Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:
| Arthur Schopenhauer | .....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne. | |
| O |
Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):
| Arthur Schopenhauer | .....čím horšie na tom človek stojí z intelektuálneho hľadiska, tým menej záhadné sa mu zdá jeho bytie; naopak zdá sa mu všetko bytie ako samozrejmé. To pochádza z toho, že sa jeho intelekt ešte ostal verný svojmu pôvodnému účelu, slúžiť ako prostriedok k pohnútkam vôle, a je tak integrálnou časťou prírody a vôbec sa nemá k tomu, aby sa od celku vecí úplne odtrhol a svet vnímal zdiaľky čisto objektívne. | |
| O | ||
Arthur Schopenhauer : Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky. | ||
| O | ||
Zdroj: Arthur Schopenhauer : Die Welt als Wille und Vorstellung, - s.737