Friedrich Nietzsche predstavuje iný typ úskalia v politickej filozofii (vedúcej ku) krutosti. Nietzsche zdá sa najviac nenávidel pokrytectvo a to najmä pokrytectvo kresťanského náboženstva, ktoré je ako píše v "Genealógii morálky" založené na krutosti; nikto nebol krutejší ako kresťanskí panovníci a nikto nie je krutejší ako kresťaň, ktorý sa snaží obrátiť heretika. Nietzscheho reakcia voči tomu, však nie je taká, že by sme označiť krutosť za tú najhoršiu vec, ale jeho reakcia je že máme byť úprimní a otvorení ohľadom nášho sklonu ku krutosti, že najhoršou vecou je zakryť ju, skryť ju. Najhoršia verzia krutosti je podľa neho kresťanská, skrytá za najvyššími myšlienkami vznešenosti a spravodlivosti. Nietzsche ako bojovník proti pokrytectvu chváli krutosť, ale nie preto, že by mal krutosť rád. Nebol sadista, bol to jemný človek.