpieť zlo. >>

Niekto : Horšie je trpieť zlo ako robiť zle. >>

Niekto : I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu. >>

Sokrates : Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne >>

Biblia : Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. >>

Biblia : Lepšie je mať málo a bázeň pred Hospodinom, než veľký poklad a preň nepokoj. >>

Biblia : Lepšie byť skromným medzi skromnými, ako s pyšnými deliť si korisť. >>

Biblia : Lepšia je kôrka suchého chleba pri troche pokoja, ako dom plný hodujúcich a hádok. >>

Biblia : Lepšie zostať chudobným, než stať sa luhárom >>

Biblia : Lepšie bývať v kútiku v podstreší, ako s hašterivou ženou v jednej domácnosti. >>

Biblia : Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha; beda však samotnému ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť ak dvaja ležia spolu, zahrejú sa; ale samotný ako sa zahreje? >>

apoštol Pavol : Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou. >>

Biblia : Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než inde tisíc. Radšej zostanem na prahu domu svojho Boha, než by som mal bývať v stanoch bezbožníkov. >>

Biblia : Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako spoliehať sa na človeka. >>

Biblia : Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle. >>

Niekto : Radšej smrad ale teplúčko ! >>

Niekto : Radšej nechcieť ako musieť. >>

Niekto : Čím horšie, tým lepšie. >>

Niekto : Lepšie je mať manžela ako muchu než byť doma bez chlapa. >>

Biblia : Ten totiž, kto patrí ešte medzi živých, má nádej, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny, lebo ich pamiatka je zabudnutá. >>

Jeremy Bentham : Hodnota dobra (slasti) je väčšia, ak je väčšie množstvo ľudí, ktorí dobro (slasť) pocítia. >>

Marcus Aurelius : Aj ten, kto sa dožil veľmi vysokého veku, bude po smrti postavený do jedného radu s tým, kto zomrel predčasne. >>

Herakleitos : Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši. >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti závisí aj od jej čistoty, t.j. či slasť nebudú nasledovať bolesti. >>

Aristoteles : Zdá sa však, že je akýsi rozdiel v účeloch; pretože účelom sú jednak činnosti samy, jednak okrem nich aj nejaké produkty týchto činností. Tam kde sú okrem činnosti aj nejaké účely (produkty) tejto činnosti, tam sú produkty prirodzene lepšie ako činnosti. >>

Niekto : Deti sú väčším dobrom ako sex. >>

Niekto : Moc je ideálom niektorých ľudí, ale väčšina z nás túži skôr po bezpečí a mieri. >>

Niekto : Uznávame, že je potrebné vyžadovať od ľudí, aby boli statočnejší a tvrdší na seba, - takmer všetky etické systémy to vyžadujú; ale neexistuje žiaden dôvod žiadať ľudí, aby boli krutejší a viac "zlí". >>

John Stuart Mill : Lepšie je byť nešťastným Sokratom, ako šťastným prasaťom. >>

Niekto : So ženou zle, bez ženy ešte horšie. >>

Arthur Schopenhauer : Intelekt vzbudzuje iba obdiv. Dobrá vôľa ale vzbudzuje náklonnosť. Dobrota srdca zatieni všetko , i krásu. >>

Thomas Hobbes : Je lepšie sa zrážkam vyhýbať, zaviesť nejaké pravidlá, ktoré zrážky minimalizujú. >>

Niekto : Najlepšie je nepriateľom dobrého. >>

Jean Jacques Rousseau : Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá. >>

Niekto : Lepšie je mať kvapku šťastia ako sud rozumu. >>

Blaise Pascal : či Boh existuje alebo nie, je vždy výhodnejšie „vsadiť“ na jeho existenciu. Ak sa preukáže, že existuje, potom človek vyhrá. Ak nevsadil a Boh existuje, potom čaká katastrofálna prehra a ak Boh predsa len neexistuje, nie je to žiadna strata. Čiže vždy je lepšie veriť, než neveriť. >>

Niekto : 5 minútová fajka je lepšia ako hodinová modlitba >>

John Stuart Mill : Vyššie slasti sú slasti duševné, morálne a estetické a nižšie slasti sú viac zmyslové. Vyšším slastiam by sa mala dávať prednosť pred nižšími slasťami, pretože viac prispievajú k cnosti (schopnosti) človeka. Slasti získané činnosťou sú kvalitnejšie ako slasti získané pasívne. >>

John Stuart Mill : Intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) >>

Niekto : Lepšie je byť poctivý ateista ako nepoctivý kresťan. >>

Niekto : Ak chceš zapchať ústa nejakému takzvanému filozofovi, keď ti vraví, že v živote prevažuje utrpenie nad radosťami, tak sa ho len opýtaj, či by chcel taký život, v ktorom niet ani jedného, ani druhého. Neodpovie ti, alebo sa bude vykrúcať; lebo ak odpovie záporne, miluje život taký, aký je, a keď ho miluje, považuje ho teda za príjemný; príjemný by však nemohol byť, keby mu bol na ťarchu. Ak však odpovie na otázku kladne, priznáva, že je hlupák, lebo v tom prípade holduje ľahostajnosti, a to je nezmyselné. >>

Arthur Schopenhauer : Zdravie určite nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím. >>

Niekto : Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať. >>

Na otázku EU - áno, či nie?

Pytajuci_sa : EU - áno či nie? >>

Niekto : ..vám nepovedia tú úžasnú pravdu o eurofondoch, vďaka ktorým sa tu vraj všetko vybudovalo, pretože predtým tu nič nebolo, že Slovensko platí takmer jednu miliardu ročne do rozpočtu Európskej únie. A po výstupení Anglicka z Europskej únie to bude 1,2 či 1,3 miliardy. >>

Niekto : Francuzsky špičkový ekonóm svetovej úrovne Thomas Picketty spočítal, ako je v skutočnosti výhodná Európska únia z ekonomického hľadiska pre krajiny V4 a zistil, že len zo Slovenska odchádza na nezdanených príjmoch viac ako miliarda eur do zahraničia. Pretože všetky tie firmy, korporácie, ktoré tu napúšťala vláda a ktorým dala výhodné daňové stimuli a úrodnú pôdu, na ktorej vybudovali svoje logistické centrá a obrovské fabriky, tieto zdierajú obyvateľov SR často za minimálnu mzdu dosahujú tu fantastické príjmy a tie zdaňujú vo svojich domácich krajinách alebo niekde na Cypre... >>

Niekto : Európska únia svojimi dotačnými mechanizmami zničila slovenské poľnohospodárstvo. Úroveň potravinovej bezpečnosti Slovenska dosiahla menej než 38 percent.To v preklade znamená, že keď sem zahraničné korporácie prestanú dovážať potraviny, vypukne hladomor.... Zo Slovenska odchádza na potravinách, ktoré sme si voľakedy sami dopestovali 4 miliardy eur. >>

Niekto : Filozofická tradícia vo Veľkej Británii je iná, preto aj vystúpili z EÚ. >>

Niekto : Členstvo v Európskej únii je dobré pre prežitie a prosperitu slovenského národa. >>

Na otázku Potraty áno či nie?

Niekto : Interrupcia je úmyselné zabitie života....Áno, niektorí vravia, že to vtedy ešte nie je dieťa, že to nie je človek..., no na druhej strane všetci dobre vieme, že sa z toho človek vyvinie....Vyplýva ďalšia otázka, môže byť dieťa majetkom rodičov??? Teda môžu ho predať, zabiť alebo využívať na prácu? Asi nie. Dieťa od momentu počatia ma vlastné práva, nie je majetkom ani matky ani otca, lebo je členom našej spoločnosti....Ďalšia otázka je taká, že čo, keď je dieťa postihnuté.... Netreba zabúdať, že veľa postihnutých ľudí zmenilo správanie ľudí, alebo ako napr. Einstein, ved to bol slávny vedec a áno, mal problémy psychické, ktoré sa dali zistiť a bol by označený za dieťa, ktoré by malo predtuchu, že bude postihnuté... Keby to tak zistili teraz a potratili by to dieťa, tak by nikdy neobjavili to, čo objavil Einstein....Človek nikdy nevie, čo sa v tom zárodku skrýva, aj keď bude mať rôzne choroby, bude mať rázštepy, aj tak môže byť slávnym maliarom, vedcom alebo dokonca môže byť psychicku oporou pre druhých......Takže milé matky, pochopte, že dieťa nie je vaším majetkom, a preto si s ním nemôžte robiť čo chcete.... >>

Niekto : Zarodok je len a len a len matkin- ak je zena tehotna, dieta moze narast jedine v nej a narodit sa (teda aspon v sucasnych podmienkach vedy). Ziadne dieta by sa iste nechcelo narodit matke ktora ho nechce, ja osobne tiez nie.je mojim majetkom. A NIKTO mi nebude hovorit, co s nim mam urobit. Mimochodom, kedy vznika zivot? Ved aj vajicko, aj spermia je ziva. A este nieco, je pekne ze o dieta pred narodenim sa zaujimas...ale bude Ta zaujimat aj potom? Potom bude vsetko na matke, ta ma preto pravo sa rozhodnut. Zaujimalo by ma, co by si napisal po tom, co by Ti nechcene psychicky tyrane dieta plakalo na rukach ze nechce zit, ze by bolo lepsie ak by sa narodilo. A takych je o dost viac ako Einsteinov. >>

Niekto : A stalo sa ... po tom, ako sme sa s manželom rozhodli pozrieť sa na naše bábätko na 3D ultrazvuku, kde je ho krásne vidieť a budúci rodičia majú možnosť vlastniť videá a fotky nenarodeného bábätka, sme zostali v šoku! Krutá diagnóza, ktorú náhodou odhalil tento ultrazvuk zmenila naše životy o 180 stupňov. Zostali sme pred rozhodnutím dať alebo nedať život nášmu dieťaťu. >>

Pytajuci_sa : Potraty áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Je oplodnené vajíčko rovnocenné človeku? >>

Na otázku Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé?

Pytajuci_sa : Zabíjať mravcov vo vlastnom byte je dobré alebo zlé? >>

Niekto : Na tvárach treba nosiť rúška, aby nám nešťastnou náhodou nevletel do úst hmyz, a chodiť bosí, aby sme nezašliapli chrobáka. Nejde o to, že by sme sa chceli chrániť pred hmyzom, ale naopak, treba chrániť hmyz pred človekom. Nie je žiadny rozdiel v tom, či človek zabíja zámerne, alebo nezámerne - na čine to nič nemení. >>

Na otázku Homosexualita je dobrá alebo zlá?

Biblia : Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa najedli, opýtal sa Ježiš Šimona Petra: Šimon, syn Jána Var. syn Jonáša, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal mu: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal: Pas moje baránky! . >>

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Logik Formálny : P002304 => P002305 >>

Niekto : Je jedno, čo je napísané v biblii. Rozhodujúce je ako to ľudia cítia. Keď sa dvaja muži ľúbia a nikomu neškodia, čo na tom môže byť zlé? >>

Niekto : Vrodena ci ziskana? Konzervativci - vplyv prostredia. Dvojcata nebyvaju vzdy obaja homosexuali. >>

Niekto : Heliocentrizmus,Evolucna teoria a Homosexualita su rovnako neprijatelne pre cirkev. >>

Niekto : Zmena pohlavia je bežná u druhov so silne vyvinutou teritorialitou žijúcich v uzavretých skupinách, tzv. háremoch. Háremy tvorí skupina menších samičiek a jeden väčší samček. Keď uhynie, je nahradený najväčšou samičkou, ktorá sa zmení na samca >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Niekto : V Afghánistánu, Bruneji, Íránu, Iráku, Mauritánii, Nigérii, Saúdské Arábii, Súdánu, Spojených arabských emirátech a Jemenu lze za homosexuální akty uložit i trest smrti. >>

Niekto : Korán cituje příběh Lotova lidu zničeném Božím hněvem pro obscénní praktiky mezi muži. >>

apoštol Pavol : Preto ich Boh vydal hanebným náruživostiam, lebo ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za ten styk, ktorý je proti prirodzenosti. Podobne však aj muži zanechali prirodzený styk so ženou, navzájom vzplanuli vo svojich vášňach, muži s mužmi páchali ohavnosť a odniesli si odplatu za svoj blud, ktorá im patrila. >>

apoštol Pavol : Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani samoprznitelia, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani ohovárači, ani zbojníci nebudú dedičmi kráľovstva Božieho >>

Na otázku Čo by malo existovať?

Biblia : Vlk bude hosťom u baránka, leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levica a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec iho poženie. Krava s medveďom budú sa pásť a lev bude žrať slamu ako dobytok.Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a odkojenec vystrie ruku nad brloh zmije. Nebudú zle robiť ani škodiť... >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Žijeme v najlepšom možnom svete. Spomedzi nekonečného počtu kombinácií a možných postupností je tá, ktora existuje, práve tou, v ktorej bolo maximum bytnosti alebo možnosti privedené k existencii. >>

Niekto : Všetko je tak ako má byť. >>

Pytajuci_sa : Čo by malo existovat? >>

Pytajuci_sa : Čo je to dobro? >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Tažba uránu v Košiciach - áno či nie? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti) >>

Logik Formálny : P003404 => P003405 >>

Guatama Buddha : Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúci, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána. >>

Guatama Buddha : Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie. >>

Niekto : Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa." >>

Na otázku Ako nerobiť a zarobiť?

Pytajuci_sa : Ako nerobiť a zarobiť? >>

Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Platon (pov. Aristokles) : Vládnuť by mali filozofi. >>

Aristoteles : Vladárstvo mnohých je nedobre. Nech jeden je vladcom. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Konšpiračný charakter Societas philadelphica je neprehliadnuteľný. Nerozbitné spojenie členov spoločnosti pripomína na regule rádu(rozenkrucianov), ciele sú však úplne svetovo-politické. Za bezplatné služby vo všetkých oblastiach verejného života by mali členovia spoločnosti obsadiť vplyvné pozície a takpovediac v spoločnosti monopolizovať, ku sebe pritiahnuť do značnej miery aj obchod a výrobu a stať sa tak štátom v štáte, od ktorého by vládcovia čoskoro boli úplne závislí. Nadnárodný charakter spoločnosti by nakoniec viedol k vyriešeniu partikularizmu jednotlivých štátov a zavedeniu sa tajnej ríše rozumu. Striktné vylúčenie súkromného vlastníctva medzi členmi spoločnosti v spojení s právom na výhradné používanie technických vynálezov by viedlo v krátkom čase k prevodu výrobných prostriedkov do vlastníctva spoločnosti. >>

John Stuart Mill : Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych. >>

Friedrich Nietzsche : Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť >>

Paul Karl Feyerabend : Ma teze je, ze anarchizmus napomaha dosazeni pokroku v kteremkoli ze zvolenych vyznamu tohoto slova.. >>

Logik Formálny : ( P002446 & P002447 & P002448 & P002449 ) => P002445 >>

Logik Formálny : P001962 => P001963 >>

Logik Formálny : ( P000590 v P000591 v P000592 ) => P001936 >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok.... >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem je jedna z reálnych možností riešenia finančnej krízy. Hospodárstvo je totiž v kríze najmä vtedy, ak ľudia prestávajú kupovať...(resp. nemajú za čo). >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem snahou o ľudskejšiu spoločnosť, v ktorej nie sú ľudia nútení pracovať (v zmysle robiť čokoľvek, hlavne že za peniaze) pod hrozbou existenčnej núdze. >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem umožňuje človeku rozvíjať sa tak, ako si to sám predstavuje, (vrátane práce, ktorú chce robiť dobrovoľne, hoci práce neplatenej, v domácnosti, s deťmi a pod.) - alebo sa aj nerozvíjať. Rozširuje teda pojem slobody v zmysle skutočnejšej a konkrétnejšej zodpovednosti za svoj vlastný život; a zároveň umožňuje spoločnosť nezaloženú na strachu (akou dnešná spoločnosť je, aj keď vo veľmi slabom odtieni oproti extrémnosti napríklad vojnového stavu). >>

Niekto : Bezpodmienečný základný príjem nie je sama osebe zlepšením sveta, len ho viac umožňuje - už len tým, že ľudia, ktorí nie sú v existenčnej hrozbe, majú väčší priestor pre etické rozhodnutia (napr. o tom, čo chcú robiť, teda svojou prácou podporovať). >>

Niekto : Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby). >>

Niekto : Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd. >>

Niekto : Voliť by mali len tí, čo politike rozumejú, nie každý. Je morálne nezodpovedné ísť voľbám a nemať tušenie koho voliť. >>

Niekto : Voliť by moho 20-tisíc náhodne vybratých ľudí, ktorí by boli na voľbu vyškolení. >>

Niekto : Vladnut by mali vsetci.Vsetok lud ma rozhodovat o politickych otázkach priamo, referendom. Sucastou pravnej upravy referenda je tiez ludová iniciativa– pravo predlozit do referenda zavazny navrh, ktory ma stanoveny pocet podpisov .(priama demokracia) >>

Niekto : Nikto by nemal vladnut. Kazdy by mal byť absolutne slobodny, nemal by byť viazaný s inymi ludmi, pokial to nie je v jeho vlastnom zaujme. Spolocnost, nech by bola akokolvek slobodna, vyvija na cloveka natlak vo forme verejnej mienky a nazoru vacsiny (anarchia). >>

Niekto : Vladnut by mali pokial mozno najstarsi ludia, lebo ti maju najviac skusenosti.Pri tom formálne nemusia byť vodcovia, stací ked budu mat dominantné nazorove postavenie. (gerontokracia) >>

Niekto : Vladnut by mal clovek, ktory ma prirodzenu autoritu, ktory vie presvedcit masy. Vsetci ludia by potom za nim stali, konali by jednotne,kazdy svoje povinnosti.Spolocnost by mala organicku, hierarchicku strukturu, v ktorej by kazdy vedel co ma robit. Bol by konecne klud a poriadok,ziadne hadky,neistota a chaos (fasizmus). >>

Niekto : Vladnut by mali technici. Technika zaujima vyssie postavenie ako ekonomika, v sulade s cim je potrebne alebo opravnene, aby vladu mala v rukach technicka inteligencia. Vsetci mimo technikov su iba taki komedianti, ktori nicomu nerozumeju, iba maju pekne reci. (technokracia) >>

Niekto : Vladnut by mali programatori. V podnikoch uz vladnu (cez SAP napr.) >>

Niekto : Vladnut by mali uradnici. Postupovat by mohli len v sulade so zakonom, nemohli by menit zakony. (byrokracia) >>

Niekto : Vladnut by sme mali my, moja rodina a znami, lebo sa vieme na seba spolahnut a rozumieme si a preto budeme pracovat efektivne.(nepotizmus) >>

Pytajuci_sa : Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? >>

Pytajuci_sa : Rusko či Amerika? >>

Pytajuci_sa : Kapitalizmus či socializmus? >>

Charles Louis Montesquieu : Verejnú moc delíme na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc. >>

Logik Formálny : ( P000297 & P003281 ) => P003284 >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne. >>

Paul Lafargue : Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme. >>

Paul Lafargue : Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne. >>

Herbert Marcuse : Skutočným pokrokom by bolo odstránenie práce, uspokojenie prežita. Nemôžu ho však urobiť organizácie, ktoré vznikli kôli boju o prežitie. Ukončenie boja o prežitie vyžaduje nové organizácie, tie staré sa však držia. >>

Niekto : Vládnuť by mali muži. Keď vypukne vojna, kto bude bojovať? Muži. >>

Niekto : Žijeme v dobe, keď najbohatne ten, kto dokáže poskytovať najlepšie služby, za ktoré sú ochotní ľudia zaplatiť. Kresťanská morálka služby najlepšie pasuje k trhovej ekonomike. >>

Pytajuci_sa : EU - áno či nie? >>

Niekto : Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý. >>

Niekto : Globalizácia je dobrá. >>

Niekto : Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. >>

Slavoj Žižek : Ako sa dostať s kapitalizmu? Malo by to byť preváženie národných štátov nad globálnym kapitálom či nejaká komunálna regulácia ekonómie. Malé komunity, dediny, kde ludia rozhodujú o všetkom? Nie, to by bola pre mna nočná mora. >>

Slavoj Žižek : Cieľom pre ľavičiarov by mala byť umiernené rozumné odcudzenie sa ľudí. Chcem efektívny anonymný stroj, štatný stroj, ktorý sa v rozumnej stará o prerozdeľovanie, takže ja môžem úživať môj izolovaný život. >>

Slavoj Žižek : Ideál prekonávania rasizmu a rozdielov by nemala byť snaha o porozumenie, ale skôr tolerancia k diskrétnosti, zakrývaniu rozdielov. Môj ideál je žiť vo veľkom apartmánovom bloku, kde jeden z mojich susedov je indián, druhý černoch, číňan, arab alebo ktokoľvek, kde by sme sa navzájom veľmi zdvorilo ignorovali. >>

Herbert Spencer : Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili. >>

Niekto : Hierarchické usporiadanie spoločnosti je potrebné na riešenie komplikovaných problémov, rozdeľovania statkov. To, že sa ochudobňujú tí na spodku hierarchie je čiastočný problém, ktorý treba riešiť bez odstránenia hrierachie. Cieľom hierarchie nie je vládnutie len pre vládnutie. >>

Niekto : Ak zoberiete majetok buržoázii, tak sa k moci dostane menšina z proletariátu, pričom nie je jasné (z Manifestu) ako sa tá menšina vyberie. Táto menšina pochádza z dobrého proletariátu a preto by nemala byť korumpovaná, čo sú obidva nepravdivé predpoklady, pretože nie všetok proletariát je dobrý a menšina sa môže skorumpovať pod sociálnym tlakom, čo sa vždy aj stalo, ak sa tento experiment uskutočnil. >>

Niekto : Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu. >>

Niekto : To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho >>

Karol Marx : Len čo v priebehu vývinu zmiznú triedne rozdiely a všetka výroba sa sústredí v rukách združených jednotlivcov, stratí verejná moc politický ráz. Politická moc vo vlastnom zmysle je organizovaným násilím jednej triedy na potlačovanie druhej. >>

Karol Marx : 1. Vyvlastnenie pozemkového vlastníctva a použitie pozemkovej renty na štátne výdavky. 2. Vysoká progresívna daň. 3. Zrušenie dedičského práva. 4. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov a rebelov. 5. Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom. 6. Sústredenie všetkej dopravy v rukách štátu. 7. Zvýšenie počtu národných tovární, výrobných nástrojov, zúrodňovanie a skvalitňovanie pôdy podľa spoločného plánu. 8. Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo. 9. Spojenie výroby poľnohospodárskej a priemyselnej, úsilie o postupné odstránenie rozdielu[a14] medzi mestom a dedinou. 10. Verejná a bezplatná výchova všetkých detí. Odstránenie továrenskej práce detí v jej terajšej podobe. Spojenie výchovy s materiálnou výrobou atď. >>

Niekto : Aj na Slovensku môže byť civilizovaný, funkčný, slušný štát. Tí čo hovoria, že my to vymetieme, všetku tú korupciu a špinu, tak jediné čo vymetú budú občianské, ľudské a iné práva a budú tu vládnuť ešte primitívnejším, vulgárnejším a násilnejším spôsobom. My musíme veriť v to, že ak je možná liberálna demokracia a slušný štát v Rakúsku a Nemecku, tak je možný aj na Slovensku. (marec 2017) >>

Herakleitos : Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby. >>

John Adolphus Etzler : Sľubujem, že vám predstavím prostriedky, pomocou ktorých budeme môcť v priebehu desiatich rokov vybudovať raj na zemi, kde si každý bude môcť v hojnosti dopriať všetkého, po čom zatúži, bez práce a bez platenia; celá tvár prírody nadobudne tú najnádhernejšiu zo svojich podôb a človek bude žiť v najprepychovejších palácoch, v najväčšom luxuse, aký si len dokážete predstaviť, a prechádzať sa v najutešenejších záhradách... >>

John Adolphus Etzler : ...svoj život bude žiť v neustálej radosti a blaženosti, akú doteraz nik nepoznal, ľudstvo sa oslobodí od takmer všetkého trápenia, čo ho sužuje - pravda okrem smrti, no i tú bude vedieť oddialiť tak že nám to dnes príde nepredstaviteľné a nakoniec ju zbaví všetkého utrpenia. >>

Niekto : Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa." >>

Niekto : Vládnuť by mali ženy. >>

Herbert Marcuse : Všetka dominancia v doteraz zaznamenanej histórii bola mužská dominancia. Preto ak chceme vidieť rozšírenie špecificky ženských vlastností vrámci spoločnosti, napr. nenásilnosť, vnímavosť, láskavosť, čo by mohlo byť počiatkom kvalitatívne inej spoločnosti, alternatíva k spoločnosti dominovanej mužmi, spoločnosti, ktorá je násilná a surová. Som si vedomý, že ženské vlastnosti sú podmienené súčastnou spoločnosťou, ale existujú, tak prečo ich nevyužiť. >>

apoštol Pavol : Muž má vládnuť nad ženou ale s láskou. /parafráza >>

Niekto : Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv. >>

Niekto : Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu. >>

Niekto : Ak nakoniec dosiahnete plat 50 000 dolárov ročne alebo 100 000 dolárov ročne, môžeme diskutovať o tom, akú sumu by ste mali minúť na pomoc iným ľuďom. Ak však zarobíte 250 000 dolárov alebo 1 milión dolárov, je zrejmé, že prevažná časť vášho príjmu by sa mala rozdať. >>

Niekto : Môžeme definovať niečo ako „maximálny morálny príjem“, po prekročení ktorého je zjavne neospravedlniteľné neodovzdať všetky svoje peniaze. >>

Logik Formálny : P005445 => P005457 >>

Logik Formálny : P005457 => P005458 >>

Niekto : Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus. >>

Niekto : Len jeden svetový štát môže zabezpečiť, že už nebudú vojny (medzi štátmi, kedže už bude len jeden štát) a tiež len celosvetový štát môže vyriešiť na globálnej úrovni ekologické problémy (znečistenie prírody nepozná hranice štátov). >>

Niekto : Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže. >>

Niekto : Nie som proti tomu, aby európske štáty spolupracovali a priatelili sa, ale som proti únii. Na zlú cestu v európskej integrácii sa odbočilo pri premenovaní ES na EÚ, teda pri Maastrichskej zmluve. >>

Niekto : Nikoho z bývalého komuistického bloku nenapadlo, že by chcel žiť vo svete bez hraníc. Hranice sú dobré ak sú priechodné. Hranice sú nevyhnutné pre ľudský život. Každý zamykáte byt a ak máte okolo domu záhradu, tak predpokladám, že zamykáte bránu do tej záhrady. Aby sme si nechali otvorené brány do našich štátov, t.j. domov, to je neprijateľná vec. >>

Niekto : Demos, t.j. ľud v demokratickom štáte by mali byť všetci ľudia na zemi. >>

Niekto : Bratstvo , rovnosť, sloboda, >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou) >>

Niekto : Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti ) >>

Niekto : Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom ) >>

Pytajuci_sa : Ako vychovávať deti? >>

Niekto : Vládnuť by mali vedci. Počas pandémie sa veľmi zvýšila dôvera ľudí k názorom a odporúčaniam vedcov. Nariadenia a zákony by sa mali formovať podľa názorov vedcov. >>

Lao-c : Čím viac zákonov a nariadení vychádza, tým viac lúpežníkov a zlodejov pribúda. >>

Lao-c : Ak dôjde k upusteniu od velkého Tao, objaví sa morálka a právo >>

Niekto : Panovník by mal mať štyri kardinálne cnosti : odvahu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť
Ďalej mal mať (stredoveký) panovník aj tri Pavlove cnosti : vieru, nádej a lásku. >>

Niekto : V Uhorsku mohol byť považovaný za panovníka len ten, kto spĺňal 3 podmienky : musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou, v stoličnom Belehrade a byť pomazaný ostrihomským biskupom. V českom kráľovstve v přemyslovskom období mohol byť českým kniežaťom ten, kto spĺňal 2 podmienky : koho zvolili predáci, t.j. najvýznamnejší predstavitelia českých rodov a druhá podmienka, že musel byť intronizovaný, t.j. posadený na starý kniežací stolec, ktorý sa nachádzal uprostred pražského hradu. >>

Niekto : Stredoveký človek sa najviac bál chaosu a nezriadených pomerov a najviac si vážil poriadok. Poriadok pre neho predstavoval kráľ, ktorý ako zástupca Krista na Zemi zodpovedal za to, že tu poriadok bude zachovávaný. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené. >>

Niekto : Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus) >>

Edmund Burke : Briti svoju revolúciu zvládli lepšie ako Francúzi, pretože udžali balans medzi konzervatívcami a liberálmi v tvorivom napätí. (ad liberalizmus, konzervativizmus) >>

Ježiš Nazaretský : Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil >>

Niekto : Pro řešení všech problémů typu „jak/jestli vůbec poskytovat nějakou službu“, případně „jak/jestli vůbec vyrábět nějaký produkt“, jen stačí nechat tisíce a miliony podnikatelů, aby to prostě zkusili. Ti z nich, kteří to budou dělat špatně (= jinak, než lidé chtějí), zkrachují (a půjdou dělat něco, čím prospějí společnosti více). Naopak ti, kdo to budou dělat správně (= tak, jak si lidé přejí), budou prosperovat. >>

Niekto : Má-li celý trh v rukou stát, občané žijí v chudobě a nedostatku (příkladem budiž SSSR). Když stát část trhu uvolní svobodným podnikatelům, ta začne jako mávnutím kouzelného proutku fungovat k obrazu spotřebitelů (příkladem budiž část současného trhu, kterou stát reguluje relativně málo: IT, pohostinství, cestovní ruch, retaily a jiné). Naopak ta část trhu, kterou si stát ponechal, funguje zoufale (školství, sociální systém, zdravotnictví, soudnictví a tak dále). >>

Niekto : 1. Problém centálneho plánovania: Centrální plánovač by musel být obeznámen s potenciálními nedostatky stovek a tisíců nejrůznějších zdrojů; a to nejen s faktem, že něco dochází, ale také s tím, jak moc a jak rychle se to děje. >>

Niekto : Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať. >>

Niekto : Štát by mal slúžiť jednotlivcovi. >>

Niekto : Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus) >>

Niekto : Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus) >>

Niekto : list Ivana Hrozného anglickej kráľovnej Alžbete I. z roku 1570, v ktorom sa píše: "Mysleli sme si, že panuješ vo svojej ríši, že jej vládneš sama (...), ale teraz vidíme, že existujú ľudia, ktorí vládnu spolu s tebou, a nielen ľudia (ľudi), ale dokonca kupci (mužiki torgovyje)..." - čo pre Ivana znamenalo, že mu Alžbeta nie je rovná a že s ňou nemôže udržiavať styky ako suverén so suverénom. >>

Niekto : Terajšie ruské poňatie suverenity sa príliš nelíši od toho, ktoré zastával Ivan Hrozný. Podľa súčasnej kremeľskej doktríny existuje na svete iba niekoľko suverénnych štátov: popri Rusku najmä Čína, India a USA. Európske krajiny sú považované za vazalov USA, suverenitu zakladá predovšetkým vojenská sila a nezávislosť vlády na tom, čo si myslia a chcú jej podriadení mužiki. >>

Na otázku Povinné očkovanie - áno či nie?

Pytajuci_sa : Povinné očkovanie - áno či nie? >>

Na otázku Aký má život zmysel?

Arthur Schopenhauer : Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslom človeka je smrť človeka a zrod nadčloveka. Nie je to človek v platónskom zmysle, nemenny. Treba ho vnimat v pluráli, nie je to jednotlivec, i ked sa v nom môže prejavit. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je to čo má byť prekonané. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom. >>

Ludwig Wittgenstein : Vyriesenie problemu zivota vidime v zmiznuti tohto problemu./Nie je to azda pricinou, ze ludia, ktorym sa po dlhom pochybovani zmysel zivota stal jasnym, ani potom nemohli povedat v com je tento zmysel?/ >>

Ludwig Wittgenstein : Čo viem o Bohu a o zmysle života? Viem, že tento svet je. Že v ňom stojím, tak ako moje oko vo svojom zornom poli. Že čosi na ňom je problematické, čo nazývame jeho zmyslom. Že tento zmysel nespočíva v ňom, ale mimo neho. Že život je svet. >>

Swami Prabhupáda : Zmyslom života sú sebarealizácia a obnovenie nášho strateného vzťahu s Najvyššou Božskou Osobnosťou. >>

Viktor Frankl : Existujú tri možné spôsoby, ako nájsť individuálny zmysel:
1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme. >>

Viktor Frankl : Zmyslom života je život samotný! Žiadna iná konečná a univerzálne platná filozofická odpoveď na túto večnú otázku nie je možná. Sama je totiž nesprávne položená. Nejde o to, aby život odpovedal na našu otázku po nejakom jeho abstraktnom všeobecnom zmysle. Naopak, to náš konkrétny život kladie túto otázku nám. Život sa každého jedného z nás pýta, aký mu chceme dať zmysel. Správna odpoveď sa teda líši od osoby k osobe a vyvíja sa v čase. Nejde o to, čo ešte my očakávame od života, ale skôr o to, čo život očakáva od nás. >>

Viktor Frankl : Štastie nie je zmysel. Nemožno sa naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Keď napríklad horolezec zdolá horu, pocit blaženosti sa dostaví sám. Ak sa však blaženosť stane cieľom, človek veľmi rýchlo zistí, že ju môže dosiahnuť aj umelo, napríklad užitím narkotík. >>

Niekto : Keď človek môže žiť - nie nutkavo, ani automaticky, ale spontánne - pochybnosti zmiznú. Uvedomuje si seba samého ako aktívne a tvorivé individuum a poznáva, že existuje len jeden zmysel života : prežívať ho. >>

Niekto : Z dlhodobého hľadiska sme aj tak všetci mŕtvi. >>

Niekto : Hlavným zmyslom života je pomáhat druhým. A ak im nedokážete pomáhat, tak im aspoň neškodte. >>

Niekto : Rozlišujeme tri druhy hodnôt (tri smery, v ktorých sa nachádza zmysel života):

  1. Tvorivé hodnoty- podstata spočíva v tom, že človek sám vytvára a dáva svetu. Zmysluplnosť života sa napĺňa vykonaním nejakého činu, diela. Tieto hodnoty jedinec uspokojuje prostredníctvom práce.
  2. Zážitkové hodnoty- podstata spočíva vo životne významných vzťahoch a zážitkoch. Vrcholom objavovania a uskutočňovania týchto hodnôt je vzťah lásky.
  3. Postojové hodnoty- spočívajú v tom, ako sa človek postaví k osudovým danostiam, ktoré nemôže zmeniť.
>>

Niekto : Zmysel života je taký, aký mu v danom momente dáš. >>

Niekto : Veľa činností je v živote nezmyselných a pritom na ne človek vynaloží veľa námahy. Napr šport. Nič sa pri ňom nevyrobí,stále sa opakuje zopár jednoduchých nudných úkonov, zaujímavé je na ňom len súperenie, kde jeden sa stáva víťazom, ale výsledok tohto súperenia je aj tak viac menej náhodný. Šport vnikol odtrhnutím pôvodne užitočných činností od ich úžitku, ako napr. v prípade hodu oštepom, ktoré bolo veľmi užitočné pre lovcov, alebo v prípade chôdze, behu, plávania, byciklovania či lyžovania, ktoré sú vo svojej podstate užitočné na presun do zmysluplného cieľa sa urobilo niečo neužitočné, tým že sa do cieľa ide len pre medailu. Futbal mozno vznikol z uzitocneho kopania smeti na susedov pozemok, pri tenisi a hokeji islo zrejme o to iste, ale sa pri tom pouzila nejaka palica, pretoze islo o také hnusne smetie, ktoreho sa ani nohou nechce clovek dotknut. Bojovym sportom ako zápasenie, box alebo šerm sa odobral zmysel vtedy, keď sa tieto činnosti presunuli z bojiska do arény, kde sa bojuje len preto, že sa na to díva množstvo divákov. >>

Niekto : Zmyslom života je vyvinúť sa do vyšších kráľovstiev (ríši) >>

Niekto : Sú veci pre ktoré stojí za to žiť a sú to tie isté pre ktoré stojí za to zomrieť. >>

Niekto : Zmyslom života je nájsť zmysel života. >>

Niekto : Deti su zmyslom zivota. >>

Niekto : Sám život ako proces a aj jeho konečné výsledky. >>

Niekto : Zmyslom zivota je dávať a prijímať lásku >>

Niekto : Zmyslom života je konkrétna osoba opačného pohlavia /Človek vtedy hovorí ..Bez teba môj život nemá zmysel... >>

Niekto : Porozumiet Božiemu slovu a nasledovať ho.Poznat Boziu volu.Rozširovat božie posolstvo.Uctievať Boha, slúžiť Bohu.Slávit Boha, radovať sa s ním navždy. Byť spasený, dosiahnuť istotu večného života. >>

Niekto : Zmyslom života je ukončiť všetko utrpenie. >>

Niekto : Praca je zmyslom zivota a tiez dobre skutky, pekne ludske vztahy a vydarene deti. >>

Niekto : Hľadať pravdu, vedomosti, porozumenie a múdrosť >>

Niekto : Nájsť svoj skutočný talent, povolanie >>

Niekto : Hľadať a nachádzať krásu >>

Niekto : Iba štastný a nesmrteľny život maju zmysel. >>

Niekto : Niečo po sebe zanechat. zasadiť strom, postaviť dom, splodiť syna >>

Niekto : Život nemá žiadny zmysel, ani cieľ, ani nič takého. Treba jednoducho žit, až kým človek nezomrie. Ostať fungovať, chodiť do školy do práce. Dobrá stránka nezmyselnosti života je že ,možno tiež žiť každý deň tak, akoby to bol náš posledný a urobiť to najlepšie pri všetkom čo nás postretne. Možno sa tiež cítiť ukrivdene, absurdne hrdinsky, ako herec sa zúčastniť na dráme a dokončiť ju. >>

Niekto : čo iné môže byť zmyslom života , ako to že môj život je mojou, iba mojou príležitosťou?či ju využijem alebo nie, to nič nemení na tom, že je príležitosťou.Príležitosťou na čo? Odpoveď je jednoduchá.Môj život je iba mojou príležitosťou na mňa samého./ivo >>

Pytajuci_sa : Aký má život zmysel? >>

Pytajuci_sa : Ako žit? >>

Niekto : sú aj iné nádherné tvory a všetky majú zmysel. Ten však človek nikdy neuvidí, kým neopustí sám seba. Má zlý uhol pohľadu. Maličký ľudský meter nedokáže odmerať zmysel existencie. Ak chceme uvidieť vesmír a nahliadnuť jeho tajomstvo v jeho priamom zmysle, musíme zabudnúť na seba; až vtedy ho môžeme uvidieť okom Boha. >>

Niekto : Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. Také zaujatie nie je úplné, ak je iba láskou k jednému človeku či láskou ku všetkým ľuďom, nie je to iba láska k ľudskému rozmeru bytia. Taká láska sa rozširuje za hranice ľudského, za hranice našich záujmov a vzťahov, k bytiu samotnému. Iba taká láska môže obsiahnuť zmysel bytia a túžiť po večnosti aj tam, kde každá iná túžba vyhasla, tam, kde zo všetkého čím sme sa vzťahovali k životu nezostane nič. >>

Niekto : Zmyslom života je ... >>

Pytajuci_sa : Byť či nebyť? >>

Niekto : Každý náš výdych, každý náš nádych je darom z tajomstva, ktoré nás presahuje... . Sám som si darom z rúk tajomstva, ktoré nás presahuje a jediný zmysel, ktorý môžem dať tomu, že som, je že ten dar prijmem úplne, bez výhrady a dávam ho ďalej. >>

Niekto : Dejiny nemajú nijaký zmysel: máme teda dôvod k radosti. Veď prečo by sme mali pretrpieť všetky tie muky kvôli nejakému pozitívnemu koncu vývoja, kvôli akejsi poslednej slávnosti, ktorej náklady by aj tak išli na úkor našej námahy a nášho stroskotania? A to všetko kvôli budúcim idiotom, ktorý jasajú nad naším trápením a tancujú na našom popole? Vízia rajského konečného stavu svojou absurdnosťou presahuje aj najhoršie formy poblúdenia našich nádejí. >>

Niekto : Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá. >>

Soren Kierkegaard : ...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva. >>

Soren Kierkegaard : Každý človek je totiž pôvodne ustanovený ako Ja a je nasmerovaný k tomu, aby sa stal sám sebou; iste každé Ja je samo osebe nerovné, z toho však vyplýva len to , že ho treba vybrúsiť, nie však zbrúsiť, nemá sa ani zo strachu pred ľuďmi celkom vzdať toho, aby bolo samo sebou. >>

Niekto : Otázka, čo je zmyslom života, nie je položená úplne správne, nemá zmysel sa pýtať takto všeobecne .... Je potrebné pýtať sa subjektivne, alebo hľadať odpovede sama pre seba. Takže ta otázka "ako žiť?", je otázka rovnakého druhu, ako otázka "čo mi chutí?", "čo sa mi páči?" ,"čo mi pristane?". Alebo možno najpresnejšie by som sa mala spýtať "Čo chcem?", "Čo by som chcela dnes?", "Ako si to predstavujem za týždeň?", "Ako by som chcela žiť budúci rok, "Čo by som chcela v živote celkovo". Všetky tieto otázky mieria k otázke po životnej misii a sú iba trochu konkrétnejšie. >>

Guatama Buddha : .. Nibbána (je) ... cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutie žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána. >>

Niekto : Zmyslom života je dosiahnuť nirvánu. >>

apoštol Pavol : Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské. Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. >>

Biblia : „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? >>

Biblia : No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom. >>

Biblia : Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar >>

Biblia : Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. Veď kto môže jesť a užívať bez neho? Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. >>

Biblia : Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé. >>

Niekto : Zmysel zivota podla filozofickych skol. >>

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Niekto : Žiť sa dá a žiť sa chce už len z čírej zvedavosti. Ako raz Hómer Simpson povedal , keď mu raz hrozili smrťou: "Nie prosím, chcel by som sa dožiť toho, ako sa prejaví globálne otepľovanie." >>

Niekto : Pojem udržateľnosti dáva životu zmysel. My, naša generácia nesmieme spotrebovať všetky zdroje, ale musíme žiť tak, aby sme zanechali nasledujúcej generácii svet lepší a krajši. To dáva životu zmysel. >>

Ján Patočka : Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť. >>

Niekto : Nie preto sa vylučuje dopamín, že niečo dáva zmysel, ale preto niečo dáva zmysel, že sa vylučuje dopamín. Preto dáva zmysel hľadanie si partnera, práca s mládežou, hra s deťmi a tiež napr. pri pití piva sa pijúci nepýta na zmysel toho pitia, lebo sa pri ňom vylučuje dopamin) >>

Niekto : Zmyslom života je poznať samého seba, zodpovedať si otázku "Kto som?" >>

Na otázku Prečo sme tu?

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? (cieľ) >>

Na otázku V čom podnikať?

Pytajuci_sa : V čom podnikať? >>

Na otázku Aká je božia vôľa?

Biblia : Toto hľa je pôst, ktorý ja mám rád: rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu... lámať svoj chlieb hladnému a biednych a bezprístrešných voviesť do svojho domu. Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojimi príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš... potom budeš volať u Hospodina, ťa vyslyší... >>

Biblia : Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! >>

Biblia : 1.Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
2.Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3.Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4.Cti otca svojho i matku svoju.
5.Nezabiješ.
6.Nezosmilníš.
7.Nepokradneš.
8.Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9.Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
10.Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. >>

Ježiš Nazaretský : Tak teda podla ovoci poznate ich. Nie kazdy, kto mi hovori: Pane, pane! vojde do kralovstva nebeskeho, ale kto cini vôľu môjho Otca nebeskeho. Mnohi mi povedia v onen den: Pane, pane, ci sme neprorokovali v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A jai m vtedy vyznám: Nikdy som vás neznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti. >>

Biblia : A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania. A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba. >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval). >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 & P002408 & P002409 & P002410 ) => P002404 >>

Niekto : požiadavka svätenia dňa sviatočného stále zostáva pevne zakotvená Vôľou Stvoriteľa do nášho stvorenia. >>

Pytajuci_sa : Aká je božia vôľa? >>

Ježiš Nazaretský : Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. >>

Niekto : Nie je pravda, že po nás Boh nič nechce. Chce po nás práve to : Buď šťastný ! >>

Friedrich Nietzsche : Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci musia byť známe - k tomuto účelu je potrebné "zjavenie", v preklade : je potrebný veľký literárny falzifikát, objaví sa „sväté písmo“, - ktoré sa zverejní so všetkou kňažskou , posvätnou pompou, po dlhých dňoch v ktorých sa odpykávajú hriechy a plače sa nad nimi. „Božia vôľa“ bola ustanovená už dávno: celá katastrofa spočíva v tom, že sa človek odcudzil od „svätých písiem“ ... už Mojžišovi bola „vôľa Božia „zjavená… Čo sa však naozaj stalo? Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, až od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť (- nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov -) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia . >>

Friedrich Nietzsche : Kňaz, s prísnosťou, s pedantstvom, od veľkých až po malé dane, ktoré sa mu museli platiť ( nezabudnite na najchutnejšie kúsky mäsa: pretože kňaz je jedák hovädzých steakov ) raz a navždy sformuloval, čo chce, t,j. aká je Božia . >>

Friedrich Nietzsche : Božia vôľa, t.j. podmienky na udržanie kňažskej moci. >>

Niekto : Boh miluje jednotu, diabol ju nenávidí. >>

Ježiš Nazaretský : Keď sa ráno vracal do mesta, dostal hlad. Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: „Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol. >>

Ježiš Nazaretský : Kto je teda verný a rozumný sluha, ktorého ustanovil pán nad svojím služobníctvom, aby mu dával načas pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Amen, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha povedal vo svojom srdci: ‚Môj pán mešká‘ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, rozpoltí ho a dá mu podiel s pokrytcami. Tam bude plač a škrípanie zubami. >>

Ježiš Nazaretský : Potom kráľ povie tým po pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ >>

Biblia : Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti. >>

Ježiš Nazaretský : Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne! >>

Ježiš Nazaretský : Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ >>

Biblia - Nový zákon : Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť? 15 Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, 16 čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? 17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva. 18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru, ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov. >>

Biblia - Nový zákon : Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. 20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná? >>

apoštol Pavol : Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. 16 Ustavične sa radujte. 17 Neprestajne sa modlite. 18 Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi. >>

Biblia : Preto, že Hospodin je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona ti je družkou a ženou podľa zmluvy. Či on nevytvoril jednotu a nedal zo svojho Ducha? O čo má teda v tejto jednote ísť? O Božie potomstvo. Preto dajte pozor na seba, nespreneverujte sa žene svojej mladosti. „Každý nech nenávidí rozvod,“ vraví Hospodin >>

Niekto : Já, Kazisvět šestý, z Boží vůle král a hlava pomazaná >>

Na otázku Kedy konáme slobodne a kedy nie?

Pytajuci_sa : Kedy konáme slobodne a kedy nie? >>

Na otázku Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali?

Pytajuci_sa : Prečo sme tu? Ako sme sa sem dostali? >>

Guatama Buddha : Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov. >>

Guatama Buddha : Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov. >>

Na otázku Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme?

Epikuros : Je pochabostou prosit bohov o tom, co si moze clovek zaobstarat sam. Keby boh splnal ludske modlitby, velmi skoro by vyhynuli vsetci ludia, lebo stale prosia mnoho zleho pre seba navzajom. >>

Niekto : Boh vie,čo potrebujeme. A NEMUSÍME ho prosiť. On len chce,aby sme mu dali to,čo 'potrebuje' On. Chce našu pozornosť. Chce,aby sme pochopili,že nie všetko,čo potrebujeme, je nám samozrejme dané. Aby sme si vedeli to,čo si vymodlíme, aj vážiť... Aby sme sa zastavili a zamysleli sa nad sebou a svojim spôsobom života..Práve v ten moment.. V moment modlitby,ktorou prosíme..A možno práve v ten moment pochopíme mnohé a niečo na tom svojom živote zmeníme.. >>

Pytajuci_sa : Načo prosiť Boha, keď on aj tak vie čo potrebujeme? >>

Theodor Munz : Stredovekého náboženského Boha, modlitby ku ktorému sa ukázali zbytočnými, treba previesť na filozofického boha-prírodu, z ktorého už možno všeličo získať. Nie však modlitbami, ale jeho poznávaním a praktickým konaním podľa jeho zákonov. >>

Na otázku Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Biblia : Na počiatku bolo Slovo (Logos), to Slovo (Logos) bolo u Boha a to Slovo (Logos) bolo Boh. >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Myslenie svoj objekt neprijima, ale ho tvori. /Receptivita je ale podmienkou objektivity. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie. >>

Karol Marx : Spoločenské členenie a štát nie sú závislé na tom, čo si ľudia o sebe myslia, ale na tom ako konajú, materiálne vyrabajú. >>

Bertrand Russell : Ludske etické pojmy sú esenciálne antropocentrické, a keď sa použijú v metafyzike, obsahujú pokus, akokoľvek zahalený, predpisovať vesmíru zákony na základe momentálnych túžob ľudí. Etická metafyzika je v podstate pokus dať zákonnú silu našim želaniam. >>

Niekto : Placebo (lat. placeo = páčiť sa) je zámerne neúčinné liečivo. Používa sa pri testovaní účinnosti liekov, keď sa jednej skupine pacientov podáva účinné liečivo a druhej neúčinné. Placebo vzhľadom a chuťou pripomína normálny liek (verum). Často dochádza k placebo efektu, keď sa pacient, ktorému sa podáva placebo, vylieči, pretože verí, že mu podávajú účinný liek a organizmus zmobilizuje vlastné rezervy. Toto je niekedy využívané v psychiatrii, keď veľká časť choroby je psychogénna. Výskumom bolo dokázané, že čím väčšia je tableta, tým lepšie placebo pôsobí, a taktiež čím je tableta farebnejšia. >>

Niekto : Celkem vzato, veci se nedeji v souladu se subjektivnimi myslenkami, deji se v souladu se zakony Prirody. >>

Pytajuci_sa : Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu? >>

Pytajuci_sa : Je to všetko o pozitívnom myslení? >>

Platon (pov. Aristokles) : Idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom). >>

Viliam z Ockhamu : Idey sú produktom abstraktného ľudského myslenia, sú iba slovami alebo pojmami (prinajlepšom), ktoré existujú iba v mysli a nemajú skutočné miesto vo vonkajšom svete. /Universalia post res./ >>

Niekto : v kraji, kde se Benjamin Franklin narodil (Massachusetts), rozhodně existoval „kapitalistický duch“ (ve smyslu námi předkládaném) ještě před „kapitalistickým rozvojem“....V tomto případě je tedy kauzální vztah opačný, než jak bychom jej mohli postulovat z „materialistického“ hlediska. >>

Arthur Schopenhauer : Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý. >>

Niekto : Hladný len o chlebe. >>

Biblia : Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6 Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd!“ 7 Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8 Boh nazval oblohu nebom...." >>

Na otázku Je spasenie iba z božej milosti, alebo je tam princíp zásluhovosti?

Tomas Akvinsky : Rozmanitosť nevznikala z rozmanitosti zásluh podľa božej spravodlivosti, ale Boh je podľa pravdy príčinou rozmanitosti vecí, lebo on sám je všestranný, preto nemohol stvoriť len nejaký jeden druh človeka.//parafráza >>

Pytajuci_sa : Je spasenie iba z božej milosti, alebo aj podľa zásluh? >>

Na otázku Môže sa človek zmeniť?

Herakleitos : Povaha je cloveku osudom. >>

Ježiš Nazaretský : A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. 4 A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? 5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. >>

Ernst Bloch : Zle putovanie znamena, ze clovek ostava nezmeneny. Takyto clovek totiz len vymiena jedno prostredie za ine, ale spolu s tymto prostredim nemeni sam seba. >>

Jean Paul Sartre : Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. >>

Pytajuci_sa : Môže sa človek zmeniť? >>

Pytajuci_sa : Ako zmeniť myslenie? >>

Niekto : Jediné, čo môžete zmeniť, je zmeniť seba.... a tým zmeníte úplne všetko. >>

Niekto : Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty. >>

Arthur Schopenhauer : Skúsenosťou sa nakoniec presvedčíme o neohybnosti charakteru ostaných ľudí a často dovtedy naivne veríme, že apeláciou na rozum, prosbami a nadávkami,príkladom a šľachetnosťou môžeme niekoho doviesť k tomu, aby zmenil svoje vlastnosti, chovanie a spôsob myslenia a rozvinul schopnosti, ktoré nemá. Platí to aj o skúsenosti s nami samými. >>

Niekto : Konajúci človek neustále podlieha premenám, rodí sa znovu. Osoba, ktorou sme boli vo chvíli narodenia, a osoba, ktorá na konci života zomiera, nie je ten istý človek. >>

Arthur Schopenhauer : Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. . >>

Arthur Schopenhauer : Jediné, čo môžu motívy urobiť, je zmeniť smer úsilia človeka; t.j. spôsobiť , že to isté čo stále hľadá , bude hľadat iným spôsobom ako predtým. Poučenie, zlepšené znalosti, tj vplyv zvonku, ho preto môžu skutočne naučiť, že sa mýlil v prostriedkoch, a podľa to ho môže prinútiť usilovať sa o cieľ o ktorý sa vždy usiloval, celkom inou cestou, či dokonca vidieť cieľ v úplne inom objekte; nikdy ale nemôže robiť to, aby chcel niečo úplne iné, ako chcel doteraz; ostáva totiž nemenný, lebo on je tou vôľou, ktorá by bola celkom odstránená. >>

Niekto : Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť. >>

Niekto : Ospravedlnenie nás nemení metafyzicky, ale len právne; Boh sa na nás pozerá ako na svätých, aj keď v našom bytí nie sme skutočne premenení, sme premenení len v Božom poznaní >>

Niekto : Byť kresťanom znamená znovu sa narodiť z prirodzeného života (bios-u) do nadprirodzeného, večného života (zoe), z tela (sarx) do ducha (pneuma). >>

Na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Demokritos z Abdér : O ničom nevieme nič skutočné, ale mienka každého spočíva v pritekaní obrázkov. Aj to má byť zrejmé, že ťažko poznať, aká je skutočná podstata každej veci. >>

Demokritos z Abdér : Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. >>

Demokritos z Abdér : Teplé a studené existujú len konvenčne, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. V skutočnosti nič nevieme, lebo pravda je hlboko skrytá. >>

Demokritos z Abdér : Obviňuj prírodu, ktorá zastrčila pravdu hlboko pod povrch. >>

Platon (pov. Aristokles) : Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím. >>

Platon (pov. Aristokles) : Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku. >>

Aristoteles : Ak mladý urobí chybu, je to vždy v dôsledku preháňania a nestriedmosti. >>

Agrippa the Skeptic : 5 argumentov (trópov), ktoré sa týkajú nepoznateľnosti sveta:
*Dissent – Neistota pravidiel spoločného života a názorov filozofov The uncertainty of the rules of common life, and of the opinions of philosophers.
*Progress ad infinitum – All proof requires some further proof, and so on to infinity.
*Relation – All things are changed as their relations become changed, or, as we look upon them from different points of view.
*Assumption – The truth asserted is merely a hypothesis.
*Circularity – The truth asserted involves a vicious circle. >>

Averroes - Ibn Rusd : Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy. >>

Francis Bacon : Poznanie je skutočný obraz prírody bez mätúcich predstáv, predsudkov. Existujú 4 druhy takýchto klamných obrazov (idolov): idoly kmeňa (ľudské merítka), idoly jaskyne (výchova, povaha, zvyky individua), idoly trhoviska (slovíčkarenie), idoly divadla(náuky jednotlivých filozofických škôl, vymyslené so zvrátenými dôkaznými postupmi). >>

Rene Descartes : Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne. >>

Rene Descartes : Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote. >>

Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou. >>

Claude Adrien Helvétius : Zdrojom našich omylov sú vášne. Orientujú našu pozornosť iba na jednu stránku predmetu, nedovoľujú nám všímať si všetky stránky vecí. Niekedy nám tu jednú stránku ukazujú aj tam kde nie. Vidíme vo veciach to, čo si želáme vidieť. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným.. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy. >>

Arthur Schopenhauer : Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti. >>

Arthur Schopenhauer : Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti. >>

Arthur Schopenhauer : Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul) >>

Arthur Schopenhauer : Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Retoricka metoda, ale zaroven zdroj omylov....prienik pojmov. >>

Arthur Schopenhauer : Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň. >>

Arthur Schopenhauer : Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť. >>

Ludwig Wittgenstein : Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou. >>

Ludwig Wittgenstein : Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci. >>

Ludwig Wittgenstein : Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii. >>

Ludwig Wittgenstein : Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti. >>

Rudolf Carnap : Filozofi si velakrat neuvedomuju, ze hovoria nie o mimojazykovych predmetoch, ale o jazykovych utvaroch. Filozofickym zmatkom sa mozeme vyhnut, ak namiesto obsahoveho sposobu prezentacie filozofickych tez zvolime vety o syntaxi-formalny sposob vyjadrovania (napr. vetu -Svet je suhrnom faktov, nie veci - nahradime vetou - Veda je suhrnom viet, nie mien.(ad Ludwig Wittgenstein) >>

