Katolický svet v baroku objavil, že umenie môže náboženstvu slúžiť spôsobmi, ktoré predčili úlohu prisudzovanú umeniu v rannom stredoveku - úlohu poskytovať vierouku tým, ktorí nevedia čítať. Malo teraz tiež pomáhať presvedčovať a obracať na pravú vieru tých, ktorí snáď až príliš veľa čítali. Cirkev sa obracala na architektov, maliarov a sochárov, aby pretvárali kostoly na skvelé atrakcie, ktorých krása a nádhera človeka priamo omráči.

Evanielici majú ochudobnenú vieru.

Evanielici neberú na vedomie Ježišov výrok 'Peter ty si skala a na tejto skale postavím cirkev'.

Ako sa evanjelici stavajú k tradícii cirkvi pred Lutherom?

Katolícki kňazi majú z dôvodu tradície predávania úradu od apoštolov akosi väčšiu legitimitu svojej činnosti.

Prílišný dôraz u evanjelikov na to, že viera je osobnou vecou každého človeka, vedie k tomu, že sa tvorí množstvo siekt.

Katolícka cirkev sa vyznačuje(čovala) prílišnou láskou k peniazom, čoho javom bolo aj vyberanie odpustkov. A láska k peniazom je koreňom všetkého zla.

Katolíci nechcú uznať, že hlavou cirkvi je jedine Ježiš Kristus.

Katolíci sa modlia k Márii a svätým, čo je pohanstvo.

Modlenie k Márii a svätým, nie je pohanstvom. Nie sme sami pred Bohom. Príhovor svätých je možný.

Katolíci veria v transubstancian (že chlieb ostáva telom aj po omši), evanielici v consubstancian (že chlieb je po omši zasa chlebom).

Je dobré, že kresťania nie sú jednotní. Rozmanitosť je dobrá.

Konflikt 16. storočia skončil, dôvody odsúdenia viery jedných druhými pominuli.

Skor protestanska, povedal som si po zhliadnuti filmu o Lutherovi, kedze sa nechceme vratit k odpustkom a upalovaniu. Aleb radsej obidve. Konkurencia je vzdy dobra. Monopol skodi.

Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.)

..prečo je katolicizmus odsúdený na neodvratný zánik; je v podstate monarchistický, takže apoštolské a rímske pápežstvo sa nemôže zrieť svetskej moci bez toho, aby sa nestalo niečím iným a nezaniklo. Nadarmo predstiera, že sa vracia k ľudu, nadarmo ukazuje, že je podstaty čisto duchovnej, v našej demokracii už niet miesta pre úplnú a svrchovanú moc nad svetom, ktor má od Boha. Z najvyššieho kňaza vždy vyrastá imperátor....

Katolicizmus je téza, protestantizmus antitéza a obe budú poďla Hegela prekonané v syntéze.

Rozdiely medzi severnou a južnou európu vyplývajú hlavne z rozdielu náboženstiev, protestatizmus ovplyvňuje sever, katolicizmus juh. Preto je sever na tom aj ekonomicky lepšie. / pozri aj Max Weber : Protestanská etika a duch kapitalizmu.

Katolík... je kľudnejší; Vybavený menším pudom po zisku, vsádza viac na zaistený priebeh života, aj keď s menšími príjmami, než na ohrozený, rozčuľujúci, ale eventuálne slávu a bohtstvo prinášajúci život. Ľudová múdrosť to formuluje žartovne: buď dobre jesť, alebo dobre spať. V danom prípade protestant rád dobre je, zatiaľ čo katolík chce dobre spať.

Pri pohľade na štatistiku povolaní v konfesne zmiešaných krajinách sa s nápadnou početnosťou stretávame s javom, ktorý bol viackrát živo diskutovaní v katolíckej tlači a literatúre ako aj na Dňoch nemeckých katolíkov: s prevažne protestantským charakterom kapitálového vlastníctva a podnikateľských vrstiev, ako aj najvyšších kvalifikovaných vrstiev robotníctva, najmä ale vyššieho personálu moderných podnikov, technicky a obchodne vzdelaného.

Při povrchním pozorování a na základě jistých moderních výrazů by člověk mohl být v pokušení formulovat tento protiklad tak, že větší „odcizenost světu“ v katolicismu, ony asketické rysy, které prokazují jeho nejvyšší ideály, musí vychovávat jeho vyznavače k větší indiferentnosti vůči statkům tohoto světa.

Jestliže chce někdo tuto vážnost a tuto silnou nadvládu náboženských zájmů ve způsobu života nazývat „odcizeností světu“, pak francouzští kalvinisté byli a jsou světu odcizení právě tak jako např. severoněmečtí katolíci, jimž je jejich katolicismus záležitostí srdce v takové míře, jako žádnému jinému národu na světě.

takovéhoto podnikatele „nového stylu“ mohl před ztrátou střízlivého sebeovládání a před morálním a ekonomickým ztroskotáním ochránit pouze neobyčejně pevný charakter (protestansky)

Panství katolické církve - „kacíře trestající, avšak k hříšníkům mírné“ vs Panství kalvinismu, tak jak působilo v 16. století v Ženevě a Skotsku, na přelomu 16. a 17. století ve velkých částech Holandska, v 17. století v Nové Anglii a dočasně i v Anglii samé, by pro nás bylo nejnesnesitelnější formou církevní kontroly jednotlivce, která by vůbec mohla existovat.

Voltairianismus je dodnes společným majetkem širokých horních i - což je prakticky důležitější - středních vrstev právě v římskokatolických zemích. ...„praktickým racionalismem“ onen způsob života vůbec, který dává svět vědomě do vztahu s pozemskými zájmy jednotlivého Já,.. tento životní způsob byl a dodnes je opravdu typickou zvláštností národů „liberum arbitrium“, jak se s ní setkáváme v těle a krvi Italů a Francouzů. A už jsme se přesvědčili, že toto vůbec není půda, na níž by se dal pochopit vztah člověka ke svému „povolání“, jako by šlo o úlohu, jak to kapitalismus potřebuje. Neboť život je možné „racionalizovat“ podle nanejvýš rozdílných základních hledisek a nanejvýš rozdílným směrem - tato jednoduchá věta, na niž se ale často zapomíná, by měla stát v záhlaví každé studie zabývající se „racionalismem“. (ad racionalizmus,francúzske osvietenstvo)