V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.

a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.

Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim.

Tie duše, ktoré majú väčší obsah ohňa, čiže sú suché, pravdepodobne unikajú smrti tým, že sa nestávajú vodou, ale zmenia sa priamo na kozmický oheň, kým duše s menším obsahom ohňa zostupom do podsvetia, čiže cez vodu, nastupujú svoj dlhší cyklus premien.

Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať sa zemou; zo zeme vzniká voda, z vody duša.

Keď sa však duša oddeľuje od tela poškvrnená a nečistá, pretože bola s ním v ustavičnom styku, starala sa oň, milovala ho a bola ním, ako aj jeho žiadosťami a rozkošami taká omámená, že sa jej iba to zdalo pravidvým, čo je telesné... ale k tomu, čo je pre oči nejasné a neviditeľné, iba mysliteľné a filozofiou pochopiteľné zvykla mať odpor... taká duša bude preniknutá telesnosťou.

Smrť je oddelenie duše od tela. Nijaká netelesná vec sa neoddeľuje od telesnej ani sa nedotýka telesného, no duša sa aj dotýka tela, aj sa od neho odlučuje; teda duša je telesná.

Duše po odlúčení od tela dostávajú podobu gule.

A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí. A vysmievali ho vediac, že zomrela. Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň! A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť. ( komentár: Jej duch sa navrátil. Z toho vyvodzujeme, že smrť nastala, keď duch odišiel, opustil telo. Na rozkaz Pána sa duch navrátil, a dievča bolo privedené k životu. Nijaká reč na svete nemôže jasnejšie vysvetliť, že smrť je oddelenie ducha od tela.)

Byť nažive znamená byť v pohybe. Smrť znamená koniec pohybu.

Smrtou individuum zaniká ale všeobecné (človek) sa zachováva cez potomkov.

Všetci umierajú, ale nikto nie je mrtvý.

Smrť znamená oddelenie tela a mysle.

Smrť zapadá síce veľmi pekne do cyklu látkovej výmeny, to však väčšinu ľudí neukľudňuje.

Narodenie psa je vznik z ničoho, smrť psa je úplné zničenie. (Zatiaľčo narodenie človeka je vznik z ničoho a smrť človeka neexistuje, lebo má nesmrteľnú dušu)

Po smrti odchádza naša duša cez čiernu dieru do večnosti. Preto sú aj tie zážitky navrátivších sa z klinickej smrti, že prechádzali cez tunel, na konci ktorého bolo svetlo.

Smrť je oslobodenie sa zo zajatia času.

Smrť je dosiahnutie termodynamickej rovnováhy s okolím, život udržuje v tele inú teplotu ako má okolie.