Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými. / Buddha /

Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba.

Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.

A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. /Now this, bhikkhus, is the noble truth of the way leading to the cessation of suffering: it is this noble eightfold path; that is, right view, right intention, right speech, right action, right livelihood, right effort, right mindfulness, right concentration.

Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo. / Teach this tripple truth to all - A generous hearth, kind speech and a life of service

Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci. The way is not in the sky. The way is in the hearth.

Bez utrpenia je táto cesta, je nenásilná, bez potláčania a bez stonania, je to dokonalá cesta. Len toto je pravá cesta, nie je iná, ktorá by viedla neskalenému vhľadu. Vstúpte na ňu a uniknete smrti. Ak vstúpite na túto cestu, urobíte koniec utrpeniu. Túto cestu som počal hlásať, keď som spoznal ako odstrániť tŕň utrpenia. Vy sami musíte vynaložiť úsilie, Dokonalí sú len učiteľmi. Tí, ktorí sa oddajú meditácii, oslobodia sa z pút smrti.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

Mravnosť (tretí, štvrtý a piaty člen) Takto opustí svetský život a plní pravidlá mníchov. Vyhýba sa zabíjaniu živých bytostí a úplne sa ho zdržiava. Neozbrojený ani palícou ani mečom, je ohľaduplný a láskavý a spočíva v súcítení so všetkými živými bytosťami. Berie len to, čo mu je dávané, trpezlivo čaká, bez úmyslu si to privlastniť spočíva v čistote svojho srdca. Vyhýba sa necudnosti, žije cudne a úplne sa zdržiava pohlavného styku. Vyhýba sa klamstvu a úplne sa ho zdržiava. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, je spoľahlivý, hoden dôvery, neklame ľudí. Vyhýba sa ohováraniu a úplne sa ho zdržiava. Čo počul tu, neopakuje inde a nezapríčiní nezhodu; a čo počul tam, neopakuje tu a nezapríčiní nezhodu. Tak zjednocuje tých, ktorí sú rozdelení, a tých, ktorí sú zjednotení, povzbudzuje. Svornosť ho teší, raduje sa a teší zo svornosti, a svornosť šíri svojimi slovami. Vyhýba sa hrubej reči a úplne sa jej zdržiava. Hovorí také slová, ktoré sú mierne, konejšivé, láskyplné, ktoré sú k srdcu a sú zdvorilé, priateľské a príjemné mnohým. Vyhýba sa falošnému hovoru a úplne sa ho zdržiava. Hovorí v pravý čas, v súhlase so skutočnosťou, hovorí, keď je to užitočné, hovorí o náuke Dhamma a rádových pravidlách; jeho reč je ako poklad, je prednesená v pravý čas, zdôvodnená, primeraná a zmysluplná. Vyhýba sa ničeniu rastlín a zárodkov života. Prijíma potravu iba v jeden denný čas (dopoludnia), zdržiava sa potravy večer, neje v nevhodný čas. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby a návštev predstavení; odmieta kvety, voňavky, masti, ako aj každý druh šperkov a okrás. Nepoužíva vysoké a nádherné lôžka. Neprijíma zlato a striebro. Neberie surové zrno a mäso. Neprijíma ženy, otrokov, otrokyne, kozy, ovce, hydina, dobytok, slony alebo kone, ani pôdu alebo tovaru. Nechodí na pochôdzky a nekoná služby posla. Zdržiava sa kupovania a predávania. Nemá nič spoločné s falošnými mierami, kovy a váhami. Vyhýba sa krivým cestám podplácania, podvodu a ľsti. Nezúčastňuje sa vrážd, bitia, spútavania, prepadánia, lúpenia a znásilňovania. Je spokojný s rúchom, ktoré ochraňuje jeho telo, a misou na darované jedlo, ktorým sa udržiava nažive. Kamkoľvek ide, má so sebou tieto dve veci - tak ako okrídlený vták pri lete so sebou nesie svoje krídla. A pri dodržiavaní tohto ušľachtilého mravného kódu (sila - khandha) cíti v srdci neskalené šťastie.

Rovnako ako matka chránila svojím životom svojho vlastného syna, svojho jediného syna, tak by si človek mal kultivovať otvorenú myseľ voči všetkým bytostiam a milujúcu láskavosť voči celému svetu. / Just as a mother would protect with her life her own son, her only son, so one should cultivate an unbounded mind towards all beings, and loving-kindness towards all the world

Je lepšie zvíťaziť nad sebou, ako vyhrať tisíc bitiek. Potom víťazstvo vaše. Nemôžu vám ho vziať ani anjeli ani démoni, ani nebo ani peklo./ It is better to conquer yourself than to win a thousand battles. Then the victory is yours. It cannot be taken from you, not by angels or by demons, heaven or hell.

Buddha sa ocitol na brehu rieky, kde počul učiteľa hudby na prechádzajúcej lodi, ako inštruuje svojho študenta. „Ak strunu príliš utiahnete, praskne. Ak ju dostatočne neutiahnete, nebude znieť.“ V okamihu Buddha uvidel pravdu o Strednej ceste, čo viedlo k jeho meditácii pod stromom Bodhi, kde našiel osvietenie.

Je horšie robiť zle ako trpieť zlo.

I keby moja lýra hrala falošne, a aj keby zbor ktorý vediem hral falošne, jedinú vec, ktorú si nesmiem dovoliť je mať rozpor so sebou samým.

Nepreskúmaný život nie je hodný žitia.

Plodom správneho konania
je najčistejšia radosť, sattva,
plodom činnosti v radžasu
je bolesť,
a plodom tamasu
je úplná nevedomosť.

Zdržanlivý uteká pred tým, po čom túži
ale svoje túžby si nesie so sebou
keď človek pozná pravú skutočnosť
necháva svoje túžby ďaleko za sebou.

Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie).

Aké sú základné vlastnosti, ktoré by mal človek (resp. politik) mať :
1. obozretnosť, predvídavosť
2. odvaha
3. umiernenost
4. spravodlivost.
Z týchto najdôležitejšia je spravodlivosť, pretože ňou sa odlišujú ľudia od zvierat. Nespravodlivosť nie je ľudská vlastnosť ale vlastnosť čisto zvieracia, vlastnosť šeliem.

V politike buď stále spravodlivý. Byť v politike, znamená žiť verejný život, kde si stále akoby na pódiu a každý ťa vidí. Je racionálne byť morálny.

Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté.

Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla.

Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla. 23

38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať.

19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22

24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.

25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť?

1 Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2 Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. A akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nebadáš? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka!‘ — a pozri, v oku máš brvno?

12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý Zákon i Proroci.

Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane!‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nespadol, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na hlúpeho muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“

Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.

Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!

Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.

Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."

Vykonávaj svoju prácu nie ako úbožiak, ani akoby si pritom chcel dôjsť milosrdenstva alebo obdivu, ale len to chci, aby si sa pričiňoval o niečo a zdržiaval sa niečoho, podľa toho, ako to za hodno uznáva spoločenský zreteľ.

Umenie žiť sa skôr podobá umeniu zápasiť ako umeniu tancovať, pretože aj v ňom sa treba postaviť pohotove a pevne proti úderom, hoci nepredvídaným.

S ktorými vecami ťa spojil osud, s tými sa uveď do súladu, a s ktorými ľuďmi ti určil osud stýkať sa, tých miluj, ale opravdivo !

Pochop, že sú tri druhy ľudí
podľa ich malej, strednej a veľkej kapacity.
Jasne v texte rozlíšim
ich individuálne charakteristiky

Vedz, že tí, čo hocijakými spôsobmi
nehľadajú pre seba samých nič viac
ako pôžitky cyklickej existencie
sú ľudia s najmenšou kapacitou

Tí čo hľadajú pre seba samých pokoj,
odvracajúc sa od svetských žiadostí
a vyhýbajúci sa deštruktívnym činom
tým sa hovorí, že sú strednej kapacity

Tí, čo cez svoje osobné utrpenie,
úprimne chcú celkom ukončiť
utrpenie druhých
sú ľuďmi veľkej kapacity.

Domnievam sa, že sa viac vypláca konať rázne ako ohľaduplne, pretože Šťastena je žena. Ak ju chceme ovládnuť, musíme ju biť a zachádzať s ňou hrubo. Tí ktorý sa správajú takto, nad ňou zvítazia skôr ako tí ktorí konajú chladnokrvne.

Lepšie robiť a ľutovať, ako nerobiť a ľutovať!

Hovorím, že je dobré byť považovaný za štedrého. Ale štedrosť preukazovaná tak, aby o nej všetci vedeli, ti škodí. A keď ju preukazuješ skromne tak, ako sa preukazovať má, zostane utajená a neujdeš ohováraniam, že si žgrloš.....vladar, keď je múdrý, nesmie si robiť ťažkú hlavu z ohováraní o svojej skúposti. Časom ho ľudia budú považovať stále za štedrejšieho , keď spoznajú, že vďaka šetrnosti vystači s vlastnými príjmami, že sa bráni proti tým, ktorý voči nemu vedú vojnu a že môže ísť za svojimi cieľmi bez zaťažovania ľudu.

Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.

To je teda cieľ, ku ktorému smerujem, a to dosiahnuť takú prirodzenosť a usilovať sa o to, aby ju aj mnohí iní dosiahli so mnou, t.j. k môjmu šťastiu náleží vynasnažiť sa, aby aj mnohí iní ľudia poznávali to isté čo ja a aby ich rozumová vyspelosť a vedychtivosť boli celkom v súlade s mojou. Aby k tomu došlo, je nevyhnutné mať aspoň koľko-toľko vedomostí o prírode.. potom utvoriť takú spoločnosť, aká je náležitá, aby k tomu dospelo čo najviac ľudí čo najľahšie a bezpečne. Ďalej sa majú pestovať filozofia morálky a veda o výchove detí.. medicína..mechanika... Ale predovšetkým treba vymyslieť spôsob na liečenie rozumu a jeho cibrenie..

Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...

Existuje predsa premnoho príkladov na to, ako ľudia pretrpeli pre svoje poklady všelijaké prenasledovanie až na smrť a ako sa pre získanie bohatstva vystavili toľkým nebezpečenstvám, že napokon doplatili životom za svoju pochabosť. Nemálo je i ľudí, čo prestáli všemožné zlo, len aby dosiahli alebo si ubránili čestné miesta a hodnosti. A napokon je nespočítateľne mnoho tých, čo si pre nemierne pôžitkárstvo priskorili smrť.

Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností.

Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby.

Berte si príklad z tých, ktorí majú vysoký stupeň akumulačnej sily, ktorá aktívne uchopuje okolité veci, ale zároveň aj duchovné prenikanie, ktoré sa usiluje o nekonečnosť a do všetkého vnáša ducha a život....Nestačí im takpovediac pohltiť surovú masu pozemských vecí, ale musia pred seba niečo postaviť, usporiadať a formovať to v malom svete, ktorý nesie pečať ich ducha....

Vacsina ludi sa nahana za pozitkami v takom nahlivom chvate, ze prebehnu popri nich

...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva.

"V súlade s prírodou" chcete žiť? Ó vy vznešení stoici, aký slovný klam ! Predstavte si bytie, ako je príroda, plytvajúce bez miery, ľahostajné bez miery, bez zámeru a ohľadov, bez zľutovania a spravodlivosti, strašné a nudné a zároveň neisté, predstavte si nerozlišovanie samé ako moc - ako by ste mohli podľa tohto nerozlišovania žiť? Život - nie je to práve chcenie-byť-iným, ako je táto príroda? Nie je život hodnotením, uprednostnením, obmedzením sa, chcením byť iným? A, ak predpokladáme, že "žiť v súlade s prírodou" znamená "žiť v súlade s prírodou" - ako by ste to nemohli? Načo robiť princíp z niečoho, čo sami ste a čo byť musíte? (ad stoicizmus)

Rytiersko aristokratické hodnotové súdy majú ako svoj predpoklad mužskú telesnosť, kvitnúce, bohaté, prekypujúce zdravie a tiež to, čo ho udržuje, vojnu, dobrodružstvo, lov, tanec, bojové hry a vôbec všetko, čo sa dá označiť za silné, slobodné, radostné konanie.

Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť.

Mali by sme sa naučiť viac tolerovať ostatné formy neresti s výnimkou krutosti. To neznamená, že by sme ich mali akceptovať, mať radi, ale naučiť sa s nim žiť. Nemali by sme ani prestať proti nim bojovať.