Teda steny robia kresťanov? Je protiklad medzi vonkajším náboženstvom, ktoré verí, že bohovia prebývajú vo svätyniach, a filozoficky kultivovanou spiritualitou, ktorá zameriava pozornosť človeka k prítomnosti božstva vo svete a vo vlastnej duši.

Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia)

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. / Philosophie ist nicht anders als bewusstvolle Religion. Beide suchen nur auf verschiedene Wege dasselbe. Namlich Gott.

Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.