Determinizmus

Iné zobrazenie filozofických škôl


Determinizmus

Kategória: náuka o bytí

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Determinizmus je filozofický názor, podľa ktorého všetky udalosti, včítane našich rozhodnutí, sú úplne determinované predtým existujúcimi príčinami.

Deterministi odmietajú náhodu. (wikipedia)

Opakom determinizmu je nejaký druh indeterminizmu (inak nazývaný nedeterminizmus) alebo náhodnosť. Determinizmus je často popiera slobodnú vôľu, hoci niektorí filozofi tvrdia, že tieto dve veci sú kompatibilné.

Fatalizmus sa bežne odlišuje od „determinizmu“ ako forma teleologického determinizmu. Fatalizmus je myšlienka, že všetko je predurčené tak, aby sa stalo, takže ľudia nemajú žiadnu kontrolu nad svojou budúcnosťou. Osud má svojvoľnú moc a nemusí sa riadiť žiadnymi kauzálnymi alebo inak deterministickými zákonmi.

Pri determinzme sa kladie dôraz skôr na predvídateľnosť, pri fatalizme skôr na odovzdanosť osudu, rezignáciu. Podľa fatalizmu sa človek nevyhne osudu, nech by sa rozhodol urobiť čokoľvek. Takto chápaný fatalizmus sa teda uči bezmocnosti , neschopnosti človeka vyhnúť sa osudu, ktorý mu bol predurčený (napr. v prípade Oidipusa, ktorý bol predurčený zabiť svojho otca a oženiť sa so svojou matkou)




Povedali o nej

Soren Kierkegaard : Determinista, fatalista je zúfalý a ako zúfalý stratil svoje Ja, lebo všetko je preňho nevyhnutnosť...Fatalista je zúfalý, stratil Boha a tým aj seba; lebo ten, kto nemá nijakého Boha, nemá ani nijaké Ja. No fatalista nemá nijakého Boha alebo - a to je to isté - je jeho Bohom nevyhnutnosť. ..Fatalistovo ucitevanie Boha je preto nanajvýš citoslovcom, no hlavne nemotou, nemým podriadením sa, fatalista sa nevie modliť. (ad Determinizmus) >>

Peter Frederick Strawson : Nemôžeme, kedže sme takí ako sme, vážne uvažovať o tom, že si osvojíme dôslednú objektivitu postoja k iným ako výsledok teoretického presvedčenia o pravde determinizmu. (ad determinizmus) >>

Niekto : Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus) >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako sa rozhodujeme?

Niekto : Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle. >>

Na otázku Čo je myslenie?

Niekto : Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle. >>

Na otázku Čo je prvá pravda?

Benedictus de Spinoza : Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok. >>

Na otázku Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Marcus Aurelius : Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti nastrojené a celý rad príčin spojil tvoje bytie s touto príhodou. >>

Na otázku Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia. >>

Seneca : Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení. >>

Herakleitos : Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti) >>

Marcus Aurelius : Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti nastrojené a celý rad príčin spojil tvoje bytie s touto príhodou. >>

Zenon z Kitia(dnes Larnaka) : Hovorí sa, že Zeno bičoval otroka za krádež. Keď tento povedal: ‚Osud mi určil kradnúť‘, Zenón odpovedal: ‚A byť bitý‘.
Otrok povedal: "Nemal by si ma však trestať za krádež. Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu, určil, že by som mal kradnúť.“ Zeno odpovedal: "Večný osud, nad ktorými nemám kontrolu ani ja, tiež určil, že by som ťa mal za to biť. >>

Niekto : Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno. >>

Niekto : Za svoje konanie nie sme úplne zodpovední. Treba zrušiť pojmy ako hana a pochvala, zásluhovosť, osobný rast a sebapresahovanie a tiež filozoficko právne koncepty ako zodpovednosť, posudzovanie a súd, rest či náprava. Všetko konanie je neúmyselné. Nemajú zmysel pocity ako vďačnosť, rozhorčenie, hnev, láska, priateľstvo, odpustenie a iné. >>

Na otázku Sme slobodní?

Seneca : Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení. >>

Niekto : Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle. >>

Herakleitos : Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti) >>

Niekto : Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno. >>

Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Niekto : Za svoje konanie nie sme úplne zodpovední. Treba zrušiť pojmy ako hana a pochvala, zásluhovosť, osobný rast a sebapresahovanie a tiež filozoficko právne koncepty ako zodpovednosť, posudzovanie a súd, rest či náprava. Všetko konanie je neúmyselné. Nemajú zmysel pocity ako vďačnosť, rozhorčenie, hnev, láska, priateľstvo, odpustenie a iné. >>


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk