1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin.

Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet.

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Do tých istých riek vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

1.Nič nie je. 2.Ak niečo je, nemožno to poznať. 3. Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť.

Nesúcno existuje práve tak ako súcno, pričom súcnom nazývam hmotu, nesúcnom prázdny priestor, akoby aj tento mal akúsi prirodzenosť a vlastnú podstatu.

Med nie je ani sladký ani horký. Skutočne existujú len atómy a prázdny priestor.

Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné.

Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér)

Minulosť už neexistuje.

Budúcnosť ešte neexistuje.

Koľko trvá súčastný okamih? Jednu sekundu? Polovica z tejto sekundy je minulosťou, polovica budúcnosťou. Na prítomnosť z tej sekundy nepripadá nič. Prítomnosť teda neexistuje.

Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci.

Všetky veci kt. existujú, sú iba jednotliviny.

Neexistuju nedelitelne body, body nerozlahle vsak ano / Nulla esse indivisibilia, esse tamen inextensa.

Niet nič pravdivejšie než, že atóm hýbe svetom a svet hýbe atómom. Niet hmoty bez pohybu, niet pohybu bez hmoty.

Každé teleso je plné pôsobenia a sily. Hmota je aktívna substancia.

Hmota je heterogénna, tvorená nekonečným množstvom prvkov ako rojom včiel.

Vedomie je postupnosť rozlišujúcich a najmä proti sebe kladúcich aktov...neexistujú veci, ktoré by neboli vecami pre vedomie - neexistujú veci samy osebe a neexistujú veci, od ktorých by sme sa nerozlíšili tým, že sme silou svojho vzťahovania sa k sebe samému ich protikladom.

Len subjekt je dokázateľný: hypotéza, že sú len subjekty - že objekt je len druh príčinného pôsobenia subjektu na subjekt - modus subjektu.

Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie.

Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Existovať znamená predovšetkým existovať v čase. Existencia v čase má začiatok a koniec. Preto Boh je, ale neexistuje.

Všetko je text. Mimo text nič neexistuje.

Ježiško existuje, lebo milióny ľudí (najmä detí) verí, že nosí darčeky. Ako malý nosí darčeky a ako veľký zachraňuje ľudí, alebo odšiel do neba a poslal za seba len ducha svätého?

Tma existuje, pretože sú situácie, keď tma rôzne ovplyvňuje život človeka... Tma je reálna v tom zmysle, že nie je len výplodom našej fantázie a že nám reálne bráni napr. prečítať si knihu.

Tma neexistuje. Z vedeckého hľadiska - lúče svetla sú zložené z častíc, fotónov. Tma sa z reálnych častíc neskladá, to čo očami vnímame ako tmu je v skutočnosti priestor bez svetla.

Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela.

Kvarky z ktorych sa skladame majú miliardy rokov. Sme starí miliardy rokov.

Viď odpovede na podotázky: - Existuje Boh? - Existuje duša? - Existuje posmrtný život? - Existujú mimozemšťania? - Existuje niečo večné a nemenné? - Existuje vonkajší svet? - Existujú anjeli? - Existuje láska? (láska je len slovo) - Existuje zlo (chlad, tma, vákuum, nedostatok)?

Grekovia uctevali svojich Bohov. Ich bohovia neexistujú. Čo teda uctievali?

keď sa človek ocitne v tmavej miestnosti, v skutočnosti neverí v existenciu tmy, a nezačne ju rozháňať rukami ako dym alebo paru. Verí v existenciu stien a svetla, ktoré je za nimi a v existenciu dverí a okien, ktoré sa dajú otvoriť.Alebo iný príklad. Existuje tvoj tieň? V istom zmysle existuje, môžeš sa ho aj zľaknúť, ale normálne sa hneď upokojíš - veď si to len ty. Tvoj tieň neexistuje bez teba a svetla.

Existuje vakuum? / Existuje, lebo sme ho dokazeme dokonca urobit. Neexistuje, lebo z coho sa sklada?

