Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje

Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.

Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho.

Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev.

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal.... / interpretacia - Boh je laska. Najvacsia laska ked sa niekto obetuje za druheho. Jezis sa obetoval za nas. Boh je spravodlivy. Za nase hriechy musel niekoho potrestat. Potrestal svojho syna. Boh obetoval svojho syna za nas.

Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili...

Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých.

Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin.

Právo prvého nadobudnutia - kto ziskal niečo ako prvý, toho to je.

Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce.

Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.)

Retributive Justice :
why punish?
who should be punished?
what punishment should they receive? / wikipedia

Distributive justice :
What goods are to be distributed? Is it to be wealth, power, respect, some combination of these things?
Between what entities are they to be distributed? Humans (dead, living, future), sentient beings, the members of a single society, nations?
What is the proper distribution? Equal, meritocratic, according to social status, according to need, based on property rights and non-aggression?

Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti.

To,že spravodlivosť bola vykonaná na Ježišovi, je podobné ako keď nejaká neschopná polícia hľadá kohokoľvek na koho by hodila vinu, len aby sa nezdala takou neschopnou. Ale spravodlivosť sa nedeje vtedy ak je za zločin potrestaný ktokoľvek. Spravodlivosť sa deje, ak je potrestaný vinník.

Predpokladajme, že milióny ľudí radi sledujú Wilt Chamberlaina hrať basketbal. A predpokladajme, , že každý z týchto ľudí rád poskytne Wiltovi Chamberlainovi 25 centov za výsadu sledovať ho pri hraní basketbalu. A predpokladajme, že procesom platenia ľudí Wiltovi Chamberlainovi, tento skončil s miliónmi dolárov, zatiaľ čo každý z členov jeho publika (ochotne) obetoval štvrť dolára. Aj keď je Wilt Chamberlain teraz oveľa bohatší ako ktokoľvek iný v spoločnosti, povedal by niekto, že jeho získanie bohatstva bolo nespravodlivé?

Povedané zjednodušene, ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, spravodlivé to nie je.

Karma nie je o kozmickej spravodlivosti ale o učení sa. Ak niekomu ublížime, bude nám ublížené, aby sme vedeli,aké to je z oboch strán. Nie sme v karmickom kruhu uväznení, nie je cieľom čo najrýchlejšie opustiť kolobeh znovuzrodení.

Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní

Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie.

Pozícia, podľa ktorej by sme mali niekoho trestať,pretože si myslíme, že si to zaslúži, je nesprávna. Naša morálna intuícia, že si niekto zaslúži byť potrestaný, nie je spôsobená reálne existujúcou morálnou kvalitou, ktorou by zločin disponoval. Za túto morálnu intuíciu v konečnom dôsledku vďačíme procesu prírodného výberu a potrebe brániť sa voči tým, čo nás ohrozujú. Vďaka procesu prírodného výberu sme nadobudli emocionálnu predispozíciu, aby v nás zločiny vyvolávali hnev, a preto platí, že „ľudia majú tendenciu vymerať výšku trestu priamo úmerne tomu, ako veľmi ich zločin nahnevá a nie priamo úmerne odsúdeniu hodnosti spáchaného zločinu.

Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia.