Nadotázky: Čo je poznanie?  
Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Podotázky: Na ktorej strane je pravda?  Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného. | ![]() Herakleitos (-540) |
Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok. | ![]() Herakleitos (-540) |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | O ničom nevieme nič skutočné, ale mienka každého spočíva v pritekaní obrázkov. Aj to má byť zrejmé, že ťažko poznať, aká je skutočná podstata každej veci. |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | Teplé a studené existujú len konvenčne, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. V skutočnosti nič nevieme, lebo pravda je hlboko skrytá. |
![]() Jan Amos Komenský (1592) | Naše štúdium býva neľahké pre naše nadanie, neisté, kusé a neúplné, zúžené, neužitočné, neprimerané veciam samým pre časté odbočovanie, rozvláčne, neprimerané bohu. |
Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
![]() Friedrich Nietzsche (1844) | Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť. |
![]() Friedrich Nietzsche (1844) | Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody. |
Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou. | ![]() Ludwig Wittgenstein (1889) |
Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti. | ![]() Ludwig Wittgenstein (1889) |
![]() Theodor Munz (1926) | Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly. |
Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne. | ![]() Niekto (2019) |