Boh je radca, ktorý nás uvádza do každej pravdy.

Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli.

V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára).

Svetské a nadsvětské Pravé pochopenie Čo je svetské Pravé pochopenie (okiya–sammá–ditthi)? Pochopenie, že almužny, obete a dary nie sú zbytočné, že sú plody a výsledky dobrých a zlých činov, že existuje život tak v tomto svete, ako aj v nasledujúcom svete, že otec a matka, ako aj bytosti spontánne zrodené (v nebeských svetoch) nie sú len slová, že sú na svete mnísi a kňazi, ktorí sú bez poškvrny, ako aj tí, ktorí môžu vysvetliť tento život a život budúci, pretože ho priamo poznajú - to je svetské Pravé pochopenie, ktoré poskytuje svetské plody a prináša dobré následky. Čo je nadsvětské Pravé pochopenie (lokuttara–sammá – ditthi)? Všetka pri pestovaní ušľachtilej cesty vzniknutá múdrosť, schopnosť múdreho usmerňovania mysli, rozlišovanie javov na ceste (sotápanny, sakadágámího, anágámího nebo arahata), teda všetko pravé pochopenie, ktoré vzniká v mysli odvrátenej od sveta a spojené s cestou - to je nadsvetské pravé pochopenie, ktoré nie je z tohto sveta, ale je časťou nadsvětske cesty.

Zemou /v nas/ videme zem, vodou vodu, vzduchom bozsky vzduch, ohnom nicivy ohen, laskou vidime lasku, svar zalostným svárom. Rovnake, podla Empedokla , poznava pomocou rovnakeho .

Svet predmetov vyzaruje atomy do priestoru a tieto pri dopade na zmyslove organy vyvolavaju zmyslove pocity. - Zmysly su hrube, nemozu dostatocne hlboko viest k poznaniu skutocnosti /atomom/. Vnemy+myslienky su zmeny stavu tela.

Všetko vnímanie sa dá previesť na dotyk. Každý z ostatných zmyslov je určitým druhom hmatu.

Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./

Živé bytosti majú prirodzenú schopnosť vnímať. Tie s pamäťou, sú rozumnejšie a učenlivejšie. Získavajú skúsenosť. Odborní znalci (vediaci) vedia nielen 'že niečo je' (ako skúsení) ale aj 'prečo' - poznajú príčinu. Vediaci človek môže učiť, skúsený nie vždy.

Predstava je zmena duše. A nie je absurdné, že teleso v jednom a tom istom čase zakúša celé množstvo zmien, veď súčasne máme mnoho predstáv. Keď viacerí ľudia naraz hovoria, dostáva vzduch v jednom čase početné a rozdielne nárazy a naraz sa mnohorako mení; analogicky niečo podobné zakúša aj vedúca časť duše, keď sa do nej vtláčajú rozličné predstavy.

Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.

Ver, aby si poznal, poznávaj, aby si veril.

Seba samého poznávam iba vo svetle pravdy toho, skrze ktorého som už poznaný /stvorený/.

Nevychádzaj von, vráť sa do seba-vo vnútri človeka býva pravda.

Rozlišoval 3 druhy argumentov - rečnícke, dialektické, dôkazné. (Rozdiel medzi posl. dvoma čerpal z Aristotela - Topiky I,1 100a25-b25) Rečnícke sú pre ľudí, ktorí nie sú schopní podať najmenší výklad. Dialektické sú sylabizmy z pravdepodobných premís - teologické. Dôkazné - dávajú ľudia spoľahlivého vykladú z premís, ktoré sú pravdivé, prvotné.

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Idey sú produktom abstraktného ľudského myslenia, sú iba slovami alebo pojmami (prinajlepšom), ktoré existujú iba v mysli a nemajú skutočné miesto vo vonkajšom svete. /Universalia post res./

Koľko vieme, toľko môžeme.

Skutočné základy (rozumového vzdelania) tvoria kompendiá a prehľady rozmanitých vied.... Úbohé a sotva hodné svojho mena je vzdelanie, ktoré sa obmedzuje na gramatiku, logiku a rétoriku (na číre prostriedky, t.j škrupinu vecí a nedotkne sa samého jadra reálnych disciplín)

Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.

Nechat rozum objavovat vrodene pravdy znamena, ze pouzivanim rozumu objavuje clovek nieco, co uz predtym poznal a ak ludia maju povodne vrodene pravdy, ale nevedia o nich dovtedy, kym nezacnu pouzivat rozum, v skutocnosti je to iste ako povedat, ze ludia ich sucastne poznaju i nepoznaju.

(Idea Boha, idea ja a idea rozpriestranenosti) nie sú vrodené, lebo deťom, duševne chorým atd. nie sú známe.

Skúsenosť: to je to na čom je založené naše poznanie; a od čoho sa potom odvodzuje. Naše pozorovanie, zamerané buď na externé, zmyslami vnímateľné objekty, alebo na vnútorné procesy našich myslí, ktoré sami vnímame a reflektujeme, je to, ktoré dodáva nášmu rozumu všetok materiál myslenia. Toto sú dve studne poznania, odkiaľ pramenia všetky myšlienky, ktoré máme alebo ktoré prirodzene môžeme mať.

Myseľ je tabula rasa alebo prázdny list, kým skúsenosť vo forme vnemu a reflexie neposkytne základné materiály - jednoduché idey - z ktorých je zostavená väčšina našich zložitejších poznatkov. Hoci myseľ môže byť prázdny listom, pokiaľ ide o obsah, rodíme sa s rôznymi schopnosťami prijímať a so schopnosťami manipulovať alebo spracovávať obsah, akonáhle ho získame. Prvou z týchto druhov schopností je spojiť ich do komplexných myšlienok. Druhou činnosťou, ktorú myseľ vykonáva, je spojenie dvoch myšlienok, jednoduchých alebo zložitých, navzájom si tak, aby sme ich videli naraz, ale bez ich zjednotenia . Toto nám dáva naše idey vzťahov. Tretia schopnosť mysle je produkcia našich všeobecných myšlienok abstrakciou od konkrétnych údajov, pričom sa vynechajú konkrétne okolnosti času a miesta, ktoré by obmedzovali aplikáciu myšlienky iba na konkrétneho jednotlivca.

Ako si vsak mozu tito ludia /zrejme Descartes/ mysliet, ze na objavovanie udajnych vrodenych principov je nevyhnutne pouzivat rozum, ked rozum je (ak mozeme tymto ludom verit) je iba schopnost odvodzovat nezname pravdy z principov a propozicii uz znamych? (ad Rene Descartes).

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov

Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti

Rozum k obsahu pôvodných ideí nič nové ( čo nebolo v skúsenosti ) nepridáva, len zovšeobecňuje a usporadúva empirický materiál do podoby pojmov ( najvšeobecnejšie sú filozofické pojmy ) = pojem SUBSTANCIA

Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU

Druhy poznania:
1.) zmyslové = je základné
2.) intuitívne = keď bezprostredne poznávame vzťah medzi 2. ideami
3.) demonštratívne = keď poznatok získavame vyvodzovaním z iných poznatkov ( napr. v ma- tematike )

Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup.

Pohyb biliardových gulí nie je nevyhnutnou príčinou nato, aby som ich videl (môžu existovať a pohybovať sa bez toho, aby som ich videl). Príčinou prečo ich vidím, je že Boh vo mne vytvára vnem tohto pohybu.

Príroda dala všetkým živým tvorom podiel na prírodnom zákone - vnútorný cit i myslenie. Človek by mal naslúchať prírode. Otvorme oči a nevšímajme si, čo nemôžeme pochopiť.

Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania.

Vobec nemožno pochybovať o tom, že celé naše poznanie sa začína skúsenosťou......predsa to ešte neznamená, že celé pramení zo skúsenosti.

Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym.

Empirické poznanie je vždy získané čistým rozumom myslí Kant rozum využívajúci čisté poznatky, tzn. také, ktoré nevychádzajú zo zmyslovosti, teda poznatky a priori.Ako teda môžeme odlíšiť čisté poznávanie od empirického? Čisté poznanie – mimo empírie – je také poznanie, ktoré spĺňa dve základné požiadavky: nevyhnutnosť a všeobecnosť. Čistý rozum je rozum, ktorý obsahuje princípy poznania a priori. Čistý rozum obsahuje kritické poznatky, t. j. také, do ktorých nie je primiešané nič zo skúsenosti. V transcendentálnej estetike prichodí nám teda predovšetkým izolovať zmyslovosť, a to tak, že oddelíme všetko, čo myslí um svojimi pojmami, aby ostalo iba empirické nazeranie. Potom oddelíme od nej všetko pocitové, aby ostalo iba čisté nazeranie a číra forma javov, t. j. jediné, čo môže zmyslovosť apriórne poskytnúť. Pri tomto skúmaní zistíme, že existujú dve čisté formy zmyslového nazerania ako princípy apriórneho poznania, priestor a čas.

Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy.

Nie objekt tvorí subjekt, ale subjekt si tvorí objekt. Pôvodný objekt (vec osebe) však nezaniká, lebo poskytuje aj naďalej subjektu materiál, z ktorého si on tvorí svet, pretože ho nemôže vytvoriť zo seba alebo z ničoho.

Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu.

Nepoznávame vec ako takú, ale iba jej prejav, to, čo je pre nás. Prejav veci je to, čo kognitívny subjekt rozpoznáva ako objekt, pomocu náhľadov (vnemov) prichádzajúcich cez zmysly. Najvšeobecnejšie pravidlá, ktoré platia pre veci, ako ich poznáme, sú štruktúry vnímania a chápania, a nie ontologické princípy založené na bytí. Človek teda rozpoznáva na základe svojich vlastných poznávacích schopností a nevie, či tieto vedomosti majú skutočne náprotivok vo vonkajšom svete.

Všetko poznávanie vychádza z pôsobenia toho, čo je pozorované na pozorovateľa, z pôvodného a nezávislého konania pozorovaného, ktoré potom pozorovateľ sebe vlastným spôsobom vníma, sumarizuje a chápe. Keby sa prúdy svetla nedotýkali vášho zmyslového orgánu - čo sa deje úplne bez vašeho pričinenia - ak by najmenšie častice telies neovplyvňovali končeky vašich prstov mechanicky ani chemicky, ak gravitačný tlak nevykazoval odpor a hranice vašej sily, takže by ste sa na nič nepozerali a nič nevnímali a to, na čo sa pozeráte a vnímate, nie je podstata vecí, ale ich pôsobenie na vás.

K poznaniu Večného nevedie žiaden návod, vyučovanie či niečo také, ale iba odhliadnutie od všetkého náhodného, telesného, od sveta javov.

Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené.

Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný.

Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.

Úlohou poznání je, z gnozeologicky infinitní (nekonečně rozsáhlé a hluboké) reality člověku získat její kognitivní (znalostní, poznatkový) model, obsahující konečné množství informace. Pro tento účel musí tedy existovat filtr provádějící selekci a tak redukci informace. Je jím vágnost, s níž při poznávání vnímáme a pak si pamatujeme informaci o reálném světě. Některé s menší vágností, jiné s větší, podle vzdálenosti od centra člověkem (během poznávání) zaujaté pozornosti. Exaktní věda, která se potřebuje vágnosti zbavit, používá uměle vytvořený filtr Newtonův..

Verime viac ako sme schopni dokazat a vieme viac ako sme schopni vypovedat.

Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax.

Ide o čosi podobné laickému ovládaniu súčasných elektronických strojov a prístrojov, ktorých dejom nerozumieme, ale ich ovládame. Pohybujeme sa len v žitej skutočnosti, ale našli sme úspešnú metódu diskusie s vonkajšou skutočnosťou, lebo ľudskej reči nerozume. Veď sme s ňou spojení, sme z nej, v nej a aj s ňou.... kto hľadá, nájde, lebo hľadá len doma, vo svojom.

Sme prvými tvormi, ktoré dokážu byť kompetentné vďaka rozumeniu. Hoci vo veľa prípadoch sme aj my kompetentní bez toho aby sme rozumeli. / We are first beeing, what can be competent with comprehension. Although in most cases we are also competent without comprehension.

Vnútri v každom z nás sídli ako iskrička hodnota duchovného charakteru, hodnota svetelnosti, ktorú my máme za povinnosť rozkresávať, aby ten ohníček v nás sa rozrástol, pretože len tým spůsobom poznávame. Poznanie v našej tradícii indoeurópskej je niečím úplne iným než poznanie v tej tradícii materialisticko - západnej, pretože poznanie je rozpomínanie sa, ten puruša v nás všetko vie, je čiastočka dokonalosti úplného poznania, ale pretože je maličká ututlaná, nie je pestovaná, nie je rozhorená do veľkého plameňa, tak my proste spíme, my nieč nevieme. Ale keď pestujeme túto iskričku, keď ten oheň nechávame v sebe plápolať, a zväčšovať tak dôjde k procesu keď on zväčšuje priestor svetla , zaháňa temnotu a ako zväčšuej priestor, tak naraz sa zjavuje permanentný proces poznania, aha efekt, keď naraz to čo sme skôr nevideli, ako keď vezmeme baterku a ste niekde vo tme a rosvietite ju, tak naraz vidíte, aha konár, aha cvrček ako kameň...tak takto naša tradícia pozerá na poznanie. T.j. poznanie nie je žiadna logická, matematicko konštruktívna stavebná záležitosť, ale je to rozpomínanie sa, je to rozhorenie svetla v nás, ktoré začína osvetľovať stále väčší a väčší priestor a súvislosti a tým začíname zrazu chápať.

Slávny zadoček na obzore - Spoznáte, ktorej tenistke patria tieto krivky? - To filozof nemusí vedieť. To nie je vedenie.

Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch.

Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Mythos je bytostne ľudský spôsob prežívania sveta v určitej fázi evolúcie vedomia, je prameňom jeho inšpirácie. Inspiratio znamená vdýchnutie, božské vnuknutie. Inšpirácia je cestou komunikácie duše a Kozmu.

Inšpirácia je posolstvom z hlbín podvedomia, ktoré sa ako Afrodité Anadyomené vynoruje na hladinu nášho vonkajšieho vedomia. Nevedomá stránka duše oslovuje vedomie prostredníctvom obrazov disponujúcich mocnou silou univerzality.

My ľudia telesní hľadíme v našich úvahách o povahe bytia zdola nahor. Náš pohľad nedohliadne za horizont stvorenia... Jediná je cesta stvorenia i poznania. Nahor sa nedá ísť inou cestou než tou, ktorá bola vydláždená kozmogenézou.... Takto vzniká mythos.

Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme.

Kto začína poznávať, prestáva milovať.

Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať?

Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt.

Poznávanie rovnakého rovnakým alebo toho istého tým istým je vyššie poznávanie ako je tá logika, inštancia, druh a rod, tzn. súdenie, úsudok a súdy a to je potom bránou k tej filozofii comunio, tíšíne, k tomu že viem žiť (osamote?)

Telesá poznávame telesom, teda svojím telom. Človeka poznávame človekom a boha poznávame bohom (v nás).

Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená.

Ďaľšie kategórie ,čisté pojmy, ktoré môžeme použiť na všetko a sú tiež vrodené sú kvalita a kvantita. Ak ideme napr. do reštaurácie a pri odchode povieme : "Kvantita bola dostatočná, som sýty, ale kvalita bola slabá" alebo naopak "Kvalita bola dobrá ale bolo toho málo, ešte mám hlad".

Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant)

Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou.

Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“.

Predstavme si maximalne opatrneho cloveka, ktory sa rozhodol spoznat pivo prv nez ho vypije. Moze ho studovat z hladiska chemie a jeho chemickeho posobenia na neuroreceptory. Moze pozorovat ucinky piva na druhych ludi, bezprostredne veselost, vracanie, tackanie, okno ci dlhodobe, cervenost nosa, cirhoza pecene, demencia. Moze studovat jeho vyrobu, sam skusit vyrobit, poznat suroviny, ich chemicku premenu. Moze studovat historiu vyroby piva, zmeny jeho kvality. Môžme povedať, že vie čo je pivo? A keď k indiánom prišiel biely muž menom red fox a jeden deň ich opil alkoholom, zistili v ten deň, čo je alkohol?

Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov.

Človek nepoznáva nič čo nemiluje

Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania

Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť.

Vzdelanie je práca na pracujúcom.