Benedictus de Spinoza

Ako žiť?

Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.

Benedictus de Spinoza

To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..

Benedictus de Spinoza

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Benedictus de Spinoza

Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť.

Čo robiť?

Benedictus de Spinoza

Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia.

Benedictus de Spinoza

To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..

Čo jesť?

Benedictus de Spinoza

Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom.

Benedictus de Spinoza

Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov.

Aká je božia vôľa?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí.

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza

Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.

Benedictus de Spinoza

...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám....

Čo je šťastie?

Benedictus de Spinoza

Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje.

Benedictus de Spinoza

Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.

Benedictus de Spinoza

Štastie nie je odmena za našu cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z neho preto, že obmedzujeme naše pôžitky, ale naopak, pretože sa z neho tešíme, sme schopní naše pôžitky obmedzovať .

Benedictus de Spinoza

Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej.

Benedictus de Spinoza

Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Benedictus de Spinoza

Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.

Benedictus de Spinoza

Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti.

Čo je sloboda?

Benedictus de Spinoza

Neslobodou nazývam ľudskú bezmocnosť v miernení a obmedzovaní afektov. Človek vydaný napospas afektom nie je totiž svojím pánom, ale vládne mu náhoda, ktorej podlieha natoľko, že je často nútený nasledovať to, čo je pre neho horšie, hoci vidí to, čo je pre neho lepšie.

Benedictus de Spinoza

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

Benedictus de Spinoza

Sloboda je poznana nevyhnutnost.

Benedictus de Spinoza

Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.

Benedictus de Spinoza

Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou.

Benedictus de Spinoza

Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.

Benedictus de Spinoza

Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní.

Benedictus de Spinoza

Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační.

Benedictus de Spinoza

Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne.

Benedictus de Spinoza

Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.

Čo je to dobro?

Benedictus de Spinoza

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza

Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný.

Benedictus de Spinoza

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.

Benedictus de Spinoza

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Benedictus de Spinoza

Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.

Benedictus de Spinoza

Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená)....

Benedictus de Spinoza

Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro..

Benedictus de Spinoza

Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza

Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Benedictus de Spinoza

No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza

...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.

Benedictus de Spinoza

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Čo je láska?

Benedictus de Spinoza

Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť.

Benedictus de Spinoza

Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz.

Benedictus de Spinoza

Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.

Čo je to zlo?

Benedictus de Spinoza

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza

Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný.

Benedictus de Spinoza

Poznanie zla je neadekvatne poznanie.

Benedictus de Spinoza

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Odkiaľ prichádza zlo?

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Benedictus de Spinoza

Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.

Benedictus de Spinoza

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Čo je človek?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí.

Benedictus de Spinoza

Človek je akcidentom svetovej substancie.

Benedictus de Spinoza

Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.

Benedictus de Spinoza

Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom.

Benedictus de Spinoza - asocianizmus

Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Čo je to pravda?

Benedictus de Spinoza

Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť.

Benedictus de Spinoza

Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia.

Čo je poznanie?

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza

Pretože ľudia nachádzajú v sebe i mimo seba nemálo prostriedkov, ktoré do značnej miery prispievajú k ich prospechu (ako napríklad oči k videniu, zuby ku kúsaniu, rastliny a zvieratá k výžive, slnko na svetlo, more k výžive ryb apod.) usúdili, že všetky veci v prírode možno považovať za prostriedky prispievajúce k ich prospechu.

Benedictus de Spinoza

..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí.

Benedictus de Spinoza

Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.

Benedictus de Spinoza

Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia.

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.

Benedictus de Spinoza

Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny.

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Benedictus de Spinoza

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Benedictus de Spinoza

Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod.

Benedictus de Spinoza

Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum.

Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Benedictus de Spinoza

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Benedictus de Spinoza

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Aké sú druhy poznania?

Benedictus de Spinoza

..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí.

Benedictus de Spinoza

Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny.

Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania?

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.

Ako prestať nenávidieť?

Benedictus de Spinoza

Ak si vec, ktorá v nás zvyčajne vyvoláva afekt smútku, predstavíme tak, že sa v niečom podobá inej veci, ktorá v nás vyvoláva rovnako silný afekt radosti, budeme ju súčastne nenávidieť i milovať.

Benedictus de Spinoza

Láska a nenávisť napríklad k Petrovi zaniknú, ak sa spojí smútok, ktorý zahŕňa nenávisť a radosť, ktorú zahŕňa láska, s ideou inej príčiny. A jedna i druhá sa zmenšia potiaľ, pokiaľ si predstavujeme, že Peter nebol ich jedinou príčinou.

Benedictus de Spinoza

Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.

Benedictus de Spinoza

Ak oddelíme hnutie mysle čiže afekt od myšlienky na vonkajšiu príčinu a spojíme ho s inými myšlienkami, vtedy zanikne láska alebo nenávisť k vonkajšej príčine, ako aj kolísanie mysle, ktoré vzniká z týchto afektov.

Benedictus de Spinoza

Afekt vzťahujúci sa na viaceré, a to rozličné príčiny, o ktorých myseľ uvažuje zároveň s týmto afektom, je menej škodlivý, menej mu podliehame a každá jednotlivá príčina na nás menej pôsobí ako pri inom rovnako silnom afekte, ktorý sa vzťahuje len na jednu alebo na niekoľko málo príčin.

Ako sa rozhodujeme?

Benedictus de Spinoza

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?

Benedictus de Spinoza

Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.

Benedictus de Spinoza

Nejakú vec budeme milovať alebo nenávidieť len preto, lebo si predstavujeme, že sa v niečom podobá predmetu, ktorý zvyčajne vyvoláva v našej mysli radosť alebo smútok, hoci to, v čom sa vec podobá onomu predmetu, nie je pôsobiacou príčinou týchto afektov.

Benedictus de Spinoza

Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz.

Ako vzniká nenávisť?

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku.

Benedictus de Spinoza

Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.

Benedictus de Spinoza

Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska.

Benedictus de Spinoza

Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.

Benedictus de Spinoza

Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť.

Benedictus de Spinoza

Ak v niekom nejaký príslušník iného stavu alebo iného národa vyvolá radosť alebo smútok, sprevádzaný ako príčinou ideou ideou tohoto človeka ako príslušníka celého stavu alebo národa vôbec, tak bude milovať alebo nenávidieť nielen jeho, ale všetkých príslušníkov toho istého stavu alebo národa.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť je smútok sprevádzaný ideou vonkajšej príčiny.

Benedictus de Spinoza

Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.

Benedictus de Spinoza

Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.

Aký je vzťah poznania a vôle?

Benedictus de Spinoza

Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.

Benedictus de Spinoza

V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Benedictus de Spinoza

V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.

Benedictus de Spinoza

Vôľa a rozum sú totožné. Dôkaz : Vôľa a rozum nie sú nič iného ako jednotlivé chcenia a jednotlivé idey. Avšak jednotlivé chcenia a idey sú totožné. Teda vôľa a rozum sú jedno a to isté.

Benedictus de Spinoza

Pod vôľou rozumiem schopnosť niečomu pritakať či niečo popierať, a nie žiadostivosť. Opakujem teda : Pod týmto pojmom rozumiem schopnosť, prostredníctvom ktorej myseľ pritakáva alebo popiera, čo je pravdivé a čo nie je pravdivé, a nie žiadostivosť, ktorou si myseľ niečo praje alebo niečo odmieta.

Čo bolo skôr?

Benedictus de Spinoza

Jedna substancia nemôže byť vytvorená inou substanciou.

Benedictus de Spinoza

Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.

Čo je myslenie?

Benedictus de Spinoza - asocianizmus

Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď.

Benedictus de Spinoza - asocianizmus

Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.

Benedictus de Spinoza

Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo.

Čo je náboženstvo?

Benedictus de Spinoza

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Čo je prvá pravda?

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom.

Benedictus de Spinoza - Determinizmus

Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok.

Čo je to Boh?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).

Benedictus de Spinoza - panteizmus

Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.

Benedictus de Spinoza

Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit.

Benedictus de Spinoza - panteizmus

Boh, čiže príroda./ Deus sive natura.

Benedictus de Spinoza

Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť.

Benedictus de Spinoza

Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Benedictus de Spinoza

Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.)

Benedictus de Spinoza

Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným.

Benedictus de Spinoza - panteizmus

Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí.

Benedictus de Spinoza

Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.

Benedictus de Spinoza

Moc boha je sama jeho esencia.

Benedictus de Spinoza

Pod pojmom natura naturans (príroda tvoriaca) musíme rozumieť to, čo je samo v sebe a čo je chápané zo seba samého, čiže atribúty substancie, ktoré vyjadrujú večnú a nekonečnú esenciu, tzn. .. musíme pod týmto pojmom rozumieť Boha, pokiaľ ho chápeme ako slobodnú príčinu. Pod pojmom natura naturata (príroda vytvorená) rozumiem všetky tie veci, ktoré vyplývajú z nutnosti prirodzenosti Boha, čiže z každého atribútu Boha, tzn. všetky módy atribútov Boha, pokiaľ ich chápeme ako veci, ktoré sú v Bohu a ktoré bez neho nemôžu ani byť, ani byť chápané.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Benedictus de Spinoza

Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.

Benedictus de Spinoza

Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci.

Benedictus de Spinoza

Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Benedictus de Spinoza

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať....

Čo je to kauzalita?

Benedictus de Spinoza

Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať.

Benedictus de Spinoza

Nijaká jednotlivina alebo nijaká vec, ktorá je konečná a má determinovanú existenciu, nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je takisto konečná a má determinovanú existenciu. A zasa ani táto príčina nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je práve taká konečná a má determinovanú existenciu, a tak ďalej do nekonečna.

Benedictus de Spinoza

Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.

Čo je to moc?

Benedictus de Spinoza

Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása.

Čo je to zázrak?

Benedictus de Spinoza

Zázraky nie sú prestúpením prírodných alebo vedeckých zákonov, ale iba prírodných zákonov, ako ich v súčasnosti chápeme. Zázrak je jednoducho udalosť, ktorú nedokážeme vysvetliť, a parazituje na našej nevedomosti. Je to v skutočnosti prirodzená udalosť, ktorá prekonáva naše obmedzené ľudské chápanie. Pre dokonalé pochopenie by sa nič nejavilo zázračné.

Čo robíme?

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza

Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.

Benedictus de Spinoza

O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.

Benedictus de Spinoza

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Benedictus de Spinoza

Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Benedictus de Spinoza

Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.

Benedictus de Spinoza

Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať.

Benedictus de Spinoza

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Benedictus de Spinoza

Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro..

Benedictus de Spinoza

Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.

Benedictus de Spinoza

Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti.

Existuje Boh?

Benedictus de Spinoza

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Existuje niečo večné a nemenné?

Benedictus de Spinoza

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Je boh ľudský výmysel?

Benedictus de Spinoza

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Je majetok dobrý alebo zlý?

Benedictus de Spinoza

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Benedictus de Spinoza

Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť.

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Benedictus de Spinoza - Determinizmus

V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.

Benedictus de Spinoza

Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené.

Benedictus de Spinoza

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Benedictus de Spinoza

Modom rozumiem stavy substancie, čiže to, čo je v niečom inom, pomocou čoho sa tiež chápe.

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom.

Kde je Boh?

Benedictus de Spinoza - panteizmus

Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.

Kolko je jestvujúcien?

Benedictus de Spinoza

V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom.

Benedictus de Spinoza

Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať.

Možu sa diať zázraky?

Benedictus de Spinoza

Zázraky nie sú prestúpením prírodných alebo vedeckých zákonov, ale iba prírodných zákonov, ako ich v súčasnosti chápeme. Zázrak je jednoducho udalosť, ktorú nedokážeme vysvetliť, a parazituje na našej nevedomosti. Je to v skutočnosti prirodzená udalosť, ktorá prekonáva naše obmedzené ľudské chápanie. Pre dokonalé pochopenie by sa nič nejavilo zázračné.

Nie je všetko poznanie iba viera?

Benedictus de Spinoza

Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť.

Prečo existuje utrpenie?

Benedictus de Spinoza

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Benedictus de Spinoza

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?

Benedictus de Spinoza

Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Prečo musíme zomrieť?

Benedictus de Spinoza

Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin.

Benedictus de Spinoza

Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.

Benedictus de Spinoza

Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.

Benedictus de Spinoza

O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.

Benedictus de Spinoza

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Benedictus de Spinoza

Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália.

Benedictus de Spinoza

Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.

Prečo sú vojny?

Benedictus de Spinoza

Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.

Benedictus de Spinoza

Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.

Sme slobodní?

Benedictus de Spinoza

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Benedictus de Spinoza

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

Benedictus de Spinoza

V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Benedictus de Spinoza

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Benedictus de Spinoza

Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek.

Benedictus de Spinoza

Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Benedictus de Spinoza

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí?

Benedictus de Spinoza

Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom.

Benedictus de Spinoza

Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov.

Benedictus de Spinoza

Povedali o ňom

Ako žiť?

Čo robiť?

Čo jesť?

Aká je božia vôľa?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Čo je šťastie?

Čo je sloboda?

Čo je to dobro?

Čo je láska?

Čo je to zlo?

Odkiaľ prichádza zlo?

Čo je človek?

Čo je to pravda?

Čo je poznanie?

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Aké sú druhy poznania?

Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania?

Ako prestať nenávidieť?

Ako sa rozhodujeme?

Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?

Ako vzniká nenávisť?

Aký je vzťah poznania a vôle?

Čo bolo skôr?

Čo je myslenie?

Čo je náboženstvo?

Čo je prvá pravda?

Čo je to Boh?

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Čo je to kauzalita?

Čo je to moc?

Čo je to zázrak?

Čo robíme?

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Existuje Boh?

Existuje niečo večné a nemenné?

Je boh ľudský výmysel?

Je majetok dobrý alebo zlý?

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Kde je Boh?

Kolko je jestvujúcien?

Možu sa diať zázraky?

Nie je všetko poznanie iba viera?

Prečo existuje utrpenie?

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?

Prečo musíme zomrieť?

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Prečo sú vojny?

Sme slobodní?

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí?