Georg Wilhelm Friedrich Hegel

1770 až 1831

nemecká klasická filozofia,dialektický idealizmus,ontologicky dynamizmus a panlogizmus,monizmus, Nemecko. Ide mu o to ,v osvietenskom zmysle premenit krestanske nabozenstvo na ucenie o slobode a zmenit tak strnuly cirkevny system vynucovania. S pomocou filozofie chcel zachytit do pojmov, to co nova zmluva hlasa v obrazoch a prirovnaniach. Chcel pochopit evangelium a jeho najvacsie mysterium - trojjedinost Boha./youtube - Georg Wilhelm Friedrich Hegel - Die Welt ist Geist.

Filozofická škola: nemecký idealizmus monizmus panteizmus idealizmus

Diela : Vertrauliche Briefe Ueber das vormalige Staatsrechtliche Verhältnis des Waadtlandes (Payes de Vaud) zur Stadt Bern, 1798
Komentár k nemeckému vydaniu Skúmania o základoch politickej ekonómie od J. Stuarta, 1799
Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie, 1801
Über das Wesen der philosophischen Kritik, 1802 /štúdia
Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme, 1802 /štúdia
Verhältnis des Skeptizismus zur Philosophie, 1802 /štúdia
Glauben und Wissen, 1802 /štúdia
Fenomenologia ducha (Phänomenologie des Geistes), 1807 /dokončené v noci 14. 10. 1806 Prelozil: Patocka 1960, Patricia Elexova 2015
Wissenschaft der Logik,1812-1816 (Logika ako veda 1, 2; Prel. T.Munz, Blava Pravda; 1986)
Enzyklopedia filozofickych vied.(Enzyklopädie der Wissenschaften), 1817, 1827, 1830, Prelozil: T. Munz
Grundlinien der Philosophie des Rechts (Základy filozofie práva), 1821
Sämtliche Werke (Zobrané spisy, vydané priateľmi a žiakmi), 1832-1845
Philosophie der Religion (Filozofia náboženstva), 2 zv., 1832
Geschichte der Philosophie (Dejiny filozofie), 3. zv., 1833-1836
Ästhetik (Estetika), 1835
Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín), 1837
Jubiläumsausgabe (Jubilejné vydanie, H. Glockner), 1927 an.

Povedali o ňom

Arthur Schopenhauer : Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel. >>

Arthur Schopenhauer : Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Moritz Schlick : V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling) >>

Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche). >>

Martin Heidegger : Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel). >>

Theodor Munz : Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Theodor Munz : Hegel sa snazi pochopit z bytia, myslenia a konania vsetko a neodsudzovat ako zbytocnost nic, lebo vsetko ma ako cast vyvijajuceho sa celku význam. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí. >>

Soren Kierkegaard : Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>

Niekto : Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>

Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Hegel vo svojej Fenomenológii ducha (1807) kritizoval tradičnú empirickú epistemológiu za jej predpoklad, že aspoň časť zmyslového obsahu skúsenosti je jednoducho „daná“ mysli a je priamo vnímaná taká, aká je, bez sprostredkovania pojmami. Podľa Hegela neexistuje nič také ako priame vnímanie alebo nesprostredkované poznanie. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel ,empirizmus) >>

Niekto : Podľa Hegela ďalšou chybou ranných epistemologických teórií – empirických aj racionalistických – je predpoklad, že poznanie zahŕňa určitý druh „zhody“ medzi presvedčením a realitou. Hľadanie takejto korešpondencie je logicky absurdné, tvrdil Hegel, pretože každé takéto hľadanie sa musí skončiť istým presvedčením o tom, či korešpondencia platí, a v takom prípade človek nepokročil za hranicu presvedčenia. Inými slovami, je nemožné porovnávať presvedčenia s realitou, pretože prežívanie reality je vždy sprostredkované presvedčeniami. Človek nemôže úplne vyjsť z presvedčenia. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,empirizmus) >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol filozof slobody. A je to práve sloboda obsiahutá v koncepte ľudských práv, ktorá mu ležala na srdci.... Podľa Hegla, nie sú ľudské dejiny nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody. Tento progres postupuje dialekticky, čo znamená že poznanie nevyhnutne predpokladá analýzu negácie toho čo je hľadané. >>

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je človek?

Človek nestojí v protiklade ku prírode, ale je s ňou spojený vďaka tvorivému rozumu, ktorý vo všetkom pôsobí, jednak v prírode (nevedomým inštinktívnym spôsobom) a tak isto aj v človeku (vedomým a slobodným spôsobom)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je poznanie?

Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je človek?

Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je to filozofia?

Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je to filozofia?

Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko

Georg Wilhelm Friedrich Hegel
na otázku Čo je metafyzika?

Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.