Benedictus de Spinoza

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.

Benedictus de Spinoza

Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci.

Benedictus de Spinoza

Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Benedictus de Spinoza

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať....

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?

Benedictus de Spinoza

Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Existuje niečo večné a nemenné?

Benedictus de Spinoza

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Benedictus de Spinoza

V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.

Benedictus de Spinoza

Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené.

Benedictus de Spinoza

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Existuje Boh?

Benedictus de Spinoza

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Čo je to Boh?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).

Benedictus de Spinoza

Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.

Benedictus de Spinoza

Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit.

Benedictus de Spinoza

Boh, čiže príroda./ Deus sive natura.

Benedictus de Spinoza

Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.

Benedictus de Spinoza

Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.

Benedictus de Spinoza

Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí.

Benedictus de Spinoza

Pod pojmom natura naturans (príroda tvoriaca) musíme rozumieť to, čo je samo v sebe a čo je chápané zo seba samého, čiže atribúty substancie, ktoré vyjadrujú večnú a nekonečnú esenciu, tzn. .. musíme pod týmto pojmom rozumieť Boha, pokiaľ ho chápeme ako slobodnú príčinu. Pod pojmom natura naturata (príroda vytvorená) rozumiem všetky tie veci, ktoré vyplývajú z nutnosti prirodzenosti Boha, čiže z každého atribútu Boha, tzn. všetky módy atribútov Boha, pokiaľ ich chápeme ako veci, ktoré sú v Bohu a ktoré bez neho nemôžu ani byť, ani byť chápané.

Aká je božia vôľa?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia predpokladajú, že všetky veci práve tak ako oni jednajú účelne, ba dokonca pokladajú za isté, že sám Boh riadi všetko k nejakému účelu (hovoria totiž, že Boh stvoril všetky veci kôli človeku a samotného človeka preto, aby ho uctieval).

Čo je sloboda?

Benedictus de Spinoza

Neslobodou nazývam ľudskú bezmocnosť v miernení a obmedzovaní afektov. Človek vydaný napospas afektom nie je totiž svojím pánom, ale vládne mu náhoda, ktorej podlieha natoľko, že je často nútený nasledovať to, čo je pre neho horšie, hoci vidí to, čo je pre neho lepšie.

Benedictus de Spinoza

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

Benedictus de Spinoza

Sloboda je poznana nevyhnutnost.

Benedictus de Spinoza

Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.

Benedictus de Spinoza

Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou.

Benedictus de Spinoza

Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.

Benedictus de Spinoza

Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní.

Benedictus de Spinoza

Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační.

Benedictus de Spinoza

Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne.

Benedictus de Spinoza

Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.

Sme slobodní?

Benedictus de Spinoza

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Benedictus de Spinoza

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

Benedictus de Spinoza

V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Benedictus de Spinoza

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Čo je myslenie?

Benedictus de Spinoza

Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď.

Benedictus de Spinoza

Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.

Benedictus de Spinoza

Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo.

Čo je človek?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí.

Benedictus de Spinoza

Človek je akcidentom svetovej substancie.

Benedictus de Spinoza

Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.

Benedictus de Spinoza

Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom.

Benedictus de Spinoza

Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Čo bolo skôr?

Benedictus de Spinoza

Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.

Je boh ľudský výmysel?

Benedictus de Spinoza

Akonáhle sa ľudia na veci začali dívať ako na prostriedky, nemohli uveriť tomu, že vznikli sami od seba, ale podľa prostriedkov, ktoré si obvykle chystajú pre seba, museli usúdiť. že existuje jedna alebo niekoľko bytostí riadiacich prírodu a nadaných ľudskou slobodou, ktoré sa im o všetko postarali, všetko vytvorili pre ich úžitok.

Benedictus de Spinoza

Takisto o božom spôsobe myslenia, hoci o ňom nikdy nepočuli, museli uvažovať podľa seba, a tak usúdili, že Boh riadi všetky veci k úžitku ľudí, aby si ich získal a aby ho za to mali v najväčšej úcte. Tak sa stalo, že si každý vymyslel podľa svojho uvažovania iný spôsob uctievania Boha, aby ho Boh miloval viac než ostatných a aby riadil prírodu k uspokojovaniu jeho slepej žiadosti a nenásytnej dychtivosti.

Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom.

Kolko je jestvujúcien?

Benedictus de Spinoza

V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom.

Benedictus de Spinoza

Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať.

Kde je Boh?

Benedictus de Spinoza

Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel.

Čo je to kauzalita?

Benedictus de Spinoza

Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať.

Možu sa diať zázraky?

Benedictus de Spinoza

Miracles are not a transgression of natural or scientific laws, but only of natural laws as we currently understand them. A miracle is simply an event we cannot explain, and is parasitic upon our ignorance. It is, in reality, a natural event that surpasses our limited human comprehension. To a perfect understanding nothing would appear miraculous.

Čo je to zázrak?

Benedictus de Spinoza

Miracles are not a transgression of natural or scientific laws, but only of natural laws as we currently understand them. A miracle is simply an event we cannot explain, and is parasitic upon our ignorance. It is, in reality, a natural event that surpasses our limited human comprehension. To a perfect understanding nothing would appear miraculous.

Čo je to dobro?

Benedictus de Spinoza

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza

Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný.

Benedictus de Spinoza

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.

Benedictus de Spinoza

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Benedictus de Spinoza

Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená)....

Benedictus de Spinoza

Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro..

Benedictus de Spinoza

Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza

Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Benedictus de Spinoza

No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.

Benedictus de Spinoza

...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.

Benedictus de Spinoza

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Čo je to zlo?

Benedictus de Spinoza

Dobro a zlo nie sú veci vyskytujúce sa v prírode, sú to iba vzťahy k veciam, ktoré máme v našom rozume, sú to teda entia rationis. V prírode je všetko nutné /potrebné/, nič nie je ani dobré ani zlé.

Benedictus de Spinoza

Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný.

Benedictus de Spinoza

Poznanie zla je neadekvatne poznanie.

Benedictus de Spinoza

O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.

Benedictus de Spinoza

Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.

Benedictus de Spinoza

Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.

Benedictus de Spinoza

Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.

Benedictus de Spinoza

Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.

Čo je láska?

Benedictus de Spinoza

Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť.

Benedictus de Spinoza

Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.

Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Benedictus de Spinoza

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Benedictus de Spinoza

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Prečo existuje utrpenie?

Benedictus de Spinoza

Medzi množstvom užitočných vecí museli ľudia objaviť takisto veľa škodlivých vecí, ako napríklad búrka, zemetrasenie, nemoci apod. Usúdili, že nastávajú preto, že sa bohovia hnevajú za krivdy, ktoré im ľudia urobili, alebo pre prehrešky, ktorých sa ľudia dopustili pri uctievaní bohov.

Benedictus de Spinoza

Napriek tomu, že každodenná skúsenost .. vydávala na nekonečnom počte príkladov svedectvo, že užitočné a škodlivé veci postihujú bez rozdielov zbožných i bezbožných, neopustili tento predsudok a došli k pevnému záveru, že úsudok bohov ďaleko presahuje ľudské chápanie.

Prečo musíme zomrieť?

Benedictus de Spinoza

Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin.

Benedictus de Spinoza

Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.

Benedictus de Spinoza

Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.

Odkiaľ prichádza zlo?

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Benedictus de Spinoza

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Benedictus de Spinoza

Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek.

Benedictus de Spinoza

Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.

Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí?

Benedictus de Spinoza

Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom.

Benedictus de Spinoza

Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov.

Čo je to moc?

Benedictus de Spinoza

Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása.

Čo robiť?

Benedictus de Spinoza

Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia.

Benedictus de Spinoza

To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..

Čo je šťastie?

Benedictus de Spinoza

Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje.

Benedictus de Spinoza

Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.

Benedictus de Spinoza

Štastie nie je odmena za našu cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z neho preto, že obmedzujeme naše pôžitky, ale naopak, pretože sa z neho tešíme, sme schopní naše pôžitky obmedzovať .

Benedictus de Spinoza

Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.

Benedictus de Spinoza

Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej.

Benedictus de Spinoza

Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať.

Benedictus de Spinoza

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Benedictus de Spinoza

Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.

Benedictus de Spinoza

Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti.

Čo jesť?

Benedictus de Spinoza

Zákon, ktorý zakazuje zabíjanie niektorých zvierat, sa zakladá viac na prázdnej povere a ženskej útlocitnosti než na zdravom rozume. Rozum nás predsa poučuje o nutnosti spojovať sa pri vyhľadávaní toho, čo je nám užitočné, s človekom, a nie so zvieratmi alebo vecami, ktorých prirodzenosť sa od našej prirodzenosti líši. Máme voči nim ronaké práva aké majú oni voči nám. Pretože však právo každého jednotlivca je definované jeho zdatnosťou alebo schopnosťou, majú ľudia voči zvieratám oveľa väčšie práva než zvieratá voči ľuďom.

Benedictus de Spinoza

Nepopieram, že zvieratá pociťujú, ale popieram, že by preto nemalo byť dovolené dbať vlastného úžitku a užívať ich podľa chuti tak, ako je to pre nás najužitočnejšie, pretože ich prirodzenosť sa nezhoduje s našou a prirodzenosť ich afektov je odlišná od prirodzenosti ľudských afektov.

Ako žiť?

Benedictus de Spinoza

To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..

Benedictus de Spinoza

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Benedictus de Spinoza

Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť.

Čo robíme?

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Benedictus de Spinoza

Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.

Benedictus de Spinoza

Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália.

Benedictus de Spinoza

Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.

Čo je poznanie?

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza

Pretože ľudia nachádzajú v sebe i mimo seba nemálo prostriedkov, ktoré do značnej miery prispievajú k ich prospechu (ako napríklad oči k videniu, zuby ku kúsaniu, rastliny a zvieratá k výžive, slnko na svetlo, more k výžive ryb apod.) usúdili, že všetky veci v prírode možno považovať za prostriedky prispievajúce k ich prospechu.

Benedictus de Spinoza

..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí.

Benedictus de Spinoza

Rozoznávame štyri zdroje nášho poznania: Prvým je poznanie z počutia alebo z nejakého znaku.Tak poznáme napr. kedy sme sa narodili a že tí a tí sú naši rodičia bez toho aby sme o tom pochybovali. Druhým je poznanie z povrchnej skúsenosti, ku ktorej nemáme nijakú odporujúcu skúsenosť a preto v nás ostáva akoby neotrasenou skúsenosťou. Tretím je poznanie, pri ktorom usudzujeme na podstatu veci z inej veci, ale nie adekvátne, k čomu dochádza vtedy, keď alebo z nejakého účinku usudzujeme na príčinu, alebo keď sa robí záver z niečoho univerzálneho, sprevádzaného vždy nejakou vlastnosťou. Štvrtým je poznanie, pri ktorom sa vec poníma jedine prostredníctvom svojej podstaty, alebo poznaním jej najvlastnejšej príčiny.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Benedictus de Spinoza

Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí.

Benedictus de Spinoza

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza

...predstavy, ktoré myseľ má, samy osebe žiaden omyl neobsahujú, t.j. myseľ sa pri vytváraní predstáv nemýli. Mýli sa iba potiaľ, pokiaľ vyzerá tak akoby jej chýbala idea, ktorá vylučuje existenciu oných vecí, ktoré si predstavuje ako prítomné. Keby myseľ, pokiaľ si vytvára predstavy o neexistujúcich veciach, ako by boli prítomné, vedela, že tieto veci v skutočnosti neexistujú, potom by určite svoju schopnosť vytvárať predstavy rátala k prednostiam svojej prirodzenosti a nie k jej chybám....

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Benedictus de Spinoza

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Benedictus de Spinoza

Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod.

Benedictus de Spinoza

Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum.

Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania?

Benedictus de Spinoza

Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.

Benedictus de Spinoza

Povedali o ňom

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Prečo je vlastne niečo a nie skôr nič?

Existuje niečo večné a nemenné?

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Existuje Boh?

Čo je to Boh?

Aká je božia vôľa?

Čo je sloboda?

Sme slobodní?

Čo je myslenie?

Čo je človek?

Čo bolo skôr?

Je boh ľudský výmysel?

Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Kolko je jestvujúcien?

Kde je Boh?

Čo je to kauzalita?

Možu sa diať zázraky?

Čo je to zázrak?

Čo je to dobro?

Čo je to zlo?

Čo je láska?

Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Prečo existuje utrpenie?

Prečo musíme zomrieť?

Odkiaľ prichádza zlo?

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Sú vegetariáni dobrí a ostatní ľudia zlí?

Čo je to moc?

Čo robiť?

Čo je šťastie?

Čo jesť?

Ako žiť?

Čo robíme?

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Čo je poznanie?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Aké sú zjednocujúce princípy všetkého poznania?