Citáty filozofov

Čo je to dobro?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.
----
Benedictus de Spinoza : To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..
----
Niekto : Učiť sa, učiť sa, učiť sa!
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.
O
Benedictus de Spinoza : Pre správne pochopenie veci treba poznamenať, že dobrom a zlom sa volá všetko iba so zreteľom na niečo, takže podľa rozličných zreteľov o jednej a tej istej veci možno hovoriť ako o dobrej aj ako zlej, práve tak ako o dokonalej i nedokonalej. S prihliadnutím na prirodzenosť veci nebudeme teda ničomu pripisovať názov dokonalé či nedokonalé, najmä keď sme poznali, že všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.
Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.
Benedictus de Spinoza : Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro..
O
----
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
Niekto : Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza)

Zdroj: Rozprava o zdokonaľovaní rozumu - úvod
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk