etika

Podškoly

Povedali o nej

Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>

Niekto : Etiku starostlivosti môžeme stručne charakterizovať ako pozíciu, ktorá „berie na vedomie, že ľudské bytosti sú po mnohé roky svojich životov odkázané na pomoc iných. Tieto bytosti na nás vzťahujú naliehavé morálne nároky, a preto je z morálneho hľadiska dôležité budovať s nimi vzťahy starostlivosti, ktoré umožnia ľudským bytostiam žiť a rozvíjať sa“ (Held 2006, 10). Prívrženci etiky starostlivosti si teda za východiskový bod svojej etickej teórie zvolili skutočnosť, že bez ohľadu na našu kultúrnu príslušnosť „sa často stáva, že nás dočasne alebo natrvalo postihne hendikep, akým sú slepota, ohluchnutie, ochrnutie, telesné alebo psychické ochorenie. V takom prípade potrebujeme druhých, aby sme prežili. Potrebujeme ich, aby nám poskytli pomoc a dali nám to, čo k životu potrebujeme, aby nám pomohli ukázať, ako ďalej a v prípade potreby nás zastúpili a spravili za nás to, čo nie sme schopní urobiť my sami“ (MacIntyre 1999, 73). Uvedené skutočnosti opisujú našu zraniteľnosť, skutočnosť, že aj ten najzdravší a najsamostatnejší človek bol niekedy dieťaťom, ktoré bolo odkázané na pomoc iných a do tohto stavu sa môže kedykoľvek vrátiť. (ad etika starostlivosti) >>

Niekto : Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus) >>

Judith Nisse Shklar : Friedrich Nietzsche predstavuje iný typ úskalia v politickej filozofii (vedúcej ku) krutosti. Nietzsche zdá sa najviac nenávidel pokrytectvo a to najmä pokrytectvo kresťanského náboženstva, ktoré je ako píše v "Genealógii morálky" založené na krutosti; nikto nebol krutejší ako kresťanskí panovníci a nikto nie je krutejší ako kresťaň, ktorý sa snaží obrátiť heretika. Nietzscheho reakcia voči tomu, však nie je taká, že by sme označiť krutosť za tú najhoršiu vec, ale jeho reakcia je že máme byť úprimní a otvorení ohľadom nášho sklonu ku krutosti, že najhoršou vecou je zakryť ju, skryť ju. Najhoršia verzia krutosti je podľa neho kresťanská, skrytá za najvyššími myšlienkami vznešenosti a spravodlivosti. Nietzsche ako bojovník proti pokrytectvu chváli krutosť, ale nie preto, že by mal krutosť rád. Nebol sadista, bol to jemný človek. >>