Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.

Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu)

Produktom práce je tovar, ktorý má úžitkovú hodnotu, nezávislú na množstve práce a výmennú hodnotu, ktorá je závislá na množstve práce (čase práce * produktivite práce)

Akceptácia šťastia ako kľúčovej hodnoty v morálnom posudzovaní nám môže pomôcť preklenúť naše rozdielne pohľady na morálne otázky, a to na úrovni jednotlivcov žijúcich v jednej spoločnosti, alebo aj na úrovni celých spoločností

Päť hodnôt na ktorých stojí každá morálka je, že: 1) starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) 2) spravodlivosť (pociť férovosti) 3) kmeňovitosť (lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja" 4)rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) 5) čistota, posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro)

O hodnote niečoho často uvažujeme ako o niečom inštrumentálnom, teda že hodnota nejakej veci závisí od toho, aký úžitok, alebo benefit nám prinesie. Na druhej strane je hodnota niektorých vecí od tohto úžitku nezávislá a hovoríme, že daná vec má vnútornú hodnotu, či hodnotu sama osebe.

V slovenčine sa slovo "hodnota" odvodzuje od slova "(v)hodný", "hodiaci sa", "vyhovujúci" - čo evokuje definíciu hodnoty ako niečoho užitočného a tiež je niečo "hodné" niečo, čo spĺňa isté kritérium.. Napr. ak je niekto ctihodný, tak musí spĺňať kritérium vysokého morálneho kreditu.

Hodnotu má pre nás to, čo sa nám hodí, s čím sa zhodujeme. Hovorí o istej morálnej jednote.

Hodnota umeleckého obrazu na stene nie je úžitková ale umenie má hodnotu samo osebe, Obraz pre nás nič neurobí, nič s ním nevieme spraviť. Nepokosíme s ním trávu, nespraví vám domáce úlohy, nezachrávi vás ak pri ňom dostanete infarkt.

Model paralelného spolužitia rôznych civilizácií rovnakého pôvodu totiž predsa len určitú elementárnu univerzalitu kultúrnych princípov v zmysle morálnych noriem predpokladá. Princip slobodnej vôle, schopnosti rozlišovať a voliť medzi dobrom a zlom, neprípustnosť zabíjania, úcta k rodine a rodičom, tolerancia a súcit a ďalšie morálne princípy sú pôvodnou súčasťou všetkých tradičných hodnotových systémov.

Vo svete po studenej vojne majú vlajky svoju váhu rovnako ako ďalšie symboly kultúrnej identity, včítane kríža, polmesiaca a pokrývky hlavy, a to preto, že svoju váhu má kultúra a kultúrna identita má pre väčšinu ľudí najvyššiu hodnotu.

Právo na majetok je základným právom, ktoré by sa nemalo porušovať. Záleží však na tom ako ďaleko do minulosti chceme ísť. USA sú nespravodlivým štátom, lebo v minulosti zobrali majetok indiánom.

Tradičné hodnoty sú založené na večnosti, láskavosti a duchovnosti a nie na rovnosti, materializme a dočasnosti (neustálym zmenám).

V čom dnes vidíte hlavný rozdiel medzi Rusmi a Ukrajincami? Naše národy majú odlišné hodnoty. Pre Ukrajincov je veľmi dôležitý boj za slobodu a dôstojnosť, kým Rusi sa usilujú o veľkosť. Okrem toho máme odlišnú spoločenskú štruktúru – u Rusov hrajú hlavnú úlohu hierarchické vertikálne sociálne vzťahy, zatiaľ čo u Ukrajincov dobre fungujú horizontálne vzťahy a je pre nich prirodzená heterarchia (na rozdiel od hierarchie poskytuje rozhodovacie právomoci všetkým zúčastneným, každý z jej prvkov má rovnakú silu a autoritu – pozn. red.). Kým Ukrajinci sa považujú za súčasť západnej civilizácie, Rusi stavajú Západ proti sebe a hovoria o akejsi škodlivosti až hriešnosti západného svetonázoru.

„Život je veľmi preceňovaný,“ vyhlásil v januári Vladimír Soloviov, jeden z vedúcich hlasov ruskej propagandistickej mašinérie. „Prečo sa báť nevyhnutného?“ položil rečnícku otázku. V podobnom duchu sa vyjadruje aj pravoslávna cirkev, ktorej patriarcha Kirill vyhlásil, že smrť na fronte zmyje „všetky hriechy“.

Medzi témy preberané na týchto hodinách patria slávne chvíle z ruskej či sovietskej histórie, národné znaky a symboly, ale aj spoločenské otázky ohľadom rodiny alebo kultúry. Kremeľ sa v tomto ohľade stavia ako obranca konzervatívnych hodnôt proti „dekadentnému“ Západu.