Tón, ktorý práve počuješ, neexistuje, lebo tón musí mať isté trvanie, t.j. počuješ práve uplynutý, minulý tón, možno počuješ trochu aj dopredu, t.j očakávaš tón, ale teraz nepočuješ žiadny tón, pretože teraz nemá žiadne trvanie.

Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov.

Argumenty pre existenciu jedneho (spolocneho vedomia): 1. len s jednym vedomim mame skusenost. 2. Nevieme povedat, kde by malo koncit jedno vedomie a zacinat druhe, vedomie nema hranice.

Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu.

Prv než chceme preskúmať existenciu niečoho, musíme chápať zmysel toho čo hľadáme, resp. mať pojem toho čo hľadáme. Prv než hľadáme odpoveď na otázku či existuje láska sa musíme pýtať na to, čo je to láska. No ale k tomu, alebo predtým, alebo potom sa musíme pýtať 'Ako to vieš?','Prečo si si istý? A možno až úplne na záver sa môže človek spýtať ..'A ako k tomu prísť?' (napr. ku šťastiu)'

Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze...

Veľa ľudí prepadá omylu, ohľadom reality fiktívnych vecí, ktoré boli vymyslené pre reálneho človeka. Napr. štát nie je vec, ktorej mám slúžiť, lebo je reálnejší ako ja, ale naopak, je to fiktívna vec, ktorá je vymyslená na to, aby slúžila mne ako človeku.

Stavebné kamene reality nie sú atómy, ale informácie. Vedomie je generátor informácií. Častica v danom mieste a čase neexistuje, iba keď sa na ňu zameria vedomie, tak zaznamená nejakú polohu a energiu, ale v následujúcom okamihu častica pokračuje vo svojom virtuálnom živote na viacerých miestach s rôznou energiou.

Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať?

Skutočné je iba to čo je merateľné.

Ak všetky sekundárne (nevedecké) vlastnosti vecí viem odvodiť z primárnych (vedeckých) vlastností veci, je potom otázka či tie sekundárne vlastnosti veci vôbec existujú, či to nie je len nejaká skratka.

Robíme rozhodnutia na základe možno sekundárnych vlastností vecí, napr. podľa farby hríbu, alebo hada, a my ako hmota urobíme na základe tej farby nejaký pohyb a čin. Farba je potom príčina toho čo sa deje v materiálnom svete. Možeme potom povedať, že farba neexistuje?

Nie je pravdou, že nemožno dva razy vstúpiť do tej istej rieky. Nie je to totiž možné ani raz.

guna dosl. "základná vlastnosť, kvalita". Všetko vo svete javov je kombináciou troch gun - sattva, radžas a tamas

Aj vákuum je plné niečoho a nedá sa urobiť dokonalé nič. Preto uvažujeme, že aj priestor je z niečoho vytvorený a preto nemôžeme všetko z neho zobrať, lebo aj priestor je niečo.

Priestor vyzerá zdiaľky ako nudná hladká vec, ale keď sa naňho pozrieme na škále 0 celá 35 núl a jedna tak zrazu uvidíme, že tam sa niečo deje (príklad s polystyrénom, ktorý zdiaľky vzyerá hladko bielo a zblízka sú guličky)

Ja neexistuje.

Okolo roku 1910 fyzici už všeobecne prijímajú hypotézu, že veci sa skladajú z atómov na základe výpočtov, ktoré urobil Einstein v 1905. (Predtým to príjímali skôr iba chemici ako užitočnú hypotézu)

V roku 1897 Thomson zistil, že v uhlíku je niečo, čo je 1000x ľahšie ako atóm uhlíka (o ktorom chemici vedeli povedať akú má hmotnosť ak existuje) a to niečo je elektricky nabité a vlastnosti tej častice sú nezavislé na tom, z akej látky pochádzajú. Thomson nazval túto časticu elektrón.

Rutherforth objavil, že atómy majú jadro, a to tak, že ostreľoval alfa časticami tenkú zlatú fóliu a skúmal ako sa tie alfa častice výchýlia z priameho smeru po prechode fóliou. Zistil, že niektoré sa odrazili späť. (čoho pravdepodobnosť pri pudingovom modele atómu bola taká ako že sa guľometové gúľky odrazia od cigaretového papiera.)