Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja.

Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja.