panteizmus

Iné zobrazenie filozofických škôl


panteizmus

Kategória: teológia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




/z gréckeho pan-všetko, theos-boh/ názor, filozofická koncepcia, ktora stotoznuje Boha so svetom, s prírodou a prekonáva tak teistický a deistický pojem Boha, resp.panteizmus predstavuje filozofickú modifikáciu teizmu. Namiesto predstavy božskej transcendencie. t.j. Boha ako nadprirodzenej bytosti nezávislej na svete a svetu nadradenej. Panteizmus hlása, že Boh je svetu imanentný, rozpúšta sa vo svete, naturalizuje a svet prestáva byt obmedzený Bohom.




Povedali o nej

Niekto : Ak existuje nejaká intelektuálna zásada, ktorú výslovne alebo implicitne zastávajú obyvatelia Indie a ktorá poskytuje základný predpoklad o všetkom ich myslení, je to doktrína panteizmu. (ad Védanta - upanišady, panteizmus) >>

Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : V čom má panteizmus pravdu je , že svet dá vysvetliť iba zo seba samého , iba zvnútra. V čom nemá pravdu, je tvrdenie, že všetko je v podstate iba kombinácia už existujúceho, že nevzniká nič nové, lebo nič ani vzniknúť nemôže a taktiež ani zaniknúť. (Ad panteizmus) >>

Pierre Teilhard de Chardin : Práve kresťanstvo najlepšie uspokojuje bytostnú náboženskú tendenciu, ktorá človeka pudí k istému druhu "panteizmu".
Sú dva druhy panteizmu:
Podľa prvého sa jednota Všetkého rodí zo splynutia prvkov - a akonáhle k nej dôjde, prvky miznú.
Podľa druhého sa prvky dovršujú dosiahnutím hlbšieho Stredu, ktorý je nad nimi a ktorý ich stredy v sebe umocní. Ak platí zásada (teoretická i experimentálna) , že jednota členy, ktoré zjednocuje , nezmiešava, ale diferencuje, potom iba táto forma "panteizmu" je intelektuálne platná a mysticky uspokojivá. A práve ona nachádza vyjadrenie v kresťanskom postoji. (ad panteizmus) >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Čo existuje?

Mikulas Kuzansky : Vsetko totiz, co nejak je alebo moze byt, je zavinute zavinute v samotnom povode / bohu a vsetko co je alebo bude stvorene, bude rozvvinute v tom, co je zavinute. Vsetko stvorene je zavinute bohom v bohu alebo rozvinute vo stvoreni sveta svetom. >>

Na otázku Čo je svet?

Chrysippos : Sú dva princípy, hmota a boh, z ktorých boh je aktívny a hmota pasívna; boh je vraj zmiešaný s hmotou, preniká ju a stvárňuje, dáva jej podobu a týmto spôsobom vytvára svet. >>

Na otázku Čo je to Boh?

Xenofanés z Kolofónu : Celý vidí, celý myslí, celý počuje. Stále ostáva na tom istom mieste a vôbec sa nehýbe; ani sa mu nesluší prechádzat z jedného miesta na druhé v rozlicnom čase, on bez námahy robí všetko myšlienkou ducha. >>

Johannes Scotus Eriugena : Boh je pociatkom, stredom i cielom vsetkeho. Vsetko stvorene po nom tuzi. Vsetko vznika z neho, skrze neho a pre neho. Boh tvori i je tvoreny.. / Deus est igitur principium, medium et finis. Ipsum enim omnia atrahunt. >>

Benedictus de Spinoza : Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel. >>

Benedictus de Spinoza : Boh, čiže príroda./ Deus sive natura. >>

Benedictus de Spinoza : Boh je imanentná (vnútorná) a nie vonkajšia príčina všetkých vecí. >>

Chrysippos : Sú dva princípy, hmota a boh, z ktorých boh je aktívny a hmota pasívna; boh je vraj zmiešaný s hmotou, preniká ju a stvárňuje, dáva jej podobu a týmto spôsobom vytvára svet. >>

Na otázku Kde je Boh?

Xenofanés z Kolofónu : Celý vidí, celý myslí, celý počuje. Stále ostáva na tom istom mieste a vôbec sa nehýbe; ani sa mu nesluší prechádzat z jedného miesta na druhé v rozlicnom čase, on bez námahy robí všetko myšlienkou ducha. >>

apoštol Pavol : Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. >>

Benedictus de Spinoza : Mám úplne odlišný pohľad na Boha a prírodu ako kresťania väčšinou majú, pretože ja zastávam názor, že Boh je vnútornou a nie vonkajšou príčinou všetkých vecí. Hovorím, Všetko je v Bohu; a žije a hýbe sa v Bohu..... V úplnom omyle sú však tí, ktorí hovoria, že mojím úmyslom je ukázať, že Boh a príroda, pod ktorou rozumejú určitú hmotu telesnej látky, sú jedno a to isté. Nemám žiadny taký úmysel. >>


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk