Georg Wilhelm Friedrich Hegel

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Georg Wilhelm Friedrich Hegel

 Pozri tiež: Jeho východiská a závery

1770 až 1831

nemecká klasická filozofia,dialektický idealizmus,ontologicky dynamizmus a panlogizmus,monizmus, Nemecko. Ide mu o to ,v osvietenskom zmysle premenit krestanske nabozenstvo na ucenie o slobode a zmenit tak strnuly cirkevny system vynucovania. S pomocou filozofie chcel zachytit do pojmov, to co nova zmluva hlasa v obrazoch a prirovnaniach. Chcel pochopit evangelium a jeho najvacsie mysterium - trojjedinost Boha./youtube - Georg Wilhelm Friedrich Hegel - Die Welt ist Geist.


Filozofická škola: nemecký idealizmus monizmus panteizmus idealizmus


Diela : Vertrauliche Briefe Ueber das vormalige Staatsrechtliche Verhältnis des Waadtlandes (Payes de Vaud) zur Stadt Bern, 1798
Komentár k nemeckému vydaniu Skúmania o základoch politickej ekonómie od J. Stuarta, 1799
Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie, 1801
Über das Wesen der philosophischen Kritik, 1802 /štúdia
Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme, 1802 /štúdia
Verhältnis des Skeptizismus zur Philosophie, 1802 /štúdia
Glauben und Wissen, 1802 /štúdia
Fenomenologia ducha (Phänomenologie des Geistes), 1807 /dokončené v noci 14. 10. 1806 Prelozil: Patocka 1960, Patricia Elexova 2015
Wissenschaft der Logik,1812-1816 (Logika ako veda 1, 2; Prel. T.Munz, Blava Pravda; 1986)
Enzyklopedia filozofickych vied.(Enzyklopädie der Wissenschaften), 1817, 1827, 1830, Prelozil: T. Munz
Grundlinien der Philosophie des Rechts (Základy filozofie práva), 1821
Sämtliche Werke (Zobrané spisy, vydané priateľmi a žiakmi), 1832-1845
Philosophie der Religion (Filozofia náboženstva), 2 zv., 1832
Geschichte der Philosophie (Dejiny filozofie), 3. zv., 1833-1836
Ästhetik (Estetika), 1835
Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín), 1837
Jubiläumsausgabe (Jubilejné vydanie, H. Glockner), 1927 an.

Povedali o ňom

Arthur Schopenhauer : Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel. >>

Arthur Schopenhauer : Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Moritz Schlick : V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling) >>

Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche). >>

Martin Heidegger : Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel). >>

Theodor Munz : Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Theodor Munz : Hegel sa snazi pochopit z bytia, myslenia a konania vsetko a neodsudzovat ako zbytocnost nic, lebo vsetko ma ako cast vyvijajuceho sa celku význam. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí. >>

Soren Kierkegaard : Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>

Niekto : Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>

Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Hegel vo svojej Fenomenológii ducha (1807) kritizoval tradičnú empirickú epistemológiu za jej predpoklad, že aspoň časť zmyslového obsahu skúsenosti je jednoducho „daná“ mysli a je priamo vnímaná taká, aká je, bez sprostredkovania pojmami. Podľa Hegela neexistuje nič také ako priame vnímanie alebo nesprostredkované poznanie. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel ,empirizmus) >>

Niekto : Podľa Hegela ďalšou chybou ranných epistemologických teórií – empirických aj racionalistických – je predpoklad, že poznanie zahŕňa určitý druh „zhody“ medzi presvedčením a realitou. Hľadanie takejto korešpondencie je logicky absurdné, tvrdil Hegel, pretože každé takéto hľadanie sa musí skončiť istým presvedčením o tom, či korešpondencia platí, a v takom prípade človek nepokročil za hranicu presvedčenia. Inými slovami, je nemožné porovnávať presvedčenia s realitou, pretože prežívanie reality je vždy sprostredkované presvedčeniami. Človek nemôže úplne vyjsť z presvedčenia. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,empirizmus) >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol filozof slobody. A je to práve sloboda obsiahutá v koncepte ľudských práv, ktorá mu ležala na srdci.... Podľa Hegla, nie sú ľudské dejiny nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody. Tento progres postupuje dialekticky, čo znamená že poznanie nevyhnutne predpokladá analýzu negácie toho čo je hľadané. >>





Prečo ne/študovať filozofiu?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je z hľadiska zdravého rozumu prevrateným svetom.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Potreba filozofie pramení z rozdvojenosti alebo rozpoltenosti, ktorá bráni človeku nájsť racionálne zjednotenia a zmierenie so svetom. Táto rozdvojenosť sa na pojmovej úrovni javí v podobe dogmaticky fixovaných opozícií ako rozum a zmyslovosť, duch a príroda, subjekt a objekt, sloboda a nevyhnutnosť, indivíduum a spoločnosť a mnohých iných.

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené.

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Myslenie svoj objekt neprijima, ale ho tvori. /Receptivita je ale podmienkou objektivity.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)

Čo je šťastie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá.

Čo je sloboda?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Čo je láska?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
V láske zažívam svoje obmedzenie ako uskutočnenie pre toho druhého.

Čo je človek?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Človek je nástroj vývinu absolútneho ducha.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Človek je proces.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Človek nestojí v protiklade ku prírode, ale je s ňou spojený vďaka tvorivému rozumu, ktorý vo všetkom pôsobí, jednak v prírode (nevedomým inštinktívnym spôsobom) a tak isto aj v človeku (vedomým a slobodným spôsobom)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Čo je to pravda?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy.

Čo je poznanie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Veci (napr. umeleckému dielu) rozumiem vtedy, ak poznám jej predhistóriu (napr. dejiny umenia)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Existuje druh kritiky, pri ktorej si prevezmeme niečo z toho, čo kritizujeme, a takáto kritika je často zdrojom našich vlastných názorov a presvedčení. Väčšina presvedčení, ktoré máme vznikla s kritickým vyrovnávaním sa s názormi iných. Na základe toho človek dospieva k modifikovaným pozíciam,.. Celé dejiny filozofie sú takýmto procesom tvorby nových pozícií na základe neustálej kritiky starých pozícií.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
To čo vieme bezprostredne (unmittelbar), je výsledkom nekonečne veľa sprostredkovaní. Tak o trojuholníku napr. teraz bezprostredne vieme, že štvorec prepony trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov odvesien; viem to bezporstredne, a predsa som sa to iba naučil a som o tom presvedčení prostredníctvom dôkazu. Bezprostredné poznanie je vždy sprostredkované. A to platí aj o Bohu, ku pojmu ktorého, či ku pocitu ktorého, je treba kopu sprostredkovaní. Protiklad bezprostredného a sprostredkovaného je celkom prázdny..

Čo je to filozofia?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pokial ide o začiatok, z ktorého má filozofia vychádzať, zdá sa, že vo všeobecnosti musí začať takým isým subjektívnym predpokladom ako ostatné vedy, že si totiž musí urobiť predmetom myslenia zvláštny predmet. Inde je ním priestor, číslo atď, tu myslenie.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofovanie bez systému nemôže byť ničím vedeckým. Odhliadnuc od toho, že takéto filozofovanie vyjadruje o sebe skôr subjektívny spôsob myslenia, je aj obsahovo náhodné....Systémom sa mylne chápe filozofia postavená na obmedzenom princípe odlišnom od iných princípov. Naopak, princípom ozajstnej filozofie je obsahovať všetky zvláštne princípy.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ak filozofia maľuje svoju šedosť na šedo, potom jedna podoba života už zostarla a šedou šedivosťou sa nedá omladiť, ale iba poznať, Minervina sova začína lietať iba za súmraku. (parafráza - Filozofia prichádza až po konaní, je nevyhnutne reflexívna)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme.

Aký je vzťah filozofie a náboženstva?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.

Čo bolo skôr?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Musí však vyvolať údiv, že tézy: z ničoho nevzniká nič, alebo z niečoho vzniká niečo, počúvame prednášať bez všetkého ešte aj dnes, bez toho, aby si prednášajúci uvedomili, že sú základom panteizmu, a neberúc do úvahy, že starí myslitelia už vyčerpali skúmanie týchto téz. Pretože už starí myslitelia prišli jednoduchou reflexiou na to, že téza: z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.

Čo existovalo?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Die Dumpfheit animalischer Existenz, die noch nicht vom Baum der Erkenntnis gekostet hat, kann in diesem Licht wie ein glücklicheres Los erscheinen, das dem Geist nicht mehr beschieden ist.

Čo je duša?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Duch je bytie pri sebe, pravda a sloboda, negácia prírody. Duch je dialektické stávanie sa, ktoré prebieha v troch štádiách: duch je podstatou ako téza (subjektívny duch), mimo seba ako antitéza (objektívny duch) a osebe ako syntéza (absolútny duch)
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Formy ducha su pojem,veda, system...V nich sa duch vyjadruje, vyvija...

