Budhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty..

Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./

Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt.

Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte)

Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).

Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.

Na vedomie môžeme nazerať ako na základnú jednotku vesmíru. (Consciousness is fundamental) Vedomie patrí podobne ako gravitácia, kvantová mechanika, hmota, priestoročas atď. do skupiny zákonov (či javov), ktoré už viac nevysvetľujeme žiadnymi jednoduchšími pojmami. Sú v podstate brané ako primitívne, na ktorých je založený celý vesmír.Tak ako elektromagnetizmus sa nedal vysvetlit cez mechaniku (hmotnost, rychlost..), ale zaviedol nove veliciny.

Vsetko ma vedomie.(Consciousness is universal)(panpsychizmus-Panpsychizmus je filozofická reprodukcia animizmu, podľa ktorej má celá príroda psychiku.) ad animizmus

Niektori hovoria, ze veda o vedomi nie je mozna, lebo veda je vo svojej podstate objektivna a vedomie je vo svojej podstate subjektivne.

Fyzika vysvetluje chemiu, chemia vysvetluje biologiu, biologia vysvetluje cast psychologie, ale nic nevysvetluje vedomie.

Vedomé myslenie môže byť založené na súkromnom rozprávaní sa samého so sebou.Podľa psychológa Juliana Jaynesa (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind (1976)) – s ktorým súhlasí aj filozof Daniel Dennett – je možné, že naši pradávni predkovia používajúci jazyk, si neboli skutočne vedomí. Ich reč bola skôr štýlom komunikácie počítačov. Určite to nie je vedomá komunikácia. Keď mal náš predok problém, mohol „požiadať“ o pomoc a niekto ho mohol počuť. Vďaka tomu si vypestovali návyk žiadať o pomoc či klásť otázky. V časoch tejto primitívnej komunikácie mohli riešiť určité problémy položením otázky, ktorú síce neadresovali nikomu konkrétnemu, no mohol im odpovedať ktokoľvek, kto bol nablízku. Jedného dňa však nejaký pračlovek položil otázku a naokolo nebol nikto, kto by ho mohol počuť. On ale svoju otázku počul, začal vymýšľal odpoveď a uspel. Vlastne vytvoril komunikačné spojenie medzi dvoma časťami jeho mozgu, medzi ktorými bol problém v spojení. Jeden komponent narazil na problém a nevedel si s ním rady, druhý ho vyriešil.