deontológia

Kategória: etika

Filozofi školy :

Povedali o nej

Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>

Niekto : Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia) >>

Niekto : Morálne súdy a vykonávať morálne rozhodnutia môžeme vytvárať prostredníctvom dvoch typov kognitívnych procesov. Môže to byť prostredníctvom automatických procesov, ktoré tkvejú v rozhodovaní na základe evolučne, kultúrne alebo osobne nadobudnutých emocionálnych predispozícií a morálnych intuícií. No sú tu aj vedomé procesy, prostredníctvom ktorých síce dospievame k pomalším rozhodnutiam, ale sú to rozhodnutia na základe nami zvolených pravidiel..,.„k vytváraniu typicky deontologických morálnych súdov nabádajú automatické emocionálne reakcie, ale ku konzekvenciálnym morálnym súdom dospievame vďaka vedomej úvahe a príbuzným procesom kognitívnej kontroly (ad deontológia, konzekvencionalizmus) >>

Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako žiť?

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Immanuel Kant : Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu. >>

Na otázku Čo robiť?

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Na otázku Ako sa rozhodovať ?

Immanuel Kant : Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Niekto : Buď zdrojom vlastných príčin, ty buď dôvodom prečo konáš a neprijímaj cudziu príčinu. >>

Na otázku Čo je to dobro?

Pierre Abelard : V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie . >>

Na otázku Čo je to morálka?

Niekto : morálka sa odohráva v skrytých dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch, a nie v tom ako jeho činy vypálily. Ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. >>

Niekto : Človek súc racionálne stvorenie sa vie postaviť abstraktným spôsobom do toho konania kde robí a vie sa spýtať otázku, že "To čo mám spraviť, je ten druh konania z ktorého by profitoval každý". t.j. Racionalita rovná sa univerzalita. >>

Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?