Filozofia je láska k múdrosti. Filozof nie je múdry iba miluje múdrosť. Nijaký človek nie je múdry, len Boh.

Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri hrách. Ako tam jedni prichádzajú aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí, najlepší ako diváci , tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci slávy a bohatstva a druhí , filozofi, ako lovci pravdy.

Philosophy is the highest music. / hos philosophias ... ouses megistes mousikes

Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním..

Filozofia je láska k múdrosti.

Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej.

Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.

Preto sú praví milovníci múdrosti umiernení a statoční, nie preto, čo hovoria ľudia...duša filozofa si myslí,že ju má oslobodiť filozofia a nemôže sa oddávať rozkošiam a zármutkom, aby ju opäť zväzovali..

Filozofom je ten, kto smeruje ku štastiu.

Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou.

Stotožňujem filozofiu so spôsobom života. (ars vivendi - spôsob i umenie)

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Vnútorný človek nie je len najdôležitejším ale aj najťahším problémom filozofie, pretože vnútorný človek sa zmyslovému poznaniu vymyká.

Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii.

Pravá filozofia hlása len slávnosti a radovánky.

Základ filozofie je údiv, jej rozvíjanie je skúmanie a jej koncom je nevedenie. Je to nevedenie, ku ktorému postihnutiu nie je potrebné o nič menej vedenia, než k tomu, aby sme sa mohli nazvať vediacimi.

Filozof by mal žiť s výhľadom na cintorín.

Filozofia je náuka o telese. Všeobecnom - príroda, špecifickom - človek, umelom - spoločnosť, štát.

filozofia nepatrí ani Aristotelovi, ani Platonovi, ani Epikurovi, ale tým, ktorí nasledujú Aristotela a iných filozofov, ak sa títo pridržiavajú prírody alebo rozumu, ak však nie, slobodne od nich odstupujú.

Filozofia je veda o možnom. /... philosophy as the science of the possible

Filozofický písať znamená učiť materializmus.

Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum)

Ľudský rozum má zvláštny osud v jednej oblasti svojich vedomostí: že je zaťažený otázkami, ktoré nevie odsunúť nabok, lebo sa kôli povahe rozumu núkajú sami od seba, ktoré ale nevie ani zodpovedať, lebo presahujú všetky schopnosti ľudského rozumu.

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.

Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy.

Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko

Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej.

Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením.

Pokial ide o začiatok, z ktorého má filozofia vychádzať, zdá sa, že vo všeobecnosti musí začať takým isým subjektívnym predpokladom ako ostatné vedy, že si totiž musí urobiť predmetom myslenia zvláštny predmet. Inde je ním priestor, číslo atď, tu myslenie.

Filozofovanie bez systému nemôže byť ničím vedeckým. Odhliadnuc od toho, že takéto filozofovanie vyjadruje o sebe skôr subjektívny spôsob myslenia, je aj obsahovo náhodné....Systémom sa mylne chápe filozofia postavená na obmedzenom princípe odlišnom od iných princípov. Naopak, princípom ozajstnej filozofie je obsahovať všetky zvláštne princípy.

Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach.

Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie.

Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)

Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie.

Ak filozofia maľuje svoju šedosť na šedo, potom jedna podoba života už zostarla a šedou šedivosťou sa nedá omladiť, ale iba poznať, Minervina sova začína lietať iba za súmraku. (parafráza - Filozofia prichádza až po konaní, je nevyhnutne reflexívna)

Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.

Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.

Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu.

Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.

Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie.

Filozofické myšlienky (pravdy) sú každému intuitívne známe. K vyjadreniu (do abstraktného poznania, reflexie) ich dostať je úlohou filozofov.

Filozofia je duchovná kvintesencia doby.

Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie.

Lebo filozofia, ktorá je v nás taká dôležitá, nie je odbornou záležitosťou; je to náš viacmenej nemý cit pre úprimný a hlboký zmysel života. Tento cit je len čiastočne vyčítaný z kníh; je to náš individuálny spôsob videnia a cítenia celkového pôsobenia a tlaku sveta.

Filozofiu nepovažujem za druh poznania, ale skôr za spôsob rozprávania. Filozofia by mala, berúc do úvahy súčastný stav vedy, politiky a štýlu, ovplyvnovať spôsob nášho uvažovania a rozprávania o svete.

Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles))

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

universální fenomenologická ontologie vycházející z hermeneutiky pobytu, která jakožto analytika existence upevnila konec Ariadniny nitě všeho filosofického tázání tam, kde toto tázaní vzniká a do čeho sa opět vrací

Úlohou súčastnej filozofie je nanovo premyslieť tradíciu a položiť si otázku, čo táto filozofická tradícia z nás urobila.

Filozofia vznikla a stále znovu vzniká v okamžiku, kedy sa v tichu veľkého údivu zjavuje, že jestvujúcno je a Bytie že prebýva.

Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha.

Sú dve možné poňatia filozofie, filozofia ako myslenie a ako tradícia.

Bytie je pravá a jediná téma filozofie. Filozofia nie je veda o jestvujúcne, ale o bytí.

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

Pre nás bola filozofia vždy hlavne sociálnou a politickou filozofiou, už od Platona.

Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda.

Filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého.

Ak veda hovorí: to je pravda, to je omyl, filozofia sa pýta : čo je to pravda, čo je omyl?

Filozofia sa pohybuje na abstraktnej úrovni. Otvorila sa pred starými Grékmi ako nová oblasť poznávania skutočnosti a už ju nemohli obísť. Je to krásny historický jav, vidieť ako sa pred človekom, ktorý má pred sebou každý deň určitú skutočnosť, zrazu otvára medzera a vynára sa v nej nová, doteraz nevídaná skutočnosť, ktorá sa pred neho postaví ako výzva: vyvolal si ma a teraz ma skúmaj !

Filozofia je diskusia stá a tisícročí.

Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky.

Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie.

Literatúra je rozriedená filozofia.

Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií.

Filozofia je ako keď vstúpite do obrovskej miestnosti, kde množstvo ľudí vedie množstvo rozhovorov. Možete hneď do nejakého nasilne vstúpiť, alebo chvíľu načúvať, aby ste pochopili o čom sa hovorí, príp. si vybrať do ktorého by ste sa radi zapojili.

Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi.

Filozofia je známa ako skúmanie najzákladnejších a najvšeobecnejších problémov človeka a sveta. Je intelektuálne náročná, málokedy však prináša priame odpovede. Dá sa zvoliť ako študijný odbor, ale medzi zamestnaniami je pozícia filozofa skôr výnimkou.

V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť.

Filozofia je disciplína zaoberajúca sa tzv. otvorenými otázkami.

filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Filozofia hľadá a dosahuje múdrosť v podobe abstraknej všeobecniny, teológia v podobe konkrétnej jednotliviny. Obe si však povolávajú na pomoc neutrálnu racionalitu, ktorá má rozhodnúť o pravde.

Filozofia je kritika spoločnosti.

Filozofia je myšlienkový prúd zo staroveku (čo je kurva dávno), ktorý je výsledkom mudrovania. Filozofia je trápnou snahou o pochopenie sveta okolo nás bez použitia techniky. Keďže svet okolo nás je komplikovaný ako žena v zlých dňoch (a na ňu treba fakt techniku), filozofia môže ísť do riti..

Filozoficke tvrdenia sú vo svojej podstate modálne. Kým záujem vedy sa sústreďuje na to, čo je skutočné, teda na aktuálny svet, filozofia je modálna v tom zmysle, že ju zaujíma nielen to , čo je, ale aj to, čo može byť, musí byť, nemože byť atď....z čoho vyplýva, že výlučne empirickými metódami ich nemožeme potvrdiť ani vyvrátiť.

filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu

Filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme .

Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci.

Filozofia nás učí so stoickou vyrovnanosťou znášať nešťastia druhých.

Filozofia je len pokus teoreticky odôvodniť svoje konanie.

Filozofia je duchaplný preklad nevysvetliteľného do nezrozumiteľného.

Filozofia chce odpovedať na všetky otázky ako nejaký Boh.

Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles))

Filozofie jako argumentace.Základ filozofování je argumentace, když neargumentujete, nefilozofujete.

Filozofia bola spočiatku snaha vedieť všetko. V novoveku sa od zhromaždovania poznatkov presunul dôraz na odstraňovanie omylov , dnes sa už filozofia snahy vedieť všetko úplne vzdala a maximálne upozorňuje na omyly.

Medzi filozofovaním a premýšľaním je ten rozdiel, že premýšľať možno i v obrazoch, ale filozofovať sa dá iba pomocou slov. Veľa ľudí často premýšľa, ale len málo a málokedy filozofuje.

Filozofia balancuje na hranici dusevneho zdravia, bojuje s bludmi a neistotami až úzkosťami. Preto aj Lesko aj Jesic povedali, ze ked budu nieco odveci hovorit, vraj treba volat sanitku.

Filozofia je pre ludi, co nevedia zit a preto sa pytaju, ako spravne zit?. Napriklad ludia, ktori prisli o niekoho, bez koho uz nevedia zit. Z toho hladiska ma pravdu adoxisko ked hovori - prestat filozofovat znamena zacat zit.

Filzofia je duševná práca, ktorú ešte nepostihla deľba práce a tak sa môže zaujímať o všetko. Rieši to, čo riešia všetci a nielen špecialisti, teda to spoločné všetkým, ako písal Herakleitos.

Filozof je clovek, ktory ma otazky na vsetky odpovede. ak mu povies, ze boh je laska, spyta sa - a co je laska?

Filozofia je čisté poznávanie, nezávislé na potrebách priemyslu. Deľba práce postihla fyziku. Priklad - fyzika nízkych teplôt - baví ich to?.

Filozofia je veda o zmysle života

Filozofia je práca s jazykom a v jazyku.

Filozofia je suhrn vseobecny postojov, ktorymi sa riadime v nasich jednotlivych cinnostiach- postojov, k jedlu, zdraviu, k pocatiu, k praci, k peniazom, k ludom. Filozofia je ako auto, ktore vsetci pouzivame, ale nie vsetci ho riadime, malo ludi vie ako do detailov funguje a minimum ho vie aj vyrobit. Filozofia su ako saty, ktore kazdy nosi, niekto si dlho vybera, niekto sa mode venuje cely zivot, len malokto si ich vie usit.

Filozofia je veda o tom, co si ludia myslia a co by si mali mysliet, aby to bola pravda. Na rozdiel od psychologie, ktorej ide o stastie a nabozenstva, ktoremu ide o stastny vecny zivot.

Filozofovat znamena zovseobecnovat./ako hovoril uz Aristoteles/ Ak poviem - Rano som vstal a vecer isiel spat - tak nefilozofujem. Ale ked poviem - Kazdy clovek rano vstane a vecer ide spat - to uz filozofujem. Ak poviem, ze Hitler bol zly, nefilozofujem. Ak poviem, ze vsetci ludia su zli, alebo ze vacsina je zla, tak uz filozofujem. Ak poviem 'je to mozne', nefilozofujem, ak poviem 'vsetko je mozne' uz filozofujem.

Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Sú štyri druhy lásky. Platonická - je s čím, je kde, ale nie je s kým. Študentská - je s čím, je s kým ale nie je kde. Impotentná - je s kým, je kde, ale nie je s čím. A nakoniec filozofická - je s čím, je s kým, je kde, ale načo.

Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.

Lenivosť sa stala matkou viac filozofov ako múdrosť.

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

Filozofia je príliš kritické myslenie.

Psi sa často úprimne zaujímajú o to, čo robia ľudia, aj keď to nie sú ich páni. Psi sa aj radi miešajú do ľudských záležitostí. Somáre menej dbajú o ľudské správanie a väčšmi sa starajú o seba. Preto sa o somároch tvrdí, že majú výrazné filozofické sklony.

V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis.

Filozofia nekoná. Je pred a po konaní.

Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali.

Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Filozofia je práca s hodnotami.

Filozofia je veda o budúcnosti, o tom čo bude existovať, alebo čo by malo existovať.