Čo je logika?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Dávno sa zabudlo na predsudok, že človek sa naučí pomocou logiky myslieť, v čom sa videla jej užitočnosť a tak aj jej cieľ - akoby sa človek iba štúdiom anatómie a fyziológie naučil tráviť a pohybovať - a duch praktického života jej zrejme nemienil určiť lepší osud než jej sestre metafyzike. Napriek tomu, pravdepodobne pre istý formálny úžitok z nej, jej ponechali ešte určitú hodnosť medzi vedami, dokonca neprestala byť predmetom verejného vyučovania.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Objektívna logika, je časť logiky, v ktorej sa myslenie zaoberá niečím iným ako samým sebou: s bytím, s číslom, s mierou, s pojmami podstata, príčina. Subjektívna logika je časť logiky, kde sa myslenie zaoberá samým sebou. Ide tu o pojmy ako "pojem". "súd", "úsudok", "záver"

Čo je metafyzika?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Veda o logike je vlastnou metafyzikou, čiže čisto špekulatívnou filozofiou.

Čo je myslenie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
..rozum je účelná činnosť.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme.

Čo je náboženstvo?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha. / Philosophie ist nicht anders als bewusstvolle Religion. Beide suchen nur auf verschiedene Wege dasselbe. Namlich Gott.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Čo je podstata a čo akcident?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Otázka po podstate veci, alebo po podstate všetkého sa stavia negujúco ku tomu čo aktuálne z veci vnímame. Ten, kto hovorí o tom podstatnom, kvalifikuje mnohé z vlastností toho, o čom hovorí ako o nepodstatných, vedľajších. Je to umenie jemnej negácie, ktoré delí vlastností jednej veci na dôležitejšie a menej dôležite pre danú vec. Napr. Je dôležité pre divadelnú hru, aby mala tri dejstvá? Patrí k podstate človeka mať dve nohy?..
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ostrejšiu negácia Bytia pomocou určenia toho podstatného robíme v prípade Zdania, t . j. vtedy, ak hovoríme, že niečo vôbec nie je tak ako sa vidí. Zdanie je to čo ostane z Bytia po odstránení podstatného (Bytia).

Čo je práca?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Praca je zadrziavana ziadostivost, pozastavene miznutie, ciže práca tvorí.

Čo je smrť?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Smrtou individuum zaniká ale všeobecné (človek) sa zachováva cez potomkov.

Čo je to Boh?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Boh je absolútno.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Potreba predstavovať si absolútno ako subjekt si poslúžila vetami ako: 'Boh je večnosť, alebo morálny poriadok sveta, alebo láska atď..'. Slovo Boh je ale zvuk bez zmyslu, až predikát hovori čím je. Prečo nehovoríme iba (ako v staroveku o čistých pojmoch..bytí, jednom, t.j. o tom čo tvorí význam) a prečo pripájame aj zvuk bez zmyslu? Lebo hovoríme o subjekte.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Téza,že z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia.

Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Muž sa podobá viac na zviera, žena viac na rastlinu.

Čo je umenie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Umenie vnima skutocnost na urovni predstavy. Nabozenstvo vnima skutocnost na urovni citu, citoveho vztahu k Bohu. Filozofia vnima skutocnost na urovni pojmov. Cez pojem sa da vyjadrit aj predstava aj cit. Ale cez cit sa pojem vyjadrit neda.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Čo je veda?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Nech je veda sama v sebe cim chce, vo vztahu k bezprostrednemu sebauvedomeniu (kt. je princip skutocnosti) vystupuje ako cosi voci nemu prevratene. (veda ma formu neskutocnosti). Sebavedomie ma ukazat, ze a ako prinalezi veda jemu samemu.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
System der Wissenschaft
  • Logik (veda o idei osebe a pre seba)
    • Sein (Unmittelbarkeit, Ontologie)
    • Wesen (Vermittlung, Reflexion, Metaphysics)
    • Begriff (Selbstvermittlung, klassische Logik, Epistemologie)
  • Natur (veda o idei v jej inobyti)
    • Mechanik
    • Physik
    • Organik
  • Geist (idea, kt sa zo svojho inobytia vracia k sebe)
    • subjektiver Geist (Wissenschaft des Inner-Menschliches)
    • objektiver Geist (Wissenschaft des Zwischen-Menschliches)
    • absoluter Geist (Wissenschaft des Goettlichen, Uebermenschlichen)

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)

Čo ma robí mnou?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Rozdiely kultúr vyplývajú hlavne z náboženstiev. / Unterschieden den Kulturen sind vor allem von Religionen abhaengig.

Čo sú kategórie?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.

Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Priroda je vyvin ideje v priestore. Dejiny su vyvin ideje v case.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Existuje druh kritiky, pri ktorej si prevezmeme niečo z toho, čo kritizujeme, a takáto kritika je často zdrojom našich vlastných názorov a presvedčení. Väčšina presvedčení, ktoré máme vznikla s kritickým vyrovnávaním sa s názormi iných. Na základe toho človek dospieva k modifikovaným pozíciam,.. Celé dejiny filozofie sú takýmto procesom tvorby nových pozícií na základe neustálej kritiky starých pozícií.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
vývoj či poznání probíhá po spirále. V určitých fázích života se člověk dostává do bodu, kdy se kruh uzavírá a člověk postupuje na tomto místě na vyšší úroveň. Asi nejznáměnjší je teroie vztah Pána a raba: Pán, který pohrdl životem a nutí nyní raba k práci pro uspokojení vlastních potřeb, představuje heroicko-parazitní sebevědomí, rab, který se v okamžiku smrtelné úzkosti vzdal, avšak dospěl duchovně rovněž k lidskému sebevědomí, představuje sebevědomí pracovní a produktivní. Zatímco panské sebevědomí není schopno dalšího vývoje, je rab tvůrcem materiálních statků i nositelem vnitřního lidského vývoje: učí se kázni (což je vyšší lidská hodnota než pánovo jednorázové pohrdnutí životem), nabývá zkušenost o samostatnosti vnějších věcí, ale i o možnosti jejich utváření, a posléze dochází k přesvědčení, že určujícím principem světa je ideální princip, který spatřuje ve vůli pána. Druhou složkou jeho sebevědomí je ovšem uspokojení z vlastního díla, takže jeho sebevědomí je rozporné („nešťastné sebevědomí“). Posléze dochází k tomu, že vztah „pán – rab“ se obrací, protože pán se stane více závislým na rabovi než rab na pánovi. Proto dochází nutně k zrovnoprávnění raba.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Šťastné obdobia sú v histórii ľudstva prázdnymi stránkami. / Die Perioden des Glueck sind in der Weltgeschichte leere Blaeter.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Ľudské dejiny nie sú nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody...v ľudských dejinách vidíme istý pohyb, isté smerovanie, istý progres ku tzv. koncu dejín. Ako ľudstvo sa posúvame od formy spolužitia, kde bol slobodný len jeden - panovník, a ostatní k nemu boli vo vzťahu otca a detí (napr. čínsky cisár a jeho poddaní). Dialekticky sa ľudská spoločnosť posúva do stavu, kde je slobodná už istá skupina ľudí (antické grécke demokracie). Spoločnosť, kde sú slobodní všetci sme nedosiahli ešte ani my.

Existuje Boh?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Sú dva druhy dôkazov. Matematické dôkazy majú tú vlastnosť, že celé dokazovanie prebieha v nás. Dokazované je v tomto prípade nečinné. Ale to neplatí pre všetky spôsoby dokazovania, lebo niečo sa vie aj samo dokázať : niekto vie dokázať svoju nevinu, svoju lásku, svoje majstrovstvo, vernosť atď.. Dôkazy Boha spadajú do druhého typu dôkazov.

Kto som? / a kam idem

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
K poznaniu seba samého potrebujem aj druhých ľudí, ich názor za čo ma oni uznávajú.

Ktorá cirkev je pravá?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Egyptské náboženstvo reprezentuje prechodné štádium medzi prírodnými náboženstvami a náboženstvami ducha.

Ktorá filozofia je pravdivá?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Puk rozvinutím sa kvetu mizne a dalo by sa povedať, že ho kvet vyvrátil; rovnako plodom sa kvet vyhlasuje za nepravdivé jestvovanie rastliny a ako pravda rastliny nastupuje na miesto kvetu plod. Tieto formy sa nielen odlišujú, ale sa aj potláčajú ako navzájom nezlučiteľné. No ich spojitá povaha ich zároveň robí momentmi organickej jednoty, kde nielenže si neodporujú, ale jedno je rovnako nevyhnutné ako druhé a až táto nevyhnutnosť tvorí život celku.

Môže z ničoho vzniknúť niečo?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Téza,že z niečoho vzniká niečo, alebo z ničoho nič nevzniká, dianie fakticky likviduje, lebo to, z čoho niečo vzniká a to čo vzniká je jedno a to isté. Proti tejto téze stojí téza diania – že bytie je prechodom v nič a nič prechodom do bytia.

Prečo musíme zomrieť?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Puk rozvinutím sa kvetu mizne a dalo by sa povedať, že ho kvet vyvrátil; rovnako plodom sa kvet vyhlasuje za nepravdivé jestvovanie rastliny a ako pravda rastliny nastupuje na miesto kvetu plod. Tieto formy sa nielen odlišujú, ale sa aj potláčajú ako navzájom nezlučiteľné. No ich spojitá povaha ich zároveň robí momentmi organickej jednoty, kde nielenže si neodporujú, ale jedno je rovnako nevyhnutné ako druhé a až táto nevyhnutnosť tvorí život celku.

Sme slobodní?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Z čoho všetko vzniklo? Čo je to prvé a najstaršie v prirodzenosti vecí?

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Vo filozofii zalezi vsetko na tom, ci pochopime a vyjadrime pravdu nielen ako substanciu ale prave takisto aj ako subjekt.

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk