Počítačom podporované filozofovanie

10. 12. 2017

Ako môže počítač pomôcť pri filozofovaní? Existujú oblasti ľudského myslenia, v ktorých počítač ľuďom veľmi pomáha a v ktorých dokáže ľudí prekonať : v matematických výpočtoch, v niektorých hrách ako šach, či dokonca v odpovedaní na faktické otázky, pokiaľ má počítač dostatočnú databázu faktov. Vo filozofii je to ale iné. V otázkach pre filozofiu špecifických, ktoré sa pýtajú na význam slov alebo pojmov, ich vztah k vonkajšiemu svetu a ich pravdivosť, sa zdá byť pomoc počítača skôr bezcenná. Napriek tomu som presvedčený, že počítač je vo filozofii málo použivaný a že sa situácia v tomto ohľade bude meniť. Filozofi pravdaže používajú počítač na písanie a internetové vyhľadávanie filozofických textov, na vyhľadávanie faktov zo života známych filozofov, alebo významu niektorých pojmov. Internet ale nie je špecializovaný na filozofiu a tak sa tam často človek pri hľadaní stratí. Existuje ďalej veľa programov, ktoré dokážu simulovať a podporovať logické usudzovanie, ale tieto programy sa buď vôbec nedajú použiť ako podpora filozofického uvažovania, alebo sa dajú bežným laikom použiť len veľmi ťažko. Cieľom tohto blogu je preskúmať súčastné a budúce možnosti počítačovej podpory filozofovania a to najmä pre bežného človeka, laika vo filozofii, ktorý má doteraz len dve možnosti - uspokojiť sa vo svojom filozofickom uvažovaní s niekoľkými múdrymi myšlienkami z facebooku alebo iných zdrojov, alebo (kedže nemá dostatok časovych a rozumových kapacít) úplne sa stratiť v objemnej a niekedy tažko zrozumiteľnej filozofickej literatúre a dopracovať sa tak iba k starej Sokratovej múdrosti - "Viem, že nič neviem".

Blog sa bude zaoberať:

• Internetovými aplikáciami, ktoré by mohli byť vhodnou pomôckou pre filozofa. (ako napr. aplikácia, kt. dokáže usmerniť filozofickú diskusiu:kialo.com )
• Stránkami, ktoré sa venujú podobnej problematike.
• Programami a programovacími jazykmi vhodnými pre filozofa (ako PROLOG).

O projekte efilozof

1.1.2015

Tento projekt začal ako obyčajná zbierka citátov na rozličné témy, inšpirovaná podobnou zbierkou - 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH. Triedením po témach a filozofoch ,s využitím možností HTML a Javascriptu sa však táto zbierka časom transformovala do súčastnej podoby. Najnovšia funkcionalita je usporiadanie výrokov filozofov vo forme výrokovej logiky.

Organon

12.3.2021

Celý efilozof je len organon, pomocou ktorého sa snažím rozumieť výrokom filozofov, pamätať si ich, dávať si ich do súvislostí, triediť, zamýšlať sa nad dôsledkami, udržiavať sa v disputačnej pohotovosti tak, že mám vďaka nemu vždy pripravené aspoň nejaké odpovede na filozofické otázky. A organon (nástroj) je to preto, že to všetko sa snažím (myslieť) za pomoci nástrojov IT - databázových tabuliek, vizualizačných knižníc a programovacích jazykov, ktoré niekto nazval ozubenými kolesami myslenia.

Ako filozofovať dnes

12.3.2021

Keby dnes žili veľkí filozofi minulosti, nepísali by filozofické knihy, ale programovali by filozofický software.

Hierarchia filozofických otázok

27.06.2017

Vo filozofii existujú základné otázky.

Základné môžu byť v napríklad preto, že sa kladú najčastejšie. Napr. otázka "Aký je zmysel života?" patri medzi dosť časté a preto ju môžeme nazývať základnou filozofickou otázkou. Podobne sú na tom otázky či existuje Boh, či máme slobodnú vôľu, čo je to láska a čo bude po našej smrti.

Otázky tiež môžu byť základné preto, lebo keď náhodou riešime nejaké iné otázky, napr. či je niečo pekné (dobré, pravdivé) alebo nie, po čase zistíme, že si najprv musíme zodpovedať otázky čo je to vlastne krása, dobro, pravda. A preto sú tieto otázky základnejšie. Preto aj Platon pokladal za základne otázky filozofie „Čo je pravda? Čo je krása? Čo je dobro?“

Alebo napríklad, keď diskutujeme o tom, či existuje Boh, časom zistíme, že si musíme najskôr zodpovedať otázku "Čo je to Boh?", pretože inak každý hovoríme o niečom inom a popierame existenciu našej predstavy Boha a nie existenciu Boha, ako ho chápe ten druhý, nehovoriac už o tom aký Boh v skutočnosti je (ak je). Preto je otázka "Čo je to Boh" základnejšia ako otázka či existuje Boh. Podobne, skôr ako sa pýtame či existuje Boh, musíme sa spýtať, čo je to existovať, čo to znamená existovať. Či to napr. znamená existovať v čase a priestore, alebo či môže niečo existovať aj mimo času a priestoru. Boh totiž, ak existuje, tak existuje pravdepodobne mimo priestoru a času.

Keďže existujú takéto základnejšie otázky, ktoré si treba zodpovedať skôr ako iné, možno sa spýtať, či existujú nejaké úplne základné otázky a tiež či existuje nejaká štruktúra alebo hierarchia filozofických otázok.

Ak by sme aj mali odpoveď na všetky doteraz spomenuté otázky, vždy by sa nás niekto mohol spýtať a "Ako to vieš?", "Prečo si si istý?". Preto niektorí filozofi hovoria, že otázku o pôvode nášho poznania si treba zodpovedať úplne najskôr, aby sme nestavali na nejakých dojmoch ale na istom a pravdivom poznaní, na skutočnosti. Najzákladnejšia otázka podľa nich teda je otázka pôvodu poznania, ako poznávame, ako niečo vieme. Preto aj Kant pokladá za jednu zo základných otázok „Čo môžem vedieť?“

To čo môžem vedieť závisí od toho kto som. Ak som napr. naprogramovaný robot, tak môžem vedieť len to, čo do mňa naprogramovali. Otázka „Kto som?“ sa zdá byt ešte základnejšia ako otázka „Čo môžem vedieť?“.

Zaujímavosťou otázky "Kto som?" je aj to, že si ju nemusím zodpovedať skôr, ako si viem zodpovedať otázku či existujem. Existujem bez ohľadu na to, kto som, ako nám to ukázal už Descartes. Zatiaľ čo u ostatných otázok, ako napr. či existuje Boh, si musíme položiť najskôr (alebo súčasne) aj otázku "Čo je to Boh?", pred otázkou "Existujem?", si nemusím položiť otázku "Kto som?"