Filozofia firmy - ciel-uspokojit zakaznika,kvalita, byt lidrom na trhu, byt setrny k zivotnemu prostrediu, vzdelavat zamestnancov dbat na bezpecnost pri praci

Hlavnou filozofiou klubu je podľa slov generálneho riaditeľa FK Dukla Banská Bystrica Ing. Richarda Čecha: Skvalitnenie práce s mládežou – najlepšia vízia do budúcnosti.

Vychovávame deti v duchu fair-play, vedieme ich k zdravému životnému štýlu, tréningovým procesom im vypĺňame voľný čas. Riadime sa heslom: FUTBAL JE VIAC AKO HRA!

No dobre filozofia je možno silné slovo, ak sa vám bridí spojiť ho s futbalom, môžete ho nahradiť výrazom štýl alebo životné presvedčenie. Nezáleží na tom, pretože tak či onak, budeme mať ma mysli to isté – rozdiel medzi rôznymi spôsobmi hrania futbalu, ekvivalentný rôznym spôsobom ako prejsť životom, alebo rôznym učeniam, vyznávajúcim rôzne hodnoty. Pragmatici, drevorubači, poprípade ropní a mafiánski skratkári a ešte aj mnohí ďalší môžu byť úspešní. utbal, ten ktorý mám rád, je záležitosť takmer aristokratická a nespochybniteľne estetická.

Co je filozoficke na filozofii futbaloveho trenera, alebo na filozofii firmy. Ja tomu nerozumiem, mozno vy ano.

Filozofia je veda s problematickým zaradením.

Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov.

Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila.

Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero.

Na rozdiel od filozofie v teológii ide nielen o dobrý život, ale aj hľadanie spásy aj o úctu k bohom.

Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia)

Filozofia je matkou vied, ktorej jej dcéry vedy zobrali všetky čiastočné predmety skúmania, okrem jedného najvšeobecnejšieho - a tým je bytie.

Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami.

Názor, že pravda je subjektívna, každý má svoju pravdu. To je pravý opak filozofie

Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu.

U mémplexov (komplexov mémov) môžeme pozorovať dva typy populačných stratégií: K a r-stratégia. K-stratégiou sa rozmnožujú mémplexy, ktoré sú výrazne komplexné, majú vysokú mieru zložitosti, napríklad teórie, teológie, filozofie a podobne. Replikovanie takýchto mémplexov vyžaduje od sapienta dlhodobé úsilie a trvalý záujem, čo zasa predpokladá určitú vrodenú genetickú výbavu. Naproti tomu r-stratégiou sa rozmnožujú jednoduché mémplexy, napríklad popkultúra, módy, sexuálne artefakty, vtipy, facebookové diskusie, názory a podobne. Kým K-stratégia zabezpečí mémplexom replikáciu iba v obmedzenej populácii, r- stratégia dokáže pre svoju elementárnu jednoduchosť zasiahnuť normálny štandard populácie, v zmysle gauss-laplaceho normálnej distribúcie pravdepodobnosti.

Filozofia je pojmové inžinierstvo...Radšej by som sa predstavil tak, že robím pojmové inžinierstvo. Pretože tak ako inžinier skúma štruktúru materiálnych vecí, tak filozof skúma štruktúru myslenie. Porozumenie štruktúre zahŕňa pochopenie toho, ako fungujú časti a ako sú navzájom prepojené. Znamená to vedieť, čo by sa stalo, v dobrom aj zlom zmysle, keby sa urobili určité zmeny. To je to na čo sa zameriavame, keď skúmame štruktúry, ktoré formujú naše chápanie sveta. Naše pojmy alebo idey formujú mentálne domy, ktoré sme vybudovali, alebo môžeme uveriť tomu, že by sme ich mali rozmontovať a postaviť nanovo.

Filozofia je láska k múdrosti. Láska môže byť šťastná alebo nešťastná; v mojom prípade je to láska nešťastná.

Archív všetkých omylov minulých storočí.

Základom našich riešení v oblasti IT bezpečnosti je filozofia "Zero trust" (nulová dôvera)

Život ľudí je aplikovanou filozofiou. Ľudia žijú napr. v liberálnej alebo komunistickej spoločnosti podľa toho akú filozofiu vo svojich životoch prevažne aplikujú - či liberálnu alebo komunistickú.