Theodor Munz : Omyl je však len zlomkom zla. Zlo vo svojej pravej (najpravejšej) podobe, zlo ako také vystupuje v morálke. V nej si ho najviac uvedomujeme, lebo v nej nás páli najviac. Tu ide o úroveň medziľudských vzťahov a často o sám život. >>

Theodor Munz : Skúsenostná bariéra nedovoľuje síce priamo preniknúť k objektu a robí jeho obraz nedokonalým, no subjekt vďaka svojej schopnosti zdokonaľovať sa môže túto bariéru takpovediac stenčovať a obraz objektu spresňovať. Aká hrubá je táto bariéra, teda ako ďaleko sme od skutočnosti, však nemôžeme vedieť. Kritérium rozširovania sa okruhu adekvátnosti platí len pre skúsenosť a nie aj pre skutočnosť. Popri ňom, či namiesto neho, by sme potrebovali ešte kritérium aproximatívnosti (ku skutočnosti), ktoré nemáme. >>

Niekto : Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne. >>

Niekto : Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec. >>

Niekto : Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín. >>

Niekto : Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou. >>

Niekto : Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti. >>

Pytajuci_sa : Čo je omyl/Ako sa môžeme mýlit? >>

Pytajuci_sa : Na ktorej strane je pravda? >>

Theodor Munz : Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my? >>

Niekto : Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať. >>

Theodor Munz : Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly. >>

Niekto : Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje. >>

Herakleitos : Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného. >>

Herakleitos : Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok. >>

Max Horkheimer : V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch) >>

Niekto : priemety valca - z kazdej strany iny tvar >>

Guatama Buddha : Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela. >>

Niekto : Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo . >>

Arthur Schopenhauer : Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom. >>

Arthur Schopenhauer : Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke. >>

Arthur Schopenhauer : Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu. >>

Benedictus de Spinoza : ...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám.... >>

Arthur Schopenhauer : Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl. >>

Niekto : Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov... >>

Marcus Aurelius : ..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom. >>

Jan Amos Komenský : Naše štúdium býva neľahké pre naše nadanie, neisté, kusé a neúplné, zúžené, neužitočné, neprimerané veciam samým pre časté odbočovanie, rozvláčne, neprimerané bohu. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu. >>

Friedrich Nietzsche : Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody. >>

Platon (pov. Aristokles) : Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant) >>

Niekto : Zabúdanie je zvyšovanie entrópie v našom mozgu. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom. >>

Niekto : Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom). >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Niekto : V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu. >>

Niekto : Konšpiračné teórie majú super vlastnosť, že vysvetľujú svet veľmi jednoducho. Svet je extrémne komplikovaný, ale konšpiračné teórie ho vysvetľujú veľmi čiernobielo, jednoducho - proste existuje nejaká skupina ľudí, ktorá nám škodí, cielene, vedome a ovláda svet. Ak sa potom dostaneme do tejto špirály tejto konšpirácie a uveríme jej, (v prípade nacizmu to bola teória o židovskom sprisahaní) všetko ostatné potom zapadá do kontextu tejto veľkej konšpirácie. >>

Niekto : Čo musia obsahovať teórie, aby boli úspešné:
Návnadu (bait), sľubujúcu úžitok, odmenu
Háčik, slučku (hook), kt.navádza na replikáciu
Vyhrážku (threat), kt. podporuje dôveru
Vakcínu (vaccine) kt. zvyšuje odolnosť voči iným teóriam >>

Niekto : Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
ODMEŇUJÚCE FAKTORY
Prísľub odmeny (teraz, či v posmrtnom živote)
Zaujímavosť (humor, novosť, neznámosť, krása)
Pocit nadradenosti (anjeli vs. zvieratá, spasení vs. zatratení)
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Užitočnosť (propagujú cvičenie, hygienu, diétu, jógu, meditácie, modlitbu)
Odmena od ostatných ( ktorí sa riadia prikázaním : "Odmente inych, ktorí uznávajú, neuznávajú túto filozofiu"
TRESTAJÚCE FAKTORY
Hrozba trestom
Vina (ja som zlý)
Samoriadené fyz. ubližovanie (sebabičovanie)
Trestanie inými (upaľovanie čarodejníc, gulagy..)
MECHANICKÉ FAKTORY
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie
Nadbytok (100 x opakovaná lož je pravda)
Dlhovekosť (nápisy v egyptských pyramídach)
Dôveryhodosť
Adaptabilita (synkretizmus, sublimovanie iných teórií, konzistencia s inými teóriami, intolerancia k iným teóriam)
Precízny marketing (neverbovať členov sekty na stretnutiach SAV ale medzi žiakmi 1. ročníka v cudzom prostredí)
Príkaz veriť a neskúmať
Príkaz skúmať
Príkaz šíriť (explicitne, alebo implicitne : "Ktokoľvek, kto neverí, zhorí v pekle + Je tvojou povinnosťou zachrániť iných od utrpenia = Je tvojou povinnosťou šíriť vieru" >>

Niekto : Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie >>

David Hume : Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..) >>

David Hume : Hoci je skúsenosť naším jediným vodítkom pri rozmýšľaní o veciach, je nutné povedať, že to nie je vodítko celkom neomylné, pretože v niektorých prípadoch nás zavádza do bludov. >>

David Hume : Všetky účinky nevyplývajú z rovnakou istotou z predpokladaných príčin. Niektoré deje boli pozorované ako spolu spojené vo všetkých časoch a krajinách; u iných zasa vidíme, že sú premenlivejšie a vieme, že niekedy sa naše očakávania nenapľňajú. >>

David Hume : Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť. >>

Niekto : sila klamu je v zužovaní poľa vnímania. Človek spácha samovraždu, lebo sa mu zúži svet len na jeden hrozný problém a zvyšok plno dobrých a krásnych ľudí, vecí nevníma. Človek prepadne agresii, lebo sa mu zahmlí pred očami a vníma len objekt svojej agresivity a vlastné emócie hnevu, ak by vnímal viac, aj viac toho človeka, viac okolnosti, tak by nezaútočil…Celý svet a všetko zlo v ňom je postavené na tom, že nevidíme viac, že z ľudí sú len veci na naše uspokojenie, že nevidíme, že majú svoje ja a svoje životy… >>

Niccolo Machiavelli : Každý vidí, akým sa zdáš byť, ale málokto vycíti, akým naozaj si. A ti nemnohí si netrúfajú popierať názor vetšiny, ktorý má záštitu v majetáte štátnej moci. Pri posudzovaní ľudskej činnosti, hlavne skutkov panovníka ... sa hľadí na výsledok. Panovník sa musí starať aby zvíťazil a udržal si moc. >>

Na otázku Čo je šťastie?

Guatama Buddha : Nie je cesta ku šťastiu: šťastie je cesta. >>

Guatama Buddha : Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí. >>

Guatama Buddha : Tisíc sviečok môže byť zapálených z jedinej sviečky a život takejto sviečky nebude nikdy ukrátený. Šťastie nikdy nie je zmenšené, ak je zdieľané. >>

Konfucius - Kchung Fu-c’ : Kto žije podľa prírodných zákonov, stane sa šťastným, kto ich posudzuje, nešťastným. >>

Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. >>

Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov. >>

Aristoteles : Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický >>

Aristoteles : Šťastie chceme pre šťastie samé a nie pre to,aby sme pomocou neho dosiahli niečo ine, zatiaľ čo slávu, pôžitok, vedomosti...si chceme preto,že veríme, že s nimi budeme šťastnejší. >>

Aristoteles : Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom. >>

Aristoteles : Ale zlatý stred nie je patentom na šťastný život. Treba mať aj určitú mieru svetských statkov, majetok dáva slobodu od starosti a túžob a je zdrojom aristokratického šarmu a ľahkosti. >>

Pyrrhon z Elidy : Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie). >>

Epikuros : Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života. >>

Marcus Tulius Cicero : Najvačšíim pozemským štastím je spomienka na dobré skutky. >>

Francis Bacon : Štastný je ten, kto zomrie skôr než sám začne volať smrť, aby si ho vzala. >>

Thomas Hobbes : Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva. >>

Benedictus de Spinoza : Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje. >>

Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom. >>

Benedictus de Spinoza : Štastie nie je odmena za našu cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z neho preto, že obmedzujeme naše pôžitky, ale naopak, pretože sa z neho tešíme, sme schopní naše pôžitky obmedzovať . >>

Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej. >>

Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá. >>

Arthur Schopenhauer : šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude. >>

Arthur Schopenhauer : Pramene troch druhov možných pôžitkov, z nich si každý človek podľa toho, ktorá z uvedených fyziologických síl v ňom prevláda, vyberá pôžitky pre neho primerané: Sú to predovšetkým pôžitky sily reprodukcie: sú v jedení, pití, trávení, odpočívaní a spánku. Tieto pôžitky sa pripisujú dokonca celým národom ako ich národné zábavy. Na druhom mieste sú pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne. Tretie sú pôžitky senzibility: spočívajú v pozorovaní, meditovaní, vynaliezaní, filozofovaní atď. Prednosť, ktorú má senzibilita v tomto zmysle pred inými základnými fyziologickými silami, akiste tiež nik nepoprie: jej rozhodná prevaha vyznačuje človeka pred ostatnými rodmi zvierat, ktoré disponujú inými základnými fyziologickými silami v rovnakom a dokonca vyššom stupni. K senzibilite patria naše sily poznávania: preto ich prevaha dáva schopnosť k pôžitkom spočívajúcim v poznávaní, teda k tak zvaným duchovným pôžitkom a to tým väčším, čím je ich prevaha rozhodnejšia. >>

Arthur Schopenhauer : Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia. >>

Arthur Schopenhauer : Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie. >>

Arthur Schopenhauer : Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými. >>

Arthur Schopenhauer : Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia. >>

Arthur Schopenhauer : Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela. >>

Arthur Schopenhauer : Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný. >>

Arthur Schopenhauer : Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti. >>

Arthur Schopenhauer : Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých. >>

Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný. >>

Arthur Schopenhauer : Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je šťastie? - Pocit,ze moc narastá.... >>

Moritz Schlick : Radost z poznania je potešením z verifikácie, je to ušlachtilá emócia, ktorá sprevádza správne hľadanie. >>

Viktor Frankl : Štastie nie je zmysel. Nemožno sa naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Keď napríklad horolezec zdolá horu, pocit blaženosti sa dostaví sám. Ak sa však blaženosť stane cieľom, človek veľmi rýchlo zistí, že ju môže dosiahnuť aj umelo, napríklad užitím narkotík. >>

Logik Formálny : P002487 => P000071 >>

Logik Formálny : P002484 => P002481 >>

Logik Formálny : P001094 => 4P27 >>

Logik Formálny : P001094 => P002357 >>

Logik Formálny : P001075 => 4P42 >>

Logik Formálny : 4P42 => P001075 >>

Logik Formálny : ( P002360 & P002361 & P002362 & P002363 ) => P002358 >>

Logik Formálny : P002362 => P002365 >>

Logik Formálny : 2A3 => P001933 >>

Logik Formálny : P001924 => P001923 >>

Niekto : Ľudia nie sú šťastný pretože šťastie závisí od očakávaní a nie od objektívnych životných podmienok. >>

Niekto : Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá. >>

Niekto : Happiness is in looking at the glass and seeing the truth of the glass. Seeing the half full side and being grateful for it, seeing the half empty side and saying, can I do anything about it? And if not, can I accept it? Truly, happiness is not about what the world gives you, how much water is in this glass. Happiness is what you think about what the world gives you.Happiness is equal to or greater than the difference between the way you see the events of your life and your expectation of how life should behave. So if liefe meets your expectations, you are happy. We mix two states, one of them is happiness and the other is fun. Happiness is that peaceful, contentment feeling of -I like the world as it is right now. Fun is th modern worlds replacement of happiness. When I am unable to reach that state of happiness, what I do is I go out on the weekend and I go to a party and - boom,boom,boom, booom- and my brain stops thinking. As long as it stops thinking, I think I feel happy..because I suspended my unhappy thoughts. >>

Niekto : Stastie spociva v slobode a sloboda v odvahe. >>

Pytajuci_sa : Čo je šťastie? >>

Tomas Kempensky : Kedykoľvek si človek niečo nezriadene zažiada, hneď je vo svojom srdci znepokojený. Keď dosiahne po čom túži, hneď pocíti výčitky svedomia, že poslúchol svoju náruživosť, ktorá neprináša hľadané uspokojenie. Opravdivý pokoj srdca dosiahneme vtedy, keď sa vzoprieme náruživostiam, a nie, keď im budeme hovieť. >>

Tomas Kempensky : Oveľa bezpečnejšie je byť podriadeným ako predstaveným. Bež sem alebo ta - nikde nenájdeš pokoj, kým sa pokorne nepoddáš vedeniu predstaveného. >>

Tomas Kempensky : Myslieť si, že by hádam inde bolo lepšie, alebo zmeniť svoje pôsobisko, to už mnohých sklamalo. >>

Sokrates : Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne >>

Herakleitos : Keby šťastie spočívalo v telesných rozkošiach, nazvali by sme šťastnými voly, keď nájdu hrach na žranie. >>

Epiktetos : Je len jediná cesta k šťastiu - prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci. >>

Bertrand Russell : Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku. >>

Niekto : Povolanie, ktoré si slobodne zvolíme, stane sa prameňom neobyčajného šťastia, pretože nám umožní profitovať z toho, k čomu sa prikláňajú naše city, a z prirodzenej energie. >>

Niekto : Hygge - škandinávske umenie dobrého života spočíva v tom, že vychutnávame drobné radosti a nachádzame v nich ľahosť bytia. V preklade znamená hygge útulnosť, či pohodlie. Aby človek zažil hygge, nemusí robiť nič eextrémne či neobvyklé, práve naopak.Tento pocit je o jednoduchosti - hygge zažívate ak len tak sedíte zaabalení v deke pri dobrej knihe, pri spoločnom stretnutí s priateľmi, pri večeri s partnerom, pri pití dobrého vína, vychutnávaní si príjemnej chvíle. >>

Niekto : Ľudia, ktorí sa riadia wabi-sabi vidia krásy aj v prirodzene nedokonalom svete, uvedomujú si pominuteľnosť všetkých vecí a rešpektujú zmeny, ktoré prináša čas. Filozofia wabi-sabi súvisí vo veľkej miere s estetikou a má korene v zen-budhizme. Počas čajových rituálov používali majstri ručne robené, nepravidelne tvarované misky s nerovnomernou glazúrou, prasklinami a vyzdvihovali ich čistotu, jednoduchosť a krásu.ˇPri wabi-sabi človek nezabúda na samého seba, cení si to kým je, so všetkými svoimi chybami. Snaži sa na sebe odhaliť, čo je pre neho charakteristické a zvýrazňuje to. >>

Niekto : Japonská filozofia šťastia Ikigai odporúča zvážiť tieto štyri veci: Čo vás činí šťastnými? V čom ste dobrí? Čo by vás mohlo uživiť? Čo tento svet potrebuje? Ak dokážete zodpovedať tieto štyri otázky, dokážete nájsť v živote rovnováhu a šťastie. Šťastie totiž podľa Ikigai spočíva v tom, že budete robiť to, čo vás baví, čo máte radi a zároveň na tom dokážete zarobiť a prosperovať. >>

Benedictus de Spinoza : Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam... >>

Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. >>

Arthur Schopenhauer : Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme. >>

Rene Descartes : ..v davoch veľkého a veľmi činorodého národa, ktorý sa stará viac o svoje vlastné než o cudzie záležitosti.., mohol som žiť rovnako osamelo a utiahnuto ako v najodľahlejších pustatinách...mohol som tu tráviť celý svoj život bez toho, že by ma niekto spozoroval. .. Potešenie, ktoré človek nachádza v uvažovaní o pravdivom, je takmer jediným čistým, nijakou bolesťou neskaleným šťastím v tomto živote... každú noc tu spím desať hodín bez toho, žeby ma prebudila čo i len jedna starosť. >>

Aristoteles : Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas. >>

Arthur Schopenhauer : V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou. >>

Marcus Aurelius : Len sa potupuj, duša moja, ďalej sa potupuj; ale potom už nebudeš mať kedy, aby si mala v úcte seba, lebo len jeden život má každý. A ten tvoj už je skoro pri konci, a ty ešte stále nemáš k sebe úctu a radšej ukladáš svoje šťastie do duše iných. >>

Marcus Aurelius : Nie je ľahké nájsť človeka, ktorý by bol nešťastný preto, že si nevšíma, čo sa deje v duši niekoho iného; kto však nesleduje každej hnutie svojej vlastnej duše, je nešťastný v každom prípade. >>

Biblia : Hospodin však riekol Kainovi:Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! >>

Epikuros : Slasť je neprítomnosť bolesti a strachu. Medzi slasťou a bolesťou teda nie je žiadny stredný stav. Keď sa odstráni bolesť telesná (spôsobená nedostatkom) i myšlienková (spôsobená obavami) dosiahneme slasti. Akonáhle odstránime hlad, smäd atď. a pokryjeme tak základné potreby, nedá sa slasť už ďalej stupňovať, ale existujú iba jej variácie. >>

Soren Kierkegaard : No zúfalstvo spočíva práve v tom, že človek si neuvedomuje, že má rozmer ducha. Dokonca aj to, čo ľudia považujú za najkrajšie a najmilšie - ženská mladistvosť -, čo je čírym pokojom, harmóniou a radosťou: aj tá je zúfalstvom. Je totiž šťastím a šťastie nie je charakteristikou ducha, ale hlboko, hlboko vnútri, v najvnútornejšom vnútri najtajnejšej skrýše šťastia prebýva úzkosť.. >>

Slavoj Žižek : Ľudia v Československu v 70-tich a 80-tich rokoch boli šťastní. Prečo? Aby boli ľudia šťastní, nesmú mať príliš veľa demokracie, lebo tá prináša bremeno zodpovednosti. Šťastie znamená, že existuje niekto, na ktorého možete hodiť všetky problémy, ako to popisuje vtip, že keď bola búrka, tak sa povedalo, komunisti to zasa spackali. Druhou podmienkou šťastia, ktorá bola splnená v temných časoch po sovietskej intervencii bolo. že život bol relatívne dobrý, ale nie perfektný, napr. že bolo mäso v obchodoch skoro vždy, okrem nejakého výpadku raz za mesiac, čo bolo veľmi dobré na uvedomenie si, ako šťastný si po zvyšok času. Za tretie, mali v správnej vzdialenosti od seba raj, západné Nemecko, ktoré nebolo príliš ďaleko, ale nebolo ani priamo dostupné. V Československu bola určitá perverzná dohoda medzi vládou a obyvateľstvom, ktorá znela : nechajte nám moc, nerobte problémy a my vám garantujeme relatívne bezpečný život, zamestnanie, súkromné radosti a hriechy. >>

Benedictus de Spinoza : Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti. >>

Ježiš Nazaretský : Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; >>

Epikuros : Základem šťastného života je slast, tedy neexistence bolesti duševní nebo fyzické. Zdrojem bolesti je převážně strach, a toho jsou podle něj 4 druhy, přičemž proti všem se dá bojovat: 1.strach, že nemůžeme dosáhnout štěstí - stačí si uvědomit, že jediným dobrem je radost, které dosáhneme tak, že budeme žít rozumně 2.strach z utrpení - stačí si říct, že je-li utrpení silné, nikdy netrvá dlouho a je-li dlouhodobé, pak není silné 3.strach z bohů - bozi ale žijí ve svém vlastním světě a o ten náš se prakticky nestarají, protože s ním nemají jakýkoliv kontakt; navíc je jejich touhou také blažený život, díky čemuž se lidem podobají 4.strach ze smrti - nejlépe jeho názor vyjádří tato citace: "...Protože pokud jsme tu my, není tu smrt, a když přijde smrt, pak tu nejsme my. Tedy ani živých se smrt netýká, ani mrtvých, ježto na ony se smrt nevztahuje a tito sami už nejsou..." (z dopisu Menoikeovi) >>

John Adolphus Etzler : Sľubujem, že vám predstavím prostriedky, pomocou ktorých budeme môcť v priebehu desiatich rokov vybudovať raj na zemi, kde si každý bude môcť v hojnosti dopriať všetkého, po čom zatúži, bez práce a bez platenia; celá tvár prírody nadobudne tú najnádhernejšiu zo svojich podôb a človek bude žiť v najprepychovejších palácoch, v najväčšom luxuse, aký si len dokážete predstaviť, a prechádzať sa v najutešenejších záhradách... >>

John Adolphus Etzler : ...svoj život bude žiť v neustálej radosti a blaženosti, akú doteraz nik nepoznal, ľudstvo sa oslobodí od takmer všetkého trápenia, čo ho sužuje - pravda okrem smrti, no i tú bude vedieť oddialiť tak že nám to dnes príde nepredstaviteľné a nakoniec ju zbaví všetkého utrpenia. >>

Friedrich Nietzsche : Ak napríklad spočíva šťastie v tom, že človek verí, že je oslobodený od hriechu, tak ako predpoklad, nie je potrebné, aby bol človek hriešny, stačí, že sa za takého pokladá. >>

Niekto : Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde. >>

Albert Camus : Bohovia odsúdili Sizyfa, aby neustále valil skalu na vrchol hory, odkiaľ kameň vždy vplyvom gravitácie spadne späť. Z nejakého dôvodu si mysleli, že niet hroznejšieho trestu ako márna a beznádejná práca......Samotný boj k výšinám stačí na to, aby naplnil srdce človeka. Sizyfa. si treba predstaviť ako šťastného. >>

Niekto : Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht. >>

Niekto : hormony šťastia a ako ich prebudiť >>

Niekto : Slasť je krátka, šťastie je dlhotrvajúce, >>

Niekto : Štastie pochádza z dobrej karmy. >>

Niekto : Pri dosiahnutí svojho cieľa človek pociťuje radosť, ktorá ale dlho nevydrží. Preto si musí stanovit nový cieľ, pri ktorom môže dosiahnuť novú radosť a tak donekonečna. Z takého človeka sa stáva tzv. "cieľový feťák" >>

Niekto : Aby bol človek dlhodobo spokojný (šťastný) zo svojej práce, musia byť splnené tri podmienky. 1. AUTONÓMIA - musí si sám vybrať , čo chce robiť. 2. ZMYSEL - musí to byť užitočné 3. MAJSTROVSTVO - chceme byť v niečom dokonalí. >>

Niekto : Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW) >>

John Stuart Mill : Je rozdiel medzi šťastím a uspokojením. Prvé má väčšiu hodnotu ako druhé. Je lepšie byť nespokojným človekom ako uspokojeným prasaťom; lepšie byť nespokojným Sokratom ako uspokojeným hlupákom. >>

Pytajuci_sa : Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný? >>

Arthur Schopenhauer : Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf. >>

Friedrich Nietzsche : Šťastie muža znie: chcem! Šťastie ženy: on chce! >>

Niekto : Láska je charitás, a bolo by málo, keby som miloval druhého ako seba samého. Pravá láska znamená, že toho druhého milujeme viac než seba samého, to znamená, že sa tomu druhému dáme, a ptom vzniká to , čo je zázrakom, že sa v tom druhom znovu stretnemu. A keď sme dvakrát, v sebe aj v tom druhom, tak zrazu máme viac bytia, než keby sme mali lásku len v sebe samom a šťastie vo filozofii nie je nič iného, než mať v sebe strašne veľa bytia, veľmi veľa byť. Človek, ktorý sa týmto spôsobom rozdáva je najbohatší. Kým to ale ľudia neviedia , a egoisti v to ani neveria, tak žijú v tom svojom egu ako vo väzení a chystajú sa v strachu na boje, ktoré sa možno ani neuskutočnia. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Aristippos z Kyrény : Sloboda spočíva v ukájaní žiadostí. >>

Aristoteles : Ale zlatý stred nie je patentom na šťastný život. Treba mať aj určitú mieru svetských statkov, majetok dáva slobodu od starosti a túžob a je zdrojom aristokratického šarmu a ľahkosti. >>

Aristoteles : Slobodný človek nie je nikomu užitočný. >>

Epikuros : Najvyssim ziskom zo sebestacnosti je sloboda. >>

Epikuros : Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby. >>

Marcus Tulius Cicero : Sloboda je ucast na moci. >>

Marcus Aurelius : Nikto nie je slobodný, kto nie je pánom seba samého. >>

Marsilio Ficino : Ludska nesmrtelna dusa je stredom a putom sveta, lebo je spojujucim clankom medzi sferou telesnosti a oblastou bozskeho ducha. Ked sa silou rozumu oslobodi od telesnosti, moze opat vstupit do svojho bozskeho pramena. >>

Thomas Hobbes : Slovo sloboda vlastne znamena neprítomnosť vonkajších prekážok pohybu a používa sa tak v súvislosti s nerozumnými a neživými vecami, ako aj s rozumnými tvormi. >>

Thomas Hobbes : Ak sa vsak prekazka nachadza vo veci samotnej, nehovorime o nedostatku slobody, ale o nedostatku schopnosti /chory priputany na lozko . >>

Thomas Hobbes : Iny vyznam slobody : Za slobodneho sa povazuje clovek, ktoremu nic neprekaza uskutocnit z veci primeranych jeho silam a schopnostiam cokolvek, co chce. >>

Benedictus de Spinoza : Neslobodou nazývam ľudskú bezmocnosť v miernení a obmedzovaní afektov. Človek vydaný napospas afektom nie je totiž svojím pánom, ale vládne mu náhoda, ktorej podlieha natoľko, že je často nútený nasledovať to, čo je pre neho horšie, hoci vidí to, čo je pre neho lepšie. >>

Benedictus de Spinoza : Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži.. >>

Benedictus de Spinoza : Sloboda je poznana nevyhnutnost. >>

Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou. >>

Benedictus de Spinoza : Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou. >>

Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní. >>

Benedictus de Spinoza : Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní. >>

Benedictus de Spinoza : Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační. >>

Benedictus de Spinoza : Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne. >>

Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba. >>

Immanuel Kant : Cim viac ma nejaky clovek navykov, tym menej je slobodny a nezavisly. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom. >>

Arthur Schopenhauer : Člověk může dělat to, co chce, ale nemůže chtít, aby chtěl. >>

Soren Kierkegaard : Uzkost je zavrat zo slobody. >>

Henri David Thoreau : Neposlusnost je zakladom slobody. Poslusni zostanu otroci. >>

Karol Marx : Sloboda sa tak podľa Marxa začína tam, kde sa končí nutnosť. Je tvorivosťou samou osebe, niečím, čo nemožno merať, pretože sa stáva svojím vlastným meradlom. V praktickom živote to znamená odbremenenie sa od materiálnej závislosti, prácu pre potešenie seba a uznanie druhých. >>

Karl Jaspers : Existencia sa transcendenciou orientuje a ona je pramenom i moznostou jej slobody. >>

Jean Paul Sartre : Clovek kona slobodne, ak nepozna dosledky svojho konania. >>

Logik Formálny : P002374 => P002375 >>

Niekto : Odriekanie v mene druhých je neslobodné >>

Niekto : Individuálna sloboda znamená, že mám vo svojich rukách to, že môžem splniť svoje zámery. >>

Niekto : Sloboda začína tam, kde sa končí potreba vyhovieť ostatným. >>

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Niekto : A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu. >>

Niekto : Tibor prestal pit. Ako hovori, uz mu pivo nechyba. Oslobodil sa od zavislosti od piva. Ja si zasa slobodne mozem vypit a aj si vypijem, ked mam chut. Kto z nas je naozaj slobodny vo vztahu k pivu? >>

Niekto : Sloboda je schopnost konat so znalostou veci. Rozumne konanie je konanie so znalostou veci. Zvazovanie alternativ, vyber z moznosti. >>

Niekto : človek je slobodný vtedy, keď nič nepotrebuje . >>

Niekto : Sloboda spočíva v ukájaní žíadostí. >>

Niekto : Nemo liber est qui corpori servit. >>

Pytajuci_sa : Čo je sloboda? >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Logik Formálny : 1D7 => P000529 >>

Logik Formálny : P000110 => ~ P002479 >>

Logik Formálny : P001668 => ~ P002479 >>

Logik Formálny : P002479 => ~ P001668 >>

Niekto : Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle. >>

Epiktetos : Sloboda sa nezískava splnením túžby, ale odstránením túžby. >>

Epiktetos : Slobodný je iba ten, kto nemusí pred nikým nič skrývať. >>

Niekto : Sloboda znamená zodpovednosť - preto sa jej väčšina ľudí bojí. >>

Niekto : Peniaze sú razená sloboda. >>

Aristoteles : Základom demokratického štátu je sloboda. >>

Niekto : Vedci poznajú dva druhy procesov : deterministické a náhodné. Náhodné však neznamená slobodné. Ak reakcie robota budú závislé od náhodného rozpadu jadra uránu, potom to bude síce robot náhodný, nepredikovateľný , neznamená to však , že je to robot slobodný. >>

Herbert Marcuse : Sloboda voliť si medzi značkami, slobodná konkurencia, nie sú skutočné slobody, ak to udržuje život plný námahy a strachu. >>

Niekto : Kde končí asfalt, začína sloboda >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť. >>

Guatama Buddha : Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie. >>

Guatama Buddha : Ten, kto je oslobodený od prvých troch pút, je nazývaný "Ten, ktorý vstúpil do prúdu" (sotápanna), t.j. do prúdu vedúceho k Nibbáne. Má neotrasiteľnú dôveru v Buddhu, v náuku (Dhamma) a obec (Sangha) a je neschopný konať proti piatim etickým pravidlám (Paňča–síla). Bude znovuzrodený najviac sedemkrát, ale nikdy v stave nižšom, než je ľudský svet. Kto oslabí alebo čiastočne prekoná štvrté a piate puto v ich hrubších formách, je nazývaný sakadágámí, doslova "Ten, ktorý sa ešte raz vráti," bude teda už len raz znovuzrodený vo sfére zmyslov (káma–loka) a potom dosiahne svätosť. Anágámí, doslova "Ten, ktorý sa už nevráti," je úplne zbavený prvých piatich pút, ktoré viažu k znovuzrodzovaniu vo sfére zmyslov. Po smrti bude znovuzrodený v jemnohmotnej sfére (rúpa–loka), kde potom dosiahne cieľ. Arah, dokonale "Svätý," je oslobodený od všetkých desiatich pút. >>

Niekto : So slúchadlami Jabra Elite 75t Active spoznáte úplnú bezdrôtovú slobodu. >>

Niekto : Sloboda v spočíva v možnosti rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom, nezávisle od toho, k čomu nás núti telo, alebo iné okolnosti. >>

apoštol Pavol : Pán je duch, a kde je pánov duch, tam je sloboda >>

Ježiš Nazaretský : Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33 Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ 34 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35 A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. 36 Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. >>

Jean Jacques Rousseau : Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby. >>

Jean Jacques Rousseau : Nikdy som si nemyslel, že by sloboda človeka spočívala v tom, aby robil čo chce, ale skôr spočíva v tom, aby nikdy nerobil čo nechce. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je uzavretý v čírej nevyhnutnosti. V jednom bode je však slobodný : v možnosti poprieť vôľu, ktorá všetko určuje. >>

Védanta - upanišady : Keď sú oslobodené všetky túžby, ktoré sa nachádzajú v srdci človeka, Potom sa smrteľník stáva nesmrteľným! Tam dosiahne Brahmu! >>

Niekto : Možnosť ostrihať sa alebo neostrihať sa nepovažujem za pravú slobodu. >>

Friedrich Nietzsche : Tento slobodný človek, ktorý naozaj dokáže niečo slúbiť (a splniť), tento pán slobodnej vôle, tento suverén - ako by mohol nevedieť akú prevahu má nad tými, ktorý nevedia sľúbiť (a splniť) a nevedia za seba ručiť, koľko dôvery, koľko strachu, koľko vážnosti vzbudzuje...Slobodný človek, majiteľ stálej a nezlomiteľnej vôle, má v tomto vlastníctve aj meradlo, ktorým meria svet.. ctí si rovnakých silných, spoľahlivých (čo smú slubovať)... a zašliapne veterných psov, ktorý sľubujú, bez toho aby dokázali splniť, ktorí porušia slovo už keď ho vyslovujú.. >>

Niekto : Oslobodzovanie ducha z hmotných pút ako hlavný príkaz džinizmu sa odohráva sebazdokonaľovaním a askézou v kolobehu životov. Jednotlivec, ktorému sa podarí zbaviť sa zhubného karmanu, získava vševedúcnosť. Podmienkou úplného vyslobodenia z kolobehu životov a dosiahnutia najvyššieho bodu sveta je však zbaviť sa karmanu vôbec. Takto oslobodená duša už nemôže vplývať na hmotu. Preto ani boh, ako úplne slobodný duch nezasahuje do kolobehu života a hmoty. >>

Immanuel Kant : Sloboda je autonómia v ustanovovaní si zákonov. >>

Niekto : Sloboda znamená aj sebakontrolu, sebaobmedzenie. >>

Niekto : skutečné svobody lze dosáhnout skrze respekt k soukromému vlastnictví a vlastnickým právům, neboť svobodný je v našich očích ten, kdo si může užívat plodů své vlastní práce a rozhodovat si o životě po svém, aniž by jej někdo k něčemu nutil, případně mu bral, co jeho jest. Stát pak představuje největšího uzurpátora a agresora, jenž nařizuje lidem, jak mají a nemají žít, nemluvě o tom, že je nutí odevzdávat mu většinu toho, co vydělají; to vše se děje pod hrozbou násilím, neboť kdo neuposlechne, výpalné (vznosně zvané daně) nezaplatí a bude svůj majetek proti agresorovi bránit, skončí v lepším případě za mřížemi, v horším pak pod zemí. >>

Friedrich Nietzsche : Presvedčenia sú väzenia. ... Sloboda o každého druhu presvedčenia je silou, možnosťou slobodného rozhľadu. >>

Niekto : Komunisti v Československej socialistickej republike, zakazovali chlapom nosiť dlhé vlasy, teda obmedzovali ich slobodu. >>

Niekto : Svoboda je možnost zvolit si svou cestu. Není zadarmo. Nikdy nebyla samozrejmostí. Je trěba za ni bojovat (zábery 1968, 1989) . Na počest všech, kterí volí svou cestu za svobodou vznikl Panamský rum Hefron. >>

Jacques Derrida : Nástrojom na oslobodenie sa spod nadvlády jazyka a cestou k pravde je dekonštrukcia. >>

Niekto : Deti robia život ľahším, to bol môj pocit už odpočiatku ako som mal deti. Obyčajne sa myslí opak, t.j. že deti robia život ťahším, avšak tým, že je človek otec alebo matka, odpadajú určité existenciálne ťažkosti zo života, tým že človek venuje pozornosť ďeťom a nie je tak konfrontovaný natoľko so samým sebou, so svojimi existenciálnymi úzkosťami, je decentralizovaný, lebo vždy sú tam deti, ktoré niečo chcú a niečo si zasluhujú. Mnohí hovoria, že deti obmedzujú slobodu (ak sa oženíš, so slobodou je koniec), ale to pokladám za hlboké nepochopenie našej kultúry. Myslím si a aj mnohí iní majú ten pocit, že deti vnášajú do života ľahkosť, rozširujú slobodu, obmedzujú sčasti individualistickú slobodu, ale dávajú nové slobody. >>

Niekto : Ak sa oženíš, so slobodou je koniec >>

Niekto : Otázkou je, či neexistujú aj slobody, ktoré nestoja v protiklade k bratstvu, ktoré znamenajú skôr jeden pre druhého ako jeden proti druhému. A tým začína orientácia na trochu iný model slobody, opierajúci sa o ideu sociálnej slobody, ktorý je skôr protikladný modelu slobodu liberalizmu, >>

Niekto : Zamestnanie je ako zlatá klietka, tí čo sú v nej chcú von a tí čo sú von chcú dnu. >>

Johann Gotlieb Fichte : Sloboda = Nebyť určený ničím, iba sebou samým. >>

Niekto : Vyslobodenie spočíva v tom, že sa naučíme vidieť veci tak ako sú (teda bez podstaty) >>

Immanuel Kant : Slobodní nie sme v oblastí príčin ale v oblasti dôvodov. My sami vieme byť tou príčinou, prečo sa niečo stalo a nemuselo sa. Napr. človek nie je slobodný v pití vody, ale slobodne si môže napr. vybrať z akého dôvodu byť napr. čestný obchodník - či zo strachu, alebo zo súcitu k ľuďom. >>

Niekto : Buď zdrojom vlastných príčin, ty buď dôvodom prečo konáš a neprijímaj cudziu príčinu. >>

Niekto : 24. Feb 2022 - Putin: Nie je ťažke súhlasiť s tým, že hlavne sila a pripravenosť k boju sú základom nezávislosti a suverenity a sú tým nevyhnutným základom. >>

Na otázku Čo je to dobro?

Sokrates : Existuje len jedno dobro a to vedomost.Existuje len jedno zlo a to nevedomost. >>

Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. >>

Aristoteles : Dobro je stred medzi:
ľahkovážnosťou a zbabelstvom (odvaha)
seba ponižovaním a pýchou (sebavedomie)
lakomosťou a rozhadzovačnosťou (štedrosť)... >>

Epikuros : Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi) >>

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Epikuros : Treba si vážiť krásu, cnosti a podobné veci ak spôsobujú slasť. Ak ju nespôsobujú, treba sa s nimi rozlúčiť. >>

Epikuros : Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo. >>

Ježiš Nazaretský : Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. ale kto činí ravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. >>

apoštol Pavol : Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. >>

apoštol Pavol : Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. >>

Plotinos : Dobro je Boh. (Good is god) >>

Plotinos : Dobro je niečo, ku čomu všetko existujúce smeruje, po čom všetko existujúce túži, a od ktorého všetko existujúce závisí. Ono samo nemá potreby. >>

Pierre Abelard : V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie . >>

Tomas Akvinsky : Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu. >>

Benedictus de Spinoza : Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé. >>

Benedictus de Spinoza : Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. >>

Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. >>

Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere. >>

Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. >>

Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný. >>

Jeremy Bentham : Príroda postavila ľudí pod vládu dvoch suverénnych vládcov - slasť a bolesť. Slasť=dobro, bolesť=zlo >>

Jeremy Bentham : Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia >>

Arthur Schopenhauer : Dobre je to, co chceme. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu. >>

Bertrand Russell : Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné. >>

Bertrand Russell : Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke. >>

Paul Karl Feyerabend : Mnohost teorii je blahodarna. Uniformita ohrozuje slobodny rozvoj jedinca, oslabuje kritickost. >>

Logik Formálny : P002322 => P002323 >>

Logik Formálny : P002304 => P002329 >>

Logik Formálny : P002322 => ~ P002324 >>

Logik Formálny : P002304 => P001726 >>

Logik Formálny : P001879 => P001880 >>

Niekto : Rýdzim ideálom je taký cieľ, ktorý podporuje rast, slobodu a šťastie JA a pseudoideály sú nutkavé, iracionálne ciele, ktoré sú subjektivne vzato príťažlivými zážitkami (ako popud k podriadeniu sa), v skutočnosti však životu škodia. >>

Niekto : Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. >>

Niekto : To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. >>

Niekto : Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá. >>

Niekto : Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne. >>

Niekto : Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč. >>

Niekto : Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. >>

Niekto : Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne. >>

Niekto : Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. >>

Niekto : Čo je dobré? - Úcta k bohom. >>

Niekto : dobro znamená – dávať. Dávať a nie brať! >>

Niekto : Perfect is enemy of good. >>

Niekto : Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo. >>

Niekto : Čin je dobrý, ak spôsobuje dlhodobú radosť/slasť. To ale môže vyžadovať krátkodobú bolesť/utrpenie. (napr. vybratie triesky z prsta) >>

Niekto : Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona. /Zakon a Boh je teda mimo dobra a zla? >>

Niekto : Rodina ano, rodinkarstvo nie. >>

Pytajuci_sa : Čo je sloboda? >>

Pytajuci_sa : Čo je to dobro? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zlo? >>

Pytajuci_sa : Je Boh dobrý? >>

Pytajuci_sa : Čo je láska? >>

Pytajuci_sa : Sú ľudia dobrí alebo zlí? >>

Pytajuci_sa : Homosexualita je dobrá či zlá? >>

Pytajuci_sa : Čo je lepšie...? >>

Pytajuci_sa : Čo je čistota? >>

Pytajuci_sa : Čo je spravodlivost? >>

Pytajuci_sa : Čo je šťastie? >>

Pytajuci_sa : Čo je múdrosť? >>

Pytajuci_sa : Čo je krása? >>

Tomas Kempensky : Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu. >>

Pytajuci_sa : Čo je to moc? >>

Friedrich Nietzsche : Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc. >>

Friedrich Nietzsche : Každé vyjadrenie hodnôt je vyjadrenie moci. >>

Herakleitos : Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia. >>

Herakleitos : Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok. >>

Herakleitos : Cesta hore a dole je jedna a tá istá. >>

Platon (pov. Aristokles) : Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou. >>

Platon (pov. Aristokles) : Slnko dáva viditeľným veciam schopnosť nielen byť videný, ale aj vznik, rast a výživu ... rovnako dobro umožnuje rozumovo poznateľným veciam (ideám) to že sú, a že môžu byť poznané. >>

Lao-c : Najvyššia forma dobrotivosti sa podobá vode. Voda dokáže byť užitočnou všetkým veciam, bez toho aby s nimi musela zápasiť. Zdržiava sa i na miestach, ktoré sa všetkým ľuďom hnusia. A práve preto býva v blízkosti Tao. >>

Niekto : eutanázia zo súcitu >>

Aurelius Augustinus : Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď sa vyvinie, vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ, keď sa vyvinie, vedie k veľkému prospechu. / I don't envision a single thing that, when developed, leads to such great benefit as the mind. The mind, when developed leads to great benefit. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - keď je skrotená, strážená, chránená, zdržanlivá - vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ - keď je skrotená, chránená, chránená, zdržanlivá - vedie k veľkému prospechu. /I don't envision a single thing that — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to such great benefit as the mind. The mind — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to great benefit. >>

Guatama Buddha : A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha). >>

Guatama Buddha : A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy. >>

Benedictus de Spinoza : Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená).... >>

Benedictus de Spinoza : Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. >>

Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro. >>

Pytajuci_sa : Čo je to morálka? >>

Herbert Spencer : Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života. >>

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Herbert Spencer : V rámci širokých hraníc tohto princípu (podpory života) sa dajú nájsť tie najrôznejšie, a na pohľad najprotirečivejšie koncepcie dobra. Nie je takmer jediné pravidlo západnej morálky, ktoré nie je pokladané niekde inde na svete nemorálne. >>

Herbert Spencer : Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru. >>

Niekto : “Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.” >>

Niekto : Sedem hlavných cnosti: Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť >>

Rene Descartes : Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. >>

Platon (pov. Aristokles) : Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. >>

Marcus Aurelius : Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom. >>

Marcus Aurelius : Ako rýchlo zaniká všetko, na svete ľudia - vo večnosti pamiatka na nich. Aké je všetko, čo možno vnímať zmyslami, a najmä to, čo nás láka pre rozkoš, alebo čoho sa obávame pre strasť, alebo čo velebíme pre slávu. No rozumovej schopnosti prináleží uvedomiť si, ako krátko trvajú tieto veci, ako ľahko človek môže nimi opovrhnúť, aké sú špinavé, ľahko zničiteľné, takmer mŕtve. >>

Marcus Aurelius : Čo môže byť lepšie ako spravodlivosť, pravda, umiernenosť a mužnosť a vôbec ako je stav duše, ktorá je spokojná sama so sebou (čo ťa uspôsobuje k činom podľa správneho rozumu) a spokojná aj s údelom osudu, ak sa čokoľvek udeje mimo ľudskú vôľu. >>

Marcus Aurelius : Ľudia si hľadajú miesta, kam by sa uchýlili: vidiek, prímorie, hory. Však aj ty často zatúžiš po niečom takom. Ale to všetko je príliš pomalé, pretože v ktorúkoľvek chvíľu sa ti zachce, môžeš sa uchýliť do seba samého. Veď nikde nemá človek kľudnejší ani nerušenejší útulok než vo svojej vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nahliadnuť, a ihneď sa ocitá v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho údudku nie je nič iné ako pocit mravnej sporiadanosti. >>

Marcus Aurelius : Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore. >>

Marcus Aurelius : Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou.... >>

Marcus Aurelius : ..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom. >>

Marcus Aurelius : Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom. >>

Friedrich Nietzsche : Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..) >>

Friedrich Nietzsche : Ukrivdený, pomstychtivý človek si najskôr vytvoril pojem "zlovoľného nepriateľa", zlosyna, a síce ako základný pojem, z ktorého potom odvodil pojem doplnkový, pojem "dobrého človeka" - jeho samého. Úplne inak je to u urodzeného, neukrivdeného (štastného, bohatého, pekného) človeka, ktorý si najskôr spontánne vytvorí pojem dobrého (v zmysle schopného, kvalitného) a až z toho potom odvodí pojem zlého (v zmysle nekvalitného, neschopného). / (..wie ihn der Mensch des Ressentiment concipirt ...er hat den bösen Feind concipirt.... >>

Friedrich Nietzsche : Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie. >>

Friedrich Nietzsche : Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..) >>

Niekto : A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým... >>

Friedrich Nietzsche : Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia). >>

Herbert Spencer : Pojem "dobra" je v podstate rovnaký ako pojem "užitočný", "účelný", takže v súdoch "dobrý" a "zlý" si ľudstvo sumarizovalo a sankcionovalo nezabudnuté a nezabudnuteľné skúsenosti ohľadom užitočného a účelného. >>

Herbert Spencer : Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu. >>

Pytajuci_sa : Čo je to svedomie? >>

Henri David Thoreau : Tak blízko dobrého je všetko divoké. Život kráča ruka v ruke s divokosťou. Všetko čo prekypuje životom je divoké. Všetko čo nepodľahlo človeku, ho svojou prítomnosťou oživuje. >>

Aristoteles : Každé umenie a každá veda, podobne aj praktické konanie a zámer smeruje, ako sa zdá, k nejakému dobru; preto bolo správne vyjadrené, že dobro je to, k čomu všetko smeruje. >>

Aristoteles : Dobro je to, k čomu všetko smeruje. >>

Friedrich Nietzsche : Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty. >>

Friedrich Nietzsche : Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu. >>

Niekto : Vzorom by mal byť Šalamún, ktorý mal tisícky žien a nie svätý Cyprián, ktorý bol bez ženy. >>

Niekto : Jednota je dobro. >>

Arthur Schopenhauer : Pri nezištnom čine prekračujeme oddelenie, srdce sa nám rozširuje (pri opačnom sa sťahuje), strach z ohrozenia vlastného indivídua sa prekonáva, človek sa stáva sám sebe pochopiteľnejším, priateľskejším. >>

Arthur Schopenhauer : Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo. >>

Arthur Schopenhauer : Dobro a zlo je relatívne. >>

Benedictus de Spinoza : Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. >>

Benedictus de Spinoza : No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro. >>

Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme. >>

Benedictus de Spinoza : Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili... >>

Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty. >>

Pytajuci_sa : Čo je slasť? >>

Niekto : počestnost je užitečná, protože přináší úvěr, právě tak přesnost, usilovnost, uměřenost, a proto jsou ctnostmi - z čehož by mimo jiné plynulo, že tam, kde například zdání počestnosti činí stejnou službu, také toto zdání postačuje, a zbytečný nadbytek této ctnosti by se pak ve Franklinových očích musel zdát zavrženíhodný jako neproduktivní plýtvání >>

Thomas Hobbes : Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu) >>

Jean Jacques Rousseau : Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo... >>

Jean Jacques Rousseau : ..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec? >>

Niekto : Všetko dobré prichádza z kríža Kristovho. >>

Heinrich Rickert : Kľúčom k hľadaniu hodnôt sú historické osobnosti ako vzory. >>

Niekto : Zoznam 10-tich dokonalostí :
Dāna pāramī: generosity, giving of oneself
Sīla pāramī: virtue, morality, proper conduct
Nekkhamma pāramī: renunciation
Paññā pāramī: wisdom, discernment
Viriya pāramī: energy, diligence, vigour, effort
Khanti pāramī: patience, tolerance, forbearance, acceptance, endurance
Sacca pāramī: truthfulness, honesty
Adhiṭṭhāna pāramī : determination, resolution
Mettā pāramī: goodwill, friendliness, loving-kindness
Upekkhā pāramī: equanimity, serenity
Two of the above virtues, mettā and upekkhā, also are brahmavihāras.
>>

Platon (pov. Aristokles) : Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného... >>

Arthur Schopenhauer : Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu. >>

Niekto : Akých ľudí by ste chceli mať zo svojich detí až vyrastú? Väčšina ľudí na túto otázku odpovie, že by chceli aby z detí vyrástli zodpovední ľudia, aby vedeli prevziať zodpovednosť, získali vzdelanie, prácu, mali rodinu a hlboké priateľstvá, starali sa o svoje deti s jemnosťou a pozornosťou, aby dokázali myslieť za seba, skúmali názory, nespoliehali sa na autoritu učiteľov, alebo politikov, a hlavne aby boli šťastní. Nový zákon ale učí nestarať sa o zajtrajšok, rozdať všetok svoj majetok, a že štastní sú chudobní a plačúci......To je dôvod, prečo je kresťanské učenie ako žiť, nekompatipilné s tým čo pokladáme za najlepší spôsob života. >>

Niekto : Dobré je to, čo chce Boh. >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Pytajuci_sa : Je majetok dobrý alebo zlý? >>

Pytajuci_sa : Je ego dobré alebo zlé? >>

Arthur Schopenhauer : Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle. >>

Niekto : Dobro nie je realita, ktorú poznávame, ale projekcia, ktorá pramení z nás. >>

Pytajuci_sa : Je život dobrý alebo zlý? >>

Pytajuci_sa : Je veda dobrá alebo zlá? >>

Niekto : Štyri nohy dobré, dve nohy zlé ! >>

Pytajuci_sa : Čo sú to hodnoty? >>

Niekto : Dobro je prirodzenosť, zlo je keď je niečo neprirodzené. >>

George Edward Moore : Naturalistické teórie sú nesprávne, pretože dobro sa nedá definovať. Naturalisti definujú dobro (ako napr. John Stuart Mill - že dobro je slasť) ,ale táto definicia nie je skutočnou definíciou, lebo sa dá spýtať : Je každá slasť dobrom. Dobro sa nedá definovať, lebo je to nezložená vec a nie ako voda, ktorá sa skladá z častí a preto ju možno definovať: voda=H2O (ad naturalizmus - naturalistický faul) >>

Niekto : Robíme zásadnú chybu, keď o dobre uvažujeme ako o podstatnom mene, ako o niečom čo sa niekde nachádza a čaká že okolo toho prejdeme a všimneme si to. Naopak, dobro má povahu prívlastku a teda je prídavným menom ktorého význam priamo súvisi a mení sa od povahy podstatného mena ktorého je atribútom. Príklad: Nedáva zmysel povedať vetu "Tento nôž je dobrý" a následne hľadať nezávislý význam slova "dobrý". Správne je formulovať vetu "Toto je dobrý nôž". Význam dobrý je tu obmedzený povahou noža. aký je dobrý nôž - ostrý. >>

Na otázku Čo je láska?

Biblia - Nový zákon : A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom. >>

Platon (pov. Aristokles) : .. je treba byť po vôli skôr nemilujúcemu, než milujúcemu.....Lebo milovníci vtedy, keď ich túžba ustane, ľutujú svoje dobrodenia, kým u tých druhých nie je doby, kedy by mohli zmeniť svoje zmýšľanie....taktiež odvracajú milovaných od styku s druhými ľuďmi, obávajúc sa jednak tých, ktorí majú majetok, aby ich nepredčili peniazmi, jednak vzdelaných, aby nenadobudli prevahu rozumom.....tak i pri súkromných hostinách je zle pozývať nie priateľov,ale tých, ktorí silno žobrajú a tých, ktorí potrebujú nasýtenie....ale bezpochyby náleží vyhovovať nie tým, ktorí sa silno dožadujú, ale tým, ktorí sa najskôr môžu odvďačit. >>

Platon (pov. Aristokles) : Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska. >>

Benedictus de Spinoza : Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť. >>

Benedictus de Spinoza : Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. >>

Benedictus de Spinoza : Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae. >>

Denis Diderot : Naozajstná láska bojuje, ale nežiarli. >>

Denis Diderot : Láska je maximálna koncentrácia ducha na jediný predmet. >>

Denis Diderot : Každý deň spia muži so ženami, ktoré nemilujú, a nespia so ženami, ktoré milujú. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : V láske zažívam svoje obmedzenie ako uskutočnenie pre toho druhého. >>

Arthur Schopenhauer : Nasledujúca generácia pôsobí už v tom opatrnom ale rozhodnom a tvrdohlavom výbere (ktorý sa nazýva láskou) partnera k uspokojeniu pohlavného pudu. >>

Arthur Schopenhauer : Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci) >>

Karol Marx : Láska je inou, ďaľšou formou slobody, priestor kde svoje potreby môžeme uspokojiť iba vzájomne. >>

Friedrich Nietzsche : Pod tlakom kresťanských hodnôt sa pohlavný pud premenil (sublimoval) na lásku. >>

Friedrich Nietzsche : Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut. >>

Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Emmanuel Lévinas : Láska je vedomé, účinné a dobrovoľné prijatie hodnoty Druhého do vlastného života, ochota byť rukojemníkom za druhého. >>

Niekto : Láska má počiatok, ale nie koniec. Láska nie je vášeň, láska nie je emócia. Láska je hlboké pochopenie, že vás niekto nejakým spôsobom dopĺňa. Niekto z vás robí úplný kruh. Prítomnosť druhého posilňuje vašu vlastnú prítomnosť. Láska vám dáva slobodu byť sám sebou, nie je majetnícka. Preto buďte opatrní - nikdy nezamieňajte sex s láskou, inak budete sklamaní. Buďte bdelí, a keď začnete mať u niekoho pocit, že jeho samotná prítomnosť, rýdze prítomnosť - nič iné, nič ďalšieho netreba, stačí, že ten druhý je, a to stačí ku šťastiu ... a vo vašom vnútri začne niečo kvitnúť, začnú v ňom vyrastať tisíce lotosových kvetov, potom ste zamilovaní.Vtedy môžete prekonať všetky ťažkosti, ktoré prináša realita. Potom zdoláte všetky obavy a nepríjemnosti, a vaša láska bude stále kvitnúť, pretože ťažkosti sa zmenia vo výzvu. A vaša láska bude silnieť ich prekonávaním.Láska je večnosť. Ak existuje, potom rastie a rastie. Láska má počiatok, ale nie koniec.. >>

Niekto : 1.Sexuální fascinace: adrenalin. Někde ve vaší hlavě to udělá cvak! a vaše nadledvinky začnou vylučovat adrenalin.Výbuch touhy připomíná stresovou reakci: zčervenáte, rozbuší se vám srdce, začnete se potit a zrychleně dýchat. Tohle ale ještě není láska. Je to jen sexuální fascinace, zvířecká potřeba okamžitě ji povalit na záda, a.. 2. Akutní zamilovanost: fenyletylamin.FEA, který je chemickým bratrem metamfetaminu (= pervitin), vyvolává silné energetické nabuzení a euforii. Právě proto také akutní zamilovanost připomíná jízdu na perníku. Dokážete si celou noc povídat a celé hodiny se milovat, aniž byste pociťovali únavu. 3. Vznik vztahu: oxytocin FEA postupně nahradí oxytocin. Látka, kterou produkuje vaše hypofýza, bývá také nazývána hormon mazlení. Vylučuje se při dotýkání, objímání, hlazení a samozřejmě i při sexu. Dokonce platí přímá úměra: čím víc sexu a orgasmů, tím víc oxytocinu v krvi. 4. Dlouhodobá závislost na partnerovi: endorfiny. Díky dlouhodobému vztahu se v nás totiž vylučují endorfiny – látky blízce příbuzné opiátům. Působí antistresově, vyvolávají pocit jistoty, klidu a bezpečí. >>

Niekto : Nenávisť je vášnivé prianie zničiť; láska je vášnivé pritakávanie objektu; nie je to afekt, ale aktivné usilovanie o vnútornú spriaznenosť. >>

Niekto : What is love? Love is absence of judgement. >>

Niekto : Smútok je láska, ktorá zostáva. >>

Niekto : V kresťanskej tradícii človek odpovedá na dar existencie láskou, t.j. oddanosťou dobru druhému, ktorá žiadny prospech nečaká. (láska ako oddanosť, gr. charis,lat. charitas) >>

Niekto : V platonskej tradícii sa zdôrazňuje, že dokonalejšie priťahuje menej dokonalé. (láska ako túžba po tom, čoho sa mi nedostáva, najmä po kráse) >>

Niekto : Laska je emocia. Vznikne a zanikne, vernost brani novej laske, emocii. >>

Niekto : True love is a durable fire, in the mind ever burning, never sick never old never death, from itself never turning./Sir Walter Ralegh >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká láska? >>

Pytajuci_sa : Skutočne ma Boh miluje? >>

Pytajuci_sa : Čo je láska? >>

Niekto : Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. >>

Niekto : Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. >>

Niekto : Kto začína poznávať, prestáva milovať. >>

Arthur Schopenhauer : Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná.. >>

Pytajuci_sa : Čo je priateľstvo? >>

Friedrich Nietzsche : Láska je stav, v ktorom ľudia väčšinou vidia veci také, aké nie sú. Klamná sila je tu na svojom vrchole, rovnako ako sladiaca, zjavujúca sila. Človek vydrží v v láske viac ako obvykle, strpí všetko. >>

Niekto : Láska je keď pri niekom na prvý pohľad cítime, že ho poznáme už odjakživa, keď máme pocit domova, pocit bezpečia, že všetko je tak ako má byť. >>

Niekto : Trpezlivosť s druhými je láska, trpezlivosť so samým sebou je nádej, trpezlivosť s Bohom je viera. >>

Niekto : Láska je keď sa ti chce trochu plakať a veľa sa smiať, všetko ti pripadá nové a krajšie. >>

Niekto : Láska je keď pri niekom pocítime, že sme tam doma, akoby sme ho poznali odjakživa a že všetko je tak ako má byť. >>

Niekto : Láska je príčinou dobra. >>

Niekto : Láska je motor. Dáva nám energiu k činom. >>

Niekto : Po vniknuti spermie sa vajicko uzavrie, aby donho nevnikla uz ziadna dalsia spermia /z filmu, kde si zena uvedomila, ze je vajicko a nasla toho praveho. >>

Niekto : Imprinting - mala húska začne pokladať za svoju matku prvý väčší objekt, ktorý uvidí . Tak je to možno i s prvým zamilovaním sa, nájdením toho pravého (objektu). >>

Jean Jacques Rousseau : Začnime dvoma odlišnými stránkami v ľúbostných citoch - morálnosťou a telesnosťou. Telesná stránka zahŕňa všeobecnú túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju výlučne k jedinému objektu alebo jej prinajmenšom dodáva vyšší stupeň energie vo vzťahu k preferovanému objektu. >>

Jean Jacques Rousseau : Ľahko si domyslíme, že morálna láska je neprirodzený cit, ktorý sa zrodil v spoločnosti a ktorého sa ženy veľmi obratne a starostlivo chopili, aby získali nadvládu a priviedli dominujúce pohlavie k poslušnosti. >>

Max Scheler : V duchu gréckej filozofie je láska snaženie a nedostatok, ktorý pociťuje menej dokonalý k dokonalému. Božstvo je len predmetom lásky, samo nemiluje. Milujúci tvorí a plodí v kráse. >>

Max Scheler : V kresťanskej tradícii dochádza k obráteniu pohybu lásky. Láska je prejavovaná od vyššieho k nižšiemu, od dokonalého k nedokonalému. Boh miluje najviac a dochádza k vykúpeniu božou láskou. >>

Max Scheler : Láska v indickej filozofickej tradícii znamená prechod od žiadostivosti k čistému poznaniu, preč od seba, altruizmus, oddelenie sa od príčin a následkov. >>

Max Scheler : V duchu gréckej filozofie je láska prechod od menšieho poznania k väčšiemu. >>

Niekto : Človek nepoznáva nič čo nemiluje >>

Niekto : Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania >>

Niekto : Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť. >>

Niekto : Ak pri niekom máme pocit, že ho poznáme už akoby odjakživa, je to možno preto, že sme sa s ním už poznali v minulých životoch. Ak je láska pocit, že niekoho poznáme už akoby odjakživa, a v skutočnosti to nie je pravda, potom je láska iba ilúzia. >>

Marcus Aurelius : Pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom. >>

Niekto : Použitiu niektorých pojmov rozumieme, ak vieme čoho sú v danom prípade protikladom. Je celkom iné, ak odlišujeme lásku nie v protiklade od nenávisti ale v protiklade od flirtu alebo od sexu alebo od ľahostajnosti. Je rozdiel ak chápeme reč v protiklade ku mlčaniu, alebo v protiklade ku ukazovaniu, brechotu alebo spievaniu. >>

Niekto : Starí gréci rozoznávali tri druhy lásky : eros, agapé a fíliu. >>

Niekto : Láska je vôľa orientovaná k dobru toho druhého. >>

Niekto : Láska = dobre že si. = Ty si moje dobro. >>

Niekto : láska existuje, že to nie sú iba biochemické reakcie a že láska je imperatívom, ktorému treba podriadiť všetko ostatné >>

Paul Ricoeur : milovať znamená vidieť v milovanej bytosti - večnú bytosť >>

Biblia - Nový zákon : Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. >>

Niccolo Machiavelli : Láska sa udržuje putom vďačnosti. >>

Pytajuci_sa : Ako si vyberáme partnerov ? >>

Niekto : Podstatou lásky je nutnosť vytvorenia spoločného projektu medzi mužom a ženou na reprodukciu a zachovanie potomstva. Prirodzený výber vybavil samcov a samice vzájomným zhodnocovacím mechanizmom, ktorý musí u oboch vytvoriť nielen dostatočnú emocionálnu väzbu k potomstvu, ale aj voči sebe. Emócie sú len vykonávatelia evolúcie. Ľudia k sebe cítia racionálne nezhodnotiteľný vzťah, založený na emóciích, ktoré sú produktami dlhého pôsobenia selekce v prospech najúspešnejších génov >>

Niekto : Láska je charitás, a bolo by málo, keby som miloval druhého ako seba samého. Pravá láska znamená, že toho druhého milujeme viac než seba samého, to znamená, že sa tomu druhému dáme, a ptom vzniká to , čo je zázrakom, že sa v tom druhom znovu stretnemu. A keď sme dvakrát, v sebe aj v tom druhom, tak zrazu máme viac bytia, než keby sme mali lásku len v sebe samom a šťastie vo filozofii nie je nič iného, než mať v sebe strašne veľa bytia, veľmi veľa byť. Človek, ktorý sa týmto spôsobom rozdáva je najbohatší. Kým to ale ľudia neviedia , a egoisti v to ani neveria, tak žijú v tom svojom egu ako vo väzení a chystajú sa v strachu na boje, ktoré sa možno ani neuskutočnia. >>

Niekto : Putin zabudol na druhú stránku Ježišovho výroku. Nemá totiž najväčšiu lásku ten, kto zabíja za svojich priateľov. >>

Na otázku Čo je to zlo?

apoštol Pavol : Koreňom všetkeho zlého je zaiste milovanie peňazí, po ktorých mnohí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. lat: Radix omnium malorem est cupiditas. >>

Guatama Buddha : Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania. >>

Epikuros : Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo. >>

Marcus Aurelius : Nepovažuj za výhodne nič, čo by mohlo spôsobiť, že stratíš úctu k sebe samému. >>

Plotinos : Zlo je nemiernosť (chýbajúca miera), neviazanosť (bezhraničnosť) , beztvárnosť (chybný, nejasný, nedokončený tvar), stála potreba niečoho (nesebestačnosť) . >>

Plotinos : Zlo duše je telesného druhu. Je to časť duše, ktorá nie je úplne oddelená od hmoty a je ponorená v tele (urobenom z hmoty). Hmota napľňa zlobou nielen to, čo je v nej, ale i to, čo hľadí na ňu. >>

Plotinos : Princíp zla predchádza hmote a je to absolútny nedostatok. >>

Aurelius Augustinus : Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra. >>

Proklos : Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote. >>

Mikulas Kuzansky : Dobro a zlo sú protiklady. Krivka a priamka su tiež protiklady. Krivka s nekonečným polomerom zakrivenia sa stáva priamkou. V nekonečnu teda protiklady zanikajú. V nekonečnu dobro a zlo sú jedno. >>

Benedictus de Spinoza : Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé. >>

Benedictus de Spinoza : Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. >>

Benedictus de Spinoza : Poznanie zla je neadekvatne poznanie. >>

Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. >>

Benedictus de Spinoza : Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere. >>

Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. >>

Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. >>

Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. >>

Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. >>

Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Rozlišujeme 3 druhy zla: -1. metafyzické zlo, vznikajúce zo stvorenosti; všetko je stvorené ako nedokonalé, lebo inak by bolo dokonalé tak ako jeho stvoriteľ. 2.fyzické zlo (napr. bolesť a utrpenie) sa oprávňuje svojou funkciou; môže byť užitočné (napr. k zachovávaniu individua) alebo služiť ako trest, ktorý privodí zlepšenie. 3.mravné zlo, t.j hriech, ktoré je dôsledkom ľudskej slobody a základom kresťanského vykúpenia. >>

Jeremy Bentham : Príroda postavila ľudí pod vládu dvoch suverénnych vládcov - slasť a bolesť. Slasť=dobro, bolesť=zlo >>

Arthur Schopenhauer : Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej. >>

Friedrich Nietzsche : Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti >>

Theodor Munz : Omyl je však len zlomkom zla. Zlo vo svojej pravej (najpravejšej) podobe, zlo ako také vystupuje v morálke. V nej si ho najviac uvedomujeme, lebo v nej nás páli najviac. Tu ide o úroveň medziľudských vzťahov a často o sám život. >>

Logik Formálny : P002304 => P002329 >>

Logik Formálny : ( P001541 & P002332 & P002333 ) => P000564 >>

Logik Formálny : P001924 = ~ P000102 >>

Logik Formálny : P001943 => P001951 >>

Niekto : dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách >>

Niekto : Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. >>

Niekto : To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. >>

Niekto : Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá. >>

Niekto : Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne. >>

Niekto : Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč. >>

Niekto : Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. >>

Niekto : Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne. >>

Niekto : Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. >>

Niekto : Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe. >>

Niekto : Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý. >>

Niekto : Existuje chlad? Nie, chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. A existuje tma? Nie, tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Boh zlo nestvoril, je to iba výsledkom toho, čoho sa Božie srdce nedotklo. >>

Niekto : Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo. >>

Niekto : Čin je zlý, ak spôsobuje dlhodobú bolesť/utrpenie. Môže mu predchádzať krátkodobá radosť/slasť, ale nie hodná toho utrpenia. (napr. nadužívanie alkoholu) >>

Niekto : Zlo neexistuje, to sa nám iba tak zdá. Napr. smrť pokladáme za zlú, za koniec všetkého, ale v skutočnosti žijeme aj po smrti, preto sa nám len zdá, že smrť je zlá, ale v skutočnosti na nej nič zlé nie je. >>

Niekto : Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika. >>

Pytajuci_sa : Existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Čo je to zlo? >>

Pytajuci_sa : Čo je to utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Odkiaľ prichádza zlo? >>

Pytajuci_sa : Je smrť zlá? >>

Tomas Kempensky : Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu. >>

Niekto : Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac. >>

Niekto : Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. >>

Niekto : Horšie je trpieť zlo ako robiť zle. >>

Niekto : I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu. >>

Herakleitos : Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia. >>

Herakleitos : Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok. >>

Herakleitos : Cesta hore a dole je jedna a tá istá. >>

Aurelius Augustinus : Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka. >>

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého. >>

Guatama Buddha : A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné. >>

Herbert Spencer : Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života. >>

Niekto : “Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.” >>

Niekto : Sedem hlavných hriechov: Pýcha Lakomstvo Závisť Hnev Smilstvo Obžerstvo Lenivosť >>

Marcus Aurelius : Čo však nerobí horším človeka samého, ako by mohlo urobiť horším jeho život? >>

Marcus Aurelius : Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom. >>

Marcus Aurelius : Ľudská duša sa potupuje najväčšmi vtedy, keď sa svojou vlastnou vinou stáva odpadkom a akoby vredom svetového tela; pretože nespokojnosť s ktoroukoľvek životnou udalosťou je odpadlíctvo od prírody, lebo v jej čiastke sú zahrnuté prirodzenosti všetkých ostatných bytostí. Po druhé sa duša potupuje, kedykoľvek sa s nevôľou odvracia od niekoho z ľudí alebo sa dokonca obracia proti nemu s úmyslom mu uškodiť, ako to robievajú duše rozhnevaných. Po tretie sa znižuje, ak sa dáva premôcť rozkošou alebo bolesťou. Po štvrté, ak sa pretvaruje a jedná alebo hovorí pokrytecky a nepravdivo. A po piate, ak svoje skutky a snahy nezameriava k určitému cieľu, ale koná naslepo a nedôsledne, hoci sa predsa aj najnepatrnejšie veci majú diať so zreteľom k cieľu. Konečný potom cieľ rozumných bytostí je poslúchať rozumu a zákony štátu s najúctihodnejšou ústavou. >>

Marcus Aurelius : Za výhodné nepovažuj nič, čo by ťa mohlo donútiť porušiť vernosť, stratiť česť, zanevrieť na niekoho, prejaviť upodozrievanie voči niekomu či ho preklínať, pretvarovať sa alebo sa roztúžiť po niečom, čo potrebuje stenu alebo záclonu! Kto dá prednosť rozumu, svojmu to božstvu, a posvätnej službe jeho vznešenosti, nebude hrať divadlo, nebude nariekať, nebude túžiť ani po samote, ani po hlučnej spoločnosti, a čo je najdôležitejšie – nebude ani na živote lipnúť, ani z neho utekať.. a iba toho sa bude po celý život vystríhať, aby svoju dušu nevydával napospas zmenám, ktoré nepristanú bytosti rozumnej a spoločenskej. >>

Marcus Aurelius : Čierna duša - nemužná povaha, neústupná povaha, zvieracia, detinská, tupá, hlúpa, neúprimná, podlízavá, podvodnícka, tyranská povaha. >>

Marcus Aurelius : Čo je v tebe zlom, nemá svoj koreň v duši niekoho iného a samozrejme tiež v žiadnej premene a pretvorení toho, čo ťa obklopuje. Kde teda? V onej tvojej časti, ktorá vytvára predstavy o zlu. Nech teda nevytvára také predstavy, a všetko je dobré! A aj keby jej najbližší sused, tvoje chatrné telo, bolo rezané a pálená, aj keby hnisalo a hnilo, nech napriek tomu ona časť, ktorá si o tom tvorí predstavy, zachová svoj pokoj, to jest: nech je presvedčená, že nie je ani zlo ani dobro, čo sa môže rovnako prihodiť človeku zlému ako dobrému. >>

Marcus Aurelius : Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore. >>

Marcus Aurelius : Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou.... >>

Marcus Aurelius : Čo nie je osožné úľu, neprospieva ani včele. >>

Marcus Aurelius : Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom. >>

Pytajuci_sa : Čo je hriech? >>

Friedrich Nietzsche : Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..) >>

Pytajuci_sa : Čo je to svedomie? >>

Arthur Schopenhauer : Zlé je to čo nechceme. >>

Arthur Schopenhauer : Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo. >>

Arthur Schopenhauer : Dobro a zlo je relatívne. >>

Theodor Munz : Zlo dopúšťa na nás evolúcia, núti nás ísť za dobrom, nie však aby sme sa zla zbavili, ale aby sme sa pomocou neho zachovávali. Zlo, nedostatok nás naučil tvoriť, myslieť, byť proti zlu a zdokonaľovať sa. Oslava človeka si vyžaduje predovšetkým oslavu zla, ktoré urobilo z neho to, čím je. >>

Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému. >>

Thomas Hobbes : Zlý človek je silné dieťa. >>

Niekto : Hriechy sú prestúpením Božích zákonov a urážkou Boha; pýcha, ako odmietnutie Boha, musí byť vždy najhorším hriechom, ktorý dáva vzniknúť všetkých ostatným hriechom. >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nenávisť? >>

Na otázku Čo je spravodlivosť?

Biblia - Nový zákon : Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal.... / interpretacia - Boh je laska. Najvacsia laska ked sa niekto obetuje za druheho. Jezis sa obetoval za nas. Boh je spravodlivy. Za nase hriechy musel niekoho potrestat. Potrestal svojho syna. Boh obetoval svojho syna za nas. >>

Platon (pov. Aristokles) : Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje >>

Platon (pov. Aristokles) : Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva. >>

Pyrrhon z Elidy : Nič nie je krásne ani škaredé,spravodlivé ani nespravodlivé,správne ani nesprávne. To všetko sa ľudom len tak javí,raz jednému tak,druhý raz inému alebo tomu istému inak. >>

apoštol Pavol : Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, Ježiš zomrel nadarmo. >>

John Locke : Ako možno získať nárok na nejakú vec a zároveň neporušiť rovnaký nárok niekoho iného? 1) svoj nárok na danú vec získam, ak s ňou spojím svoju prácu (podmienka práce), 2) svoj nárok môžem uplatniť len v prípade, ak aj ty máš naďalej dosť možností privlastniť si rovnako dobrý statok (podmienka nevyčerpateľnosti), a 3) nemôžem si činiť nárok na niečo, čo sa vymyká mojim skutočným potrebám (podmienka miery, resp. striedmosti). >>

John Locke : ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom. >>

John Rawls : Vezmime určitý počet osôb, ktoré majú za úlohu spoločne stanoviť zásady spoločenského poriadku, v ktorom budú musieť potom sami žiť. Predpokladajme, že každá z tychto osôb je rozumná, ide jej o jej vlastný prospech a má určitý zmysel pre spravodlivosť. Ďalej predpokladajme, že žiadna z týchto osôb nevie, aký bude mať v tejto spoločnosti kultúrny kontext, ku ktorej triede alebo vrstve či generácii bude patriť, aké bude mať nadanie, pohlavie alebo zdravotný stav. Tieto osoby sa teda zaraďujú pod závoj nevedenia. Tento závoj spôsobuje, že subjektívne záujmy a preferencie sú bezpredmetné. Aké zásady si tieto osoby zvolia? >>

Niekto : Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin. >>

Niekto : Právo prvého nadobudnutia - kto ziskal niečo ako prvý, toho to je. >>

Niekto : Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce. >>

Niekto : Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.) >>

Niekto : Retributive Justice :
why punish?
who should be punished?
what punishment should they receive? / wikipedia >>

Niekto : Distributive justice :
What goods are to be distributed? Is it to be wealth, power, respect, some combination of these things?
Between what entities are they to be distributed? Humans (dead, living, future), sentient beings, the members of a single society, nations?
What is the proper distribution? Equal, meritocratic, according to social status, according to need, based on property rights and non-aggression? >>

Pytajuci_sa : Čo je spravodlivost? >>

Herbert Spencer : Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka. >>

Arthur Schopenhauer : Spravodlivosť (právo) je pojem odvodený od pojmu nespravodlivosť (nepráva) , ktorý je pôvodný pojem, Pocit nespravodlivosti (nepráva) zažívame okamžite, ak druhý zasiahne do našej sféry) , aj bez akéhokoľvek vzdelania. Nespravodlivosť je ak si človek prisvojuje materiál druhého, ak sily druhých slúžia jeho vôli, vynútené silou alebo lsťou (porušením dohody). >>

Niekto : Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti. >>

Niekto : To,že spravodlivosť bola vykonaná na Ježišovi, je podobné ako keď nejaká neschopná polícia hľadá kohokoľvek na koho by hodila vinu, len aby sa nezdala takou neschopnou. Ale spravodlivosť sa nedeje vtedy ak je za zločin potrestaný ktokoľvek. Spravodlivosť sa deje, ak je potrestaný vinník. >>

Niekto : Predpokladajme, že milióny ľudí radi sledujú Wilt Chamberlaina hrať basketbal. A predpokladajme, , že každý z týchto ľudí rád poskytne Wiltovi Chamberlainovi 25 centov za výsadu sledovať ho pri hraní basketbalu. A predpokladajme, že procesom platenia ľudí Wiltovi Chamberlainovi, tento skončil s miliónmi dolárov, zatiaľ čo každý z členov jeho publika (ochotne) obetoval štvrť dolára. Aj keď je Wilt Chamberlain teraz oveľa bohatší ako ktokoľvek iný v spoločnosti, povedal by niekto, že jeho získanie bohatstva bolo nespravodlivé? >>

Niekto : Povedané zjednodušene, ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, spravodlivé to nie je. >>

Jean Jacques Rousseau : Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili... >>

Platon (pov. Aristokles) : Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho. >>

Jean Jacques Rousseau : Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých. >>

Niekto : Karma nie je o kozmickej spravodlivosti ale o učení sa. Ak niekomu ublížime, bude nám ublížené, aby sme vedeli,aké to je z oboch strán. Nie sme v karmickom kruhu uväznení, nie je cieľom čo najrýchlejšie opustiť kolobeh znovuzrodení. >>

Niekto : Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní >>

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia. >>

Marcus Tulius Cicero : Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev. >>

Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?

Biblia : Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. >>

Biblia : Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone. >>

Biblia : V tých dňoch už viec nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby. >>

apoštol Pavol : Koreňom všetkeho zlého je zaiste milovanie peňazí, po ktorých mnohí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. lat: Radix omnium malorem est cupiditas. >>

Herakleitos : Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými. >>

Empedokles : Ako hovori Empedokles, veci sa nachadzaju raz v pohybe a raz v pokoji, pohybuju sa , ked laska vytvara z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohost, naproti tomu v medziobdobiach odpocivaju. >>

Mo Di : Každý by mal zaobchádzať s cudzími krajinami ako s vlastnou, s cudzími rodinami ako so svojou rodinou a s druhými ako zo sebou samým. Nerešpektovanie tejto požiadavky je príčinou všetkých spoločenských problémov. Kto miluje druhých, bude sám milovaný. >>

Platon (pov. Aristokles) : Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti. >>

Epikuros : Buď Boh chcel zabrániť zlu, ale nemohol, alebo to mohol urobiť, ale nechcel. Ak chcel ale nemohol, potom nie je všemocný. Ak mohol ale nechcel, potom nie je dobrý. Ak je všemocný a chcejúci dobro, odkiaľ potom prichádza zlo? Ak nie je ani všemocný ani dobrý, prečo ho potom volať Bohom? >>

Seneca : Casto je clovek sam sebe najvacsim nepriatelom. >>

Averroes - Ibn Rusd : Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti... >>

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť. >>

Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. >>

Jean Jacques Rousseau : Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti. >>

Jean Jacques Rousseau : Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení. >>

Paul Heinrich Dietrich von Holbach : Holbach je presvedčený, že najväčšie utrpenie spôsobuje človeku náboženstvo. >>

Arthur Schopenhauer : Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu. >>

Bertrand Russell : Základní příčinou problémů na světě je, že hloupí jsou velice suverénní, zatímco inteligentní jsou plní pochybností. >>

Logik Formálny : P002412 => ~ P001880 >>

Logik Formálny : P001879 => P001880 >>

Niekto : Z dehumanizácie mám obrovský strach, pretože práve z nej vznikol holokaust a genocídy. Uvedomil som si, že aj my Slováci sa dokážeme na ľudí pozerať ako na zvieratá. A to je pre mňa niečo neprijateľné. >>

Niekto : Nositeľom zla je predovšetkým telo. >>

Niekto : Druhý zákon termodynamiky hovorí, že všetko smeruje k neusporiadanosti, preto je evolúcia sama od seba nemožná. >>

Niekto : The second law of thermodynamics says no such thing. It says that heat will not spontaneously flow from a colder body to a warmer >>

Niekto : Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. >>

Niekto : Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá. >>

Niekto : Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili. >>

Niekto : Zlo pochádza z neúcty k bohom. >>

Niekto : Všetko dobro pochádza od Boha. Zlo znamená odvrátenie sa od Boha. >>

Niekto : Zážitky slasti a bolesti presne zodpovedajú našim dobrým a zlým skutkom. Na začiatku je teda dôležité rozvinúť porozumenie. príčinám a následkom činov, teda karme, založenej na znalosti, že dobré skutky sú výsledkom ukáznenej mysle a zlé skutky mysle neukáznenej. >>

Niekto : Ludia si konaju zlo z roznych dovodov: nestastnou nahodou, z nevedomosti, z neschopnosti, z lenivosti, zo zavisti... >>

Niekto : Mame vseobecnu uchylku hladat univerzalne riesenia v absurdnych nabozenstvach. >>

Niekto : Dnes sa akosi vsetci viac ponahlame. >>

Niekto : Odkial prichadza zlo? - Lenivost, ziadostivost, chamtivost (lakomost),strach, nevedomost.... >>

Niekto : Zlo pochadza z roznosti jazykov (vojny, genocidy) a roznosti nabozenstiev. Naprava je v zjednoteni jazyka. Ak Boh tak zmiatol jazyky, boh je zdrojom zla. Amazonsky kmen hovori cudzincom - krive hlavy. Nemec - nemy. >>

Niekto : Všetci sa snažíme o to najlepšie. Ale to najlepšie pre nás, nie je často najlepšie vzhľadom na naše okolie či celok a v konečnom dôsledku ani pre nás. >>

Pytajuci_sa : Ako vzniká nesloboda? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo? >>

Pytajuci_sa : Prečo existuje utrpenie? >>

Pytajuci_sa : Prečo musíme zomrieť? >>

Pytajuci_sa : Odkiaľ prichádza zlo? >>

Pytajuci_sa : Ak zlo prichádza od diabla, prečo to diabol robí? >>

Pytajuci_sa : Keď už musí byť zmena, prečo to nie je vždy zmena k lepsiemu? >>

Pytajuci_sa : Prečo je chudoba? >>

Pytajuci_sa : Prečo starneme? >>

Pytajuci_sa : Prečo sú vojny? >>

Paul Heinrich Dietrich von Holbach : Ľudské pokolenie sa stalo preto nešťastným, lebo sa mýlilo. >>

Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>

Niekto : Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! V ovládnutí ľudskej psychiky zložkou materiálne rozumovou a v potlačení zložky citovo duchovnej. Náprava sveta a odstránenie zla spočíva jedine v zmene tejto, v súčasnosti zle nastavenej, vnútornej hierarchie. Lebo v každom človeku má vládnuť iba to ľudsky citovo duchovné! Rozum má duchu slúžiť! Nikdy to nesmie byť naopak, pretože inak budeme kráčať cestami zla a nešťastia tak, ako je tomu dnes. >>

Max Horkheimer : V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch) >>

Lao-c : Päť farieb oslepuje oči. Päť tónov ohlušuje uši. Päť chutí dráždi jazyk. Dostihy a hony zdivočujú myseľ. Vzácne skvosty zvádzajú ľudí k páchaniu zla. >>

Marcus Tulius Cicero : Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia. >>

Marcus Tulius Cicero : Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu. >>

Niekto : Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus) >>

Epikuros : Základnou príčinou utrpenia je náš všadeprítomný strach zo smrti. Desivá predstava nevyhnuteľnej smrti narušuje radosť zo života a neponecháva bez narušenia žiadne potešenie. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď nie je rozvinutá, vedie k takej veľkej ujme, ako je myseľ. Myseľ, keď nie je rozvinutá, vedie k veľkej ujme./ I don't envision a single thing that, when undeveloped, leads to such great harm as the mind. The mind, when undeveloped leads to great harm. >>

Guatama Buddha : Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - ak je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k takej veľkej ujme ako myseľ. Myseľ - keď je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k veľkej ujme. / I don't envision a single thing that — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to such great harm as the mind. The mind — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to great harm. >>

Guatama Buddha : Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov. >>

Guatama Buddha : Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov. >>

Guatama Buddha : Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá). >>

Benedictus de Spinoza : Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam... >>

Niekto : Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam. >>

Niekto : V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus) >>

Biblia : Prvu genocídu nariadil Židom boh, keď obsadzovali zasľúbenú zem: "Avšak z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin tvoj Boh, do vlastníctva, nenechaj na žive nič čo dýcha, lebo musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe: Chetejcov, Amorejcov, Kaáncov..., ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh." >>

Biblia : Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?‘ >>

Biblia : Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a vykynoží. >>

Plotinos : Ako je to teda, že duše zabudli na boha, svojho otca, a že aj keď sú jeho časťami celkom, nepoznajú ani seba, ani jeho? Počiatkom ich zla je pochabá odvaha, vznik, prvý rozdiel a snaha chcieť byť pre seba. Pretože sa veľmi tešili svojej samostatnosti, používajúc svoju schopnosť samy od seba sa pohybovať, a pretože bežali opačnou cestou... >>

Plotinos : ..úcta k veciam tohto sveta a neúcta k sebe samým sú príčinou, že vôbec nepoznajú boha. Lebo hnať sa za nejakou vecou a obdivovať ju znamená pre toho, kto ju obdivuje a za ňou sa ženie, byť nižším než ona. Keď sa však duša sama stáva nižšou než veci, ktoré vznikájú a zanikajú, a keď seba samu pokladá za najbezcennejšiu a najsmrteľnejšiu z vecí, ktoré nachádza, už nikdy nebude schopná prijať do seba prirodzenosť alebo silu boha. >>

Biblia : Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. >>

Niekto : Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny. >>

Biblia : Požehnaný, ktorý žehná Izrael, prekliaty, kto ho preklína. >>

Arthur Schopenhauer : Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná.. >>

Niekto : Na počiatku všetkého zlého bol strach. >>

Logik Formálny : P004106 => P004104 >>

Logik Formálny : P004104 => P003404 >>

Guatama Buddha : Sami sebe robíme zlo; samých seba poškvrňujeme. sami zlo odčiňujeme; sám sa stáva človek čistý. Čistota a nečistota závisia od nás samých; nikto nemôže očistiť niekoho druhého . >>

Védanta - upanišady : Podľa toho, ako kto koná, podľa toho, ako sám sa správa, takým sa aj stáva. Činiteľ dobra sa stáva dobrým. Činiteľ zla sa stáva zlým. Človek sa stane čestným vďaka čestnému konaniu, zlá vďaka zlému konaniu. >>

Niekto : Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom. >>

Niekto : "Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom." je predsudok, vďaka ktorým si ľudia myslia, že ak sa človeku stane niečo zlé, tak si za to môže sám, lebo bol zlý. Napr. ak ženu znásilnia, tak si za to môže sama, lebo mala príliš vyzývavé oblečenie a pod. >>

Niekto : Ekonomický zápas medzi ľuďmi nie je primárnou príčinou našich problémov. To že bojujeme o prežitie s krutou a drsnou prírodou, si Marx nevšíma, u Marxa ako keby príroda neexistovala. >>

Niekto : Marxistická idea boja dvoch tried bola veľmi zlá idea. >>

Niekto : Idea, že všetko dobro je na strane proletariátu a všetko zlo na strane buržoázie je klasický príklad myslenia skupinovej identity, kde jedna skupina je dobrá, druhá zlá a zodpovedná za všetko zlo. >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Kršna, čo vedie človeka k tomu, aby konal zlé skutky, dokonca i proti svojej vôli : pod určitým nátlakom? ŠRÍ KRŠNA : Guna radžas má dve tváre, hnev a žiadostivosť - dravosť a ničenie. Poznaj ich - sú to tvoji nepriatelia. Dym skrýva oheň, prach pokrýva zrkadlo, lono skrýva zárodok. Žiadostivosť skrýva átmana vo svojich nenávistných plameňoch, ktoré sú večným nepriateľom múdrych. >>

Niekto : Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých? >>

Niekto : Nie peniaze sú koreňom všetkého zla ale nedostatok peňazí je koreňom všetkého zla. >>

Arthur Schopenhauer : Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili. >>

Niekto : Karma sa netýka iba jednotlivca, ale súvisí i s rodinou človeka - s manželom, manželkou, deťmi, rodičmi, ba aj so zosnulými príbuznými. ...ak sa niekto dopustí niečoho zlého, spôsobí tým veľkú bolesť a utrpenie nielen živým, ale aj predkom, ktorí prebývajú v nebi - môžu totiž zo svojich príbytkov vypadnúť. >>

Karol Marx : Príčinou vzniku rozporov je odcudzovanie (okrádanie, vykorisťovanie?): Po prvé, bezprostredným výrobcom je odcudzený produkt ich práce; vytvárajú produkt, ktorý sami nevlastnia ani nekontrolujú...

Po druhé, bezprostrední výrobcovia sú odcudzení od svojej výrobnej činnosti; predovšetkým sú nútení pracovať spôsobmi, ktoré sú psychicky a / alebo fyzicky oslabujúce.

Po tretie, bezprostrední producenti sú odcudzení od ostatných jednotlivcov; súčasné ekonomické vzťahy socializujú jednotlivcov tak, aby sa na druhých pozerali iba ako na prostriedok na svoje konkrétne ciele.

Po štvrté, a konečne, okamžití producenti sú odcudzení o svoju vlastnú ľudskú prirodzenost; napríklad ľudské kapacity pre komunitu a pre slobodnú, vedomú a tvorivú prácu sú obe frustrované súčasnými kapitalistickými vzťahmi. >>

Niekto : Byť bohatým je nemorálne. >>

Niekto : Mnohí bohatí, alebo ich predkovia získali peniaze tak že ich ukradli. >>

Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty. >>

Niekto : Človek si začal myslieť, že stojí nad prírodou, že nie je jej súčasťou, začal ju nadmieru využívať a tým jej začal škodiť. >>

Niekto : Keď vyhodím do výšky kameň a zabudnem na to, tak keď mi potom kameň spadne na hlavu, pýtam sa prečo mi spadol kameň na hlavu >>

Niekto : Spoločenské zlá pochádzajú v dnešnej dobe z prílišnej ekonomizácie všetkých oblastí života, od napr. kúpalísk, ktoré boli kedysi spoločenským miestom veľmi využívaným mládežou a v dnešnej dobe sú buď tieto kúpaliská zanedbané alebo príliš drahé až po bývanie, ktoré je takisto pre mladých ľudí ťažko dostupné. >>

Niekto : Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov. >>

Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému. >>

Jean Jacques Rousseau : V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli. >>

Niekto : Diabol má potenciál dotknúť sa života človeka, ak mu na to dá človek legálne právo. Ak sa človek otvorí voči nejakej zlej veci, hriešnej veci, diabolskej veci, dáva mu tým legálne právo dotknúť sa života človeka. Toto nie je nejaké bububu, toto je z božieho slova >>

Ježiš Nazaretský : Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? >>

Niekto : Na svete sú od narodenia postihnutí ľudia, ktorí sa v tomto živote ešte nemali ako prehrešiť. >>

Niekto : To riadením osudu, všetko na horšie sa zvrháva a upadá, k poklesu späť sa rúti, podobne ako keď muž svojím veslo poháňa člnok oproti návalu vĺn, akonáhle mu však ochabnú ruky, rázom strmhlav dolu ho prúdom strháva rieka. >>

Niekto : Zlo niekedy robíme preto, že si neuvedomujeme, že robíme zlo. Moment uvedomenia si sa niekedy rovná aj momentu zanechania zla. V budhizme sa tomu povie osvietenie, v kresťanstve priznanie si hriechov. >>

Friedrich Nietzsche : Keď človek dokončí stavbu svojho domu, zrazu si uvedomí, že počas toho sa naučil niečo, čo skutočne potreboval vedieť prinajhoršom - predtým, ako začal >>

Platon (pov. Aristokles) : Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov. >>

Niekto : Za všetko zlé v našej civilizácii môže biely muž. >>

Niekto : Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus) >>

Na otázku Čo je človek?

Biblia : Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.. >>

Biblia - Nový zákon : Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. >>

Biblia : A Boh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. >>

Biblia : Prach si a v prach sa obrátiš >>

Guatama Buddha : Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb, keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnuce spleť. >>

Demokritos z Abdér : Svet predmetov vyzaruje atomy do priestoru a tieto pri dopade na zmyslove organy vyvolavaju zmyslove pocity. - Zmysly su hrube, nemozu dostatocne hlboko viest k poznaniu skutocnosti /atomom/. Vnemy+myslienky su zmeny stavu tela. >>

Demokritos z Abdér : Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo. >>

Platon (pov. Aristokles) : Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom. >>

Platon (pov. Aristokles) : Samotná duša sa delí na tri časti. Jednu božskú časť -rozum a dve časti vztiahnuté k zmyslovo vnímateľnému svetu -srdnatá myseľ (vznešenejšia časť) a žiadostivosť (nižšia, odporujúca časť). Toto trojité členenie duše vyjadruje Platon obrazom záprahu - Rozum odpovedá pohoničovi, srdnatá myseľ povoľnému a žiadostivosť vzpurnému koňu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním. >>

Aristoteles : Človek je Zoon Politikon t. j. politická čiže sociálna bytosť alebo spoločenský tvor. Jeho prirodzenou podstatou je život v štáte. >>

Aristoteles : Duša človeka s skladá z troch častí : 1. duše vegetatívnej čiže rastlinnej, 2. duše zmyslovej čiže živočíšnej a 3. rozumu, ktorý nachádzame len u človeka. >>

Aurelius Augustinus : Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. >>

Giovani Pico della Mirandola : Na konci stvorenia uz (Boh) bol rozdal vsetky vlastnosti, takze na cloveka nezostalo nic, co by mu bolo vlastne. Preto cloveku povedal - Nebrania ti ziadne neprekonatelne obmedzenia, al z vlastnej vole si sam urcis svoju prirodzenost./existencionalizmus?/ Urobil som ta svtredom sveta, aby si sa odtial rozhliadal, co vsetko na svete je. Mas volnost zubozit sa a padnut do nizsieho sveta dobytka. Prave tak mas volnst pozdvihnut sa rozhodnutim vlastneho ducha do vyssieho sveta bozstva. >>

Benedictus de Spinoza : Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. >>

Benedictus de Spinoza : Človek je akcidentom svetovej substancie. >>

Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. >>

Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. >>

Julien Offray de La Mettrie : Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje svoje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu. >>

Julien Offray de La Mettrie : Človek je zostrojený takým spôsobom, že si nemožno vopred o ňom urobiť jasnú predstavu. Všetky pokusy definovať ho apriorne sú márne.. >>

Julien Offray de La Mettrie : Nič nie je tak obmedzené, ako vláda duše nad telom a nie je nič tak rozsiahle ako vláda tela nad dušou. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek je nástroj vývinu absolútneho ducha. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek je proces. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať. >>

Robert Owen : Človek je dielom okolností a podmienok v ktorých vyrastá. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu. >>

Arthur Schopenhauer : Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti. >>

Arthur Schopenhauer : Pokladáme sa za najskôr poznávajúce bytosti až v druhom rade chcejúce. >>

Arthur Schopenhauer : Intuitívne dokáže nazerať každé zviera, abstraktné predstavy má iba človek. >>

Arthur Schopenhauer : Každé rastúce zviera (teda aj človek) je hrobom tisícky mŕtvych zvierat. >>

Arthur Schopenhauer : Z noci bezvedomia prebudený k životu, sa vôľa ako indivíduum ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami, z ktorých každé sa usiluje, trpí, mýli sa a akoby cez nejaký úzkostný sen sa ponáhľa späť do starého stavu bezvedomia. Dovtedy sú však jeho túžby bezhraničné, jeho nároky nevyčerpateľné a každá slnená túžba zrodí túžbu novú. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta). >>

Arthur Schopenhauer : Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je najpožadovačnejší tvor, konkrement tisícky želaní. >>

Soren Kierkegaard : Človek je syntéza nekonečnosti a konečnosti, dočasnosti a večnosti, slobody a nutnosti, jeho existencia je existenciou v paradoxe. >>

Karol Marx : Človek je súhrn spoločensko-ekonomických vzťahov. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je to čo má byť prekonané. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je most medzi zvieratom a nadčlovekom. >>

Friedrich Nietzsche : Človek je zviera, ktoré dokáže sľubovať. >>

Friedrich Nietzsche : Vo vesmíre na chvíľu chytré zvieratá vymysleli poznávanie. (pozn. Človek je chytré zviera = posmešný preklad z animal rationale, rozumný živočích)... . >>

Ernst Cassirer : Filosoficko-antropologická definícia člověka by mohla znieť, že je to bytosť schopná foriem. >>

Martin Heidegger : Človek je súcno, ktoré má veľmi špecifický vzťah k bytiu. Človek je súcno, o ktorom sa nedá povedať, že sa medzi iným súcnom len vyskytuje. Toto súcno sa onticky vyznačuje skor tým, že mu v jeho bytí o toto bytie samo ide . >>

Jean Paul Sartre : Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. >>

Theodor Munz : Človek napriek subjektu je naďalej prírodou, ale jeho jednota s pôvodným svetom je (vďaka subjektu) potlačená hlboko do podvedomia. >>

Alasdair MacIntyre : Človek je živočích rozprávajúci príbehy. >>

Daniel Dennett : Živé tvory sa delia na:
1)darwinovské tvory - plne vyprojektované pri narodení
2)skinnerovské tvory - schopné operatívneho podmieňovania, posilňovania,
3) popperovské tvory - s vnútorným prostredím obsahjúcim veľa informácii o vonkajšom prostredí, ktoré dovoľuje nechať namiesto nich umierať ich hypotézy,
4) gregorovské tvory - využívajúce informácie z vyprojektovanych vonkajších prostredi, nástroje. To je človek, ktorý ale obsahuje v sebe aj všetky predošlé typy. >>

Niekto : Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. >>

Niekto : Človek nestojí nad prírodou, ale je jej súčasťou. >>

Niekto : Clovek je bytost, ktora neustale chce viac, než može, a može viac než smie. >>

Niekto : Clovek je zviera, ktore tepelne upravuje svoje potraviny. >>

Niekto : Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. >>

Niekto : Človek je nástroje vyrabajúci živocích. >>

Niekto : Clovek je system, ktory sa dokaze naucit hrat rozne hry, ci uz pocitacove, alebo v realnom svete , vcitane hier jazykovych >>

Niekto : Clovek je jediny rod z podcelade homini z celade hominidov z nadcelade hominidovcov z podradu celistovnosoblizne (suchonose) z radu primatov z nadradu placentovcov z podriedy zivorode triedy cicavcov stupna stvornozcov nadriedy celustnatcov podkmena stavovcov nadkmena chordatov vyvojovej vetvy druhoustovcov skupiny dvojstranovcov vyvojoveho stupna epitelvcov rise zivocichov z domeny eukariotov. >>

Niekto : Clovek je na sposob hry futbaloveho muzstva. Clovek nie je substancia, ale len nieco zo substancii poskladane. >>

Niekto : Človek je animal rationale - rozumný živočích. >>

Niekto : Človek je zoon logon, zoon politikon. (z gréčtiny - Rozpravajúci, spoločenský živočích.) Do latinčiny sa to preložilo neštastne ako animal rationale/rozumný živočích >>

Niekto : Človek dokáže rovnako ako zvieratá žiť v objektívnej realite, ale okrem toho ešte dokáže žit vo fiktívnej realite spolu s ostatnými ľudmi a to ho robí výnimočným oproti zvieratám, pretože dokáže flexibilne kooperovať vo veľkých skupinách. >>

Pytajuci_sa : Sme slobodní? >>

Pytajuci_sa : Čo je to sen? >>

Pytajuci_sa : Čo je duša? >>

Pytajuci_sa : Čo je myslenie? >>

Pytajuci_sa : Čo je človek? >>

Pytajuci_sa : Čo je život? >>

Pytajuci_sa : Čo je vedomie? >>

Pytajuci_sa : Je boh ľudský výmysel? >>

Pytajuci_sa : Ak je Boh všemocný, prečo... ? >>

Pytajuci_sa : V čom je kresťan iný od nekresťana? >>

Pytajuci_sa : Sú ľudia dobrí alebo zlí? >>

Pytajuci_sa : Môže sa človek zmeniť? >>

Pytajuci_sa : Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? >>

Niekto : Človek je boh, alebo príbuzný boha. >>

Niekto : Človek je zložený z nesmrteľnej (božskej) duše a smrteľného (materiálneho) tela. >>

Niekto : Človek je zviera, ktoré..... >>

Niekto : Podstatou človeka je sloboda. >>

Niekto : Človej je stroj. >>

Niekto : Človek je časťou svetovej substancie. >>

Niekto : Človek je časťou materiálneho sveta. >>

Niekto : Človek je pôvabný strojček s absolútne vypočítateľným algoritmom konania. Rob mu zle - bude zlý. Rob mu dobre - bude dobrý. >>

Niekto : Toto je záhada človeka - človek ako vedomie sveta, človek ako pozorovateľ vesmíru. >>

Niekto : Podstata človeka videná mikroskopom sa vo svojich základných stavebných prvkoch v ničom nelíši od podstaty kameňa či piesku. >>

Niekto : Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať. >>

Arthur Schopenhauer : Úlohou fyziky je skúmať vzťahy medzi jednotlivými javmi. Dospieva k silám. Môže pritom spraviť tú chybu, že všetko násilne redukuje na jednu silu ,napr. silu človeka na chemickú alebo elektrickú. V človeku sú však tieto sily podriadené vyššej sile (ľudskej). Ľudská sila vznikla z boja týchto nižších síl. >>

Arthur Schopenhauer : Ľudská sila vznikla z boja a prekonaním týchto nižších síl eletrických, chemických, sily tiaže. Tieto nižšie sily stále kladú odpor. Trávenie a vstrebávanie je napr. prekonávanie chemických väzieb. >>

Niekto : Každý z nás je produktom hviezd. Naše telá pozostávajú z prachu hviezd. >>

Herbert Marcuse : Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia. >>

Niekto : Človek je rozhovorom. I keď nehovorí, i keď sa mu iba niečo sníva. Človek je iba rozhovorom, podstata človeka vo filozofii je, že sme rozhovorom. Nič iného nie sme. >>

Friedrich Nietzsche : Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci. >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja." >>

Guatama Buddha : A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku. >>

Niekto : Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat. >>

Niekto : Človek je potomkom opíc, ktoré sa státisíce rokov vyvíjali. >>

Niekto : Človek je dielom božím. >>

Benedictus de Spinoza : Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom. >>

Arthur Schopenhauer : Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými. >>

Porfyrios z Tyru : Porfýriov strom >>

Rene Descartes : Človek je myseľ a telo, a interakcia medzi mysľou a telom, napr. keď chcem zdvihnúť ruku, alebo keď sadnem na špendlík a cítim bolesť je kauzálnou interakciou medzi týmito dvoma substanciami , mysľou a telom, ktoré sú nejako v človeku zjednotené. >>

Marcus Aurelius : Slovom možno povedať: všetko, čo sa vzťahuje k telu, je prúd zmien, a čo sa vzťahuje k duši zasa ako sen a dym, život je boj a putovanie cudzinou a posmrtná sláva je už vlastne zabudnutím. >>

Marcus Aurelius : Telo, duša, rozum: telu patria zmysly, duši pudy, rozumu zásady. >>

Epiktetos : Si dušička, ktorá sa vlečie s mŕtvolou, ako hovoril Epiktetos. >>

Marcus Aurelius : Ak máme spoločnú schopnosť myslieť, máme spoločný aj rozum, skrze ktorý sme rozumnými tvormi. Ak je tento rozum spoločný, tak aj ten, ktorý nám nariaďuje, čo treba robiť a čo nie. Ak toto pripustíme, aj zákon je spoločný, a ak zákon, sme občanmi. Ak sme občanmi, tak nám všetkým prináleží akési občianstvo, a ak toto pripustíme, svet je ako štát. A či azda môže niekto povedať, že celému ľudskému pokoleniu prináleží nejaký iný štát? >>

Ján Bayer : Netreba totiž o tom ani pochybovať, že láskavý Boh chce začať s opätovnou obnovou svojho obrazu, ktorý sa stratil pri prvom hriechu, a to s obnovou toho, že človek je vencom a korunou stvorenia, t.j. najmä s obnovou jeho moci nad stvorenými vecami... >>

Niekto : Človek je domestikovaná opica. Preto miesto antropocentrického druhového mena Homo sapiens je na mieste meno iné, také, ktoré by podobne ako u iných domestikovaných druhov zdôraznilo fakt domestikácie. Ak máme prasa divé a prasa domáce, tak je výstižné a vecne správne mať Homo sapiens a Homo domesticus. >>

Niekto :
Potreba Homo sapiens sapiens Homo sapiens domesticus
potrava lov, zber spoločenská deľba práce, ekonomika, príživníctvo, sociálny systém, výroba, distribúcia, konzumizmus …  
sex vrodené mechanizmy pohlavného výberu morálne a náboženské schémy, pornopriemysel, umenie a zábava, sexuálna výchova, sexuálna kultúra, antikoncepcia …
rozmnožovanie tehotenstvo, pôrod, infanticída dámske magazíny, blogy a iné médiá a inštitúcie tehotenskej prípravy, zdravotnícky systém, antikoncepcia, potraty, pôrodnice, kultúra tehotenstva a pôrodu, prenatálna starostlivosť, zdravotný systém
starostlivosť o mláďatá priama starostlivosť matky, otca a širšej rodiny, znalosti o prostredí sú získavané priamou interakciou hlavne s rodičmi a širšou rodinou jasle, škôlky, školy, detské domovy, opatrovateľstvo, internet, médiá, ulica, detské bandy, štátny vzdelávací systém …
sociálne interakcie vnútri tlupy priama agresia, priama submisívnosť, intrigy, boj o alfa postavenie, príbuzenský altruizmus, recipročný altruizmus štát, formy vládnutia, zákon, represívne zložky, šport, hierarchizácia inštitúcií, kariérny postup, filozofické systémy, náboženské systémy, charta ľudských práv, jurisdikčné systémy…
medzitlupové interakcie boj o teritoriá, lúpenie samíc medzinárodná politika, vojny, šport, OSN a iné nadštátne inštitúcie…
exploatácia územia lov, zber, skúmanie terénu, hľadanie nových lovísk veda, technológie, teológie, filozofie, cestovanie, turistika…
>>

Giovani Pico della Mirandola : Clovek jestvuje, zije, citi a mysli >>

Soren Kierkegaard : Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu. >>

Soren Kierkegaard : Každý človek je duševno-telesnou syntézou, ktorá je k disponovaná na to, aby bola duchom, to je budova; ale on uprednosťnuje bývanie v suteréne, to znamená v kategóriách zmyslového. >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Biblia : Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. >>

Niekto : Na počiatku bola molekula, schopná sa replikovať a ďalej len evolúcia. V prapolievke dochádza medzi molekulami k nedostatku surovín, preto začal boj o existenciu - štiepenie konkurentov a ochranná bielkovinová stena. Postupne sa takto vyvinul veľký nemotorný robot s trávením - človek. >>

Niekto : Jedinec je smrteľný, gény DNA sú nesmrteľné. Naše telo je vehikel nástroj na rozmnožovanie, gény DNA sú replikátor, to čo prežíva. >>

Niekto : Gény a ich vehikle (telá) predstavujú nový typ stability, ktorý je založený na životnosti, plodnosti a presnosti prepisu. DNA sa delí a rozmnožuje do všetkých buniek v tele a aby prežil musí sa rozmnožiť aj mimo smrteľného tela. >>

Friedrich Nietzsche : Musí sa vyvinúť v človeku pamäť vôle, stále chcenie toho, čo sme už raz chceli ...medzi počiatočné "ja chcem","ja to urobím" a vlastné vybitie vôle, vlastný čin, sa nechtiac vložiť celý svet cudzích vecí, okolností, a dokonca vôľových aktov, bez toho aby táto dlhá reťaz vôle praskla. >>

Niekto : Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého. >>

Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. >>

Guatama Buddha : Som ovládaný svojimi činmi, som dedičom svojich činov, som ako moje činy, utiekam sa k svojim činom. Nech už vykonám činy dobré alebo zlé, zdedím ich. - O tomto by mali opakovane rozjímať žena i muž; hospodár a vôbec každý človek. >>

Guatama Buddha : Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený. >>

Niekto : Človek je zviera, ktoré si vytvára utópie. >>

Niekto : Človek v západnej kultúre sa definoval na rozdiele medzi kultúrou a prírodou a hlavne na rozdiele medzi človekom a zvyškom prírody. Myslíme si, že stojíme nad prírodou a zdá sa nám už neprístojné hovoriť o sebe ako o cicavcoch alebo o primátoch. To je tradícia, ktorá pochádza už z Biblie... pritom veda nám dnes hovorí, že máme v našom tele viac nie-ľudských buniek ako ľudských, viac nie-ľudského DNA. Samotné ľudské DNA pochádza z časti z vírusov. Vieme že tento mikroživot baktérií a bacilov v nás, nepomáha len pri trávení, ale určuje aj našu inteligenciu, náladu, to čo sa staneme alergikmi, alebo autistami, epileptikmi, alebo dostaneme alzheimera.... učíme sa, že sme ďaleko viac časťou prírody, ako sme si mysleli... >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Človek nestojí v protiklade ku prírode, ale je s ňou spojený vďaka tvorivému rozumu, ktorý vo všetkom pôsobí, jednak v prírode (nevedomým inštinktívnym spôsobom) a tak isto aj v človeku (vedomým a slobodným spôsobom) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého. >>

Ernst Cassirer : Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk. >>

Niekto : Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava. >>

Niekto : Človek je holobiont, zliatina ľudských buniek a buniek mikrobiont. >>

Niekto : Človeka tvorí 37,2 bilióna buniek, s odchýlkou približne 0,81 bilióna... Kedže počet baktérií a ľuských buniek je takmer rovnaký, dalo by sa tvrdiť, že človeka spolovice tvora baktérie. Celkový počet buniek ľudského tela je spolu s baktériami okolo 70 biliónov. >>

Arthur Schopenhauer : Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou) >>

Niekto : Sme tým, čo chceme. (Chceš ženu, si muž) >>

Thomas Hobbes : Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. >>

Jean Jacques Rousseau : Ľudia žijúci na morských pobrežiach a brehoch riek vynašli udice, stali sa rybármi a živili sa rybami. Obyvatelia lesov si vyrábali luky a šípy, stali sa lovcami a bojovníkmi....Z daného rozvoja vyplynuli nové poznatky, ktoré prispeli k vedomiu človečenskej zvrchovanosti nad ostanými živočíchmi. Nastavoval im pasce, prechádzal cez rozum tisícorakými spôsobmi... >>

Martin Heidegger : Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia) >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek je duchovná bytosť rodiaca sa z telesnej bytosti. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek ako telesná bytosť je bytosť snažiaca sa o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov, kvôli sebe zanedbávajúca ostatných, proti ktorej úsiliu hrajú vonkajšie príčiny, choroby , násilie. Človek ako telesná bytosť je smrteľná. >>

Lev Nikolajevič Tolstoj : Človek ako duchovná bytosť sa snaží o zväčšenie svojej lásky, t. j. božskej podstaty. Ak nemiluje stále viac (ľudí a intenzívnejšie) je nešťastná aj v blahobyte. Vonkajšie príčiny (choroby, násilie..) človeku ako duchovnej bytosti nemôžu uškodiť (ba pomáhajú jej konať dobro). Človek ako duchovná bytosť je nesmrteľný. >>

Arthur Schopenhauer : Človek je vôla, ktorá je oddelená od ostatných ľudí, s rovnakou alebo podobnou vôľou akú má on sám. Táto oddelenosť mu umožňuje konať dobro, podobne ako médium uzavreté vo valci motora môže konať prácu. >>

Niekto : To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty. >>

Niekto : Za veľké zásluhy v minulých životoch sa niekto narodí ako človek. >>

Niekto : Človek je tvor, ktorý... >>

Bhagavadgíta - Spev vznešeného : Z pakrti pochádzajú guny -
sattva, radžas a tamas,
To sú putá, ktoré zväzujú
nehynúceho, ktorý sídli
uväznený vo svojom tele >>

Niekto : Každé zviera (a teda i človek) je nielen hrobom tisícky mŕtvych zvierat ale i bydliskom milónov živých baktérií. >>

apoštol Pavol : A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? >>

Pytajuci_sa : Ako žijeme? >>

Soren Kierkegaard : Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je Ja. ale čo je Ja? Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému. >>

Marcus Tulius Cicero : Aké sú základné vlastnosti, ktoré by mal človek (resp. politik) mať :
1. obozretnosť, predvídavosť
2. odvaha
3. umiernenost
4. spravodlivost.
Z týchto najdôležitejšia je spravodlivosť, pretože ňou sa odlišujú ľudia od zvierat. Nespravodlivosť nie je ľudská vlastnosť ale vlastnosť čisto zvieracia, vlastnosť šeliem. >>

Arthur Schopenhauer : Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou. >>

Niekto : V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek. >>

Niekto : Na rozdiel od iných druhov, ľudské mláďa sa rodí nedovivinuté. Je to zrejme hlavne preto, lebo naši prapredkovia zostúpili zo stromov do stepí, začali chodiť na zadných končatinách, čo si od samíc vyžaduje užšiu panvu, pričom hlava plodu mala naopak tendenciu získavať na objeme, aby bola schopná spracovať nárast sociálnych interakcií. O nedovivinuté mláďa sa treba dlhšie starať, a to už samotná matka nezvládne. Je nutná spolupráca otca. V etológii sa to nazýva vysoká miera samčích rodičovských investícií (male parental investments, MPI), čo značí mieru "obete", ktorú musí samec budúcemu potomstvu obetovať. >>

Niekto : Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať. >>

Niekto : To hlboké, čo človek v sebe nosí, tá možnosť transcendovať seba samého, pretože má reč, ten človek je bytosťou, ktorá je zo všetkých tých tvorov najvyššie, pretože má tú reč, ktorou môže trancendovať svoje biologické, fyzikálne, machanické a neviem aké.to sa v človeku v vdnešnom vzdelávaní nekultivuje. >>

Na otázku Čo je to pravda?

Guatama Buddha : Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou. >>

Parmenides : Čo sa mení nie je pravdivé. >>

Protagoras : Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú. >>

Protagoras : o každej veci možno mať dva protichodné názory >>

Aristoteles : Slova bez spojenia nie sú pravdivé, ani nepravdivé. Iba ich spojením môžeme vytvoriť klad alebo zápor, ktorý potom môže byt pravdivý alebo nepravdivý. / Kategorie >>

Aristoteles : Nie každá reč je súdom, iba ta v ktorej je pravda, alebo nepravda. >>

Ainesidémos : Pravda je relatívna:
*Rozličné zvieratá vnímajú rozlične.
*Rozliční ľudia vnímajú rozlične.
*U toho istého človeka mu môžu zmysly dať protichodne informácie
*Človek sa mení
*Veci sú ine ku vzťahu k iným/In addition, this data differs according to local relations
*Objekty poznávame skrze médium - vzduch
*Veci sa menia
*Všetky vnemy sú relatívne a interagujú
*Naše dojmy sa môžu zmeniť, ak si na veci zvykneme ak sa opakujú
*Všetci ľudia majú rôzne viery, zákony, sociálne podmienky >>

Ježiš Nazaretský : Ježiš je pravda (cit.:Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.) >>

Marcus Aurelius : Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda. >>

Averroes - Ibn Rusd : Nulla lex est vera, licet possit esse utilis. (Žádné náboženství není pravdivé, i když může být užitečné).. >>

Tomas Akvinsky : Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. >>

Tomas Akvinsky : Pravda je súhlas veci a rozumu. >>

Tomas Akvinsky : Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Jeden z princípov, ktorým si môžeme byť úplne istý, ale nevieme načo je nám dobrý, ktorý je istý ale bez nejakej informácie (a teda prázdny). Ide o slávny princíp identity. Tento princíp ma klasický vzorec 'A je A'. To je isté. Ak poviem modrá je modrá alebo Boh je Boh, nehovorím, že Boh existuje, ale hovorím pravdu. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Zjednodušené vyjadrenie princípu identity znie: vec je to, čo je vecou , t.j vec a jej esencia sú jedno. Učené vyjadrenie toho princípu znie: každá analytická veta je pravdivá. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him.. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Treba rozlišovať medzi pravdami esencie a pravdami existencie. 2+2=4 platí vždy a na každom mieste a je to pravda esencie. Pravda tvrdenia 'Cézar prekročil Rubikon' nie je toho istého typu ako '2+2=4' je to pravda existencie. Je však možné, že aj pravda existencie platí nevyhnutne v každom čase a každom mieste rovnako ako pravda esencie, potrebovali by sme však k tomu analyzovať všetky príčiny prečo Ceasar v určitom čase a na určitom miete prekročil Rubikon. Táto analýza by zahŕňala všetky príčiny, teda celý svet. V pojme Cézara by sme teda mohli objaviť celý svet, ale analýza k tomu potrebná by bola nekonečná. Pri pravdách esencie je analýza konečná, pri pravdách existencie je analýza nekonečna. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy. >>

Arthur Schopenhauer : Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl. >>

Franz Brentano : Súdy sú vždy existenciálne. Keď niekto súdi, že S je P, súdi že existuje nejaké S ktoré je P. >>

William James : myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť... >>

Friedrich Nietzsche : Pravdu diktujú mocní. >>

Friedrich Nietzsche : Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo) >>

Friedrich Nietzsche : Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu. >>

Friedrich Nietzsche : Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien. >>

Friedrich Nietzsche : Pravdy sú ilúzie o ktorých človek zabudol, že nimi sú, dlhým používaním pevné. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť. >>

Friedrich Nietzsche : Kritériom pravdy je narastanie citu moci.(ktorý vzniká na základe osvedčeného poznatku) >>

Friedrich Nietzsche : Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci. >>

Moritz Schlick : Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam. >>

Moritz Schlick : Pravda je zhoda myslenia so sebou samým. >>

Ludwig Wittgenstein : Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy. >>

Martin Heidegger : Pravda ako neskrytosť (aletheia). >>

Rudolf Carnap : Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov. >>

Karl Raimund Popper : Pravdive je to , čo zatial nebolo falzifikované. Proces falzifikácie hypotéz má logický charakter a uskutočňuje sa na základe zákona klasickej logiky modus tollens. Ak z hypotézy odvodíme dôsledok a dôsledok sa ukáže nepravdivý, potom musíme predpokladať nepravdivosť hypotézy. >>

Gilles Deleuze : it is one of the only principles about which one can be certain, and at the same time one can not see at all what it offers to us. It is certain, but it is empty. This famous principle is the principle of identity. The principle of identity has a classical formula, A is A. That is certain. If I say blue is blue or God [is] God, I am not saying with this that God exists, in a sense I am in certainty....Let us nonetheless try to say what results from this principle of identity. It is presented in the form of a reciprocal proposition. A is A means: subject A, verb to be, A attribute or predicate. There is a reciprocity of subject and predicate. >>

Gilles Deleuze : What difference is there between sufficient reason and cause? We understand very well. Cause is never sufficient. One must say that the causality principle poses a necessary cause, but never a sufficient one. We must distinguish between necessary cause and sufficient reason. What distinguishes them evidently is that the cause of a thing is always something else. The cause of A is B, the cause of B is C, etc..... An indefinite series of causes. Sufficient reason is not at all something other than the thing. >>

Theodor Munz : Pravda je len zhoda so skúsenosťou a tak, ako sa historicky mení skúsenosť, mení sa aj pravda. >>

Theodor Munz : Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou. >>

Theodor Munz : Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom. >>

Theodor Munz : Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti. >>

Theodor Munz : Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme. >>

Theodor Munz : Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax. >>

John Rogers Searle : Tvrdenie je analytické vtedy a len vtedy, ked je pravdivé na základe svojho významu alebo na základe definície. >>

Niekto : najvyššia pravda je najvyššou radosťou. To znamená, že keď hľadáte niečo skutočné a prináša to šťastie vám aj ostatným, tak sa, pravdepodobne, blížite k svojmu cieľu >>

Niekto : Pravda je to, čomu veríš. Všetko poznanie je iba viera. >>

Niekto : Pravda sa poznáva intuíciou. Filozof môže na svoje intuície nazerať tromi spôsobmi:– intuition solipsism – spolieha sa na svoje osobné intuície, – intuition elitism – spolieha sa na svoje intuície, akoby predstavovali intuície profesionálnych filozofov, – intuition populism – spolieha sa na svoje intuície, ktoré berie ako reprezentatívne pre širšiu oblasť ľudí (ľud). >>

Niekto : Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti. >>

Niekto : Namiesto dôkazov stačí overiť pár dobre vybraných prípadov. >>

Niekto : Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov. >>

Niekto : Pravda je iba určitý chemický stav mozgu. >>

Niekto : Krása je pravdivejšia ako pravda a ak si mám voliť medzi pravdou a krásou, volím krásu. >>

Niekto : Myšlienka je užitocná ak je pravdivá a je pravdivá ak je užitočná. >>

Pytajuci_sa : Čo je to poznanie? >>

Pytajuci_sa : Čo je pravda? >>

Pytajuci_sa : Čo je skutočnosť? >>

Pytajuci_sa : Čo je možnosť? Je vsetko možné? >>

Theodor Munz : Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my? >>

Friedrich Nietzsche : ...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka. >>

Friedrich Nietzsche : Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje. >>

Francis Bacon : Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. >>

Theodor Munz : Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly. >>

Theodor Munz : Pravda je teda tiež ľudská, poznávacia kategória, pravdu hľadá a tvorí len človek, ktorý vie, že sa často mýli, a práve preto chce mať pravdu; prirodzene, s prihliadaním na skutočnosť. >>

Karl Raimund Popper : Tak zvané verifikácie sú v skutočnosti nepodarené pokusy o falzifikáciu. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda nie je čosi, čo by tu bolo a čo by bolo treba nájsť a odhaliť - ale čosi, čo treba vytvoriť a čo poskytuje meno pre proces, ba čo viac pre vôľu k premáhaniu, ktorá osebe nemá konca. >>

Friedrich Nietzsche : Kritériom pravdy je narastanie citu moci. >>

Niekto : Človek nie ja autorom mythu a už vôbec nie je autorom pravdy. Pravda .. je cestou Kozmu smerom k ľudstvu a predstavuje taktiež možnosť, ako sa touto cestou vrátiť domov. >>

Niekto : Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia. >>

Niekto : In data veritas. >>

Niekto : Život je rovnako ako žena nerozumný a nespravodlivý, čo vlastne robí ženu tou, ktorá je pravdou, pravdou o živote. Áno, žena je pravda. A tiež - pravda ju nezaujíma. >>

Niekto : Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu. >>

Logik Formálny : P003592 => P003593 >>

Niekto : (Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty. >>

Logik Formálny : P003595 => P003593 >>

Rene Descartes : Je istou pravdou, že existujem. >>

Jean Francois Lyotard : Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data >>

Niekto : A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.” >>

Niekto : >>

Niekto : Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa. >>

Rene Descartes : Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. >>

Izák Caban : Treba prekonať metodologickú rozkúskovanosť tých ktorí "o všetkom diskutujú logicky, fyzikálne, eticky a teologicky" ale nehľadajú pravdu, ktorá má vychádzať " zo súvislej a veľkej knihy či prameňa prírody, čiže sveta, zo skúmania zdravého rozumu čiže myslenia a napokon z nevyčerpateľnej knihy samého Boha" >>

Niekto : Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. >>

Niekto : Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc. >>

Niekto : Fyzikálne zákony sú pravdivé preto, lebo platia v každom mieste a v každom čase, teda preto, že sú nemenné. >>

Friedrich Nietzsche : Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami. >>

Friedrich Nietzsche : Kňaz neklame - otázka, či sú pravdivé alebo nepravdivé veci, o ktorých hovorí kňaz, vôbec nepripúšťa klamstvo. Lebo, na to aby sa mohlo klamať sa musí vedieť čo je tu pravda. Ale to človek nevie; kňaz je iba niekým, cez koho boh prehovára. — Takýto kňazský sylogizmus nie je iba židovský alebo kresťanský >>

Friedrich Nietzsche : Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu. >>

John Rogers Searle : To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne. >>

Niekto : Špeciálne vedy nie sú pravdou, lebo pravda musí byť celok. >>

Jacques Derrida : Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie. >>

Platon (pov. Aristokles) : Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí. >>

Niekto : Pravda je zhoda simulácie a experimentu (opakovateľného). >>

Benedictus de Spinoza : Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť. >>

Benedictus de Spinoza : Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia. >>

Čuang-c : Čuang-c' a Huizi oddychovali na moste cez rieku Hao.
Čuang-c' povedal: "Pozri na ryby, plávajú si voľne a ľahko! To sú šťastné ryby."
Huizi odpovedal: "Nie si ryba. Ako vieš, že sú ryby šťastné?"
Čuang-c' povedal: „Ty nie si ja. Ako vieš, že neviem, že ryby sú šťastné?“
Huizi povedal: „Ja nie som ty, samozrejme, že o tebe neviem. Ale zjavne nie si ryba; takže je istou pravdou, že nevieš, že sú ryby šťastné.“
Čuang-c' povedal: "Vráťme sa na začiatok toho. Povedal si: Ako vieš, že ryby sú šťastné; ale keď si sa ma na to pýtal, už si vedel, že to viem. Viem to priamo tu nad riekou Hao." >>

Niekto : Pravda je dcérou času. >>

Niekto : Pravda je zhoda modelu a skutočnosti. >>

Niekto : Pravda je zhoda reportu a skutočnosti. >>

Niekto : Kritérium pravdy je prax >>

Niekto : To čo je subjektívne, je klamlivé, a to čo je objektívne, to je pravdivé. >>

Niekto : Pravda je to o čom si absolútne presvedčený, čomu absolútne veríš. A každý verí niečomu inému. >>

Niekto : Existuje špeciálna ruská pravda, a existuje špeciálna západná pravda - a obom sa nám tá druhá zdá oprávnene ako čistá lož. >>

Na otázku Čo je poznanie?

Empedokles : Zemou /v nas/ videme zem, vodou vodu, vzduchom bozsky vzduch, ohnom nicivy ohen, laskou vidime lasku, svar zalostným svárom. Rovnake, podla Empedokla , poznava pomocou rovnakeho . >>

Sokrates : Vedenie je spominanie. >>

Demokritos z Abdér : Svet predmetov vyzaruje atomy do priestoru a tieto pri dopade na zmyslove organy vyvolavaju zmyslove pocity. - Zmysly su hrube, nemozu dostatocne hlboko viest k poznaniu skutocnosti /atomom/. Vnemy+myslienky su zmeny stavu tela. >>

Demokritos z Abdér : Všetko vnímanie sa dá previesť na dotyk. Každý z ostatných zmyslov je určitým druhom hmatu. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním. >>

Platon (pov. Aristokles) : Mýtus methexie - Vesmír vznikol pôsobením tvorcu sveta (demiurgos). Ten vytvoril prírodné veci z pralátky podľa idejí. Ako obrazy ideí majú preto prírodné veci účasť na ideách. Podieľajú sa na ideách. >>

Platon (pov. Aristokles) : Všetko poznávanie je spomínanie. >>

Platon (pov. Aristokles) : Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / >>

Platon (pov. Aristokles) : Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku. >>

Aristoteles : Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ >>

Aristoteles : Živé bytosti majú prirodzenú schopnosť vnímať. Tie s pamäťou, sú rozumnejšie a učenlivejšie. Získavajú skúsenosť. Odborní znalci (vediaci) vedia nielen 'že niečo je' (ako skúsení) ale aj 'prečo' - poznajú príčinu. Vediaci človek môže učiť, skúsený nie vždy. >>

Ježiš Nazaretský : Poznanie sa získava zjavením - cit.: Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.. >>

apoštol Pavol : Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. >>

Quintus Septimius Florens Tertullianus : Uprednostňjem vieru pred rozumom. >>

Aurelius Augustinus : Ver, aby si poznal, poznávaj, aby si veril. >>

Aurelius Augustinus : Seba samého poznávam iba vo svetle pravdy toho, skrze ktorého som už poznaný /stvorený/. >>

Aurelius Augustinus : Nevychádzaj von, vráť sa do seba-vo vnútri človeka býva pravda. >>

Proklos : Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze. >>

Averroes - Ibn Rusd : Rozlišoval 3 druhy argumentov - rečnícke, dialektické, dôkazné. (Rozdiel medzi posl. dvoma čerpal z Aristotela - Topiky I,1 100a25-b25) Rečnícke sú pre ľudí, ktorí nie sú schopní podať najmenší výklad. Dialektické sú sylabizmy z pravdepodobných premís - teologické. Dôkazné - dávajú ľudia spoľahlivého vykladú z premís, ktoré sú pravdivé, prvotné. >>

Bonaventura : pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba >>

Benedictus de Spinoza : Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote. >>

Benedictus de Spinoza : Pretože ľudia nachádzajú v sebe i mimo seba nemálo prostriedkov, ktoré do značnej miery prispievajú k ich prospechu (ako napríklad oči k videniu, zuby ku kúsaniu, rastliny a zvieratá k výžive, slnko na svetlo, more k výžive ryb apod.) usúdili, že všetky veci v prírode možno považovať za prostriedky prispievajúce k ich prospechu. >>

Benedictus de Spinoza : ..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí. >>

Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe. >>

Benedictus de Spinoza : Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia. >>

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala. >>

John Locke : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. >>

John Locke : Nechat rozum objavovat vrodene pravdy znamena, ze pouzivanim rozumu objavuje clovek nieco, co uz predtym poznal a ak ludia maju povodne vrodene pravdy, ale nevedia o nich dovtedy, kym nezacnu pouzivat rozum, v skutocnosti je to iste ako povedat, ze ludia ich sucastne poznaju i nepoznaju. >>

John Locke : (Idea Boha, idea ja a idea rozpriestranenosti) nie sú vrodené, lebo deťom, duševne chorým atd. nie sú známe. >>

John Locke : Skúsenosť: to je to na čom je založené naše poznanie; a od čoho sa potom odvodzuje. Naše pozorovanie, zamerané buď na externé, zmyslami vnímateľné objekty, alebo na vnútorné procesy našich myslí, ktoré sami vnímame a reflektujeme, je to, ktoré dodáva nášmu rozumu všetok materiál myslenia. Toto sú dve studne poznania, odkiaľ pramenia všetky myšlienky, ktoré máme alebo ktoré prirodzene môžeme mať. >>

John Locke : Myseľ je tabula rasa alebo prázdny list, kým skúsenosť vo forme vnemu a reflexie neposkytne základné materiály - jednoduché idey - z ktorých je zostavená väčšina našich zložitejších poznatkov. Hoci myseľ môže byť prázdny listom, pokiaľ ide o obsah, rodíme sa s rôznymi schopnosťami prijímať a so schopnosťami manipulovať alebo spracovávať obsah, akonáhle ho získame. Prvou z týchto druhov schopností je spojiť ich do komplexných myšlienok. Druhou činnosťou, ktorú myseľ vykonáva, je spojenie dvoch myšlienok, jednoduchých alebo zložitých, navzájom si tak, aby sme ich videli naraz, ale bez ich zjednotenia . Toto nám dáva naše idey vzťahov. Tretia schopnosť mysle je produkcia našich všeobecných myšlienok abstrakciou od konkrétnych údajov, pričom sa vynechajú konkrétne okolnosti času a miesta, ktoré by obmedzovali aplikáciu myšlienky iba na konkrétneho jednotlivca. >>

John Locke : Ako si vsak mozu tito ludia /zrejme Descartes/ mysliet, ze na objavovanie udajnych vrodenych principov je nevyhnutne pouzivat rozum, ked rozum je (ak mozeme tymto ludom verit) je iba schopnost odvodzovat nezname pravdy z principov a propozicii uz znamych? (ad Rene Descartes). >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Naša súdnosť sa zakladá na dvoch princípoch - na princípe protikladu (pokladáme za klamné to, čo ho obsahuje) a na princípe dostatočného dôvodu (nemôže byť pokladaná žiadna skutočnosť za pravdivú, či existujúcu, žiadne tvrdenie za správne, ak nie je dostatočného dôvodu, prečo je to tak a nie inak. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Kazde teleso pocituje vsetko, co sa dejej vo vesmire, co sa stalo i stane. Lenze dusa vie citat v sebe iba to co sa jej zretelne predstavuje. Nevie rozvinut vsetky svoje zahyby, lebo siahaju do nekonecna. V najmensej casti hmoty je cely svet stvoreni, zivokov, zivocichov... >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Ďalej sa musí nutne priznať, že percepciu [= vnem, predstavu] a to, čo na nej závisí, nemožno vysvetliť z mechanických príčin, t.j. z tvarov a pohybov /t.j. z fyzicko-empirických příčinných súvislostí. Keby sme si mysleli nejaký stroj, ktorý by bol zariadený tak,že by dokázal myslieť, vnímať a percipovat, mohli by sme si ho pri zachovaní týchto vzťahov predstaviť zväčšený tak, že by sme do neho mohli vstúpiť ako do nejakého mlyna. Za tohto predpokladu, keď by sme si potom prezerali jeho vnútrajšok, nenašli by sme v ňom nič než kusy, ktoré do sebe narážajú, nikdy však niečo, z čoho by sa dala vysvetliť percepcia.. >>

Julien Offray de La Mettrie : Príroda dala všetkým živým tvorom podiel na prírodnom zákone - vnútorný cit i myslenie. Človek by mal naslúchať prírode. Otvorme oči a nevšímajme si, čo nemôžeme pochopiť. >>

Claude Adrien Helvétius : Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). >>

Claude Adrien Helvétius : Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. >>

Immanuel Kant : Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania. >>

Immanuel Kant : Vobec nemožno pochybovať o tom, že celé naše poznanie sa začína skúsenosťou......predsa to ešte neznamená, že celé pramení zo skúsenosti. >>

Immanuel Kant : Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym. >>

Immanuel Kant : Empirické poznanie je vždy získané čistým rozumom myslí Kant rozum využívajúci čisté poznatky, tzn. také, ktoré nevychádzajú zo zmyslovosti, teda poznatky a priori.Ako teda môžeme odlíšiť čisté poznávanie od empirického? Čisté poznanie – mimo empírie – je také poznanie, ktoré spĺňa dve základné požiadavky: nevyhnutnosť a všeobecnosť. Čistý rozum je rozum, ktorý obsahuje princípy poznania a priori. Čistý rozum obsahuje kritické poznatky, t. j. také, do ktorých nie je primiešané nič zo skúsenosti. V transcendentálnej estetike prichodí nám teda predovšetkým izolovať zmyslovosť, a to tak, že oddelíme všetko, čo myslí um svojimi pojmami, aby ostalo iba empirické nazeranie. Potom oddelíme od nej všetko pocitové, aby ostalo iba čisté nazeranie a číra forma javov, t. j. jediné, čo môže zmyslovosť apriórne poskytnúť. Pri tomto skúmaní zistíme, že existujú dve čisté formy zmyslového nazerania ako princípy apriórneho poznania, priestor a čas. >>

Immanuel Kant : Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí. >>

Arthur Schopenhauer : To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava) >>

Arthur Schopenhauer : Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať. >>

Arthur Schopenhauer : Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť. >>

Arthur Schopenhauer : Pocit je neabstraktné poznanie (pocit náboženský, priateľstva, pravdy, rozkoše, bolesti). Sú to pojmami ešte nerozdelené oblasti, podobne ako pre veriaceho sú všetci ostatní pohania. >>

Arthur Schopenhauer : Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu). >>

Arthur Schopenhauer : Žiadna veda nie je dokázaťeľná skrz na skrz. Vždy sa vychádza z nazerania.(morfológia (popis štruktúry), atiológia (popis stavu, premien, vzťahov)) Dôkazy sú menej pre tých, čo sa učia a viac pre tých, ktorý chcú diškurovať. >>

Arthur Schopenhauer : Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania. >>

Karol Marx : Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. >>

Ernst Mach : Poznanie je popis zmyslových dát vedený princípom ekonomie. >>

Gottlob Frege : Myslením myšlienky nevytvárame, ale ich uchopujeme. >>

Bertrand Russell : Úlohou poznání je, z gnozeologicky infinitní (nekonečně rozsáhlé a hluboké) reality člověku získat její kognitivní (znalostní, poznatkový) model, obsahující konečné množství informace. Pro tento účel musí tedy existovat filtr provádějící selekci a tak redukci informace. Je jím vágnost, s níž při poznávání vnímáme a pak si pamatujeme informaci o reálném světě. Některé s menší vágností, jiné s větší, podle vzdálenosti od centra člověkem (během poznávání) zaujaté pozornosti. Exaktní věda, která se potřebuje vágnosti zbavit, používá uměle vytvořený filtr Newtonův.. >>

Ludwig Wittgenstein : Veta ako obraz skutočnosti, nie je obrazom v zmysle nejakej predstavy, ale obrazom na spôsob teoretických (matematických) modelov mechaniky. Z toho vyplýva, že subjekt nemôže byť pasívnym príjemcom obrazov, ale aktívnym spolutvorcom konštruovaného poznatku. Základný zákon mechaniky je špeciálnym prípadom všeobecnejšieho zákona pre svet - princípu logickej formy. >>

Michael Polanyi : Verime viac ako sme schopni dokazat a vieme viac ako sme schopni vypovedat. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Theodor Munz : Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax. >>

Logik Formálny : P000360 => P000763 >>

Logik Formálny : ( P002400 & P002401 ) => P002406 >>

Logik Formálny : P001251 = ~ P001979 >>

Logik Formálny : P001981 => P001982 >>

Niekto : Vnútri v každom z nás sídli ako iskrička hodnota duchovného charakteru, hodnota svetelnosti, ktorú my máme za povinnosť rozkresávať, aby ten ohníček v nás sa rozrástol, pretože len tým spůsobom poznávame. Poznanie v našej tradícii indoeurópskej je niečím úplne iným než poznanie v tej tradícii materialisticko - západnej, pretože poznanie je rozpomínanie sa, ten puruša v nás všetko vie, je čiastočka dokonalosti úplného poznania, ale pretože je maličká ututlaná, nie je pestovaná, nie je rozhorená do veľkého plameňa, tak my proste spíme, my nieč nevieme. Ale keď pestujeme túto iskričku, keď ten oheň nechávame v sebe plápolať, a zväčšovať tak dôjde k procesu keď on zväčšuje priestor svetla , zaháňa temnotu a ako zväčšuej priestor, tak naraz sa zjavuje permanentný proces poznania, aha efekt, keď naraz to čo sme skôr nevideli, ako keď vezmeme baterku a ste niekde vo tme a rosvietite ju, tak naraz vidíte, aha konár, aha cvrček ako kameň...tak takto naša tradícia pozerá na poznanie. T.j. poznanie nie je žiadna logická, matematicko konštruktívna stavebná záležitosť, ale je to rozpomínanie sa, je to rozhorenie svetla v nás, ktoré začína osvetľovať stále väčší a väčší priestor a súvislosti a tým začíname zrazu chápať. >>

Niekto : Slávny zadoček na obzore - Spoznáte, ktorej tenistke patria tieto krivky? - To filozof nemusí vedieť. To nie je vedenie. >>

Niekto : Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch. >>

Daniel Dennett : Sme prvými tvormi, ktoré dokážu byť kompetentné vďaka rozumeniu. Hoci vo veľa prípadoch sme aj my kompetentní bez toho aby sme rozumeli. / We are first beeing, what can be competent with comprehension. Although in most cases we are also competent without comprehension. >>

Pytajuci_sa : Čo je to poznanie? >>

Pytajuci_sa : Čo je omyl/Ako sa môžeme mýlit? >>

Pytajuci_sa : Ako môžu slová vystihovať realitu? >>

Pytajuci_sa : Čo je myslenie? >>

Immanuel Kant : Nie objekt tvorí subjekt, ale subjekt si tvorí objekt. Pôvodný objekt (vec osebe) však nezaniká, lebo poskytuje aj naďalej subjektu materiál, z ktorého si on tvorí svet, pretože ho nemôže vytvoriť zo seba alebo z ničoho. >>

Niekto : Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať. >>

Friedrich Nietzsche : Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný. >>

Francis Bacon : Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. >>

Tommaso Campanella : Koľko vieme, toľko môžeme. >>

Theodor Munz : Ide o čosi podobné laickému ovládaniu súčasných elektronických strojov a prístrojov, ktorých dejom nerozumieme, ale ich ovládame. Pohybujeme sa len v žitej skutočnosti, ale našli sme úspešnú metódu diskusie s vonkajšou skutočnosťou, lebo ľudskej reči nerozume. Veď sme s ňou spojení, sme z nej, v nej a aj s ňou.... kto hľadá, nájde, lebo hľadá len doma, vo svojom. >>

Niekto : Mythos je bytostne ľudský spôsob prežívania sveta v určitej fázi evolúcie vedomia, je prameňom jeho inšpirácie. Inspiratio znamená vdýchnutie, božské vnuknutie. Inšpirácia je cestou komunikácie duše a Kozmu. >>

Niekto : Inšpirácia je posolstvom z hlbín podvedomia, ktoré sa ako Afrodité Anadyomené vynoruje na hladinu nášho vonkajšieho vedomia. Nevedomá stránka duše oslovuje vedomie prostredníctvom obrazov disponujúcich mocnou silou univerzality. >>

Niekto : My ľudia telesní hľadíme v našich úvahách o povahe bytia zdola nahor. Náš pohľad nedohliadne za horizont stvorenia... Jediná je cesta stvorenia i poznania. Nahor sa nedá ísť inou cestou než tou, ktorá bola vydláždená kozmogenézou.... Takto vzniká mythos. >>

Chrysippos : Predstava je zmena duše. A nie je absurdné, že teleso v jednom a tom istom čase zakúša celé množstvo zmien, veď súčasne máme mnoho predstáv. Keď viacerí ľudia naraz hovoria, dostáva vzduch v jednom čase početné a rozdielne nárazy a naraz sa mnohorako mení; analogicky niečo podobné zakúša aj vedúca časť duše, keď sa do nej vtláčajú rozličné predstavy. >>

Niekto : Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. >>

Niekto : Kto začína poznávať, prestáva milovať. >>

Herakleitos : Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania. >>

Niekto : medical-diagram-descartes-vision-and-visual-perception >>

Guatama Buddha : Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli. >>

Guatama Buddha : V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). >>

Guatama Buddha : Svetské a nadsvětské Pravé pochopenie Čo je svetské Pravé pochopenie (okiya–sammá–ditthi)? Pochopenie, že almužny, obete a dary nie sú zbytočné, že sú plody a výsledky dobrých a zlých činov, že existuje život tak v tomto svete, ako aj v nasledujúcom svete, že otec a matka, ako aj bytosti spontánne zrodené (v nebeských svetoch) nie sú len slová, že sú na svete mnísi a kňazi, ktorí sú bez poškvrny, ako aj tí, ktorí môžu vysvetliť tento život a život budúci, pretože ho priamo poznajú - to je svetské Pravé pochopenie, ktoré poskytuje svetské plody a prináša dobré následky. Čo je nadsvětské Pravé pochopenie (lokuttara–sammá – ditthi)? Všetka pri pestovaní ušľachtilej cesty vzniknutá múdrosť, schopnosť múdreho usmerňovania mysli, rozlišovanie javov na ceste (sotápanny, sakadágámího, anágámího nebo arahata), teda všetko pravé pochopenie, ktoré vzniká v mysli odvrátenej od sveta a spojené s cestou - to je nadsvetské pravé pochopenie, ktoré nie je z tohto sveta, ale je časťou nadsvětske cesty. >>

Pytajuci_sa : Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania? >>

Slavoj Žižek : Boh možno stvoril svet a pritom s detailmi si už nedal veľa práce, ako napr. programátor počítačovej hry už neprogramuje detaily stromov na horizonte, pretože tam už hráč hry nemá ísť, les už nie je súčasťou hry je to len kulisa. Tak i Boh už za quarkami detaily neriešil, lebo predpokladal, že tam už človek nedôjde, a tak ich naprogramoval len neurčito. Preto je teda quantová teória len o pravdepodobnostiach. >>

Pytagoras zo Samu : ..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch. >>

Nicolas Malebranche : Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. >>

Nicolas Malebranche : Pohyb biliardových gulí nie je nevyhnutnou príčinou nato, aby som ich videl (môžu existovať a pohybovať sa bez toho, aby som ich videl). Príčinou prečo ich vidím, je že Boh vo mne vytvára vnem tohto pohybu. >>

Niekto : Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať? >>

Pytagoras zo Samu : Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Veci (napr. umeleckému dielu) rozumiem vtedy, ak poznám jej predhistóriu (napr. dejiny umenia) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Existuje druh kritiky, pri ktorej si prevezmeme niečo z toho, čo kritizujeme, a takáto kritika je často zdrojom našich vlastných názorov a presvedčení. Väčšina presvedčení, ktoré máme vznikla s kritickým vyrovnávaním sa s názormi iných. Na základe toho človek dospieva k modifikovaným pozíciam,.. Celé dejiny filozofie sú takýmto procesom tvorby nových pozícií na základe neustálej kritiky starých pozícií. >>

Ján Bayer : Skutočné základy (rozumového vzdelania) tvoria kompendiá a prehľady rozmanitých vied.... Úbohé a sotva hodné svojho mena je vzdelanie, ktoré sa obmedzuje na gramatiku, logiku a rétoriku (na číre prostriedky, t.j škrupinu vecí a nedotkne sa samého jadra reálnych disciplín) >>

Izák Caban : Treba prekonať metodologickú rozkúskovanosť tých ktorí "o všetkom diskutujú logicky, fyzikálne, eticky a teologicky" ale nehľadajú pravdu, ktorá má vychádzať " zo súvislej a veľkej knihy či prameňa prírody, čiže sveta, zo skúmania zdravého rozumu čiže myslenia a napokon z nevyčerpateľnej knihy samého Boha" >>

Pytajuci_sa : Aký je vzťah poznania a vôle? >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu. >>

Herakleitos : Keby boli všetky veci dymom, rozlišovali by sme ich nosom. >>

Herakleitos : Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí. >>

Rene Descartes : Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám. >>

Rene Descartes : Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja. >>

Viliam z Ockhamu : Idey sú produktom abstraktného ľudského myslenia, sú iba slovami alebo pojmami (prinajlepšom), ktoré existujú iba v mysli a nemajú skutočné miesto vo vonkajšom svete. /Universalia post res./ >>

Logik Formálny : P000056 => ~ P000905 >>

Logik Formálny : P004630 => ~ P000905 >>

Benedictus de Spinoza : Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny. >>

Arthur Schopenhauer : Prirodzený intelekt rozoznáva dva druhy vzťahov: 1) vzťahy na vôľu 2) vzťahy medzi vecami (pre úplnosť, rozvinuté najmä u ľudí). Ak sa o jednom objekte dozvedáme veľa vzťahov, vzniká veda a umenie. Suma vzťahov tvorí charakter nejakej veci. Strácame pritom ale vzťah na vôľu. Čím viac sme si vedomý objektu (predstavy), tým menej sme si vedomý subjektu (vôle) >>

Niekto : Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt. >>

Pytajuci_sa : Ako poznať seba samého? >>

Friedrich Nietzsche : Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu. >>

John Rogers Searle : To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne. >>

Niekto : Poznávanie rovnakého rovnakým alebo toho istého tým istým je vyššie poznávanie ako je tá logika, inštancia, druh a rod, tzn. súdenie, úsudok a súdy a to je potom bránou k tej filozofii comunio, tíšíne, k tomu že viem žiť (osamote?) >>

Niekto : Telesá poznávame telesom, teda svojím telom. Človeka poznávame človekom a boha poznávame bohom (v nás). >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika. >>

Niekto : Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. >>

Niekto : Ďaľšie kategórie ,čisté pojmy, ktoré môžeme použiť na všetko a sú tiež vrodené sú kvalita a kvantita. Ak ideme napr. do reštaurácie a pri odchode povieme : "Kvantita bola dostatočná, som sýty, ale kvalita bola slabá" alebo naopak "Kvalita bola dobrá ale bolo toho málo, ešte mám hlad". >>

Niekto : Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant) >>

Niekto : Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou. >>

Niekto : Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“. >>

Niekto : Predstavme si maximalne opatrneho cloveka, ktory sa rozhodol spoznat pivo prv nez ho vypije. Moze ho studovat z hladiska chemie a jeho chemickeho posobenia na neuroreceptory. Moze pozorovat ucinky piva na druhych ludi, bezprostredne veselost, vracanie, tackanie, okno ci dlhodobe, cervenost nosa, cirhoza pecene, demencia. Moze studovat jeho vyrobu, sam skusit vyrobit, poznat suroviny, ich chemicku premenu. Moze studovat historiu vyroby piva, zmeny jeho kvality. Môžme povedať, že vie čo je pivo? A keď k indiánom prišiel biely muž menom red fox a jeden deň ich opil alkoholom, zistili v ten deň, čo je alkohol? >>

Čuang-c : Čuang-c' a Huizi oddychovali na moste cez rieku Hao.
Čuang-c' povedal: "Pozri na ryby, plávajú si voľne a ľahko! To sú šťastné ryby."
Huizi odpovedal: "Nie si ryba. Ako vieš, že sú ryby šťastné?"
Čuang-c' povedal: „Ty nie si ja. Ako vieš, že neviem, že ryby sú šťastné?“
Huizi povedal: „Ja nie som ty, samozrejme, že o tebe neviem. Ale zjavne nie si ryba; takže je istou pravdou, že nevieš, že sú ryby šťastné.“
Čuang-c' povedal: "Vráťme sa na začiatok toho. Povedal si: Ako vieš, že ryby sú šťastné; ale keď si sa ma na to pýtal, už si vedel, že to viem. Viem to priamo tu nad riekou Hao." >>

John Locke : Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov >>

John Locke : Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti >>

John Locke : Rozum k obsahu pôvodných ideí nič nové ( čo nebolo v skúsenosti ) nepridáva, len zovšeobecňuje a usporadúva empirický materiál do podoby pojmov ( najvšeobecnejšie sú filozofické pojmy ) = pojem SUBSTANCIA >>

John Locke : Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU >>

Immanuel Kant : Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu. >>

Immanuel Kant : Nepoznávame vec ako takú, ale iba jej prejav, to, čo je pre nás. Prejav veci je to, čo kognitívny subjekt rozpoznáva ako objekt, pomocu náhľadov (vnemov) prichádzajúcich cez zmysly. Najvšeobecnejšie pravidlá, ktoré platia pre veci, ako ich poznáme, sú štruktúry vnímania a chápania, a nie ontologické princípy založené na bytí. Človek teda rozpoznáva na základe svojich vlastných poznávacích schopností a nevie, či tieto vedomosti majú skutočne náprotivok vo vonkajšom svete. >>

Biblia : Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy. >>

Arthur Schopenhauer : „Svet je moja predstava:“ - toto je pravda, ktorá platí u každej živej a poznávajúcej bytosti; hoci iba človek si to môže pomocou úvahy uvedomiť: a ak to naozaj urobil, tak u neho nastalo filozofická vytriezvenie. Potom mu je zrazu jasné a isté, že nepozná slnko ani zem; ale vždy iba oko, ktoré vidí slnko, iba ruku, ktorá cíti zem; že svet, ktorý ho obklopuje, existuje iba ako predstava, teda iba vo vzťahu k niečomu inému , predstavujúcemu si, teda jemu samému. >>

Niekto : Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov. >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Všetko poznávanie vychádza z pôsobenia toho, čo je pozorované na pozorovateľa, z pôvodného a nezávislého konania pozorovaného, ktoré potom pozorovateľ sebe vlastným spôsobom vníma, sumarizuje a chápe. Keby sa prúdy svetla nedotýkali vášho zmyslového orgánu - čo sa deje úplne bez vašeho pričinenia - ak by najmenšie častice telies neovplyvňovali končeky vašich prstov mechanicky ani chemicky, ak gravitačný tlak nevykazoval odpor a hranice vašej sily, takže by ste sa na nič nepozerali a nič nevnímali a to, na čo sa pozeráte a vnímate, nie je podstata vecí, ale ich pôsobenie na vás. >>

Niekto : Človek nepoznáva nič čo nemiluje >>

Niekto : Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania >>

Niekto : Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť. >>

Johann Gotlieb Fichte : Každé poznanie nespočíva na ľubovoľných predpokladoch, ale celkom konkrétne na predpokladoch, ktoré robí poznávajúce vedomie samo o sebe. Všetkému čo o svete hovoríme, leží v základe návrh našeho vlastného postavenia v ňom. >>

Niekto : Vzdelanie je práca na pracujúcom. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : K poznaniu Večného nevedie žiaden návod, vyučovanie či niečo také, ale iba odhliadnutie od všetkého náhodného, telesného, od sveta javov. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : To čo vieme bezprostredne (unmittelbar), je výsledkom nekonečne veľa sprostredkovaní. Tak o trojuholníku napr. teraz bezprostredne vieme, že štvorec prepony trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov odvesien; viem to bezporstredne, a predsa som sa to iba naučil a som o tom presvedčení prostredníctvom dôkazu. Bezprostredné poznanie je vždy sprostredkované. A to platí aj o Bohu, ku pojmu ktorého, či ku pocitu ktorého, je treba kopu sprostredkovaní. Protiklad bezprostredného a sprostredkovaného je celkom prázdny.. >>

Pytajuci_sa : Aké sú druhy poznania? >>

Niekto : V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu. >>

Niekto : Keby bol len miestny pohyb, a nie zmena vlastností, mohli by sme hádam povedať aké sú veci, čo sa pohybujú a tečú... Kedže však ani v tom niet stálosti, že tečúce tečie ako biele, ale aj v tom je zmena, čiže aj sama vlastnosť, belosť je v toku a mení sa na inú farbu, či možno vôbec uviesť farbu, podľa ktorej by sa dala vec správne pomenovať, aby sa dalo o nej povedať, že je nehybná, pokiaľ ide o túto stránku? ...Nedá sa teda hovoriť o videní ani o nijakom vnímaní... a kedže vedenie je vnímanie... Vedenie je toľko ako nevedenie. >>

Niekto : V našom tele, v našich bunkách a hlavne v kostiach a krvi je nahromadené a uložené poznanie (genetická informácia v 80 mld bunkách), ktoré toltéci volali spiace alebo tiché poznanie, a v tranze sa môžeme k tomu vedeniu dostať. >>

Niekto : Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili. >>

David Hume : Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia.. >>

Na otázku Čo je to filozofia?

Pytagoras zo Samu : Filozofia je láska k múdrosti. Filozof nie je múdry iba miluje múdrosť. Nijaký človek nie je múdry, len Boh. >>

Pytagoras zo Samu : Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri hrách. Ako tam jedni prichádzajú aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí, najlepší ako diváci , tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci slávy a bohatstva a druhí , filozofi, ako lovci pravdy. >>

Platon (pov. Aristokles) : Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním.. >>

Platon (pov. Aristokles) : Filozofia je láska k múdrosti. >>

Platon (pov. Aristokles) : Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej. >>

Platon (pov. Aristokles) : Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím. >>

Aristoteles : Zmyslové vnemy poskytujú najvýznamnejšie poznatky, ale nehovoria prečo. - Oheň je teplý. - Prečo? Je teda jasné, že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a poznatkov.(Myslenie je teda možno hľadanie príčin) >>

Aristoteles : Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'. (pozn. t.j. čo je na veciach podstatné a čo nepodstatné) >>

Aristoteles : Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia. >>

Aristoteles : Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach. >>

Pyrrhon z Elidy : Filozofom je ten, kto smeruje ku štastiu. >>

Epikuros : Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše. >>

Marcus Tulius Cicero : Vždyť celý život filozofů je přípravou na smrt. Když se snažíme vzdálit duši od rozkoše, tj. od těla, od majetku, který je pomocníkem a sluhou těla, od veřejného života, od jakékoli činnosti vůbec, děláme snad něco jiného, než že voláme duši k ní samé, než že ji nutíme, aby byla sama se sebou, a dovádíme ji od těla? A vzdalovat duši od těla, co je to jiného než učit se umírat? Dokud budeme na této zemi, bude naše chování podobné onomu životu nebeskému, a až vysvobozeni z těchto pout budeme stoupat vzhůru, v cestě naší duše bude méně překážek. >>

Epiktetos : Stotožňujem filozofiu so spôsobom života. (ars vivendi - spôsob i umenie) >>

Plotinos : Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... . >>

Gregor Naziánsky : Predmetom filozofie nie je človek ako ho vidíme, ale vnútorný človek. Vnútorný človek je neviditeľný, netelesný nepominuteľný. >>

Ambróz : Vnútorný človek nie je len najdôležitejším ale aj najťahším problémom filozofie, pretože vnútorný človek sa zmyslovému poznaniu vymyká. >>

Proklos : Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď. >>

Anselm z Canterbury : Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii. >>

Tomas Akvinsky : Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy >>

Michel de Montaigne : Pravá filozofia hlása len slávnosti a radovánky. >>

Michel de Montaigne : Základ filozofie je údiv, jej rozvíjanie je skúmanie a jej koncom je nevedenie. Je to nevedenie, ku ktorému postihnutiu nie je potrebné o nič menej vedenia, než k tomu, aby sme sa mohli nazvať vediacimi. >>

Francis Bacon : Filozofia: Reči záhaľčivých starcov k neskúseným mladíkom. >>

Thomas Hobbes : Filozofia je náuka o telese. Všeobecnom - príroda, špecifickom - človek, umelom - spoločnosť, štát. >>

John Locke : Úlohu filozofie vidím - v skúmaní pôvodu, istoty a rozsahu ideí, pojmov, ako aj ciest, ktorými ich rozum získava. Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti. >>

Gottfried Wilhelm Leibniz : Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Filozofia je nástroj rozumu proti všetkému nerozumnému (fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, polit.absolutizmu, porušovaniu ľudských práv). >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Filozofia je nekomformnost, volnomyšlienkárstvo, kritickosť, nedogmatickosť. >>

Voltaire (Francois Marie Aroquet) : Ozajstný filozof obrába úhorom ležiacu zem, zvyšuje počet pluhov a tým aj počet obyvateľov. Zamestnáva chudobných a pomáha im k blahobytu. Má prajný vzťah k sobášom, stará sa o siroty. Nebrojí proti nevyhnutným daniam, lež dáva roľníkom možnosť platiť ich s ľahkým srdcom. Nečaká od ľudí nič a preukazuje im všemožné dobro, akého je schopný. Neznáša pokrytcov, ľutuje však poverčivých. A napokon: Vie byť priateľom. >>

Julien Offray de La Mettrie : Filozofický písať znamená učiť materializmus. >>

David Hume : Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti. >>

Immanuel Kant : Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum) >>

Johann Gotlieb Fichte : Filozofia má byť náukou o vedení, vedou o vedení- vedoslovím (wissenschaftlehre). >>

Johann Gotlieb Fichte : Filozofia má uviesť dôvod všetkej skúsenosti a jej predmet je takto nevyhnutne mimo všetkej skúsenosti. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pokial ide o začiatok, z ktorého má filozofia vychádzať, zdá sa, že vo všeobecnosti musí začať takým isým subjektívnym predpokladom ako ostatné vedy, že si totiž musí urobiť predmetom myslenia zvláštny predmet. Inde je ním priestor, číslo atď, tu myslenie. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofovanie bez systému nemôže byť ničím vedeckým. Odhliadnuc od toho, že takéto filozofovanie vyjadruje o sebe skôr subjektívny spôsob myslenia, je aj obsahovo náhodné....Systémom sa mylne chápe filozofia postavená na obmedzenom princípe odlišnom od iných princípov. Naopak, princípom ozajstnej filozofie je obsahovať všetky zvláštne princípy. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Filozofovanie je konanie, lenže nie číre konanie, zároveň však ustavičné sebanazeranie v tomto konaní..... >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Prvá úloha filozofie je vysvetliť, ako sa môžu predstavy absolútne zhodovať s predmetmi existujúcimi celkom nezávisle od nich. >>

Friedrich Wilhelm Schelling : Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie. >>

Arthur Schopenhauer : Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom. >>

Arthur Schopenhauer : Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov. >>

Arthur Schopenhauer : Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu. >>

Arthur Schopenhauer : Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté. >>

Karol Marx : Filozofia je duchovná kvintesencia doby. >>

Herbert Spencer : Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti. >>

Friedrich Nietzsche : Filozof je bytosť, ktorá často uteká od seba, často má pred sebou strach - ale je príliš zvedavá, aby stále znovu neprichádzala k sebe. >>

John Dewey : Filozofiu nepovažujem za druh poznania, ale skôr za spôsob rozprávania. Filozofia by mala, berúc do úvahy súčastný stav vedy, politiky a štýlu, ovplyvnovať spôsob nášho uvažovania a rozprávania o svete. >>

Edmund Husserl : Filozofia na rozdiel do iných kultúrnych výtvorov nie je záujmové hnutie, ktoré by bolo späté s pôdou národnej tradície. I prislušníci cudzieho národa sa ju reflexívnym štúdiom snažia pochopiť a univerzálne sa účastnia obrovskej kultúrnej premeny, ktorá z filozofie vyžaruje. >>

Alfred North Whitehead : Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Bertrand Russell : Veda je o tom čo vieme, filozofia je o tom čo nevieme. >>

Bertrand Russell : Filozofia je vedou možného. >>

Bertrand Russell : Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná. >>

Moritz Schlick : Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov. >>

Moritz Schlick : Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou. >>

Moritz Schlick : Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa. >>

Moritz Schlick : Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.) >>

Moritz Schlick : Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam. >>

Moritz Schlick : V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia nie je náuka, ale činnost >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofiu považujem za druh terapie, za úsilie vyslobodiť muchu z flase. Je to pokus novým spôsobom premyslieť niektoré z čudných otázok, ktoré si filozofi kladú a priviesť ich k tomu, aby si ich prestali klásť. >>

Ludwig Wittgenstein : Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé. >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného. >>

Ludwig Wittgenstein : Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? >>

Martin Heidegger : universální fenomenologická ontologie vycházející z hermeneutiky pobytu, která jakožto analytika existence upevnila konec Ariadniny nitě všeho filosofického tázání tam, kde toto tázaní vzniká a do čeho sa opět vrací >>

Martin Heidegger : Úlohou súčastnej filozofie je nanovo premyslieť tradíciu a položiť si otázku, čo táto filozofická tradícia z nás urobila. >>

Martin Heidegger : Filozofia vznikla a stále znovu vzniká v okamžiku, kedy sa v tichu veľkého údivu zjavuje, že jestvujúcno je a Bytie že prebýva. >>

Martin Heidegger : Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha. >>

Martin Heidegger : Sú dve možné poňatia filozofie, filozofia ako myslenie a ako tradícia. >>

Martin Heidegger : Bytie je pravá a jediná téma filozofie. Filozofia nie je veda o jestvujúcne, ale o bytí. >>

Rudolf Carnap : Jedinou vlastnou úlohou filozofie je logická analýza. >>

Rudolf Carnap : Filozofia je syntax jazyka vedy. >>

Rudolf Carnap : Filozofia je teória vedy. >>

Rudolf Carnap : Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií. >>

Ján Patočka : K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde. >>

Albert Camus : Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda. >>

Gilles Deleuze : Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. >>

Theodor Munz : Filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. >>

Peter M. S. Hacker : 7 znakov analytickej filozofie:1. Analýza 2. Antipsychologizmus logiky 3. Logická analýza 4. Filozofický výklad myslenia prostredníctvom filozofického výkladu jazyka 5. Obrat k jazyku 6.Prvotnosť filozofie jazyka 7. odmietanie metafyziky (ad analytická filozofia) >>

Jaroslav Peregrin : Filosofii, jak sme rekli, chápeme jako prostredek odpovídaní na otázky, a to zejména na ty otázky, které se nepodařilo přideliť žádné ze zavedených věd. >>

Logik Formálny : P002490 => P002494 >>

Niekto : Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie. >>

Niekto : Literatúra je rozriedená filozofia. >>

Niekto : Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií. >>

Niekto : Filozofia je ako keď vstúpite do obrovskej miestnosti, kde množstvo ľudí vedie množstvo rozhovorov. Možete hneď do nejakého nasilne vstúpiť, alebo chvíľu načúvať, aby ste pochopili o čom sa hovorí, príp. si vybrať do ktorého by ste sa radi zapojili. >>

Niekto : Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi. >>

Niekto : Filozofia je známa ako skúmanie najzákladnejších a najvšeobecnejších problémov človeka a sveta. Je intelektuálne náročná, málokedy však prináša priame odpovede. Dá sa zvoliť ako študijný odbor, ale medzi zamestnaniami je pozícia filozofa skôr výnimkou. >>

Niekto : V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť. >>

Niekto : Filozofia je disciplína zaoberajúca sa tzv. otvorenými otázkami. >>

Niekto : filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení >>

Niekto : Filozofia hľadá a dosahuje múdrosť v podobe abstraknej všeobecniny, teológia v podobe konkrétnej jednotliviny. Obe si však povolávajú na pomoc neutrálnu racionalitu, ktorá má rozhodnúť o pravde. >>

Niekto : Filozofia je kritika spoločnosti. >>

Niekto : Filozofia je myšlienkový prúd zo staroveku (čo je kurva dávno), ktorý je výsledkom mudrovania. Filozofia je trápnou snahou o pochopenie sveta okolo nás bez použitia techniky. Keďže svet okolo nás je komplikovaný ako žena v zlých dňoch (a na ňu treba fakt techniku), filozofia môže ísť do riti.. >>

Niekto : Filozoficke tvrdenia sú vo svojej podstate modálne. Kým záujem vedy sa sústreďuje na to, čo je skutočné, teda na aktuálny svet, filozofia je modálna v tom zmysle, že ju zaujíma nielen to , čo je, ale aj to, čo može byť, musí byť, nemože byť atď....z čoho vyplýva, že výlučne empirickými metódami ich nemožeme potvrdiť ani vyvrátiť. >>

Niekto : filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu >>

Slavoj Žižek : Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky. >>

Niekto : Filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . >>

Niekto : Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci. >>

Niekto : Filozofia nás učí so stoickou vyrovnanosťou znášať nešťastia druhých. >>

Niekto : Filozofia je len pokus teoreticky odôvodniť svoje konanie. >>

Niekto : Filozofia je duchaplný preklad nevysvetliteľného do nezrozumiteľného. >>

Niekto : Filozofia chce odpovedať na všetky otázky ako nejaký Boh. >>

Niekto : Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Niekto : Filozofie jako argumentace.Základ filozofování je argumentace, když neargumentujete, nefilozofujete. >>

Niekto : Filozofia bola spočiatku snaha vedieť všetko. V novoveku sa od zhromaždovania poznatkov presunul dôraz na odstraňovanie omylov , dnes sa už filozofia snahy vedieť všetko úplne vzdala a maximálne upozorňuje na omyly. >>

Niekto : Medzi filozofovaním a premýšľaním je ten rozdiel, že premýšľať možno i v obrazoch, ale filozofovať sa dá iba pomocou slov. Veľa ľudí často premýšľa, ale len málo a málokedy filozofuje. >>

Niekto : Filozofia balancuje na hranici dusevneho zdravia, bojuje s bludmi a neistotami až úzkosťami. Preto aj Lesko aj Jesic povedali, ze ked budu nieco odveci hovorit, vraj treba volat sanitku. >>

Niekto : Filozofia je pre ludi, co nevedia zit a preto sa pytaju, ako spravne zit?. Napriklad ludia, ktori prisli o niekoho, bez koho uz nevedia zit. Z toho hladiska ma pravdu adoxisko ked hovori - prestat filozofovat znamena zacat zit. >>

Niekto : Filzofia je duševná práca, ktorú ešte nepostihla deľba práce a tak sa môže zaujímať o všetko. Rieši to, čo riešia všetci a nielen špecialisti, teda to spoločné všetkým, ako písal Herakleitos. >>

Niekto : Filozof je clovek, ktory ma otazky na vsetky odpovede. ak mu povies, ze boh je laska, spyta sa - a co je laska? >>

Niekto : Filozofia je čisté poznávanie, nezávislé na potrebách priemyslu. Deľba práce postihla fyziku. Priklad - fyzika nízkych teplôt - baví ich to?. >>

Niekto : Filozofia je veda o zmysle života >>

Niekto : Filozofia je práca s jazykom a v jazyku. >>

Niekto : Filozofia je suhrn vseobecny postojov, ktorymi sa riadime v nasich jednotlivych cinnostiach- postojov, k jedlu, zdraviu, k pocatiu, k praci, k peniazom, k ludom. Filozofia je ako auto, ktore vsetci pouzivame, ale nie vsetci ho riadime, malo ludi vie ako do detailov funguje a minimum ho vie aj vyrobit. Filozofia su ako saty, ktore kazdy nosi, niekto si dlho vybera, niekto sa mode venuje cely zivot, len malokto si ich vie usit. >>

Niekto : Filozofia je veda o tom, co si ludia myslia a co by si mali mysliet, aby to bola pravda. Na rozdiel od psychologie, ktorej ide o stastie a nabozenstva, ktoremu ide o stastny vecny zivot. >>

Niekto : Filozofovat znamena zovseobecnovat./ako hovoril uz Aristoteles/ Ak poviem - Rano som vstal a vecer isiel spat - tak nefilozofujem. Ale ked poviem - Kazdy clovek rano vstane a vecer ide spat - to uz filozofujem. Ak poviem, ze Hitler bol zly, nefilozofujem. Ak poviem, ze vsetci ludia su zli, alebo ze vacsina je zla, tak uz filozofujem. Ak poviem 'je to mozne', nefilozofujem, ak poviem 'vsetko je mozne' uz filozofujem. >>

Niekto : Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky >>

Pytajuci_sa : Čo je to filozofia? >>

Pytajuci_sa : Ktorá filozofia je pravdivá? >>

Pytajuci_sa : Čo je metafyzika? >>

Pytajuci_sa : Aké sú základné otázky? >>

Pytajuci_sa : Prečo ne/študovat filozofiu? >>

Theodor Munz : Ak veda hovorí: to je pravda, to je omyl, filozofia sa pýta : čo je to pravda, čo je omyl? >>

Theodor Munz : Filozofia sa pohybuje na abstraktnej úrovni. Otvorila sa pred starými Grékmi ako nová oblasť poznávania skutočnosti a už ju nemohli obísť. Je to krásny historický jav, vidieť ako sa pred človekom, ktorý má pred sebou každý deň určitú skutočnosť, zrazu otvára medzera a vynára sa v nej nová, doteraz nevídaná skutočnosť, ktorá sa pred neho postaví ako výzva: vyvolal si ma a teraz ma skúmaj ! >>

Theodor Munz : Filozofia je diskusia stá a tisícročí. >>

Niekto : Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite. >>

William James : Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie. >>

William James : Lebo filozofia, ktorá je v nás taká dôležitá, nie je odbornou záležitosťou; je to náš viacmenej nemý cit pre úprimný a hlboký zmysel života. Tento cit je len čiastočne vyčítaný z kníh; je to náš individuálny spôsob videnia a cítenia celkového pôsobenia a tlaku sveta. >>

Pytajuci_sa : Ako filozofovať? >>

Chrysippos : Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie. >>

Epikuros : Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti. >>

Christian Wolff : Filozofia je veda o možnom. /... philosophy as the science of the possible >>

August Comte : Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí. >>

Niekto : Sú štyri druhy lásky. Platonická - je s čím, je kde, ale nie je s kým. Študentská - je s čím, je s kým ale nie je kde. Impotentná - je s kým, je kde, ale nie je s čím. A nakoniec filozofická - je s čím, je s kým, je kde, ale načo. >>

Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos. >>

Pytajuci_sa : Čo je to morálka? >>

Ludwig Wittgenstein : Filozofia je boj proti čarom, ktorými náš jazyk a jeho prostriedky zaklínajú rozum. >>

Niekto : Lenivosť sa stala matkou viac filozofov ako múdrosť. >>

Pytagoras zo Samu : Philosophy is the highest music. / hos philosophias ... ouses megistes mousikes >>

Marcus Aurelius : Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá.