Katolický svet v baroku objavil, že umenie môže náboženstvu slúžiť spôsobmi, ktoré predčili úlohu prisudzovanú umeniu v rannom stredoveku - úlohu poskytovať vierouku tým, ktorí nevedia čítať. Malo teraz tiež pomáhať presvedčovať a obracať na pravú vieru tých, ktorí snáď až príliš veľa čítali. Cirkev sa obracala na architektov, maliarov a sochárov, aby pretvárali kostoly na skvelé atrakcie, ktorých krása a nádhera človeka priamo omráči.

Evanielici majú ochudobnenú vieru.

Evanielici neberú na vedomie Ježišov výrok 'Peter ty si skala a na tejto skale postavím cirkev'.

Ako sa evanjelici stavajú k tradícii cirkvi pred Lutherom?

Katolícki kňazi majú z dôvodu tradície predávania úradu od apoštolov akosi väčšiu legitimitu svojej činnosti.

Prílišný dôraz u evanjelikov na to, že viera je osobnou vecou každého človeka, vedie k tomu, že sa tvorí množstvo siekt.

Katolícka cirkev sa vyznačuje(čovala) prílišnou láskou k peniazom, čoho javom bolo aj vyberanie odpustkov. A láska k peniazom je koreňom všetkého zla.

Katolíci nechcú uznať, že hlavou cirkvi je jedine Ježiš Kristus.

Katolíci sa modlia k Márii a svätým, čo je pohanstvo.

Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný.

Katolíci veria v transubstancian (že chlieb ostáva telom aj po omši), evanielici v consubstancian (že chlieb je po omši zasa chlebom).

Je dobré, že kresťania nie sú jednotní. Rozmanitosť je dobrá.

Konflikt 16. storočia skončil, dôvody odsúdenia viery jedných druhými pominuli.

Skor protestanska, povedal som si po zhliadnuti filmu o Lutherovi, kedze sa nechceme vratit k odpustkom a upalovaniu. Aleb radsej obidve. Konkurencia je vzdy dobra. Monopol skodi.

Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.)

..prečo je katolicizmus odsúdený na neodvratný zánik; je v podstate monarchistický, takže apoštolské a rímske pápežstvo sa nemôže zrieť svetskej moci bez toho, aby sa nestalo niečím iným a nezaniklo. Nadarmo predstiera, že sa vracia k ľudu, nadarmo ukazuje, že je podstaty čisto duchovnej, v našej demokracii už niet miesta pre úplnú a svrchovanú moc nad svetom, ktor má od Boha. Z najvyššieho kňaza vždy vyrastá imperátor....