osvietenská filozofia

Iné zobrazenie filozofických škôl


osvietenská filozofia

Kategória: novoveká filozofia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola






Podškoly

francúzske osvietenstvo
anglické(nemecké) osvietenstvo
materializmus


Povedali o nej

Niekto : To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus, osvietenská filozofia) >>

Niekto : Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Romantizmus je odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. stor. a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohřda dobre vychovanými ľuďmi, nazývajúc ich filistrami a meštiakmi, vystavuje na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohřda empíriou a matematikou, dôveruje len inštinktom, intuícii, fantázii, verí nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňuje génia s Bohom (Kantova formulácia "génius tvorí ako príroda" sa sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd. Romantizmus dáva prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňuje organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobíde bez nejakého "pra-" (po nemecky "ur-"), bez nejakej prasily alebo prahmoty alebo prabytosti. Prírode dáva prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romnatici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z Majstra Eckharta. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (npríklad Schelling chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. (ad osvietenská filozofia) >>

Immanuel Kant : Osvietenstvo znamená zbaviť sa nedospelosti, ktorú si zavinil človek sám. Nedospelosť je neschopnosť používať vlastný rozum bez vedenia inými. Túto nedospelosť sme si zavinili sami vtedy, keď jej príčinou nie je nedostatok rozumu, ale nedostatok rozhodnosti a odvahy používať svoj rozum bez vedenia inými. Sapere aude! Odváž sa používať vlastný rozum! Tak znie volebné heslo osvietenstva. (ad osvietenská filozofia) >>



Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk