1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin.

Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

Zo všetkých veci nič také nezaniká ani nevzniká, čo by už predtým nebývalo. Tým však, že sa veci miešajú a rozlučujú, menia sa.

Všetko je vo všetkom.

Človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

Idea špiny neexistuje.

Je však jasné, že jestvuje určitý počiatok a príčiny súcna.

Realita našeho běžného života je ako vidina, přelud, fatu morgána, podobně jako jí jsou nebeská města polobohů, zaječí parohy nebo syn neplodné ženy. Příčinou této vidiny je nevědomost (v sans. avidjá, v pálí avidždža) o prázdnotě.

Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.

Pojmy sú imaginárne, temne obrazy skutočnosti. Obecne reálne neexistuje, je vytvárane ľudským rozumom. Pr. mame všeobecný obraz o meste, do kt. keď reálne prídeme, zistíme, že bol neurčitý a matný.

Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci.

Všetky veci kt. existujú, sú iba jednotliviny.

Neexistuju nedelitelne body, body nerozlahle vsak ano / Nulla esse indivisibilia, esse tamen inextensa.

Niet nič pravdivejšie než, že atóm hýbe svetom a svet hýbe atómom. Niet hmoty bez pohybu, niet pohybu bez hmoty.

Každé teleso je plné pôsobenia a sily. Hmota je aktívna substancia.

Hmota je heterogénna, tvorená nekonečným množstvom prvkov ako rojom včiel.

Podstatou sveta je utrpenie.

Svet nie je vecou, ale suhrnom faktov. Svet ma urcitu logiku, svet tvoria fakty v logickom priestore.

Byt znamena byt hodnotou(viazanej) premennej.

Všeobecniny sú iba flatus vocis.

Ježiško existuje, lebo milióny ľudí (najmä detí) verí, že nosí darčeky. Ako malý nosí darčeky a ako veľký zachraňuje ľudí, alebo odšiel do neba a poslal za seba len ducha svätého?

Tma existuje, pretože sú situácie, keď tma rôzne ovplyvňuje život človeka... Tma je reálna v tom zmysle, že nie je len výplodom našej fantázie a že nám reálne bráni napr. prečítať si knihu.

Tma neexistuje. Z vedeckého hľadiska - lúče svetla sú zložené z častíc, fotónov. Tma sa z reálnych častíc neskladá, to čo očami vnímame ako tmu je v skutočnosti priestor bez svetla.

Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela.

Kvarky z ktorych sa skladame majú miliardy rokov. Sme starí miliardy rokov.

Viď odpovede na podotázky: - Existuje Boh? - Existuje duša? - Existuje posmrtný život? - Existujú mimozemšťania? - Existuje niečo večné a nemenné? - Existuje vonkajší svet? - Existujú anjeli? - Existuje láska? (láska je len slovo) - Existuje zlo (chlad, tma, vákuum, nedostatok)?

Grekovia uctevali svojich Bohov. Ich bohovia neexistujú. Čo teda uctievali?

keď sa človek ocitne v tmavej miestnosti, v skutočnosti neverí v existenciu tmy, a nezačne ju rozháňať rukami ako dym alebo paru. Verí v existenciu stien a svetla, ktoré je za nimi a v existenciu dverí a okien, ktoré sa dajú otvoriť.Alebo iný príklad. Existuje tvoj tieň? V istom zmysle existuje, môžeš sa ho aj zľaknúť, ale normálne sa hneď upokojíš - veď si to len ty. Tvoj tieň neexistuje bez teba a svetla.

Existuje vakuum? / Existuje, lebo sme ho dokazeme dokonca urobit. Neexistuje, lebo z coho sa sklada?

Tón, ktorý práve počuješ, neexistuje, lebo tón musí mať isté trvanie, t.j. počuješ práve uplynutý, minulý tón, možno počuješ trochu aj dopredu, t.j očakávaš tón, ale teraz nepočuješ žiadny tón, pretože teraz nemá žiadne trvanie.

Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov.

Argumenty pre existenciu jedneho (spolocneho vedomia): 1. len s jednym vedomim mame skusenost. 2. Nevieme povedat, kde by malo koncit jedno vedomie a zacinat druhe, vedomie nema hranice.

Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu.

Prv než chceme preskúmať existenciu niečoho, musíme chápať zmysel toho čo hľadáme, resp. mať pojem toho čo hľadáme. Prv než hľadáme odpoveď na otázku či existuje láska sa musíme pýtať na to, čo je to láska. No ale k tomu, alebo predtým, alebo potom sa musíme pýtať 'Ako to vieš?','Prečo si si istý? A možno až úplne na záver sa môže človek spýtať ..'A ako k tomu prísť?' (napr. ku šťastiu)'

Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze...

Veľa ľudí prepadá omylu, ohľadom reality fiktívnych vecí, ktoré boli vymyslené pre reálneho človeka. Napr. štát nie je vec, ktorej mám slúžiť, lebo je reálnejší ako ja, ale naopak, je to fiktívna vec, ktorá je vymyslená na to, aby slúžila mne ako človeku.

Stavebné kamene reality nie sú atómy, ale informácie. Vedomie je generátor informácií. Častica v danom mieste a čase neexistuje, iba keď sa na ňu zameria vedomie, tak zaznamená nejakú polohu a energiu, ale v následujúcom okamihu častica pokračuje vo svojom virtuálnom živote na viacerých miestach s rôznou energiou.

Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať?