Nadotázky: Čo by malo existovať?
Čo je to dobro?
Podotázky: Čo je sloboda? Čo je to zlo? Je Boh dobrý? Čo je láska? Sú ľudia dobrí alebo zlí? Homosexualita je dobrá alebo zlá? Čo je lepšie...alebo...? Čo je čistota? Čo je spravodlivosť? Čo je šťastie? Čo je múdrosť? Čo je krása? Čo je to moc? Čo je to morálka? Čo je to slasť? Je majetok dobrý alebo zlý? Je ego dobré alebo zlé? Je život dobrý alebo zlý? Je veda dobrá alebo zlá? Čo sú to hodnoty?![]() Herakleitos (-540) | Dobro a zlo je jedno. Lekári, ktorí režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu za to, že to robia. |
![]() Aristippos z Kyrény (-435) & kyrénska škola | Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše. |
Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou. | ![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré. | ![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
![]() Aristoteles (-384) | Dobro je stred medzi: ľahkovážnosťou a zbabelstvom (odvaha) seba ponižovaním a pýchou (sebavedomie) lakomosťou a rozhadzovačnosťou (štedrosť)... |
![]() Aristoteles (-384) | Každé umenie a každá veda, podobne aj praktické
konanie a zámer smeruje, ako sa zdá, k nejakému
dobru; preto bolo správne vyjadrené, že dobro je to,
k čomu všetko smeruje. |
Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi) | ![]() Epikuros (-341) |
Smrť sa nás netýka, lebo všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovych vnemoch, smrť však znamená koniec zmyslovej činnosti. | ![]() Epikuros (-341) |
Treba si vážiť krásu, cnosti a podobné veci ak spôsobujú slasť. Ak ju nespôsobujú, treba sa s nimi rozlúčiť. | ![]() Epikuros (-341) |
Počiatkom a koreňom všetkého dobra je slasť žalúdka. I múdrosť i vyššie prejavy života od nej závisia. | ![]() Epikuros (-341) |
![]() apoštol Pavol (5) | Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. |
![]() apoštol Pavol (5) | Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. |
Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore. | ![]() Marcus Aurelius (121) |
![]() Plotinos (205) | Dobro je niečo, ku čomu všetko existujúce smeruje, po čom všetko existujúce túži, a od ktorého všetko existujúce závisí. Ono samo nemá potreby. |
Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka. | ![]() Aurelius Augustinus (354) |
Dobrota druhu prevyšuje dobrotu indivídua, ako formálne prevyšuje to čo je materiálne. K dobrote vesmíru viac prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu. | ![]() Tomas Akvinsky (1225) |
![]() Rene Descartes (1596) | Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom. |
Každý človek nejaký čin buď ľutuje, alebo sa ním chváli, podľa toho ako bol vychovaný. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou.. a všetko, čo mu môže byť prostriedkom umožňujúcim dospieť k tomuto cieľu, volá sa ozajstné dobro.. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
![]() Gottfried Wilhelm Leibniz (1646) | Boh koná iba keď má dostatočný a dobrý dôvod konať. Boh je rovnako racionálny ako my a koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. |
![]() Jeremy Bentham (1748) | Príroda postavila ľudí pod vládu dvoch suverénnych vládcov - slasť a bolesť. Slasť=dobro, bolesť=zlo |
Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Správanie, rovnako ako všetko ostatné, možno nazývať dobrým alebo zlým, ak je dobre prispôsobené, alebo zle prispôsobené cieľom života. | ![]() Herbert Spencer (1820) |
Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. | ![]() Herbert Spencer (1820) & evolucionizmus |
![]() Friedrich Nietzsche (1844) | Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu. |
![]() Friedrich Nietzsche (1844) | Morálka je vynález slabých, aby neboli utláčaní. Za úsilím za dobro je tiež len úsilie o moc. |
![]() Bertrand Russell (1872) | Celá etika, akokoľvek kultivovaná, zostáva viac menej subjektívna. Dokonca ani vegetariáni neváhajú zahubiť milióny mikróbov, aby zachránili život človeka v horúčke. |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) | Správne a nesprávne je to čo ľudia hovoria. a v jazyku ľudia navzájom súhlasia (sa zhodujú). |
Mnohost teorii je blahodarna. Uniformita ohrozuje slobodny rozvoj jedinca, oslabuje kritickost. | ![]() Paul Karl Feyerabend (1924) |
![]() Niekto (2019) | Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. |
![]() Niekto (2019) | To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. |
![]() Niekto (2019) | Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč. |
![]() Niekto (2019) | Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. |
![]() Niekto (2019) | Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. |
![]() Niekto (2019) | Čin je dobrý, ak spôsobuje dlhodobú radosť/slasť. To ale môže vyžadovať krátkodobú bolesť/utrpenie. (napr. vybratie triesky z prsta) |
![]() Niekto (2019) | Pre islam dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona.Aj pre judaizmus dobro spočíva v zachovaní Božieho zákona. /Zakon a Boh je teda mimo dobra a zla? |
![]() Niekto (2019) | Sedem hlavných cnosti:
Pokora Štedrosť Dobroprajnosť Mierumilovnosť Cudnosť Striedmosť Činorodosť |
![]() Niekto (2019) | Vzorom by mal byť Šalamún, ktorý mal tisícky žien a nie svätý Cyprián, ktorý bol bez ženy. |