Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

o každej veci možno mať dva protichodné názory

Slova bez spojenia nie sú pravdivé, ani nepravdivé. Iba ich spojením môžeme vytvoriť klad alebo zápor, ktorý potom môže byt pravdivý alebo nepravdivý. / Kategorie

Nie každá reč je súdom, iba ta v ktorej je pravda, alebo nepravda.

Ježiš je pravda (cit.:Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.)

Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba.

Pravda je súhlas veci a rozumu.

Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda.

Je istou pravdou, že existujem.

Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Jeden z princípov, ktorým si môžeme byť úplne istý, ale nevieme načo je nám dobrý, ktorý je istý ale bez nejakej informácie (a teda prázdny). Ide o slávny princíp identity. Tento princíp ma klasický vzorec 'A je A'. To je isté. Ak poviem modrá je modrá alebo Boh je Boh, nehovorím, že Boh existuje, ale hovorím pravdu.

Zjednodušené vyjadrenie princípu identity znie: vec je to, čo je vecou , t.j vec a jej esencia sú jedno. Učené vyjadrenie toho princípu znie: každá analytická veta je pravdivá.

Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him..

Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť.

Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická.

Treba rozlišovať medzi pravdami esencie a pravdami existencie. 2+2=4 platí vždy a na každom mieste a je to pravda esencie. Pravda tvrdenia 'Cézar prekročil Rubikon' nie je toho istého typu ako '2+2=4' je to pravda existencie. Je však možné, že aj pravda existencie platí nevyhnutne v každom čase a každom mieste rovnako ako pravda esencie, potrebovali by sme však k tomu analyzovať všetky príčiny prečo Ceasar v určitom čase a na určitom miete prekročil Rubikon. Táto analýza by zahŕňala všetky príčiny, teda celý svet. V pojme Cézara by sme teda mohli objaviť celý svet, ale analýza k tomu potrebná by bola nekonečná. Pri pravdách esencie je analýza konečná, pri pravdách existencie je analýza nekonečna.

Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

myšlienky /ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti/ sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc pôsobiť...

Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam.

Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy.

Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov.

Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data

Pravda je len zhoda so skúsenosťou a tak, ako sa historicky mení skúsenosť, mení sa aj pravda.

Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou.

Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom.

Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti.

Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme.

Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax.

Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my?

Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly.

Pravda je teda tiež ľudská, poznávacia kategória, pravdu hľadá a tvorí len človek, ktorý vie, že sa často mýli, a práve preto chce mať pravdu; prirodzene, s prihliadaním na skutočnosť.

Tvrdenie je analytické vtedy a len vtedy, ked je pravdivé na základe svojho významu alebo na základe definície.

To, že Rembrant sa narodil 1606 je objektívny fakt. Je to epistemologicky objektívne. Naproti tomu, keď poviem, že Rembrant je najväčší maliar aký kedy žil, tak to je epistemologicky subjektívne.