Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela.

O ničom nevieme nič skutočné, ale mienka každého spočíva v pritekaní obrázkov. Aj to má byť zrejmé, že ťažko poznať, aká je skutočná podstata každej veci.

Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je fikcia..Kvality vecí sú vecou dohody, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor.

Teplé a studené existujú len konvenčne, v skutočnosti existujú len atómy a prázdny priestor. V skutočnosti nič nevieme, lebo pravda je hlboko skrytá.

Obviňuj prírodu, ktorá zastrčila pravdu hlboko pod povrch.

Ak mladý urobí chybu, je to vždy v dôsledku preháňania a nestriedmosti.

..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom.

Naše štúdium býva neľahké pre naše nadanie, neisté, kusé a neúplné, zúžené, neužitočné, neprimerané veciam samým pre časté odbočovanie, rozvláčne, neprimerané bohu.

Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí.

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám....

Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..)

Hoci je skúsenosť naším jediným vodítkom pri rozmýšľaní o veciach, je nutné povedať, že to nie je vodítko celkom neomylné, pretože v niektorých prípadoch nás zavádza do bludov.

Všetky účinky nevyplývajú z rovnakou istotou z predpokladaných príčin. Niektoré deje boli pozorované ako spolu spojené vo všetkých časoch a krajinách; u iných zasa vidíme, že sú premenlivejšie a vieme, že niekedy sa naše očakávania nenapľňajú.

Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť.

Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.

Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..

Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.

Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy.

Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.

Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.

Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)

Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom.

Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou.

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii.

Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti.

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)

Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne.

Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec.

Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín.

Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou.

Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje.

Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo .

Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov...

Zabúdanie je zvyšovanie entrópie v našom mozgu.

Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu.

Konšpiračné teórie majú super vlastnosť, že vysvetľujú svet veľmi jednoducho. Svet je extrémne komplikovaný, ale konšpiračné teórie ho vysvetľujú veľmi čiernobielo, jednoducho - proste existuje nejaká skupina ľudí, ktorá nám škodí, cielene, vedome a ovláda svet. Ak sa potom dostaneme do tejto špirály tejto konšpirácie a uveríme jej, (v prípade nacizmu to bola teória o židovskom sprisahaní) všetko ostatné potom zapadá do kontextu tejto veľkej konšpirácie.

Čo musia obsahovať teórie, aby boli úspešné:
Návnadu (bait), sľubujúcu úžitok, odmenu
Háčik, slučku (hook), kt.navádza na replikáciu
Vyhrážku (threat), kt. podporuje dôveru
Vakcínu (vaccine) kt. zvyšuje odolnosť voči iným teóriam

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
ODMEŇUJÚCE FAKTORY
Prísľub odmeny (teraz, či v posmrtnom živote)
Zaujímavosť (humor, novosť, neznámosť, krása)
Pocit nadradenosti (anjeli vs. zvieratá, spasení vs. zatratení)
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Užitočnosť (propagujú cvičenie, hygienu, diétu, jógu, meditácie, modlitbu)
Odmena od ostatných ( ktorí sa riadia prikázaním : "Odmente inych, ktorí uznávajú, neuznávajú túto filozofiu"
TRESTAJÚCE FAKTORY
Hrozba trestom
Vina (ja som zlý)
Samoriadené fyz. ubližovanie (sebabičovanie)
Trestanie inými (upaľovanie čarodejníc, gulagy..)
MECHANICKÉ FAKTORY
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie
Nadbytok (100 x opakovaná lož je pravda)
Dlhovekosť (nápisy v egyptských pyramídach)
Dôveryhodosť
Adaptabilita (synkretizmus, sublimovanie iných teórií, konzistencia s inými teóriami, intolerancia k iným teóriam)
Precízny marketing (neverbovať členov sekty na stretnutiach SAV ale medzi žiakmi 1. ročníka v cudzom prostredí)
Príkaz veriť a neskúmať
Príkaz skúmať
Príkaz šíriť (explicitne, alebo implicitne : "Ktokoľvek, kto neverí, zhorí v pekle + Je tvojou povinnosťou zachrániť iných od utrpenia = Je tvojou povinnosťou šíriť vieru"

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie