Aké sú základné filozofické otázky?

Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí:

Thales z Miletu : Základná svetonázorová otázka je otázka po pralátke.(arche) ⁽¹⁾

Platón : Čo je pravda? Čo je dobro? Čo je krása? ⁽²⁾

Aristoteles : Čo je jestvujúco ako jestvujúcno a čo mu samo osebe náleží? ⁽³⁾

Pyrrhon z Elidy : Treba si odpovedať na tri otázky: 1) Z čoho sa skladajú veci? (nevieme) 2) Ako sa máme správať k týmto veciam? 3) Akú výhodu získame z tohto vzťahu k nim? ⁽⁴⁾

Gottfried Wilhelm Leibniz : Pre toho , kto veci dokonale pozná, je vždy možné udať dôvod, ktorý by postačoval k určeniu, prečo je tomu tak a nie inak. Prvá otázka je preto - Prečo je skôr niečo než nič? ⁽⁵⁾

Immanuel Kant : Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia) ⁽⁶⁾

Johann Gotlieb Fichte : Pod základnou otázkou filozofie rozumieme otázku po vzťahu matérie a vedomia. Pre matériu sa v tejto súvislosti používajú aj pojmy hmota, teleso alebo telo, pre vedomie aj pojmy duch alebo duša. ⁽⁷⁾

Arthur Schopenhauer : Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie. ⁽⁸⁾

Arthur Schopenhauer : Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch. ⁽⁹⁾

Edmund Husserl : Problém boha zahrňuje jasne problém absolútneho rozumu ako teleologického zdroja všetkého rozumu vo svete, ako zmyslu sveta. Aj otázka nesmrteľnosti je pochopiteľne otázkou rozumu, a rovnako aj otázka slobody. Všetky takéto metafyzické otázky, špecificky však filozofické otázky v bežnej reči, prekračujú svet ako univerzum samých faktov. Presahujú ich práve tak ako otázky, ktorým ide o ideu rozumu. Všetky tieto otázky si potom kladú nárok na vyššiu vážnosť, než majú otázky týkajúce sa faktov, ktoré sú druhoradé i čo do poradia. Pozitivizmus filozofii takpovediac utína hlavu. ⁽¹⁰⁾

Ludwig Wittgenstein : Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova? ⁽¹¹⁾

Martin Heidegger : Máme dnes odpoveď na to, čo vlastné myslíme pod slovom 'jestvujuce'? Vôbec. A preto treba nanovo postaviť otázku po zmysle bytia. Interpretácia času ako možného horizontu takéhoto rozumenia bytiu je prechodným cieľom. ⁽¹²⁾

Albert Camus : Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda. ⁽¹³⁾

Niekto : Su len tri druhy otazok: Čo je tam? Prečo musim? Ako to vieš? ⁽¹⁴⁾

Niekto : Zakladna otazka filozofie je 'Aky ma zivot zmysel?'. ⁽¹⁵⁾

Niekto : Základných otázok je niekoľko. Napr.:
1. Čo existuje/existovalo/bude existovať?/Čo je XY?(z čoho existujúceho sa skladá XY? Aký spôsob existencie je XY?)?
2. Prečo niečo existuje?/Prečo niečo má existovať/Čo by malo a nemalo existovať/Prečo je niečo dobré a zlé?(Čo je dobro a zlo je zrejme nesprávne položená podotázka 1. otázky)/Prečo niečo kôli tomu robiť?
3. Ako to vieš (že niečo existuje)?/ prečo si si istý/ Je to pravda? (Čo je pravda? Existuje pravda?..su zrejme zle položené podotázky prvej otázky. ⁽¹⁶⁾

Niekto : Prv než chceme preskúmať existenciu niečoho, musíme chápať zmysel toho čo hľadáme, resp. mať pojem toho čo hľadáme. Prv než hľadáme odpoveď na otázku či existuje láska sa musíme pýtať na to, čo je to láska. No ale k tomu, alebo predtým, alebo potom sa musíme pýtať 'Ako to vieš?','Prečo si si istý? A možno až úplne na záver sa môže človek spýtať ..'A ako k tomu prísť?' (napr. ku šťastiu)' ⁽¹⁷⁾

Niekto : Základná filozofická otázka, alebo základná otázka filozofie je najdôležitejšia, hlavná alebo podstatná otázka, chápaná podľa kontextu filozofém, v ktorých sa formuluje; napr. v marxizme sa formuluje ako otázka vzťahu vedomia k bytiu, duchovného k materiálnemu. ⁽¹⁸⁾

Niekto :

⁽¹⁹⁾

Niekto : Základnou filozofickou otázkou už od čias Platóna je otázka, ako by mal vyzerať ideálny štát. ⁽²⁰⁾

Niekto : Základnou filozofickou otázkou je otázka "Kto som?". ⁽²¹⁾

Niekto : Základnou otázkou pre Roberta Nozicka je "Prečo vlastne potrebujeme štát?" a Robert Nozick si myslí, že má odpoveď. ⁽²²⁾

Citácie:

⁽¹⁾ bez zdroja⁽²⁾ Kunzmann...Encyklopedicky atlas filozofie⁽³⁾ otázka vytvorená z Aristotelovej definície prvej filozofie⁽⁴⁾ bez zdroja⁽⁵⁾ Leško, V., Ješič, M. Novoveká filozofia s.⁽⁶⁾ bez zdroja⁽⁷⁾ http://www.philolex.de/grufraph.htm⁽⁸⁾ Schopenhauer : Svet ako voľa a predstava - Kap.: O smrti a jej vzťahu k nezničiteľnosti našej podstaty⁽⁹⁾ Schopenhauer : Welt als Wille und Vorstellung - O podstate umenia s.42 v poznámkach⁽¹⁰⁾ Edmund Husserl : Kríza európskych vied s.30⁽¹¹⁾ Peter Ježík - od Traktátu k neskorej filozofii⁽¹²⁾ Heidegger: Sein und Zeit - ešte pred úvodom⁽¹³⁾ bez zdroja⁽¹⁴⁾ Ako predstierat vo filozofii.⁽¹⁵⁾ bez zdroja⁽¹⁶⁾ bez zdroja⁽¹⁷⁾ bez zdroja⁽¹⁸⁾ bez zdroja⁽¹⁹⁾ ⁽²⁰⁾ ⁽²¹⁾ ⁽²²⁾ Podcast Talking Politics: HISTORY OF IDEAS : Nozick on Utopia