Citáty filozofov

Čo je šťastie?   Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.
----
Benedictus de Spinoza : No pretože človek pre svoju nemohúcnosť onen poriadok (večný poriadok, pevné prírodné zákony podľa ktorých sa dejú všetky veci v prírode) svojím myslením nepostihuje... a kedže zároveň vidí, že mu nič nebráni, aby takú prirodzenosť získal, to ho podnecuje domáhať sa prostriedkov, ktoré by aj jeho samého doviedli k takej dokonalosti - teda všetko to, čo u môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu , volá sa ozajstné dobro.
----
Benedictus de Spinoza : To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.
O
Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).
Slavoj Žižek : Čo je múdrosť? Urobme myšlienkový experiment: Niekto povie - "Prečo sa naháňame za týmito pozemskými slasťami? Pravé uspokojenie pochádza z premýšľania o večných pravdách" - Ak to povie s tým správnym pátosom, bude to znieť ako hlboká vec. Ale povedzme opačnú vec: "Prečo sa naháňať za večnými pravdami? Carpe diem. Užívaj toho, čo tu máš.." A teraz poviem tretiu variantu : "Prečo sme uviazli v kontraste medzi večnosťou a prechodnou existenciou? Pravá múdrosť spočíva v hľadaní večnosti v užívaní prechodných slastí" a znie to múdro. Štvrtá varianta znie: "Sme odsúdení existovať medzi večnosťou a pominuteľnosťou. Múdry muž to akceptuje" ...skrátka, čokoľvek človek povie, môže to podať ako múdrosť.
Benedictus de Spinoza : Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...
O
Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
--------

Zdroj: Spinoza - Rozprava o zdokonaľovaní rozumu
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk