predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Benedictus de Spinoza
Diela : Principy Descartovej filozofie, Metafyzicke myslienky, Rozprava teologicko - politicka, Rozprava o zdokonaleni rozumu, Kratka rozprava o Bohu cloveku a jeho stasti, Etika
Povedali o ňom
Gottfried Wilhelm Leibniz : O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza) >>
Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>
Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>
| Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
| Benedictus de Spinoza | Večnosťou rozumiem samu existenciu, pokiaľ sa chápe ako niečo, čo nevyhnutne vyplýva zo samej definície večnej veci. |
| Benedictus de Spinoza | Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci. |
| Benedictus de Spinoza | Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia. |
| Benedictus de Spinoza | Boh nemohol veci vytvoriť nijakým iným spôsobom ani nijako inak usporiadané, ale len tak, ako boli vytvorené. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | Boh-To coho pojem uz nevyzaduje pojem inej veci, aby sa z neho mohol utvorit. |
| Benedictus de Spinoza | Boh, čiže príroda./ Deus sive natura. |
| Benedictus de Spinoza | Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu. |
| Benedictus de Spinoza | Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne. |
| Benedictus de Spinoza | Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí. |
| Benedictus de Spinoza | Sloboda je poznana nevyhnutnost. |
| Benedictus de Spinoza | Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou. |
| Benedictus de Spinoza | Vôľa sa nemôže nazývať slobodnou príčinou, ale len nevyhnutnou. |
| Benedictus de Spinoza | Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní. |
| Benedictus de Spinoza | Schopnosť slobodného človeka sa ukazuje rovnako veľká vo vyhýbaní sa nebezpečenstvám, ako aj v ich prekonávaní. |
| Benedictus de Spinoza | Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační. |
| Benedictus de Spinoza | Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne. |
| Benedictus de Spinoza | Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba. |
| Benedictus de Spinoza | Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. |
| Benedictus de Spinoza | Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. |
| Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. |
| Benedictus de Spinoza | Človek je akcidentom svetovej substancie. |
| Benedictus de Spinoza | Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
| Benedictus de Spinoza | Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je alebo v sebe samom, alebo v niečom inom. |
| Benedictus de Spinoza | V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom. |
| Benedictus de Spinoza | Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať. |
| Benedictus de Spinoza | Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať. |
| Benedictus de Spinoza | Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. |
| Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
| Benedictus de Spinoza | Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. |
| Benedictus de Spinoza | Najvyššie dobro je podeliť sa s ostatnými o ozajstné dobro. |
| Benedictus de Spinoza | Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. |
| Benedictus de Spinoza | Poznanie zla je neadekvatne poznanie. |
| Benedictus de Spinoza | O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. |
| Benedictus de Spinoza | Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá. |
| Benedictus de Spinoza | Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé. |
| Benedictus de Spinoza | Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť. |
| Benedictus de Spinoza | Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae. |
| Benedictus de Spinoza | Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin. |
| Benedictus de Spinoza | Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou. |
| Benedictus de Spinoza | Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny. |
| Benedictus de Spinoza | Najužitočnejší zo všetkých vecí je človeku človek. |
| Benedictus de Spinoza | Vládnuca moc (monarchu) je vtedy najefektívnejšia, keď ľudia bojujú za svoje poddanstvo, ako keby to bola ich spása. |
| Benedictus de Spinoza | Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia. |
| Benedictus de Spinoza | Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť. |
| Benedictus de Spinoza | Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej. |
| Benedictus de Spinoza | Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať. |
| Benedictus de Spinoza | Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. |
| Benedictus de Spinoza | Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená. |
| Benedictus de Spinoza | Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať. |
| Benedictus de Spinoza | Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália. |
| Benedictus de Spinoza | Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom. |
| Benedictus de Spinoza | Všetci ľudia sa rodia bez poznania príčin vecí. |
| Benedictus de Spinoza | Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum. |
| Benedictus de Spinoza | Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať. |
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof