Oι πoλλoι κακoι oλιγoι αγαϑoι /Vacsina je zla.

Lidská přirozenost tíhne k dobru stejně jako voda teče stále dolů.

V etike kladie doraz na úmysel. Ak náhodou zabijem pri poľovačke, alebo spím s matkou alebo so sestrou nevediac o tom, nedá sa to posudzovať ako zločin. Treba skúmať úmysly, svedomie .

Zakl. vztahom medzi jednotlivcami je konkurencia. Zivot sa podoba zavodu, v ktorom sa kazdy snazi predbehnut svojich protivnikov .

Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva.

Človek človeku vlkom.

Nie je pravdou, že ľudia sa navzájom nemajú radi, ale nemôžeme si navzájom veriť. Človek je tvor spoločenský, ale prirodzené spoločenstvá ktoré zakladá sú krehké.

Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným.

Zlý človek je silné dieťa.

Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo...

..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec?

Slabosť treba premenovať na zásluhu ... a omráčenosť, ktorá neodpláca na dobrotu; ustráchanú poníženosť na pokoru; podrobenosť tými, ktorých nenávidíme na poslušnosť. Neútočnosť slabého, zbabelosť samu, na ktorú je bohatý, stánie pri dverách a čakanie na trpezliosť, sa-nemôcť-pomstiť na sa nechcieť pomstiť či dokonca odpustenie (lebo nevedia čo činia, iba my vieme čo činia).

Boh upadajúcich, pripravený o svoje mužské cnosti a pohnútky sa stáva bohom fyziologicky zaostalých, slabých. Oni sami sa nenazývajú slabými, ale dobrými.

Už viac neverím, že akékoľvek vzdelanie dokáže natrvalo vychovávať a držať na uzde najnižšie ľudské pudy a vášne. Neverím, že človek dokáže byť dôstojný a spravodlivý aj z iných dôvodou než zo zbabelosti, nutnosti alebo momentálnej rozcitlivenosti.

Ľudskej povahe, napriek tomu, že bola pokazená Adamovým hriechom, je vrodená snaha o dobro; že je na vôli človeka chcieť dobro; že vlastné úsilie človeka prispieva k jeho spáse.

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

Ľudia sú v podstate dobrí.

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

Človek dokáže byť solidárny aj keď mu je to na škodu. Dokáže dať svoje veci, deliť sa o ne, cvičiť sa v odriekaní pre blaho všetkých.

NEJHORŠÍ MÝTY ZDRAVOTNÍ PROPAGANDY ZÁPADNÍCH REŽIMŮ: Mýtus č. 1- konvenční medicína a systém zdravotní péče pomáhá nemocným lidem..Mýtus č. 2 - Vakcíny jsou prevence nemocí a zvyšují imunitu. Mýtus č. 3 - Musíme se všichni zaměřit na snižování špatného cholesterolu. Mýtus č. 4 - Lékařská vyšetření a léčba jsou prevence smrti. Mýtus č. 5 - Fluor je prevencí zubního kazu.

Pred otazkou ci su ludia dobri alebo zli, treba mat zodpovedane otazky Co je dobro? a Co je clovek?.

My smrtelníci jsme v pozoruhodné situaci. Každý je na tomhle světě jenom nakrátko. Neví, kvůli čemu, ale tu a tam si myslí, že to tuší. Z hlediska každodennosti, ač o tom nijak hluboce neuvažujeme, víme, že tu jsme pro druhé - především pro ty, na jejichž úsměvu, na jejichž zdraví zcela závisí naše štěstí, ale i pro nejednoho člověka, kterého neznáme a s jehož osudem jsme spjati pouty soucítění JAK VIDÍM SVĚT - Einstein - Jeden Kamen -

Všetci v živote robíme chyby. To však neznamená, že za ne musíme platiť až do konca života. Občas aj dobrí ľudia robia zlé rozhodnutia, ale to neznamená, že sú zlí. Znamená to, že sú ľudia !

Mohla by som byť veľmi dobrý človek, keby som sa konečne vyspala.

Prirodzenosť ľudí je taká, že takmer neomylne vylučujú zo svojej spoločnosti tých, ktorí najviac potrebujú ich prijatie.

Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať.

V 60-tych rokoch 20. storočia bola ochota ľudí deliť sa a tiež ochota platiť väčšie dane vyššia ako v súčastnosti. Miera solidárnych základných pocitov a afektov nie je v ľudoch daná prirodzenosťou, ale závisí aj od historickej situácie, od kultúrnych vzorov, od inštitúcii v ktorých sú premietnuté..

Uvažujeme-li o našem životě, o tom, oč usilujeme, záhy zjistíme, že téměř veškeré naše konání a snažení se váže na existenci dalších lidí. Zjistíme, že celým svým založením jsme podobni živočichům žijícím pospolitě. Jíme pokrmy, které vyprodukovali jiní lidé, máme na sobě šaty, které vyrobili jiní lidé, a bydlíme v domech, které postavili jiní lidé. Většinu toho, co víme a v co věříme, nám sdělili jiní lidé, prostřednictvím řeči, kterou stvořili jiní. Naše schopnost uvažovat by bez fenoménu řeči byla velice chatrná, srovnatelná se stejnou schopností vyšších živočichů; a tak si volky nevolky musíme přiznat, že za náskok, který máme před zvířaty, v první řadě vděčíme našemu životu v lidské pospolitosti.

Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam.

V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus)

Biblia hovorí, že sme stvorení na boží obraz, teda s rovnakými vlastnosťami ako boh a boh je láska, takže ľudia by nemali byť zlí.

Je nasprávna idea, že ak dáte ľuďom chlieb a hry, ak uspokojíte ich potreby, stanú sa ľudia mierumilovní a anjelmi. Sme stavaní na problémy, a ak niekto za nás vyrieši všetky problémy, prvé čo urobíme je nejaká tvorivá deštrukcia, len aby sme videli, ako sa deje niečo nečakané, aby sme zažili nejaké životné dobrodružstvo.

A dobrý je každý, kto neznásiľňuje, kto nikoho nezraňuje, kto neútočí, kto neodpláca, ktorý necháva odplatu na Boha, kto sa ako my drží v skrytosti, ktorý ide všetkému zlému z cesty a vôbec málo od života požaduje a patrí k trpezlivým, pokorným a spravodlivým...

..ľudia väčšinou nie sú iba zlí či iba dobrí: aj dobrí ľudia sa dopúšťajú zlých skutkov a zlí ľudia robia dobré veci. Naša karma je zvyčajne zmiešaná.

Riadil sa jednoduchou filozofiou (Ľudia sú dobrí a Boh ich časom vždy privedie k dobru), a tým si získaval ľudí.

počestnost je užitečná, protože přináší úvěr, právě tak přesnost, usilovnost, uměřenost, a proto jsou ctnostmi - z čehož by mimo jiné plynulo, že tam, kde například zdání počestnosti činí stejnou službu, také toto zdání postačuje, a zbytečný nadbytek této ctnosti by se pak ve Franklinových očích musel zdát zavrženíhodný jako neproduktivní plýtvání