Podľa toho, ako kto koná, podľa toho, ako sám sa správa, takým sa aj stáva. Činiteľ dobra sa stáva dobrým. Činiteľ zla sa stáva zlým. Človek sa stane čestným vďaka čestnému konaniu, zlá vďaka zlému konaniu.

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Mizantropia vzniká v človeku, ak k niekomu pojme silnú důveru bez príslušnej zanlosti a verí, že ten človek je úplne pravdivý, poctivý a verný, ale o niečo neskôr zistí, že je to človek zlý a nespoľahlivý, a ak sa mu to stane aj s iným. Keď niekto zažije takú skúsenosť častejšie, a najmä s ľuďmi, ktorých považoval za najbližších a najdôvernejších priateľov, zanevrie nakoniec na všetkých a domnieva sa, že na nikom nie je nič dobrého.

Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté.

Oddelil politiku od etiky - Je totiz velky rozdiel medzi tym, aky zivot je a aky by mal byt. Ten kto si nevsima realitu a nechce vidiet aki ludia su, a stavia skor na svojich prianiach a predstavach, ako by mal svet vyzerat, nedopadne dobre. A clovek, ktory sa chce za vsetkych okolnosti chovat uslachtilo a javit sa ako dobry clovek, zle pochodi medzi ludmi, ktori dobri nie su... .

Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek.

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).

Boh upadajúcich, pripravený o svoje mužské cnosti a pohnútky sa stáva bohom fyziologicky zaostalých, slabých. Oni sami sa nenazývajú slabými, ale dobrými.

Už viac neverím, že akékoľvek vzdelanie dokáže natrvalo vychovávať a držať na uzde najnižšie ľudské pudy a vášne. Neverím, že človek dokáže byť dôstojný a spravodlivý aj z iných dôvodou než zo zbabelosti, nutnosti alebo momentálnej rozcitlivenosti.

Ľudskej povahe, napriek tomu, že bola pokazená Adamovým hriechom, je vrodená snaha o dobro; že je na vôli človeka chcieť dobro; že vlastné úsilie človeka prispieva k jeho spáse.

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

Ľudia sú v podstate dobrí.

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

Človek dokáže byť solidárny aj keď mu je to na škodu. Dokáže dať svoje veci, deliť sa o ne, cvičiť sa v odriekaní pre blaho všetkých.

NEJHORŠÍ MÝTY ZDRAVOTNÍ PROPAGANDY ZÁPADNÍCH REŽIMŮ: Mýtus č. 1- konvenční medicína a systém zdravotní péče pomáhá nemocným lidem..Mýtus č. 2 - Vakcíny jsou prevence nemocí a zvyšují imunitu. Mýtus č. 3 - Musíme se všichni zaměřit na snižování špatného cholesterolu. Mýtus č. 4 - Lékařská vyšetření a léčba jsou prevence smrti. Mýtus č. 5 - Fluor je prevencí zubního kazu.

Pred otazkou ci su ludia dobri alebo zli, treba mat zodpovedane otazky Co je dobro? a Co je clovek?.

My smrtelníci jsme v pozoruhodné situaci. Každý je na tomhle světě jenom nakrátko. Neví, kvůli čemu, ale tu a tam si myslí, že to tuší. Z hlediska každodennosti, ač o tom nijak hluboce neuvažujeme, víme, že tu jsme pro druhé - především pro ty, na jejichž úsměvu, na jejichž zdraví zcela závisí naše štěstí, ale i pro nejednoho člověka, kterého neznáme a s jehož osudem jsme spjati pouty soucítění JAK VIDÍM SVĚT - Einstein - Jeden Kamen -

Všetci v živote robíme chyby. To však neznamená, že za ne musíme platiť až do konca života. Občas aj dobrí ľudia robia zlé rozhodnutia, ale to neznamená, že sú zlí. Znamená to, že sú ľudia !

Mohla by som byť veľmi dobrý človek, keby som sa konečne vyspala.

Prirodzenosť ľudí je taká, že takmer neomylne vylučujú zo svojej spoločnosti tých, ktorí najviac potrebujú ich prijatie.

Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať.

V 60-tych rokoch 20. storočia bola ochota ľudí deliť sa a tiež ochota platiť väčšie dane vyššia ako v súčastnosti. Miera solidárnych základných pocitov a afektov nie je v ľudoch daná prirodzenosťou, ale závisí aj od historickej situácie, od kultúrnych vzorov, od inštitúcii v ktorých sú premietnuté..

Uvažujeme-li o našem životě, o tom, oč usilujeme, záhy zjistíme, že téměř veškeré naše konání a snažení se váže na existenci dalších lidí. Zjistíme, že celým svým založením jsme podobni živočichům žijícím pospolitě. Jíme pokrmy, které vyprodukovali jiní lidé, máme na sobě šaty, které vyrobili jiní lidé, a bydlíme v domech, které postavili jiní lidé. Většinu toho, co víme a v co věříme, nám sdělili jiní lidé, prostřednictvím řeči, kterou stvořili jiní. Naše schopnost uvažovat by bez fenoménu řeči byla velice chatrná, srovnatelná se stejnou schopností vyšších živočichů; a tak si volky nevolky musíme přiznat, že za náskok, který máme před zvířaty, v první řadě vděčíme našemu životu v lidské pospolitosti.

Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam.

V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus)

Biblia hovorí, že sme stvorení na boží obraz, teda s rovnakými vlastnosťami ako boh a boh je láska, takže ľudia by nemali byť zlí.

Je nasprávna idea, že ak dáte ľuďom chlieb a hry, ak uspokojíte ich potreby, stanú sa ľudia mierumilovní a anjelmi. Sme stavaní na problémy, a ak niekto za nás vyrieši všetky problémy, prvé čo urobíme je nejaká tvorivá deštrukcia, len aby sme videli, ako sa deje niečo nečakané, aby sme zažili nejaké životné dobrodružstvo.

A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým...

..ľudia väčšinou nie sú iba zlí či iba dobrí: aj dobrí ľudia sa dopúšťajú zlých skutkov a zlí ľudia robia dobré veci. Naša karma je zvyčajne zmiešaná.

Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí.