Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
--------
----
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
--------
----
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
--------
Guatama Buddha : Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Guatama Buddha    
Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
O
O
----

Zdroj: Slovo Buddhovo, Stratos, Praha
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk