Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúci, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.

Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie.

Všetko je tak ako má byť.

Treba budovať dôveru medzi národmi, aby dosiahla aspoň taký stupeň dôvery aký je dnes medzi Francúzskom a Nemeckom (napriek zlej minulosti)

Predstavte si , že by všetci ľudia žili pre dnešok Predstavte si, že by neexistovali žiadne štáty Nie je ťažké to urobiť Nič, za čo by sa zabíjalo alebo zomieralo A tiež žiadne náboženstvo Predstavte si, že všetci ľudia žijú život v mieri Môžeš povedať že som snílek Ale ja nie som jediný Dúfam, že sa jedného dňa k nám pripojíte A svet bude jeden Predstavte si, že by nebol žiadny majetok Neviem či to dokážeš Žiadna nutnosť byť chamtivý alebo ...

Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa."