Citáty filozofov

Aký je vzťah poznania a vôle?   Ako žiť?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Arthur Schopenhauer : Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.
----
Niekto : Človek môže žiť svoj život ako "No" man, ktorý žije nudný život, pretože všetko odmieta, alebo "Yes" man, ktorý na všetko hovorí áno.
----
----
Arthur Schopenhauer : Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.
----
Arthur Schopenhauer : Pre askétu je hriech každé prekročenie asketických pravidiel, ktoré si v rámci rezignácie stanovil. Je to odklon od rezignácie na splnenie si túžob, k splneniu si túžob (zväčša neprimeranému) .
----
Arthur Schopenhauer : Pre askétu je diabol personifikáciou všetkého, čo ho odvádza od rezignácie. (ad asketizmus)
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Arthur Schopenhauer    
Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.
O
Slavoj Žižek : Pojem osvietenia v budhizme je dvojaký. Keď budhisti hovoria o osvietení, oscilujú medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je idea, že osvietenie je jednoducho zmena vo vnútornom vnímaní človek, t.j. že navonok sa vo svete nič nemení, iba človek zmení svoj postoj.... môže byť aj vojakom vo vojne a bojovať so súcitom ku všetkým bytostiam. Na druhej strane je úplné zanechanie , únik z tohto sveta. Bodhisattva má túto druhú možnosť, ale zo súcitu ku všetkým bytostiam sa vracia k prvej možnosti. (ad budhistická filozofia)
O
----

Zdroj: Arthur Schopenhauer : Die Welt als Wille und Vorstellung, s.321
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk