Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
----
Benedictus de Spinoza : Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená)....
----
----
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
----
Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.
----
Benedictus de Spinoza : No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.
----
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
----
Guatama Buddha : Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.
----
Guatama Buddha : Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Guatama Buddha    
Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
O
Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
Guatama Buddha : To nemenné je oblasť, v ktorej nie sú ani prvky pevnosti, tekutosti, tepla, pohybu, ani priestor, ani vedomie, ani ničota, ani tento svet, ani žiadny iný svet, ani slnko, ani mesiac. Taká oblasť skutočne je. Nie je tam ani prichádzanie, ani odchádzanie, ani zostávanie v pokoji, ani vznikanie, ani umieranie. Nie je tam ani únava, ani rozvoj, ani predmety. Toto je ten úplný koniec utrpenia. Hovorím, žiaci, je Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované. Keby nebolo tohto Nezrodeného, tohoto Nevzniknutého, tohoto Nestvoreného, tohoto Nezformovaného, nebol by možný únik zo sveta zrodeného, vzniknutého, stvoreného a zformovaného. Pretože je, žiaci, Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované, je teda možné zo světa zrodeného, vzniknutého, stvoreného, zformovaného uniknúť.
Niekto : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).
O
Guatama Buddha : Telesnosť je pominuteľná, cítenie je pominuteľné, vnímanie je pominuteľné, mentálne formácie sú pominuteľné, vedomie je pominuteľné. A to, čo je pominuteľné, je podrobené utrpeniu. O tom, čo je pominuteľné a podrobené utrpeniu zmien, o tom nemôže nikto vo vzťahu ku skutočnosti povedať: Toto som ja, toto patrí mne, toto je moje ja.
Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
----

Zdroj: Slovo Buddhovo, Stratos, Praha
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk