Nadotázky: Kto som? / a kam idem  
Čo je človek?
Podotázky: Sme slobodní?  Čo je to sen?  Čo je duša?  Čo je myslenie?  Čo je život?  Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?  Je boh ľudský výmysel?  Ak je Boh všemocný,prečo nedokáže každého človeka priviesť k sebe?  Sú kresťania po spovedi čistejší?  Sú ľudia dobrí alebo zlí?  Môže sa človek zmeniť?  Aká je spoločnosť? / Kto vládne?  Čo robíme?  Aký je vzťah poznania a vôle?  ![]() Biblia (-1274) | Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.. |
![]() Biblia (-1274) | Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. |
![]() Biblia (-1274) | Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo. |
Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom. | ![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
![]() Aristoteles (-384) | Človek je Zoon Politikon t. j. politická čiže sociálna bytosť alebo spoločenský tvor. Jeho prirodzenou podstatou je život v štáte. |
![]() Aristoteles (-384) | Duša človeka s skladá z troch častí : 1. duše vegetatívnej čiže rastlinnej, 2. duše zmyslovej čiže živočíšnej a 3. rozumu, ktorý nachádzame len u človeka. |
![]() Aurelius Augustinus (354) | Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. |
![]() Benedictus de Spinoza (1632) | Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. |
![]() Benedictus de Spinoza (1632) | Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
![]() Benedictus de Spinoza (1632) | Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. |
Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje svoje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu. | ![]() Julien Offray de La Mettrie (1709) |
Človek je zostrojený takým spôsobom, že si nemožno vopred o ňom urobiť jasnú predstavu. Všetky pokusy definovať ho apriorne sú márne.. | ![]() Julien Offray de La Mettrie (1709) |
Nič nie je tak obmedzené, ako vláda duše nad telom a nie je nič tak rozsiahle ako vláda tela nad dušou. | ![]() Julien Offray de La Mettrie (1709) |
![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) | Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba. |
![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) | Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Intuitívne dokáže nazerať každé zviera, abstraktné predstavy má iba človek. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta). |
Človek je syntéza nekonečnosti a konečnosti, dočasnosti a večnosti, slobody a nutnosti, jeho existencia je existenciou v paradoxe. | ![]() Soren Kierkegaard (1813) |
Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu. | ![]() Soren Kierkegaard (1813) |
Vo vesmíre na chvíľu chytré zvieratá vymysleli poznávanie. (pozn. Človek je chytré zviera = posmešný preklad z animal rationale, rozumný živočích)... . | ![]() Friedrich Nietzsche (1844) |
![]() Ernst Cassirer (1874) | Filosoficko-antropologická definícia člověka by mohla znieť, že je to bytosť schopná foriem. |
![]() Ernst Cassirer (1874) | Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk. |
![]() Herbert Marcuse (1898) | Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia. |
Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou. | ![]() Jean Paul Sartre (1905) |
![]() Theodor Munz (1926) | Človek napriek subjektu je naďalej prírodou, ale jeho jednota s pôvodným svetom je (vďaka subjektu) potlačená hlboko do podvedomia. |
Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. | ![]() Niekto (2019) |
Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. | ![]() Niekto (2019) |
Clovek je system, ktory sa dokaze naucit hrat rozne hry, ci uz pocitacove, alebo v realnom svete , vcitane hier jazykovych | ![]() Niekto (2019) |
Clovek je na sposob hry futbaloveho muzstva. Clovek nie je substancia, ale len nieco zo substancii poskladane. | ![]() Niekto (2019) |
Človek je zoon logon, zoon politikon. (z gréčtiny - Rozpravajúci, spoločenský živočích.) Do latinčiny sa to preložilo neštastne ako animal rationale/rozumný živočích | ![]() Niekto (2019) |
Človek je pôvabný strojček s absolútne vypočítateľným algoritmom konania. Rob mu zle - bude zlý. Rob mu dobre - bude dobrý. | ![]() Niekto (2019) |
Podstata človeka videná mikroskopom sa vo svojich základných stavebných prvkoch v ničom nelíši od podstaty kameňa či piesku. | ![]() Niekto (2019) |
Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať. | ![]() Niekto (2019) |
Človek je rozhovorom. I keď nehovorí, i keď sa mu iba niečo sníva. Človek je iba rozhovorom, podstata človeka vo filozofii je, že sme rozhovorom. Nič iného nie sme. | ![]() Niekto (2019) |
Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat.
| ![]() Niekto (2019) |
Na počiatku bola molekula, schopná sa replikovať a ďalej len evolúcia. V prapolievke dochádza medzi molekulami k nedostatku surovín, preto začal boj o existenciu - štiepenie konkurentov a ochranná bielkovinová stena. Postupne sa takto vyvinul veľký nemotorný robot s trávením - človek. | ![]() Niekto (2019) |
Jedinec je smrteľný, gény DNA sú nesmrteľné. Naše telo je vehikel nástroj na rozmnožovanie, gény DNA sú replikátor, to čo prežíva. | ![]() Niekto (2019) |
Gény a ich vehikle (telá) predstavujú nový typ stability, ktorý je založený na životnosti, plodnosti a presnosti prepisu. DNA sa delí a rozmnožuje do všetkých buniek v tele a aby prežil musí sa rozmnožiť aj mimo smrteľného tela. | ![]() Niekto (2019) |
Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého. | ![]() Niekto (2019) |
Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. | ![]() Niekto - budhistická filozofia (2019) |
Človek v západnej kultúre sa definoval na rozdiele medzi kultúrou a prírodou a hlavne na rozdiele medzi človekom a zvyškom prírody. Myslíme si, že stojíme nad prírodou a zdá sa nám už neprístojné hovoriť o sebe ako o cicavcoch alebo o primátoch. To je tradícia, ktorá pochádza už z Biblie... pritom veda nám dnes hovorí, že máme v našom tele viac nie-ľudských buniek ako ľudských, viac nie-ľudského DNA. Samotné ľudské DNA pochádza z časti z vírusov. Vieme že tento mikroživot baktérií a bacilov v nás, nepomáha len pri trávení, ale určuje aj našu inteligenciu, náladu, to čo sa staneme alergikmi, alebo autistami, epileptikmi, alebo dostaneme alzheimera.... učíme sa, že sme ďaleko viac časťou prírody, ako sme si mysleli... | ![]() Niekto (2019) |
Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava. | ![]() Niekto (2019) |