skepticizmus

Kategória: poklasická helensko-rímska filozofia

Antický skepticizmus (gr. skeptikoi, odv. od slovesa skeptesthai – uvažovať, skúmať) ako filozofická doktrína vznikol v 4. storočí pred Kr. Bol to smer helenistickej filozofie, ktorého stúpenci pripúšťali iba skúmanie vecí, odmietali však vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov. starší skepticizmus - Pyrrhon z Elidy. stredný skepticizmus - Arkesilaos z Pitany, ďalší predstavitelia: Karneades z Kyrény. mladší skepticizmus - smer rímskej filozofie, jeho hlavným cieľom bolo ukázať možnosti návratu k naozajstnej filozofickej vede. Filozofiu chceli mladší skeptici budovať tak, že sa opierali o históriu a vedecké pramene. Požadovali v prvom rade právo pochybovať, právo na tvorivý nepokoj ducha, na zdržanlivosť vo vyslovovaní súdov. Predstavitelia: Agrippa, Ainesidémos, Sextos Empirikos.

Filozofi školy :

Pyrrhon z Elidy
Ainesidémos
Agrippa the Skeptic

Povedali o nej

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus) >>