A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.

Kde táto žiadostivosť, žiaci, začína vznikať a kde sa zahniezdená usadzuje? Tam, kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína vznikať, tak sa zahniezdená usadzuje. A čo je vo svete milé a príjemné? Oko, ucho, nos, jazyk, telo, myseľ, tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, hmatové vedomie a myšlienkové vedomie je vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. A týmto druhom vedomie zodpovedajúce druhy zmyslového kontaktu, im zodpovedajúce cítenie, vnímanie, zámer, túžba, myšlienkové ponímanie, jemu nasledujúce premýšľanie - tieto sú vo svete milé a príjemné, tu táto žiadostivosť začína vznikať, tu sa zahniezdená usadzuje. Tomuto sa hovorí ušľachtilá pravda vzniku utrpenie.

Okom videný tvar priťahuje, ak je tento tvar ľúbezný, a odpudzuje, pokiaľ je tento tvar nepáči. Sluchom, čuchom, chuťou, hmatom a myslia vnímanej predmety priťahujú, ak sú ľúbosti a odpudzujú, ak sú nechcené. Takto prežíva ten, komu chýba všímavosť a chápajúce oslobodenie mysle, buď prijíma, alebo odmieta, nech už prežíva akékoľvek cítenie (védaná), - príjemné alebo nepríjemné alebo neutrálne - je týmto cítením viazaný a lipne k nemu. Tým v ňom vzniká požívačnosť a žiadosť (nandí) po cítenia. Kde je žiadosť po cítení, je aj lipnutie (upadanie) a lipnutím je podmienený (prítomný) rast bytia (bhava). Na tomto raste bytia závisle vzniká (budúce) zrodenia (džáti). A v závislosti na zrodení vzniká starnutie a smrť (džárá - Marana), strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo. Tak vzniká ona celá hromada utrpenia.

Desať pút (samjodžana): Je desať pút, ktorými sú bytosti pripútané ku kolesu existencie (samsára). Sú to: 1. klam ja (sakkája-ditthi), 2. pochybovačnosť (vičikiččhá), 3. lipnutie na pravidlách a obradoch (sílabbata–parámása), 4. žiadosť zmyslov (káma–rága), 5. zlovôľa (vjápáda), 6. žiadosť po jemnohmotnej existencii (rúpa–rága), 7. žiadosť po nehmotnej existencii (Arup-rága), 8. domýšľavosť (mana), 9. nepokoj (uddhačča), 10. nevedomosť (avidždžá).

Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra.

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Laska medzi Bohom a clovek je od zakladu nestastna, obaja si su velmi nerovni. Nestastie nie je v tom, ze sa milenci nemohli dostat, ale ze si navzajom neporozumeli.