marxizmus

Iné zobrazenie filozofických škôl


marxizmus

Kategória: filozofia 20. storočia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Marxizmus je ucelenou teóriou premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmenou vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastolujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu. Marxizmus výrazne ovplyvnil dejiny konca 19. storočia a celé 20. storočie./wikipedia




Povedali o nej

Jacques Derrida : Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus) >>

Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Čo robiť?

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Niekto : Marxisti musia byť proti vojne. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?

Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>

Na otázku Kresťanstvo áno či nie ?

Niekto : Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili. >>

Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Niekto : Páni sú všetkému na vine. >>

Na otázku Prečo sú vojny?

Niekto : Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny. >>

Niekto : Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov. >>


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk