| Čo je poznanie? |
| Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. | | | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |
| Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí. | | | Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. |
| To čo vieme bezprostredne (unmittelbar), je výsledkom nekonečne veľa sprostredkovaní. Tak o trojuholníku napr. teraz bezprostredne vieme, že štvorec prepony trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov odvesien; viem to bezporstredne, a predsa som sa to iba naučil a som o tom presvedčení prostredníctvom dôkazu. Bezprostredné poznanie je vždy sprostredkované. A to platí aj o Bohu, ku pojmu ktorého, či ku pocitu ktorého, je treba kopu sprostredkovaní. Protiklad bezprostredného a sprostredkovaného je celkom prázdny.. | | | Pochopiť vec znamená vysvetliť vec prostredníctvom niečoho iné, prostredníctvom jej najbližších príčin. Z toho vyplýva, že Boh sa nedá pochopiť, Boh je bezprostredný (poznávame ho bezprostredne), sme voči nemu vo vzťahu viery a nie vzťahu poznania. |
| Ďalej sa musí nutne priznať, že percepciu [= vnem, predstavu] a to, čo na nej závisí, nemožno vysvetliť z mechanických príčin, t.j. z tvarov a pohybov /t.j. z fyzicko-empirických příčinných súvislostí. Keby sme si mysleli nejaký stroj, ktorý by bol zariadený tak,že by dokázal myslieť, vnímať a percipovat, mohli by sme si ho pri zachovaní týchto vzťahov predstaviť zväčšený tak, že by sme do neho mohli vstúpiť ako do nejakého mlyna. Za tohto predpokladu, keď by sme si potom prezerali jeho vnútrajšok, nenašli by sme v ňom nič než kusy, ktoré do sebe narážajú, nikdy však niečo, z čoho by sa dala vysvetliť percepcia.. | | | Svet predmetov vyzaruje atomy do priestoru a tieto pri dopade na zmyslove organy vyvolavaju zmyslove pocity. - Zmysly su hrube, nemozu dostatocne hlboko viest k poznaniu skutocnosti /atomom/. Vnemy+myslienky su zmeny stavu tela. |
| Ďalej sa musí nutne priznať, že percepciu [= vnem, predstavu] a to, čo na nej závisí, nemožno vysvetliť z mechanických príčin, t.j. z tvarov a pohybov /t.j. z fyzicko-empirických příčinných súvislostí. Keby sme si mysleli nejaký stroj, ktorý by bol zariadený tak,že by dokázal myslieť, vnímať a percipovat, mohli by sme si ho pri zachovaní týchto vzťahov predstaviť zväčšený tak, že by sme do neho mohli vstúpiť ako do nejakého mlyna. Za tohto predpokladu, keď by sme si potom prezerali jeho vnútrajšok, nenašli by sme v ňom nič než kusy, ktoré do sebe narážajú, nikdy však niečo, z čoho by sa dala vysvetliť percepcia.. | | | Všetko vnímanie sa dá previesť na dotyk. Každý z ostatných zmyslov je určitým druhom hmatu. |
| Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. | | | Poznanie sa získava zjavením - cit.: Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.. |
| Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. | | | Všetko poznávanie je spomínanie. |
| Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. | | | Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám. |
| Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. | | | pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba |
| (Idea Boha, idea ja a idea rozpriestranenosti) nie sú vrodené, lebo deťom, duševne chorým atd. nie sú známe. | | | Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja. |
| Ako môže vlastne človek so svojím malým mozgom, ktorý je na svete iba krátko, s takou istotou (apodikticky) rozprávať o svete (vedecky, matematicky). Lebo rozpráva o forme svojho poznávania. | | | Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním. |
| Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. | | | Ako vieme, že tá istá vec bude mať v tej istej súvislosti tie isté účinky. - Iba tým,že sa jav opakuje. |
| Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. | | | Kto začína poznávať, prestáva milovať. |
| Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov. | | | Myslením myšlienky nevytvárame, ale ich uchopujeme. |
| Veta ako obraz skutočnosti, nie je obrazom v zmysle nejakej predstavy, ale obrazom na spôsob teoretických (matematických) modelov mechaniky. Z toho vyplýva, že subjekt nemôže byť pasívnym príjemcom obrazov, ale aktívnym spolutvorcom konštruovaného poznatku. Základný zákon mechaniky je špeciálnym prípadom všeobecnejšieho zákona pre svet - princípu logickej formy. | | | Vnútri v každom z nás sídli ako iskrička hodnota duchovného charakteru, hodnota svetelnosti, ktorú my máme za povinnosť rozkresávať, aby ten ohníček v nás sa rozrástol, pretože len tým spůsobom poznávame. Poznanie v našej tradícii indoeurópskej je niečím úplne iným než poznanie v tej tradícii materialisticko - západnej, pretože poznanie je rozpomínanie sa, ten puruša v nás všetko vie, je čiastočka dokonalosti úplného poznania, ale pretože je maličká ututlaná, nie je pestovaná, nie je rozhorená do veľkého plameňa, tak my proste spíme, my nieč nevieme. Ale keď pestujeme túto iskričku, keď ten oheň nechávame v sebe plápolať, a zväčšovať tak dôjde k procesu keď on zväčšuje priestor svetla , zaháňa temnotu a ako zväčšuej priestor, tak naraz sa zjavuje permanentný proces poznania, aha efekt, keď naraz to čo sme skôr nevideli, ako keď vezmeme baterku a ste niekde vo tme a rosvietite ju, tak naraz vidíte, aha konár, aha cvrček ako kameň...tak takto naša tradícia pozerá na poznanie. T.j. poznanie nie je žiadna logická, matematicko konštruktívna stavebná záležitosť, ale je to rozpomínanie sa, je to rozhorenie svetla v nás, ktoré začína osvetľovať stále väčší a väčší priestor a súvislosti a tým začíname zrazu chápať. |
| Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ | | | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |
| Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / | | | Pojmy sú imaginárne, temne obrazy skutočnosti. Obecne reálne neexistuje, je vytvárane ľudským rozumom. Pr. mame všeobecný obraz o meste, do kt. keď reálne prídeme, zistíme, že bol neurčitý a matný. |
| Idey sú produktom abstraktného ľudského myslenia, sú iba slovami alebo pojmami (prinajlepšom), ktoré existujú iba v mysli a nemajú skutočné miesto vo vonkajšom svete. /Universalia post res./ | | | Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / |