Citáty filozofov

Prečo existuje utrpenie?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.
----
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpenie (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.
----
Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.
----
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.
----
Guatama Buddha : Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí.
----
----
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.
----
Guatama Buddha : Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúci, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.
----
Niekto : Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Guatama Buddha    
A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.
O
Guatama Buddha : Kde táto žiadostivosť, žiaci, začína vznikať a kde sa zahniezdená usadzuje? Tam, kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína vznikať, tak sa zahniezdená usadzuje. A čo je vo svete milé a príjemné? Oko, ucho, nos, jazyk, telo, myseľ, tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, hmatové vedomie a myšlienkové vedomie je vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. A týmto druhom vedomie zodpovedajúce druhy zmyslového kontaktu, im zodpovedajúce cítenie, vnímanie, zámer, túžba, myšlienkové ponímanie, jemu nasledujúce premýšľanie - tieto sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Tomuto sa hovorí ušľachtilá pravda vzniku utrpenia.
Guatama Buddha : Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.
Guatama Buddha : Čo teda je ušľachtilá pravda utrpenia? Zrod je utrpenie, starnutie je utrpenie, umieranie je utrpenie; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú utrpenie; byť spojený s nemilovaným je utrpenie a byť oddelený od milovaného je utrpenie; nedosiahnuť želaného je utrpenie; v súhrne päť skupín lipnutia je utrpenie.
O
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého.
----
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého.

Zdroj: bez zdroja
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk