Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Iba povrchne vedenie sa dostava do rozporu s krestanskym zjavením, zatialco hlbsie postihnutie podstaty veci naplnuje dusu cloveka nabozenskou pokorou a zboznostou.

Viera a poznanie sú ako 2 misky váh; čím vyššie je jedna, tým nižšie je druhá.

Na ceste k Bohu sa môže človek nachádzať v jednom z troch štádií existencie :
1. v estetickom štádiu (vo vonkajškovosti a zmyslovosti podľa motta : Užívaj si života)
2. v etickom štádiu (stará sa o svoju dušu, o jediné čo má úplne vo svojej moci - konať dobro a nekonať zlo)
3. v náboženskom štádiu ( zistuje, že je neschopný dobra, hriešnik, a že len Boh mu môže pomôcť)

Keď sa človek dostane do krajnosti, keď z ľudského hľadiska už niet nijakej možnosti - vtedy je otázkou, či bude veriť, že Bohu je všetko možné, teda či bude veriť. Táto formula však znamená stratu rozumu; veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.

Veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.

Ale aké typy filozofie sa nám ponúkajú? Nachádzame empirickú filozofiu, ktorá nie je dostatočne zbožná, a zbožnú filozofiu, ktorá nie je dosť empirická pre naše potreby. Ak nahliadnete do končín, kde sa ctia fakty, nájdete v plnom prúde "hrubú" filozofiu a v plnom rozkvete "spor medzi vedou a náboženstvom".

Obrancovia náboženstva už celé stáročia zamestnáva a mätie skutočnosť, že ľudstvo zaujíma na nebi moderného myslenia stále vyššie a vyššie postavenie. V domnienke, že je táto nová hviezva Božím sokom, snažili sa jej vzostup sústavne spochybňovať alebo aspoň stlpniť jej jas.....ale..Královstvo Božie a ľudský pokrok si neprotirečia.

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.