predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof
Benedictus de Spinoza
Pozri tiež: Jeho východiská a záveryDiela : Principy Descartovej filozofie, Metafyzicke myslienky, Rozprava teologicko - politicka, Rozprava o zdokonaleni rozumu, Kratka rozprava o Bohu cloveku a jeho stasti, Etika
Povedali o ňom
Gottfried Wilhelm Leibniz : O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza) >>
Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>
Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Venujme úctivý pohľad svätému vyhnancovi Spinozovi! Vysoký svetový duch do neho prenikol, nekonečno bolo jeho začiatkom a koncom, vesmír jeho jedinou a večnou láskou, vo svätej nevinnosti a hlbokej pokore sa odrážal vo večnom svete a sledoval, ako on je jeho najobľúbenejším zrkadlom; bol plný náboženstva a plný svätého ducha; a preto tam stojí sám a nedotknutý, pán vo svojom umení, ale povznesený nad profánnym cechom, bez učeníkov a bez občianstva. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>
Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza) >>
Benedictus de Spinoza | Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou. |
Benedictus de Spinoza | Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia. |
Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí. |
Benedictus de Spinoza | Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. |
Benedictus de Spinoza | Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej. |
Benedictus de Spinoza | Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. |
Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
Benedictus de Spinoza | Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. |
Benedictus de Spinoza | Sloboda je poznana nevyhnutnost. |
Benedictus de Spinoza | Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou. |
Benedictus de Spinoza | Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou. |
Benedictus de Spinoza | Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní. |
Benedictus de Spinoza | Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní. |
Benedictus de Spinoza | Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační. |
Benedictus de Spinoza | Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne. |
Benedictus de Spinoza | Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba. |
Benedictus de Spinoza | Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. |
Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
Benedictus de Spinoza | Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. |
Benedictus de Spinoza | Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. |
Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
Benedictus de Spinoza | Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný. |
Benedictus de Spinoza | Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. |
Benedictus de Spinoza | Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro. |
Benedictus de Spinoza | Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť. |
Benedictus de Spinoza | Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. |
Benedictus de Spinoza | Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae. |
Benedictus de Spinoza | Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. |
Benedictus de Spinoza | Poznanie zla je neadekvatne poznanie. |
Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
Benedictus de Spinoza | Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. |
Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
Benedictus de Spinoza | Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. |
Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. |
Benedictus de Spinoza | Človek je akcidentom svetovej substancie. |
Benedictus de Spinoza | Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
Benedictus de Spinoza | Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. |
Benedictus de Spinoza | Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia. |
Benedictus de Spinoza | Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe. |
Benedictus de Spinoza | Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia. |
Benedictus de Spinoza | Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum. |
Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať. |
Benedictus de Spinoza | Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej. |
Ako vzniká láska, záľuba, hobby (pre lietadielka, psov..), vášeň, mánia, homosexualita, pedofília..?
Benedictus de Spinoza | Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. |
Benedictus de Spinoza | Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz. |
Benedictus de Spinoza | Ak si predstavujeme, že niekto pôsobí radosť veci, ktorú nenávidíme, pocítime nenávisť aj k nemu. Ak si naopak predstavujeme, že jej pôsobí smútok, pocítime k nemu lásku. |
Benedictus de Spinoza | Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež. |
Benedictus de Spinoza | Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť. |
Benedictus de Spinoza | Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť. |
Benedictus de Spinoza | Nenávisť je smútok sprevádzaný ideou vonkajšej príčiny. |
Benedictus de Spinoza | Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo. |
Benedictus de Spinoza | Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. |
Benedictus de Spinoza | Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí. |
Benedictus de Spinoza | V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou. |
Benedictus de Spinoza | Jedna substancia nemôže byť vytvorená inou substanciou. |
Benedictus de Spinoza - asocianizmus | Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. |
Benedictus de Spinoza | Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných. |
Benedictus de Spinoza | Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. |
Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. |
Benedictus de Spinoza - Determinizmus | Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok. |
Benedictus de Spinoza | Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit. |
Benedictus de Spinoza - panteizmus | Boh, čiže príroda./ Deus sive natura. |
Benedictus de Spinoza | Substanciou rozumiem to, čo je samo v sebe a čo sa chápe zo seba samého, t. j. to, čoho pojem nepotrebuje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvoriť. |
Benedictus de Spinoza | Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu. |
Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
Benedictus de Spinoza | Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.) |
Benedictus de Spinoza | Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným. |
Benedictus de Spinoza - panteizmus | Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí. |
Benedictus de Spinoza | Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie. |
Benedictus de Spinoza | Moc boha je sama jeho esencia. |
Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
Benedictus de Spinoza | Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci. |
Benedictus de Spinoza | Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci. |
Benedictus de Spinoza | Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať. |
Benedictus de Spinoza | Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok. |
Benedictus de Spinoza | Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása. |
Benedictus de Spinoza | O zázrakoch som presvedčený, že istota božieho zjavenia sa môže opierať iba o múdrosť učenia a nie o zázraky, to jest o nevedomosť. |
Benedictus de Spinoza | ...všetci sa dovolávajú zázrakov, to jest nevedomosti, ktorá je zdrojom všetkej neprávosti. A tak pravú vieru zvrhnú v poveru. |
Benedictus de Spinoza | O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť. |
Benedictus de Spinoza | Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame. |
Benedictus de Spinoza | Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. |
Benedictus de Spinoza | Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. |
Benedictus de Spinoza | Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. |
Benedictus de Spinoza | Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. |
Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
Benedictus de Spinoza | ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. |
Benedictus de Spinoza - Determinizmus | V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia. |
Benedictus de Spinoza | Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené. |
Benedictus de Spinoza | ... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov. |
Benedictus de Spinoza | Modom rozumiem stavy substancie, čiže to, čo je v niečom inom, pomocou čoho sa tiež chápe. |
Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. |
Benedictus de Spinoza | V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom. |
Benedictus de Spinoza | Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať. |
Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
Benedictus de Spinoza | Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin. |
Benedictus de Spinoza | Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou. |
Benedictus de Spinoza | Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny. |
Benedictus de Spinoza | Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať. |
Benedictus de Spinoza | O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť. |
Benedictus de Spinoza | Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália. |
Benedictus de Spinoza | Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom. |
Benedictus de Spinoza | Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí. |
Benedictus de Spinoza | Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť. |
Benedictus de Spinoza | Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému. |
Benedictus de Spinoza | Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek. |
Benedictus de Spinoza | Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti. |
predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof