Ale nemám pre ne (mýty) vôbec žiadny voľný čas; a to, priateľ môj, z toho dôvodu : ešte nie som schopný spoznať seba, ako to hovorí delfský nápis; tak sa mi zdá smiešne, keď to ešte neviem, skúmať nepodstatné veci.

Filozofia je prípravou na smrť. (thanatou mélétè)

Zmyslové vnemy poskytujú najvýznamnejšie poznatky, ale nehovoria prečo. - Oheň je teplý. - Prečo? Je teda jasné, že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a poznatkov.(Myslenie je teda možno hľadanie príčin)

Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'.

Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach.

..vedou, ktorá je vládnuca v prvej rade, a vedou, ktorá vedie viac než veda slúžiaca, je tá, ktorá poznáva, kôli čomu máme všetko konať; je to dobro v jednotlivých prípadoch a celkové dobro vôbec v celej prírode.

Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti.

Vždyť celý život filozofů je přípravou na smrt. Když se snažíme vzdálit duši od rozkoše, tj. od těla, od majetku, který je pomocníkem a sluhou těla, od veřejného života, od jakékoli činnosti vůbec, děláme snad něco jiného, než že voláme duši k ní samé, než že ji nutíme, aby byla sama se sebou, a dovádíme ji od těla? A vzdalovat duši od těla, co je to jiného než učit se umírat? Dokud budeme na této zemi, bude naše chování podobné onomu životu nebeskému, a až vysvobozeni z těchto pout budeme stoupat vzhůru, v cestě naší duše bude méně překážek.

Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá.

Predmetom filozofie nie je človek ako ho vidíme, ale vnútorný človek. Vnútorný človek je neviditeľný, netelesný nepominuteľný.

Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď.

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Filozofia: Reči záhaľčivých starcov k neskúseným mladíkom.

Úlohu filozofie vidím - v skúmaní pôvodu, istoty a rozsahu ideí, pojmov, ako aj ciest, ktorými ich rozum získava. Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti.

Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti.

Filozofia je nástroj rozumu proti všetkému nerozumnému (fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, polit.absolutizmu, porušovaniu ľudských práv).

Filozofia je nekomformnost, volnomyšlienkárstvo, kritickosť, nedogmatickosť.

Ozajstný filozof obrába úhorom ležiacu zem, zvyšuje počet pluhov a tým aj počet obyvateľov. Zamestnáva chudobných a pomáha im k blahobytu. Má prajný vzťah k sobášom, stará sa o siroty. Nebrojí proti nevyhnutným daniam, lež dáva roľníkom možnosť platiť ich s ľahkým srdcom. Nečaká od ľudí nič a preukazuje im všemožné dobro, akého je schopný. Neznáša pokrytcov, ľutuje však poverčivých. A napokon: Vie byť priateľom.

Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti.

Filozofia má byť náukou o vedení, vedou o vedení- vedoslovím (wissenschaftlehre).

Filozofia má uviesť dôvod všetkej skúsenosti a jej predmet je takto nevyhnutne mimo všetkej skúsenosti.

Filozofovanie je konanie, lenže nie číre konanie, zároveň však ustavičné sebanazeranie v tomto konaní.....

Prvá úloha filozofie je vysvetliť, ako sa môžu predstavy absolútne zhodovať s predmetmi existujúcimi celkom nezávisle od nich.

Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie.

Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Filozof je bytosť, ktorá často uteká od seba, často má pred sebou strach - ale je príliš zvedavá, aby stále znovu neprichádzala k sebe.

Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.

Sú otázky, v ktorých človek nevie rozhodnúť o pravde a nepravde; všetky najvyššie otázky, všetky najvyššie hodnotové súdy sú mimo ľudského rozumu.... Pochopiť hranice rozumu, - až to je skutočná filozofia./ alle obersten Werth-Probleme sind jenseits der menschlichen Vernunft… Die Grenzen der Vernunft begreifen — d a s erst ist wahrhaft Philosophie…

Filozofia na rozdiel do iných kultúrnych výtvorov nie je záujmové hnutie, ktoré by bolo späté s pôdou národnej tradície. I prislušníci cudzieho národa sa ju reflexívnym štúdiom snažia pochopiť a univerzálne sa účastnia obrovskej kultúrnej premeny, ktorá z filozofie vyžaruje.

Veda je o tom čo vieme, filozofia je o tom čo nevieme.

Filozofia je vedou možného.

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied.

Filozofia nie je náuka, ale činnost

Filozofiu považujem za druh terapie, za úsilie vyslobodiť muchu z flase. Je to pokus novým spôsobom premyslieť niektoré z čudných otázok, ktoré si filozofi kladú a priviesť ich k tomu, aby si ich prestali klásť.

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou.

Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé.

Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného.

Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova?

Filozofia je boj proti čarom, ktorými náš jazyk a jeho prostriedky zaklínajú rozum.

Jedinou vlastnou úlohou filozofie je logická analýza.

Filozofia je syntax jazyka vedy.

Filozofia je teória vedy.

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde.

Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov.

7 znakov analytickej filozofie:1. Analýza 2. Antipsychologizmus logiky 3. Logická analýza 4. Filozofický výklad myslenia prostredníctvom filozofického výkladu jazyka 5. Obrat k jazyku 6.Prvotnosť filozofie jazyka 7. odmietanie metafyziky (ad analytická filozofia)

Filosofii, jak sme rekli, chápeme jako prostredek odpovídaní na otázky, a to zejména na ty otázky, které se nepodařilo přideliť žádné ze zavedených věd.