Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby.

Vladárstvo mnohých je nedobre. Nech jeden je vladcom.

Konšpiračný charakter Societas philadelphica je neprehliadnuteľný. Nerozbitné spojenie členov spoločnosti pripomína na regule rádu(rozenkrucianov), ciele sú však úplne svetovo-politické. Za bezplatné služby vo všetkých oblastiach verejného života by mali členovia spoločnosti obsadiť vplyvné pozície a takpovediac v spoločnosti monopolizovať, ku sebe pritiahnuť do značnej miery aj obchod a výrobu a stať sa tak štátom v štáte, od ktorého by vládcovia čoskoro boli úplne závislí. Nadnárodný charakter spoločnosti by nakoniec viedol k vyriešeniu partikularizmu jednotlivých štátov a zavedeniu sa tajnej ríše rozumu. Striktné vylúčenie súkromného vlastníctva medzi členmi spoločnosti v spojení s právom na výhradné používanie technických vynálezov by viedlo v krátkom čase k prevodu výrobných prostriedkov do vlastníctva spoločnosti.

Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov.

Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu.

Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne.

Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené.

Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych.

Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili.

Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Ma teze je, ze anarchizmus napomaha dosazeni pokroku v kteremkoli ze zvolenych vyznamu tohoto slova..

Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok....

Bezpodmienečný základný príjem je jedna z reálnych možností riešenia finančnej krízy. Hospodárstvo je totiž v kríze najmä vtedy, ak ľudia prestávajú kupovať...(resp. nemajú za čo).

Bezpodmienečný základný príjem snahou o ľudskejšiu spoločnosť, v ktorej nie sú ľudia nútení pracovať (v zmysle robiť čokoľvek, hlavne že za peniaze) pod hrozbou existenčnej núdze.

Bezpodmienečný základný príjem umožňuje človeku rozvíjať sa tak, ako si to sám predstavuje, (vrátane práce, ktorú chce robiť dobrovoľne, hoci práce neplatenej, v domácnosti, s deťmi a pod.) - alebo sa aj nerozvíjať. Rozširuje teda pojem slobody v zmysle skutočnejšej a konkrétnejšej zodpovednosti za svoj vlastný život; a zároveň umožňuje spoločnosť nezaloženú na strachu (akou dnešná spoločnosť je, aj keď vo veľmi slabom odtieni oproti extrémnosti napríklad vojnového stavu).

Bezpodmienečný základný príjem nie je sama osebe zlepšením sveta, len ho viac umožňuje - už len tým, že ľudia, ktorí nie sú v existenčnej hrozbe, majú väčší priestor pre etické rozhodnutia (napr. o tom, čo chcú robiť, teda svojou prácou podporovať).

Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby).

Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd.

Voliť by mali len tí, čo politike rozumejú, nie každý. Je morálne nezodpovedné ísť voľbám a nemať tušenie koho voliť.

Voliť by moho 20-tisíc náhodne vybratých ľudí, ktorí by boli na voľbu vyškolení.

Vladnut by mali vsetci.Vsetok lud ma rozhodovat o politickych otázkach priamo, referendom. Sucastou pravnej upravy referenda je tiez ludová iniciativa– pravo predlozit do referenda zavazny navrh, ktory ma stanoveny pocet podpisov .(priama demokracia)

Nikto by nemal vladnut. Kazdy by mal byť absolutne slobodny, nemal by byť viazaný s inymi ludmi, pokial to nie je v jeho vlastnom zaujme. Spolocnost, nech by bola akokolvek slobodna, vyvija na cloveka natlak vo forme verejnej mienky a nazoru vacsiny (anarchia).

Vladnut by mali pokial mozno najstarsi ludia, lebo ti maju najviac skusenosti.Pri tom formálne nemusia byť vodcovia, stací ked budu mat dominantné nazorove postavenie. (gerontokracia)

Vladnut by mal clovek, ktory ma prirodzenu autoritu, ktory vie presvedcit masy. Vsetci ludia by potom za nim stali, konali by jednotne,kazdy svoje povinnosti.Spolocnost by mala organicku, hierarchicku strukturu, v ktorej by kazdy vedel co ma robit. Bol by konecne klud a poriadok,ziadne hadky,neistota a chaos (fasizmus).

Vladnut by mali technici. Technika zaujima vyssie postavenie ako ekonomika, v sulade s cim je potrebne alebo opravnene, aby vladu mala v rukach technicka inteligencia. Vsetci mimo technikov su iba taki komedianti, ktori nicomu nerozumeju, iba maju pekne reci. (technokracia)

Vladnut by mali programatori. V podnikoch uz vladnu (cez SAP napr.)

Vladnut by mali uradnici. Postupovat by mohli len v sulade so zakonom, nemohli by menit zakony. (byrokracia)

Vladnut by sme mali my, moja rodina a znami, lebo sa vieme na seba spolahnut a rozumieme si a preto budeme pracovat efektivne.(nepotizmus)

Vládnuť by mali muži. Keď vypukne vojna, kto bude bojovať? Muži.

Žijeme v dobe, keď najbohatne ten, kto dokáže poskytovať najlepšie služby, za ktoré sú ochotní ľudia zaplatiť. Kresťanská morálka služby najlepšie pasuje k trhovej ekonomike.

Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý.

Globalizácia je dobrá.

Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii.

Hierarchické usporiadanie spoločnosti je potrebné na riešenie komplikovaných problémov, rozdeľovania statkov. To, že sa ochudobňujú tí na spodku hierarchie je čiastočný problém, ktorý treba riešiť bez odstránenia hrierachie. Cieľom hierarchie nie je vládnutie len pre vládnutie.

Ak zoberiete majetok buržoázii, tak sa k moci dostane menšina z proletariátu, pričom nie je jasné (z Manifestu) ako sa tá menšina vyberie. Táto menšina pochádza z dobrého proletariátu a preto by nemala byť korumpovaná, čo sú obidva nepravdivé predpoklady, pretože nie všetok proletariát je dobrý a menšina sa môže skorumpovať pod sociálnym tlakom, čo sa vždy aj stalo, ak sa tento experiment uskutočnil.

Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu.

To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho

Aj na Slovensku môže byť civilizovaný, funkčný, slušný štát. Tí čo hovoria, že my to vymetieme, všetku tú korupciu a špinu, tak jediné čo vymetú budú občianské, ľudské a iné práva a budú tu vládnuť ešte primitívnejším, vulgárnejším a násilnejším spôsobom. My musíme veriť v to, že ak je možná liberálna demokracia a slušný štát v Rakúsku a Nemecku, tak je možný aj na Slovensku. (marec 2017)

Predstavte si , že by všetci ľudia žili pre dnešok Predstavte si, že by neexistovali žiadne štáty Nie je ťažké to urobiť Nič, za čo by sa zabíjalo alebo zomieralo A tiež žiadne náboženstvo Predstavte si, že všetci ľudia žijú život v mieri Môžeš povedať že som snílek Ale ja nie som jediný Dúfam, že sa jedného dňa k nám pripojíte A svet bude jeden Predstavte si, že by nebol žiadny majetok Neviem či to dokážeš Žiadna nutnosť byť chamtivý alebo ...

Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa."

Vládnuť by mali ženy.

Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv.

Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu.

Ak nakoniec dosiahnete plat 50 000 dolárov ročne alebo 100 000 dolárov ročne, môžeme diskutovať o tom, akú sumu by ste mali minúť na pomoc iným ľuďom. Ak však zarobíte 250 000 dolárov alebo 1 milión dolárov, je zrejmé, že prevažná časť vášho príjmu by sa mala rozdať.

Môžeme definovať niečo ako „maximálny morálny príjem“, po prekročení ktorého je zjavne neospravedlniteľné neodovzdať všetky svoje peniaze.

Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus.

Len jeden svetový štát môže zabezpečiť, že už nebudú vojny (medzi štátmi, kedže už bude len jeden štát) a tiež len celosvetový štát môže vyriešiť na globálnej úrovni ekologické problémy (znečistenie prírody nepozná hranice štátov).

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Nie som proti tomu, aby európske štáty spolupracovali a priatelili sa, ale som proti únii. Na zlú cestu v európskej integrácii sa odbočilo pri premenovaní ES na EÚ, teda pri Maastrichskej zmluve.

Nikoho z bývalého komuistického bloku nenapadlo, že by chcel žiť vo svete bez hraníc. Hranice sú dobré ak sú priechodné. Hranice sú nevyhnutné pre ľudský život. Každý zamykáte byt a ak máte okolo domu záhradu, tak predpokladám, že zamykáte bránu do tej záhrady. Aby sme si nechali otvorené brány do našich štátov, t.j. domov, to je neprijateľná vec.

Demos, t.j. ľud v demokratickom štáte by mali byť všetci ľudia na zemi.

Bratstvo , rovnosť, sloboda,

Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou)

Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti )

Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom )

Vládnuť by mali vedci. Počas pandémie sa veľmi zvýšila dôvera ľudí k názorom a odporúčaniam vedcov. Nariadenia a zákony by sa mali formovať podľa názorov vedcov.

Panovník by mal mať štyri kardinálne cnosti : odvahu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť
Ďalej mal mať (stredoveký) panovník aj tri Pavlove cnosti : vieru, nádej a lásku.

V Uhorsku mohol byť považovaný za panovníka len ten, kto spĺňal 3 podmienky : musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou, v stoličnom Belehrade a byť pomazaný ostrihomským biskupom. V českom kráľovstve v přemyslovskom období mohol byť českým kniežaťom ten, kto spĺňal 2 podmienky : koho zvolili predáci, t.j. najvýznamnejší predstavitelia českých rodov a druhá podmienka, že musel byť intronizovaný, t.j. posadený na starý kniežací stolec, ktorý sa nachádzal uprostred pražského hradu.

Stredoveký človek sa najviac bál chaosu a nezriadených pomerov a najviac si vážil poriadok. Poriadok pre neho predstavoval kráľ, ktorý ako zástupca Krista na Zemi zodpovedal za to, že tu poriadok bude zachovávaný.