Benedictus de Spinoza

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Benedictus de Spinoza

Pozri tiež: Jeho východiská a závery

1632 až 1677

racionalizmus,Amsterdam,Holandsko - Kacirsky filozof, parmenides novovekej filozofie, monizmus


Filozofická škola: racionalizmus monizmus matematizmus demokracia panteizmus


Diela : Principy Descartovej filozofie, Metafyzicke myslienky, Rozprava teologicko - politicka, Rozprava o zdokonaleni rozumu, Kratka rozprava o Bohu cloveku a jeho stasti, Etika

Povedali o ňom

Gottfried Wilhelm Leibniz : O navsteve Spinozu - povedal mi zopar politickych vtipov.(ad Benedictus de Spinoza) >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza) >>

Arthur Schopenhauer : Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Max Scheler : láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Thomas Nagel : Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Niekto : V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus) >>

Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Friedrich Nietzsche : Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher : Venujme úctivý pohľad svätému vyhnancovi Spinozovi! Vysoký svetový duch do neho prenikol, nekonečno bolo jeho začiatkom a koncom, vesmír jeho jedinou a večnou láskou, vo svätej nevinnosti a hlbokej pokore sa odrážal vo večnom svete a sledoval, ako on je jeho najobľúbenejším zrkadlom; bol plný náboženstva a plný svätého ducha; a preto tam stojí sám a nedotknutý, pán vo svojom umení, ale povznesený nad profánnym cechom, bez učeníkov a bez občianstva. (ad Benedictus de Spinoza) >>

Bertrand Russell : Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes) >>

Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza) >>





Benedictus de Spinoza
Moc boha je sama jeho esencia.

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk