konzekvencionalizmus

Filozofi školy :

Povedali o nej

Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>

Niekto : Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus) >>

Niekto : Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus) >>

Niekto : Morálne súdy a vykonávať morálne rozhodnutia môžeme vytvárať prostredníctvom dvoch typov kognitívnych procesov. Môže to byť prostredníctvom automatických procesov, ktoré tkvejú v rozhodovaní na základe evolučne, kultúrne alebo osobne nadobudnutých emocionálnych predispozícií a morálnych intuícií. No sú tu aj vedomé procesy, prostredníctvom ktorých síce dospievame k pomalším rozhodnutiam, ale sú to rozhodnutia na základe nami zvolených pravidiel..,.„k vytváraniu typicky deontologických morálnych súdov nabádajú automatické emocionálne reakcie, ale ku konzekvenciálnym morálnym súdom dospievame vďaka vedomej úvahe a príbuzným procesom kognitívnej kontroly (ad deontológia, konzekvencionalizmus) >>

Niekto : Minimálne teoreticky je možné, že výsledkom analýzy nákladov a výnosov bude, že k maximalizácii šťastia by poviedlo rozhodnutie, ktoré nie je v záujme najzraniteľnejších. (ad konzekvencionalizmus) >>

Výroky v duchu tejto školy:

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Niekto : V prípade električkových dilem ide o konzekvenciálne pravidlo, podľa ktorého by naše rozhodnutie malo viesť k záchrane čo najväčšieho počtu životov >>

Niekto : Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie. >>

Niekto : Pozícia, podľa ktorej by sme mali niekoho trestať,pretože si myslíme, že si to zaslúži, je nesprávna. Naša morálna intuícia, že si niekto zaslúži byť potrestaný, nie je spôsobená reálne existujúcou morálnou kvalitou, ktorou by zločin disponoval. Za túto morálnu intuíciu v konečnom dôsledku vďačíme procesu prírodného výberu a potrebe brániť sa voči tým, čo nás ohrozujú. Vďaka procesu prírodného výberu sme nadobudli emocionálnu predispozíciu, aby v nás zločiny vyvolávali hnev, a preto platí, že „ľudia majú tendenciu vymerať výšku trestu priamo úmerne tomu, ako veľmi ich zločin nahnevá a nie priamo úmerne odsúdeniu hodnosti spáchaného zločinu. >>

Niekto : Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia. >>

Niekto : Morálka je vec verejná , res publica ( "Aha pozrite naňho, čo spravil ! " ), t.j. súdi sa človek podľa niečoho, čo je viditeľné, čo spravil, čo zapríčinil. >>