Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru.

Človek by mal ísť nájsť samého seba do divočiny. V divočine je oslobodený od požiadaviek, ktoré na neho kladie spoločnosť, a môže sledovať autentické želania, autentické plány, jeho pravé ja, ktoré takto objaví. Lepšie tiež môže pochopiť, v akých vzťahoch, v akej kultúre žije (čo sa dá dosiahnuť aj cestovaním do krajín s inou kultúrou)

Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt.

Človek si začína uvedomovať sám seba v okamihu, keď - po prvý raz povie „ja“. Rozumieť tomu čo je človek tak, že sa pochopí jeho „pôčiatok“, znamená preto rozumieť počiatku "ja" ktoré sa odhaľuje v reči.

Človeka, ktorý je „pohltený“ predmetom o ktorom uvažuje, je možné „priviesť späť k sebe“ iba túžbou; napríklad túžbou jesť. Vedomá túžba bytosti je to, čo tvorí túto bytosť ako "ja" a odhaľuje ju ako takú tým, že ju ženie povedať „ja".

V životu nebezpečných situáciách, v horách, vo vojne, sa ukáže aký kto je, či zbabelec, alebo odvážny, dobrý, či zlý, alebo sa len samému sebe takým zdal.

Šport sa výrazne odlišuje od hry a ten rozdiel sa dá vyjadriť pojmom „výkon“. V hre neexistuje žiadny vážny a rozumný účel, zatiaľ čo v športe áno. Ak napríklad prekonáte svetový rekord na viac ako 100 metrov, je to veľký úspech, ktorý sa samozrejme dá dosiahnuť iba mnohými obeťami, presnou stravou, logicky naplánovanými a prísne vykonanými tréningovými plánmi atď. V športe ideme niekedy na hranice bežných ľudských schopností, myslíme na extrémne športy, ako je potápanie z apnoe alebo horolezectvo, kde športovci dokonca riskujú svoje životy. Toto sú však výzvy, ktoré slúžia na meranie toho, čo môže ľudská bytosť dosiahnuť ako jednotu tela a mysle.

Spoznajte samého seba a svoje telo vďaka analýze DNA.

Historia nie je len skúmaním vecí, ktoré sa udiali, ale ja vecí ktoré sa dejú v našich hlavách a akým spôsobom sa dejú. .. História nám hovorí kto sme a ako sme sa sem dostali, naša identita každého jedného z nás je z veľkej miery postavená na tom aké sme mali dejiny, aké sú dejiny národa alebo tej časti spoločnosti v ktorej žijeme. A toto nám ukazuje história - kto sme.

Šport sa pozerá na život ako na hru, kde človek vyhmatáva svoje možnosti, skúša kým je a tie možnosti vyhmatáva tým, že spoznáva svoje limity, hranice s cieľom aby poznal samého seba. Spoznáva sa tu hlavne z telesnej stránky. Vzdelávanie má totiž dve stránky - šport a pedagogika. Pri spoznávaní sa, človek zároveň spoznáva čo môže vykonať v rámci svojej komunity.

Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho...

Aby som sa poznávala, treba sa pýtať "Prečo som nemohla neurobiť, to čo som už urobila?" To je ta cesta via negationes, kde to čo sa stalo je odpoveďou a človek chce odhaliť otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté a skryté. A keď sa pri tej otázke zdržujete, tak sa odhaľujú trhlinky vlastného egoizmu a vlastnej hlúposti. A tak sa človek poznáva a to ho nesmierne ukľuňuje a zmieruje so situáciou do ktorej je vrhnutý...

Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať.