Soren Kierkegaard

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Soren Kierkegaard

Pozri tiež: Jeho odpovede na otázky

1813 až 1855

náboženská filozofia existencie,existencionalizmus


Filozofická škola: náboženská filozofia existencie existencionalizmus


Diela : Buď – alebo (Enten – Eller, 1843) Prelozil M. Zitny, Blava 2007.
Bázeň a chvenie (Frygt og Baven, 1843) Prelozila M. Mikulova-Thulstrupova 1993.
Pojem úzkosti (Begrebet Angest, 1844)
Filozofické zlomky alebo Zlomok filozofie (Philosophiske Smuler eller Smule Philosophi, 1844)
Štádiá na ceste životom (Stadier paa Livets Vei, 1845)
Uzatvárajúci nevedecký dodatok k Filozofickým zlomkom (Afsluttende uvidenskabelig Efterskrift til de philosophiske Smuler, 1846)
Súčasnosť - táto esej tvorila pôvodne súčasť jeho obširnej recenzie anonymného románu Dva veky (En literair Anmeldelse, 1846)
Skutky lásky (Kjerlighedens Gjerninger, 1847),
Nemoc k smrti (Sygdommen til Doden, 1849) Prelozila M. Mikulova-Thulstrupova, 1993
Cvičenie v kresťanstve (Indovelse i Christendom, 1850)
O mojej spisovateľskej činnosti (Om min Forfatter-Virksomhed, 1851)
Posúďte sami! (Dommer selv!, 1851-1852, publikované posmrtne 1876)
Okamih (Oieblikket, 1855)




Soren Kierkegaard
na otázku Čo je človek?
Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je Ja. ale čo je Ja? Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je človek?
Každý človek je duševno-telesnou syntézou, ktorá je k disponovaná na to, aby bola duchom, to je budova; ale on uprednosťnuje bývanie v suteréne, to znamená v kategóriách zmyslového.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo robíme?
Človek nielenže uprednosťnuje bývanie v suteréne ( to znamená v kategóriách zmyslového), nie on ho miluje do takej miery, že sa rozhorčí, keď mu niekto navrhne, aby sa presťahoval na bel étage , ktoré je prázdne a k dispozícii - veď predsa býva vo vlastnom dome.
Soren Kierkegaard
na otázku Ako žijeme?
Bez fantázie, ktorú malomeštiak nikdy nemá, žije v triviálnom vzorci skúsenosti. ako to chodí, čo je možné, čo sa zvykne diať, nech už je výčapníkom alebo premiérom.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je múdrosť?
No malomeštiak nemá fantáziu, nechce ju mať, je mu odporná. Čiže niet mu pomoci. A ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presanhujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiactvo zúfa to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je múdrosť?
Ak život niekedy pomáha hrôzami, ktoré presahujú papagájsku múdrosť triviálnej skúsenosti, tak si malomeštiacto zúfa, to znamená, že sa ukáže, že bolo zúfalstvom; chýba mu totiž možnosť viery s Bohom zachrániť svoje Ja od istého zrútenia.
Soren Kierkegaard
na otázku Ako žijeme?
Ľudia vo všeobecnosti nepovažujú vzťah k pravde, svoje vzťahovanie sa k pravde, za najvyššie dobro, a ešte zriedkavejšie vidíme, že by sokratovsky považovali stav omylu za najväčšie nešťastie. Zmyslovosť u nich značne prevažuje nad intelektuálnosťou.
Soren Kierkegaard
na otázku Ako žijeme?
Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)
Soren Kierkegaard
na otázku Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Na ceste k Bohu sa môže človek nachádzať v jednom z troch štádií existencie :
1. v estetickom štádiu (vo vonkajškovosti a zmyslovosti podľa motta : Užívaj si života)
2. v etickom štádiu (stará sa o svoju dušu, o jediné čo má úplne vo svojej moci - konať dobro a nekonať zlo)
3. v náboženskom štádiu ( zistuje, že je neschopný dobra, hriešnik, a že len Boh mu môže pomôcť)
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je človek?
Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu.
Soren Kierkegaard
na otázku Aký má život zmysel?
...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je šťastie?
No zúfalstvo spočíva práve v tom, že človek si neuvedomuje, že má rozmer ducha. Dokonca aj to, čo ľudia považujú za najkrajšie a najmilšie - ženská mladistvosť -, čo je čírym pokojom, harmóniou a radosťou: aj tá je zúfalstvom. Je totiž šťastím a šťastie nie je charakteristikou ducha, ale hlboko, hlboko vnútri, v najvnútornejšom vnútri najtajnejšej skrýše šťastia prebýva úzkosť..
Soren Kierkegaard
na otázku Kresťanstvo áno či nie ?
V každom prípade nie je a ani nebol taký človek mimo kresťanského sveta, ktorý by nebol zúfalý, a ani v kresťanskom svete taký nie je, ibaže by bol pravým kresťanom; a k ním nie je úplne, tak je aspoň trochu zúfalý.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je to Boh?
Boh je to, že všetko je možné, alebo to, že všetko je možné je Boh.
Soren Kierkegaard
na otázku Čo je modlitba?
Fatalista sa nevie modliť. Aj modlitba je dýchaním a možnosť je pre Ja tým, čo je kyslík pre dýchanie. Na tak, ako človek nemôže dýchať len kyslík alebo len dusík, tak ani číra možnosť alebo číra nevyhnutnosť nedokážu umožniť dýchanie modlitby. K modlitbe treba Boha,... lebo Boh je to, že všetko je možné.
Soren Kierkegaard
na otázku
Determinista, fatalista je zúfalý a ako zúfalý stratil svoje Ja, lebo všetko je preňho nevyhnutnosť...Fatalista je zúfalý, stratil Boha a tým aj seba; lebo ten, kto nemá nijakého Boha, nemá ani nijaké Ja. No fatalista nemá nijakého Boha alebo - a to je to isté - je jeho Bohom nevyhnutnosť. ..Fatalistovo ucitevanie Boha je preto nanajvýš citoslovcom, no hlavne nemotou, nemým podriadením sa, fatalista sa nevie modliť. (ad Determinizmus)
Soren Kierkegaard
na otázku Kresťanstvo áno či nie ?
Veriaci človek vlastní večne istý protiliek na zúfalstvo; možnosť; pretože v Bohu je v každom okamihu všetko možné.
Soren Kierkegaard
na otázku Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Keď sa človek dostane do krajnosti, keď z ľudského hľadiska už niet nijakej možnosti - vtedy je otázkou, či bude veriť, že Bohu je všetko možné, teda či bude veriť. Táto formula však znamená stratu rozumu; veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.
Soren Kierkegaard
na otázku Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Veriť totiž znamená stratiť rozum, aby človek získal Boha.

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk