Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.

Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto koná spravodlivosť, narodil sa z neho.

Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.

Malé vzbúrenecké hnutie, ktoré bolo pokrstené menom Ježiš Nazaretský... bolo povstaním proti „dobrým a spravodlivým“, proti „svätým Izraela“, proti hierarchii spoločnosti - nie proti jej korupcii, ale proti kastám, privilégiam, poriadku, vzorom; bola to neviera vo „vyšších ľudí“, veľké NIE vyslovené všetkému, čo bolo kňaz a teológ.

Tento svätý anarchista, ktorý vyzýval spodinu ľudu, vyhnancov a hriešnikov, najnižšiu kastu v židovstve k odporu voči vládnucemu poriadku - jazykom, ktorý ak sa dá veriť evanjeliám, by ešte aj dnes viedol na Sibír, bol politický zločinec. (čo dokazuje aj nápis na kríži - INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) (Ježiš Nazaretský Kráľ Židovský)

Zomrel za vlastnú vinu - a chýba akýkoľvek dôvod, hocijako často je to tvrdené - že by zomrel za viny druhých.

Ak niečo nie je podľa evanjelií, tak je to pojem "hrdina". Práve opak ku všetkému zápaseniu, ku všetkému pocitu boja-s-niečím sa tu stal inštiktom. Neschopnosť k odporu sa tu stal morálkou ("neprotivte sa zlému" je najhlbšie slovo evanjelií, ich kľúčom v určitom zmysle), blaženosť v mieri, v mierumilovovnosti, v nemožnosti byť nepriateľom. (ad Ježiš Nazaretský)

Čo znamená radostná zvesť? Objavil sa skutočný život, večný život - nie ako sľub, ale je tu, je vo vás : ako život v láske, v láske bez vypočítavania a vylúčenia. Každý sme dieťaťom božím, Ježiš si nenárokuje nič pre seba, ako dieťa božie je každý rovný každému.

Tento radostný posol zomrel tak ako žil, ako učil - nie aby spasil ľudí, ale aby im ukázal ako žiť. Prax je to čo zanechal ľudstvu: jeho správanie pred sudcami, pred žalobcami, pred ohováračmi a výsmievačmi - jeho správanie na kríži. (ad Ježiš Nazaretský)

Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii).

Je možné fyzickému a materiálnemu telu človeka prejsť cez zamknuté dvere? V evanjeliách je totiž zaznačené, že keď sa učeníci po smrti Krista tajne stretli, v strachu pred židmi zamkli za sebou dvere. A ako sa začali modliť, zrazu sa medzi nimi objavil ich Majster. Ale pozor! Je veľmi jednoduché a ľahké prechádzať cez zamknuté dvere v tele jemnohmotnom! A práve v tomto jemnohmotnom tele vstal Ježiš Kristus z mŕtvych! Práve v tomto jemnejšom tele mu bolo možné po štyridsiatich dňoch vystúpiť na nebesia tak, ako ho videli jeho učeníci, aby nakoniec, v tých najvyšších výšinách odložil aj svoje jemnohmotné telo, a vo svojej čistej, božej podstate sa znovu zjednotil s Bohom Otcom, po pravici ktorého kraľuje na večné veky.

1: Ježiš tvrdí, že iba boh je dobrý.
2: Ježiš tvrdí, že je dobrý .(keď neskôr dodáva nasleduj ma, alebo tiež v ján 10:11 /Ja som dobrý pasier/, alebo tiež ján 8:46 /môžeš mi dokázať hriech?/
3: Teda, Ježiš tvrdí, že je Boh.

V životopisoch Budhu, žijúceho päť storočí pred Kristom, preložených zo sanskrtu sa hovorí o tom, ako Budha uzdravoval, ako chodil po vode, alebo ako zázračne nasýtil zástupy. Aj Ježiš uzdravoval, chodil po vode a zázračne nasýtil zástupy. Je to teda jasný dôkaz toho, ako sa židovskí plagiátori inšpirovali životopisom Budhu a rovnaké prvky využili pri svojom literárnom vytváraní fiktívnej postavy Ježiša Krista.

Jedným z najradikálnejších tvrdení stúpencov Véd je, že Ježiš Nazaretský nikdy fyzicky neexistoval. Ide vraj len o židmi čisto literárne vytvorenú postavu, ktorej učenie bolo odkopírované a prebraté od gnostika Šimona Mága. Píše sa o ňom v Skutkoch apoštolov (8,9): V tom meste už oddávna žil istý muž, menom Šimon. Bol čarodejníkom a zavádzal samaritánsky ľud, tvrdiac o sebe, že je čímsi veľkým. Všetci od malého až po veľkého ho počúvali a hovorili: On je sila Božia, ktorá sa volá veľká. Počúvali ho preto, lebo svojimi čarami ich už dlhší čas zavádzal, ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal blahozvesť o kráľovstve Božom a o mene Ježiša Krista, dali sa mu pokrstiť. Aj sám Šimon uveril a dal sa pokrstiť. Pridržal sa Filipa a keď videl znamenia a veľké divy, ktoré sa diali žasol

V jaskyniach vo Vadi Kumráne sa náhodne našli v roku 1947 listiny ukryté esénmi (popri farizejoch a saducejoch ďalšia židovská sekta) známe ako rukopisy Mŕtveho mora. Z prekladu kumránskych zvitkov s textami jednoznačne vyplýva, že podstatné časti evanjelií pochádzajú z esénskej školy a že Ježišov spôsob života a životný štýl nadväzovali na mravy esénov.

Ježiš nie je Boh.

Ježiško existuje, lebo milióny ľudí (najmä detí) verí, že nosí darčeky. Ako malý nosí darčeky a ako veľký zachraňuje ľudí, alebo odšiel do neba a poslal za seba len ducha svätého?

Spoločné znaky Krista a Budhu: – Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu. – Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk. – Nezanechajú písomný záznam svojho učenia. – Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom. – Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá. – Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky. – Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami. – Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom. – Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu. – Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou.

Rozdielne znaky Krista a Budhu: – Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny. – Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu. – Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený. – Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým. – Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách. – Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný.

V židovstve je Ježiš Kristus zvyčajne odmietaný – nevnímajú ho ako mesiáša (spasiteľa), na toho dodnes čakajú, má prísť až na konci času. No existujú aj výnimky. Tzv. mesiánski Židia zachovávajú tak židovské, ako aj kresťanské tradície a Ježiša Krista prijímajú ako mesiáša.

Islam Korán hovorí o Ježišovi (po arabsky ISA) na mnohých miestach a vo veľkej úcte má tiež jeho matku Máriu. Ježiš je považovaný za jedného z najvýznamnejších prorokov islamu, za moslima, a dokonca za slovo Božie, ale v inom význame ako v kresťanstve. V ľudovom islame dokonca panuje presvedčenie, že v súdny deň bude Ježiš svedčiť proti kresťanom, pretože prekrútili jeho učenie. Zvláštne postavenie má však Ježiš v mystickej vetve islamu, v súfizme, kde je považovaný za vzor askézy a zjednotenie s Bohom.

Indická tradícia (hinduizmus a budhizmus) Ježišovi Kristovi venujú len veľmi malú pozornosť. V niektorých smeroch vychádzajúcich z kultúrno-náboženského prostredia Indie je považovaný za jeden z avatarov (inkarnácie) boha Višnu.

Ján krstil ľudí v Jordáne, prichádzali za ním v húfoch. Všetkým kázal: ...krst pokánia na odpustenie hriechov. Vieme, že Ježiš uposlúchol výzvu a dal sa pokrstiť. Vari bolo potrebné odpúštať hriechy Božiemu Synovi? ... ježis nebol boží syn.

Ježiš je obhájca, ale zároveň príde súdiť živých a mŕtvych. Takže obhájca, či sudca?

Ak Ježiš nie je Boh, potom bol buď tým najbláznivejším človekom na svete, alebo klamárskym a bezbožným egocentrikom; nie najlepším, ale najhorším zo všetkých ľudí. ... Ak však je Ježiš naozaj týmto, kto potom vymyslel Ježiša z evanjelií, ktorý je úplným opakom klamára alebo blázna: čestného, altruistického, vášnivého, múdreho, praktického, kreatívneho, svätého, fascinujúceho muža?.... kto vynašiel tento nový žáner realistickej a zároveň fantastickej literatúry? Hŕstka prostých rybárov z Galiley?

Ježiš vyhlásil, že má autoritu, a teda moc odpustiť hriechy. Aj preto Židia správne vycítili, že Ježiš tým naznačuje, že je Boh. "Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" (Lk 5,21)

Ježiš bol žid svojej doby... Čím viac vieme o judaizme danej doby, tým možno trošku menej nám príde fascinujúci, veľkolepý a originálny Ježiš. Všetky ideí, ktoré Ježiš mal sa dajú nájsť v nejakej podobe judaizmu tej doby. Ak Ježiša charakterizujeme ako apokalyptického proroka, tak vieme pri ňom nájsť podobné súvislosti ako sa dajú nájsť v knihe Henochovej. Možno teraz viesť úvahy o tom, čo prevzal a v čom bol originálny.

Ježiš bol žid svojej doby, neprišiel počas svojho života s ničím, čo by spôsobilo to, že sa už vrámci judaizmu nezmestil. Význam Ježiša ktorý chápeme z perspektívy kresťanstva , to znamená otázky ako vzkriesenie atď. je význam ktorí sprostredkovali jeho následovníci. Baviť sa o Ježišovi ako zakladateľovi kresťanstva nedáva historicky podľa mňa zmysel.

Podľa profilu učenia sa Ježiš nedá jednoznačne zaradiť do žiadnej zo skupín starovekého židovstva... je zrejmé z nového zákona, že polemizoval s farizejmi a saducejmi, s farizejmi najviac, so saducejmi trochu menej, ale je jasné, že nebol členom žiadnej z týchto skupín... na druhej strane mal istý vzťah k Jánomvi Krstiteľovim ktorý bol prezentovaný ako jeho predchodca....ktorý mohol patriť medzi esénov a nedajbože aj kumránskych a či toto je to, čo si Ježiš od neho zobral ... to samozrejme nevieme nič istého (ad saduceji, farizeji, eséni)

V Markovi 7. kapitole sa Ježiš stretáva s farizejmi, ktorí mali okrem písanej Tóry aj ústnu Tóru, čiže ústne podanie - interpretáciu tej písanej Tóry, a Ježiš v tejto konretnej stati hovorí, že opustili ste božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania a že rušíte božie prikázania aby ste zachovali svoju tradíciu ... čo je teda dosť odmietavý postoj k tejto ústnej tradícii a preto je dobrým dôvodom domnievať sa , že Ježiš nebol farizej.

Ježiš bol pacifista. (ad pacifizmus)