„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?

No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.

Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar

Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. Veď kto môže jesť a užívať bez neho? Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči.

Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé.

Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské. Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

...premárnený je len život človeka, ktorý žil tak - oklamaný radosťami alebo starosťami života - , že si nikdy večným a rozhodujúcim spôsobom neuvedomil sám seba ako ducha, ako Ja, alebo - a to je to isté - si nikdy neuvedomil, a v najhlbšom zmysle nevnímal, že jestvuje Boh, a že "on", on sám, jeho Ja, jestvuje pred týmto Bohom, pričom tento nekonečný zisk nemôžeme nikdy dosiahnuť inak než prostredníctvom zúfalstva.

Každý človek je totiž pôvodne ustanovený ako Ja a je nasmerovaný k tomu, aby sa stal sám sebou; iste každé Ja je samo osebe nerovné, z toho však vyplýva len to , že ho treba vybrúsiť, nie však zbrúsiť, nemá sa ani zo strachu pred ľuďmi celkom vzdať toho, aby bolo samo sebou.

Vyriesenie problemu zivota vidime v zmiznuti tohto problemu./Nie je to azda pricinou, ze ludia, ktorym sa po dlhom pochybovani zmysel zivota stal jasnym, ani potom nemohli povedat v com je tento zmysel?/

Čo viem o Bohu a o zmysle života? Viem, že tento svet je. Že v ňom stojím, tak ako moje oko vo svojom zornom poli. Že čosi na ňom je problematické, čo nazývame jeho zmyslom. Že tento zmysel nespočíva v ňom, ale mimo neho. Že život je svet.

Existujú tri možné spôsoby, ako nájsť individuálny zmysel:
1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme.

Zmyslom života je život samotný! Žiadna iná konečná a univerzálne platná filozofická odpoveď na túto večnú otázku nie je možná. Sama je totiž nesprávne položená. Nejde o to, aby život odpovedal na našu otázku po nejakom jeho abstraktnom všeobecnom zmysle. Naopak, to náš konkrétny život kladie túto otázku nám. Život sa každého jedného z nás pýta, aký mu chceme dať zmysel. Správna odpoveď sa teda líši od osoby k osobe a vyvíja sa v čase. Nejde o to, čo ešte my očakávame od života, ale skôr o to, čo život očakáva od nás.

Štastie nie je zmysel. Nemožno sa naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Keď napríklad horolezec zdolá horu, pocit blaženosti sa dostaví sám. Ak sa však blaženosť stane cieľom, človek veľmi rýchlo zistí, že ju môže dosiahnuť aj umelo, napríklad užitím narkotík.

Keď človek môže žiť - nie nutkavo, ani automaticky, ale spontánne - pochybnosti zmiznú. Uvedomuje si seba samého ako aktívne a tvorivé individuum a poznáva, že existuje len jeden zmysel života : prežívať ho.

Z dlhodobého hľadiska sme aj tak všetci mŕtvi.

Hlavným zmyslom života je pomáhat druhým. A ak im nedokážete pomáhat, tak im aspoň neškodte.

Rozlišujeme tri druhy hodnôt (tri smery, v ktorých sa nachádza zmysel života):

1. Tvorivé hodnoty- podstata spočíva v tom, že človek sám vytvára a dáva svetu. Zmysluplnosť života sa napĺňa vykonaním nejakého činu, diela. Tieto hodnoty jedinec uspokojuje prostredníctvom práce.
2. Zážitkové hodnoty- podstata spočíva vo životne významných vzťahoch a zážitkoch. Vrcholom objavovania a uskutočňovania týchto hodnôt je vzťah lásky.
3. Postojové hodnoty- spočívajú v tom, ako sa človek postaví k osudovým danostiam, ktoré nemôže zmeniť.

Zmysel života je taký, aký mu v danom momente dáš.

Veľa činností je v živote nezmyselných a pritom na ne človek vynaloží veľa námahy. Napr šport. Nič sa pri ňom nevyrobí,stále sa opakuje zopár jednoduchých nudných úkonov, zaujímavé je na ňom len súperenie, kde jeden sa stáva víťazom, ale výsledok tohto súperenia je aj tak viac menej náhodný. Šport vnikol odtrhnutím pôvodne užitočných činností od ich úžitku, ako napr. v prípade hodu oštepom, ktoré bolo veľmi užitočné pre lovcov, alebo v prípade chôdze, behu, plávania, byciklovania či lyžovania, ktoré sú vo svojej podstate užitočné na presun do zmysluplného cieľa sa urobilo niečo neužitočné, tým že sa do cieľa ide len pre medailu. Futbal mozno vznikol z uzitocneho kopania smeti na susedov pozemok, pri tenisi a hokeji islo zrejme o to iste, ale sa pri tom pouzila nejaka palica, pretoze islo o také hnusne smetie, ktoreho sa ani nohou nechce clovek dotknut. Bojovym sportom ako zápasenie, box alebo šerm sa odobral zmysel vtedy, keď sa tieto činnosti presunuli z bojiska do arény, kde sa bojuje len preto, že sa na to díva množstvo divákov.

Zmyslom života je vyvinúť sa do vyšších kráľovstiev (ríši)

Sú veci pre ktoré stojí za to žiť a sú to tie isté pre ktoré stojí za to zomrieť.

Zmyslom života je nájsť zmysel života.

Deti su zmyslom zivota.

Sám život ako proces a aj jeho konečné výsledky.

Zmyslom zivota je dávať a prijímať lásku

Zmyslom života je konkrétna osoba opačného pohlavia /Človek vtedy hovorí ..Bez teba môj život nemá zmysel...

Porozumiet Božiemu slovu a nasledovať ho.Poznat Boziu volu.Rozširovat božie posolstvo.Uctievať Boha, slúžiť Bohu.Slávit Boha, radovať sa s ním navždy. Byť spasený, dosiahnuť istotu večného života.

Zmyslom života je ukončiť všetko utrpenie.

Praca je zmyslom zivota a tiez dobre skutky, pekne ludske vztahy a vydarene deti.

Hľadať pravdu, vedomosti, porozumenie a múdrosť

Nájsť svoj skutočný talent, povolanie

Hľadať a nachádzať krásu

Iba štastný a nesmrteľny život maju zmysel.

Niečo po sebe zanechat. zasadiť strom, postaviť dom, splodiť syna

Život nemá žiadny zmysel, ani cieľ, ani nič takého. Treba jednoducho žit, až kým človek nezomrie. Ostať fungovať, chodiť do školy do práce. Dobrá stránka nezmyselnosti života je že ,možno tiež žiť každý deň tak, akoby to bol náš posledný a urobiť to najlepšie pri všetkom čo nás postretne. Možno sa tiež cítiť ukrivdene, absurdne hrdinsky, ako herec sa zúčastniť na dráme a dokončiť ju.

čo iné môže byť zmyslom života , ako to že môj život je mojou, iba mojou príležitosťou?či ju využijem alebo nie, to nič nemení na tom, že je príležitosťou.Príležitosťou na čo? Odpoveď je jednoduchá.Môj život je iba mojou príležitosťou na mňa samého./ivo

sú aj iné nádherné tvory a všetky majú zmysel. Ten však človek nikdy neuvidí, kým neopustí sám seba. Má zlý uhol pohľadu. Maličký ľudský meter nedokáže odmerať zmysel existencie. Ak chceme uvidieť vesmír a nahliadnuť jeho tajomstvo v jeho priamom zmysle, musíme zabudnúť na seba; až vtedy ho môžeme uvidieť okom Boha.

Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska. Také zaujatie nie je úplné, ak je iba láskou k jednému človeku či láskou ku všetkým ľuďom, nie je to iba láska k ľudskému rozmeru bytia. Taká láska sa rozširuje za hranice ľudského, za hranice našich záujmov a vzťahov, k bytiu samotnému. Iba taká láska môže obsiahnuť zmysel bytia a túžiť po večnosti aj tam, kde každá iná túžba vyhasla, tam, kde zo všetkého čím sme sa vzťahovali k životu nezostane nič.

Každý náš výdych, každý náš nádych je darom z tajomstva, ktoré nás presahuje... . Sám som si darom z rúk tajomstva, ktoré nás presahuje a jediný zmysel, ktorý môžem dať tomu, že som, je že ten dar prijmem úplne, bez výhrady a dávam ho ďalej.

Dejiny nemajú nijaký zmysel: máme teda dôvod k radosti. Veď prečo by sme mali pretrpieť všetky tie muky kvôli nejakému pozitívnemu koncu vývoja, kvôli akejsi poslednej slávnosti, ktorej náklady by aj tak išli na úkor našej námahy a nášho stroskotania? A to všetko kvôli budúcim idiotom, ktorý jasajú nad naším trápením a tancujú na našom popole? Vízia rajského konečného stavu svojou absurdnosťou presahuje aj najhoršie formy poblúdenia našich nádejí.

Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá.

Otázka, čo je zmyslom života, nie je položená úplne správne, nemá zmysel sa pýtať takto všeobecne .... Je potrebné pýtať sa subjektivne, alebo hľadať odpovede sama pre seba. Takže ta otázka "ako žiť?", je otázka rovnakého druhu, ako otázka "čo mi chutí?", "čo sa mi páči?" ,"čo mi pristane?". Alebo možno najpresnejšie by som sa mala spýtať "Čo chcem?", "Čo by som chcela dnes?", "Ako si to predstavujem za týždeň?", "Ako by som chcela žiť budúci rok, "Čo by som chcela v živote celkovo". Všetky tieto otázky mieria k otázke po životnej misii a sú iba trochu konkrétnejšie.

Zmyslom života je dosiahnuť nirvánu.

Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov.

Žiť sa dá a žiť sa chce už len z čírej zvedavosti. Ako raz Hómer Simpson povedal , keď mu raz hrozili smrťou: "Nie prosím, chcel by som sa dožiť toho, ako sa prejaví globálne otepľovanie."

Pojem udržateľnosti dáva životu zmysel. My, naša generácia nesmieme spotrebovať všetky zdroje, ale musíme žiť tak, aby sme zanechali nasledujúcej generácii svet lepší a krajši. To dáva životu zmysel.

Nie preto sa vylučuje dopamín, že niečo dáva zmysel, ale preto niečo dáva zmysel, že sa vylučuje dopamín. Preto dáva zmysel hľadanie si partnera, práca s mládežou, hra s deťmi a tiež napr. pri pití piva sa pijúci nepýta na zmysel toho pitia, lebo sa pri ňom vylučuje dopamin)

Zmyslom života je poznať samého seba, zodpovedať si otázku "Kto som?"