Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Rozdelenie vied:

• veda apriori
  • veda o dovode bytia
    • v priestore (geometria)
    • v case (aritmetika, algebra)
  • veda o dovode poznania(logika)
• veda aposteriori (empiricka veda)
  • ucenie o pricinach
    • vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
    • zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
  • ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
    • vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
    • zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
  • ucenie o motivoch
    • vseobecne - etika, psychologia
    • zvlastne - dejiny, pravna veda

.

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.

Cieľom prírodných vied je apodiktický súd, t.j. súd ktorý je evidentný, jasne dokázateľný. Cieľom je nájsť prírodné zákony.

Cieľom duchovných vied je asertorická veta, ktorá nedokazuje, ale uisťuje.

Predmetom vedy je objavovať usporiadanosť sveta (t.j. formulovať prírodné zákony)

Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Veda je v podstate anarchistický podnik.

.úloha vedca je činiť slabší prípad silnejším a tým udržovať celok v pohybe.

Pokroku vo vede možno dosiahnuť kontrainduktívnymi postupmi, t.j. používaním hypotéz, ktoré odporujú dobre potvrdeným teóriám. Ukazuje sa, že dáta, ktoré by mohli vyvrátiť nejakú teóriu, sa často dajú získať len s pomocou nezlúčiteľnej teórie.

Anarchistická metodológia : neexistuje jediné pravidlo v epistemológii, ktoré nebolo porušené ,či už zámerným rozhodnutím alebo nechtiac. Ostáva jediné pravidlo : Čokoľvek funguje. (Anything goes)

Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.