kynizmus

Iné zobrazenie filozofických škôl


kynizmus

Kategória: klasická grécka filozofia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Kynizmus alebo kynická škola alebo cynizmus je filozofický smer - starogrécka filozofická škola (jedna zo sokratovských škôl), ktorú založil Antisténes a ktorej najznámejším predstaviteľom bol Diogenes zo Sinope. Za základ šťastia a cnosti pokladala opovrhovanie spoločenskými normami, odmietnutie bohatstva, slávy, všetkých zmyslových pôžitkov, dosiahnutie nezávislosti a vnútornej slobody.Hlavnými zásadami kynikov boli:
čím múdrejší je človek, tým menej má potrieb,
treba pohŕdať márnosťami, ktoré si ľudia obyčajne vážia,
človek je slobodný vtedy, keď nič nepotrebuje
múdry človek stačí sám sebe, patrí mu všetko a je vo svojej chudobe najbohatší
nemáme uznávať iné zákony ako zákony prírody, ktorých jediný predpis je cnosť
nemáme sa vyhýbať práci a námahe; naopak - máme ich vyhľadávať./wikipedia




Povedali o nej

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : O kynicích nelze poznamenat nic zvláštního, protože byli málo filosoficky vzděláni a nepozvedli své učení na úroveň vědecké soustavy. (…) Vědeckou důležitost kynická škola nemá; vyjadřuje pouze vývojový moment, k němuž muselo ve vědomí obecně nutně dojít, totiž to, že se vědomí ve své jedinečnosti muselo nutně pojímat jako svobodné a nezávislé na vnějších předmětech a požitcích (ad kynizmus) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus) >>

Arthur Schopenhauer : Kynizmus je prakticka filozofia, t.j. ktora prenasa pojmy so zivota. Ide o najvacsie mozne zriekanie sa. Kynici utekaju od vsetkych pozitkov, ako od pasci, cez ktore sa k nam dostava utrpenie. Prirodzeny stav je najznesitelnejsi, kazda pomocka, cez ktoru sa snazime ulahcit si zivot prinasa nove a vacsie utrpenie ako bolo povodne. Lepsie je vzdat sa chcenia ako sa snazit (zvacsa bezvysledne), ked to dosiahneme bat sa straty, a zazivat pripadnu bolestnu stratu. (ad kynizmus) >>

Niekto : To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus, osvietenská filozofia) >>



Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk