Guatama Buddha

Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje. Presne tak to, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty.

.. Nibbána (je) ... cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutie žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.

Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec.

To nemenné je oblasť, v ktorej nie sú ani prvky pevnosti, tekutosti, tepla, pohybu, ani priestor, ani vedomie, ani ničota, ani tento svet, ani žiadny iný svet, ani slnko, ani mesiac. Taká oblasť skutočne je. Nie je tam ani prichádzanie, ani odchádzanie, ani zostávanie v pokoji, ani vznikanie, ani umieranie. Nie je tam ani únava, ani rozvoj, ani predmety. Toto je ten úplný koniec utrpenia. Hovorím, žiaci, je Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované. Keby nebolo tohto Nezrodeného, tohoto Nevzniknutého, tohoto Nestvoreného, tohoto Nezformovaného, nebol by možný únik zo sveta zrodeného, vzniknutého, stvoreného a zformovaného. Pretože je, žiaci, Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované, je teda možné zo světa zrodeného, vzniknutého, stvoreného, zformovaného uniknúť.

Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

sankhára - tento pojem v najširšom zmysle zahŕňa všetky podmienené alebo zložené veci (sankhatá dhammá) - na rozdiel od Nibbány, ktorá nie je pominuteľná a nie je na ničom závislá

Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov.

Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.

Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie.

Ten, kto je oslobodený od prvých troch pút, je nazývaný "Ten, ktorý vstúpil do prúdu" (sotápanna), t.j. do prúdu vedúceho k Nibbáne. Má neotrasiteľnú dôveru v Buddhu, v náuku (Dhamma) a obec (Sangha) a je neschopný konať proti piatim etickým pravidlám (Paňča–síla). Bude znovuzrodený najviac sedemkrát, ale nikdy v stave nižšom, než je ľudský svet. Kto oslabí alebo čiastočne prekoná štvrté a piate puto v ich hrubších formách, je nazývaný sakadágámí, doslova "Ten, ktorý sa ešte raz vráti," bude teda už len raz znovuzrodený vo sfére zmyslov (káma–loka) a potom dosiahne svätosť. Anágámí, doslova "Ten, ktorý sa už nevráti," je úplne zbavený prvých piatich pút, ktoré viažu k znovuzrodzovaniu vo sfére zmyslov. Po smrti bude znovuzrodený v jemnohmotnej sfére (rúpa–loka), kde potom dosiahne cieľ. Arah, dokonale "Svätý," je oslobodený od všetkých desiatich pút.

Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec.

To je svet, to som ja, ja budem po smrti stálý, trvajúci a večný, môže byť takýto názor v skutočnosti niečím iným, ako náukou úplných bláznov? Toto všetko sú iba nereálne názory, spleť názorov, divadielko názorov, sieť názorov, pasca názorov. Takto sa nepoučený a nevedomý svetský človek, ktorý je chytený do pút týchto názorov, neoslobodí od znovuzrodení, od starnutia a smrti, nezbaví sa strasti a plaču, bolesti, žiaľu a zúfalstvu, neunikne utrpeniu.

Telesnosť je pominuteľná, cítenie je pominuteľné, vnímanie je pominuteľné, mentálne formácie sú pominuteľné, vedomie je pominuteľné. A to, čo je pominuteľné, je podrobené utrpeniu. O tom, čo je pominuteľné a podrobené utrpeniu zmien, o tom nemôže nikto vo vzťahu ku skutočnosti povedať: Toto som ja, toto patrí mne, toto je moje ja.

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku.

..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Som ovládaný svojimi činmi, som dedičom svojich činov, som ako moje činy, utiekam sa k svojim činom. Nech už vykonám činy dobré alebo zlé, zdedím ich. - O tomto by mali opakovane rozjímať žena i muž; hospodár a vôbec každý človek.

Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený.

To je svet, to som ja, ja budem po smrti stálý, trvajúci a večný, môže byť takýto názor v skutočnosti niečím iným, ako náukou úplných bláznov? Toto všetko sú iba nereálne názory, spleť názorov, divadielko názorov, sieť názorov, pasca názorov. Takto sa nepoučený a nevedomý svetský človek, ktorý je chytený do pút týchto názorov, neoslobodí od znovuzrodení, od starnutia a smrti, nezbaví sa strasti a plaču, bolesti, žiaľu a zúfalstvu, neunikne utrpeniu.

Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli.

V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára).

Budhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty..

Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb, keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnuce spleť.

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku.

Som ovládaný svojimi činmi, som dedičom svojich činov, som ako moje činy, utiekam sa k svojim činom. Nech už vykonám činy dobré alebo zlé, zdedím ich. - O tomto by mali opakovane rozjímať žena i muž; hospodár a vôbec každý človek.

Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený.

Telo je klietka a mysel je vtacik v nej.

A aké existuje vedomie? Je šesť typov vedomia: vedomie tvarov, vedomie zvukov, vedomie pachov, vedomie chutí, vedomie telesných vnemov a vedomie mysle (doslova: vedomie oka, vedomie ucha, atď.).

Vznikanie vedomia je závislé na podmienkach; a bez týchto podmienok žiadne vedomie nevzniká. A podľa toho, na ktorých podmienkach je jeho vznikanie závislé, tak je toto vedomie nazývané. Vedomie, ktorého vznik závisí na oku a tvaroch, je nazývané vedomím oka (čakkhu-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na uchu a zvukoch, je nazývané vedomím ucha (sota-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na čuchovom orgánu a pachu, je nazývané vedomím nosa (Ghana-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na jazyku a chuti, je nazývané vedomím jazyka (dživhá-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na tele a telesných dotykoch, je nazývané vedomím tela (Kája-viňňána). Vedomie, ktorého vznik závisí na vnútornej základni mysli a vonkajších predmetoch mysle, je nazývané vedomím mysli (mano-viňňána).

Visuddhi-Magga vysvetľuje toto prirovnanie: mäsiar, ktorý vedie kravu na bitúnok, priväzuje ju, zabíja ju a zabitú si prezerá, tak dlho nezmizne predstava kravy, kým ju nerozreže na kusy. Akonáhle ju ale rozreže na kusy a posadí sa k predávaniu, mizne predstava kravy a vzniká predstava mäsa. A nemyslí si: Predávam kúsky kravy alebo kupujem si kravu. Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov.

Existuje utrpenie. (1.vznesena pravda)

Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Utrpenie je, ale nie je žiadny trpiaci, čin nie je konaný žiadnym činiteľom, Nibbána je, bez osoby do nej vstupujúce, cesta je, ale pútnika nenájdeme.

..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

...všetky formácie sú podrobené utrpeniu (dukkhá)

Sú štyri spôsoby odpovedania na otázky. Aké štyri? Sú otázky na ktoré treba odpovedať kategoricky (áno/nie). Sú otázky na ktoré treba dať kvalifikovanú analytickú odpoveď (definovaním a predefinovaním pojmov). Sú otázky, na ktoré treba odpovedať protiotázkami. Sú otázky ktoré treba dať bokom. To sú 4 spôsoby odpovedí na otázky. There are these four ways of answering questions. Which four? There are questions that should be answered categorically [straightforwardly yes, no, this, that]. There are questions that should be answered with an analytical (qualified) answer [defining or redefining the terms]. There are questions that should be answered with a counter-question. There are questions that should be put aside. These are the four ways of answering questions.

Minulé, prítomné a budúce Keby sa niekto pýtal: "Existovali ste v minulosti, a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali? Budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdenie, že nebudete existovať? Existujete teraz, a je nepravdivé tvrdenie, že neexistujete? " - môžete odpovedať, že ste existovali v minulosti a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali; že budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdiť, že nebudete existovať; že existujete a je nepravdivé tvrdiť, že neexistujete. V minulosti iba minulá existencia bola skutočná, ale neskutočná bola v onom momente budúcej aj súčasná existencia. V budúcnosti len budúcej existencie bude skutočná, ale neskutočná bude v onom momente minulá aj súčasná existencia. A teraz len prítomná existencia je skutočná, ale neskutočná je v tomto danom momente minulá i budúce existencie. Kto v skutočnosti vidí Závislé vznikanie (patičča–samuppáda), vidí pravdu, a kto vidí pravdu, ten vidí závislé vznikanie. Je tomu, žiaci, práve tak, ako v nasledujúcom prirovnaní: z kravy pochádza mlieko, z mlieka smotana, zo smotany maslo, z masla ghí (prepustené maslo), z ghí pochúťková pena; a v danom momente sa mlieko nepovažuje za smotanu alebo maslo alebo ghí alebo pochúťkovú penu, ale iba za mlieko, a keď je to maslo, je to považované za maslo .... - a práve tak bola moja minulá existencie v onom momente skutočná, ale neskutočná bola budúca a teraz prítomná existencie; moja budúca existencia bude skutočná, ale neskutočná bude minulá a teraz prítomná existencie; v tomto danom momente je moja prítomná existencie skutočná, ale neskutočná je minulá a budúce existencie. Toto všetko sú však len bežné označenia a výrazy, obyčajné konvenčné reči, obyčajné pojmy. Dokonalý ich užíva, bez toho aby na nich lipol.

Príde čas, keď všetku vodu vyschnú, zmiznú a už nebudú. Príde čas, kedy mohutnú Zem zničí oheň, zmizne a už nebude. Ale ani to ešte nie je koncom utrpenia pre bytosti, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu samsáry, na ktorý sú pripútané zaslepenosťou a žiadostivosťou.

Minulé, prítomné a budúce Keby sa niekto pýtal: "Existovali ste v minulosti, a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali? Budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdenie, že nebudete existovať? Existujete teraz, a je nepravdivé tvrdenie, že neexistujete? " - môžete odpovedať, že ste existovali v minulosti a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali; že budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdiť, že nebudete existovať; že existujete a je nepravdivé tvrdiť, že neexistujete. V minulosti iba minulá existencia bola skutočná, ale neskutočná bola v onom momente budúcej aj súčasná existencia. V budúcnosti len budúcej existencie bude skutočná, ale neskutočná bude v onom momente minulá aj súčasná existencia. A teraz len prítomná existencia je skutočná, ale neskutočná je v tomto danom momente minulá i budúce existencie. Kto v skutočnosti vidí Závislé vznikanie (patičča–samuppáda), vidí pravdu, a kto vidí pravdu, ten vidí závislé vznikanie. Je tomu, žiaci, práve tak, ako v nasledujúcom prirovnaní: z kravy pochádza mlieko, z mlieka smotana, zo smotany maslo, z masla ghí (prepustené maslo), z ghí pochúťková pena; a v danom momente sa mlieko nepovažuje za smotanu alebo maslo alebo ghí alebo pochúťkovú penu, ale iba za mlieko, a keď je to maslo, je to považované za maslo .... - a práve tak bola moja minulá existencie v onom momente skutočná, ale neskutočná bola budúca a teraz prítomná existencie; moja budúca existencia bude skutočná, ale neskutočná bude minulá a teraz prítomná existencie; v tomto danom momente je moja prítomná existencie skutočná, ale neskutočná je minulá a budúce existencie. Toto všetko sú však len bežné označenia a výrazy, obyčajné konvenčné reči, obyčajné pojmy. Dokonalý ich užíva, bez toho aby na nich lipol.

Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúci, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.

Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie.

Ani v nekonečnom priestore, ani uprostred oceánu, ani ak sa človek uchýli do horskej jaskyne, nikde v oblasti vesmíru nenájde útulok pred následkami svojich zlých činov.

Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov.

Nekonečná je samsára, nemožno poznať žiadny začiatok znovuzrodzovania bytostí, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu viazané zaslepenosťou a žiadostivosť. A tak ste dlhý čas podliehali utrpeniu, znášali mučenie, prežívali nešťastie a plnili cintoríny. Dosť dlho, aby ste boli neuspokojení všetkými formami existenciu, dosť dlho, aby ste sa od nich odvrátili, aby ste sa oslobodili.

Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď sa vyvinie, vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ, keď sa vyvinie, vedie k veľkému prospechu. / I don't envision a single thing that, when developed, leads to such great benefit as the mind. The mind, when developed leads to great benefit.

Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - keď je skrotená, strážená, chránená, zdržanlivá - vedie k takým veľkým výhodám ako myseľ. Myseľ - keď je skrotená, chránená, chránená, zdržanlivá - vedie k veľkému prospechu. /I don't envision a single thing that — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to such great benefit as the mind. The mind — when tamed, guarded, protected, restrained — leads to great benefit.

A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha).

A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy.

Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania.

A čo je, žiaci, utrpenie byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie byť oddelený od milého.

A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.

Kde táto žiadostivosť, žiaci, začína vznikať a kde sa zahniezdená usadzuje? Tam, kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína vznikať, tak sa zahniezdená usadzuje. A čo je vo svete milé a príjemné? Oko, ucho, nos, jazyk, telo, myseľ, tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, hmatové vedomie a myšlienkové vedomie je vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. A týmto druhom vedomie zodpovedajúce druhy zmyslového kontaktu, im zodpovedajúce cítenie, vnímanie, zámer, túžba, myšlienkové ponímanie, jemu nasledujúce premýšľanie - tieto sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Tomuto sa hovorí ušľachtilá pravda vzniku utrpenie.

Okom videný tvar priťahuje, ak je tento tvar ľúbezný, a odpudzuje, pokiaľ je tento tvar nepáči. Sluchom, čuchom, chuťou, hmatom a myslia vnímanej predmety priťahujú, ak sú ľúbosti a odpudzujú, ak sú nechcené. Takto prežíva ten, komu chýba všímavosť a chápajúce oslobodenie mysle, buď prijíma, alebo odmieta, nech už prežíva akékoľvek cítenie (védaná), - príjemné alebo nepríjemné alebo neutrálne - je týmto cítením viazaný a lipne k nemu. Tým v ňom vzniká požívačnosť a žiadosť (nandí) po cítenia. Kde je žiadosť po cítení, je aj lipnutie (upadanie) a lipnutím je podmienený (prítomný) rast bytia (bhava). Na tomto raste bytia závisle vzniká (budúce) zrodenia (džáti). A v závislosti na zrodení vzniká starnutie a smrť (džárá - Marana), strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo. Tak vzniká ona celá hromada utrpenia.

Desať pút (samjodžana): Je desať pút, ktorými sú bytosti pripútané ku kolesu existencie (samsára). Sú to: 1. klam ja (sakkája-ditthi), 2. pochybovačnosť (vičikiččhá), 3. lipnutie na pravidlách a obradoch (sílabbata–parámása), 4. žiadosť zmyslov (káma–rága), 5. zlovôľa (vjápáda), 6. žiadosť po jemnohmotnej existencii (rúpa–rága), 7. žiadosť po nehmotnej existencii (Arup-rága), 8. domýšľavosť (mana), 9. nepokoj (uddhačča), 10. nevedomosť (avidždžá).

Čo teda je ušľachtilá pravda utrpenia? Zrod je utrpenie, starnutie je utrpenie, umieranie je utrpenie; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú utrpenie; byť spojený s nemilovaným je utrpenie a byť oddelený od milovaného je utrpenie; nedosiahnuť želaného je utrpenie; v súhrne päť skupín lipnutia je utrpenie.

Zrod je utrpení, stárnutí je utrpení, umírání je utrpení; strast a nářek, bolest, zármutek a zoufalství jsou utrpení; být spojen s nežádoucím je utrpení a být oddělen od žádoucího je utrpení; nedosáhnout přáníhodného je utrpení; v souhrnu pět skupin lpění je utrpení.

A čo je, žiaci, utrpenie byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie byť oddelený od milého.

Všetko, čo je zložené sa nakoniec rozpadne.

Všetky zložené veci sú nestále.

Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď nie je rozvinutá, vedie k takej veľkej ujme, ako je myseľ. Myseľ, keď nie je rozvinutá, vedie k veľkej ujme./ I don't envision a single thing that, when undeveloped, leads to such great harm as the mind. The mind, when undeveloped leads to great harm.

Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - ak je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k takej veľkej ujme ako myseľ. Myseľ - keď je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k veľkej ujme. / I don't envision a single thing that — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to such great harm as the mind. The mind — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to great harm.

Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcovia, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.

Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov.

Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).

Sami sebe robíme zlo; samých seba poškvrňujeme. sami zlo odčiňujeme; sám sa stáva človek čistý. Čistota a nečistota závisia od nás samých; nikto nemôže očistiť niekoho druhého .

Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcovia, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.

Sami sebe robíme zlo; samých seba poškvrňujeme. sami zlo odčiňujeme; sám sa stáva človek čistý. Čistota a nečistota závisia od nás samých; nikto nemôže očistiť niekoho druhého .

Človek, ktorý žil múdro, sa nemusí báť ani smrti. / Even death is not to be feared by one who has lived wisely.

Nie je nic na dosahovanie.

Mali by ste si vážiť jeden druhého a vyhýbať sa slovným hádkam, nemali by sa separovať ako voda od oleja, ale mali by ste spolu splynúť ako voda a mlieko. / You should respect each other and refrain from disputes, you should not, like water and oil, repel each other, but should, like milk and water mingle together.

Ty sám, rovnako ako všetci ostatný na svete, potrebujú tvoju lásku a náklonnosť.

Lepšie ako tisíc prázdnych slov, je jedno slovo, ktoré prináša mier./Better than thousand hollow words, is one word that brings peace.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.

Obrazné označenie "cesta" (patipadá) alebo "chodník" (magga) vedie niekedy k tomu nedorozumeniu, že by sa v praxi mali cvičiť jednotlivé členy tejto cesty jeden po druhom tak, ako sú zoradené. Akoby pravé pochopenie, teda plné preniknutie pravdy, malo realizovať najskôr, ešte predtým, než by smel človek pomyslieť na rozvíjanie pravého zmýšľania alebo použitie pravého rozprávania, atď. V skutočnosti musia byť ako prvé zdokonalené tie tri členmi (3. - 5. ), ktoré tvoria oddiel "mravnosti" (síla); potom je nutné venovať pozornosť systematickému trénovaniu mysle cvičením troch členov (6. - 8.), ktoré patria do oddielu "meditácie" (samádhi); ešte len takto pripravená povaha a myseľ človeka je schopná dosiahnuť dokonalosť prvých dvoch členov (1. - 2.) predstavujúcich oddiel "múdrosti" (paňňá). Isté minimum pravého pochopenie je však nevyhnutné skutočne už na samom začiatku, lebo isté pochopenie faktov utrpenia je nutné, aby poskytlo presvedčivé dôvody a motiváciu pre usilovnej cvičenie cesty.

Počujte pozorne žiaci: Nesmrteľnosť je dosiahnuteľná! Učím Dhammu, dávam praktické pokyny. Postupujte teda podľa týchto pokynov! A uskutočnite ten najvyšší cieľ svätého života, cieľ, pre ktorý odchádzajú z domu do bezdomovectva synovia z tých najlepších rodín. Osvojte si ten najvyšší cieľ už v tomto živote, priamym poznaním ho uskutočnite, dosiahnite ho a spočívajte v ňom!

A čo je blahodarné (kusala)? činy telom (Kája-kammaú 1. neubližovať je blahodarné. 2. Nekradnúť je blahodarné. 3. Striedmosť je blahodarná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Neklamať je blahodarné. 5. neohovárať je blahodarné. 6. Hovoriť vľúdne je blahodarné. 7. Hovoriť spoľahlivo je blahodarné. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Nelakomost je blahodarná. 9. Zmierlivosť je blahodarná. 10. Pravé pochopenie je blahodarné. Toto je desať druhov blahodarného spôsobu konania (kusala–kamma–patha).

A ktoré sú teda korene prospešnej kammy? Štedrosť (a-lobha = nesebeckosť) je koreňom prospešnej kammy, láskavosť (a-dosa = dobrotivosť) je koreňom prospešné Kammy, neprítomnosť zaslepenosti (a-moha = múdrosť) je koreňom prospešnej kammy.

Päť metód na prekonanie zlých myšlienok: Keď pri niektorej predstave predmetu žiakovi vznikajú zlé zhubné myšlienky spojené s ochotou alebo nenávisťou a klamom, tak postupuje nasledovne:   Najprv sa snaží vo vzťahu k tomu istému predmetu získať iné predstavy, ktoré sú dobré a blahodarné.   Ak sa to nedarí, uvažuje o zhubných následkoch takto: "Sú to naozaj hanebné myšlienky, prinášajúce skazu!"   Ak to nepomáha, zámerne odvracia od týchto zlých myšlienok pozornosť a ignoruje ich.   Keď ani to nepomáha, zisťuje príčiny vzniku a zloženie týchto zhubných myšlienok.   Ak ani to nevedie k úspechu, tak so zaťatými zubami a jazykom prilepeným k ďasnám, všetku silou svojej mysle potláča a premáha tieto zhubné myšlienky.

keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu.

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Nie je cesta ku šťastiu: šťastie je cesta.

Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí.

Tisíc sviečok môže byť zapálených z jedinej sviečky a život takejto sviečky nebude nikdy ukrátený. Šťastie nikdy nie je zmenšené, ak je zdieľané.

Kto sa raduje z telesnosti, cítenia, vnímania, formácií a vedomie, ten sa raduje z utrpenia. A kto sa raduje z utrpenia, nedosiahne slobody od utrpenia. Tak hovorím. Ako sa dá radovať a plesať, keď je tu všetko stravovanie ohňom vášňe? Obklopení temnotou, nebudete hľadať svetlo? Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb; keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnucu spleť.

Mañjuśrī sa opýtal, “Nejedia Budhovia mäso kôli tathāgata-garbha ?” Požehnaný odpoveda, “Mañjuśrī, je to takto. Nie sú žiadne bytosti, ktoré neboli našou matkou, ktoré neboli našou sestrou generáciami putovania po nekonečných a nekonečných saṃsārach. Aj ten, kto je psom, bol naším otcom, pretože svet živých bytostí je ako tanečnica. Preto vlastné telo a telo druhého sú jediné telo, takže Budhovia nejedia mäso.

Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness

Mäso by sa nemalo jesť za troch okolností: keď bolo videné, počuté alebo je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); toto sú Jivaka, to sú tri okolnosti, za ktorých by sa mäso nemalo jesť, Jivaka! Vyhlasujem, že je možné jesť mäso z troch dôvodov: keď nebolo videné, počuté alebo nie je podozrenie (že živá bytosť bola úmyselne zabitá pre jediaceho); Jivaka, hovorím, že toto sú tri okolnosti, za ktorých sa môže jesť mäso.

jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé

Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu.

Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba.

Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.

A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. /Now this, bhikkhus, is the noble truth of the way leading to the cessation of suffering: it is this noble eightfold path; that is, right view, right intention, right speech, right action, right livelihood, right effort, right mindfulness, right concentration.

Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo. / Teach this tripple truth to all - A generous hearth, kind speech and a life of service

Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci. The way is not in the sky. The way is in the hearth.

Bez utrpenia je táto cesta, je nenásilná, bez potláčania a bez stonania, je to dokonalá cesta. Len toto je pravá cesta, nie je iná, ktorá by viedla neskalenému vhľadu. Vstúpte na ňu a uniknete smrti. Ak vstúpite na túto cestu, urobíte koniec utrpeniu. Túto cestu som počal hlásať, keď som spoznal ako odstrániť tŕň utrpenia. Vy sami musíte vynaložiť úsilie, Dokonalí sú len učiteľmi. Tí, ktorí sa oddajú meditácii, oslobodia sa z pút smrti.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie.

Rovnako ako matka chránila svojím životom svojho vlastného syna, svojho jediného syna, tak by si človek mal kultivovať otvorenú myseľ voči všetkým bytostiam a milujúcu láskavosť voči celému svetu. / Just as a mother would protect with her life her own son, her only son, so one should cultivate an unbounded mind towards all beings, and loving-kindness towards all the world

Je lepšie zvíťaziť nad sebou, ako vyhrať tisíc bitiek. Potom víťazstvo vaše. Nemôžu vám ho vziať ani anjeli ani démoni, ani nebo ani peklo./ It is better to conquer yourself than to win a thousand battles. Then the victory is yours. It cannot be taken from you, not by angels or by demons, heaven or hell.

Svetské bytosti však stavajú na základe pôžitkov, majú záľubu v pôžitkoch, sú očarené požitkami. Také bytosti ťažko prijímajú za základ zákon podmienenosti, závislé vznikanie (patičča–samuppáda) všetkého; nepochopiteľné pre nich bude aj prestanie všetkých formácií, zrieknutie sa každého podkladu znovuzrodzovania, vyvanutie žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána.

Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.

Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja.

Múdre uváženia (joniso manasikára): Avšak poučený ušľachtilý žiak, ktorý má úctu k svätcom, pozná učenie vznešených a je dobre cvičený v ušľachtilej náuke Dhamma, ten chápe, čo je hodné pozornosti a uváženia, ako aj čo pozornosti hodné nie je. A tak uvažuje o tom, čo si zasluhuje pozornosť, čo je hodné uváženia, a nie o tom, čo uvažovanie hodné nie je. Čo je utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je pôvod utrpenia, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je vyhasnutie utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje; čo je cesta vedúca k vyhasnutiu utrpenie, to s dôkladnou pozornosťou múdro uvažuje.

Keby niekto položil otázku, či vôbec pripúšťam nejakú teóriu, malo by sa mu odpovedať takto: Dokonalý je oslobodený od akejkoľvek teórie, pretože Dokonalý pochopil, čo je telesnosť, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je cítenie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo je vnímanie, ako vzniká a zaniká. Pochopil, čo sú mentálne formácie, ako vznikajú a zanikajú. Pochopil, čo je vedomie, ako vzniká a zaniká. Preto hovorím, že Dokonalý získal úplné oslobodenie vyhasnutím, vyvanutím, zmiznutím, zatratením a zbavením sa všetkých názorov a mienky, všetkých sklonov vytvárajúcich mienky akéhosi "ja" či "moje."

Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Pojem sankappa možno prekladať ako zamyslenie, rozhodnutie alebo zmýšľanie, ktoré spočíva v uvedomelom postoji mysli a je rozhodujúci pre spôsob myslenia, hovorenia a konania. Pre metodický rozvoj Pravého zamýšľania sa používajú rôzne cvičenia múdreho uvažovania (joniso-manasikára) a meditácie, napríklad pestovanie takzvaného vznešeného bezodkladne (brahma–vihára–bháváná) v dobrote (Mette), súcitu (Karuna), zdieľanej radosti (muditá) a vyrovnanosti ( upekkhá). Pri meditácii brahma–vihára sa postupuje v troch stupňoch: 1. rozvíjanie zámeru činiť dobré (kusala–katu–kamjatá–čhanda), 2. prekonanie piatich prekážok (nívarana) znemožňujúcich dosiahnuť pohrúženia a 3. rozvoj plného sústredenia (appaná-samádhi - viď vysvetlenie 8. člena cesty).

Všímanie nádychu a výdychu (ané-Apana-sati) Tu sa žiak odoberie do lesa, k päte stromu alebo do prázdneho prístrešia, zloží si nohy, vzpriami telo a udržuje pred sebou všímavosť. Tak všímavý nadychuje a všímavý vydychuje. Keď dlho nadychuje, rozpoznáva "nadychujem dlho;" keď dlho vydychuje, rozpoznáva "vydychujem dlho;" keď krátko nadychuje, rozpoznáva "nadychujem krátko;" keď krátko vydychuje, rozpoznáva "vydychujem krátko." "Celý telesný priebeh (sabbe–kája) prežívajúc budem nadychovať", tak sa cvičí; "Celý telesný priebeh prežívajúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. "Telesné formácie (kája–sankhára) upokojujúc budem nadychovať" - tak sa cvičí; "Telesné formácie upokojujúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť zprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A pobýva nezávislý a nepripútaný k ničomu na svete. Tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele.

Polohy tela (irija–pátha) A ďalej ešte, keď žiak ide, vie "idem;" keď stojí, vie "stojím;" keď sedí, vie "sedím;" keď leží, vie "ležím." Nech sa jeho telo nachádza v akejkoľvek polohe, tak to vie. Žiak chápe, že tu nie je žiadna bytosť, žiadne skutočné ja, ktoré by chodilo, stálo atď., Že to je obyčajný spôsob vyjadrovania, keď sa hovorí "Ja idem," "Ja stojím" atď. - vysvetľuje komentár.

A ďalej ešte, keď žiak prichádza a keď sa vracia, robí tak s jasným uvedomením. Pri uprení i pri odvrátení zraku, robí tak s jasným uvedomením. Pri ohýbaní a narovnávaní, robí tak s jasným uvedomením. Keď je, pije, žuje a ochutnáva, robí tak s jasným uvedomením. Ak vykonáva prirodzenú potrebu, robí tak s jasným uvedomením. Keď ide, sedí, zaspáva a budí sa, hovorí a mlčí, robí tak s jasným uvedomením.

A ďalej ešte, práve toto telo kožou ohraničené, plné nečistôt rôzneho druhu, od päty hore a od konce vlasov dole žiak takto prezerá: "V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, špik, obličky, srdce, pečeň, bránica, slezina, pľúca, blany, pažerák, žalúdok, črevá, lajno, žlč, sliz, hnis, krv, pot, tuk, slzy, stolica, sliny, hlieny, kĺbový maz, moč. " Práve tak ako by to bol vak s otvormi na oboch koncoch naplnený najrôznejšími druhmi obilia ako horská ryža, ryža, zelená fazuľa, červená fazuľa, šošovica, sezam, keby ho človek s dobrým zrakom uvoľnil, prezeral by: "Toto je horská ryža, toto ryža, toto sú zelené fazule, toto červené fazule, toto je sezam "- práve tak uvažuje žiak práve o tomto tele ohraničenom kožou a plnom najrôznejších nečistôt:" V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, ... " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele.

Uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná) A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, mŕtve jeden deň, dva alebo tri dni, napuchnuté, s mrtvolnými modrými škvrnami a rozkladajúce sa, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (mojej) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianiu neunikne. " A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, ktoré vrany, jastraby, supy, psy, šakaly a rôzne druhy červov ožíerajú, zameria sa na (svoje) telo: Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu , a tomuto dianie neunikne. "... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci už len z kostry s mäsom a krvou, pohromade udržiavané šľachami, .. už len z kostry bez mäsa, skrvavené ... už len z kostí uvoľnených z väziva, rozhádzaných v rôznych smeroch - kosť ruky, kosť nohy, kosť holenná, kosť stehennú, kosť bedrami, kosť chrbtice a lebka - každá na inom mieste ... už len z kostí bielej farby ... z kostí roky starých, zhromaždených na zhromaždení ... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci z kostí zpráchnivělých a rozpadnutých v prach, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianie neunikne. " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zdržiava nezávislý a nepotrpí na ničom na svete. Aj tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele.

Sledovanie mysli (Citta-anupassaná) A ako zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli? Tu spoznáva žiak myseľ s chtíčom ako myseľ s chtíčom; myseľ bez žiadostivosti ako myseľ bez žiadostivosti; myseľ so zlou vôľou spoznáva ako myseľ so zlou vôľou; myseľ prostú zlej vôle spoznáva ako myseľ prostú zlej vôle; myseľ zaslepenú spoznáva ako myseľ zaslepenú; myseľ bez zaslepenia spoznáva ako myseľ bez zaslepenia; myseľ stiahnutú spoznáva ako myseľ stiahnutú; myseľ rozptýlenú spoznáva ako myseľ rozptýlenú; myseľ vyvinutú spoznáva ako myseľ vyvinutú; myseľ nevyvinutú spoznáva ako myseľ nevyvinutú; myseľ vznešenú spoznáva ako myseľ vznešenú; myseľ obyčajnú spoznáva ako myseľ obyčajnú; myseľ sústredenú spoznáva ako myseľ sústredenú; myseľ nesústredenú spoznáva ako myseľ nesústredenú; myseľ oslobodenú spoznáva ako myseľ oslobodenú; myseľ neoslobodenú spoznáva ako myseľ neoslobodenú. Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní mysle v mysli. Zotrváva pri sledovaní vzniku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní zániku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku stavov a zániku stavov mysle. "Myseľ je tu" - tak je jeho všímavosť spřítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nie je pripútaný k ničomu na svete. Aj tak zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli.

Poznanie piatich prekážok (nivarana) A ako zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich prekážkach? Tu, keď je v ňom zmyselná túžba (káma–čhanda) prítomná, spoznáva: "Je vo mne zmyselná túžba;" ak nie je v ňom prítomná, spoznáva: "Nie je vo mne zmyselná túžba." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zmyselná túžba vzniká a ako vzniknutá zmyselná túžba zaniká aj ako zaniknutá zmyselná túžba v budúcnosti už nevzniká. Ak je v ňom zlovôľa (vjápáda), spoznáva: "Je vo mne zlovôľa;" ak nie je v ňom, spoznáva: "Nie je vo mne zlovôľa." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zlovôľa vzniká a ako vzniknutá zlovôľa zaniká aj ako zaniknutá zlovôľa v budúcnosti už nevzniká. Ak sú v ňom strnulosť a malátnosť (thína–middha), spoznáva: "Sú vo mne strnulosť a malátnosť;" ak nie sú v ňom strnulosť a malátnosť, spoznáva: "Nie sú vo mne strnulosť a malátnosť." Ak sú v ňom nepokoj a výčitky (uddhačča–kukkučča), spoznáva: "Sú vo mne nepokoj a výčitky;" ak nie sú v ňom, spoznáva: "Nie sú vo mne nepokoj a výčitky." Ak je v ňom pochybovačnosť (vičikiččhá), spoznáva: "Je vo mne pochybovačnosť;" ak nie je v ňom pochybovačnosť, spoznáva: "Nie je vo mne pochybovačnosť." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá pochybovačnosť vzniká a ako vzniknutá pochybovačnosť zaniká aj ako zaniknutá pochybovačnosť už v budúcnosti nevzniká. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch.

Rozlišovanie piatich skupín lipnutia (upádána–khandha) A ďalej ešte zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. A ako zotrváva pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia? Tu žiak (rozlišuje): "Toto je telesnosť (rúpa)." "Toto je vznik telesnosti, toto je zánik telesnosti." "Toto je cítenie (vedaná)." "Toto je vznik cítenia, toto je zánik cítenia." "Toto je vnímanie (saňňá)." "Toto je vznik vnímania, toto je zánik vnímania." "Toto je formácie (sankhára)." "Toto je vznik formácie, toto je zánik formácie." "Toto je vedomie (viňňána)." "Toto je vznik vedomia, toto je zánik vedomia." Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní javov v javoch. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. "Javy sú tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nelipne na ničom na svete. A tak, mnísi, zotrváva mních pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia.

Visuddhi-Magga vypočítava a dopodrobna vysvetľuje štyridsať meditačných predmetov (kammatthána, doslovné pracovísk), ktoré umožňujú dosiahnuť nasledujúcich výsledkov. Všetky Štyri pohrúženia: všímánie nádychu a vydýchať, 10 farebných terčov (kasín), spočívanie vo vyrovnanosti (štvrtej bezodkladne brahma-Vihare). Prvé tri pohrúženia: spočíváníe v dobrote (Mette), súcite (Karuna) a zdieľanej radosti (muditá), čo je cvičenie prvých troch bezodkladne so brahma-Vihare (pre stručné vysvetlenie pozri 2. člen cesty). Prvé pohrúženie: uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná), takzvané cintorínske meditácie, vnímanie častí tela (Kája-Gata-sati). Prístupové sústredenie (upačára-samádhi) je dosahované rozjímaním o Budhovi, Dharme a spoločenstvo žiakov (Sangha), rozjímaním o mravnosti a štedrosti, o nebeských bytostiach (Deviata), o pokoji a Mieri (= Nibbána), rozjímaním o smrti (Marano), rozjímaním o škaredosti potravy, pozorovania štyroch prvkov telesnosti (DHATU-manasikára).

Skupina cítenia (vedaná–khandha) Existujú tri druhy cítenia. Ktoré tri? Príjemné cítenie, nepríjemné cítenie a cítenie príjemné ani nepríjemné. Skupina vnímania (saňňa–khandha) A aké existuje vnímanie? Je šesť útvarov vnímania: vnímanie tvarov, vnímanie zvukov, vnímanie pachov, vnímanie chutí, vnímanie hmatových javov a vnímanie predmetov mysle. Skupina formácií (sankhárá–khandha) A aké existujú formácie? Je šesť útvarov zámeru (četanán): zámer vzťahujúci sa na tvar, zámer vzťahujúci sa na zvuk, zámer vzťahujúci sa na pach, zámer vzťahujúci sa na chuť, zámer vzťahujúci sa na hmat a zámer vzťahujúci sa na predmet mysli.

V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára).

Svetské a nadsvětské Pravé pochopenie Čo je svetské Pravé pochopenie (okiya–sammá–ditthi)? Pochopenie, že almužny, obete a dary nie sú zbytočné, že sú plody a výsledky dobrých a zlých činov, že existuje život tak v tomto svete, ako aj v nasledujúcom svete, že otec a matka, ako aj bytosti spontánne zrodené (v nebeských svetoch) nie sú len slová, že sú na svete mnísi a kňazi, ktorí sú bez poškvrny, ako aj tí, ktorí môžu vysvetliť tento život a život budúci, pretože ho priamo poznajú - to je svetské Pravé pochopenie, ktoré poskytuje svetské plody a prináša dobré následky. Čo je nadsvětské Pravé pochopenie (lokuttara–sammá – ditthi)? Všetka pri pestovaní ušľachtilej cesty vzniknutá múdrosť, schopnosť múdreho usmerňovania mysli, rozlišovanie javov na ceste (sotápanny, sakadágámího, anágámího nebo arahata), teda všetko pravé pochopenie, ktoré vzniká v mysli odvrátenej od sveta a spojené s cestou - to je nadsvetské pravé pochopenie, ktoré nie je z tohto sveta, ale je časťou nadsvětske cesty.

Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela.