Citáty filozofov

Čo je človek?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
----
Niekto : Človek je zviera, ktoré.....
----
----
Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
----
Arthur Schopenhauer : Chrámy a kostoly, pagody a mešity, vo všetkých krajinách a časoch, svojou veľkosťou a nádherou ukazujú metafyzickú potrebu ľudí, ktorá je silná a nepotlačiteľná, a nasleduje hneď za fyzickou potrebou. Ak je však niekto satiricky naladený, môže ju (metafyzickú potrebbu) prirovnať k malému skromnému chlapcovi, ktorý sa uspokojí s málom. Dá sa uspokojiť pomocou neohrabaných bájok, nevkusných rozprávok, pokiaľ sú vtlačené do pamäti dostatočne skoro.
----
----
Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
----
Arthur Schopenhauer : Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)
----
----
Arthur Schopenhauer : Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
----
Arthur Schopenhauer : Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.
----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Arthur Schopenhauer    
Človek je metafyzické zviera / Človek má metafyzickú potrebu.
O
Arthur Schopenhauer : Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.
O
Niekto : Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého.

Zdroj: bez zdroja
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk